Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ja proti svetu

Draco sa vydal na prechádzku okolo jazera. Nevadilo, že vonku mrzlo, aspoň tam bolo vo veľkej miere pusto a tak mohol uniknúť sliedivým očiam všetkých, ktorí sledovali každý jeho pohyb. Bolo to takmer, ako keby ľudia na Rokforte len čakali na to, kedy urobí niečo diabolského. Možno by sa mal pokúsiť spáchať atentát na Pottera alebo sa premeniť na Voldemorta či niečo také. Draco len chcel, aby tento rok vydržal a mal ho za sebou. Chcel sa pohnúť ďalej so svojím životom, vrátiť sa na Malfoy Manor a nezaoberať sa tými, ktorí ho nenávideli a ani sa nenamáhali utajiť svoje znechutenie. Draco si vzdychol, keď si uvedomil, že obed skončil a bol čas vrátiť sa na aritmanciu pre pokročilých. Tento rok bol problém s menšími triedami v tom, že na nich nemohol uniknúť ostatným fakultám. Kým stále mával obľúbené predmety ako Transfigurácia a Kúzla len so slizolinčanmi, menšie hodiny boli zmiešané dokopy. Na aritmancii bolo príliš veľa chrabromilčanov, aby bol v pohode. Bola tam Grangerová, samozrejme, ale tiež tam bol Finnigan a Thomas. Draco by oboch chalanov viac než šťastný ignoroval, keby oni urobili to isté, ale prechovávali voči nemu priveľa potlačeného hnevu. Thomasa dokázal pochopiť, ale bola záhada, prečo cítil Finnigan potrebu vraziť do neho zakaždým, keď sa náhodou obchádzali. Draco si nemyslel, že s ním vôbec niekedy hovoril, dokonca ani keď bol na vrchole v zabávaní sa trápením ostatných.

Draco sa zdvihol zo skaly, na ktorej sedel a pohol sa nazad k hradu a na aritmanciu. Mal šťastie, že tam prišiel trochu skôr. Oprel sa o stenu a zatvoril oči. V tme mohol predstierať, že tu nie je. Hlasné, buchotajúce kroky, ktoré nasledovali, čoskoro tento príjemný sen rozptýlili.

„Ach, pozri sa, či to nie ten minismrťožrútik,“ ozval sa posmešný hlas. Draco si vzdychol, keď spoznal, čí ten hlas bol. Otvoril oči a zbadal Thomasa, ako stojí útočne oproti nemu. Vedľa neho bol jeho malý kumpán Finnigan. Sklonil k nemu zrak, ako keby vravel: Áno, a kam tým mieriš? Neobťažoval sa odpovedať.

„Čo je? Nemáš čo povedať, Malfoy? Nechceš ma nazvať humusákom alebo povedať, že moja prítomnosť kazí vzduch, ktorý dýchaš?“ pokračoval Thomas.

Draco sa narovnal. Vyzeralo to, že si týmto bude musieť prejsť. Z vlastnej skúsenosti vedel, že necúvnu, až kým nebudú mať bitku, ktorú tak veľmi chceli. Thomas sa chcel pobiť s Dracom Malfoyom – nohsledom Voldemorta – takže to pokojne mohol mať za sebou a dať Thomasovi, čo chcel.

„Čo chceš, humusák?“ zatiahol pomaly, prezerajúc si nechty.

Nevšimol si záblesk zúrivosti, ktorý prešiel Thomasovou tvárou a prikývnutie, ktoré venoval Finniganovi. Nasledujúce, čo Draco vedel, bolo, že schytal jednu do tváre.

„Ty si sa nezmenil, Malfoy? Stále si tým istým zasraným, odporným malým červom, ktorým si vždy býval,“ zúril Thomas.

Draco sa vrhol vpred, aby Thomasovi úder oplatil, ale nepočítal s tým, že sa Finnigan posunie za neho a zmocní sa jeho rúk.

„Teraz nie si tak zasrane veľký, Malfoy? Tatíček je vo väzení a tvoje gorily tu nie sú, aby ťa zachránili.“

Draco bojoval voči Finniganovi, ktorý bol oveľa silnejší, než jeho výška naznačovala. Finnigan ho pevne držal za paže a zvrtnutie, o ktoré sa Draco pokúsil, len dostalo jeho ruky do ešte nepohodlnejšej pozície.

„Ty si fakt stelesnením chrabromilskej statočnosti, Thomas. Čo je? Príliš sa bojíš, že znova skončíš v mojej cele, aby si ma zložil sám?“ kruto povedal Draco.

Tak a bolo to; Thomas stuhol, než sa presunul priamo pred Dracovu tvár.

„Naser si, Malfoy. Dúfam, že ti zostanú jazvy,“ zavrčal, než na neho zaútočil.

***

Hermiona sa zachichotala, keď Ron povedal: „Lady Hermiona, kvôli vám sa vynasnažím odniesť vašu ťažkú tašku s knihami až nahor na aritmanciu.“

„Rytierskosť ešte nevymrela, ale odhadujem, že je to skôr kvôli mojim poznámkam z elixírov než kvôli mne,“ usmiala sa, než mu podala tašku.

Ron ju zobral a dramaticky sa zapotácal k najbližšej stene. „U Merlinovej brady, Hermiona, ty si tam zabalila celú knižnicu? Musíš byť silná ako vôl, keď toto vláčiš.“

Hermiona ho prepleskla po hlave. „Nie je to také zlé, Ron. Len som zobrala zopár kníh navyše. V poslednom čase zanedbávam staroveké runy a chcem sa uistiť, že som na Mloky pripravená.“

„Hermiona, ty by si nemohla neurobiť staroveké runy, ani keby si sa snažila. Mohla by si sa neučiť celý rok a stále by si na záverečnej skúške dostala Vynikajúce. Minulý rok bol pre teba prakticky jedna veľká hodina starovekých rún,“ doberal si ju Ron.

„Ronald, len pretože som preložila Rozprávky barda Beedla, neznamená to, že tento rok prejdem.“

Rona pred rozvášnenou diskusiou s Hermionou ohľadne jej chorobných študijných zvykov zachránil príchod Harryho a Nevilla.

„Hej, Ron, kam ideš? Macmillan nás vyzval na zápas v čarodejníckych šachoch. Potrebujeme, aby si im nakopal zadky,“ povedal Harry.

Ron chcel Hermione vrátiť tašku a hnať sa kamkoľvek, kde sa konala šachová bitka.

„Hm, kamže ideš?“ spýtala sa Hermiona. „Ak ti mám dať poznámky z elixírov, potrebujem, aby si šiel so mnou, pretože sú na spodku mojej tašky. A nie, nevyprázdnim všetko tu a nebudem to znova baliť, aby som ti ušetrila trochu času. Prídem neskoro a ty máš voľnú hodinu.“

„Ale Hermiona,“ zaskučal Ron.

„Radšej by si si mal švihnúť. Nechceš, aby si bifľomorčania mysleli, že si vydesený zdrhol,“ posmievala sa Hermiona, ktorá sa postarala, že sa za ňou bude vliecť Ron s jej taškou. Bola koniec-koncov poriadne ťažká. Hermiona sa zaškerila, keď začula, ako si Ron počas tej krátkej vzdialenosti medzi vstupnou halou a učebňou aritmancie na prvom poschodí mrmle pod nosom. Harry s Nevillom nechali tašku na neho a práve diskutovali o taktike pre svoje hru. Bolo dobré, že Chrabromil mal Rona, pretože Harry bol v šachoch len o zlomok lepší než Hermiona.

Hermiona zabočila na rohu k učebni aritmancie a zostala v šoku stáť pri pohľade pred sebou. Malfoy bol takmer zosunutý na Seamusa, prakticky bol celý od krvi, kým Dean do neho s vervou mlátil.

„Prestaňte! Prestaňte!“ vykríkla Hermiona, keď sa hnala smerom k tej  scéne. Od Seamusa či Deana si nevyslúžila žiadnu reakciu. Malfoy vyzeral príliš mimo, aby urobil niečo viac, než otočil hlavu jej smerom. Hermiona sa stočila k Harrymu, Ronovi a Nevillovi, ktorí práve zastali na rohu s užasnutými výrazmi v tvári.

„Harry, Ron, oddeľte ich,“ prikázala Hermiona.

Harry s Ronom sa na seba pozreli, než sa otočili smerom k nej.

„Hermiona, nevieme, čo Malfoy Deanovi povedal. Chcem povedať, nikdy som Deana nevidel takto na niečo reagovať,“ povedal Harry.

„To nie je o tom, čo mohol povedať a čo pravdepodobne povedal, ale o tom, že si myslím, že sa ho chystá Dean zabiť. Nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo.“

Harry s Ronom sa stále zjavne nerozhodli, či sa zapojiť alebo nie. Hermiona sa prosebne pozrela na Nevilla, ktorý bol najvyšší a najstatnejší z nich. Krátko zamrmlal niečo ako „sprostý prekliaty Malfoy“ než zakročil, aby Deana skrotil.

„Dean! Dean!“ zvolal Neville. „No tak, kamoško, to stačí.“

Dean pokrútil hlavou a zjavne sa prebral z tranzu. Pozrel sa na Malfoya a potom na svoje päste. V jeho tvári sa usídlil pokrútený úsmev. Neville položil ruku na Seamusove plece, ktorý pustil Malfoyove ruky. Malfoy sa trochu zapotácal a klesol k zemi, opierajúci sa o stenu.

„Čo si dopekla myslíš, že robíš, Dean?“ spýtala sa Hermiona.

„Je to Malfoy, Hermiona. Je to odporný malý hajzel. Zaslúžil si to,“ odpovedal za Deana Seamus, ktorý z celej tej námahy stále ťažko dýchal.

„Držal si mu ruky za chrbtom,  aby si sa uistil, že sa nemôže brániť a potom si ho chcel rozmlátiť na krvavú kašu,“ so zamračením povedala Hermiona.

„Mätie ma, prečo sa staráš, Hermiona. Je to Malfoy a nazýva nás humusákmi,“ odpovedal Dean.

„Áno, má hlúpe a príšerné názory na čistotu krvi, ale to neznamená, že si myslím, že by sa mal pridržať a mlátiť, až kým nevykrváca. To nás robí rovnako zlých ako tých, ktorí mučili muklov zo zábavy!“ vykríkla Hermiona.

Chrabromilskí chalani okolo nej sa nepohodlne pohli. Nikto z nich Malfoya nijako zvlášť neľutoval. Jeho celá rokfortská kariéra smerovala k okamihu ako tento a Harry určite nezabudne, že Malfoy na neho použil kúzlo znecitlivenia a potom mu dupol na nos.

Hermiona na nich všetkých zazrela. Pokúsila sa Malfoya potiahnuť nahor, ale bol príliš ťažký a nie celkom jej pomáhal. Nechcela ho odlevitovať, pretože to nikdy predtým s ľudskou bytosťou nerobila a bála sa, že by mu treskla hlavou o stenu alebo niečo také a zabila ho. Tentoraz sa ani nenamáhala žiadať Harryho a Rona, pretože vedela, že nepomôžu. Pozrela sa na Nevilla, ktorý sa zjavne zmieril s tým, že jeho úloha v tomto je Hermione vypomôcť. Vytiahol Malfoya na nohy a prehodil si okolo pliec jeho pažu. Hermiona vyrovnala Malfoya z druhej strany.

„Som hlavná prefektka a nemyslím si, že v tomto budem kvôli vám klamať,“ informovala Deana a Seamusa.

Nič nepovedali, len na ňu pozerali, ako keby zámerne uprednostnila Malfoya pred nimi. Ale skutočne nemohla toto ututlať. Malfoy o tom bude musieť určite povedať madam Pomfreyovej a potom by sa Hermiona dostala do ešte väčších problémov za to, že ju prichytili pri lži. A v tomto okamihu si v skutočnosti nebola istá, že vôbec chce chrániť svojich priateľov. Skutočne nesúhlasila s tým, aby sa niekto mlátil, hlavne nie keď sa nedokáže sám brániť.

Hermiona s Nevillom dostali mlčky Malfoya na ošetrovňu. Z času na čas sa na ňu Neville pozrel so zamysleným výrazom v tvári. Hermiona nijako zvlášť nemala chuť pýtať sa ho, čo to znamená. Jej život bol už dosť komplikovaný na to, aby sa k tomu pridalo čokoľvek, čo si Neville myslel.

Spustili Malfoya na najbližšiu posteľ. Prihnala sa madam Pomfreyová a zatstkala nad stavom tohto slizolinčana, ale nepoložila Hermione či Nevillovi žiadne otázky. To bolo na Pomfreyke skvelé. Zvyčajne dala človeka dokopy, ale otázky nekládla. Hermiona si myslela, že bola príliš zvyknutá na to, že k nej študenti prichádzali v stave, v akom by nemali byť. Pomfreyová si tiež bola vedomá, že keby mala povesť donášačky, študenti by ju viac nevyhľadávali a to bolo horšie. Samozrejme, čo Hermiona s Nevillom nevedeli, bolo to, že Pomfreyová stále riaditeľku len pre istotu informovala o všetkom príliš vážnom. O tomto incidente sa bude musieť určite podať správa.

Neville sa chvíľu zdržal, prebodol Hermionu ďalším z tých svojich pohľadov a potom zmizol v dverách ošetrovne.

„Bude v poriadku?“ spýtala sa Hermiona.

„Mal by byť fajn,“ odpovedala Pomfreyová. „Máte nejakú hodinu?“

„Áno, mám byť na aritmancii,“ odvetila Hermiona.

„Len tu chvíľu zostaňte, kým dám do poriadku najhoršie zranenia a ja vám dám pre profesorku Vectorovú ospravedlnenku.“

Hermiona sa vďačne usmiala a usadila sa do kresla vedľa Malfoya.

So záujmom sledovala, ako madam Pomfreyová odvádza svoju prácu. Bývali časy, kedy Hermiona zvažovala kariéru liečiteľky. Množstvo zranených a smrti, ktoré videla počas roka na úteku, ale zmenilo jej názor. Nemyslela si, že by sa dokázala vyrovnať s tým, aby na tom bola založená celá jej kariéra.

Keď madam Pomfreyová skončila s tým, aby sa Malfoy cítil pohodlne, zmizla v pracovni, aby doniesla Hermione ospravedlnenku. Malfoy ani jednej žene nič povedal, dokonca sa ani nepozrel Hermioniným smerom.

„Chceš, aby som ti niečo doniesla, Malfoy?“ spýtala sa Hermiona.

Pomaly otočil hlavu a nato si ju premeral svojimi sivými očami. Pokrútil hlavou a vrátil sa k rozjímaniu o čomkoľvek, čo ho na stene fascinovalo. Vrátila sa madam Pomfreyová, dala Hermione lístok a poslala ju na aritmanciu.

Tesne predtým, ako vyšla z ošetrovne, sa k nej Malfoy znova otočil a povedal: „Pansy,“ než pripojil „prosím“ ako keby ho to dodatočne napadlo. Hermiona prikývla, že rozumie.

Vybehla nahor do chrabromilskej veže. Aj keď tu Harry nebol, vedela, kde drží Záškodnícku mapu a ona potrebovala nájsť Parkinsonovú. Klubovňa bola prázdna a Hermiona vybehla nahor po chlapčenských schodoch. Prehrabala Harryho kufor, až kým nenašla mapu zastrčenú úplne naspodku. Otvorila ju a šťastná uvidela, že Parkinsonová nemá hodinu; bola dole v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Našťastie Hermiona, ako hlavná prefektka, bola oboznámená so všetkými heslami a polohami štyroch klubovní. Znova mapu poskladala, zbehla dole schodmi a po východe portrétom zamierila do slizolinských žalárov.

Povedať, že bolo šokom, keď Hermiona Grangerová, najlepšia priateľka Harryho Pottera a muklorodená čarodejnica, nakráčala do slizolinskej klubovne, by bolo podcenením. Hermiona sa rozhodla ignorovať zhíknutia a koktavé poznámky, len mrazivým pohľadom schladila jedného šiestaka, čo sa ju pokúsil nazvať humusáčkou, vyzývajúc ho, aby pokračoval. Parkinsonová sedela pred ohňom so Zabinim a Greengrassovou. Hermiona zvyšných dvoch ignorovala a došla ku Parkinsonovej.

„Grangerová,“ pozdravila ju Parkinsonová. „Niečo sa deje?“

„Malfoy je na ošetrovni a pýta si ťa,“ odpovedala Hermiona.

Parkinsonová sa vzpriamene posadila. „Čo sa stalo?“

Hermiona sa krátko pozrela na Zabiniho a Greengrassovú a potom znova na Parkinsonovú, v nádeji, že jej to dôjde. Hermiona sa určite necítila na to rozprávať pred ostatnými slizoličanmi.

„Odprevadím ťa von,“ odpovedala Parkinsonová, keď si všimla Hermionin nepokoj.

Hermiona sa ešte raz pozrela na Zabiniho a Greengrassovú. Greengrasová na ňu hľadela s ostražitým druhom zášti, kým Zabini jej venoval ten odmeraný pohľad, z ktorého sa vždy cítila neuveriteľne nedôležitá a malá. Parkinsonová s Hermionou kráčali krížom cez slizolinskú klubovňu, späť k dverám. Nastalo úplne ticho, keď všetci sledovali, ako odchádzajú.

„Dostala som ťa do nejakých problémov so zvyškom hadov?“ spýtala sa Hermiona, keď boli vonku v slobodnejšom ovzduší rokfortských chodieb.

Parkinsonová sa na Hermionu neveriacky pozrela. „Ako keby si niekto voči mne niečo skúsil, hlavne nie mladšie ročníky.“

Hermiona prikývla. Nechcela, aby musela Parkinsonová kvôli ich spojeniu čeliť vzbure.

„Takže, prečo je Draco na ošetrovni?“ spýtala sa Parkinsonová.

„Dostal nakladačku od Deana Thomasa a Seamusa Finnigana. Neviem, čo sa stalo alebo čo sa povedalo, ale keď som prišla na aritmanciu, Seamus pridŕžal Malfoya, kým ho Dean mlátil,“ informovala slizolinské dievča.

Parkinsonovej oči zažiarili hnevom, ale to bola jediná viditeľná reakcia. „Žiadal si ťa,“ dodala Hermiona, nebola si vážne istá, prečo mala pocit, že je to dôležité spomenúť.

Parkinsonová sa nad tým krátko usmiala, a Hermiona pochopila, že pre ňu to malo význam.

„Vďaka, Grangerová,“ bolo všetko, čo Parkinsonová povedala, keď sa ich cesty rozdelili.

Hermione sa podarilo dostať na hodinu aritmancie na posledných dvadsať minút. Stačilo jej to, aby si poznačila úlohu a skontrolovala, čo budú robiť na budúcej hodine. Všimla si, že po celý čas drží Dean ruky pod lavicou. Nemuseli by ste byť génius, aby ste prišli na to, že sa pobil, ak by ste ich zahliadli a keďže Hermionina ospravedlnenka od madam Pomfreyovej zahŕňala aj informácie o Malfoyovi, nebolo by profesorke Vectorovej treba viac než pár sekúnd, aby si to všetko dala dokopy.

***

Pansy vošla na ošetrovňu. Madam Pomfreyová sa na ňu zadívala, ako keby kontrolovala, či nemá byť na hodine. Potom ukázala na posteľ na konci oddelenia so zatiahnutými závesmi. Pansy jej poďakovala prikývnutím. Roztiahla závesy a slabo zhíkla, keď zbadala žltnúce modriny, ktorými bola posiata Dracova tvár. Pomfreyka ich zrejme zahojila, ale ešte niekoľko hodín zostanú žlté.

„Takže vidím, že ťa Grangerová našla,“ povedal Draco.

„Áno, spôsobila trochu rozruchu tým, že nakráčala do slizolinskej klubovne,“ odpovedala.

Draco nad tým len nadvihol obočie a vrátil sa k zízaniu na stenu.

„Čo sa stalo, Draco?“ spýtala sa Pansy.

„Spadol som dole schodmi,“ zaklamal.

Pansy si vzdychla. Takže sme zase pri tomto Dracovi. Dúfala, že po ich rozhovore pri jazere bude chcieť byť úprimný.

„Hovorila som s Grangerovou,“ jednoducho povedala.

Zaksichtil sa. „Nemôže sa prestať miešať. Samozrejme, že ti povedala všetko. Pre ňu by bolo nemožné držať jazyk za zubami.“

Pansy pokrútila hlavou. „Prečo k nej musíš byť po celý čas taký hrozný? Toto je druhý raz, čo ťa za menej než týždeň dostala z kaše.“

Len sa na ňu pozrel. „Čo to je s tebou a Grangerovou? Nemal by sa Blaise začať znepokojovať? V tieto dni znieš čím ďalej viac, ako keby si bola do nej zamilovaná. Spomínam si, keď tvoj deň nebol úplný, pokiaľ si ju aspoň raz nepotrápila.“

„Dospela som, Draco, a oceňujem, že nám Grangerová pomáha. Nemusí. Mohla by si nás priať mať milión míľ ďaleko ako všetci ostatní, ale ona sa nedokáže otočiť chrbtom a ja to rešpektujem, čo znamená, že rešpektujem aj ju.“

„Potom vážne svitá na novú éru,“ posmešne povedal.

„Povieš mi, čo sa stalo?“ znova sa spýtala.

„Zavrieš ústa o Grangerovej, ak poviem?“ vyjednával Draco.

Prevrátila očami. „Nespomeniem ju po zvyšok dňa.“

„Thomas s Finniganom hľadali nejakú bitku, tak som im na jednu dal dôvod,“ krátko povedal.

„To je všetko?“ povedala Pansy.

„Vo veľkej miere. Thomas bol na mňa naštvaný, odkedy som sa vrátil. Nemôžem povedať, že by som mu to vyčítal. Ten predĺžený pobyt v malfoyovskom žalári nemohol byť príjemný. Zdá sa, že sa Finnigan chcel zviesť len tak. Chceli boj a boli odhodlaní tlačiť na mňa dovtedy, až kým nejaký nedostanú. Tak som sa skrátka rozhodol zobrať to skratkou.“

Pansy sa na Draca pozrela so smutnými očami a on si kvôli tomu vzdychol. „Nezačínaj, Pansy. Zbav sa všetkej tej ľútosti. Takáto je situácia a ja som sa s ňou zmieril.“

„Nemal by si sa s ňou zmieriť,“ odpovedala.

Draco sa trpko zasmial. „Nemal? Ľudia ma sotva privítajú s otvorenou náručou, keď sa ospravedlním za všetky sračky, ktoré sa diali na Malfoy Manor. Čo by som mal urobiť? Prechádzať sa ruka v ruke s Grangerovou, aby som verejne oznámil svoju novonájdenú lásku ku muklorodeným? To najmilšie, čo by všetci povedali, by bolo, že som typický vypočítavý Malfoy.“

Pansy uznala realitu tohto tvrdenia. Draco vždy dával tak vehementne najavo svoje city k Voldemortovi a k muklorodeným. Ona tiež, ale ľudia ju boli ochotní ignorovať, ak držala sklonenú hlavu. Draco pravdepodobne nemal toľko šťastia. Tak dajako sa pre ich generáciu stal predstaviteľom Voldemortovho hnutia. Kým Pansy mohla zmena názorov prejsť, všetci by jednoducho pozerali na takúto zmenu v Dracovi so skepticizmom. Bol príliš bohatý, príliš dobre vyzeral a príliš na seba upozorňoval svojimi názormi, aby mu teraz prestali venovať pozornosť.

***

Hermiona po dlhom dni vošla do svojej klubovne. Uvítal ju privítací výbor zložený z Harryho, Rona a Ginny so Seamusom a Deanom v pozadí. Vzdychla si.

„Vážne si týmto musíme prejsť teraz?“ spýtala sa.

„Áno,“ zborovo povedali Ron s Harrym.

Hermione poklesli plecia a položila tašku na zem vedľa stolíka v rohu miestnosti. „Dobre, nech je to za nami.“

„O čom krucinál mal byť ten dnešok, Hermiona?“ začal Ron.

Hermiona mu venovala neohromený pohľad.

„Vážne ste odo mňa očakávali, že len Malfoya prekročím a vojdem do triedy?“

„Áno, to je to, čo by urobil on, keby situácia bola obrátená,“ odpovedal Ron.

Hermiona sa zasmiala. „On by ma v skutočnosti k tomu všetkému kopol do brucha. Ale ja sa neznížim na jeho úroveň. Som hlavná prefektka a beriem svoje postavenie vážne. To neznamená, že som hlavnou prefektkou pre Chrabromil, ale tiež pre slizolinčanov, a ak vidím, že sa deje niečo takéhoto, potom sa do toho zapletiem.“

„Pozri, Hermiona, my to chápeme, vážne. Ale kvôli nemu si sa príliš snažila,“ povedal Harry. 

Hermiona cítila, ako jej stúpa rozčúlenie. Chápala, že Malfoy je blbec, ktorý urobil množstvo pochybných vecí, ale to neznamenalo, že ona kvôli nemu preorganizuje celú svoju morálku. Vážne ju rozčuľoval fakt, že to Harry s Ronom nechápali.

„Neviem, prečo ste zo mňa takí prekvapení. Viete, ako veľmi neznášam nespravodlivosť a to, čo robili Dean so Seamusom, správne nebolo. Malfoy urobil hrozné veci, ale pomstu nebudem tolerovať.“

„Ty nevieš, čo mi povedal,“ riekol Dean.

„Máš pravdu, neviem. Ale myslím, že ja - zo všetkých ľudí - mám pravdepodobne dobrú predstavu. Prijala som viac než svoj primeraný podiel Malfoyových nechutných poznámok a stavím sa, že v tom bolo spomenuté slovo humusák,“ odpovedala Hermiona.

„A hovoril, že sa Dean vráti do žalárov na Malfoy Manor,“ vložil sa nahnevaný Ron.

Hermiona krátko zatvorila oči a prekliala Malfoya za to, že je taký monumentálny a necitlivý kretén.

„A ty si mu nemohol jednoducho urážku opätovať alebo mu jednu vraziť bez toho, aby ho musel Seamus pridržiavať?“ spýtala sa Hermiona Deana.

„To k tomu viac nepovieš?“ zhíkol Ron.

Hermiona sa bezmocne rozhliadla. Jediná osoba, ktorá nezačínala byť agresívna a zjavne to sledovala z ústrania, bola Ginny. Krátko sa stretla s Hermioniným pohľadom a pokrčila plecami, ako keby vravela: chalani. Bola to malá známka podpory, ale Hermiona sa jej chytila a použila ju, aby ovládla svoj hnev.

„Čo chceš, aby som povedala, Ron? Nie som prekvapená. Malfoy bol vždy dobrý v otváraní svojich úst.“

„Ty nad tým len mávaš rukou. Asi preto, že si nevidela tie žaláre,“ zatrpknuto povedal Dean.

„Nie,“ odsekla Hermiona, „pretože som bola hore pod Cruciatom od Bellatrix. Mučili niektorého z vás počas vojny? Nie, nemyslím si to. Ale to neznamená, že tu budem chodiť s pocitom krivdy a budem chcieť mlátiť slizolinčanov.“

Traja zo štyroch chalanov pred ňou mali dosť rozumu, aby sa nad tým zatvárili zahanbene. Hermiona vo svojom slovnom útoku nezahrnula Harryho a on si to zjavne všimol. Ron prešliapol z nohy na nohu.

„Hermiona, ja...“ začal.

Hermiona zdvihla ruky. „Nie, nechcem to počuť. Mám po krk hádok, mám po krk vojny a najviac zo všetkého mám plné zuby toho, ako sa mi hovorí, že mám byť nepriateľská voči nejakej skupine ľudí. Chcem sa pohnúť ďalej a začať žiť svoj život a je mi ukradnuté, či to pasuje do vášho programu. Teraz, ak vám to nevadí, musím si ísť robiť úlohy.“

Všetci sa pohli k dverám. „Vydržte, čo na to povedala McGonagallová?“ spýtala sa Deana a Seamusa.

Na chvíľu sa zatvárili zmätene a potom trochu vyplašene. „Neprišla za nami, čo znamená, že Malfoy o tom vôbec nič nepovedal.“

Hermiona nebola príliš prekvapená. Už si všimla, že Malfoy, ktorý vyšiel z Azbakanu, nemal prílišný záujem utekať za profesormi, aby nahlásil, že chrabromilčania porušujú pravidlá.

„Takže sa zdá, že Malfoy kvôli vám klamal. Možno to bude dôvod, aby ste ho nechali na pokoji. Ten starý Malfoy by nepremrhal ani minútu v snahe dať vás oboch vykopnúť z Rokfortu.“

Dean sa nad tým trochu zamyslel a takmer nepostrehnuteľne prikývol. Pochopila, že to znamená, že už Malfoya nevyhľadá. Tiež vedela, že udrží pod kontrolou aj Seamusa.

Keď odišli, Hermiona sa zrútila na gauč a pretrela si oči. Musí sa ísť okamžite porozprávať s Malfoyom a zistiť, prečo nevyzradil Deana a Seamusa.

S Malfoyom nebolo niečo v poriadku a nebol to len fakt, že ho práve pustili z Azkabanu a že príliš veľa pil. To, ako sa Pansy išla pretrhnúť, aby ho zachránila, bolo samo dosť podozrivé, ale teraz si nechal ujsť príležitosť, aby dostal Deana a Seamusa do skutočných problémov. V takejto situácii by Malfoy obvykle nezaváhal, ale zjavne držal jazyk za zubami a Hermiona chcela vedieť prečo.

***

Neskôr toho večera šla Hermiona na ošetrovňu. Potrebovala istý čas, aby si oddýchla po tom, čo ju jej priatelia prepadli a nechcela čeliť Malfoyovi, keď mala príliš vydráždené nervy. Otvorila dvere a stála tam niekoľko minút. Ošetrovňa bola prázdna. Dokelu, to znamenalo, že sa ho bude musieť pokúsiť vystopovať.