2.4.1. VYČLEŇOVACIA FUNKCIA ČIARKY
Čiarkami sa vyčleňujú tie výrazy, ktoré nie sú vetnými členmi (citoslovcia, oslovenia, hodnotiace častice, kontaktové výrazy a vsuvky), ako aj uvádzacie vety vsunuté do reči postáv, rozvité výrazy v platnosti vetných členov, hodnotiace konštrukcie s trpným príčastím, rozvité prechodníkové konštrukcie a vety v podraďovacom súvetí.
1. Čiarkami sa vyčleňujú citoslovcia:
- Beda, do dediny sme prišli veľmi neskoro.
– Ach, nešťastník si ty nad nešťastníkov.
– Som sám a sám, ako tu, hľa, stojím.
– Tento hlas, ach, to je lepší svet budúcnosti.
– Keď chceme, hm, zistiť, ako sa začína, hm, abeceda, musíme začať… od Adama…
– To je teda zima, bŕŕŕ! – Už aby som ťa tu nevidel, marš!
– Počuli ste všetci, há?
Výnimky:
Skupinu citosloviec a prípadne častíc na začiatku alebo na konci vety vyčleňujeme ako celok:
- Ej veru, bolo to tak.
– Ach bože, ako to len mohol urobiť!
Citoslovcia (obyčajne zvukomalebné), ktoré vo vete zastupujú sloveso v prísudku, čiarkami nevyčleňujeme
- Na „tri“ d r c hlavou do lopty.
– Chytí čugaňu a p r a s k po mátohe.
2. Čiarkami sa vyčleňujú oslovenia:
- Janko, žiadam ťa o rýchlu pomoc.
– Neboj sa, Malka, ja ti neublížim.
– S ním si, bratku, nepomôžeš.
– Naskáčte sa, deti, do sýtosti.
– Čo len s tebou bude, chúďa moje!
– Nehnevajte sa na mňa, teta.
– Obed je už pripravený, vaša excelencia
Oslovenie vyčleňujeme čiarkami aj vtedy, keď pred ním predchádza zámeno 2. osoby sg. alebo pl. (ty, vy)
- Navečeru pozývam aj vás, milí priatelia.
– Nezabudni na to ani ty, brat môj.
– Ty, vážený kolega, musíš ísť príkladom.
–A ty, človeče, potom tráp sa!
Čiarkami sa vyčleňujú aj citovo hodnotiace (zvolacie) výrazy, ktoré vznikli posunom oslovenia do inej (tretej aleboprvej) gramatickej osoby
- Prišlo, chúďa, celé utrápené.
– A ja, blázon, som ti uveril.
– Však sa oni, chudáci, dosťs tebou natrápili
3. Čiarkami sa vyčleňujú hodnotiace častice, ak sa nimi vyjadruje postoj hovoriaceho k obsahu celej výpovede
- Pravda, nie každý druh organizmu je schopný pútať na seba akýkoľvek materiál.
– Bohužiaľ, teraz sa musíme rozlúčiť.
– Tohoročná úroda pšenice bola, chvalabohu, nad všetko očakávanie.
– Listiny sú, prirodzene, písané v rozličných jazykoch.
– Bude to, naopak, pre nás veľké potešenie.
– Poklesky netreba zamlčiavať, zaiste.
Hodnotiace častice sa vyčleňujú čiarkami aj vtedy, keď stoja tesne za spájacím výrazom
- Všetci prídeme, ak, pravda, budeme zdraví.
– Prišla aj matka, ktorá, žiaľ, o tom ešte nevedela.
Hodnotiace častice sa vyčleňujú čiarkami aj za spojkou a
- Žiaci sa pripravia ešte večer a, prirodzene, všetci prídunačas.
Výnimky:
1. Častice, ktoré sa vzťahujú iba na jeden vetný člen, sa čiarkami nevyčleňujú:
- Iste bude mať z teba radosť.
– Hádam nebudeš taký zlý.
– Bol zrejme veľmi vzrušený.
– Chodil som ta veru často.
– Počasie sa vari už umúdri.
2. Spojenia po prvé, po druhé atď. sa obyčajne nevyčleňujú čiarkami
- Po prvé nie je to pravda a po druhé by to znamenalo porušenie našich zásad.
Výnimka z výnimky:
Pri zdôraznení sa môžu chápať ako samostatný výraz a vtedy sa vyčleňujú čiarkou
- Po prvé, prejavuje sa tu postupné odumieranie organizmu. Po druhé, odumierajúci organizmus nemá dosť obranných síl.
4. Čiarkami sa vyčleňujú kontaktové výrazy
vieš, viete, rozumieš, rozumiete, chápeš, chápete, cháp(te), prosím, prosím ťa (vás), pochop(te), predstav(te) si, (ne)povedz(te), ako vidíš (vidíme, vidíte), však(že), všakver, hej(že), naozaj, pravda(že) a pod.:
- Ako vidíme, všade rastú ovocné stromy.
– Prosím ťa, pomôž mi, je to voľajaké ťažké.
– Predstavte si, všetko sa dalo do poriadku.
– Chápte, nemôžem to urobiť bez zreteľa na danú situáciu.
– Vieš, to sa teraz nepatrí.
– Pomôžte mi, prosím vás, už nevládzem.
– Nejde to, všakže!
– Tebe sa to nechcelo urobiť, pravdaže.
– Už budeme zadobre, hej?
5. Čiarkami sa vyčleňujú vsuvky (parentézy) , ktoré síce prinášajú významovo závažnú (najmä subjektívne hodnotiacu) informáciu,
ale na porozumenie vety nie sú nevyhnutné,
- Madva, a to bola v tých časoch zvláštnosť, si pred lekárskym zákrokom umyl ruky.
– Vaša práca, to sa nebojím povedať, má veľkú budúcnosť.
– A práve toto, robiť a nezarobiť, trápi Štefana Duvalu.
P o z n á m k a. – Zložitejšie vsuvky sa častejšie vyčleňujú zátvorkami alebo pomlčkami.
6. Čiarkami sa vyčleňuje uvádzacia veta vsunutá do reči postavy alebo autora:
- Pijete málo, povedal Lemnitzer, my sme navyknutí na inakšie tempo.
– Nezdá sa, že by ste sa aj držali v tom tempe, povedal Marek.
– Jeden múdry človek napísal, národ nie sú len spoločne odžité dejiny.
Ak sa reč postavy alebo autora uvádza v úvodzovkách, ľavá čiarka uvádzacej vety sa dáva pred úvodzovky (podobne ako otáznik a výkričník), napr.
-„Keď má takú dobrú hlavu, bude učencom,“ vyhlásila mať.
– „Tvoje šťastie, že sa ponáhľam,“ povedal dirigent.
(Podobne ako v prípadoch:
- „Už sa aj prac!“ skríkol na syna v rozrušení.
– „Budeme ešte dlho čakať?“ spýtala sa Irena.)
7. Čiarkami sa vyčleňujú tieto voľné vetné členy:
a) voľný prívlastok:
- Dievčence, opásané bielymi zásterami, roznášali jedlá.
– Kráčal popod brezy, zaprášené inovaťou.
– Vo dvore ležal zelený súmrak, presýtený voňou surovej zeme.
Výnimka:
– Čiarkami sa nevyčleňuje tesný prívlastok stojaci za nadradeným členom (tesný postponovaný prívlastok), ktorý je významovo úzko spätý s obsahom celej vety (ak má mať veta daný význam, nemožno ho z nej vypustiť):
- Dom p o s t a v e n ý n a p i e s k u sa ľahko zrúti.
Čiarkami sa nevyčleňuje tesný prívlastok so spojkou ako, napr.
- Jazyky a k o s l o v e n č i n a a č e š t i n a sú západoslovanské.
– Z takých bylín a k o m ä t a , ľ u b o v n í k sa varí čaj,
ako ani prívlastok typu my Slováci, napr. My S l o v á c i od vekov žijeme medzi Tatrami a Dunajom.
b) voľne pripojený rozvitý doplnok (porov. aj bod 9):
- Vtáky vyletovali zo skalísk, vyplašené ťahavým hvizdom vlaku.
– Pobehne synovi naproti, otvoriac náruč.
– Tobiáš už aj pohnal kone, ani nečakajúc na úctivý pozdrav.
– Sedí, hlava pochovaná v dlaniach.
– Hnaná touto túžbou, Krista Dominová začala myslieť na žandárov.
– Našiel ho doma, ležiaceho na dlážke.
c) prístavok:
- Chlapci, synovia, kráčali za ním.
– Kohút, veľký jarabáč, rozkikiríkal sa na celý dvor.
– Spomenul vtedy ešte dosť novú vec, kybernetizáciu.
– RNDr. Ján Dubovský, DrSc., sa stal vedúcim oddelenia.
– Váhostav, a. s., Žilina patrí medzi najväčšie stavebné podniky u nás.
Prístavok sa často uvádza vysvetľovacími, rektifikačnými a inými podobnými výrazmi, ako t. j., napr., resp., ako, ináč, čiže, nazývaný, zvaný, rodená, dnes, kedysi, vlastným menom, alias a pod., napr. Výtvarné umenie, napr. maliarstvo, má veľký vplyv na rozvoj umeleckého cítenia.
– Vývin poznania od predstavy k pojmu, resp. od abstraktného ku konkrétnemu, je sprostredkovaný súdom a úsudkom.
– U nás rastú ihličnaté stromy, ako smrek, jedľa, borovica. – Mezoterapiu, čiže vstrekovanie liekov do kĺbových spojov, nemožno použiť častejšie ako tri razy ročne.
– Rezno, dnes Regensburg, sa spomína už v časoch Veľkej Moravy.
– Mária Sopková, rodená Mačugová, prišla neskôr.
– Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, je významný slovenský básnik.
– Trnava, kedysi kráľovské mesto, mala v našich dejinách významnú úlohu.
Výnimka:
. – Ak za rektifikačnými výrazmi respektíve (resp.), eventuálne, prípadne nasleduje iba jeden vetný člen (holý alebo rozvitý zhodný prívlastok), za týmto členom sa čiarka nepíše, napr. Kúpime si ojazdené, resp. aj nové auto.
8. Čiarkami sa vyčleňujú konštrukcie s trpným príčastím vyjadrujúce isté postoje , hodnotenie
- Prvá sa, schematicky vyslovené, koncentrovala na vonkajšie deje.
– To je, stručne povedané, poriadna blamáž.
– Logicky vzaté, tento prípad nie je nič mimoriadne.
9. Čiarkou sa vyčleňujú rozvité prechodníkové konštrukcie (porov. aj bod 7b)
- To vedeli, pravdu povediac, všetci naokolo.
– Nadväzujúc na včerajšiu diskusiu, budeme sa venovať problému mestskej hromadnej dopravy.
10. Čiarkami sa vyčleňujú vety v podraďovacom súvetí (jednoduchom i zloženom).
a) V podraďovacom súvetí sa čiarkami vyčleňuje vedľajšia veta z hlavnej, prípadne nadradenej vety.
Ľavá čiarka sa píše pred podraďovacou spojkou, resp. pred výrazom s takouto funkciou.
Ak je vedľajšia veta vsunutá do hlavnej, prípadne nadradenej vety, vyčleňuje sa čiarkami pred podraďovacou spojkou, resp. spájacím výrazom, a na konci.
- Oznámili, že prídu.
– Je príjemné, že ste sa k nám unúvali.
– Hneval sa, lebo mu ušiel vlak.
– Čo nejdeš, keď ťa volá?
– Večer, keď sa vracali domov, začalo pršať.
– Môžete si predstaviť, ako sa mama naplašila, keď som jej povedal túto novinu.
– Všetci, ktorí robotu skončili, môžu sa ísť umyť.
– Dôkladné expertízy, ktoré dal urobiť, ukázali, že je to nápoj veľmi zdravý.
Čiarka sa za vsunutou vedľajšou vetou píše aj vtedy, ak za touto vetou nasleduje spojka a pripájajúca ďalšiu hlavnú alebo nadradenú vetu, alebo viacnásobný vetný člen
- Rozkázal, aby mu priviedli koňa, a vydal povely.
– Brat, ktorý sa práve vrátil, a sestra sa pustili do čistenia.
b) Vedľajšia veta vložená za priraďovaciu spojku (a, i, ale, alebo) ľavou čiarkou sa osobitne nevyčleňuje, ale čiarka sa píše pred priraďovacou spojkou
- Vystúpili sme na vrchol, a keď sme sa rozhliadli, nevedeli sme nájsť ani slovko obdivu.
– Neviem, aké tam máte povinnosti, ale ak kvôli Magdaléne, darmo sa budete ustávať.
c) Vedľajšia veta vložená za podraďovaciu spojku tak, že sa k sebe dostávajú dve podraďovacie spojky (že keď, že ak, ktorý keď, lebo keby a pod.), ľavou čiarkou sa osobitne nevyčleňuje:
- Povedal, že ak bude vhodné počasie, pôjdeme na výlet.
– Boli si obaja v tom istí, že kto prvý prekoná prekážku, vyhrá.
d) Vedľajšia veta sa vyčleňuje ľavou čiarkou, aj keď je uvedená porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani, napr. Je tu lepšie, ako som čakal.
– Leskne sa, sťa by bola zo zlata.
– Nehlási sa ku mne, ani čo by moja nebola.
Výnimka:
V nevetnom prirovnaní sa pred spojkami ako, než, sťa, ani čiarka nepíše:
- Je to lepšie ako (než) vlani.
– Je rovný ani (sťa) jedľa.
e) Čiarka sa píše aj pred zámenom ako vo funkcii spájacieho výrazu, keď uvádza jednočlennú vetu vyjadrenú neurčitkom a prípadným ďalším vetným členom
- Nevedel, ako sa zachovať.
– Prišiel na to, ako prispôsobiť telo chladu.
Výnimky:
1. Čiarka sa pred zámennými spojkovými výrazmi (kto, čo, ktorý, aký, ako, kde, prečo a pod.) nepíše vtedy, keď stoja za hlavnou vetou izolovane bez vedľajšej vety
- Nevedel ako.
– Nepýtaj sa prečo.
– Nepovedal komu.
2. Čiarka sa nepíše ani pred zámenami čo, kde, kto a pod. v konštrukciách typu:
- Mám kde bývať.
– Nemám kde spať.
– Nieto čo jesť.
– Je čo piť.
– Nebolo čo robiť.
– Niet kde sa uložiť.
– Nemal kto pomôcť.