Preklady fanfiction Harryho Pottera

Desiata kapitola – O vlások

Sobotňajší večer bol jediným okamihom, kedy sa všetci zdržiavali doma a navykli si objednávať večeru zvonka, aby poskytli Fredovi (i svojim žalúdkom) pauzu. Túto príležitosť spravidla využívali na to, aby spoločne prebrali svoje úspechy a problémy v muklovskom svete, lebo Hermiona trvala na tom, že je to nielen terapeutické, ale aj poučné. A „bývalí“ zistili, že je lepšie podriadiť sa jej zakaždým, keď prišla s nejakým nápadom, aby mala pocit, že je skutočným víťazom.

No tentoraz, len čo boli pizze rozdelené, ujala sa slova ona. Hneď po prvej vete zavládlo v miestnosti hrobové ticho.

„Harry Potter nie je v kóme. Profesor Snape zistil, že ho udržiavajú v bezvedomí pomocou Dúška živej smrti,“ povedala zamračene. „Myslím, že je už jasné, že ste boli pešiakmi v šachovej partii, no doposiaľ nevieme, kto ťahá figúrkami. Takže vás prosím, akákoľvek informácia, ktorá by nás mohla priviesť na stopu, bude užitočná.“

„Bol som tam, keď ho napadli,“ povedal Essex Stebbings tlmene. „Na ten zápas sme mali skvelé lístky; bolo to štvrťfinále, viete. Harry sa díval dolu na hraciu plochu, snažil sa vypátrať, kde sa nachádza ohnivá strela. Z ničoho nič sa vo vzduchu asi tak päť metrov opodiaľ zjavil s prasknutím niekto v čiernom plášti s kapucňou na hlave. Musel sa premiestniť priamo na metle – nikdy som nič podobné nevidel – a keď na Harryho vrhol kúzlo, ten padol k zemi ako kameň.“

„Vôbec nechápem, prečo mu nikto nepomohol,“ ozvala sa Hermiona nahnevane.

„Všetko sa to zomlelo tak rýchlo! Pár ľudí v dave stihlo včas vytasiť prútiky, no minuli.“

„A dovtedy bol už útočník preč,“ doplnila Amelia Bonesová, ktorej práve skončila zmena a mala na sebe uniformu londýnskej polície. „Môj tím aurorov nedokázal zachytiť stopu – premiestňovacie kúzlo bolo ilegálne a zrejme aj kliatba použitá na Pottera.“

Snape, ktorý s nechuťou zízal na svoj kúsok salámovej pizze, prudko vzhliadol hore.

„A čo na to minister? Nebol znepokojený limitmi systému na sledovanie prútikov?“

„Áno, bol,“ odvetila Bonesová prekvapene. „Hoci mi to nepripadalo podozrivé, keďže sme to už predtým preberali.“

„Všetci ministri túžili po širšej právomoci, aby mohli sledovať kúzla u jednotlivých prútikov,“ prehovoril pán Ollivander a vyľakal tým prítomných, „a všetci Ollivanderovci to odmietli.“

„Páni!“ zamrmlal George smerom k Fredovi. „Domnieval som sa, že ministerstvo naňho pred vyhostením zoslalo umlčiavacie zaklínadlo.“

„Čo od vás ministerstvo chcelo?“ spýtala sa Hermiona výrobcu prútikov.

Uprene sa jej zadíval do očí. „Len čo mi to chlapčisko povedalo, že chcú znovu prerokovať podmienky, vyhodil som ho.“

„Kto to bol?“ dožadovala sa Bonesová.

„Tis, deväť a štvrť palca, ohybný.“ Ollivander sa odmlčal, akoby samotná tá informácia stačila, no keď sa nedočkal žiadnej reakcie, pokračoval: „Mladý Percy Weasley.“

„Čože?!“ vykríkol George o pol sekundy pred Fredom, ktorý zvolal: „Naozaj je novým Temným pánom!“

„Chlapci, prosím,“ ohradil sa pán Weasley. „Nemyslím, že by bol schopný...“

Snape obrátil oči stĺpkom a vmiešal sa do rozhovoru. „Podstatné je, že je stále Fudgeovým pomocným asistentom, však? Pravdepodobne tú návštevu vykonal na ministrov príkaz.“

„Počkajte!“ ozvala sa Hermiona a temer sa chvela od vzrušenia. „Zabudnite na Percyho! Pán Ollivander, dokázali by ste vyrobiť nevystopovateľné prútiky, ktoré by nahradili tie zlomené? Teraz predsa už nie ste viazaný zmluvou!“

„Mohol,“ odvetil neurčito. „No príliš nám to nepomôže.“

„Určite by som vám vedela zohnať potrebné materiály...“

„To nie je najdôležitejší problém. Po tom, čo mi Wizengamot zlomil prútik“ – zhlboka si povzdychol – „ma varovali, aby som sa nepokúšal vyrobiť si nový. Zdá sa, že na nás zároveň s ostatnými kúzlami vypovedania zoslali aj nejaké znemožňujúce používať prútik.“

„Prútik sa nám do rúk nedostal, no iné obmedzenia sme otestovali, a fungujú,“ zamrmlal Fred.

„Tri metre pred Deravým kotlíkom sme narazili priamo do neviditeľnej bariéry,“ objasnil George. „Trochu nepríjemná rana.“

„Čo sa nám stane, ak by sme sa prútika dotkli?“ zavrčal Theo. „Ak by to iba zabolelo, vydržím to.“

„Prosím o názornú ukážku, slečna Grangerová,“ prehovoril Ollivander.

„Ehm – nuž, ak na tom trváte...“ Vsunula ruku do ľavého rukáva a položila prútik doprostred stola. Žalúdok sa jej zovrel, keď si všimla dychtivé pohľady všetkých prítomných.

„Sledujte!“ predniesol Ollivander a pomaly pohol rukou s dlhými prstami k jedenástim palcom duba. Hermiona zadržala dych. Bonesová pevne zovrela okraj stola. Lovegoodove oči vyzerali ešte väčšie než zvyčajne.

Zrazu – akoby niekto zapálil rozbušku – prútik prudko vystrelil opačným smerom k Snapovej hrudi. Zastavil sa o vlások pred ňou, potom sa stočil a znovu odfrčal, pričom temer zasiahol Georgea, Bonesovú a Thea. Hermiona mu napokon vsunula do cesty prázdnu škatuľu od pizze a vložila si ho späť do rukáva.

„Áno, to nám zosielanie kúziel trochu komplikuje,“ ozval sa Snape a prekrížil si ruky. „Napriek tomu chvályhodný nápad, slečna Grangerová.“

Hermiona okázalo ignorovala Freda, ktorý sa na ňu rozčuľujúco široko usmial.

* * * * *

Nasledujúce ráno zabúchala na Snapove dvere dosť skoro, rozhodnutá stráviť deň tým, že ho naučí užitočné muklovské veci, keďže vedela, že v blízkej budúcnosti na to nebude čas. Po tretej sérii hlasného klopania prudko roztvoril dvere a hrozivo na ňu zazrel, aj keď ten efekt bol zmiernený bledomodrým županom.

„Máte vôbec predstavu, koľko je hodín?“

„Vlastne áno. Čas na Pohrúženie sa do života muklov, Prvá časť: Radosti holenia“, povedala a nasmerovala ho ku kúpeľni. „Mala som to urobiť už včera, ale ráno ste sa ešte zotavovali z vysilenia. Čestne vás varujem – len čo budete mať za sebou tento rýchlokurz, očakávam od vás pomoc pri plánovaní Harryho záchrany... A teraz sa postavte pred zrkadlo!“

„Viete,“ dodala zamyslene, „mohla by som vás popritom aj ostrihať.“

„V žiadnom prípade,“ zvolal očividne zdesený.

„Dobre, dobre...“

Zo skrinky vytiahla fľaštičku, holiaci strojček a nádobku s holiacim krémom. Snape zastonal. „Naozaj som bol uvrhnutý do temného stredoveku,“ zamrmlal.

„Nie je to také hrozné. Pozrite – santalové drevo, vaše obľúbené.“

Zodvihol obočie.

„Voňali ste ním v škole,“ vysvetlila.

„Ako ste si to len mohli všimnúť?“ spýtal sa a jeho zamračený výraz vystriedal sotva badateľný úškrn.

„Na elixíroch ste sa večne týčili nado mnou!“ odvetila Hermiona. Cítila, že sa bráni, no nebola si istá pred čím. „V tejto nádobke je holiaci krém“ – vložila mu ju do rúk – „zvlhčí vám pokožku a zabráni poškriabaniu. Tento holiaci strojček“ – mávla ním ako prútikom – „vás môže porezať, keď si nedáte pozor, ale nie je skutočne nebezpečný. A táto voda po holení s vôňou santalového dreva“ – ukázala na fľaštičku postavenú na umývadle – „vo vás vyvolá príjemné spomienky na terorizovanie nevinných chrabromilčanov. Namydlite sa, pán profesor!“

Prižmúrenými očami sa zahľadel na návod na holiacom kréme, potom nádobku pomaly odzátkoval, otvor dávkovača si nastavil nad ruku a stlačil. O chvíľku mal tmavé strnisko na lícach pokryté penou.

„Dobre,“ skonštatovala a podala mu holiaci strojček,“ teraz ním ťahajte zhora nadol. Je to jednoduché.“

Začal nesmelým pohybom na ľavej strane, ktorý nebol dosť silný, aby odstránil chĺpky. Druhý pokus – náhle zalapanie po dychu nasledované červeným pramienkom.

„To je smiešne,“ zasyčal.

„Ach, len si sadnite!“ prikázala mu Hermiona. Keď poslúchol, vzala holiaci strojček a postavila sa mu medzi nohy. Jednou rukou mu naklonila bradu nahor a druhou vytvorila na drsnom povrchu čeľuste čistú cestičku. „Vidíte?“ Ťah. „Je to v pohode, len čo si zvyknete.“ Ťah. „Cítite, aký tlak používam?“

„Áno,“ odvetil. Na tvári ucítila jeho teplý dych. Uprene sa jej díval do očí a jeho hlboký hlas jej vibroval od končekov prstov až k spodnej časti chrbtice.

Veľa nechýbalo, aby ho neporezala.

Zastavila sa, srdce jej v hrudi prudko bilo. Prečo jej nepripadalo také intímne, keď pomáhala dvojčatám, Essexovi či Theovi? Náhle si až priveľmi dobre uvedomovala, že má nohy len pár milimetrov od jeho tela a prstami sa dotýka nahej kože; nikdy doposiaľ pri ňom nebola tak blízko. Ó nie! pomyslela si. Ó nie, ó nie, ó nie! Vrcholne nevhodná myšlienka. Zmizni odtiaľto, Grangerová! OKAMŽITE odtiaľto zmizni!

„Dobre!“ povedala priveľmi rozžiarene a odstúpila od neho. „Tak to môžete dokončiť – teraz vás nechám, no zavolajte, ak ma budete potrebovať. Budem dole. Vlastne príďte dole, keď budete hotový, je najvyšší čas na raňajky a po nich budeme pokračovať v lekciách...“

„Slečna Grangerová?“

„Áno?“ spýtala sa na polceste ku dverám.

„Holiaci strojček?“

„Ach! Iste. Ehm, tu je.“

Len čo bola bezpečne vonku, oprela sa o zatvorené dvere a rukami si zakryla tvár.

A/N: Hoci ide o dosť odlišnú scénu, chcela by som prisúdiť zásluhy za ukážku, že holenie je sexi, Rille (poviedka „A Little Support“).