Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severus potlačil mrzutý povzdych, keď tlmené buchnutie kníh položených na stôl narušilo ticho knižnice. Vzhliadol od knihy, čo držal v rukách. Videl, ako Grangerová klesla na stoličku pri najbližšom stole a zamračil sa. Už len to potreboval.

Skoro urobil prvý krok, aby sa prehnal okolo piatačky, keď prehovorila. Inštinktívne zmeravel, aby zachytil slová vychádzajúce z jej úst.

„O dvadsať rokov budete viac sklamaní z vecí, ktoré ste neurobili, než z tých, ktoré ste urobili,“ čítala potichu a on si v náhlom návale hnevu uvedomil, že to nehovorí jemu, ale nahlas číta z knižky v rukách. „Vytiahnite kotvu. Vyplávajte z bezpečného prístavu. Chyťte obchodné vetry vo vašich plachtách. Bádajte. Snívajte. Objavujte.“

„Úplná hlúposť!“ zamrmlal ponuro, takmer tie slová na ňu vypľul a cítil, že sa ešte viac rozčúlil nad tým, ako stuhla. „O dvadsať rokov vás budú prenasledovať veci, ktoré ste urobili, lebo ste nemali na výber, kamkoľvek pôjdete. Zostaňte vo svojom bezpečnom prístave čo najdlhšie, slečna Grangerová,“ ironicky sa usmial, „lebo potom už nič nebude ako predtým.“

Nato odmašíroval preč. Nechcel stráviť viac času v tej prekliatej knižnici. Habit sa za ním vlnil ako vizuálna ozvena jeho hnevu. Dočerta s tou malou sopľaňou, že v jeho prítomnosti cituje také hlúpe fádne vety!

* * * * *

Keď sa Grangerovej nasledujúca domáca úloha končila ďalším hlúpym citátom, Severus takmer roztrhol pergamen na dvoje. Ovládol sa však a namiesto toho, aby dal tej sopľani T za drzosť, pridal dolu svoj citát. Ak bolo to dievčisko naozaj také bystré, ako všetci tvrdili, nemohla si jeho význam nesprávne vyložiť.

„Žijete len raz, ale ak to robíte správne, raz stačí.“

Mae West

Nasledujúci týždeň pred prečítaním domácej úlohy skontroloval zadnú stranu pergamenu – a zaťal zuby, keď tam našiel nový citát. Bol dlhý, v podstate to bola báseň. Dopísal podeň ďalší uštipačný výrok a vrátil sa k známkovaniu.

„Najkrajšie na čase je to,

že ho nemôžete premrhať v predstihu.

Ďalší rok, ďalší deň, ďalšia hodina ležia pred vami pripravené,

bezchybné, neporušené,

ako keby ste nikdy nepremárnili či nezneužili

jediný okamih v celom vašom živote.

Môžete obrátiť list každú hodinu,

ak sa tak rozhodnete.“

Arnold Bennett

Tá pochabá chrabromilčanka to nevzdala. Podarilo sa jej prekvapiť ho tak, až sa rozosmial, keď na jeho citát, že všetky ženy sú šialené, reagovala podobným, ale antagonistickým tvrdením. Bol iba trochu naštvaný, keď pod úlohu napísal ďalší hanlivý citát.

„Ženy majú byť milované, nie pochopené.“

Oscar Wilde

Ani si hneď neuvedomil, že hľadá vhodné citáty, aby odpovedal na jej vnímavé otázky.

„Veľmi rýchlo sa vyčerpávame, aby sme vyhoveli konkrétnemu vzťahu, práci, kruhu priateľov a neustále sa upravujeme, pokým nezapadneme.“

Charles de Lint

Niekedy iba odcitoval čokoľvek, čo sa mu hodilo, a ona akoby nadviazala na jeho chvíľkovú ľahkovážnosť a oplatila mu to rovnakou mincou.

„Nezlyhal som, len som našiel tisíc spôsobov, ako to nebude fungovať.“

Thomas A. Edison

Výmena citátov na zadnej strane domácich úloh z elixírov pokračovala niekoľko mesiacov, keď raz použil výrok, pri ktorom si neskoro uvedomil, že až priveľmi odhalil jeho duševný stav – tej neznesiteľnej a nerozvážnej tínedžerke sa však podarilo nájsť citát, ktorý jeho prerieknutie neodignoroval, ale ani ho nezdôraznil. Krátko potom spozoroval, že je pri výbere opatrnejší.

„Zima je čas na pohodlie, dobré jedlo a teplo, na dotyk priateľskej ruky a na rozhovor pri ohni: je čas pre domov.“

Edith Sitwell

A príliš skoro na to stál s prútikom namiereným na svojho zamestnávateľa a vedel, že veci sa nenávratne zmenia. Albus spadol z veže, on sa zvrtol na päte a odkráčal preč. Pri krátkom rozjímaní smútil nad stratou hĺbavých slov na konci pridlhých domácich úloh. Jednou ranou zabil všetko Svetlo vo svojom živote a jeho jediným spoločníkom zostala Temnota.

* * * * *

„Než som sa narodil, bol som mŕtvy miliardy a miliardy rokov a vôbec mi to neprekážalo,“ odcitoval a neprikladal veľký význam triaške, ktorá zmietala jeho telom. Stratil priveľa krvi a v žilách mu kolovalo priveľa jedu, aby prežil. Nech je prekliaty, ak nepoužije všetky citáty o smrti, ktoré si nachystal práve pre túto príležitosť. Dievčina s kučeravými vlasmi – vlastne už mladá žena – zrejme jeho snahu neocenila, súdiac podľa jej vzlykov.

Sotva vnímal jej slová adresované dvom chrabromilčanom, ktorí sa tupo prizerali. Maximálne sa sústredil na to, aby si spomenul na ostatné citáty, ktoré si zapamätal. Pripadalo mu to tak nejak dôležité.

„Vraví sa, že pred smrťou vám prebehne pred očami celý život,“ spomenul si, ale tak ho šokovalo, keď na neho Grangerová zavrčala, že mu zvyšok citátu rovno vyletel z hlavy. Mrzelo by ho to, nebyť toho, že jeho pozornosť upútali elixíry. Kde sa tu vzali? Elixír na doplnenie krvi, protijed, Dictamnus albus. Možno sa mu napokon podarí prežiť. Škoda, že to nevedel skôr, než začal s citátmi o smrti. Nič to – ostalo mi ich viac než dosť, pomyslel si, keď mu Grangerová vliala elixír do hrdla.

* * * * *

Po vojne sa vrátila na Rokfort rovnako ako on. Pokračovali v konverzácii prostredníctvom citátov, ako keby nikdy neprestali. Bola to preňho štipka odpustenia a priateľstva v hrade plnom študentov, ktorí nevedeli, ako sa k nemu správať.

V deň slávnostnej rozlúčky so školou nezúčastnene počúval jej prejav. Vedel, že je výnimočný tým, že išlo o prvú rozlúčkovú reč po vojne a prial si, aby sa tejto téme vôbec nemusela venovať. Potom sa im však pohľady stretli, šibalsky sa na neho usmiala a odcitovala: „V hlave máte mozog, na nohách topánky. Môžete sa vydať ktoroukoľvek cestou. Ste na to sami, no máte znalosti. Vy sa rozhodnete, kam ísť.“

Musel sa nad tým pousmiať – no bol to skôr úškrn, podfarbený zmyslom pre čierny humor. Premýšľal, koľko ľudí v sále si uvedomilo, že najlepšia čarodejnica v ročníku práve citovala z muklovskej detskej knihy. Súdiac podľa jasotu, študenti ocenili iba bezstarostný záver pomerne vážneho prejavu. Narovnal tvár do obvyklého upätého výrazu. Bol to nezvyčajný pocit, že ten žartík adresovala výhradne jemu, a prekvapivo ho zahrial pri srdci.

* * * * *

Začiatok nového školského roka na Rokforte bol zvláštny. Neuvedomil si, že ju vyzerá v každom hlúčiku, až kým sa nepristihol, že ju hľadá vo Veľkej sieni počas raňajok. To uvedomenie ho ohromilo. Vlastne by mu s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi pokazilo náladu, keby si sova nevybrala práve ten okamih, aby sa k nemu spustila a zanechala mu v rukách prúžok pergamenu. Prekvapený smiech, ktorý sa mu pri pohľade na slová vydral z hrdla, šokoval celú sieň. Bolo mu to však jedno.

„Myslím, že kľúčovým ukazovateľom bohatstva nie sú dobré známky, pracovná morálka alebo IQ. Domnievam sa, že sú to vzťahy. Položte si dve otázky: Koľko ľudí poznám a koľko výkupného by som mohol za každého získať?“

Jarod Kintz

Z ich pravidelnej výmeny citátov nevyčítal nič nevšedné, dokiaľ nestála vedľa neho na súde a vášnivo ho neobhajovala pred absurdnými obvineniami, ktoré proti nemu ktosi vzniesol. Keď ho dávala dokopy v Škriekajúcej búde, krátko mu preblesklo mysľou, že stojí za to, keď si dačo vezme do hlavy. Vlasy mala pokiaľ možno ešte kučeravejšie, no v jej očiach na rozdiel od iných planul oheň.

Severus nikdy nebol dobrý v prejavovaní vďačnosti a nenašiel ani vhodné slová, a tak sa jej len uklonil.

„Skutočný vojak bojuje nie preto, že nenávidí to, čo je pred ním, ale preto, že miluje to, čo je za ním,“ zašepkala a on nedal najavo prekvapenie zo skrytého podtextu jej slov. „G. K. Chesterton,“ dodala – a bola preč.

Neuvedomil si, že by mohol stráviť viac času premýšľaním o citátoch a ich skrytom význame.

Až vďaka Dennému Prorokovi pochopil, že k svojej bývalej študentke niečo cíti. Jej meno sa objavovalo v novinách s istou periodicitou – bola predsa vojnovou hrdinkou – jedného dňa však vyšiel článok o konflikte medzi ňou a bývalým spolužiakom v Šikmej uličke. Severusa prekvapilo, ako silno naň zareagoval.

„Vždy mi pripadalo nanajvýš smiešne, že ľudia chcú byť v blízkosti iných len preto, že sú pekní. Je to ako vyberať si raňajkové cereálie podľa farby a nie podľa chuti.“

John Green

Trvalo mu niekoľko týždňov, kým nabral odvahu a zriekol sa toho, aby bol jeho odkaz doručený tradične sovou poštou. Namiesto toho ho nechal ležať s kyticou kvetov na prahu jej dverí a čakal mimo dohľadu, kým sa vráti z práce na Ministerstve mágie. So srdcom v hrdle sledoval, ako číta lístok obsahujúci citát, ktorým sa to všetko začalo – spolu s tým, čo mohlo byť považované za názov knihy, z ktorej ten citát pochádzal, alebo vyjadrenie jeho náklonnosti. Vedel, že to bolo to druhé.

„O dvadsať rokov budete viac sklamaní z vecí, ktoré ste neurobili, než z tých, ktoré ste urobili. Vytiahnite kotvu. Vyplávajte z bezpečného prístavu. Chyťte obchodné vetry vo vašich plachtách. Bádajte. Snívajte. Objavujte.“

H. Jackson Brown Jr.

P.S.: Milujem ťa

A potom sa Hermiona Grangerová otočila a vrhla sa mu do náručia. Jej žiarivý úsmev ho zahrial pri srdci. Nikdy viac nenazve frázu, ktorú vysloví: „úplná hlúposť“.