archiv.hpkizi.sk
6. Šťastné návraty
Fénixova pieseň
Vložené: solace - 17.10. 2013
Téma: Fénixova pieseň

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Fénixova pieseň alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Autor originálu : grangerous

Link na originál : Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní grangerous, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P



 

6. Šťastné návraty

 

Necelú minútu po odchode Bellatrix a Narcissy sa Červochvost priplichtil späť do obývačky a striebornú ruku si trel o dlaň druhej.

„Aké milé od sestier Blackových, že prišli na návštevu. Domnievam sa, že išlo o čisto zdvorilostný rozhovor?“

Medzitým si už Severus stihol obliecť cestovný plášť.

„Odprac poháre,“ prikázal.

„Iste, iste. Ale kam ideš?“

Ako odpoveď postačilo jediné slovo: „Von.“ Viac neotáľal a vyrazil z domu. Keby tam nebol Červochvost, bol by odišiel cez záhradu za domom, preliezol by cez dieru v plote ako za starých čias. Hoci ani po použití predných dverí netrvalo dlho, kým natrafil na zadný chodníček. Asi pol míle kráčal po kľukatiacej sa cestičke, ktorá mu len výnimočne umožnila vyjsť z tieňa. Potom sa zastavil a rozhliadol. Zdalo sa, že dorazil do cieľa, ak sa zaň dalo považovať zanedbané detské ihrisko, na ktorom stál. Napokon zamieril k hojdačke, jedinej z hracieho zariadenia, ktorá zostala neporušená. Štíhle boky vtisol do sedačky, ľavú ruku pevne ovinul vôkol reťaze a hlavu si oprel o predlaktie.

Bol neskorý a nezvyčajne chladný večer. Mal tridsaťšesť rokov a sedel sám na detskom ihrisku. Práve zložil Neporušiteľnú prísahu, že zabije Albusa Dumbledora v prípade, ak sa to Dracovi Malfoyovi nepodarí.

Dopekla, pomyslel si, je to jedno. Keď Draco zlyhá, stále budem voliť medzi svojou a Albusovou smrťou. Znovu si prehral podmienky sľubu, ktorý zložil.

„Severus, dáš pozor na môjho syna pri plnení želaní Temného pána?“*

Dohodnuté. Severus a Lucius strávili hodiny spriadaním plánov, aby uchránili Draca od priamej účasti v bojoch organizovaných Temným pánom. V detstve bol chorľavý, jeho narodeniu predchádzali tri potraty a oboma rodičmi bol až chorobne milovaný. Malfoyovci si ho cenili oveľa viac, než svoju pochlebovačnú oddanosť záležitostiam lorda Voldemorta.

„A budeš ho zo všetkých svojich síl ochraňovať pred nebezpečenstvom?“*

Znovu to nebolo nič, čo by už nezamýšľal urobiť predtým.

„A keby to bolo potrebné... keby sa zdalo, že Draco neuspeje... vykonáš skutok, ktorý mu Temný pán prikázal vykonať?“*

Nuž, s istotou sa dalo povedať, že Draco zlyhá. A on už sľúbil Dumbledorovi, že ten skutok vykoná sám. Prečo sa potom cítil tak skrúšene?

Rozhliadol sa po pustom ihrisku a predstavil si samého seba ako malého chlapca. Musel som vyzerať strašne. Pomáhalo mu byť tu, v parku, kde sa to všetko v istom zmysle začalo. Sedel tam trochu dlhšie, dovolil, aby mu nezvyčajný júlový chlad prenikal do špiku kostí a premýšľal nad okamihmi svojho života, kedy sa mohol rozhodnúť inak. Vedel, že je pripravený na rovnako dôležitý moment s ničivými dôsledkami pre jeho súkromie. Tentoraz však zamýšľal konať pri plnom uvedomení si možných následkov.

Prešla takmer ďalšia hodina, keď konečne vstal. „No tak, Ufňukanec,“ prehovoril nahlas, „vieš veľmi dobre, komu patrí tvoja oddanosť.“

Severus Snape vyšiel z parku do prítmia, odkiaľ sa s puknutím premiestnil.

 

* * * * *

 

V ten večer jeho príchod do Rokfortu nesledovala mačka. Vošiel do hradu a prešiel ním bez toho, aby stretol živú dušu. Kamennú obludu pozdravil so zmiereným povzdychom. „Kyselinová šumienka,“ zamrmlal.

Dumbledore ešte nespal a po prezretí Snapových spomienok v mysľomise bol absurdne potešený.

„Výborne, Severus! Nikto okrem teba by nepodal taký výkon. Žiarlivosť robí z Bellatrix neľútostnejšieho kritika než je samotný Voldemort; no dnes večer si bol mimoriadne presvedčivý.“

Dumbledore sa šťastne usmieval a nalial im obom po poháriku. Snape sediaci na druhej strane stola sa zamračil. Úporne sa snažil nemyslieť na riaditeľovu vraždu, či to, aký nepríjemný život ho čaká, len čo sa Dumbledorov plán naplní.

 

* * * * *

 

Od prvého ročníka na Rokforte nebol Severus šťastnejší, že sa prázdniny skončili. Tento rok dal s radosťou zbohom Pradiarskej uličke a vzhľadom na stálu prítomnosť otravného Červochvosta sa jednoznačne tešil na čas strávený so svojimi študentmi. Stál na jednej strane obrovských dverí a sledoval skupinky študentov prichádzajúcich na hrad. Skrytý z dosahu svetla vychádzajúceho zo vstupnej haly, bol jedným z „dodatočných bezpečnostných opatrení“ uvedených do účinnosti pre ten večer. Pri pohľade na Horaca Slughorna, ktorý vysúkal svoje objemné telo z jedného z kočov, inštinktívne ustúpil ešte viacej do tieňa. Vlna zlosti ohrozila jeho dobrú náladu a vyvolala v ňom detinské nutkanie prekliať toho muža zatiaľ, čo sa nepozerá. Dosť, pomyslel si. Slughorn zmizol v hale a Severus obrátil pozornosť späť k študentom. Keď sa Hermiona Grangerová a najmladší Weasley objavili na schodisku bez Pottera, dohadujúc sa zúrivým šepotom, oči sa mu podozrievavo zúžili. Ako prešli popri ňom, pustil sa za nimi.

„Myslím to vážne, Hermiona, nič na svete ma nedonúti povedať to Snapovi!“

„Ron! Po prvé, je to profesor Snape a po druhé, ak by sme za ním išli minulý rok...“

Dotyčný profesor počúval každé slovo bez vedomia oboch študentov.

„V žiadnom prípade! Harry by sa mi nepoďakoval, keby som ho bonzol Snapovi, veď vieš.“

„Dospej už konečne, Ron! Teraz to nie je o učiteľoch a študentoch a ani nikdy nebolo. Ale o členoch rádu a smrťožrútoch!“

Myslím, že nadišiel čas zasiahnuť. Severus natiahol ruku a pevne chytil Rona za golier. Sklonil sa a zasyčal mu do ucha. „Nechýba vám niekto, pán Weasley? Typ nespratníkov ako vy chodieva zvyčajne v trojici.“

Šokovaný výraz na Weasleyho tvári bol komický a silne uspokojivý. Grangerovej sa naproti tomu viditeľne uľavilo, že ho vidí. Hlúpe dievča, ktokoľvek nás môže sledovať.

„Zavrite ústa, slečna Grangerová,“ zavrčal na ňu skôr, ako prehovorila. „Tu nemá vaše táranie pre mňa o nič väčší úžitok než v triede. Takže, pán Weasley, kde je Potter? Vari ste ho neopustili?“

„N-nie,“ Weasleyho hlas znel priškrtene a zúfalo. „Išiel pred nami.“ Tá lož bola taká do očí bijúca, že sotva malo cenu ju vyvracať.

„A vás nechá vzadu, aby ste mu vliekli veci? Prepánajána, ten slávny Potter je z roka na rok nadutejší.“

„Pane...“

„Slečna Grangerová, povedal som, aby ste boli ticho!“ Ani sa neobťažoval na ňu pozrieť. Pocit viny a strachu vyžarujúci z Weasleyho bol taký silný, že nepotreboval ďalšie podrobnosti, aby prišiel na to, čo sa stalo: Potter evidentne zostal vo vlaku. „Odoberám Chrabromilu dvadsať bodov, Weasley, za klamanie učiteľovi.“ Pustil Ronov golier a otočil sa tak rýchlo, že mu habit vial, keď sa vydal na stanicu.

Bol už takmer na druhej strane pozemkov, keď zachytil Tonksovej Patronusa. S vedomím, že chlapec, ktorý prežil znovu prežil, trochu zvoľnil tempo. V duchu sa uškrnul; Potterovo odprevádzanie na večeru si chcel poriadne užiť. Rokfort mu vážne chýbal.

 

* * * * *

 

Keď Severus sedel v ten večer pri stole, získal nemalé množstvo útechy z reakcií študentov na Dumbledorovo predstavenie Horaca Slughorna. Nikto netlieskal. Namiesto toho sa pohľady otočili k nemu. Jeho prestup na iné miesto spôsobil menšiu scénu. Keby len každú noc mohol do takej miery naštvať Pottera a rozveseliť svojich slizolinčanov. A keby jeho nástupcom bol niekto iný než Slughorn.

Hoochová sa naklonila povedľa Minervy a žmurkla naňho. „To už hej, byť taký neslávne známy,“ podotkla.

Severus sa len uškrnul.

Naplánovať nové vyučovacie hodiny bolo veľmi zaujímavé. Vytvorenie učebných plánov pre všetkých sedem ročníkov si vyžiadalo obrovské množstvo práce, ale bola to príjemná zmena po ustavičnom učení elixírov, ktoré už pred rokmi doviedol k dokonalosti.

Len čo bolo študentom dovolené odísť – čo je to za človeka, ktorý používa výraz „pa, pa“? čudoval sa Severus – sa Dumbledore otočil k učiteľom. „Predpokladám, že sa ku všetkým dostala správa, že dnes večer máme poradu. Zakrátko vás všetkých očakávam v zborovni.“

„Nádhera!“ nadchýnal sa Slughorn. „Všetci si môžeme dať za pohárik a navzájom sa trochu lepšie spoznať!“

Snape obrátil oči stĺpkom, keď sa postavil. „Albus,“ povedal s miernym úklonom, „najskôr sa musím venovať svojim povinnostiam vedúceho fakulty.“

„Výborne, Severus,“ zavolal za ním, keď sa prehnal okolo. „Počkáme na teba.“

Slizolinskí prefekti odviedli dobrú prácu, už odvádzali prvákov smerom ku klubovni. Keď Severus prechádzal okolo stola, vyskočili spoza neho oneskorenci a ponáhľali sa preč. Kto prišiel neskôr ako profesor Snape, meškal.

Jeho príchod do klubovne privítal potlesk. Niekoľko študentov vstalo a nahlas mu gratulovalo.

„Stačí,“ povedal vľúdne a mierne zdvihol ruku, aby si vyžiadal ticho. „Našou prvou povinnosťou dnes večer je privítať nových študentov. Prosím, vystúpte dopredu.“ Sedem očividne nervóznych prvákov vyšlo do prednej časti miestnosti: štyri dievčatá a traja chlapci. Keďže Severus zmeškal triediacu ceremóniu, využil príležitosť a pozorne si ich prezrel. Iba jedna prváčka vyzerala podvyživená – rokfortská strava ten problém čoskoro vyrieši. Ona a ešte jeden chlapec mali bledú, prepadnutú tvár, čo svedčilo o zanedbávaní; bude s nimi musieť tráviť viac času. Pár ďalších študentov malo zrejme súrodencov vo vyšších ročníkoch; tí by nemali mať žiadne ťažkosti s prispôsobením.

„Vitajte v Rokforte,“ povedal, „a čo je omnoho dôležitejšie, vitajte v Slizoline. V nasledujúcich siedmich rokoch bude táto škola vaším domovom a títo študenti vašou rodinou. Nepochybujem, že mnohí z vás počuli o slizolinčanoch príšerné veci – že sú to zlí ľudia zaoberajúci sa čiernou mágiou. Ak je to tak, pusťte to z hlavy. Také povedačky rozširujú hlúpi primitívi, ktorí nevedia nič o tom, čo hovoria.

Na tejto škole je dosť veľká medzifakultná nevraživosť podnecovaná systémom bodovania a súperením v metlobale. Neberte to osobne. Ale buďte na svoju fakultu pyšní. Získavajte pre ňu body a porážajte ostatné tímy v metlobale. Slizolin je vznešený spolok. Sme hrdí, že ste sa k nám dostali a vy budete hrdí, že sem patríte. Triediaci klobúk vás vybral spomedzi vašich spolužiakov a každý z vás má rovnaké právo byť tu. Ako slizolinčania budete spolu v dobrom i zlom. Každý člen našej fakulty je pripravený vás brániť, kedykoľvek a kdekoľvek to bude potrebné. Správajte sa k sebe navzájom s rešpektom, nešikanujte sa a neposmievajte jeden druhému žiadnym spôsobom. Vyjadril som sa jasne?“

Sedem malých detí stojacich pred ním poslušne prikývlo, pár študentov starších ročníkov zatlieskalo a ozvali sa aj povzbudivé výkriky.

„Dvere môjho kabinetu sú vždy otvorené. Ak ma budete kedykoľvek potrebovať, stačí to povedať portrétu lady Florindy de Medici, ktorý visí pri dverách.“ Ukázal smerom k portrétu a lady Florinda im zdvorilo zamávala. „Okamžite ma vyhľadá.“

„Dobre, takže,“ otočil sa od prvákov a prehovoril k ostatným v miestnosti, „slizolinčania, predstavujem vám vašich nových spolužiakov.“ Odmlčal sa, keď sa ozval potlesk. „Žiaci prvého ročníka majú za sebou dlhý deň plný prekvapení. Druháci vám ukážu vaše postele. Očakávam, že ich použijete. Pokiaľ ide o ostatných, pôjdete spať pred polnocou. Neželám si, aby som niekoho našiel hore, keď sa v tom čase vrátim do klubovne. A ešte jedna vec: Malfoy, Bulstrodová, Nott, Parkinsonová, Goyle, Crabbe, Daphne Greengrassová, Baddock a Lorrelie – chcem s vami hovoriť v mojom kabinete, hneď teraz.“

Keď sa všetci nahrnuli dovnútra, miestnosť bola preplnená. Draco obsadil jedinú voľnú stoličku okrem Snapovho kresla, ostatní postávali okolo a tvárili sa znepokojene. Severus sedel a mlčky sa na nich díval, až kým džavot neutíchol a Parkinsonová naňho nevrhla ostražitý pohľad.

Nakoniec prehovoril. „Dnes večer som si vás sem zavolal preto, lebo všetci ste boli členmi takzvanej Inkvizičnej čaty.“ Pár ďalších študentov začalo vyzerať znepokojene. Draco sa tváril znudene. „Som sklamaný.“

„Ale, pane,“ odvážila sa prehovoriť Millicent Bulstrodová, „vlani ste nám povedali, že by bolo prospešné, keby sme prejavili lojalitu voči ministerstvu.“

„Omyl. Povedal som, že by bolo vo vašom záujme „prejaviť“ lojalitu voči ministerstvu. A takisto je vo vašom záujme prejaviť lojalitu voči Dumbledorovi. Dolores Umbridgeová je blázon. Blázon, ktorý je teraz psychicky nespôsobilý a zrejme sa nikdy nevráti do práce na ministerstve. Vy... všetci... ste si vybrali zlú stranu. Dokonalý slizolinčan je schopný byť zdanlivo lojálny úplne v každej situácii; v prvom rade je lojálny voči sebe a spolužiakom z fakulty. Ako členovia Inkvizičnej čaty ste sa znížili k tomu, aby ste robili špinavú prácu pre niekoho cudzieho. Musíte byť oveľa opatrnejší, kým sa vzdáte kontroly nad vlastnými rozhodnutiami a konaním. Je vám to jasné?“

„Áno, pane.“ Väčšina odpoveď len zamrmlala, no pár študentov vyzeralo zamyslene. Draco sa naproti tomu naňho díval spod dlhých svetlých mihalníc s nečitateľným výrazom na tvári.

„Môžete ísť. Draco...“

„Pane?“ ozval sa chladným hlasom. V spojení s prázdnym pohľadom to už hraničilo s drzosťou. Bolo to na míle vzdialené od srdečnosti, ktorou bol ich vzťah podfarbený v predošlých rokoch.

„Chcem s tebou hovoriť zajtra po skončení vyučovania.“

Keď zostal v kabinete sám, nakrátko si stisol koreň nosa a povzdychol si. Chvíľu sedel so zatvorenými očami, snažiac sa znovu nadobudnúť pocit radosti z návratu, ktorý prežíval len pár hodín predtým. Vzdal to ako zbytočnú snahu a ešte raz si povzdychol skôr, ako zamieril k zborovni.

Ako sa dalo čakať, prišiel posledný. Rozhovor so staršími študentmi ho zdržal ešte dlhšie než Pomonu, ktorá zvyčajne trávila s novými bifľomorčanmi najviac času. Porada sa ešte nezačala, ostatní učitelia sa motali okolo, alebo sedeli v malých skupinkách a rozprávali sa. Severus zbadal Slughorna, ako v jednom kúte čosi vykladá zmätenej Sybile Trelawneyovej a ihneď sa otočil na opačnú stranu, kde natrafil na Minervu McGonagallovú, ktorá ho pozorovala s pobaveným výrazom.

„Na, vypi to,“ vtisla mu do rúk šálku. „Pôjdem si po druhú.“

Privoňal k nej: čaj so štedrou dávkou brandy. „Čo som, preboha, urobil, že som hoden tvojho odmietnutého nápoja?“ spýtal sa ironickým hlasom.

„Ále, len si vyzeral, ako by si ho potreboval.“

Severus ju prebodol pohľadom, no aj tak si odpil. Horúci čaj a ostrá chuť pálenky ho cestou dolu hrdlom pálili a teplo nápoja mu trochu uvoľnilo telo.

Dumbledore stojaci v strede miestnosti zatlieskal, aby pritiahol pozornosť všetkých prítomných. „Myslím, že teraz, keď sme tu všetci, môžeme začať. Prosím, sadnite si a urobte si pohodlie.“ Až keď si každý sadol, pokračoval: „Ešte raz by som rád privítal nového člena nášho učiteľského zboru. Prirodzene, pre mnohých z vás nie je Horace neznámym človekom, keďže tu pred niekoľkými rokmi učil.“ Ozval sa krátky potlesk. „Horacova prítomnosť umožnila Severusovi prijať namáhavú a náročnú úlohu výučby obrany proti čiernej mágii a odovzdať študentom rad zručností, ktoré možno nikdy neboli také dôležité, ako v tomto okamihu. Práve preto som rád, že vám môžem oznámiť, že Severus – aj napriek svojej zvyčajnej praxi – prijme všetkých študentov pripravujúcich sa na MLOKy, ktorí z tohto predmetu dosiahli VČÚ.“

Po niekoľkých udivených pohľadoch, ktoré utŕžil, sa uškrnul.

„Nuž, to je naozaj dobrá správa!“ zvolal Filius. „Domnieval som sa, že zajtra budem musieť sklamať množstvo mojich bystrohlavčanov, ktorí dúfali, že bude možné pokračovať iba s „P“!“

„To mi pripomenulo, Horace,“ doplnil Dumbledore, „pýtam sa kvôli tým, ktorí budú zajtra pracovať na rozvrhu; akú hraničnú známku si stanovil pre účasť na tvojich prípravných hodinách na MLOKy?“

„Ále, Albus, ja prijmem s otvorenou náručou ktoréhokoľvek študenta s „V“ a „P“, dokonca aj s „D“, pokiaľ je pripravený tvrdo pracovať.“ Slughorn sa usmial na prítomných učiteľov spôsobom, ktorý Snape považoval za idiotský.

„Je mi jasné, že ak vás netrápi výber učiva v učebných osnovách,“ zatiahol Severus, „len ťažko vás bude trápiť výber študentov.“

„Severus!“ Hlas McGonagallovej znel pobúrene.

Hoochová ho potajomky kopla do členka. „Daj si pozor,“ sykla.

Slughorn zahabkal: „Č-čo ste tým mysleli, Snape?“

„Potrebujete, aby som vám to vyhláskoval?“ Severus vyzeral obzvlášť zlomyseľne.

„Dosť!“ Dumbledorov autoritatívny hlas prerušil vravu. „Severus! Horace! Teraz ste kolegovia a budete sa k sebe správať s úctou.“

Severus držal jazyk za zubami. Slughorn si zamrmlal popod nos: „No ale toto!“

„Páni?“ V Dumbledorovom hlase pretrvával ľadový podtón.

„Iste, pán riaditeľ.“ Severus naklonil hlavu smerom k Dumbledorovi a rozhodol sa úplne ignorovať Slughorna.

Riaditeľ rýchlo prešiel k iným administratívnym záležitostiam a o štyridsaťpäť minút neskôr poradu ukončil. Severus sa okamžite pobral na odchod, no zabránila mu v tom Hoochová, ktorá ho chňapla za habit.

„Hej, nie tak rýchlo,“ zvolala a potom stíšila hlas. „Prečo nemáš rád Slughorna?“

„Hoochová,“ posmešne sa uškrnul a zahľadel na jej ruku zvierajúcu habit, „ja nemám rád nikoho.“

Obrátila oči stĺpkom, ale nepustila ho. „No jasné. Zabudla som. Takže, prečo je to v tomto prípade také osobné?“

„Slughorn,“ vyštekol Snape prudko, „je hrozný učiteľ, ktorého ani nenapadne upozorniť na chyby roztrúsené v učebnici. Nedokáže myslieť na nič iné okrem svojho vlastného – obmedzeného – okruhu vplyvu a niektorých študentov hrozne zvýhodňuje.“

Minerva, ktorú nezbadal, že tajne načúva, si nahlas nesúhlasne odfrkla. „No tak, Severus, veď aj ty zvýhodňuješ!“

Severus sa otočil a nahnevane na ňu pozrel. Energicky si vytiahol ruku z Hoochovej zovretia. „Mojich zvýhodnených mi vybral Triediaci klobúk! Dávam na svojich slizolinčanov pozor, lebo nikto iný nechce!“

Minervu to neodradilo a odvetila: „Aj tak by sme mohli mať prospech z istej medzifakultnej spolupráce, ktorú Horace podporuje!“

„Povedz to svojim milovaným chrabromilčanom! Koľko slizolinčanov prijali vlani do ich medzifakultného sebaobranného spolku? Ani jedného!“

Črty Minervinej tváre zmäkli a natiahla ruku k Severusovmu ramenu. Odtiahol sa.

„Nechajme to,“ zavrčal. „Ak ma ospravedlníte, mám prácu.“

 

 

Pozn. prekl.: Vety označené hviezdičkou sú prebrané z HP6.



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 6. Šťastné návraty Od: Sev - 16.08. 2015
Wow, hrozne se mi libi Severus jako ochranar sve koleje. Jinde, myslim v jinych povidkach, se to tolik neresi. Parada, dekuju za preklad :)
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 17.08. 2015
Myslím, že mu tá úloha ochrancu sedí. Keď dokázal roky chrániť Harryho, určite sa rovnako správa aj k svojim "hadom". Veľká vďaka, Sev:-)

Re: 6. Šťastné návraty Od: Julie - 09.07. 2015
Líbí se mi, jak se Severus věnuje Zmijozelům, potřebují to a nikdo jiný to neudělá. To jak Brumbál v kánonu nadržuje Nebelvírům (na konci roku jim prostě přidá body a je to, to ani nemusejí celý rok ty body sbírat) bylo vždy nad moje chápání.
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 10.07. 2015
Myslím, že Severus ako vedúci Slizolinu je správny človek na správnom mieste a snaží sa pre svojich zverencov urobiť maximum. Veľmi dobre vie z vlastnej skúsenosti, že Dumbledore má tendenciu nadržiavať príslušníkom istej fakulty.

Re: 6. Šťastné návraty Od: mami - 19.07. 2014
Severus protežoval aby vyrovnal skóre. Ron radšej mal poslúchnuť Hermionu, takto dopadol horšie. ...a Draco, nuž tak ten si koleduje o riadny problém.
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 28.07. 2014
Draco, žiaľ, nemá inú možnosť. Otec v Azkabane, matka zlomená... je to teraz celé na ňom a vôbec sa nečudujem, že sa správa tak, ako sa správa. Hermiona má voči Severusovi akú takú dôveru, čo sa však o jej priateľoch povedať nedá. Lenže tí o ničom nevedia a ani nesmú vedieť, musí si dávať pozor, aby sa neprezradila. Vďaka:-)

Re: 6. Šťastné návraty Od: elbi - 29.01. 2014
Není divu, že Severus po složení neporušitelného slibu musel vypadnout od toho plesnivce. Snad měl v domě vše zabezpečené, aby mu ten otrapa nelezl do soukromí.
Severus  na hřišti a houpačce z dětství? To je nostalgie hadra. No, tak jo, komu patří jeho oddanost?
Začátek  školního roku začal hekticky. Náhodně vyslechnutý rozhovor  vzbuzuje otázku - co Ron nemohl Severusovi říct? A fakt měl Severus o Harryho takový strach, když zjistil, že zůstal ve vlaku?
Pak to setkání s Horácem, ten ho musel štvát. Býval nespravedlivý a nikdo ho jako studenta neuznal.
Hezky mu to Severus dal, moc hezky.
Poprvé bylo řečeno, jak hezky se staral o své studenty a to, co řekl Minervě - protože nikdo jiný nechce - to bylo smutné, že?
Díky 
 
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 29.01. 2014
Myslím, že mal o Harryho strach. Dobre vie, že je dôležitou súčasťou boja proti Voldemortovi. Netušil, čo sa na stanici udialo, upokojila ho až správa od Tonksovej. Verím, že si cestu do hradu v sprievode Pottera riadne vychutnal:-)
Na Horaca asi nemá príjemné spomienky zo školských čias. Jeho reakcia o tom jasne svedčila. Určite je skvelé, že mu na slizolinčanoch záleží a dokáže sa o nich postarať lepšie ako svojho času Slughorn.
Opäť ti ďakujem za krásny komentár, elbi.

Re: 6. Šťastné návraty Od: Nade - 18.10. 2013
Tak nějak jsem si vždycky myslela, že pro Snapa je Křiklan pouhý obtížný hmyz, ale takhle otevřeně projevené nepřátelství je překvapivé. I když u Severuse vlastně ani ne.  Díky, těším se na pokračování.
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 18.10. 2013
Pravdupovediac, tiež som bola prekvapená Snapovou otvorenou nevraživosťou voči bývalému učiteľovi a vedúcemu fakulty. Myslela som si, že sa bude lepšie ovládať. Avšak o opodstatnenosti jeho nevraživosti vôbec nepochybujem. Určite počas školských čias užil so Slughornom svoje. Ďakujem aj za túto reakciu, Nade. Tiež sa budem tešiť na tvoje ďalšie postrehy:-)

Re: 6. Šťastné návraty Od: tiberia - 18.10. 2013
Skvělý proslov k prvňákům. Vždycky jsem obdivovala, jak se Severus stará o svoje studenty. Všimnout si kdo je zakřiknutý, bledý, kdo bude potřebovat víc péče... je v tom ohromný.
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 18.10. 2013
Severus vychádza z vlastných skúseností. Mal neradostné detstvo, v škole bol šikanovaný, takže určite dokáže rozoznať príznaky a spraviť všetko preto, aby sa takýmto deťom dostala podpora a pomoc. Bude v tom naozaj ohromný. Ďakujem za komentár, tiberie.

Re: 6. Šťastné návraty Od: Zuzana - 17.10. 2013
Albusov výber profesorského zboru je obdivuhodný. Postupne prichádzam na to, že to bol strašne divný človek. Severus má pravdu, jeho fakultu nenávidia svorne všetky ostatné. Je to pre to akí sú, pre ich názory alebo sú slizolinčania takí, pre to, že sa k nim ostatní automaticky stavajú odmietavo.
Ďakujem za preklad:) 
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 18.10. 2013
Dumbledore potreboval mať Slughorna pod nosom a vytiahnuť z neho informácie o Tomovi Riddlovi a tiež bolo akútne potrebné, aby obranu učil kvalitný učiteľ. Ako už bolo naznačené, Severus sa o svoje háďatá stará veľmi zodpovedne. V tejto úlohe si ho budeme môcť naozaj vychutnať. Ďakujem za odozvu, Zuzka:-)

Re: 6. Šťastné návraty Od: Jenny - 17.10. 2013
Severusovi musí pohľad na nových prvákov určite vždy pripomenúť jeho vlastný nástup na Rokfort, kam prišiel zo sociálne slabej rodiny ako zanedbávané a podvíživéne dieťa čo bolo Slughornovi pravdepodobne úplne ***** na rozdiel od neho, ktorý si hneď všimol to malé dievča. Tá jeho nenávisť k Slughornovi určite pochádza práve z toho jeho nezáujmu o tých z ktorých nemôže mať úžitok. Aj keď mohol byť Slughorn na prvý pohľad obľúbenejší v pozícií vedúceho fakulty ako Snape, určite na neho nemá. Severus je prísny ale tým deckám rozumie.
Díky za pekné čítanie a teším sa na ďalšiu kapču.
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Myslím si, že Severus mal v zuboch Slughorna (samozrejme okrem toho čo si písala) aj kôli tomu, že ako vedúci fakulty sa vôbec nezaujímal o to, keď Severusa týrali James Potter a spol. ... aj toto mu mohlo dosť pridať k tomu, aby ho mal v zuboch. Myslím, že aj preto sa tak upäl na tie "svoje decká" a snažil sa ich akokoľvek chrániť.

Dík za komentár, aj my sa tešíme, že sa páči :)

Re: 6. Šťastné návraty Od: Folwarczna - 17.10. 2013
Vždycky se mi líbí, když je v povídkách blíže rozebraný vztah Severuse ke svým zmijozelským. Jeho zaměření na zanedbané a týrané není nový, ale k němu to prostě pasuje. Stejně tak i zdůrazňování zmijozelské "prefíkanosti". V tomto případě je pěkně sjel - a patří jim to! Doufám, že tu Draco nebude celou dobu za vola a probere se. Díky moc a těším se za týden.
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Severus bol podľa mňa jeden z najlepších ako vedúci fakulty.
Aj mňa oslovila tá scéna, keď si zobral decká z Inkvizičnej čaty na koberec a dohováral im. To, že to Draco vtedy zobral tak ako to zobral , osobne pripisujem tomu, že sa  Draco chvíľu mohol hrať na výslní a páčilo sa mu to, ale Severus to odsúdil, čiže mu zranil pubertálne ego. :))
Vážnejšie by som to asi nevidela, ale uvidím aj ja, keďže neviem čo príde a solace nechce prezradiť ani mne :)

Ďakujeme :)
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 18.10. 2013
Pokiaľ ide o Draca, jeho nevraživosť voči Severusovi pramení z toho, že mu po otcovom uvrhnutí do Azkabanu prestal dôverovať. Myslí si, že sa tlačí na jeho miesto vo vnútornom kruhu. Navyše bol poverený veľmi neľahkou úlohou, ktorá ho psychicky ničí. A toto všetko zakrýva chladným odstupom a drzým správaním. Severus však o všetkom vie a bude sa snažiť nájsť nejaké riešenie. Ľahké to ale nebude.

Re: 6. Šťastné návraty Od: Sebelka - 17.10. 2013
Děkuji za užasnou kapitolu a opět musím říct: Chudák Severus, to co musí prožívat by porazilo i slona. Dík Jiťa
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Aj my ďakujeme za odozvu, že sa páči Jíťo, takže vo štvrtok :)

Re: 6. Šťastné návraty Od: denice - 17.10. 2013
Hned na začátku jsem se zasmála Červíčkovi, s tím jeho rádoby nenápadným vyzvídáním byl opravdu legrační. A chudák Severus musel vyrazit ven, nedivím se, že to potřeboval vydýchat a to dost dobře nemohl s takovým exemplářem v patách. Návrat do Bradavic s možností bavit se pouštěním hrůzy na Rona a Harryho mu po takových prázdninách musel připadat velmi žádoucí i přes nepříjemnost jako je Křiklan. Věřím že si ho Severus ještě vychutná.
Miluji scény, ve kterých Severus jedná se svými Zmijozely jako laskavý rádce a jejich opora, jen je smutné, že prakticky jediná opora. Bez něj by byli úplně ztracení.
Díky.
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
"s takovým exemplářem v patách" - to si super vystihla :) jeho rozjímanie na hojdačke bolo pre mňa zvláštne... takým tým dobrým spôsobom.

Severus a jeho malí hadi, tak to je super čítanie, mám to tiež rada.

Ďakujem aj v mene solace :)

Re: 6. Šťastné návraty Od: teriisek - 17.10. 2013
Chudák Severus, taková frustrace hned na začátku roku! Moc se mi líbila scéna u Zmijozelů, vážně se mi líbí, jak se o ně Severus stará. A má pravdu, že nikdo jiný to za něj neudělá... škoda, že to ostatní nevidí. Díky moc za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Pri všetkom tom zlom, čo sa na Slizolin sype, tak im iné nezostáva, len držať spolu. Aj mne sa to veľmi páčilo, hlavne to nastúpenie siedmeho ročníka do kabinetu na pokec s vedúcim  :)

Aj my ďakujeme za kometovanie, vždy to ženie dopredu :)
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
oprava : nastúpenie šiesteho ročníka do kabinetu :) už som akosi popredu :)

Re: 6. Šťastné návraty Od: TaraFaith - 17.10. 2013
Křiklana jsem nikdy neměla ráda. To, jak nadržuje jen svým "vyvoleným" mě vždycky nehorázně vytáčelo. Je pravda, že Severus hodně nadržuje Zmijozelu, ale on k tomu má aspoň pořádné důvody.
Já jsem si teď tak nějak zvykla, díky Honbě, že už spolu Severus a kluci tak trochu vycházejí. Když jsem četla tu scénu s Ronem musela jsem se prostě smát. Díky za překlad. Moc se těším na pokračování. Tenhle sarkastický Severus se mi prostě líbí.
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Tuto to s tou "láskou k blížnemu svojmu" pravdepodobne také jednoduché nebude. Teda úplne to neviem, ale solace tvrdí, že aspoň nebudem spoilerovať :) S chalanmi zatiaľ po starom :)

Sarkastický Severus bude pokračovať v trende.

Ďakujeme za koment, aj ja sa teším ďalej, keďže neviem čo bude :)

Re: 6. Šťastné návraty Od: Eily - 17.10. 2013
Moc se mi líbilo nahlédnutí do Zmijozelu. Když si to tak zpetně přehraju, byla to vždycky ta nejsoudržnější kolej, alespoň navenek. Působili vždycky velmi neproniknutelně. Havrani vyloučili Lenku, Nebelvíři v prváku neštěkli po Hermioně... obě poněkud odlišné byly vyřazeny z kolektivu, zatímco Zmijozel nechtěně funguje na principu proti všem a všichni za jednoho.
Nerada vidím Draca naladěného nepřátelsky proti Severusovi. Ale opět se mi líbila zmínka o okolnostech Dracova narození. Voldemort své chyby opakoval, protože opět hrozil matce vzít její dítě. Nesnažit se je potrestat synovou smrtí, Narcissa by nelhala o smrti Harryho. Kdo by chtěl sloužit psychpatovi, kterému nedělá problém zabít vaše jediné dítě?
Ach ano, s Dolores si nezvolili Háďata správnou stranu. Ale kdo se jim chudáčkům může divit, když snad poprvé během Albusovy vlády někdo tak těžce protlačoval Zmijozely a šlapal po školním idolu Harrym? Bylo to poprvé kdy školní hvězda měla problémy a Zmijozelé mohli v klidu fungovat. Jen si merlinužel zase zavařili na šestý rok.
A nevraživost vůči Křiklanovi - jestli se ten dědouch nedokázal za Severuse postavit, když ho šikanovali Nebelvíři, no tak ať se nediví.

Díky za další kapitolu, Solace a arkamo, těším se zase příští týden.
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Zamyslela som sa nad tým, že čo si napísala, máš pravdu, ak je tá fakultná súdržnosť podaná takto, ako si to dala, presne to človeku otvorí oči. Slizolin bol jednožnačne najsúdržnejší.
Aj tá Inkvizičná čata ich musela priťahovať. Konečne boli oni na koni :)

Ďakujeme za komentár, tvoje komentáre sú vždy inšpiratívne :)

Re: 6. Šťastné návraty Od: Lupina - 17.10. 2013
Ano, Severus konečně v Bradavicích ochraňující svoje hady. Takto to muselo být. Někdo nad nimi musel držet ochrannou ruku. A Minerva s říznutou kávou... Krásné. Díky moc za překlad :-)
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Nikto iný tých malých hadov nemal rád a nestaral sa o nich, mohli byť za Severusov prístup vďační. Keby mali Slughorna, ten po nich ani neštekne. Ako kedysi po Severusovi...
Minule som si kúpila vaječný koňak, to do tej kávy, to ti je vec :)

Dík Lupina :)

Re: 6. Šťastné návraty Od: marci - 17.10. 2013
Ááá - já jsem věděla, že to musí přijít! první kapitola povídky mě tak nadchla, že mi pár dalších připadalo trošku příliš rozvolněných. Ale ta dnešní rozhodně neměla chybu! Severuse v učitelském módu prostě žeru a zdá se, že i mně Bradavice vážně chyběly :)
překvapila mne severusova špatně skrývaná zášť vůči Křiklanovi, ale vlastně se není čemu divit. Jeho kvalit jako lektvarista jistě nedosahoval, nadržování protekčním spratkům Severusovi vždy pilo krev a jistě tu bylo dost vzpomínek na vlastní školní léta.... Dovedu si představit, že Křiklan více lezl do zadku Brumbálovi, než aby se staral o své Zmijozely...
Severusův přístup k jeho Zmijozelům byl naproti tomu dokonalý! A nezazlívám mu, že jim nadržoval. Někdo to nehorázné protěžování Nebelvíru kompenzovat musel. A nemyslím si, že by jim odpustil úkoly a výkony při hodinách.
Nádherný překlad, strhjící kapitola, převeliké díky! Už se nemohu dočkat dalšího čtvrtka.
(priplichtil mě dostalo - krásný výraz) :)
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
:D Jednoznačne musel Horace liezť Severusovi na nervy, aj v tom jeho slávnom klube boli členovia podľa všetkého možného, len nie podľa znalostí z elixírov . Pozvolné pokračovanie kapitol bolo, keďže autorka mala potrebu ozrejmiť a pripomenúť dosť z kánonu, tak to pre znalca pomerov :) mohlo vyznieť trochu nudne. Ale pokračujeme ďalej :)

K tým slovám čo solace dáva : to by si mala vidieť koľkokrát moje reakcie. Vždy buchne do kapitoly takú nejakú čerešničku a potom sa náramne baví na tom, ako sa chytím a mám podozrenie, že moje napísané výkriky typu " Ježííš, toto si zase kde vyhrabala! " si strašne užíva :D :D

Dík za koment marci :)
Re: 6. Šťastné návraty Od: marci - 17.10. 2013
Jo, to znám! Lupinka mi také občas podsune nějakou peprnou valašštinu, kolikrát mě až mrzí, že všechno nejde použít. nebo hledáme ve slovníku spisovné češtiny a žasneme, že to OPRAVDU není běžné slovo :)
jacomo mi ve vlaku z Třebíče líčila, kterak se svojí betou kdysi zveřejnily povídku postavenou na překlepech překladatelů, komentářích bet a podobných perlách :) možná bychom mohly udělat nějaký archiv nejlepších výkřiků :) někdy je to super čtení :)
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
no, veru začnem robiť taký archív :) Pred časom sme kvôli jednej poviedke hľadali meno pre Bordel-mamu, celkom plodná diskusia z toho vznikla :D

Ja sa koľkokrát zarazím, hneď hľadám  v slovníkoch, či je to vôbec spisovné (aj keď solace je ťažká hlava na spisovnú slovenčinu), ale aj tak, musím si to overovať, lebo mi to koľkokrát ani neznie ako použiteľné :)

napr. som bola presvedčená, že slovo "loajálny " je slovensky a nie! to je česky a my máme spisovne "lojálny". Bez slovníka a overenia by som sa bila za to, že je to naopak :D Takto človeku aspoň nezakrnie mozog :D

Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Táto kapitola sa mne osobne zatiaľ páčila asi najviac. Zo Severusa aj v kánone musel mať každý pocit, že mu na tých jeho hadoch záleží, čiže som čumela ako puk, ako si autorka doplnila kánon ohľadom jeho rozhovoru so siedmakmi. Logicky zapadnuté na miesto, celé jeho vyjadrenie k inkvizičnej čate.No a ďaľšia vec bola Minerva v zborovni, keď mu podávala svoj pohár s brandy-čajom :)  „Čo som, preboha, urobil, že som hoden tvojho odmietnutého nápoja?“ spýtal sa ironickým hlasom.  :DD Dnes je solace zaneprázdnená, tak aby ste si nemysleli, že nikoho vaše komenty nezaujímajú, budem odpovedať ja. Zaujíma nás každý názor, prajem príjemné čítanie :))
Re: 6. Šťastné návraty Od: solace - 18.10. 2013
Severus a jeho vzťahy s hadmi budú v tejto poviedke jednou z dôležitých dejových línií až do konca. Grangerous vie veľmi dobre doplniť kánon a vysvetliť nejasnosti. Máme sa na čo tešiť;-) Vzťahy s kolegami budú tiež zaujímavo opísané. Už vieme, že má dosť blízko k Poppy, Minerve a Rolande Hoochovej. Hoci, ako tvrdí, nemá rád nikoho;-) Ďakujem za tvoje vyjadrenie, arkama, aj včerajšie pohotové reakcie na komentáre čitateliek;-)

Re: 6. Šťastné návraty Od: Snapea - 17.10. 2013
Díky moc za kapitolku! Plně Severuse chápu, nesnáším, když se někomu slepě nadržuje! Vždy mne neskutečně iritoval Brumbál a jeho patologické zbožňování Nebelvíru... Hmpf! A Křiklan? Namyšlený a neschopný idiot, který je stupidní babral! Weasley to schytal :-D :-D Těším se na další čtvrtek, díky! ;-)
Re: 6. Šťastné návraty Od: arkama - 17.10. 2013
Presne tieto pocity som mala asi dva týždne dozadu ! :))  Syn začal pozerať HP1,ja som to kontrolovala len jedným okom a čím viac sa to chýlilo ku koncu, tým som mala väčšie nervy. Posledná scéna vo Veľkéj sále v HP1 je nad moje chápanie!!! :(( a keď Dumbledore popridával body chrabromilu a zástavy pod stropom sa zmenili zo slizolinských na chrabromilské, normálne som chytala amok :D :D Albus bol naozaj až chorý podporovateľ chrabromilu. A to ako riaditeľ mal byť aspon navonok nestranný.... Scéna s Ronom bola vtipná :)  Dík Snapea za koment :)

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod