Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pätnásta kapitola – Dnes vlasy, zajtra prútik

„Ako je, preboha, možné, že matka smrťožrúta dostala 24-hodinový prístup k Harrymu?“ spýtala sa Hermiona Snapa v ten večer, keď do jeho spálne priniesla kotlík, aby sa mohol pustiť do práce. „Zdá sa, že je to už trochu priveľa aj na ministerstvo,“ dodala roztrpčene.

„Veľmi málo ľudí vie, že Tisifoné Basilová je nejakým spôsobom spriaznená s Macnairom,“ povedal. Sekal prísady na doštičke na krájanie privlastnenej z kuchyne a položenej na dlhom stole, ktorý mu Hermiona premenila. „Čo by ste si uvedomili, keby ste naozaj prečítali celú rokfortskú knižnicu. Vyhľadajte v knihe Prastaré čarodejnícke rodiny meno Waldena Macnaira a uvidíte, že sú v nej ako jeho rodičia uvedení Ursula a Tanatos.“

„Tanatos?“ spýtala sa a vkĺzla do jeho kresla. „Aké rozkošné meno! Predpokladám, že bol tiež smrťožrútom.“

„Nie, hoci sa jeho zmýšľanie uberalo tým smerom. V skutočnosti trávil väčšinu času spoznávaním iných žien, než bola jeho vlastná manželka. Liečiteľka Basilová bola jednou z nich.“

„Aha... Akým veľkým škandálom mohlo byť narodenie nemanželského dieťaťa v čarodejníckej spoločnosti?“

„Už ste si doteraz museli všimnúť, že to tak nechodí. Basilová odcestovala na dlhý „výlet“ do kontinentálnej Európy, na konci ktorého sa zhodou okolností narodilo Macnairovcom dieťa.“

„A Walden Macnair o tom vedel?“

„Nakoniec áno. Keďže Basilová je tiež čistokrvná, jeho povesti medzi smrťožrútmi to neuškodilo.“

„A teraz sa dennodenne vŕši na čarodejníkovi, ktorý jej zabil syna. Z jej pohľadu je to asi uspokojivejšie, než Harryho priamo zavraždiť.“

Dlhú chvíľu mlčky premýšľala a pozorovala Snapa, ako dohliada na bublajúci elixír. Harry Macnaira nezamýšľal zabiť; ten muž vyskočil a schytal obzvlášť nepríjemnú kliatbu, ktorú Harry vyslal na Voldemorta, aby ho oslabil skôr, ako sa ich prútiky neodvratne zasekli. To ich temer stálo prehru. Bola to jedna z tých zriedkavých udalostí, kedy im Lucius Malfoy prišiel vhod – vypálil niekoľko kliatob a poskytol tým Harrymu čas, aby sa odkotúľal z línie paľby a skúsil to znova.

To Hermione pripomenulo súčasné, naliehavejšie problémy. „Prečo ste nahovorili Malfoya, aby opustil krajinu?“ spýtala sa. „Mohol byť užitočným spojencom.“

„Alebo mohol ešte viacej zamotať už aj tak neprehľadnú situáciu,“ odvetil majster elixírov štipľavo.

„Áno, no teraz bude oveľa ťažšie zistiť, či sú nejakí čarodejníci vyhostení, a odchytiť ich, než zmiznú v muklovskom svete. Možno by nám mohla pomôcť pani Weasleyová, keď sa vráti z Rumunska, ale inak nás to  naozaj posúva naspäť, pán profesor.“

Snape, ktorý pozorne skúmal svrkávaciu figu, sa na ňu odrazu zadíval rovnakým prenikavým pohľadom. „Dajte si pozor, slečna Grangerová! Lucius Malfoy ide za tým, čo chce, stoj čo stoj. Až keď som si bol úplne istý, že si uvedomil, že nasledovať Voldemorta bolo v rozpore s jeho vlastnými záujmami, vedel som zaistiť jeho spoluprácu. No v tomto prípade sú jeho ciele v rozpore s našimi. Kde máme istotu, že sa nerozhodne spolupracovať s novým Temným pánom, ak mu to pomôže v jeho snahe stať sa ministrom?“

„Ale ak je za tým len Fudge...“

„Tým si nemôžeme byť istí.“

„Malfoy určite nezašiel tak ďaleko.“

„Nikdy neverte bývalému smrťožrútovi.“

„A čo vám?“

„Obzvlášť mne.“

Povedal to zatrpknuto, lebo premýšľal nad tým, že v to ráno nebol ďaleko od toho, aby jej ublížil. Keď niekto praktizoval čiernu mágiu, zjavne si stále ponesie biľag. Domnieval sa, že sa z tejto konkrétnej závislosti už dostal, no ako sa zdalo, niečo v Hermione ho privádzalo k strate sebaovládania.

A nič nenávidel viac ako stratu sebakontroly.

„Nebuďte teatrálny, pán profesor,“ povedala rázne a prerušila ďalšiu introspekciu. „A netvrďte mi, že si nespomínate na nič z nášho rozhovoru v krčme počas vášho prvého večera tu.“

Vstala z kresla, priniesla si na druhý koniec stola pár koreňov sedmokrásky a druhú doštičku na krájanie a začala ich sekať.

„Myslím, že som celkom schopný urobiť to sám,“ zamrmlal zaskočený tým, že si zároveň želal, aby odišla, a bol nejasne potešený, že tak neurobila.

„Jasne,“ súhlasila. „No aj mne varenie elixírov chýbalo.“

Pohrúžili sa do mlčania, ktoré pretrvalo počas prípravy odvaru spánku, pasty na popáleniny a prípravku na hubenie černožienok. Potom Snape siahol do jej plátennej tašky po objednávací list a namiesto neho vytiahol Prorok.

„ZDESENIE ČARODEJNICE V DOMÁCNOSTI: SMRŤOŽRÚTI MI SKORO ZABILI SYNA,“ prečítal. „Keď Doris Crocfordová z Basingstoku vzala minulý týždeň svoje batoľa na pochôdzky do Šikmej uličky, kliatby neboli na nákupnom zozname. „Predstavte si moje zdesenie,“ povedala, „keď mi smrťožrúti skoro zabili syna.“ „Ach, pre Kirké!“ ironicky sa uškrnul.

„Nuž áno, napadlo mi, že by bolo lepšie na vlastné oči vidieť, o čom chce ministerstvo všetkých presvedčiť,“ podotkla Hermiona. „O čom ešte píšu?“

„Útoky smrťožrútov pribúdajú, Ministerstvo nabáda k obozretnosti... no, skvelý nápad... Jeden deň v živote strážcu Harryho Pottera: Srdcervúce bdenie pri lôžku Mladíka, ktorý prežil... fascinujúce... Ministerstvo prijalo...“ Zbledol. „Dopekla!“

Hermiona mu nakukla ponad plece a uvidela pohybujúcu sa fotografiu Fudgea, ktorý sa tváril zachmúrene a dôležito.

Ministerstvo prijalo zákon o kontrole prútikov

od Colina Creeveyho, redaktora Proroka

Rozhodujúcim krokom ministerstva proti zlovoľnému násiliu temných mágov terorizujúcich spoločenstvo slušných čarodejníkov bolo zriadenie nového Oddelenia informácií, ktoré vypátra akékoľvek kúzlo zoslané vo Veľkej Británii.

„Boli sme obmedzení našou neschopnosťou vystopovať kúzla, pretože smrťožrúti sa šikovne vyhýbali použitiu neodpustiteľných kliatob,“ vyjadril sa minister Fudge. „Teraz budú naši aurori lepšie vybavení, aby vypátrali týchto zločincov ohrozujúcich naše životy.“

Od zajtra bude Oddelenie informácii uchovávať záznamy o kúzlach zoslaných každým prútikom, čo bude neoceniteľné, keď budú úradní činitelia potrebovať zúžiť zoznam podozrivých zo zločinov spáchaných voči čarodejníckej populácii.

„Chvála Merlinovi!“ povedala Doris Crockfordová z Basingstoku, ktorej batoľa bolo zranené počas minulotýždňového útoku (pozri ZDESENIE ČARODEJNICE V DOMÁCNOSTI: SMRŤOŽRÚTI MI SKORO ZABILI SYNA na s. 1). „S vedomím, že ministerstvo na mňa dohliada, môžem spať v noci oveľa pokojnejšie.“

„Nuž,“ prehovorila Hermiona, „vedeli sme, že k niečomu podobnému dôjde.“

„Ak sú ochotní to zverejniť, musia byť presvedčení, že väčšina čarodejníkov a čarodejníc voči tomu nebude namietať,“ dodal Snape podráždene. „Ktovie, čo ešte robia bez nášho vedomia s našimi“ – zarazil sa a spravil grimasu – „s vaším prútikom.“

Chvíľu civela do neznáma, než sa naňho pomaly sprisahanecky usmiala.

„Potom je od ministerstva veľmi pozorné, že mi poskytlo prostriedky na výrobu nového.“

* * * * *

Hermiona nemohla zohnať pero fénixa, keďže v okamihu Dumbledorovho skonu Félix zmizol v obrovskej ohnivej guli; z pochopiteľných dôvodov sa nepokúšala získať ani blanu z dračieho srdca a v siedmom ročníku stratila schopnosť dotknúť sa jednorožca. Toľko pokiaľ ide o všetky základné jadrá pre prútiky. Keď pán Ollivander vybral použiteľnú vetvičku z vŕby vo dvore domu na Delfskej ceste číslo dvadsaťsedem a pustil sa v kuchyni do práce, odovzdala mu miesto nich pár hrubých ryšavých vlasov.

„Pochybujem, že esencia z Weasleyho vám bude na niečo dobrá,“ riekol Snape sarkasticky, lebo predpokladal, že k jednému z dvojčiat pociťuje natoľko silné city, že by sa mohla nazdávať, že usmernia jej mágiu.

„To asi nie, no toto sú chlpy z Krivolaba, môjho kocúra, ktorý bol spolovice knézlom. Keď uhynul, pár som si ich vložila do medailónika.“

Theo, ktorý ich so záujmom pozoroval, zatiaľ čo predstieral, že číta knihu Takže chceš byť čarodejníkom, si odfrkol.

„Chcete sa s niečím podeliť, pán Nott?“ ozval Snape so zdvihnutým obočím. „Nie? Dobre.“

„Ktorékoľvek magické zviera môže poskytnúť funkčné jadro pre prútik,“ prehovoril pán Ollivander, pričom skúmal chlpy jeden po druhom. „Ja opakovane využívam tie isté zdroje, lebo ich považujem za najspoľahlivejšie. Knézl pravdepodobne dodá kúzlam dostatočnú silu – no neposkytne veľa možností na ich riadenie, takže by som vám neodporúčal premiestňovať sa pomocou tohto prútika, slečna Grangerová.“

Zahryzla si do pery. „To mi dosť skomplikuje život. Možno by som mohla pre ten účel nosiť so sebou svoj stály.“

„Nie, nebudete,“ riekol Snape rozhodne. „Tú nakazenú vec necháte v skrini, dokiaľ neprestane byť agentom ministerstva.“

„Áno, áno, vždy v strehu! Fajn. Sídlo ministerstva je vzdialené desať minút peši. Asi sa ta vydám a potom sa odhopšupujem všade, kam budem potrebovať.“

„Ticho obaja!“ ozval sa pán Ollivander prísne. „Bude to oveľa chúlostivejší zákrok než zvyčajne. Slečna Grangerová, postavte sa oproti!“

Uchopil nedávno nabrúsený vreckový nožík a urobil ním malý zárez do dreva. Pinzetou doň vsunul tri chlpy a ranu zovrel voľnou rukou. Niekoľko minút sa nedialo nič. Potom mu prútik vystrelil z dlane, preletel ponad stôl a zasiahol Hermionu do brucha.

„Nie je na ňom žiadna stopa po reze,“ zvolala hneď, ako lapila dych a dôkladne preskúmala prútik. „Bola to bezprútiková mágia?“

„Nie tak celkom – drevo chce zrásť; len som mu pri tom pomohol. Buďte taká dobrá a mávnite ním.“

„Lumos,“ vyslovila. Prútik oslňujúco vzplanul a až neskôr sa svetlo nastavilo na rozumnú mieru. „Hmm... už chápem, čo ste mali na mysli. Vingardium leviosa!“

Prázdny tanier vyletel zo stola prudko nahor a skoro narazil do stropu, než ho dokázala pribrzdiť.

„Prosím, nikdy ním nemierte na mňa,“ povedal Snape cynicky.

„Páni! Pán Ollivander, a čo keby som vám priniesla pero z hipogrifa? Alebo, ehm, trus čiernožienky?“

„Pri neobvyklom jadre pomáha, ak máme k tomu tvorovi nejaký vzťah. Obávam sa, že toto je maximum, čo pre vás môžem urobiť.“

* * * * *

„Nič sa nedeje, slečna Grangerová,“ riekol Snape neskôr, keď naplánovali špionážne akcie na ďalší deň. „Pri zbieraní informácií mágiu nepotrebujete. Tento prútik budete mať iba pre prípad núdze a v takej situácii bude určite strašnou zbraňou. Necítim sa príjemne, že vás posielam na výzvedy bez akejkoľvek možnosti vás ochrániť.“

Nikdy predtým sa nesnažil niekoho povzbudiť, nikdy to nechcel. Avšak zmena, ktorú jeho slová na jej tvári vyvolali, ho donútila si uvedomiť – s nepríjemným zovretím žalúdka – že by mu neprekážalo robiť to častejšie, ak by sa naňho takto pozerala.

„Dobrú noc,“ povedal a dal sa na rýchly ústup.

A/N: Tanatos - zosobnenie smrti v starovekom Grécku. Takže je tak trochu ironické, že sa Macnairov otec nepridal k Voldemortovi. Prideľujem fakultné body tým bystrým komentujúcim, ktorí už prišli na to, čo znamená meno Tisifoné – je to narážka na jednu z troch fúrií, bohýň pomsty. Jej menovkyňa sa mstí za vraždu.