Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Happy Birthday


Vyhľadávanie v tejto téme:
  

Všetko najlepšie, Hermiona.

Hoci Hermiona dala jasne najavo, že si neželá žiadnu oslavu akéhokoľvek druhu, bola si celkom istá, že jej priatelia plánujú niečo desivé vo forme narodeninového večierka.

Vo všeobecnosti mala Hermiona večierky rada. Nuž, aby bola presnejšia, nevadili jej, ale dnešok jej nepripadal ako výhovorka mať pre ňu večierok.

Keď kráčala po chodbe k svojej pracovni na ministerstve, pripomínala si, že narodeninové večierky z minulých rokov boli primerane znesiteľné... takže prečo ju tento tak veľmi obťažuje?

Hermiona sa zamračila.

Urobila si šálku silného čaju, hodila do nej jeden cukor a zavrela za sebou dvere kancelárie. V jednom rohu stola bola nízka kôpka hlásení, trochu pergamenu pod brkom v druhom a uprostred pekná čistá plocha dreva. Presne ako to opustila.

A presne tak ako to bolo za posledné štyri roky každé ráno.

Predpovedateľné.

Nudné.

Ron by to nazval 'hermionské' a ona by na neho zazrela, hoci by jej v kútikoch úst ihral úsmev.

Bol stále jeden z jej najlepších priateľov, hoci pred rokmi sa ich cesty ako zaľúbencov rozdelili. Bol teraz ženatý s veľmi pôvabnou útlou čarodejnicou menom Mária a mali dievčatko. Hermiona bola za nich šťastná, a tiež veľmi šťastná, že neskončila na Máriinom mieste.

Ona a Ron na tom boli oveľa lepšie ako priatelia.

Keď zdvihla kopu odkazov zo svojho stola, všimla si, že hneď prvý bol od Harryho. Len krátke 'Do piatej budem v tvojej kancelárii -  navečeraj sa so mnou! S láskou, Harry! Hermiona ju zhúžvala a hodila do odpadkového koša.

Na míľu ďaleko zbadala to spiknutie. Harry bol vždy nápomocný pri oslavách jej narodenín, a zatiaľ čo ho inokedy za to mala rada, tento rok proste bol... odlišný.

Tridsiatka nebolo niečo, na čo by sa dalo vykašľať.

Hermiona odložila šálku čaju.

Naozaj bolo možné, že dnes už bude mať 30 rokov?

Do čerta s ľuďmi, čo vravia 'si stará jedine tak, ako staro sa cítiš'. Prekľaje ich až do budúceho utorka, ak jej to dnes niekto povie, naozaj prekľaje. Boli to jej narodeniny, a ak sa chcela mračiť, hádzať predmetmi a dupať nohami, potom to urobí.

Fyzicky si Hermiona nepripadala stará; v skutočnosti jej telo vyzeralo skvele. Len chcela, aby to občas vnímal aj niekto iný.

Bola len s jediným kúzelníkom od čias Rona, ktorého starostlivosť bola 'slušná', ale zakaždým ju nechal roztúženú. Priniesol jej potešenie a milovala ho, ale Hermiona čakala, že jej srdce vynechá úder, za očami jej budú vystreľovať hviezdičky a stratí dych v opojnom zaúpení z extázy.

To sa ešte nestalo.

Jej druhý milenec bol v skutočnosti prvý muž, ktorý o ňu týmto spôsobom prejavil záujem - Viktor Krum. Chodili spolu skoro šesť mesiacov, než sa poddala. Rozišli sa o týždeň na to. Celé jej to pripadalo nesprávne a nakoniec súhlasila, že sa k sebe nehodia.

O šesť mesiacov priviedol svojho nového milenca, aby sa s ňou stretol. Nejaký Michael a Hermiona nebola ani prekvapená.

Odvtedy nastalo obdobie sucha, ktoré bolo kliatbou Hermioninej existencie a ktoré bolo významnou časťou jej zlej nálady.

V poriadku, nuž, nie celkom, ale Hermiona sa snažila vyhýbať skutočnému dôvodu, prečo bola podráždená.

Mala tridsať a čo zatiaľ dokázala?

Jej práca. Jej typ stola – P,  pedantný, posadnutý mať v práci kontrolu -  ju obviňoval a Hermiona vedela, že nemôže zostať. Švihla do seba zvyšok čaju a podnikla cestu do kancelárie svojho šéfa.

"Ah, slečna Grangerová," povedal ten muž. "Harry..."

"Prosím nie," povedala okamžite. "Na koľko hodín dovolenky mám nárok?"

"Viac než sto, myslím. Môžem vám to zistiť presne, ak chcete..."

"Ak dnes nie je nič naliehavé, myslím, že pôjdem domov."

"Práve ste prišli," povedal jej šéf tváriac sa znepokojene.

"Viem.. Ale ak nemáte žiadne námietky, rada by..."

"Užite si deň, slečna Grangerová," riekol láskavo a Hermiona z budovy prakticky vybehla.

Neobťažovala sa poslať sovu Harrymu, či Ronovi, či Lune, či Nevillovi a či niekomu inému, kto by jej dnes možno chcel zablahoželať.

Nie, dnešok mal byť o Hermione Grangerovej a ona sa chystala urobiť všetko, čo chcela.


Po tom, čo si dlhú hodinu zdriemla - skutočný luxus uprostred dopoludnia -  Hermiona vstala osviežená. Podnikla dlhú prechádzku v blízkom parku, užívala si slnko v tvári a vietor v chrbte. Keď sa vrátila do svojho bytu, strávila dve poriadne hodiny čítaním Starovekých Rún, ktoré si len minulý týždeň vyzdvihla v Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých (Krucánky a kaňoury).

Na obed si pre seba prichystala kus horúcej žemľovky a malú naberačku francúzskej vanilkovej zmrzliny. Potom sa hrala s mačkou, potomkom Krivolaba, bielou, huňatou a dosť arogantnou vecičkou, ktorú nazvala 'Blooter' (PP: Pijak, pijavý papier).

Dodnes si Hermiona nedokázala spomenúť, kde k tomu menu prišla. Ale bolo príliš neskoro to zmeniť, pretože tá prekliata vec nereagovala na iné meno. Polovicu času nereagoval ani na meno 'Blooter'.

Potom, čo sa zabavila utriedením ďalšej poličky, Hermiona zamierila po chodbe dať si dlhý kúpeľ. V tom začula hukot plameňov a zakliala pod nosom. Do pekla - zabudla zatvoriť letaxovú sieť.

"Hermiona?" zavolal vyrovnaný hlas, a Hermiona sa vrátila späť do vestibulu.

"Čau, Luna, ako sa máš?"

"Som v poriadku, ale prečo si doma cez deň? Si chorá?" spýtala sa jej priateľka.

"Vôbec nie; len som potrebovala... deň duševného zdravia," vysvetľovala Hermiona.

"Ach. Ja si ich dávam po celý čas," povedala ľahkomyseľne Luna. "Máš nejaké plány na popoludnie?"

"V skutočnosti mám. Môžem ťa zastihnúť neskôr?"

"V poriadku," povedala Luna, prekvapená, že jej priateľka už má plány. Bude musieť zohnať Harryho a povedať mu to.

A keď konečne bola Hermiona vo vani, od krku nadol obkolesená bublinkami, zatvorila oči a nechala svoje myšlienky plynúť.

Tridsať.

Niekto by povedal, že 'to je naozaj len číslo'.

'Nie je to množstvom, ale kvalitou,' ďalšia hlúpa fráza.

A to bolo to, čo trápilo Hermionu. Kvalita.

Hermiona by nie tak celkom povedala, že je nešťastná. Mala veľký byt, s veľkými oknami, ktoré dovolili, aby ju ranné slnko prebudilo bozkom tým úžasne jemným spôsobom a  záhradku, kde mohla sadiť malé záhony čohokoľvek.

Vedela aké je šťastie, že má priateľov, akých mala; Harry, Ron, Luna, Neville, Ginny... všetci boli k sebe neskutočne oddaní; vždy boli a vždy budú. Manželstvo a deti ich zmenili, ale stále ju bez obmedzenia mali radi. A ona im lásku opätovala v rovnakej miere.

Tiež mala vychytenú prácu. Robila pokroky v oddelení, kde iným čarodejníkom a čarodejniciam trvalo roky, kým ich dosiahli. Jej práca sa za niečo počítala a to bolo pre ňu veľmi dôležité.

Takže v čom bol problém?

S dlhým povzdychom otvorila oči.

Problém bol, že si uvedomovala, že mala tak veľa lásky k rozdávaniu a nikoho, komu by ju dala. Všetky tieto objatia, ktoré si vychutnávali jej priatelia či rodičia, túžili po tom, aby boli venované milencovi. Nie, nie len milencovi, ale partnerovi.

Niekomu, kto by ju miloval za to, aká je, nie za to, čo by mohla pre neho urobiť. Niekoho, kto by poznal všetky jej výstrednosti a považoval by ich skôr za zábavné než za znesiteľné. Niekoho, kto by bol výzvou pre jej myseľ, zbožňoval jej telo a kráčal pri jej boku po zvyšok jej života.

S ďalším povzdychom sa Hermiona dostala z vane.

Aj tak už vyprchali všetky bublinky.


Blížilo sa k piatej a Hermiona vedela, že každú chvíľu sa ozve Harry. Keď zistí, že nie je v kancelárii, buď použije letax alebo ešte horšie, proste sa zastaví. Patril medzi tých zopár ľudí, ktorí sa mohli kedykoľvek premiestniť do jej bytu.

Mala ho rada, ale potrebovala, aby dnešok bol naozaj o nej. Takže len desať minút pred tým, než by ju prišiel pohľadať, Hermiona schmatla tašku a odišla do Šikmej uličky.

Nakupovanie nebolo niečo, čo by Hermiona často robila, ale keď už robila, kúpila si nenápadné topánky a sukne po kolená, ktoré nosila pod neutrálne sfarbeným hábitom. Bola protipólom k Ginny, ktorá nosila akúkoľvek farbu, ktorá bola móde a vedela ako sa obliecť, aby čo najviac vynikli jej prednosti.

Hermiona bola nesvoja, keď sa pokúsila takto obliecť, raz a jediný raz ju Ginny na to nahovorila pred dávnym časom a odvtedy to neskúsila.

Ale dnes mala veľmi silný pocit, že nákup niečoho trochu... mimo priemernosti by jej zlepšil náladu.

Takže prešla popri obchodoch, kde normálne nakupovala a vošla priamo do najtrendovejšieho obchodu. Ginny by na ňu bola pyšná.

Hermiona si skúšala sukne, džínsy, vesty a hodvábne blúzky. Dokonca si skúsila kožené nohavice, ktoré bolo trochu problém zapnúť, ale predavačka povedala, že to je tak úmyselne.

S potrasením hlavy Hermiona povedala 'nie' na všetko, až kým si neskúsila krátku čiernu sukňu. Sedela jej v páse, obopínala jej boky a končila tesne nad jej kolenami, aby sa cítila odvážne, ale nie ako cundra.

Keď predavačka zbadala ako to na nej vyzerá, povedala, "počkajte chvíľu" a vykĺzla do skladu. Keď sa vrátila, podala Hermione niečo, čo vyzeralo skoro ako kúsok tmavomodrej látky.

"Čo je to?" spýtala sa Hermiona bez toho, aby to zobrala.

"Len mi verte a skúste si o. Toto si tiež dajte," povedala tá žena a podala Hermione malú kôpku.

Hermiona neochotne všetko vzala a vrátila sa znova do kabínky. Trvalo niekoľko minút, než si všetko obliekla, ale keď bola kompletne vyobliekaná, Hermiona vyšla von a stretla sa s povzdychom a obrovským úškrnom.

"Proste si musíte kúpiť všetko, drahá," ihneď povedala predavačka. Chytila Hermionu za plecia, otočila ju tvárou k veľkému zrkadlu a dodala, "trvám na tom."

A na chvíľu sa Hermiona skoro nespoznala. Jej nohy vyzerali ako keby mali míľu, a jej, hm, prednosti, boli zvýraznené nariasením na prednej časti blúzky. Krátke voľné rukávy zdobili jej štíhle ruky a to V na blúzke bolo odvážne, ale nie vulgárne.

K jej prekvapeniu sa to Hermione páčilo. A veľmi.

Pripadala si úžasne ženská a skoro pekná.

Túžila po tom príliš dlho.

"Vezmem to," povedala ihneď.

"Noste to von, miláčik," povedala jej predavačka. "Nech pôjdete kamkoľvek, každé oko vás bude sledovať."

Nakoniec si Hermiona kúpila to oblečenie, pár strieborných a nepravých zafírových náušníc, lesk na pery a vyšla z dverí. A presne tak ako jej tá žena povedala, vyzeralo to, že na Hermione visí každé oko, keď kráčala po chodníku.

Chvíľu kráčala, užívajúc si pozornosť a nakoniec, keď dostala dostatočný hlad, zapadla do tej novej reštaurácie. S nádejou, že Harry nemal v pláne ju zobrať sem...

Ale poobzerala sa a keď nevidela nikoho známeho, požiadala Hermiona o stôl pre jedného.

Z nejakého dôvodu z toho dnes večer nebola smutná.


Obdivoval ju veľmi dlhý čas. A v poslednej dobe sa to o trochu zmenilo, hoci ona o tom ešte nevedela.

Toto bola tretia reštaurácia, ktorú skúsil, keď ju hľadal. Jej šéf povedal, že si vzala deň voľna, ale Draco nabral odvahu, aby zaklopal na jej dvere dobrú hodinu pred tým, než zistil, že opustila dom. Pomyslel si, že zmeškal svoju príležitosť, ale potom sa rozhodol pohľadať ju v Šikmej uličke. Nevedel presne, ako to vedel, proste to vedel.

A tam ju našiel.

V polovici svojho šalátu Hermiona začula, "smiem sa k tebe pripojiť?" a pozrela nahor.

Nebol to nikto, koho by očakávala.

Pred ňou stál, tváriac sa tak ľahostajne ako obyčajne, nikto iný než Draco Malfoy.

Na chvíľu sa vyplašila, ale s nádejou, že to dobre zakryla, odpovedala, "samozrejme," a ukázala rukou na stoličku oproti sebe.

Draco si sadol, zvedavo si ju prezeral a povedal, "musím povedať, že keď som ťa uvidel z druhého konca miestnosti, nespoznal som ťa, Hermiona."

"Vďaka," povedala a myslela to vážne.

"Čím bližšie som bol, tým som viac cítil, že si to možno ty a musel som sa ísť presvedčiť osobne. Odpusť mi, že som taký priamy, ale vyzeráš... úžasne," pokračoval s ružovým nádychom na lícach.

Hermiona nad ním premýšľala, kým čašník prijímal jeho objednávku na pitie. Nech to bolo akokoľvek zvláštne, v posledných rokoch si s ním vytvorila podivný druh známosti. Mohla dokonca povedať o akomsi pokusnom priateľstve. Pracovali spolu na pár projektoch na ministerstve a zistila, že je aj rozumný aj zdvorilý.

Určite nie to, čo býval dávno predtým.

Ale ako si Hermiona pripomínala sama sebe, bolo to pred dlhým časom.

Napokon dnes bude mať tridsať.

A to zamračenie bolo späť.

"To nemôže byť dobré," povedal Draco s úškrnom, a priviedol Hermionu späť z jej zatúlaných myšlienok.

"Čo je to to?"

"Ten pohľad na tvojej tvári. Si vyobliekaná s kyslým výrazom na tvári. Nehovor mi, že sa neukázal," doberal si ju.

"To ťažko," kypela a nabodla na vidličku rajčinu.

"Takže ťa necháva čakať? To nie je od neho veľmi zdvorilé."

"Od koho?"

"Tvojho rande," riekol Draco, začínajúc byť trocha zmätený.

"Čo ťa núti myslieť si, že mám rande?"

"Bola by si sa takto vyobliekala kvôli sebe?"

"Dnes, áno," odpovedala prosto, keď mu čašník nalieval pitie.

Objednal si steak a šalát a vrátil sa k sledovaniu čarodejnice pred sebou. Mala vidličku na polovičnej ceste k ústam a mračila sa.

"Čo je?" spýtal sa.

"Ako si vedel, čo som objednala?"

Draco sa zatváril zmätene.

"Tiež som si objednala steak a šalát," informovala ho.

"Nuž," povedal hravo, "potom to musí znamenať, že sme predurčení byť kamošmi po celý život. Áno, je to tutovka."

Hermiona odolala pokušeniu hodiť mu tú rajčinu do tváre a namiesto toho sa zachichotala. Naozaj sa potrebovala trochu uvoľniť a zabaviť sa.

Napokon, nemá byť tento deň o tom?

Zjedli svoje šaláty, tešili sa ľahkej konverzácie a polovice fľaše vína. V zadnej časti svojej hlavy Hermiona uvažovala, kde sú jej priatelia a čo robia. Večierok pravdepodobne bude u Harryho, tak ako to bývalo po iné roky, ale Hermiona zo svojej mysle tú myšlienku vytlačila a zamerala sa na čarodejníka oproti nej.

Toto bol ľahký a závideniahodný výkon.

Nedalo sa poprieť, že Draco Malfoy bol dobre vyzerajúci muž. Nie, bol poriadne nádherný. Mohli byť muži nádherní, alebo je to prídavné meno vyhradené len pre ženy? Práve teraz to Hermione bolo jedno.

To, čo ju práve teraz zaujímalo, bolo, že Draco dosť jemne uznal jej vzhľad pokiaľ išlo o tento večer. Žiadne úškľabky, žiadne zrejmé slintanie a žiadne nápadné zízanie na jej hruď, keď rozprávala. Nuž, v poriadku, nie priveľa z toho posledného.

"Mohol by som ti poslať fotku, keby si chcela," povedal, keď ju znova vytrhol z jej rozjímania.

Hermiona sa hneď začervenala; prichytil ju zízať na neho. Toľko pokiaľ ide o jemnosť.

Draco milosrdne zmenil tému a potom hovorili o najnovšej práci, jej najposlednejšom zákone o domácich škriatkoch a o novej rastline, ktorú Neville objavil a mal asi pred týždňom rozhovor v Prorokovi. Nejako počas rozhovoru zakryl jej ruku uprostred stola.

Čašník znalecky udržiaval prítok vína, ale keď priniesol ďalšiu fľašu, Hermiona zdvihla ruku.

"Tri je celkom dosť, ďakujem vám," povedala a siahla po kabelke, aby vyrovnala účet.

"Prosím, nechaj mňa," ponúkol Draco.

"Naozaj by som nemala," odporovala.

"Ak mi dovolíš zaplatiť, mohlo by to byť rande," skúsil, kráčajúc teraz po tenkom ľade.

Akýkoľvek iný deň by Hermiona asi použila svoju hlavu a jeho ponuku odmietla.

Ale nie dnes.

"Nech je to rande," odpovedala s úsmevom, a o pár minút neskôr kráčali vedľa seba po chodníku.

Bolo uprostred večera, ak to Hermiona mohla posúdiť podľa toho, ako sa stmievalo, ale priveľmi sa tešila, aby sa obťažovala starosťami ohľadne času. Ich rozhovor sa zvrtol na viac osobnejší, a on si s ňou preplietol ruku, keď jej vravel, že Pansy sa pred pár mesiacmi vydala za Theodora Notta.

Hermiona odpovedala, že čítala oznámenie v novinách, a dúfala, že budú spolu veľmi šťastní. Draco jej povedal, že Pansy bude, ale že si nie je istý, ako dlho bude Theo. Oboch napadlo, že to je veľmi zábavné.

Povedala mu, že Ronova žena je znova v očakávaní, a všimla si ako rýchly tieň prešiel Dracovou tvárou, kým sa dokázal ustáliť na niečom neutrálnejšom. Hermiona si to odložila na neskôr, možno.

Kým sa prechádzali, zistili, že ani jeden s nikým v súčasnej dobe nechodí, skutočnosť, čo tajne potešila ich oboch.

"Vždy som si myslel, že skončíš s Weasleym," priznal. "Som rád, že si neskončila."

"Tak ako ja," riekla a Draco si ju pritiahol o zlomok bližšie.

Žiadna myšlienka 'príliš skoro', žiadne varujúce zvonenie či hádavé myšlienky 'buď opatrná', len pohodlie a ľahkosť, ktorú Hermiona nikdy predtým nezažila. Bolo to jednoduché len s ním takto byť. Park, ktorým kráčali, začínal rednúť. Rodiny už dávno odviedli svoje deti a staré dámy zamierili k odpočinku. Draco zastal vedľa veľkého stromu a pozrel na Hermionu.

Jednoducho sa na ňu pozrel a nejako, bez toho, že by to dávalo nejaký zmysel, to Hermione došlo.

Srdce jej vynechalo jeden úder, a ona to proste vedela.

Jedno zašeptanie jeho mena z jej pier a jeho prst lemoval bok jej tváre.

"Hermiona," povedal potichu a nárokoval si jej pery svojimi.

Po prvý raz vo svojom živote sa Hermiona nezastavila, aby analyzovala, čo sa deje. Prosto dovolila jeho rukám, aby ju obkolesili okolo pása, kým jej sa zamotali do jeho vlasov. Naklonila hlavu nabok a ochotne otvorila svoje ústa pod Dracovým sondovacím jazykom, oddávajúc sa jeho chuti.

Pritiahol si ju k sebe, povzdychol zľahka nad vzrušením z jej tela pritlačeného na neho. Bolo to nepopierateľne fyzické, tá príťažlivosť, ktorú cítil k čarodejnici, čo mu tak intenzívne opätovala jeho bozk, ale bolo to tak oveľa viac, a vo všetkých významoch, na ktorých záležalo. Naozaj záležalo.

Pred rokmi, keď sa on a Pansy rozišli, Draco chodil s viac ženami než by na neho malo pripadať. Ale v posledných rokoch ho omrzeli stále sa opakujúce rande - vysoké, nohaté a s polovicou mozgových buniek.

Chcel viac, teraz.

A 'viac' bolo v jeho náručí, odpovedalo na každý jeho dotyk, každý jeho pohyb.

'Viac' bola Hermiona Grangerová.

Draco prerušil bozk a pustil ju.

"Prepáč," povedal ihneď. Nebude sa k nej správať ako hocijakej inej čarodejnici, a bol si celkom istý, že vyspať sa s ňou hneď na prvom rande by ho u nej dobre nezapísalo.

"Za čo?" spýtala sa, znejúc sklamane.

"Nuž, hm, dovolil som si zopár..., tam..." koktal.

"Nikto si so mnou nič 'nedovolí', Draco. Ja som chcela, aby si ma pobozkal."

Uškrnul sa od ucha k uchu.

"Chcela?"

"Samozrejme, že chcela. "Čakala som dlhý čas, Draco, aby som sa takto cítila. Nerozumiem tomu a ani nechcem rozumieť. Len si to chcem vychutnať."

Postavila sa na špičky, znova ho pobozkala a Draco vydýchol dlho očakávaným povzdychom, ktorý hovoril o tom, čo bolo konečne nájdené.

Mohol sa oprieť o ten strom, celú večnosť držať pri sebe jej mäkké telo a ponoriť sa do jej bozku. Draco sa mohol, keby ho Hermiona nechytila za ruky a nepovedala slová, ktoré si nikdy nemyslel, že bude počuť od nej.

"Poď som mnou domov."

Draco stisol jej ruku a ona ich premiestnili do svojej spálne.

Svetlo bolo matné, takže bolo dobré, že ho Hermiona viedla k posteli, kde sa ich bozky rozpálili do neslýchaných rozmerov pre nich oboch. Vkĺzla rukami pod jeho košeľu, dychtivá po jeho pokožke a Draco mal pocit, že prichádza o rozum.

Ako veľmi dlho čakal na tento pocit. Draco si myslel to isté ako čarodejnica pod ním; nedávalo to zmysel, ale cítil viac než len sexuálnu príťažlivosť. Bolo to ako keby dlho zanedbávané puzzle čakalo na posledný kúsok. A dnes večer ten kúsok našiel.

Či skôr ho našli obaja.

Zastavil sa len dosť na to, aby sa zbavil všetkých prekážok na svojom tele, ona ho nasledovala a potom s nekonečnou starostlivosťou sa vyštveral znova na ňu.

Vzrušenie z jej pevných oblín opierajúcich sa o jeho hruď bolo opojné. Objal ju rukami a hĺbka jeho bozku zanechala Hermionu príjemne zadýchanú. Jediné, na čo myslela, bolo byť s ním, splynúť s ním.

Za tým účelom mu opätovala bozk a ovinula ho svojimi nohami. Bolo priezračne jasné, čo chcela.

"Hermiona," zašepkal Draco.

"Áno, Draco?"

"Si si naozaj istá?"

Hermiona k nemu otočila svoj pohľad a povedala, "chcem ťa. Práve tu, práve teraz sa chcem s tebou pomilovať."

Povedala pomilovať, nie mať sex, a Draco sa odhodlal. Ale potrebovala, aby pochopila.

"Pre mňa toto nemôže byť záležitosť na jednu noc," povedal otvorene, "nie s tebou."

Nič nemohlo na Hermionu viac zapôsobiť. Zdvihla ruku, pohladila ho po tvári a riekla, "potom zariaď, aby to pokračovalo, Draco."

Vedel, že tým nemyslela len sex.

Podávala mu opraty k tomuto novému vzťahu, vraviac mu, že je jeho, že držal jej celé srdce. Keby chcel viac, bola by mu dala všetko.

Čo bolo presne to, čo Draco chcel. A potreboval.

Tak prikryl jej telo svojím, a s bozkom tak láskavým, že si Hermiona myslela, že sa rozplače, sa Draco ponoril do jej tepla, spojac ich tým najlepším možným spôsobom.

Chrbát prehnutý nahor pri tom najvítanejšom vpáde a Hermionin zrýchlený dych, ktorý sa zhodoval s Dracovým tempom. Každý náraz vpred ju uspokojil a každé stiahnutie sa späť ju prinútilo túžiť po tom náraze znova. Obaľoval ju, láskajúc jej najintímnejšie miesta a robil ju svojou presne tak ako vedela, že bude.

A Draco bol úplne stratený. Byť zaplavený vzácnou, vrelou hebkosťou ho pripravilo o všetku jeho koncentrácii, aby príliš skoro nevybuchol. Posunul sa v nej, vychutnávajúc si ten pocit. Hoci si predstavoval aké to s ňou bude, nebolo to nič v porovnaní so skutočnosťou.

Keď ho objala svojimi nohami, vtiahla ho do seba ešte hlbšie, nedokázal zastaviť ten opojný ston, ktorý mu unikol. Prerušil bozk, aby sa jej pozrel do očí a uvidel žiadostivú čiernu zmiešanú s odtieňmi niečoho viacej.

Oveľa viacej.

Ani jeden sa nestaral, ako dlho sa milovali. Objal ju rukami, zvieral jej chrbát, kým bol hlboko v jej vnútri, bozkával jej krk a kľúčnu kosť, keď ho ten impulz zasiahol. Hermionine ruky sa načiahli okolo neho, pohladili jeho chrbát nadol k jeho neuveriteľnému zadku, ktorý bol pevne zovretý, keď do nej narážal.

Rytmus sa teraz zmenil na šialené tempo, každý smerujúc k vlastnému koncu, rovnako ako vzájomnému, a keď Hermiona uvidela tie biele hviezdičky, ktoré jej až do tejto chvíle unikali, urobila sa s výkrikom jeho mena. Jej telo sa neovládateľne triaslo, keď sa Draco uvoľnil sám do jej hlbín so svojím vlastným výkrikom.

V tej chvíli okrem nich nebol na svete nikto iný, a ležali jeden druhému v náručí dlhé okamihy, malátne sa bozkávajúc.

Skoro sa nechali uniesť spánkom, keď ich vzbudilo 'buch' z druhej izby .

"Zostaň tu," povedal okamžite Draco, keď si natiahol trenírky.

"Draco, je to pravdepodobne môj kocúr. Vráť sa do postele."

"Stále máš toho hrozného oranžového chlpáča?" doberal si ju.

"Nie. Mám teraz hrozného bieleho chlpáča," uškrnula sa.

Počkal chvíľu a keď sa neozval žiaden ďalší zvuk, vkĺzol späť do postele.

Buch.

A tentoraz bol nasledovaný šepotom.

"Hermiona, niekto je v tvojom byte," povedal, zrejmý poplach v jeho hlase.

"Nemožné," odvetila, keď si natiahla šaty. "Moje ochrany sú veľmi silné."

Zdvihol svoj prútik, podal jej ten jej a riekol, "no tak, poďme to skontrolovať."

Opatrne otvoril dvere na spálni a načúvali. Bolo počuť tlmený chichot a on sa otočil k Hermione s pohľadom 'hovoril som ti'. Potlačila zachichotanie a nasledovala ho.

Draco zdvihol svoj prútik, kývol na Hermionu, ktorá okamžite porozumela a obaja naraz vykríkli svoje kúzla.

"Expeliarmus!" vykríkol.

"Incarcerous!" vykríkla. (PP: Pouta na tebe!)

"AU!" kričal Ron zo zeme, keď sa snažil dostať z povrazov, ktoré ho zväzovali. Niekto zapol svetlo a izba upadla to totálneho ticha.

"Prekvapenie!" vykríkla o sekundu neskôr Luna, kým zvyšok izby zalapal po dychu na spola oblečenej dvojici.

Ale namiesto úteku, čo si Harry predstavoval, že urobia, resp. že by dokonca mali urobiť, Draco chytil Hermionu za ruku a povedal, "áno, to je."

"Malfoy?" spýtala sa Ginny, oči veľké ako galeóny.

"Ak to nie je on, tak mám problém," vtipkovala Hermiona, ale jediné, čo mohol každý urobiť, bolo vypliešťať oči.

Nasledovala ďalšia minúta úplného ticha, takže Draco povedal, "o chvíľu sme späť."

Za zatvorenými dverami si Hermiona natiahla nohavice a sveter tak rýchlo ako bolo pre človeka možné, zatiaľ čo sa Draco obliekal dosť pomaly.

"Nemôžem uveriť, že sa ma pokúsili prekvapiť tu! Vždy to mali u Harryho!" plakala.

"'Vždy' by pokazilo účel prekvapenia, nie?"

"Ach, to je také trápne. Ako dlho si myslíš, že tam vonku všetci boli?"

Draco sa nahlas zasmial a povedal, "z toho, čo som videl, hodnú chvíľu. Nevšimla si si všetku tú výzdobu? Čierne balóny, tvoja torta v tvare náhrobku, pretože si už teraz taká stará?"

"Náhrobku? Naozaj, to je veľmi - Draco, vedel si, že sú toto moje narodeniny?"

Zapol si posledný gombík na košeli a podnikol cestu k miestu, kde sa vrtela na kraji postele. Draco položil obe ruky na jej tvár, venoval jej dlhý, pomalý bozk a povedal, "samozrejme, Hermiona. Len som chcel byť ten prvý, kto ti dá tvoj darček."