archiv.hpkizi.sk
Kapitola 2: Povedať im to
Lady Malfoy
Vložené: Jimmi - 09.04. 2021
Téma: Lady Malfoy

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Lady Malfoy

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Lady Malfoy

Autor originálu : cherrypie3601

Link na originál : Lady Malfoy

Počet slov originálu: : 224 342

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Po Bradavicích Žáner: Adventure, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: sex scény, sprosté výrazy Počet slov originálu: sakra dlhé 200K-300K Párovanie: Dramione, Ron+Pansy
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní cherrypie3601, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Hermiona sa musí s novinkami podeliť s Ginny, Harrym a Ronom. Uh, oh.

Kapitola 2: Povedať im to

 

Brloh sa od záverečnej bitky na Rokforte exponenciálne rozrástol. Popraskané steny, uvoľnené dosky v podlahe, rozbité zábradlia a prestarnutý nábytok, to všetko nahradili, keď Weasleyovci pridali ďalšie poschodia na vrch a rozšírili prízemie dole. Bledé steny boli teraz namaľované v nádherných krémových farbách a vyzdobené prekrásnou drevenou podlahou. Hoci prešiel takou veľkou renováciou, Hermiona v ňom stále videla ten istý dom, do ktorého po Rokforte prišla. Vkročila do útulnej obývačky, kde večerné svetlá dožlta osvetľovali steny.

"Hermiona!"

Hermiona nadskočila, keď na ňu Ginny zozadu vybafla.

"Hermiona!" zavolala znova a tentoraz sa Hermiona otočila dokola, aby videla, ako jej ryšavá kamarátka poskakuje dole schodmi. "Aké bolo stretnutie?" znepokojene sa spýtala.

Hermiona nevedela, ako odpovedať, alebo či má vôbec niečo povedať. Podišla ku schodom a rýchlo nakukla nahor na ďalšie poschodie, či tam na medziposchodí niekto nestojí. Potom sa znova otočila k Ginny a s vážnym výrazom v tvári jej naznačila, aby šla do kuchyne.

"Hermiona, čo sa..." začala Ginny, ale Hermiona ju umlčala.

"Tu nie," zašepkala a zahnala Ginny do kuchynky. Hoci sa dom veľmi zmenil, kuchyňa Weasleyovcov zostala rovnaká s fľakatou palubovkou a odlupujúcou sa farbou. Hermiona pretlačila Ginny pomedzi tancujúce mopy a poskakujúce metly, ktoré sa snažili podlahu vyčistiť a posadila ju na jednu z drevených stoličiek okolo jedálenského stola.

"Si v poriadku, Hermiona?" ustarane sa spýtala Ginny. Hermiona rýchlo prikývla a po špičkách prešla späť ku vchodu do kuchyne, kde znova skontrolovala schody, aby sa presvedčila, že sú prázdne. Keď sa uistila, že tam nikto nie je, otočila sa a pri ceste späť zhodila dve šálky čaju a misu s ovocím.

"Prepáčte," neohrabane zamrmlala nikomu konkrétnemu a posadila sa oproti Ginny.

"Čo sa deje?" spýtala sa Ginny znova, keď sa postavila a prešla ku sporáku.

"Čo robíš?" čudovala sa Hermiona, keď sa tiež postavila.

"Nie, nie, sadni si," uvoľnene vyhlásila Ginny. "Nalejem nám trochu čaju."

"Oh," krátko odpovedala Hermiona. "Správne."

Ginny vzala veľký kovový hrniec a položila ho na kachle, pridala dve šálky vody. Potom vytiahla prútik a zamrmlala pod nosom niekoľko slov, čím kachle zapálila a umožnila tak vode pomaly zovrieť.

"Takže, povieš mi, čo sa deje?" spýtala sa znova, keď sa načiahla po čajové lístky na vrchu chladničky.

Hermiona nedávala pozor, keď natiahla krk poza rám dverí, aby opäť skontrolovala, či sú prázdne schody.

"Nikto tam nie je, panenka skákavá, Hermiona! Na koho dávaš pozor?"

Hermiona sa s omráčeným výrazom pozrela na Ginny a vzdychla si. "Na Rona," odpovedala. "Nie je doma, správne?"

Ginny vhodila za hrsť lístkov do variacej sa vody a pokrútila hlavou. "Skutočne šiel pred pár hodinami do roboty. Prečo?"

"Pretože nechcem, aby počul, čo ti chcem povedať," vážne prehovorila Hermiona. Načiahla sa po plechovke na stole a otvorila viečko, len aby zistila, že je prázdna.

"Hladná?" spýtala sa jej Ginny, načiahla sa do skrinky a vytiahla odtiaľ žltú nádobu. Zdvihla vrchnák a opatrne ju položila na stôl, aby ju ponúkla Hermione.

"Veľmi," unavene riekla Hermiona, keď sa načiahla do plechovky a vytiahla odtiaľ ryžový chleba. Znova si vzdychla a začala ho duchom neprítomná prežúvať, keď Ginny naliala čaj do dvoch zelených šálok, do každého vhodila kocku cukru.

"V poriadku," rozhodne vyhlásila, keď sa posadila a podala jednu šálku Hermione. "Čo sa deje?"

Hermiona si odchlipla z čaju a pocítila, ako sa jemné teplo rozšírilo jej telo, ale zdalo sa, že zmizlo v okamihu, ako sa objavilo. Oči sa jej trošku zaliali, keď sa pozbierala dosť na to, aby vyzradila udalosti dnešného stretnutia.

"Spomínaš si na sovu, ktorú som dostala pred dvoma týždňami?" obozretne sa spýtala Ginny.

Ginny zvraštila obočie a pokrútila hlavou. "Nie, ja... oh, počkať, myslíš tú z Austrálie?"

Hermiona prikývla. "Tú, čo priniesla správu, že Wendell a Monica Wilkinsovi zmizli bez stopy."

"Áno, na tú si spomínam," odvetila Ginny a tiež sa načiahla po ryžovom chlebíku.

"Oni na..." Hermione sa zasekol dych a potlačila slzy. "Oni... našli mojich rodičov."

"Vážne?" zareagovala spočiatku nadšene Ginny, ale potom ju zmiatli Hermionine slzy. "Ale... ale to sú dobré správy, Hermiona!"

Hermiona si utrela slzy rukávom a znova si odpila z čaju, opätovne si vychutnávala okamih tepla. Ginny stále plne nerozumela, čo sa deje, ale načiahla sa a nežne poťapkala priateľku po ruke.

"Čo sa stalo?" spýtala sa jemne. "Sú v poriadku?"

Hermiona pokrútila hlavou a potom ju položila na stôl, neschopná ovládnuť svoj zármutok. "Sú mŕtvi," vydýchla.

Ginny zalapala po dychu a zakryla si rukami ústa, keď Hermiona vzlykala do dreveného stola. "Je mi... je mi to ľúto, Hermiona!" zašepkala jej Ginny. "Ako... ako sa toto mohlo stať?"

Hermiona vzhliadla a utrela si slané slzy, keď jej stiekli až k ústam. Z očí jej zmizol všetok žiaľ a nahradila ho nenávisť - taká silná, že sa Ginny takmer začala báť. "Rodolphus Lestrange," zatrpknuto povedala.

"Lest... počkaj," nechápala Ginny. "Myslíš, manžel Bellatrix Lestrangeovej?"

Hermiona prikývla. "Nejako sa dostal do Austrálie po tom úteku z Azkabanu minulý rok," vysvetľovala. "Začal vraždiť muklov."

"Ten skrachovanec je spodina žijúca pod tým najšpinavším podhubím," zakliala Ginny.

"Je stále na slobode," pokračovala Hermiona s obtiažami, keď sa načiahla, aby si utrela ďalšiu dávku sĺz, ktoré jej stekali po tvári.

"Nerob si s tým starosti, Hermiona," upokojovala Hermiona. "Vyplač sa, ak potrebuješ."

Hermiona prikývla a oprela si hlavu o ruky položené na stole. Odkedy sa vrátila z ministerstva ešte nemala šancu skutočne spracovať plný účinok smrti svojich rodičov, ale teraz, v tichu, s priateľkou, mohla cítiť, ako sa jej zmocňuje bolesť a zármutok. Nekontrolovateľne vzlykala do ruky a spomínala na život s rodičmi a aké to bolo a na tých milión vecí, ktoré jej budú chýbať. Oceňovala, že s ňou Ginny zostávala bez toho, aby niečo povedala alebo urobila. Prítomnosť niekoho iného v miestnosti spôsobovala, že si nepripadala na tomto svete úplne sama, napriek tomu, že to tak vo vnútri cítila.

Po pár minútach tichého zármutku začula buchnutie na dvere a škrípavý zvuk, ktorý naznačoval, že sa otvorili. Hermiona sa okamžite posadila a utrela si oči tak rýchlo ako mohla, opäť do rukáva, ktorý už mal na sebe mokrú škvrnu. Ginny sa otočila ku vchodu do kuchyne, keď začula z diaľky sa približovať kroky.

"Idem sa pozrieť, kto to je," zašepkala. "Len tu seď."

Hermiona chytila Ginny za ruku a zabránila jej v odchode. "Nepovedz to Ronovi!" prosila. "Vymysli si čokoľvek, čo chceš, ale nemôžeš mu dovoliť, aby ma takto videl."

"Čo..." Zmätene sa spýtala Ginny.

"Len prosím!" žobronila Hermiona.

Ginny rýchlo prikývla a zamierila von z dverí. Hermiona sledovala, ako zabočila na rohu a zavolala sa: "Ron, to si ty?"

"Ron?" znova sa spýtala. "Ro- Oh, Harry, to si ty!"

Hermiona vydýchla úľavou, keď sa Ginny šťastne zvítala s Harrym. Načiahla sa po šálke s čajom, ktorý jej poskytoval značnú útechu a znova si odpila, cítila, ako ju rozochvel dôverne známy pocit.

"Prečo si si myslela, že som Ron?" začula, ako sa Harry pýta Ginny.

"To nič," rýchlo zahovorila Ginny.

Hermiona odložila zelenú šálku vedľa dopoly zjedeného ryžového chlebíka a zavolala na Ginny. "To je v poriadku, Ginny! Môžete sem s Harrym prísť!"

"To je Hermiona?" začula Harryho.

"Samozrejme, že je," odpovedala Ginny.

Hermiona zbadala, ako sa vo vchode približujú ich tiene a začula, ako sú ich kroky stále hlasnejšie. Keď vošli do malej kuchyne, Ginny mu naznačila, aby sa posadil.

"Hermiona, čo sa deje?" spýtal sa, keď nemotorne obchádzal metly a mopy a posadil sa vedľa nej. Vyzliekol si kabát a mal na sebe tmavočierne džínsy a tmavozeleným tričkom, ktoré mu pasovalo k očiam.

"Čo má byť všetko toto utajenie?" tentoraz sa pozrel na Hermionu. "Po... počkať, Hermiona? Ty plačeš?"

Hermiona hľadela na jednu z presklených skriniek a zbadala v nej svoj slabý odraz. Oči mala hrozne napuchnuté a začervenanie pod nimi sa zdalo ešte červenejšie. Vzala si servítku zo stola a usušila si tvári a pozrela na Harryho.

"Som v poriadku."

Ginny naliala z kanvice ďalšiu šálku čaju a postavila ju pred Harryho. "Neklam mi," povedal a položil jej ruku na jej.

Ginny si sadla oproti nim a súcitne sa na Hermionu pozrela. Hermiona, na oplátku, prikývla a drsne si utrela oči. "Chceš, aby som mu to povedala ja?" spýtala sa Ginny.

Hermiona pomaly prikývla a Harry sa otočil k Ginny. "V poriadku, už panikárim," riekol Harry. "Čo sa stalo?"

"Našli Hermioniných rodičov," pomaly začala Ginny.

"To je skvelé," šťastne zareagoval Harry. "Ja... ja ale stále nerozumiem tým slzám."

"Našli ich telá," opravila sa Ginny, tentoraz, zadržiavala slzy sama.

"Ach nie!" zalapal po dychu Harry. "Ach, Hermiona!"

Pozrel sa na ňu a objal ju, dovolil jej vzlykať mu do pleca. "Je mi to tak ľúto," láskavo vravel. "Ako sa to stalo?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla a znova sa pozrela na Ginny, pretože opäť mala problém prehovoriť. "Zabil ich Rodolphus Lestrange," vážne prehovorila Ginny. "Stále je na slobode."

"Kiežby bolo niečo, čo by som mohol pre teba urobiť," utešoval ju Harry, stále vzlykajúcu Hermionu objímal.

"Je toho ešte viac," zašepkala Hermiona. Znova sa posadila a dúfala, že si naposledy utrela slzy. Pozbierala sa a znova sa pozrela na svoj odraz v skle. Musela byť silná.

"Viac?" spýtala sa Ginny, keď si odpila z čaju.

Hermiona prikývla. "Rodolphus Lestrange ide aj po mne."

Tá šokujúca správa zasiahla Harryho a Ginny tak silno, že obaja v šoku zalapali po dychu.

"Ide po tebe?" zopakoval Harry. "Čo tým myslíš?"

"Myslím tým, že ma chce zabiť," vyhŕkla Hermiona.

"Čo... čo... že... ja nerozumiem!" zhíkla Ginny. "Pre... prečo?"

"Je to kvôli Bellatrix, však?" uhádol Harry.

Hermiona si zasunula pár prameňov, čo jej viseli do očí a vážne prikývla. "Chce sa pomstiť."

"To preto zavraždil tvojich rodičov?" spýtala sa Ginny.

"Nie," vysvetľovala Hermiona. "Nevedel... nevedel, že to boli moji rodičia."

Harry sa tváril tvrdo a vážne, kým Ginny bola skľúčená a šokovaná. Hermiona netušila, ako zareagujú, keď zistia, že pre ňu prichystalo niekoľko nasledujúcich mesiacov a tak to len vysypala.

"Ministerstvo mi chce ponúknuť ochranu."

Ginny zabehol čaj a neveriacky sa na Hermionu pozrela. "Čo... čo tým myslíš?"

"Chcú, aby som sa presťahovala... na iné miesto," pomaly hovorila Hermiona. "Počúvaj, máš ešte viac týchto ryžových chlebíkov?"

Ginny si nebola istá, či byť prekvapená alebo či sa Hermioninej nesúvisiacej otázky obávať, ale rozhodla sa správať zmätene. "Ehm.... áno... iste."

Vstala sa a znova sa pozrela do skrinky, tentoraz sa vynorila s bielou plechovkou s namaľovanými modrými kvietkami na vrchu. "Tu máš," povedala, keď dala preč vrchnák a podala jeden chlebík Hermione.

"Na aké iné miesto?" spýtal sa Harry.

Hermiona sa zhlboka nadýchla. "Má byť... má byť veľmi chránené, viete, a...  a veľmi ťažko lokalizovateľné."

"Kam?" nadvihol Harry obočie.

"Okolo neho je tiež veľa ochrán," pokračovala Hermiona. Naťahovala čas, ale sama nevedela prečo. Tajne dúfala, že nejaké zázračné stvorenie spadne z oblohy a povie jej, že to bol sen. O pár minút sa preberie a bude šťastná späť vo svojej vlastnej izbe s knihami a nájde tam svojich rodičov.

"Hermiona, kde je to miesto?" začínal byť Harry netrpezlivý. "Ty to vieš, Ginny?"

Ginny pokrútila hlavou. "Nemám potuchy. Hermiona, prosím, povedz nám to."

Hermiona strávila posledné sekundy v nádeji, že sa zobudí a potom si bezmocne vzdychla. "Malfoy Manor."

Ginny prevrhla šálku a Harrymu spadla sánka až k zemi. Hermiona si nemohla pomôcť, aby ju trošku nepobavili tieto zrazu komické výrazy, ktoré sa ich oboch zmocnili. Ginny si ani nevšimla, že sa čaj rozlial po stole, keď s otvorenými ústami civela na svoju zmätenú a trošku pobavenú kamošku.

"Malfoy... Malfoy Manor?" zopakoval Harry. "Ten Malfoy Manor?"

"Koľko Malfoy Manorov poznáme?" podráždene sa spýtala Hermiona.

"Takže... s...  s Dracom Malfoyom?" spýtala sa Ginny.

Hermiona nevrlo prikývla. "Tým jedným a jediným."

"Teraz chápem, prečo si nechcela, aby to počul Ron." Ginny sa načiahla k pultu a švihnutím prútika privolala plátno a začala utierať rozliaty čaj.

"Neviem, ako mu to poviem." Hermiona si ukryla tvár v rukách.

"To sú sprostosti, Hermiona!" protestoval Harry. "S nami si bezpečnejšia! My ťa ochránime!"

Hermiona už očakávala tieto protesty a tak ju neprekvapilo, keď zbadala v Harryho tvári výraz hnevu.

"My... my všetci máme svoje vlastné životy, Harry," začala Hermiona. "Nechcem, aby si ohrozil svoj a ani nechcem, aby Ron ohrozil svoj."

"To je úplný nezmysel!"  vložila sa Ginny. "Mama s otcom by s týmto nikdy nesúhlasili"

"A súhlasili by s tým, aby bola ich jediná vnučka v nebezpečenstve, pretože tu bývam s vami?" dodala Hermiona.

Hoci bola pravda, že väčšina Weasleyovcov dospela a odsťahovala sa, ale Ginny, Bill, Fleur a Viktória stále bývali v Brlohu s pani a pánom Weasleym. Vďaka Billovmu rušnému pracovnému rozvrhu, nebol často doma a Fleur potrebovala pomoc s dieťaťom a tak sa vzájomne dohodli, že sa sem nasťahuje, až kým Bill nedokončí svoj aktuálny obrovský projekt.

"Viem, čo robím," po chvíli pomaly povedala. "Viem, že je to... zložitá situácia, ale Malfoy je auror a vrátil sa k dobrej strane."

"Áno, pokiaľ vieme," zamrmlal Harry.

Boli Veľkonočné prázdniny a všetci sa opäť raz dohodli, že strávia týždeň v Brlohu. Bola to obvyklá tradícia, že pri zvláštnych príležitostiach sa všetci vrátili na pár dní či týždňov späť a zostali v Brlohu - toto bola jedna z tých príležitostí. Hermiona, napriek tomu, že jej bolo dvadsaťsedem, sa stále rada vracala do Brlohu so svojimi priateľmi radšej než domov, do osamelého Londýnskeho bytu.

"A čo ten maličký, minimálny, bezvýznamný detail, že chodíš s Ronom?" spýtala sa Ginny. Plátno doutieralo rozliaty čaj a tak Ginny švihla znova prútikom a to odletelo preč a skončilo v dreze.

"Bude sa s tým musieť vyrovnať," ostro povedala Hermiona. "Ale bojím sa mu to povedať."

"Pomohlo by, kebyže tam budeme?" spýtal sa Harry.

Hermiona prikývla a načiahla sa znova po šálke. "Budeme potrebovať niekoho, aby mu zabránil prebiť stenu."

Harry sa pousmial, kým Ginny prikývla s pobavenými výrazom v tvári. Keď otvorila ústa, aby niečo povedala, začula cvaknutie vchodových dverí a otočenie mosadznej kľučky, čo naznačovalo, že niekto vošiel.

"Je niekto doma?" ozval sa zvonka Ronov hlas. Hermiona stuhla a rýchlo sa pozrela na Harryho s Ginny, na ktorých prikývla.

"Tu sme!" zavolal Harry, keď venoval Hermione upokojujúce prikývnutie a postavil sa, aby zistil, kde sa Ron nachádza. Ronov tieň sa priblížil k dverám a o pár sekúnd ho zbadali.

"Hermiona!" šťastne pozdravil. "Nemyslel som si, že sa z toho stretnutia vrátiš tak skoro!"

"Bolo to krátke stretnutie," potichu povedala Hermiona. "Chceš niečo jesť?"

Ron sa usmial a dychtivo prikývol. "Umieram od hladu - mimochodom, vonku poriadne fúka."

"Och, vážne? Keď som sem prišla, len pofukovalo."

"Viem, to som si aj myslel, ale keď som sa vracal, vietor fúkal zo všetkých smerov."

"Aj prší?" spýtala sa Hermiona, keď ponúkla Ronovi ryžový chlebík, ktorý šťastne prijal.

"Vlastne trošku mrholí, ale nič vážne."

Celý ten čas Harry s Ginny neveriacky zízali na svojich dvoch priateľov. "Prečo sa prepánabeka rozprávate o počasí?" po chvíli vykríkla Ginny. "Musíme sa zaoberať dôležitejšími problémami!"

Ron sa otočil k Ginny so zmäteným výrazom, ale potom sa pozrel na Hermionu, keď Ginny kývla hlavou jeho smerom. "Akými dôležitejšími problémami?"

"Našli telá mojich rodičov," rýchlo odpovedala Hermiona. Podľa toho, čo zažila s ostatnými, uvedomila si, že čím rýchlejšie to povie, tým to menej bolí - ako leukoplast, ktorý bolí menej, keď ho odtrhnete rýchlejšie. Zistila, že znova zadržiava slzy, keď k nej Ron prešiel a objal ju.

"Je mi to tak ľúto, Miona," povedal a pobozkal ju na čelo. "Ja... čo... ako sa to stalo?"

"Je to v poriadku, Ron," povedala Hermiona, keď sa Ron znova posadil. "Bol... bol to nejaký smrťožrút na úteku, ktorý ich dostal."

Na sekundu sa pozrela Ginny do očí a potom sa rýchlo odvrátila. "Ale ministerstvo ma chcela umiestniť do ochranného programu len pre prípad, že som v nebezpečenstve."

"Čože?!" vyhŕkol Ron. "V nebezpečenstve?"

"Je to len prevencia," uisťovala ho Hermiona. "Nikto v skutočnosti po mne nejde, ale chcú... chcú si byť istí, až kým tých zabijakov nechytia."

Hermiona si utrela oči a hľadela na zmätené výrazy na tvárach Ginny a Harryho. Vedela, že nesúhlasia s tým, že klame Ronovi, ale bola to jediná možnosť... jediná možnosť, kedy si bola istá, že ju Ron nechá ísť bez hádky a protestovania. Keby vedel, že je v skutočnom nebezpečenstve od chladnokrvného vraha, bol by sa vystavil nebezpečenstvu sám a odmietol ju pustiť.

"Nemôžem tomu uveriť!" riekol Ron. "Prečo by niekto po tebe šiel?"

"Pretože som mukel," odvetila Hermiona, znova sa vyhla pohľadom na Harryho a Ginny. "Ron, počúvaj, nechcem, aby si sa kvôli mne cítil rozrušený alebo sa o mňa bál. Celá táto záležitosť je hlúpy protokol, ktoré musí ministerstvo dodržať. Zostanem pár týždňov s nejakým aurorom a potom sa bez najmenšieho zranenia vrátim."

"Aj my s Harrym sme aurori," namietal Ron. "Prečo nemôžeš jednoducho zostať tu?"

"Ron, prosím!" žobronila Hermiona. "Len... len na nechaj na pár týždňov odísť. Môžeš ma prísť pozrieť, kedykoľvek budeš chcieť a... celé to skončí skôr, než si to uvedomíš."

"Kde... kde je to miesto?" roztrasene sa spýtal Ron.

"Je veľmi chránené a povedali mi, že je to jedna z budov v Londýne, ktorú je najťažšie možné lokalizovať," strnula vravela Hermiona.

"Takže je to v Londýne?" chcel si potvrdiť Ron.

"Áno, samozrejme," odpovedala Hermiona.

"Kde v Londýne?"

"Nuž, vieš, pretože je tak chránený, tak vlastne nikto v skutočnosti nevie, kde je," zamrmlala Hermiona.

"Nemá meno? Alebo... alebo nejaký titul?"

"Len mu to povedz," povzdychla si Ginny a povzbudzujúco na Hermionu prikývla. Hermiona sa pozrela na Harryho, ktorý prikývol tiež a venoval jej slabý úsmev.

"Malfoy Manor," vyhŕkla Hermiona.

Obvykle, v stave prekvapenia, človek znehybnie alebo kompletne stuhne, ale Ron Weasley taký nebol. Vo chvíli, keď začul slovo ‚Malfoy‘ vyjsť z úst svojej priateľky, vyskočil z miesta a očervenel v tvári.

"Malfoy... Malfoy Manor?!" zopakoval.

Hermiona tiež vstala a pokúsila sa ho upokojiť. "Áno, Ron, ale prosím, ver mi, bude to v poriadku."

"Malfoy bude na teba dávať nasledujúcich pár týždňov pozor?"

"Len sa upokoj, kamarát," položil mu Harry ruku na plece.

"Samozrejme, že sa neupokojím!" zjačal Ron. "Moja priateľka sa má nasťahovať k smrťožrútovi! Táto situácia volá po čomkoľvek len nie po upokojení!"

"Ja sa k nemu nesťahujem," zatrpknuto vravela Hermiona. "A on nie je smrťožrút."

"Je to kvôli Hermioninej bezpečnosti!" dohovárala Ginny Ronovi. "Nechceš, aby bola v bezpečí, Ron?"

"Samozrejme, že chcem! Ale ten kretén kvôli nikomu neskočí do kliatby! Ja ju dokážem ochrániť lepšie ako on!"

"Viem, že dokážeš, Ron," uisťovala ho Hermiona. "Len potrebujem, aby si pochopil, že s tebou zostať nemôžem a ohroziť tak teba a zvyšok tvojej rodiny."

"Môžeme sa odsťahovať!" zreval Ron. "Môžeme sa odsťahovať do iného mesta, je mi to ukradnuté!"

"Ron, prosím," prosila Hermiona. "Sľubujem, že všetko bude v poriadku."

Trocha farby sa stratilo z Ronovej červenej tváre, keď mu Hermiona položila ruku na líce a pobozkala ho. "Sľubujem ti to," mdlo povedala.

Upokojil sa ešte viac, keď ho chytila za obe ruky a zadívala sa do jeho nádherných tmavých očí. "Som v bezpečí a nehrozí mi žiadne nebezpečenstvo. Toto je len ministerský hlúpy protokol, ktorý musím dodržať... všetko bude v poriadku. Dôveruješ mi?"

Ron tam chvíľu nehybne stál ale potom prikývol. "Dôverujem."

"Potom mi dôveruj, že viem, čo robím."

"A sľubuješ, že všetko bude v poriadku?" spýtal sa Ron, znel súčasne veľmi detinsky a veľmi vážne.

Hermiona prikývla a znova ho pobozkala. "Sľubujem."

Ron si vzdychol. "Potom choď." Úľava zaliala Hermionu, keď nežne Rona objala a usmiala sa nad jeho prehnane ochraniteľským výrazom.

"To chcelo menej námahy, než sme si mysleli!" šťastne povedala Ginny a začala upratovať zo stola všetky tie chlebíky a plechovky.

"Kedy odchádzaš?" spýtal sa jej Harry.

"Ministerstvo chce, aby som sa presunula čo najrýchlejšie," vravela Hermiona. "Povedala som im, že skôr ako zajtra poobede to nezvládnem."

"V poriadku," s obtiažami súhlasil Ron.

"S Ronom ti pôjdeme hore po kufor," navrhol Harry. Keď odchádzal s Ronom z kuchyne, pozrel sa na Ginny. "A možno, Ginny, môžeš... môžeš sa porozprávať s Hermionou."

Ginny prikývla, keď odišli a potom sa otočila k Hermione.

"O čom toto všetko bolo?" spýtala sa Hermiona.

"S Harrym chceme vedieť, prečo si to nepovedala Ronovi."

"Nepovedala mu čo?"

"Že si vo vážnom nebezpečenstve. Len si myslí, že to je nejaká ministerská somarina."

Hermiona vzala tri šálky zo stola a prešla k umývadlu, kde ich začala umývať. "A takto to presne bude. Nechcem, aby si o mňa robil starosti."

"A čo ak ťa Rodolphus Lestrange nájde?" spýtala sa Ginny.

"Po celom svete ho hľadajú aurori - som si istá, že ho nájdu skôr, než on nájde mňa."

"V to dúfam," znepokojene povedala Ginny.

Keď Hermiona doumývala šálky, položila ich nabok a otočila sa, keď začula zaklopanie na vchodové dvere.

"Otvorím," povedala, keď si usušila ruky a prešla do obývačky. Keď kráčala labyrintom políc preplnených fotkami, vzhliadla ku schodom a zistila, že sa tam dostali aj Ron s Harrym.

Konečne sa ocitla pri predných dverách a otočila mosadznou kľučkou, ktorá ju chladila v dlani. Otvorila dvere, ktoré slabo zaškrípali. Trvalo jej pár minút, kým úplne spoznala, kto stojí vo dverách, ale prvá vec, čo zaregistrovala, bol ten úškrn, ktorý sa zjavne zakaždým vynoril, keď sa rozprával s ňou.

"Ahoj, Grangerová."


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: BonnieBennett - 09.04. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

S teď se může Ronald předvěst v celém svém ochranářském režimu. Je zvláštní, jak je Doupě přístupné a ochrany kolem domu propustné, že nikdo neslyšel, že přichází nezvaný host, ale co. Malfoy jí přece neublíží. Je tam jako ozbrojený doprovod, takže v pořádku.
Moc děkuji za překlad, hned mám lepší náladu do dalšího pochmurného dne.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Mno, uvidime, jestli bude mit pravdu a najdou ho bystrozori driv, nez on ji.
Dekuju!

Re: Kapitola 2: Povedať im to (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 09.04. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Taky je mi divné, jako sisi, jak se dostal Malfoy do Brlohu přes ochranné štíty. A proč vůbec přišel? Přece koordinátorem ochranného programu je vedoucí odboru Henry Skeid, přemístění by mělo jít přes něho, ne? Když může Malfoye kdekdo vidět mluvit s potenciální obětí, co je to za utajení? Takhle bude Lestrange rovnou vědět, u koho ji hledat!
Z Malfoyovy strany to ale vypadá jako jasná zlomyslnost a provokace Ronalda Weasleyho. No, to bude bengál!

Děkuji za kapitolu a těším se na pokračování!

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Po hodně dlouhém úvodu, kdy Hermiona vypověděla svou novinku Ginny a pak Harrymu, jsem čekala, že Ron udělá mnohem větší randál.
Ovšem v příští kapitole to zřejmě propukne naplno...
Díky.

Re: Kapitola 2: Povedať im to (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 09.04. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
To je ale příjemné překvapení:-). A moc hezká kapitola. Bylo směšné, jak chodili kolem horké kaše, jako by byl Ron slon v porcelánu.
Bylo tam všechno krásně popsané, jako bych koukala na film. To se mi moc líbilo.
Malfoy očividně mohl projít k Doupeti. Asi má povolení. Už teď se směju při představě jejich interakce příští kapitolu.
Děkuji moc :-). Hned den začíná lépe.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Hmm, aká je pravdepodobnosť, že zavraždil hermioninych rodičov náhodou smrtozrut? Tomu neverím. A teda ron zatiaľ moc nevyvadzal, ale myslim že pri pohľade na konkurenciu toho bude viac :D ďakujem , som zvedavá ako zvládnu spolu fungovať... :)

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Riešim iné veci a asi by som musela každému napísať to isté.
- netuším ako sa Draco dostal cez štíty, to som nejak nepostrehla, tak si na to nedávala pozor - môj odhad, že je tým, že sú všetci traja bystrozori a možno sa chodia navštevovať... alebo v tom bude intriga v intrige. Sranda bude, ak sa v ďalšej kapitole na to spýta Hermiona :)
- tiež ma hneď napadlo, že Lestrange ju ako prvé miesto bude hľadať na manore, to je čo za nápad.
- asi to nikto nespomenul, ale všimli ste si, že povedala, že Malfoy manor v Londýne? Som to fakt kontrolovala. U tejto poviedky viem na stopro, že autorka s lokáciami problém nemá, skôr si asi budem musieť kresliť mapu, ale fakt Londýn? ... čujem intrigy... kým som totiž dopísala tú vetu, tak čosi sa mi vybavilo
- táto poviedka je hrozitánsky dlhá, ale Rona na konci budete milovať :) Za mňa lepší víťaz ako Draco. Ale asi rok predbieham :)

Strašne moc všetkým za komentáre, ešte 1-2 dni a už sa snáď vrhnem na prekladanie...

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 09.04. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: seviesnape321 - 09.04. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Chudák děvče (a že ji tak nějak celkově neprožívám), jobovky neberou konce, inkasuje ze všech stran a zatím vůbec nic neprovedla...
Důkladně poučena prof. Snapem o tom, že život není fér, se ani nesnažím poohlížet po nějaké spravedlnosti. Se značnou netrpělivostí budu vyhlížet další kapitolu, jestli autorka ještě dodrží zákon třetice.
Za tuto kapitolu děkuji.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Dúfala som, že Hermiona získa viac času než sa bude musieť podeliť o novinky hneď trikrát po sebe vrámci pár minút (či hodiny?). Chúďa, myslím, že to ešte nespracovala. Ale niekedy ďalšie nálože a starosti, vedia pomôcť presmerovať energiu a utlmiť šok. Nakoniec bude za Malfoy Manor rada (ale to my všetci už dávno vieme ;)
Takže ak správne rátam, tak od bitky ubehlo necelých 10 rokov? To by už mohli mať trochu viery v Draca, či?

Veľká vďaka za preklad! Baví ma!

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: Kapitola 2: Povedať im to (Hodnotenie: 1)
Od: MichelleF - 28.04. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nemám ráda tyhle rozhovory, je to trochu jak telenovela, 4x to samé.. Ale chápu, že to musí být.. Momentálně jsem nejvíc zvědavá, čím tě tu tak zaujali Ron a Ginny.
Ovšem Malfoy Manor?? Úplně nechápu tu logiku, vždyť ho Lestrange zná???
Keď 10 rokov točíme stále tú istú tému, tam už veľa nevymyslíš, ale počkaj si... bude tu čo tu ešte nebolo. Len sa mi to príšerne začalo pliesť s Regnacom... a teraz neviem, či to bolo tam, alebo je to podobné mi zlyháva pamäť... nedokážem si spomenúť na isté detaily a keď sa snažím, vyskakujú mi scény z Regnaca... keď išli po Rona... kruci, ale čítať to už znova nejdem...
Ďakujem

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Prehľad článkov k tejto téme: