A Familiar Place Christmas
Autor: AnneM.Oliver
Preklad: Jimmi
Stav: Univerzálny súhlas
Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/7612942/1/A_Familiar_Place_Christmas
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Charakter: Dramione vianočný príbeh
Súčasť série: Dôverne známe miesto
Rating: M (Mládeži neprístupný)
Hermiona nemá tento rok vôbec vianočnú náladu a hľadá ju všade možne. Možno keby prehľadala Dôverne známe miesto, vianočná nálada by si namiesto toho našla ju.
Časť I
Vianočný čas nadišiel, ale radosť chýba
Hermiona sedela na kraji gauča a hľadela na krabice, ktoré vystielali podlahu obývacej izby jej veľkého, starého domu. Nohou odsunula tú najbližšiu od pohovky a potom sa naklonila k ďalšej, ktorá ležala vedľa kozuba. Čo v nej bolo? Už prehľadala všetky krabice, čo tu boli, rovnako ako všetky vianočné krabice v podkroví. Domnievala sa, že ak to nedokáže nájsť v jednej z týchto krabíc, bude to už dávno stratené.
Do izby vbehla jej šestnásťročná dcéra spolu so svojím pätnásťročným priateľom Markom. Tí dvaja spolu oficiálne 'chodili' od začiatku semestra. Mark bol synom jedného z Hermioniných najlepších priateľov, Nicka Boota a synovcom Dracovho najlepšieho priateľa, Dona Boota. Bol tiež vnukom upíra menom Sanguini, hoci nikto nikdy nepovažoval upíra, ktorý už naveky vyzeral na tridsať, za ´deduškovský´ typ.
Keďže bola večne zvedavá, rovnako ako jej matka v tomto veku, Hermiona vedela, že ak Carina uvidí všetky tieto krabice pootvárané, bude sa čudovať, čo sa deje - napokon, už pred dvoma dňami vianočne vyzdobili dom. Nebolo dôvodu, aby po celom prednom salóne boli 'vianočné' krabice, a predsa tu PO CELOM prednom salóne boli.
"Čo sa deje, mami?" spýtala sa Carina, keď zastala pred pohovkou.
"Nič," odpovedala Hermiona a zatvorila krabicu, do ktorej sa práve pozrela. Bolo jej jasné, že Carina bude zvedavá, čo robí. Možno by mohla odvrátiť dcérinu pozornosť. "Čo sa chystáte dnes s Markom robiť? Máte prvý deň prázdnin, takže ste si istotne naplánovali niečo iné okrem toho, aby ste celý deň zostali tu."
"Tatino chce, aby sme mu pomohli vyzdobiť vonkajšok domu," odpovedala Carina.
Hermiona si vzdychla a vzhliadla. "Panenka skákavá. Draco Malfoy dostane jedinú robotu a len jednu jedinú a ešte ani to nedokáže urobiť sám! A bývame v Rokville! Môže dokonca použiť mágiu!" sťažovala sa Hermiona. "Bežte. Nemusíte stráviť prázdniny tým, že budete robiť otcovu prácu."
"Niekto ju urobiť musí," ohlásilo sa ich druhé dieťa, vysoké trinásťročné dievča s blond vlasmi. "Čaká na teba otec, Carina. Na teba tiež, Mark."
"A čo ty, Terran Dawn?" s úškrnom odvetila Carina. "Ty sa zo všetkého vyzuješ, pretože si tatinkov miláčik."
"Ja čítam," zdvihla časopis.
"Mami, povedz svojej milovanej dcére, že časopisy sa nepovažujú za literatúru," zasmiala sa Carina. Ale chytila svojho priateľa za ruku a zamierila von.
Terran sa pozrela na mamu. "Čo hľadáš, mami?"
"Ach, nič," Hermionin hlas bol tlmený, keď znova klamala, a predsa mala hlavu zastrčenú v ďalšej krabici.
Jedenásťročný Cygnus, vlasy rovnako tmavé a kučeravé ako jeho matka a najstaršia sestra, vošiel do izby a povedal: "Toto sú posledné krabice z kôlne, mami, ale myslím, že toto sú vážne staré ozdoby, pretože tie krabice boli úplne zaprášené a plesnivé. Niektoré sú dokonca trochu navlhnuté a zničené. Jednako je na nich nápis 'Vianoce'."
"Vďaka, Cyggy," odvetila Hermiona a namierila prútik na posledné dve krabice, ktoré mladík priniesol do izby. Privolala si ich k sebe a začala nazerať dnu.
"Hľadá čosi, či?" znova sa spýtala Terran.
"Takto sa veta nezakončuje, ale čo sa dá čakať od jediného súrodenca z Malfoyovcov, ktorý nedostal meno po súhvezdí? Ach, a tiež od blonďavého blba v rodine," doberal si Cygnus sestru.
Akýsi muž vošiel v tej chvíli do izby a povedal: "Hej, ja som tiež blondiak a tiež som súčasťou tejto rodiny."
S hlavou stále v krabici Hermiona povedala: "Má námietky len voči faktu, že jeho syn zabudol, že je tiež v tejto rodine a nie že je blbý." S hlavou už vonku z krabice dodala: "A má meno po Terrym a Donovi Bootovcoch. To je lepšie než byť pomenovaná po nejakom hlúpom súhvezdí. Ani jednému z vás by som nedala meno po súhvezdí, keby na tom váš otec netrval."
Draco zazrel na svoju manželku.
Pokračovala: "A on na tom trval len preto, že na tom trval jeho otec."
Draco s úškrnom prehovoril k svojmu jedinému blonďavému dieťaťu: "Hovor o šťastí, že máš meno po Bootovcoch. Tvoja mama chcela pomenovať Carinu 'Hydra' po osemrukej hadej bohyni. Hermiona hodila Dracovi vankúš na hlavu. "A SÚHVEZDÍ!"
Obe deti sa zasmiali. Hermiona sa durdila a strčila hlavu znova do krabice. Draco si všimol unavený výraz svojej ženy, vydal znechutený zvuk a svojim deťom povedal: "Obaja choďte po svojom. Nechajte nás chvíľu na pokoji. Pomôžte Carine a Markovi ozdobovať dom."
"Mama povedala, že to máš urobiť ty," zareagovala Terran.
"To je pravda, ale mama má práve teraz hlavu strčenú v krabici a čo mama nevie, to jej neublíži," zažartoval Draco.
"Jednako sa to dozvie," prosil Cygnus. Keď odchádzali, vyhlásil: "Možno je blbejší než ty."
Draco sa zvalil na gauč, zhodil akúsi knihu a jednu krabicu na druhom konci na zem. "Je ti jasné, že ja som nikdy nebol taký nezdvorilý k svojmu otcovi, ako sú oni ku mne."
Hermiona vzhliadla na svojho manžela, usmiala sa a odvetila: "Viem. Nie je to skvelé?"
"Áno, to je," s úškrnom súhlasil. Zošmykol sa z gauča vedľa nej na zem. "Čo hľadáš, maličká?"
"To ti nemôžem povedať," odpovedala, položila mu ruku na stehno a znova si vzdychla.
Štvorročný chlapček s vlasmi tmavej pieskovej farby pribehol do izby a držal v ruke zeleného, skleneného pavúka vyrobeného z krehkého skla. Hermiona zhíkla, keď to zbadala, Draco sa zdvihol na kolená, ale bolo príliš neskoro. Malý Leo, ich najmladší a najviac zbožňovaný, zakopol o jednu z krabíc, ktoré boli na zemi a toho malého skleneného pavúčika pustil.
"Leo, čo robíš, chlápätko?" spýtal sa Draco najmladšieho syna, keď sa postavil a zdvihol chlapca na nohy.
Hermiona štvornožky zberala kúsky rozbitého skla. "Ach, Draco, je zničený," plakala, keď si spomenula na prvé Vianoce, kedy ten ornament dostala.
Dostala ho dva roky predtým, než sa Draco vrátil do ich šiesteho ročníka v škole. Tie Vianoce, keď bol v minulosti a ona v budúcnosti, boli hrozné, to bolo isté. Jediné, čo si z tých Vianoc pamätala, bolo to, že bola tehotná s Carinou a že si pripadala smutná, osamelá a to, že boli tak ďaleko od seba, spôsobovalo, že jej manžel šialene chýbal.
Flashback k Dôverné miesto III
Ron skončil s nastavením vianočného stromčeka v Hermioninej obývacej izbe. Zapol svetlá. Povedal, "je to dobre? Chceš ho teraz ozdobiť?" Neodpovedala. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel. "Hermiona?" Sedela na gauči s malou ozdobou v rukách. Prisadol si k nej. Ťukol svojím plecom do jej. "To je zvláštna ozdoba."
"Je to pavúk. Sklenený pavúk," povedala, chytila ho za striebornú retiazku a sledovala ako sa sem a tam hojdá. Ron sa uškrnul. Nemal rád pavúkov dokonca ani ako ozdoby.
Povedala, "Draco mi ho priniesol pred dvoma rokmi." Prstami sa hrala so strieborno-zeleným pavúkom. Strieborná časť retiazky, na ktorej visel, bola taká tenká, že vyzerala skoro ako kúsok pavučiny. Chcela to podať Ronovi, ale on pokrútil hlavou, že nie.
Riekla, "podľa nemeckej a ukrajinskej legendy kedysi, dávno, pradávno, akási matka upratovala svoj dom, aby ho pripravila na najdôležitejší deň roka. Pripravovala ho na Štedrý večer. Bol to deň vzdania úcty Ježiškovi a on vo svojom dome nechcela nechať ani jednu smietku, či špinku. Všetky pavúky z domu prešli do jediného rohu na strope, aby sa vyhli tomu, že ich vymietne von. Keď sa zdalo, že má v pláne vyčistiť aj strop, šli sa ukryť do podkrovnej miestnosti.
Strom pri kozube v obývacej izbe bol vyzdobený všetkými možnými ozdobami, sklenenými guľami, zlatými páskami a sviečkami a podobne. Tie pavúky chceli ten stromček vidieť a tiež chceli byť prítomní na Štedrom večere, aby zahliadli Ježiška."
Položila krehkého pavúka do Ronovej veľkej ruky, či ho tam chcel alebo nie a pokračovala v rozprávaní. Nevšimla si, že Harry a Ginny stoja vo vchode, upreto spolu s Ronom počúvajú a že jej matka a otec vošli druhým vchodom a počúvajú tiež.
"Najstarší pavúk navrhol, aby zišli dole a nakukli cez štrbinu vo dverách, aby videli ten nádherný strom. Takže zišli dolu po schodoch a čakali, kým sa pootvoria dvere. Keď niekto dvere otvoril, vbehli do izby. Miestnosť bola pre ich oči príliš jasná od ohňa a sviečok na strome, ktoré sa odrážali na sklenených guliach. Pretože z takej diaľky nemohli vidieť stromček, vyliezli nahor a liezli sem a tam po stromčeku, po každej jednej vetvičke a halúzke, tak aby mohli vidieť každú ozdobu. Keď už videli celý strom, najstarší pavúk vyhlásil, že sa už môžu vrátiť do podkrovia."
"Z toho dôvodu odišli, ale to, čo nevedeli, bolo to, že na každej vetvičke a ozdobe, ktorej sa dotkli, zanechali za sebou pavučinu. Keď Ježiško prišiel požehnať ten dom, všimol si všetky tie pavučiny a pretože miloval všetky žijúce tvory, vrátane pavúkov a nechcel, aby sa pani domu na tých pavúkov nahnevala alebo sa zdesila z toho, že zničili stromček jej deťom, dotkol sa tých pavučín prstom. Keď to urobil, všetky začali blikotať striebrom, zlatom a jasom. Keď sa deti a ich matka vrátili, aby sa na druhé ráno pozreli na stromček, zbadali strieborné a zlaté pavučiny a naplnila ich obrovská radosť. A od tých čias podľa legendy vešiame na náš vianočný stromček pozlátka, aby sme vzdali úctu tým pavúkom."
Zobrala malého skleneného pavúka späť od Rona a on povedal, "nenávidím pavúkov."
Všetci sa zasmiali a potom Hermiona povedala, "chýba mi Draco." Všetci sa prestali smiať. Prešla k stromčeku, zavesila naň pavúka a vyšla z izby.
Späť v minulosti...
"Prepáč, mami," povedal Leo z otcovho náručia.
"Ja viem, zlatíčko, ale povedalo sa ti, aby si nechal ozdoby na stromčeku," kárala Hermiona. Hodila zvyšky skla do jednej z krabíc, ktoré z povaly priniesol jej starší syn a potom sa pohla hore schodmi.
Draco, stále s Leom v náručí, sledoval, ako sa jeho žena pomaly štverá hore schodmi, jeden schod za druhým. "Maličká, ak nám povieš, čo v tých krabiciach hľadáš, pomôžeme ti to nájsť," zavolal na ňu Draco.
"Netreba, nie je to dôležité," zavolala nazad. Potom prešla po chodbe do svojej spálne a zamrmlala si pod nosom: "... a hľadala som len trochu vianočnej nálady, ale nemyslím, že ju tento rok nájdem."
(Nasleduje II. časť!)
Autorkina poznámka: Túto poviedku som začala minulý rok a nedokončila. Sama nemám tento rok veľa vianočnej nálady. Možno nájdem trochu svojej vlastnej, kým Hermiona hľadá tú svoju.
Prekladateľkina poznámka: Bolo to dávno, pradávno. Ale vážne je v origináli Terran Dawn, takže som skontrolovala trojku a dostala meno Hydra Terran. Carina tam bola tiež, to je tá, čo sa vracala... Mám v tom hokej, možno by bodlo vysvetlenie od niekoho, kto to čítal nedávno. Hm, v tejto chvíli netuším, koľko to bude mať častí.
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 14.01. 2012 | A Familiar Place Christmas V. časť - 2/2 | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 12.01. 2012 | A Familiar Place Christmas V. časť - 1/2 | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 07.01. 2012 | A Familiar Place Christmas IV. časť | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 29.12. 2011 | A Familiar Place Christmas III. časť | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 27.12. 2011 | A Familiar Place Christmas II. časť | |
AnneM.Olivier: ( Jimmi ) | 25.12. 2011 | A Familiar Place Christmas I. časť |