Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
A je tu záver, tak dovoľte pár slov. Strašne moc by som chcela poďakovať Jenny (32jennifer2) za to, že sa podujala a úspešne dokončila preklad tejto poviedky. To moje betovanie bola zakaždým len oprava pár viet, nič viac. Má úplne iný štýl ako ja, takže to aj pre mňa bolo veľmi zaujímavé. Dúfam, že jej takto pôjde od ruky aj Dračia krv a neskôr možno ďalšia poviedka. Dvojnásobne ju obdivujem za to, že vydržala a nedala sa odradiť netradičnosťou tejto poviedky (ja by som na to nemala nervy :D a prekladala by som to so zaťatými zubami).
Jenny, OBROVSKÉ ĎAKUJEM!
V čase zverejnenia záverečnej kapitoly tu Jenny nie je, vracia sa až v pondelok, bolo by fajn, keby tu našla odovzvu na svoj preklad.
A mimochodom, len pre istotu označenie MLÁDEŽI NEPRÍSTUPNÉ, ale na AnneM. úplne nevinné.
Kapitola 37 – Manželské sľuby a manželská posteľ
Draco Malfoy považoval maličkosti za dôležité. Všimol si maličkosti, ako zložitý dizajn čipky jej závoja, rumenec jej líc, keď ju chytil za ruku a perfektný úsmev, ktorý skrášlil jej dokonalé ústa, keď ich úradník vyhlásil za muža a ženu. Áno, celý život žil v domnení, že väčší znamená lepší, ale mýlil sa. V tomto živote záležalo viac na malých, jednoduchých veciach. Tou najjednoduchšou zo všetkých vecí bola skutočnosť, že ju miluje.
Nikdy by jej neublížil. Bude sa snažiť urobiť ju šťastnou. Tešil sa na rozhovory s ňou. Dokonca sa tešil na jej pohŕdanie, pretože si myslel, že bola najkrajšia, keď bola na niečo nahnevaná.
Chcel sa s ňou milovať. Chcel mať plný dom detí. Chcel ju chrániť pred ublížením a chcel cítiť bezpečie v jej náručí. Miloval ju.
Nespomínala si na chvíľu, kedy sa cítila tak neuveriteľne šťastná. Toto bola šťastná príležitosť. Chvíľu bola smutná, najsmutnejšie bolo, že chýbali ľudia, ktorí s nimi už neboli, ale vedela, že všetci sú v duchu s nimi. Boli v jej srdci, mysli a spomienkach. V tom našla útechu. Čelila mnohým skúškam, ktoré ju priviedli na toto miesto. K tomuto okamihu. K Dracovi. Byť jeho manželkou.
Vedela, že ju urobí šťastnou po všetky dni jej života. Snažil sa, aby bola šťastná. Zmenil jej myseľ spolu s jej trpezlivosťou. Naplnil jej život radosťou. Staral sa o ňu, chránil ju, miloval ju a nechal ju, aby bola kým je, nie osobou, ktorou si všetci mysleli, že by mala byť.
Keď ju počas obradu vzal za ruku, cítila, ako rumenec sfarbil jej líca. Nebolo to kvôli hanblivosti, ale od rozpakov, pretože nič nechcela viac, než sa v tejto chvíli hodiť sa do jeho náručia a nikdy ho nenechať odísť. To bol dôvod, prečo sa zahanbila. Milovala ho.
Harry Potter vedel, že v živote je len niekoľko vecí dôležitých. Jednou bola pravda. S pravdou každý nájde cestu domov. S pravdou bola cesta priama a úzka. S pravdou mohol každý nájsť neprekonateľné šťastie, ktorým bola láska a sloboda.
Pravda bola najdôležitejšia vec pre úspešné manželstvo a úspešný život. Ďalšou vecou, na ktorej v tomto živote záležalo, ktorá bola dôležitejšia než pravda, bola láska. Láska muža k žene a ženy k mužovi. Láska, pri ktorej človek kladie priania a šťastie toho druhého pred svoje vlastné. Láska, ktorá spôsobuje, že silní muži padajú na kolená, rozplače ženy a o ktorej sa píše vo všetkej skvelej poézii. Láska, ktorá bola všetko pohlcujúca, vnútornosti skrúcajúca, všemocná, všetko privlastňujúca, čistá, nespútaná, ale bez sebectva. Takéto niečo je ťažké nájsť, ale Hermiona to našla s Dracom. Možno to on tiež niekedy nájde. Obrátil pozornosť k žene vedľa seba. Lady Pansy sa na neho usmiala a potom zrumenela. Áno, možno napokon niečo také nájde.
Keď ich vyhlásili za muža a ženu, lord Malfoy zdvihol jej závoj z dokonale upravených vlasov, ktoré perfektne sedeli pod pekným čepcom, a predstavil si jej dlhé rozpustené vlasy s kvetmi ako korunou. Želal si vidieť ich znova. Sklonil sa a pobozkal ju na ústa, jemný, jednoduchý bozk. Na prieskum bude čas neskôr. Celý život.
Za radostného potlesku priateľov a väčšiny obyvateľov vyšli z trochu zničeného kostola na malfoyovskom pozemku, kde sa prvýkrát zamiloval. Hermiona pozrela k stromom a prisahala by, že zazrela laň, psa, Remusa, matku a otca, ktorí ju vychovali. Akonáhle žmurkla, vízia zmizla. Pozrel na ňu, „si v poriadku?“ Spýtal sa.
Usmiala sa na neho, „už áno.“
V akte, ktorý bol až príliš známy, keďže ho často robil, pozdvihol jej ruku k svojim ústam a jemne ju pobozkal. Čoskoro to bude viac než len prosté bozky na ruku.
Podišli k dvojkolesovému kočiaru, chytil ju za pás, aby jej pomohol posadiť sa. Cítil k nej majetníckosť, ako ju dvíhal do malého, ľahkého kočiaru. Cítil zmysel a mierumilovnosť, ktorá mu často v minulosti unikala. Bola jeho, prosté a jednoduché.
Keď jeho ruky obtiahli jej driek, aby jej pomohol nastúpiť, našla pohodlie vo vedomí, že tento jednoduchý dotyk je teraz povolený, podporovaný a viac než očakávaný. Našla v ňom nielen pohodlie, ale aj mierumilovnosť, ktorú cítila vo svojom živote len výnimočne. Predtým jej tento zmysel chýbal. Často cítila nepokoj a bola si toho vedomá. Vedela, že v okamihu, keď sa stala jeho manželkou, patrila sem, vedľa neho. Sedel vedľa nej na sedadle akoby na dôraz tejto myšlienky. Usmial sa na ňu a v tom okamihu sa natiahla po jeho ruke, priložila si ju k ústam a pobozkala ju. Patril k nej, teraz a navždy.
Na svadobnú hostinu šli na Potter´s Hall. Mohli sa premiestniť alebo kráčať, ale chceli niekoľko chvíľ stráviť sami. „Pamätáš na čas na Manore, keď som ťa prosil, aby si povedala moje meno? Povedal som, že toto jedno slovo by mi poskytlo útechu.“
„Spomínam si. Požiadal si ma, aby som ťa volala Draco,“ spomínala.
„Mám novú požiadavku,“ uviedol. Pozrela na neho. „Chcem, aby si povedala jedno slovo, jedno meno, jeden povel a potom ak by som mal zomrieť skôr, než sa prebudím, zomriem ako šťastný muž.“
„Nikdy s tým divadlom neprestaneš? Nezomrieš skôr, než sa prebudíš, ale splním tvoju požiadavku. Aké je to slovo, ktoré si praješ, aby som povedala?“
„Manžel,“ odvetil.
Voz zastavil. Rukou v čipkovanej rukavici sa dotkla jeho drsnej tváre, naklonila sa k nemu a riekla, „manžel.“
„Manželka,“ odvetil späť.
To bolo jediné slovo, ktoré potrebovali. Bolo skutočné.
Potom, čo skončila recepcia a hostina, odprevadil ju do jej nového domova. Ako kráčali po schodoch, rozprával, „je obvyklé, že manžel a manželka majú oddelené spálne, takže som dal tvoje veci odložiť do izby vedľa mojej. Avšak, dúfam, že tradícia pôjde bokom a ty budeš zdieľať izbu so mnou tak, ako zdieľaš moje meno a čoskoro zdieľať moju posteľ. Pochopím, ak ti to nie po tvojej chuti.“
Pomyslela si, že sa zdá byť nervózny, keď očakával, čo bude jej odpoveďou.
„Predpokladala som, že budeme mať spoločnú izbu. Ak niekedy budem potrebovať pokoj a samotu, som si istá, že v tomto obrovskom dome nájdem jedno miesto, kde by som našla útechu. Povedzte mi, lord Malfoy, koľko máme doma miestností?“
Bol rád, že to nazvala domovom. „Prepánakráľa, nespomínam si.“ Hovoril pravdu. Zasmiala sa.
„Ako je to možné? Ako to, že nevieš, koľko máš izieb?“
„Poviem vám, lady Malfoy, potom, čo budeme mať poriadnu svadobnú noc a vrátime sa z medových týždňov, vyrazíme a spočítame ich. Urobíme si dobrodružstvo. Samozrejme, s tvojím príšerným orientačným zmyslom sa nepochybne stratíš,“ zastavil sa, pretože sa dostali k dvojkrídlovým dverám jeho spálne.
„Je dobre, že si ma naučil premiestňovať. Ak sa stratím, môžem sa premiestniť do známej izby,“ odvetila. Oprela sa o jeho hruď. Vzal ju do náručia.
„Mohla by si mi poslať Patronusa. Mohol by som ho sledovať a dostať sa k tebe,“ pobozkal ju na temeno.
„Harry dnes večer vyzeral smutný,“ povedala zrazu.
Pohladil ju po chrbte, „myslel som, že vyzeral pokojne. Odvážim sa tvrdiť, že sa zdalo, že je pozorný k lady Pansy.“
„K tomu nemám čo povedať,“ zasmiala sa Hermiona. Lady Pansy sa jej nepáčila, ale keď sa páčila jej BRATOVI, záležalo iba na tom.
„Môžeme?“ Spýtal sa. Kývol hlavou k dvojitým dverám.
Vyzerala odovzdane a nervózne. Vzal ju za ruku, triasla sa. „Nevediem ťa na popravisko.“
„Horšie ako popravisko.“
To ho prinútilo zasmiať sa, bol si istý, že ona nevie, prečo sa smeje na jej vyhlásení, ale čert to ber, bola taká zábavná maličká. Voviedol ju od izby, zavrel dvere a znova ju vzal za ruku. Prešiel s ňou do stredu veľkej miestnosti.
Zložil jej čepiec a šatku. Dokonca jej dal z rúk dolu rukavice, jednu po druhej. Stále sa chvela. Bolo leto, tak vedel, že jej nie je zima. Dal si dolu plášť a rozopol si vestu. Ukazovákom a palcom ju chytil za bradu, „vieš, že ja ti nikdy neublížim, však?“
„Viem, pane.“
„Už viac nie pane. Ani ja ťa nevolám slečna. Musíme nájsť spôsob, ako si prejaviť náklonnosť. Ty vyber pre mňa meno ako prvá,“ riekol a dal ruky vbok.
Naozaj sa zdalo, že premýšľa. Dokonca chodila okolo neho, o čom si pomyslel, že je zábavné. „Páči sa mi to pane.“ Smiala sa, aby ukázala, že žartuje. Konečne sa postavila pred neho a povedala, „chcem ťa volať drahý.“
„Ale to je moje meno pre teba, tak musíš vybrať iné.“
„ Na meno nemáš žiadne rezervácie. Povedal si, aby som vybrala ako prvá a ja som vybrala drahý.“
„Nie, nemôžeme vybrať to isté meno, Hermiona. Bolo by to trápne. Skús iné meno.“
Posadila sa na okraj jeho postele, prekrížila si nohy a vyzerala, že sa sústredí, ale jediná vec, ktorú si všimol on, bolo, že SEDELA NA JEHO POSTELI!
„Budem ťa volať lord Malfoy Arogantný,“ prezradila nakoniec.
Pomaly sa k nej priblížil s úškľabkom na tvári. „Ty budeš mať pre mňa drahá a ja ťa budem volať Diablik.“
Zrazu vstala, „Počkaj! To je pre teba dobré!“
Pritiahol si ju k sebe, „čo mám s tebou robiť?“
„Miluj ma.“
„Už milujem,“ odvetil. Znova začala sťažka dýchať. Veselosť spred okamihu zmizla, keď sa znovu začala zaoberať svadobnou nocou. Začal ju kolísať hore – dolu. „Mohli by sme najprv tancovať. To by ťa mohlo zbaviť nervozity.“
„Tancovať?“
„Áno, chcela by si si zatancovať so svojím manželom, Hermiona?“
„Nie je tu hudba.“
„To sa dá ľahko napraviť,“ riekol. Vytiahol z vrecka prútik a zamieril na hraciu skrinku. Zdvihol sa vrchnák a do vzduchu sa začala vznášať hudba, všade okolo nich. Odhodil prútik na posteľ. „Myslím, že by som ťa mal naučiť nový tanec, keď vždy vyzeráš tak vnímavá k učeniu.“
Cúvla od neho o dva kroky. Natiahol sa po nej. Blížil sa k nej, akoby bola vydesené zviera. Rozhodol sa pokračovať v rozprávaní. „Toto sa nazýva waltz,“ konečne ju dosiahol a vzal ju za ruku, „v muklovskom Londýne je to módne. Počula si o tom?“
„Pripúšťam, že nie,“ odvetila. Začala sa uvoľňovať.
„V tomto tanci, muž a žena spolu tancujú, v náručí toho druhého, počas celého tanca,“ so zdvihnutým obočím sa spýtal, „je to nepočestné?“
„Nepochybne je to tak, ale ja som nikdy nebola z tých, ktorí sa zdráhajú škandálom.“
„To je pravda,“ odsúhlasil, „umiestni svoju ľavú ruku na moje rameno, Hermiona,“ podal jej inštrukcie, pričom podišiel posledný krok na to, aby bol k nej dosť blízko, aby tancovali. Položila svoju ruku na rukáv jeho košele, žiaden kabát ju nezaťažoval, cítila jemný hodváb. Pravou rukou ju chytil za driek, dôvernejšie, než predtým, teraz, keď ju nazval manželkou. Hlavu nasmerovala von do strany, „moje ruky musia byť na tvojom drieku alebo chrbte, aby som ťa viedol. To je tanečný zvyk.“
Vysvetľoval, „teraz, pravú ruku polož na moju ľavú.“ Urobila podľa návodu a on držal ich ruky vzpriamene. Začal sa pohybovať po miestnosti, ladne a ona ho krok za krokom nasledovala. Divil sa, ako rýchlo sa naučila všetko, čo ju učil.
Zatiaľ, čo sa naďalej pohyboval okolo ich izby, slnko zapadlo a pootvorené závesy ukazovali ružovkastý odtieň oblohy, zalievajúc tak izbu mäkkým, žiariacim svetlom. To prebudilo ich duše. Zaplavení v mäkkom svetle súmraku sa zdalo byť ako ozvanie, že deň sa skončil a nepochybne bude nasledovaný novým zajtrajškom. Bolo to, akoby skončila jedna kapitola ich života, nasledovaná novým, lepším zajtrajškom.
Bolo to tak, ako by to malo byť.
„Si dobrá študentka. Zdalo sa, že ti to šlo výborne.“ Pokračoval v jemnom kolísavom krúžení, dávajúc jej pocit bezpečia. Pritiahol si ju tesnejšie, mohol cítiť jej prsia pritlačené k svojej hrudi.
„Si dobrý učiteľ,“ riekla, keď konečne našla hlas.
„To je samozrejmé aj bez povedania, musíš si to zapamätať,“ riekol. Toľko vecí ju už naučil.
Točil sa s ňou okolo a okolo. Keď pieseň skončila, pretože musela, stále bola v jeho náručí. Už sa neodťahovala, hlavu mala na jeho hrudi a ruky okolo krku, „môžem ťa naučiť ešte niečo?“ riekol jemne. Cítil, ako prikývla. „Pozri na mňa, Hermiona.“
Pozrela sa do jeho očí.
„Chcem ťa naučiť, ako si muž a žena preukazujú fyzickú lásku. Pamätaj, že ti nikdy neublížim. Veríš mi, však?“
Kývla hlavou.
„Si vydesená?“
Ďalšie kývnutie.
„Zo mňa?“
Pokrútila hlavou. To znamenalo nie.
"Zo zavŕšenia nášho manželstva?"
Prikývla a pozrela na podlahu.
Zdvihol jej tvár, „ja budem láskavý a veľkorysý milenec. Budem ťa učiť ako milovať, tak ako som ťa učil všetko ostatné, s trpezlivosťou a láskavosťou. Dôveruješ mi?“
„To nie je otázka dôvery, Draco,“ začala, „matka mi raz vysvetľovala, že pri milovaní môže žena po prvýkrát cítiť bolesť.“
„Nikdy by som ti nechcel spôsobiť bolesť, ale nebudem klamať. Niekedy je to bolestivé, avšak bolesť netrvá dlho a bude sa zdať nepodstatná v porovnaní s vášňou.“
Viedol ju k posteli. Obrátil ju a pokračoval v rozopínaní jej vrchných šiat. Keď bol hotový, nechal to na jej pleciach. Obrátila sa späť k nemu. Aspoň sa zdala ochotným študentom, ak ešte nie ochotným účastníkom. Prial si, aby bola dychtivejšia a snaživejšia učiť sa to, tak, ako s ostatnými vecami, ale vedel, že to časom príde.
Začal dávať dole všetky sponky jej dokonale štylizovaných vlasov. Sponku po sponke ukladal do svojej otvorenej ruky. Keď skončil, umiestnil ich na stolík a potom prešiel prstami cez jej zvodné, medeno-zlaté hnedé vlasy. Prešiel späť k šatníku, dal si dolu kravatu, príveskové hodinky a vestu. Pretiahol si košeľu cez hlavu a nechal ju klesnúť k podlahe. Obe ruky dal na jej tvár, oprel sa a pobozkal ju, potom rukami prešiel po jej tvári, krku a ramenami. Skĺzol z nej šaty, ktoré tiež padli na podlahu.
Teraz stála len v ľahkom korzete cez dámsku košeľu, pančuchách a malých topánkach, a on si pomyslel, že vyzerá viac žiaduco, než keby nič nemala. Vyzul si topánky a prešiel k nej. Jej korzet sa zaväzoval spredu, tak pokračoval v odväzovaní zdola, otvárajúc ho akoby rozbalil darček. Keď bol rozopnutý, zosunul ho z jej tela a ona z neho vystúpila. Ostala len v ľahkej dámskej košeli, ktorá bola viac ako košeľa. Pod ľahkým bavlneným spodným prádlom mohol vidieť jej takmer nahé telo.
Kľakol si a zdvihol jednu jej nohu. Položil ju na svoju nohu a vyzul jej malú hodvábnu topánku a natiahol sa pod jej košeľu, chytiac okraj jej bielej pančuchy. Sťahoval ju pomaly, jej pokožka bola pod jeho prstami ako hodváb. Nespustil z nej oči.
Zopakoval to gesto na druhej nohe a chodidle, odstránenie topánky a pančuchy. Sklonil hlavu a pobozkal jej koleno. Postavil sa, vezmúc ju do náručia. Umiestnil svoje pery na jej, otvoril ústa . Pobozkal odkrytú pokožku na vrchu košele a jemne prešiel rukou k jej prsiam, ktoré cítil cez tenký materiál, cítil opätovanie jej túžby.
Horel túžbou po svojej žene. Stále ju bozkával, keď jej ruky prešli k jeho krku. Keď začala pokrývať bozkami jeho tvár a krk, stál sa neovládateľný vlastnou vášňou. Musel ju mať hneď, ale musel si dávať pozor. Ak stratí jej rešpekt, stratí ju navždy. Sľúbil, že ju nezraní ani nespôsobí bolesť a sľúbil, že sa jej to bude páčiť, a dočerta, on bol muž, čo drží slovo.
Odstránil jej košeľu a v tej chvíli stála pred ním nahá i keď miestnosť bola väčšinou tmavá. Pomyslel si, že bola tá najroztomilejšia vec, ktorú videl, dlhé nohy a ruky, krásne okrúhle prsia, jemná pokožka na bruchu, jemné boky, bol v úžase. Pomaly a pokojne sa nadýchol.
Vyzliekol si zvyšok oblečenia a riekol, „sadni si na posteľ.“ Posadila sa na posteľ a on umiestnil svoje ruky na jej ramená, sklonil hlavu a znovu ju pobozkal na ústa. Oči mala zavreté a jej líca boli začervenané pri myšlienke, že nebol oblečený, ani ona nebola oblečená a čo sa chystalo stať. Dýchala tak sťažka, že sa trochu bál. Sadol si vedľa nej a vzal ju za ruku, „si pripravená?“
Tentoraz, miesto prikývnutia, prehovorila, „ach, áno, Draco.“
Odsunul prikrývky a prešiel späť na koniec postele. Na jej prekvapenie, vzal ju do náručia a prešiel s ňou na jednu stranu postele. Položil ju dole, na posteľ a ľahol si vedľa nej. Sklonil sa a znova pobozkal jej pery, rukou prechádzajúc k jej nahému bruchu. Snažila sa dostať k prikrývkam, ale nechcel ju nechať prikryť sa. Nemalo to žiaden význam, takáto cudnosť medzi nimi nemusí existovať.
Kým ju bozkával, jeho ruky sa pohybovali po celom jej tele, dotýkal sa jej, maznal ju, burcoval ju. Potom, presne podľa jeho odvahy, vyslúženej manželkinou povesťou o nebojácnosti v tvár naučeniu sa niečoho nového, natiahla sa a dotkla sa ho, ľahko a váhavo. Bol okúzlený.
Milovali sa, v oslepujúcej, impozantnej bitke jej vôle proti jeho, s víťazom bitky neurčeným, keďže to bolo nerozhodne. On skúmal, ona škriabala, on sa prevalil na chrbát, ale ona sa prevalila na svoj. Bez ďalších okolkov roztiahla nohy a spojili sa, pevný sval nad mäkkým telom, bokmi a nohami spletenými a stlačenými dohromady.
Ak jej aj spôsobil bolesť, nedala ju najavo. Cítil naliehavosť, pretože jeho srdce bilo tak hlasno, že počul bubny v ušiach, a napriek tomu musel teraz spomaliť. Vedel, že to nepôjde, pokiaľ si to ona neužije. Nemôže ju to vyčerpať pre ich vyhliadky do budúcnosti. Nechcel nič zničiť, či už prvýkrát alebo pre akékoľvek budúce milovanie.
Pohyboval sa pomalými, zámerne dlhými zdvihmi tak dlho, ako mohol. Akonáhle začala vydávať slabé zvuky, vedel, že je načase zrýchliť tempo a prehĺbiť zdvihy. Keď začala zdvíhať boky a pritláčala sa na neho, jeho kontrola skĺzla a zacítil vášeň veľmi podobnú bolesti.
Jej ruky sa zovreli okolo neho a hodila hlavu znova na vankúš. Jediné, na čo dokázal myslieť bolo, „prosím, prosím, Hermiona, buď už, nech môžem byť aj ja,“ a ona bola, a tak bol aj on, a tak sa urobili spoločne.
Keď pod ním konečne mlčala, prevalil sa nabok. Jeho ruka prešla majetnícky k jej prsiam a pritiahol si jej uvoľnené, ochotné telo k sebe. Pobozkal ju na ústa, „no, moja drahá manželka, čo si myslíš o našej prvej lekcii?“
„Myslím, že to bola skutočne veľmi jemná lekcia, aj keď som si istá, že sa mám ešte veľa učiť.“
Zasmial sa. Napokon, bola zábavná .
Nakoniec zaspal, po dlhých hodinách rozprávania a ešte dvakrát milovania sa, zachádzajúc zakaždým o krok ďalej. Ona sa ešte mala čo učiť, ale on bol dobrý učiteľ. V jeho objatí sa cítila teplo a bezpečne, ale túžila niečo urobiť. Chcela to urobiť už na začiatku dňa, ale bola zaneprázdnená chystaním na svadbu, tak nemala čas. Vykĺzla z jeho náručia, zložila zo seba jeho ruku a po špičkách vyšla z postele. Našla košeľu , obliekla si ju, prešla k izbe vedľa, kde vedela, že nájde svoje veci. V kufri našla čarodejný prútik a zažala sviečky na stenách a vedľa postele. Prešla späť ku kufrom, našla Lilyn list, posadila sa na posteľ a začala čítať.
Draco sa prebudil a okamžite ho ako úder do žalúdka zasiahla panika. Kde bola jeho manželka? Mal pocit, že ich šťastie a súdržnosť bola prinajmenšom neisté, možno to bolo spôsobené tým, že ju skoro stratil a možno to bolo to, čo spôsobilo jeho paniku. Vyštveral sa z ich manželskej postele, obliekol si nohavice a prešiel do druhej izby, kde ju našiel naboku ležať na posteli, schúlenú do klbka a plakať.
Srdce ho kvôli nej zabolelo a nevedel prečo. Len pozretie na ňu takú smutnú mu spôsobilo bolesť. Bežal k nej, sadol si vedľa nej na posteľ a pohladil ju po ruke. Spôsobila to bolesť z milovania? Čo bolo príčinou jej správania?
„Čo sa stalo, drahá?“ spýtal sa. Sklonil sa a pobozkal jej rameno. Stiahol ju do svojho náručia, hladil jej ruky a vlasy, ako rodič vydesenému dieťaťu. V jej ruke zazrel kus pergamenu. Pochopil. Musela čítať list jej matky Lily. On ho už čítal, v tú noc, keď ju zachránili, krátko po tom, čo ho prečítal lord Potter. Bol to srdcervúci výpočet matkinej lásky a straty, matkina ľútosť za jej jedinou dcérou.
“Je mi ľúto, že ťa tento list rozrušil,“ potichu jej zašepkal ucha.
„Milovala ma, naozaj ma milovala. Bolo jednoduchšie myslieť si, že nemilovala. Bolo to ľahšie za predpokladu, že pre ňu nič neznamenalo vzdať sa ma. Bolo jednoduchšie veriť, že na mňa nikdy nemyslela. Teraz viem, že zaplatila najvyššiu cenu. Bolo ľahké nenávidieť ju, obviňovať ju za to, že bola slabá a vybrala si manžela pred dieťaťom, ale nemôžem ju nenávidieť a to bez ohľadu na to, ako veľmi chcem. Bola ľudská bytosť s ľudskými slabosťami a emóciami, nebola dokonalá, robila chyby, ale nikdy neverila tomu, že ja som bola jednou z nich.“ Stále plakala. Kolísal sa s ňou tam a späť.
„Nie je to teraz lepšie, keď ju nebudeš nenávidieť?“ Spýtal sa, „mňa si začala nenávidieť a teraz ma miluješ. No nie je to lepšie?“
Pozrela na neho a na počudovanie sa usmievala, „ty hlúpy, hlúpy muž. Nemyslím si, že som ťa niekedy nenávidela. Od toho okamihu, ako si vošiel do obchodu rozprávajúc sa s Nottom o súboji s mužom, ktorý urazil tvoje elfami vyrobené hessenské čižmy, som ťa milovala.“
„A keď ti spadol klobúk, potom kniha, alebo to bola najprv kniha a potom klobúk? No, ale bez ohľadu na to, som vedel, že bez teba by som nemohol žiť. Chcel som na teba zabudnúť. Chcel som povedať „je lepšie, keď je preč“, ale dočerta, chcel som ťa ľúbiť viac,“ vyhlásil. Poponáhľal sa z postele, zdvihol ju do náručia, „poďme späť do našej izby. Chcem zaspať s tebou v náručí.“ Odniesol ju späť do „ich“ izby a uložil ju na posteľ. Vyšplhal sa vedľa nej.
„Myslíš, že by sme mohli niekoho najať, aby namaľoval portréty Lily a Siriusa, rovnako, ako namaľovať portréty mojich nevlastných rodičov?“
„Budeme mať nové, veľké portréty všetkých štyroch a zavesíme ich, kde len budeš chcieť, aby viseli. Chcem, aby si bola šťastná,“ riekol bozkávajúc jej líca.
Chytila do rúk jeho tvár, „tak si potom vykonal dobrú prácu, pretože som úžasne šťastná.“
„A ty si mi opätovala tú láskavosť, pretože ja som tiež úžasne šťastný a to všetko vďaka malému u muklov narodenému dievčaťu menom Hermiona Granger Potter Black Malfoyová.“
Zasmiala sa, „len Malfoyová, to je jediné meno, ktoré potrebujem.“
„To jediné meno, ktoré chcem, aby si mala,“ riekol, „no, až na ešte jedno. Mám to znova povedať?“
„Ak ty, tak aj ja,“ odvetila.
„Manželka.“
„Manžel.“
Takže sa už viacej nedali označiť ako Arogantní a Ignorantní, ale už boli oveľa viac a navždy budú. Pretože toto je... KONIEC.