Preklady fanfiction Harryho Pottera

Rukojemník 

Scorpius sa cítil ako otupený, keď ho profesor Hagrid sprevádzal spolu s Albusom do hradu. Polovičný obor zo svojej zeleninovej záhrady videl, čo sa stalo, ale únos bol príliš rýchly na to, aby ho zastavil. Po tvári ich učiteľa stekali veľké slzy a miešali sa mu s bradou. Odviedol ich do kabinetu profesora Longbottoma a vysvetlil, čo sa stalo. Profesor Longbottom zbledol, keď Hagrid pokračoval v rozprávaní o tom, že videl, ako smrťožrúti napadli tri deti a uniesli Rosie Weasleyovú. Povedal Hagridovi, aby zostal v kancelárii s Albusom a Scorpiusom, vzal zo zásuvky svojho stola nejaké papiere a vybehol z miestnosti. To všetko bolo takmer pred pol hodinou. Bola pri nich Madam Pomfreyová, každému dala šálku čaju a skontrolovala chlapcov, či nemajú nejaké zranenia. Hagrid objímal Albusa okolo pliec a obaja plakali. Scorpius si neprítomne všimol, že aj jemu po tvári stekajú slzy. Ani mu nevadilo, že ho Albus a profesor Hagrid môžu vidieť.

Ozvalo sa slabé zaklopanie na dvere, vrátil sa profesor Longbottom; vyzeral, akoby zostarol o tridsať rokov, odkedy opustil miestnosť. „Albus, Scorpius, potrebujem, aby ste obaja išli so mnou. Hagrid, keď sa spamätáš, mohol by si sa porozprávať s kentaurami? Zavádzame naše najlepšie bezpečnostné opatrenia, musíme im dať vedieť a potrebujeme zistiť, či niečo nevideli.“

Hagrid súhlasne prikývol. Scorpius a Albus nasledovali profesora Longbottoma do inej miestnosti. Sotva vošli, muž s tmavými rozstrapatenými vlasmi zovrel Albusa a pritiahol si ho k sebe. Scorpius nemal čas nad tým premýšľať, keď ho veľmi vysoký muž s ryšavými vlasmi schmatol a začal s ním triasť. Potom sa veľmi rýchlo stalo niekoľko vecí. Červenovlasý muž zakričal: „Kde je?“ A profesor Longbottom začal kričať tiež, ale na muža s červenými vlasmi. Žena, ktorá plakala v kúte, niečo skríkla, ozvala sa hlasná rana, keď sa rozleteli dvere, a Albus zakričal: „Strýko Ron, nie!“

„Daj preč ruky od môjho syna!“

Vysoký muž pustil Scorpiusa a vytiahol prútik. Vo dverách stál Draco Malfoy s vlastným vytaseným prútikom. Scorpiusa zaplavila úľava; jeho otec sa postará, aby bolo všetko v poriadku. Ale nepamätal si, že by niekedy videl svojho otca takého nahnevaného.

Tvár Draca Malfoya bola biela od zúrivosti, zatiaľ čo na tvári Rona Weasleyho boli červené škvrny. Ron sa vrhol jeho smerom a namieril kliatbu. Draco ju zablokoval, keď k nemu Neville a Hermiona pribehli.

„Ron! Toto nepomáha, prosím ťa, nechaj to zatiaľ na Harryho,“ prosila Hermiona.

„Uniesol Rosie,“ dostal zo seba Ron. Obrátil sa k Dracovi a zakričal: „Zachránili sme ti život, ty bezcenný ničomník, a teraz urobíš toto!“

„Ani neviem, o čom hovoríš, Weasley,“ zavrčal Draco a ochranársky sa postavil pred syna. „Ale ak sa ešte raz dotkneš môjho syna, sám ťa zabijem!“

„Ron, upokoj sa,“ prikázal mu Harry.

„Povie nám niekto, čo sa stalo?“ prosila Hermiona a chytila Rona za ruku.

„Všetci sa posaďte a odložte prútiky,“ prikázal Neville. Pohybom ukázal na stoličky v miestnosti. Nikto v miestnosti ešte nemal dôvod počuť Nevilla hovoriť štýlom, ako keď učil nedisciplinovanú triedu. Všetci sa poslušne posadili; Malfoyovci tvárou k Potterovcom a Weasleyovcom, Neville sedel uprostred.

„Dostal som naliehavú správu, že došlo k únosu,“ začal Draco.

„Áno,“ zakričal Ron, „mojej dcéry! Kde je teraz?“

„Ako to mám vedieť?“ vyštekol Draco.

„Ticho!“ zahriakol ho Neville. „Rosie Weasleyovú uniesli. Bola na ceste za Hagridom s Albusom a Scorpiusom, keď ich napadli traja muži na metlách, oblečení ako smrťožrúti. Hagrid to celé videl z diaľky, ale bol príliš ďaleko, aby im pomohol. Albus aj Scorpius sa ju pokúšali zachrániť. Samozrejme, že sme vás všetkých zalarmovali. Harry, kde je Ginny?“

„Je v bezpečí doma s Lily a Hugom. Kreacher má rozkaz priniesť všetky naliehavé správy,“ odpovedal Harry a pretrel si koreň nosa.

„Astória je na týždeň vo Francúzsku, služobne,“ dodal Draco, aby sa aj ona nedostala na zoznam podozrivých.

„Ale pre-prečo by niekto u-uniesol Rosie?“ vzlykla Hermiona a zalomila rukami.

„Naše deti by boli ideálnym terčom pre smrťožrútov,“ dodal Ron a stále sa díval na Draca.

„Ale je to už takmer dvadsať rokov, čo sa tu objavil nejaký smrťožrút,“ podotkol Neville. „To nedáva zmysel. Okrem toho, aj keby to naozaj boli smrťožrúti, únosom tvojej dcéry by vlastne nič nezískali.“

„Tak prečo sa snažil dostať toho svojho fagana do blízkosti mojej Rosie a Harryho Albusa?“ spýtal sa Ron a triasol sa od zlosti.

Neville sa postavil; v jeho hlase bolo cítiť nebezpečné ostrie. „Možno by sme mali nechať Scorpiusa a Albusa odísť. Myslel som si, že by bolo dobré, keby tu boli, aby podali svedectvo a boli s rodičom, ale ak sa máme uberať týmto smerom, dám ich odprevadiť do chrabromilskej veže.“

Harry si odkašľal. „Možno by nám mal Albus povedať, čo sa stalo.“

Albus vyzeral, akoby chcel byť kdekoľvek inde. „Išli sme k Hagridovi. Hrali sme sa pri jazere a boli sme mokrí, takže keď prišli, bolo náročné vytiahnuť prútiky z vreciek. Ja... ja som svoj nestihol vytiahnuť včas. Rosie jedného odzbrojila a Scorpius druhého. Mne sa podarilo chytiť len vy-vypadnuté prútiky. Je mi to ľúto!“

Albus sa rozplakal a Harry ho objal. „To je v poriadku, aj tak si si počínal dobre. Pamätáš si, aké kúzla používali?“

„Á-áno. Ten prvý sa pokúsil omráčiť Scorpiusa,“ vysvetľoval Albus, už o niečo pokojnejší. „Ja... pamätám si to, lebo sa musel vyhnúť červenému svetlu.“

Harry sa usmial a zľahka stisol Albusovi rameno, čím ho povzbudil, aby pokračoval.

„A-a ten, ktorý použili na Ro-rosie, bol Pe-pet-petr...“

„Kliatba znecitlivenia,“ dodal Scorpius otupene.

„Máš ešte tie prútiky?“ spýtal sa Harry.

Albus potiahol nosom a prikývol. Vytiahol z habitu dva spadnuté prútiky. Harry si opäť prečistil hrdlo. „Ehm, pán Malfoy, nevadilo by vám, keby ste nám opäť ukázal svoj prútik?“

Scorpius nedokázal prečítať otcov výraz. Zmenil sa, keď sa prútiky predložili, ale teraz sa pomaly podvoľoval. „Desať palcov, hloh, vlas jednorožca; verím, že ho poznáte.“

„Musí sa však opýtať,“ podotkol Neville diplomaticky. „Okrem toho by ti to mohlo pomôcť očistiť sa.“

„Musím na ňom vykonať efekt obráteného kúzla,“ dodal Harry.

Draco súhlasne prikývol.

„Prior Incantato!“

Z prútika vyšli malé obláčiky dymu. Harry zamrmlal: „Je tu blokovanie, a to, čo rozrazilo dvere, Bezpečnostné kúzlo, Ohrievacie kúzlo...“

Harry mávnutím vlastného prútika ukončil kúzlo. „No, zdá sa, že tento prútik je čistý.“

Skôr než Draco stihol odpovedať, vstúpil profesor Macmillan. „Riaditeľka Sproutová dostala list s výkupným!“ zvolal a zamával ním.

Ron ho vytrhol Erniemu z ruky. „Chcú desaťtisíc galeónov, do utorka. Čas a miesto nám oznámia neskôr a... a sľubujú, že jej neublížia, ak urobíme, čo povedia.“

Hermiona začala znova vzlykať. Ernie sa obrátil k Malfoyovcom. „Takže si jedného z nich chytil, čo, Harry?“

„Neopovažuj sa ma obviniť, ty...“ oboril sa na neho Draco.

„No je celkom zrejmé, že si to urobil ty,“ uškrnul sa Ernie. „Kedysi smrťožrút...“

„To stačí, Ernie,“ dodal Neville prísne.

„Ja len hovorím, že má prostriedky, motív a myslím, že všetci vieme, čoho je schopný,“ dodal Ernie pohŕdavo.

„Nechaj Harryho a Rona robiť ich prácu,“ odsekol Neville.

„Ale nie, prosím ťa, nechajme profesora Macmillana, nech vysvetlí, čo je mu také jasné. Aký bol môj motív? Prečo by som unášal Weasleyho dcéru? A ako som to urobil?“

Profesor Macmillan sa zarazil len na chvíľu. „No, súdiac podľa výkupného, tvojím motívom by zrejme boli peniaze. Čo sa týka toho, ako si to urobil, predpokladám, že si svojho syna využíval ako špióna. Zdá sa, že sa votrel do...“

„Ernie!“ vyštekol Neville.

„Tak predovšetkým, domnieval sa, že som podstatne bohatší ako Weasley. Šokujúce, ja viem. Prečo by som riskoval Azkaban pre peniaze, ktoré ani nepotrebujem? Po druhé, ako by som vôbec vedel, kde dnes budú? Naozaj si myslíš, že som vedel o ich spontánnom nápade ísť k jazeru a mal som čas zohnať ďalších dvoch ľudí, obliecť ich do smrťožrútskych kostýmov a...“

„Čo myslíš tými kostýmami?“ prerušil ho Harry.

Draco sa naňho prekvapene pozrel, keď Ron zakričal: „Takže si to bol ty!“

Skôr než ho Ron stihol prekliať, Draco vysvetlil: „Aurori mi pred takmer dvadsiatimi rokmi zabavili masku. Verím, že ju momentálne máte v sklade, a teda ak by som za tým stál ja, musel by som si vytvoriť falošnú. Naozaj si myslíš, že by som si dvadsať rokov nechával šatník plný oblečenia smrťožrútov rôznych veľkostí len pre prípad, že by som sa rozhodol uniesť Weasleyho dcéru kvôli peniazom, ktoré nikdy nebudem potrebovať?“

„To nedokazuje, že si to nebol ty,“ podotkol Ernie dosť chabo.

Draco sa uškrnul: „No, naozaj, prečo by som seba a ďalších dvoch ľudí obliekol ako smrťožrútov? Prečo by som si dal tú námahu, aby som nás všetkých vybavil habitmi a maskami len preto, aby si každý idiot myslel, že som to bol ja?“

Ernie sa zdal byť bezradný.

Harry sa obrátil na Rona. „Má pravdu. Prečo by to robil známy smrťožrút?“ 

„Aby vás presvedčil, že to nebol on!“ dodal Ernie.

„Ernie, toto nepomáha,“ upozornil ho Neville a vstal zo stoličky.

Dracove sivé oči boli opäť nevypočítateľné, keď zatiahol: „Takže ak nemáš ďalšie otázky, Potter, smiem predpokladať, že môžem ísť?“

Ron vyzeral, akoby chcel Draca aj tak zatknúť, ale namiesto toho pohladil Hermionu po vlasoch, keď mu plakala na hrudi.

Harry si vzdychol. „Áno, ale kým sa to nevyjasní, nemôžem ti dovoliť opustiť krajinu.“

„Rozumiem a aj tak nemám v pláne odísť. Poďme, Scorpius,“ povedal Draco a vstal zo stoličky.

Scorpius sa zastavil a kývol na rozlúčku Albusovi, ktorý mu nešťastne zamával späť.

„A-ako získame desaťtisíc galeónov?“ vzlykala Hermiona do Ronovej hrude.

„Pššt... Nejako to urobíme,“ zamrmlal Ron.

Harry sa chystal prehovoriť, keď sa Draco zastavil pri dverách a otočil sa. „Dám vám tie peniaze. Do zajtra môžem celú sumu previesť na akýkoľvek účet u Gringottov.“

„Ďakujem, ale prečo nám pomáhaš?“ spýtala sa Hermiona a žmurkala ďalšie slzy.

Draco sa odmlčal a potom sa zhlboka nadýchol. „Zo školy mi poslali list, v ktorom ma žiadali, aby som okamžite prišiel, pretože došlo k únosu. Už nikdy nechcem zažiť takú paniku, akú som pri tých slovách pocítil. To by som neprial ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi.“

Draco vykročil k dverám a Scorpius mu bol v pätách. Naznačil, aby Scorpius prešiel prvý, a potom sa otočil, aby dodal poslednú poznámku. „A Potter, uisti sa, že chytíš toho, kto to naozaj urobil; rád by som dostal svoje peniaze späť.“