Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 22: Nedôstojné myšlienky 1/2

Keď Hermiona na druhý deň ráno otvorila oči, Draco už opustil spálňu. Niekoľko sekúnd sa zmätene obzerala okolo seba, ale dvere sa náhle otvorili a vošla Pansy, ktorá tým rozptýlila jej pozornosť.

„Dobré ráno,“ povedala. „Cítiš sa lepšie?“

„Oveľa lepšie,“ odpovedala Hermiona, prekvapená ľahkosťou, s akou sa jej odpoveď objavila na perách. „Kde je Draco?“

„Všetci okrem Lestrangea sú práve teraz dole. Ten ešte stále spí.“

„Dopekla,“ zanadávala Hermiona, keď si uvedomila, ako veľmi mešká, a vstala. Rozhliadla sa po slušne vyzerajúcich nohaviciach a Pansy jej podala ďalšiu zo svojich drahých blúzok, ktorú si Hermiona vzala bez toho, aby komentovala ten fakt, že fialová ju vždy robila oveľa nižšou, než sa jej páčilo.

Vbehla do kúpeľne a rýchlo sa obliekla, pričom si na tvár pustila vodu z kohútika, aby si odstránila slané škvrny na lícach.

„Môžem sa ťa na niečo spýtať?“ začala Pansy, keď Hermiona vyšla späť a začala si pred zrkadlom prehrabovať vlasy prstami.

„Áno.“

„Čo... čo presne sa stalo včera večer medzi tebou a Dracom?“

Hermiona sa pozrela na svoju unavenú tvár v zrkadle a potom späť na Pansy. „Pravdupovediac, neviem,“ vzdychla si.

„Nepamätáš si?“

„Nie, nie, pamätám si, čo sa stalo, ale celkom nerozumiem, čo to bolo. Prečo? Povedal niečo?“

Pansy pokrútila hlavou. „Nepovedal ani slovo, ale ja som nemala príležitosť sa s ním porozprávať.“

„Povedal mi o Adrii,“ priznala Hermiona.

Pansyina reakcia bola maximálne nečakaná, pretože sa jej na tvári objavil úsmev úľavy. „Konečne!“ zvolala a potom sa pri pohľade na Hermionin zmätený výraz ovládla. „Teda, je hrozné, čo sa jej stalo, ale som veľmi rada, že ti to konečne povedal! A hádam, že sa ti došlo prepojenie na satanský oheň?“

„To mi došlo, ale stále ešte zostáva nájsť súvislosť medzi satanským ohňom a tým, že sa z nej stal duch... niečo sa jej muselo stať.“

„No premýšľaj o tom neskôr. Najprv musíme ísť dole na raňajky a potom pôjdeme do dediny kúpiť mi šaty.“

Hermiona zvraštila obočie. „Počkaj, myslela som si, že máš celú kopu šiat.“

„Šiat nie je nikdy dosť,“ vysvetlila. „Okrem toho, Eliáš potrebuje prehľadať panstvo kvôli Adrii a to naozaj nemôžeme robiť, keď sú v dome Lestrange a Cassius.“

Hermiona siahla po sponke do vlasov, pripevnila si uvoľnené pramene, ktoré jej chaoticky viseli do tváre, a potom sa otočila k dverám. O niekoľko sekúnd bude vonku a všetko, čo povie, bude počuť.

„Niečomu nerozumiem,“ priznala sa.

„Čomu?“ Spýtala sa Pansy.

„Prečo mi Draco nechcel povedať tento príbeh? Adriin príbeh?“

Pansyina tvár sa stiahla a jej čelo sa zvraštilo. Ústa sa jej mierne pootvorili. „On ti to nepovedal?“

Hermiona pokrútila hlavou. „Je toho viac?“ Začínala sa cítiť podráždene. Aký zmysel malo rozprávať jej ten príbeh, keď jej nepovedal všetko?

„Hermiona, Draco bol ten, kto mal v ten večer strážiť panstvo, kým jeho rodičia odišli na ministerstvo. Lestrange prišiel a nikto tu nebol - Draco bol ten, kto nechal Adriu samú... zomrela, lebo odišiel...“

Hermione spadla sánka a na niekoľko sekúnd zabudla dýchať. Teraz pochopila, prečo jej to nepovedal a prečo tak dlho čakal, kým sa konečne rozhodol prezradiť svoje tajomstvo. Kvôli tomuto sa mu vlastná smrť zdala ospravedlniteľná - myslel si, že on je ten vinný. Celý jej pobyt v panstve sa dostal do novej perspektívy - bol mučeník a rovnako ako ona v prípade svojich rodičov, aj on si Adriinu smrť dával za vinu.

„Jednoznačne to nebola jeho vina. Odvtedy, čo sa večer vrátil a našiel jej telo v žalároch, sa len fyzicky týral. Aj Eliáš bol zničený, len to nedal najavo - vieš, aký je. Draco sa však úplne odosobnil a zožieral ho pocit viny. Vrátil sa na Belize hneď potom, ako pochovali Adriino telo na Bukovom vrchu, to je dedina neďaleko na druhej strane lesa, a vrátil sa až po súdnom procese s rodičmi.“

Pansy stále niečo vravela, ale pocit výčitiek svedomia, ktorý sa prehnal Hermioninými myšlienkami, zablokoval jej hlas. V posledných týždňoch obvinila Draca z toľkých vecí a ukázalo sa, že bojuje presne z toho istého dôvodu ako ona - kvôli pomste.

Pansy položila ruku na Hermionino rameno a smutne sa usmiala. „Nerob si s tým starosti,“ povedala ticho.

„Ja... ja som sa k nemu správala tak strašne.“

„Nemá rád, keď ho niekto ľutuje,“ povedala Pansy. „Ak ho niečo udržiavalo v strehu, tak ty. Poďme dole, poďme.“

Hermiona prikývla; naposledy sa na seba pozrela v zrkadle a uistila sa, že vyzerá tak dobre, ako by lady Malfoyová vyzerať mala.

****

Hermiona a Pansy sa prepletali mnohými chodbami a mramorovými schodiskami a dorazili do jedálne, keď už sa Draco a Cassius dvíhali zo svojich miest.

„Dobré ráno,“ priateľsky ich pozdravil Cassius.

„Dobré,“ odpovedala Hermiona s úsmevom a snažila sa pôsobiť chladne. Pozrela na Draca a ich pohľady sa na krátku sekundu stretli, kým ju Pansy usmernila k jej miestu.

„Najeme sa?“ spýtala sa Pansy.

„Ach, my sme práve dojedli,“ poznamenal Cassius. Zdalo sa, že ho tento nedostatok rytierskeho správania, ktorý práve prejavil, skutočne rozrušil. „Predpokladal som, že ste s Hermiou už jedli.“

„Nie, nie, to je úplne v poriadku,“ odpovedala Pansy. Ja som vlastne od začiatku nebola hladná. Poďme radšej na Bukový vrch.“

„No, ak vám to nevadí,“ povedal a obrátil sa na Hermionu.

„Mne to nevadí,“ odpovedala a stále si udržiavala úsmev. „ Nepôjde Le... nepôjde tvoj strýko, Draco?“

Malfoy veľmi rýchlo zareagoval na jej otázku a presmeroval ju na Cassiusa. „Nie som si celkom istý, je to tak?“

„Myslím, že by sme ho mali nechať trochu sa vyspať,“ pokrčil Cassius plecami. „O pár minút vstane a chcel si s Hectorom a Marcusom niekam vyraziť.“

Hermiona zachytila v Cassiovom hlase pohŕdanie, kým k nej natiahol ruku a usmial sa. „Pôjdeme, lady Malfoyová?“

Hermiona sa zhrozila, keď sa pozrela na jeho ruku. Čo mala robiť? Vziať si ju? Bol to trik, aby zistil, či si namiesto toho vezme Dracovu ruku? Pansy spoza Cassiusa nenápadne kývla hlavou a potom vzala Dracovu ruku do svojej, čím naznačila, že je v poriadku, aby ona prijala Cassiovu.

Správne, pomyslela si Hermiona. Zabudla som, že sú všetci polygamisti.

Opatrne si zasunula ruku okolo Cassiovho lakťa a neváhala si všimnúť zreteľnú svalovú vypuklinu, ktorá vyčnievala. Draco si jej reakciu všimol s malým povzdychom a potom sa otočil k východu, kráčajúc s Pansy.

****

„Takže si študovala na Rokforte?“ spýtal sa Cassius.

Dvojica kráčala po okraji Malfoyovho panstva, hneď pri lese. Deň bol mimoriadne jasný, hoci trochu chladný, ale Hermione to neprekážalo. Jediné, čo ju dráždilo, bolo mimoriadne rýchle tempo, ktorým Draco a Pansy zrejme postupovali dopredu a nechávali ju s Cassiusom mimo svojho dosahu.

Hermiona naozaj neočakávala, že jej bude klásť otázky, ale vzhľadom na to, že si nepripravila na žiadne klamstvá, pravda sa zdala byť jedinou možnosťou.

„Hmm, zvládla som MLOKy z obrany proti čiernej mágii, elixírov, bylinkárstva, kúziel, transfigurácie, štúdií muklov a starovekých rún.“

Cassius vyzeral byť fascinovaný. „To je pôsobivé,“ súhlasil. „Ja som však nikdy nemal šancu navštevovať štúdium o mukloch.“

„Takže si si urobil MLOKy zo všetkých ostatných predmetov?“ Ešte nikdy nestretla nikoho tak akademicky ambiciózneho, ako bola ona.

„No, Durmstrang v skutočnosti nemá takéto skúšky, ale v siedmom ročníku som sa ich všetky učil. Neznášal som však elixíry,“ zasmial sa. „Bol som tam najhorší chalan, aj keď ten maník, Krum, nerozoznal lienku (berušku) od chrobáka. Ale bol to cenený hráč metlobalu, takže ho všetci nechali prejsť.“

Hermione sa z úst unikol smiech. „Ty si poznal Viktora Kruma?“

„Tak trochu - bol v rovnakom ročníku ako ja, aj keď bol starší. Skončil tam tak, že na skúške z čarovania prepadol tak strašne, že ani tisíce galeónov nedokázali prinútiť učiteľov, aby prižmúrili oči. Vlastne to bol celkom idiot.“

„Nie je až taký zlý.“

„Ty si ho tiež poznala?“

Hermiona sa začervenala. To jej však poskytlo dobrú príležitosť predhodiť slávne meno, aby zvýšila vlastnú dôveryhodnosť. „Chodila som s ním niekoľko mesiacov. Nebol až taký zlý.“

Cassius bol skutočne prekvapený. „To je pozoruhodné,“ priznal a vzápätí mu pery zakrivil široký úsmev. „Predstav si, že keby som sa s ním priatelil, tak sme sa my dvaja mohli stretnúť už dávno.“

„Hermia!“

Hermiona aj Cassius zdvihli zrak a uvideli Draca, ako k nim kráča mierne červený v tvári, ale cítila, že to nemá nič spoločné s chladom. „Môžeš ísť so mnou? Naozaj ti chcem niečo ukázať.“

„Rozprávala som sa s Cassiusom... zlatíčko,“ odpovedala stroho.

„No, Pansy mu môže robiť spoločnosť,“ odvetil hrubo, keď jej vytrhol ruku z Cassiovej. Chytil ju za ruku a ťahal ju dopredu, keď sa otočila a ospravedlňujúco sa na Cassiusa usmiala. Videla, že Pansy sa k nemu vracia, a keď ju chytil za ruku a začal rozprávať, otočila sa späť k Dracovi.

„Čo to preboha bolo?“ spýtala sa.

„Nemala by si sa spolčovať s nepriateľom.“

„Len som sa snažila správať tak, ako to robí Pansy,“ bránila sa.

„Si vydatá,“ odvetil. „Nemáš flirtovať s nikým iným ako so mnou.“ 

Napriek mnohým replikám, ktoré jej vystrelili do hlavy, sa Hermiona nedokázala prinútiť k odseknutiu. Jej vnímanie Draca sa od rozhovoru s Pansy veľmi zmenilo a ona si zakaždým, keď sa s ním rozprávala, uvedomila, že sú si obaja oveľa podobnejší, než si ktorýkoľvek z nich uvedomoval.

„Fajn,“ odpovedala.

Prešli popri malej skupine kríkov a potom vyšli na rozľahlú čistinku. Bukový vrch bola malá dedinka s obchodíkmi a chatrčami, ktoré obklopovali veľkú striebornú fontánu uprostred mesta. Obchody sa hemžili čarodejníkmi a čarodejnicami, od obchodov s cukrovinkami až po predajňu použitých prútikov, a všetci niesli nákupné tašky.

Ako sa prechádzali, Hermionino pomalé tempo umožnilo Cassiusovi a Pansy, aby ich pomerne rýchlo dobehli. „Poďme mi nájsť šaty,“ navrhla Pansy rozžiarene.

Hermiona práve teraz nemala náladu na nakupovanie a podľa Dracovej unavenej tváre ani on nie. „Stretneme sa tu s tebou a Cassiusom asi o hodinu,“ navrhla.

„Súhlasím,“ odpovedala Pansy rýchlo. Túžila dostať Cassiusa od Draca čo najskôr preč.

Vystrelila na oboch rýchly úsmev, chytila Cassiusa za ruku a viedla ho k jednému z obchodov. Draco ich sledoval, ako odchádzajú, a potom zaviedol Hermionu k malému trávnatému políčku pod hrubou kamennou lavičkou.

„Sadnime si.“

Vzhľadom na veľkosť lavičky si Hermiona musela sadnúť bližšie k Malfoyovi, než bola zvyknutá, ale vedela, že ak by prišiel Cassius alebo Lestrange, bola by to presvedčivá scéna. Rozmýšľala, či Draco vôbec spomenie včerajšiu diskusiu - obaja boli vo veľmi zraniteľnom emočnom štádiu a možno ľutoval svoje rozhodnutie povedať jej o Adrii.

„Si hladná?“ spýtal sa.

„Som v pohode.“

„To je dobre,“ povedal. „Máš všetko, čo potrebuješ na dnešný večer? Keďže sme tu, môžeš si kúpiť čokoľvek, čo budeš chcieť...“

„Pansy povedala, že má pre mňa šaty, takže čokoľvek...“

Draco na ňu zmätene pozrel. „Nepáčia sa ti Pansyine šaty?“

„Sú fialové,“ zamrmlala, cítila sa nesmierne hlúpo a asi to tak aj znelo.

„Sú...“

Nebola si istá, či sa jej Draco vysmieva, alebo si myslí, že je úplne bláznivá, keď sa trápi niečím takým hlúpym, ako je farba.

„Vyzerám v nich oveľa nižšia ako som,“ povedala. „A trochu tučnejšia. A Pansy ma núti, aby som ich nosila! Nemôžeš nútiť ľudí, aby nosili fialovú.“

Dracovi sa na tvári vyčaril úsmev a v priebehu sekundy sa rozosmial. „Toho sa bojíš?“ povedal uprostred záchvatov smiechu.

„No ďakujem, že si ma prinútil cítiť sa trápne,“ zamrmlala rozpačito a začervenala sa.

„Ale no tak,“ povedal a teraz spomalil. „Veľká Hermiona Grangerová sa obáva, že vyzerá nedostačujúco - musíš uznať, že znieš smiešne.“

„No, som tvoja manželka... máš ma vtipne poúčať a hovoriť mi, že vyzerám krásne bez ohľadu na všetko, idiot.“

Draco si odfrkol. „Ani ja nedokážem takto klamať.“

„Ty si nemožný.“

„Nie som,“ povedal, smiech utíchol a nahradil ho hlboký smútok. „Práve som dostal ďalšiu dávku toho protijedu proti satanskému ohňu, takže mám lepšiu náladu.“

„Aha.“

Draco otvoril ústa, aby niečo povedal, kým mu oči za Hermionou na niečo zablúdili a tvár mu stuhla. „Poď bližšie,“ prikázal jej. „Pohlaď ma po vlasoch.“

„Čo prosím?“

„Len to urob,“ povedal. „Niekto sa na nás pozerá.“

Hermiona priložila ruku k Dracovmu spánku a začala mu jemne prechádzať prstami po jemných blond vlasoch. Mala nekontrolovateľnú chuť otočiť sa a pozrieť sa na toho konkrétneho cudzinca, ale myseľ ju stále odháňala. Draco sa k nej naklonil bližšie a mierne naklonil hlavu, aby cítila jeho mätový dych na lícach.

„Len sa usmievaj,“ povedal a sám si na tvár nalepil úsmev. „Nedokážem celkom rozoznať jeho tvár.“

Nemohla si pomôcť, ale všimla si extrémnu blízkosť medzi ňou a Dracom. Odsunula ruku z jeho vlasov a spustila ju na jeho lícnu kosť, jemne ju pohladila. Na sekundu stratil pozornosť a jeho oči sa odlepili od cieľa a upreli sa do Hermioniných a on sa bez varovania naklonil bližšie a skončil len centimeter od jej tváre. Videla jeho sivé oči, cítila jeho jemný dych na svojom líci, rovnako rýchly ako srdce.

Vpredu bolo počuť kroky a Hermiona cítila, ako z nej Draca odťahujú. Myseľ sa jej ešte stále trochu točila od silnej elektriny, a tak celkom nezaregistrovala tú záhadnú postavu, ktorá chytila Malfoya za golier.

„DAJ RUKY PREČ OD MOJEJ PRIATEĽKY!“ zakričal Ron, potom zaťal päsť a udrel Malfoya priamo do nosa.