Preklady fanfiction Harryho Pottera

Jedenásta kapitola – Výčitky

Hermiona bola našťastie v kuchyni sama, čo jej umožnilo pokojne si vynadať za chvíľkové pominutie zmyslov.

Nemala by si túžiť po Snapovi. Nikto by po ňom nemal túžiť.

Bol to postačujúci dôvod, keď bola jeho študentkou, no tri roky mimo Rokfortu a tri dni strávené s ním ako seberovným zjavne zmenili jej pohľad na tohto nepredvídateľného muža. Usúdila, že zdravý rozum bude musieť tentoraz zapracovať dôkladnejšie.

Bod číslo jeden: Je to sarkastický bastard.

To bolo nesporné – hoci sa teraz, keď jeho uštipačné poznámky neboli neustále zamerané na ňu a jej priateľov, zdal vtipnejší.

Bod dva: On môže za to, že nie si majsterkou elixírov.

Nuž, áno... ale musela uznať, že jeho pohnútky neboli také nespravodlivé, ako si myslela.

Tri: Robil všetko preto, aby ti pokazil detstvo.

Pochopiteľne, no taktiež pomohol zachrániť všetkých pred Voldemortom, takže sa tým pádom tieto dve veci rušia.

Štyri: Je škaredý. Má žlté zuby, spľasnuté vlasy a orlí nos.

Bohužiaľ, historka s Lockhartom ju celkom odradila od úžasne dobrého výzoru a prinútila ceniť si v prvom rade inteligenciu a kompetentnosť. Snape bol prinajmenšom nezabudnuteľný a ten jeho hlas – vážne si nikdy predtým nevšimla, aký bol podmanivý?

No dobre. Päť: Je to emocionálny mrzák. Čo ty na to?

Ach! Nuž – ach! Rozumný argument. Trochu ho podozrievala, že nebol nikdy zamilovaný, prinajmenšom nie úspešne, a navyše to považoval za pochabosť. Bolo nemožné si ho predstaviť, ako niekomu šepká do uška nežnosti. A domnievať sa, že ho vznešené city premenia ako bozk žabieho princa, bolo tiež nepravdepodobné.

Šesť, dodal rozum, teraz si už istý úspechom: Bude ťa rozptyľovať, a na to nemáš čas. Tvoj najlepší priateľ sa nachádza na hranici medzi životom a smrťou, ty sebecká hus!

Tak, a bolo po všetkom. Hermiona si zahryzla do pery a pripomenula si obraz Harryho, keď ho videla pred štyrmi mesiacmi – sklené oči, vlhká pokožka a dosiaľ chlapčensky vyhúknuté údy neprirodzene nehybné pod nemocničnou prikrývkou. Zatiaľ jej neprišiel na myseľ žiaden úžasný plán, ako ho odtiaľ dostať, no vedela, že si vyžiada maximálne utajenie, pretože akákoľvek snaha o zverejnenie by celkom iste viedla k jej vyhosteniu a uškodila ich veci. A utajenie sa bude týkať aj Snapa, takže bude lepšie, keď ich nezamotá do citových problémov.

Obraz Harryho neočakávane vystriedala spomienka na Snapa v kúpeľni, polospiaceho a poloodetého, no tentoraz siahajúcom po nej...

Sedem. Nechce ťa. Stále ťa vníma ako dieťa, pamätáš?

Hermiona si povzdychla a psychicky sa pripravila na dlhý a nepríjemný deň.

* * * * *

O tri poschodia vyššie Snape dokončil holenie a takisto hlboko zamyslený vošiel do sprchy. Na rozdiel od všeobecného názoru mal dostatok skúseností so ženami, aby rozoznal, keď oňho niektorá javila záujem, nehovoriac o rokoch pozorovania študentov zápasiacich so zamilovanosťou do svojich spolužiakov.

Vychádzajúc z toho, mal tri teórie týkajúce sa Hermioninho náhleho odchodu: Zrazu si uvedomila, že sa dotýka nenávideného bývalého učiteľa a znechutilo ju to, zrazu si uvedomila, že sa dotýka nenávideného bývalého učiteľa a vzrušilo ju to; alebo – a toto bola jeho hlavná hypotéza – ju znechutil fakt, že ju to vzrušilo a dúfala, že na to už nikdy viac nebude myslieť.

Rozhodne nemal záujem zapliesť sa s ňou. Koľko mala rokov, dvadsaťjeden? On bude mať o dva mesiace štyridsaťjeden. Po pravde, v čarodejníckom svete neboli medzi pármi ničím nevídaným ani oveľa väčšie vekové rozdiely. Ale nikdy predtým nemal románik s bývalou študentkou – všetky ich mal v mysli pevne zafixované ako nezrelé a otravné – a nemal v úmysle začať si s dievčinou, ktorá si nedokázala odvyknúť nazývať ho „pán profesor“. Pravdaže, nieže by mu prekážala úcta, o ktorej toto oslovenie svedčilo.

Hoci nemohol poprieť, že bola dosť pekná, bol presvedčený, že sa dokáže vyhnúť pokušeniu, keďže vo všetkom inom bola nevhodná. V tomto prostredí mala v rukách všetky tromfy, čo bolo roztrpčujúce. Hádala sa s ním, čo bolo rozčuľujúce. Páčili sa jej weasleyovské dvojčatá, čo bolo nepredstaviteľné. A celkovo bola až priveľmi zvedavá, čo bolo znakom toho, že ho nevnímala ako muža, ale ako fascinujúcu záhadu.

Rozhodnuté: Nezvádzať slečnu Grangerovú.

Vypudil z mysle spomienku na jemný dotyk jej rúk na tvári.

* * * * *

Raňajkovali v neobvyklom tichu prerušenom len vpádom dvojčiat, ktoré chňapli po miskách s cereáliami, aby ich zjedli pred televízorom. „Aká domácka atmosféra!“ prehodil Fred cestou von a Hermiona si vryla do pamäti, že za to neskôr schytá.

„Keď už hovoríme o domácnosti,“ ozvala sa rázne a zazrela na hromadu tanierov špinavých od pizze z predošlého večera, „upratujeme všetci na striedačku. Poutieram riad, pokiaľ ho umyjete.“

To nebola ťažká úloha – Snape musel už predtým umývať kotlíky ručne; išlo o to isté – a Hermiona medzi nimi dokázala po celý čas zachovať metrový odstup.

Neskôr ho oboznámila s televízorom. Chvíľu zamračene civel na kreslený film z videokazety a potom vyhlásil, že je to „mozog poškodzujúce plytvanie časom“.

„Rovnaké ako vaše hodiny,“ odsekol mu George nevzrušene.

„Tak potom prejdime k počítaču,“ povedala Hermiona.

„Ďalšia škatuľa,“ zafrflal Snape, keď k nemu dorazili, no napriek tomu ho zaujalo, keď mu predviedla, ako muklom umožňuje vymieňať si písané správy rýchlejšie, než by kedy dokázala nejaká sova.

„Mohlo by to mať nejaký prínos ako komunikačný prostriedok,“ pripustil.

„Hm, správne! Takmer som zabudla – zostaňte tu. Hneď sa vrátim.“

Pokým čakal, prehrabal sa jej v doručenej pošte, a keď sa o niekoľko minút vrátila, pobavene sa na ňu zadíval. „Nechcete mi vysvetliť, prečo sa tu označujete za Vševedku?“

„Vždy som mala pocit, že urážka stráca na sile, keď si ju prisvojíte,“ objasnila vecne. „Tu máte, pán profesor, to je váš mobil.“

Strieborný vynález bol sotva väčší od ohnivej strely a šikovne mu pasoval do dlane. Zodvihol obočie. „Zdá sa, že mu čosi chýba.“

„Je bezdrôtový. Podľa mňa takmer mágia, i keď existuje dôveryhodné vedecké vysvetlenie toho, ako sa šíri zvuk prostredníctvom rádiových vĺn od jedného telefónu k druhému.“

Usúdil, že pýtať sa na to, čo sú „rádiové vlny,“ by nebolo prínosné, a urobil dobre, lebo Hermiona už prešla k inej téme.

„Vložila som vám sem všetky naše čísla, takže sa s nami ľahko spojíte. Ak zadáte „1“ a stlačíte tlačidlo odoslať – vidíte, toto zelené? – zastihnete ma všade. Skúste to.“

Tak aj urobil a začul tlmené vyzváňanie vychádzajúce z vrecka na jej džínsovej bunde.

„To je... úžasné!“ riekol potichu.

„Mávam veľa hovorov vždy, keď je niektorý z bývalých – alebo niektorá, v Ameliinom prípade – prvý deň v muklovskej práci,“ povedala s úsmevom. „Pán Lovegood mi volal skoro tucetkrát, aby sa spýtal na stopku. Išiel do práce pešo a nebol si istý, či tá značka platí preňho, a či sa má na neurčitý čas zastaviť.“

„Keď už hovoríme o práci...“ ozval sa Snape, načínajúc tému, ktorá ho trápila skoro rovnako ako nedostatok mágie. Zúfalo túžil veriť, že toto vyhnanstvo je len dočasným stavom, ibaže zbaviť sa Voldemorta trvalo roky, no aspoň vtedy vedeli, proti komu bojujú. V čase medzitým nemal chuť skončiť pri fyzickej lopote po polovici života strávenej v akademických kruhoch. I keď tých dvadsať rokov učenia pociťoval ako drinu, v skutočnosti mal z prípravy elixírov pôžitok.

„Premýšľala som nad elixírmi,“ povedala Hermiona a na kratučký okamih mal pocit, že mu vie čítať myšlienky. „Viete, vy ste zvláštny prípad. Nik z ostatných sa nemôže zaoberať presne tým, čo robil predtým; aj Amelia sa potrebovala trochu rekvalifikovať, aby sa naučila zaobchádzať s nožmi a revolvermi. Ale vy pri svojej práci prútik nepotrebujete a vaše výtvory môžem predávať lekárni v Šikmej uličke – pani Weasleyová mi povedala, že sa nevedia dočkať pomoci; iba nedávno začali ponúkať hotové elixíry.“

„A čo prísady, slečna Grangerová? Tie nerastú na stromoch – aspoň na tých muklovských.“

„Pochopiteľne, nakúpim ich od lekárnika.“

„Hmmm. Uvedomujete si, že budem vykonávať istý druh bezprútikovej mágie?“

„To nie je ani zďaleka také nebezpečné, ako sa snažiť zoslať kúzlo aktívne, a vy to veľmi dobre viete. Deťom by nikdy nedovolili študovať elixíry na Rokforte, keby im prišlo zle počas varenia jednoduchého elixíru proti zábudlivosti. A neusmievajte sa na mňa tak samoľúbo, pán profesor! Nechystám sa povedať, že ste mali pravdu, a ja nie. Našla som vás v bezvedomí na podlahe, prekristapána!“

„Ponúkate mi obchodné partnerstvo?“

„Možno by sa to tak dalo nazvať.“

Znovu jej podal ruku. A ona ju opäť stisla – nádych, výdych, Grangerová, zasyčal neodbytný hlas rozumu.

Snape nezmenil svoj názor na podanie ruky; len mu napadlo, že ju to rozruší a posunie jazýček váh tak trochu na jeho stranu. Naňho to, prirodzene, nemalo žiaden vplyv.

Vonkoncom nijaký.

* * * * *

Neskôr, po lekciách o internete, kreditných kartách, londýnskom metre, kine a už viac nezáhadnom rádiu a po tom, čo mu Hermiona spravila (nepohyblivú) fotografiu na falošný preukaz totožnosti, zriadila účet v (neraráškovskej) banke a vzala ho do obchodného domu po nové (zväčša čierne) oblečenie, sa Snape zosunul na posteľ a čakal, kým zvyšok domácnosti zaspí.

Potom si sadol na zem, aby sa prvýkrát po chorobe pokúsil o bezprútikovú mágiu – skutočnú, nie jej verziu pre elixíry. Ironicky sa uškrnul; cítil sa tak trochu ako prvák na chodbe po večierke. Po všetkých tých príležitostiach, kedy sa mu Hermiona snažila vyhnúť počas porušovania pravidiel na Rokforte, považoval svoje snaženie zatajiť to pred ňou za komické.

Zavrel oči a sústredil sa na to, aby zo svojej mysle pomaly uvoľnil myšlienky a emócie, až pokým nebola dokonale prázdna. Robil to spravidla každý večer; oklumenciu nepoužil už tri roky, no bola to užitočná zručnosť, o ktorú nechcel prísť.

V tej prázdnote si sformoval obraz svojho pohára vody: vysoký, štíhly a plný. Ku mne, pomyslel si a vytušil jeho prítomnosť. Ku mne, zopakoval a cítil, ako sa ten zaprel proti štruktúre priestoru, aby sa k nemu dostal. KU MNE! prikázal. Pohár na nočnom stolíku zarinčal, márne sa snažiac od neho odlepiť.

Samotná sila jeho vôle na to nestačila. Povzdychol si a pripravil sa na nával nevoľnosti.

„Accio pohár!“

Tentoraz mu okamžite vletel do vystretej ruky, tekutina mu vyšplechla ponad okraj na prsty. Odpil si z neho, aby sa mu upokojil žalúdok, a počkal kým ustúpi sprievodný nával horúčavy. Bolo by jednoduchšie, keby na vykonanie kúzla stačila jeho túžba, potom by si rovnako, ako pri spontánnych prejavoch mágie v útlom veku, neublížil.

Temer nikto sa nepokúšal o bezprútikovú mágiu, len čo získal prútik, takže tá teória bola sporná. Podarilo sa mu dospieť k poznaniu, že kúzla vyrieknuté bez prútika vyšlú energiu pretekajúcu telom ako blesk. Len zopár vyvolených má vrodenú schopnosť úspešne čarovať týmto spôsobom a ešte menej z nich je ochotných to všetko podstúpiť. Ale tvoriť kúzla bez prútika či latinčiny, želať si, nech sa stane vôľa tvoja – v tom prípade by si energia neprebíjala cestu z jeho tela: skrátka bude prítomná, a pravdepodobne bude silnejšia než akékoľvek čary zoslané prútikom.

Chvíľku ešte trénoval privolávanie a odosielanie rozličných predmetov a potom sa odobral do postele, vďačný, že vôbec vie čarovať. Neurčitý pocit nevoľnosti – od korienkov vlasov po končeky prstov na nohách – ani zďaleka nestačil na to, aby utlmil radosť z mágie pulzujúcej v jeho žilách.

A/N: 1. „Dosť pekná...“: Len maličká narážka určená pre fanynky Jane Austenovej, ktorým možno pripomenie reakciu Snapovi podobného pána Darcyho v románe „Pýcha a predsudok“: „Dosť obstojná, ale nie natoľko krásna, aby ma priviedla do pokušenia.“

2. Ako predtým, veľké uznanie pre poviedku „Aritmancy for Muggles“ (Aritmancia pre muklov), ktorá sa taktiež zaoberá bezprútikovou mágiou, keďže takisto ide o fanfiction o vyhostení. Mám dojem, že sa v našich príbehoch budeme uberať rozličnými smermi, no keďže je dielko Flyingegg rozpracované, nemôžem to tvrdiť s istotou.