Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola Alkohol nepomáha

Hermiona nasledujúcich pár dní strávila preklínaním svojho svedomia. Nemohla uveriť, že sa skutočne cíti previnilo za to, že odmietla pomôcť Parkinsonovej, keď ju požiadala o pomoc. Nechcela sa zapliesť do akejkoľvek siete, ktorú Malfoy splietal. Určite by to bolo problémové a komplikované a práve teraz vo svojom živote nič také nepotrebovala.

Nemohla si pomôcť, aby nepozoroval Malfoya, keď nakráčala na Kúzla o dvadsať minút neskôr. Nahodil tú ľahostajnej pózu ako vždy, rukávy košele mal vyhrnuté, vystavoval temné znamenie, ako keby bol naň pyšný, viazanku mal nakrivo a nemal žiadnu tašku.

„Pekné od vás, že ste sa ku nám pripojili, pán Malfoy,“ sarkasticky povedal profesor Flitwick.

„Máte svoju úlohu?“ spýtal sa, pohľad uprený na Malfoyove prázdne ruky.

„Ani náhodou,“ odpovedal Malfoy.

„Ach, Draco, mám ju vo svojej taške,“ vložila sa Parkinsonová. „Zabudol si ju na stole v klubovni.“

Malfoy sa pobavene pozrel na Parkinsonovú, ale jej očividnú lož neprezradil.

„Nazdar, Pansy,“ odpovedal bez záujmu, keď Parkinsonová podala úlohu Flitwickovi.

Hermiona poľahky dokázala zhodnotiť situáciu. Malfoyove úlohy robila Pansy. To by vysvetľovalo zhoršené známky. Napriek všetkým jeho chybám bol stále inteligentný. Len inteligentný čarodejník by v šiestom ročníku zvládol taký kúsok ako oprava Skrinky miznutia. Ale odkedy sa vrátil na Rokfort, budil dojem, že ho vyložene nič nezaujíma. Na vyučovaní sa vôbec nesnažil, len sa pretĺkal a teraz sa zdalo, že sa neobťažuje robiť ani domáce úlohy. Hermiona si zahryzla do pery. Nemohla uveriť, že sa vôbec zaujíma o to, čo Draco Malfoy robí či nerobí. Nebola to jej vec. Harryho s Ronom sa správne snažili ignorovať Malfoyovu prítomnosť. Ale nemala v povahe, aby bola taká bezcitná, hlavne nie, keď ju priamo poprosili o pomoc.

Jedna vec, ktorú Parkinsonová povedala, Hermionu prenasledovala. Všímala si to oveľa väčšmi, odkedy to slizolinská čarodejnica spomenula a zistila, že je to pravda. Mala pravdu: Malfoy nemal nikoho, komu by na ňom záležalo – nuž, nikoho okrem Parkinsonovej.

Učitelia z toho, že sa Malfoy vrátil do školy, neboli príliš nadšení, takže ho ochotne ignorovali. Keby sa takto dramaticky zhoršili Hermionine známky, potom by ju už doteraz dohnali ku McGonagallovej – a pred väčšinu jej učiteľov – aby prišli na to, čo sa deje a našli nejaké riešenie. Ale zdalo sa, že Malfoyovi mohla robiť úlohy Parkinsonová a ani jeden z učiteľov si to nevšimol či - čo bolo presnejšie - bolo im to ukradnuté. To jej pripadalo neuveriteľne smutné. Je hrozné nemať nikoho, komu záleží na tom, čo sa s vami stane.

Kým skončili Kúzla, Hermiona dospela k rozhodnutiu a zavolala na Parkinsonovú na druhej strane miestnosti.

„Parkinsonová, máš minútku?“

Parkinsonová prekvapene vzhliadla a prešla k Hermione.

„Je všetko v poriadku, Grangerová?“ spýtala sa.

„Áno. Len som nad tým premýšľala a rozhodla som sa pomôcť. Mala si pravdu, súčasný stav nemôže pokračovať,“ povedala v nádeji, že toto rozhodnutie nebude ľutovať.

Pansy sa na ňu prekvapene pozerala. „To je skvelé. Veľmi ti ďakujem, Grangerová. Takže kedy si myslíš, že by sme mohli prejsť tie veci, o ktorých sme sa bavili?“

Hermiona bola vďačná, že Parkinsonová nebola hlúpa dosť na to, aby v triede nahlas rozprávala o rozvrhu obchôdzok a ich rutine.

„Príď za mnou počas najbližších konzultačných hodín. Budem v pracovni pozajtra, medzi siedmou a ôsmou,“ informovala slizolinské dievča.

„Dobre, tak sa uvidíme,“ odpovedala Parkinsonová a vrátila sa nazad k Blaisovi.

„O čom to všetko bolo?“ spýtal sa Harry. S Ronom na ňu čakali pred učebňou, úplne zmätení tým, prečo by práve ona chcela hovoriť s Parkinsonovou.

„Ach, Parkinsonová za mnou prišla minulý týždeň počas mojich hodín a požiadala ma, aby som jej pomohla s malým problémom,“ odpovedala Hermiona okamžite.

„Odkedy chodí Parkinsonová, kráľovná Slizolinu, po pomoc za Hermionou Grangerovou?“ spýtal sa podozrievavo Harry.

„Odkedy má problémy s niektorými slizolinskými prvákmi, ktorých stále šikanujú a chcela odo mňa pomoc, aby sa to zastavilo. Povedala som, že si to premyslím a pokúsim sa prísť na nejakú stratégiu,“ vymýšľala rovno na mieste.

K tomu nemali Harry s Ronom veľa čo povedať. Ani jeden netoleroval šikanovanie malých prváčikov, ktorí minulý rok neboli ani na Rokforte. Tiež jej to poskytlo výhovorku, keď ju bude vidieť hovoriť s Parkinsonovou za iných príležitostí.

„Hmm... No, buď opatrná, Hermiona. Tým hadom nemôžeš veriť,“ varoval Harry.

Žiarivo sa na neho usmiala a preplietla si s ním paže. Obaja chalani by dostali záchvat zúrivosti, keby vedeli, s čím pomôcť ju naozaj požiadala Pansy o pomoc. Na Dracovi Malfoyovi nebolo vôbec nič nevinné.

***

Toho večera Draco nevrlo zazeral na svoj tanier. Otupený účinok, ktorý mu alkohol poskytoval, začínal vyprchávať. Zistil, že prejsť dňom v opare opitosti už dlhšie nestačilo na boj s jeho démonmi. Tiež mu vďaka jeho pokračujúcemu pitiu hrozili vážne zdravotné problémy. Jeho pečeň budila dojem, ako keby ňou kŕmil testrály a žalúdok mu rebeloval od kyselinotvornej tekutej diéty, ktorou ho zásoboval. Bola to smutná situácia, keď alkohol prestal zaberať a aby sa to všetko ešte zhoršilo, množstvo času, kedy dokázal byť triezvy, sa postupne zmenšovalo. Začali sa mu triasť ruky a mával príšerne bolesti hlavy. Uvedomoval si, že to znamená, že sa mení na alkoholika. Asi by ho to malo trápiť viac, než ho v skutočnosti trápilo. Dnes večer prišiel na večeru v snahe niečo zjesť, než sa jeho telo úplne zrúti. Určite nechcel skončiť na ošetrovni pod starostlivosťou madam Pomfreyovej. Od nej by určite žiadnu ohnivú whisky nedostal a bola by si všimla jeho nočné mory. Pravdepodobne by bol prinútený skutočne čeliť svojim problémom miesto toho, aby ich utápal v každom alkohole, ktorý sa mu dostal do rúk. Možno by mal začať užívať drogy. Minulý týždeň na Štúdiach muklov, ktoré ho prinútili navštevovať, hovorili o užívaní drog. Draco sa vtedy prikrčil pri obrázkoch muklov, ktorí si sami pichali injekcie. Ak niečo, tak to posilnilo tie stereotypy, ktoré mu vravievali o podradnosti muklov. Draco zamietol ten nápad, keďže sa mu protivila predstava robenia niečoho tak ponižujúceho. Okrem toho, bola tu praktická záležitosť miesta, kde by mohol také drogy získať. Pochyboval, že by v Rokville zúril obchod s heroínom. Nie, bude musieť zostať na alkoholovej droge.

Draco zdvihol hlavu od misy polievky, ktorú bez nadšenia zvažoval a zistil, že ho Grangerová znova sleduje. Robila to posledných pár dní a začínalo mu to liezť na nervy. Jej hnedé oči boli bdelé a zjavne si prevŕtavala dieru do jeho duše. Stavil by sa, že by bola poriadne dobrá v legilimencii, keby sa ju niekedy učila. Dobre, že je Snape mŕtvy a že neznášal všetkých chrabromilčanov, inak by ju to možno naučil.

Draco sa na tú svätuškársku hlavnú prefektku uškrnul. Splnilo to svoj účel a odvrátila sa, aby sa sústredila na čokoľvek, čo ten Dement-Ktorý-By-Mal-Skapať hovoril. Draco si prial, aby ju mohol rovnako ľahko vymazať zo svojej mysle. Stále o nej premýšľal a záblesky z noci v komore na metly sa mu stále prehrávali v mysli. Aby sa to všetko zhoršilo, tak keď škriatkovia pripravili niečo so škoricou, automaticky mu to pripomenulo tú jej prekliatu vôňu. Bolo to takmer, ako keby jej vôňa zaútočila na jeho zmysly. Ani trochu sa mu to nepáčilo. Bolo to pravdepodobne preto, že už to boli celé veky, čo niekoho dostal do postele a nemal vôbec žiadnu nádej zbaviť sa myšlienok na tú otravnú humusáčku iným dievčaťom, pretože sa mu všetky oblúkom vyhýbali. Všetky tie kecy jeho otca o tom, že sa dievčatá samé vrhajú na smrťožrútov, neboli teraz také pravdivé, keď bol Voldemort mŕtvy. Niežeby tomu niekedy veril, pozrite na Snapa. Draco pochyboval, že niekedy prišiel o svoju poctivosť.

Dofaka, jeho život bol na sračky. Keby Draco veril v karmu, potom by tvrdenie, že odplata bola mrcha, bolo v jeho prípade viac než pravdivé. Ale ničomu z týchto drístov neveril. Sami ste strojcom svojho šťastia a v jeho prípade mal málo šťastia, aby niečo z neho urobil. Bolo pomerne ironické, že Weasleyovci - tá chudobou postihnutá čistokrvná pohroma – mali teraz v čarodejníckom svete vyššie postavenie než Malfoyovci. Jeho starý otec sa musí otáčať v hrobe. V tej chvíli Draco vzdal starostlivosť o stav svojho žalúdka, odtlačil misu polievky preč a začal znova popíjať zo svojej ploskačky. Nebol si vedomý, že to s nesmiernym smútkom sledujú dva páry ženských očí.

***

Vo štvrtok čakala Parkinsonová na minútu presne pred Hermioninou pracovňou. Hermiona trochu meškala a chvíľu sa so sebou dohadovala, či sa neotočiť, keď po zabočení na rohu zazrela Parkinsonovú trpezlivo vyčkávať. Ale teraz nemohla vziať späť ponúknutú pomoc a to, čo predviedol Malfoy včera večer pri jedle, len posilnilo jej rozhodnutie. Bola chrabromilčankou a keď dala slovo, dodrží ho.

Parkinsonová si vzdychla úľavou, keď k nej prišla Hermiona a otvorila pracovňu mávnutím prútika.

„Myslela si si, že som zmenila názor?“ spýtala sa Hermiona s úsmevom.

„Nekládla by som ti to za vinu – ja by som ho pravdepodobne zmenila, keby som bola na tvojom mieste,“ odpovedala Parkinsonová.

Hermiona sa nepreriekla, že ona sa len tak-tak neotočila a neutiekla od svojej pracovne. Nechcela poskytnúť Parkinsonovej žiaden náznak múk, čo jej toho rozhodnutie spôsobilo.

„Prosím, posaď sa,“ povedala.

Parkinsonová sa vzpriamene posadila na kraj stoličky pred Hermioniným stolom.

„Takže, znova mi povedz, s čím si myslíš, že ti môžem pomôcť,“ požiadala ju.

„Ako som povedala predtým, nežiadam ťa, aby si sa skutočne zapojila. Uznávam, že by to muselo byť pre teba nepríjemné. Avšak zišlo by sa mi, keby sme sa dohodli, že ma budeš informovať o rozvrhu obchôdzok profesorov a prefektov a akýchkoľvek interných informáciách, ktoré by si mohla mať a ktoré by pomohli utajiť Dracove nočné potulky,“ odpovedala Parkinsonová.

Hermione bolo jasné, že toto jej zaberie málo času. Väčšinu týchto informácii mala zmapovaných v hlave. Bola to skôr morálna dilema s pomáhaním bande slizolinčanov porušovať pravidlá, aby zabránili vylúčiť jej školskú nemezis. Ale bolo jej jasné, že už dospela k rozhodnutiu. Spravila to vtedy, keď si na základe Parkinsonovej slov všimla pomerne úbohý život Draca Malfoya. Bolo treba len posledné postrčenie, aby nedokázala cúvnuť.

„Dobre, to by malo byť pomerne jednoduché. Na základe rozhovoru, čo sme viedli minule, som si dovolila skopírovať rozpis služieb na zvyšok mesiaca,“ povedala a podala Parkinsonovej niekoľko hárkov pergamenu.

Parkinsonová sa na ňu usmiala. „Viem, že nemáš žiaden dôvod veriť mi, ale vážne som ti za tvoju pomoc vďačná.“

„Kto ti ešte pomáha? Pretože, aby som bola úprimná, Parkinsonová, nemôžeš sledovať Malfoya každú noc, robiť svoje aj jeho úlohy a zostať pri zdravom rozume. Niečo sa bude musieť poddať a najpravdepodobnejšie to budeš ty,“ varovala.

Parkinsonová zhíkla. „Ako si vedela, že robím Dracove úlohy?“

„Na to netreba žiadneho génia. Jediným dôvodom, prečo ti to prechádza, je to, že učiteľom na Dracovi Malfoyovi ani trošku nezáleží,“ pretočila Hermiona očami.

Parkinsonová sa začervenala, ale odpovedala na jej pôvodnú otázku. „Blaise a Dafné pomáhajú s úlohami. Stráženie Draca rozdeľujeme medzi Blaisa, Thea a mňa.“

Hermiona prikývla. „To dáva lepší zmysel. Nemôžeš všetko robiť sama.“

Parkinsonová sa postavila a chcela odísť z pracovne. „Ešte posledná vec, Parkinsonová. Ak sa ťa niekto spýta, prečo chodíš za mnou do pracovne, povedala som Ronovi a Harrymu, že sa pokúšame zastaviť šikanovanie slizolinských prvákov.“

Parkinsonová bola prekvapená; Hermiona to videla v jej tvári.

„Nebuď taká prekvapená, Parkinsonová. Harry, Ron a ja sme nezvládali neustále porážať diabolské plány Voldemorta a jeho smrťožrútov len so šťastím. Sme dobrí v myslení za pochodu a veľmi skúsení v tom, ako vravieť ľuďom jednu vec, kým robíme niečo úplne iné,“ odpovedala s úsmevom.

„Prečo nie som šokovaná?“ odpovedala Pansy. „Boli by z vás poriadne slušní slizolinčania, zo všetkých troch.“

Hermiona sa nad tým názorom zamračila, ale nechala to tak.

***

Keď sa Pansy vracala do slizolinskej klubovne, stále sa nad Grangerovej kúskom na rozlúčku usmievala. Už chápala, ako hlavná prefektka získala povesť 'najbystrejšej čarodejnice jej veku'.

„Ako to šlo?“ spýtal sa Blaise, keď k nemu prešla krížom cez klubovňu.

Pansy skontrolovala, či nikto nepočúva. Zapojenie hlavnej prefektky bolo len medzi ňou a Blaisom. Rozhodli sa zatajiť to pred Dafné a Theom. Theo bol voči Dracovi stále príliš nenávistný, aby nepoužil túto informáciu na to, aby ho kompletne zničil a súčasne zničil člena Zlatého tria. Takéto niečo by bolo úplne slizolinské.

„Fajn. Už mala informácie, ktoré sme potrebovali a prišla s krycím príbehom ohľadne toho, prečo bývam v jej pracovni,“ povedala mu a potom ho informovala o zvyšku.

Zapískal. „Možno ju nemám rád, ale človek to musí tej babe pripísať k dobru. Odviedla dôkladnú prácu.“

„Máme šťastie, že je vôbec naklonená pomôcť nám.“

Vyzeral, že jeho to neohromilo.

„Je to Grangerová, Pansy. To dievča sa pletie do všetkého, na čo môže položiť ruky. Je to typická chrabromilská mentalita.“

„Nuž v tomto okamihu som za tú vlastnosť poriadne vďačná. Ako si povedal, potrebujeme všetku pomoc, ktorú môžeme získať a neviem prečo, ale dôverujem jej,“ odpovedala Pansy.

„To je preto, že z nej prakticky vyžaruje chrabromiská šľachetnosť. Ak ti dala svoje slovo, neporuší ho.“

„Vďakabohu. Nemyslím, že by som v tejto situácii dokázala zniesť ďalšieho slizolinčana. Je milé jednať s niekým priamym.“

***

Hermiona si vykračovala po chodbe, mala zo seba dobrý pocit. Profesorka Vectorová si ju práve vybrala za vynikajúcu prácu v Aritmancii. Bola taká ponorená v myšlienkach, že si nevšimla bledú ruku, ktorá vyletela a schmatla ju za rameno. Vykríkla, keď ju vtiahli do výklenku za gobelínom. Niekto ju držal a rukou jej zakrýval ústa, aby nemohla vykríknuť.

„Budeš ticho alebo nie?“ zatiahol aristokratický hlas, ktorý poznala príliš dobre.

Prikývla a ruka sa stiahla. Odtlačila sa a stočila sa.

„Malfoy, ako sa opovažuješ so mnou takto zaobchádzať?“ zasyčala.

„Čo má byť, bola by si radšej, keby som k tebe prišiel, keď si s Poterákom a Lasičiakom?“ posmieval sa.

„Bola by som radšej, keby si sa ku mne vôbec nepribližoval,“ odpovedala.

„Ako keby si nesnívala o mojich bozkoch,“ uťahoval si z nej.

„Prosím ťa, Malfoy, keby som na ne vôbec pomyslela, potom by to nebolo v snoch, ale v nočných morách.“

Malfoy si Hermionu prezrel od hlavy po päty a ona mala pocit, že ju v duchu vyzlieka.

„Čo chceš, Malfoy?“ spýtala sa Hermiona, už unavená z tejto mentálnej hry.

„Chcem vedieť, čo máš za lubom s Pansy,“ prehlásil.

„Čo tým myslíš?“

„Nehraj na mňa blbú, Grangerová. Vieš presne, o čom rozprávam,“ zaškeril sa.

„Prišla za mnou, aby ma požiadala o pomoc pri zastavení šikanovania niektorých slizolinských prvákov,“ povedala.

„Drísty,“ zavrčal. „Povedz mi, čo sa naozaj deje.“

Hermiona zatvorila oči a počítala do desať. Vážne s ním nechcela viesť tento rozhovor. Tiež nepoznala dynamiku medzi Parkinsonovou a Malfoyom, takže nedokázala ani presvedčivo klamať.

„Parkinsonová ma požiadala o pomoc s rozpisom služieb obchôdzok,“ povedala v nádeji, že bude postačovať minimum informácii, ktoré mu poskytla. Priveľmi v to nedúfala.

„Nechaj ma hádať: toto chcela kvôli tomu, aby sa za mnou stále mohla zakrádať a zabránila mi dať sa chytiť za porušovanie večierky a potom byť za to vykopnutý z Rokfortu,“ zavrčal.

Hermiona na súhlas len prikývla.

„Vieš, princezná, malí chrabromilčania ako ty sa nemajú čo pliesť do plánov slizolinčanov. Keby som bol tebou, nepchal by som nos do mojich vecí,“ varoval.

V tomto okamihu s ním Hermiona plne súhlasila. Nechcela byť nikde v blízkosti jeho alebo jeho problémov. Prekliala Parkinsonovú za to, že ju do tohto dostala.

„Ver mi, Malfoy, nechcem pchať prsty do tvojich problémov. Ak sa chceš dať alkoholom zabiť, tak len do toho,“ odsekla Hermiona.

„Potom prečo pomáhaš Pansy? Nedáva to zmysel, Grangerová,“ povedal, tváril sa trochu zmätene.

Jeho výraz bol taký nezvyčajný. Obvykle vídavala len Malfoyov úškrn, takže vidieť ho zmäteného ju prinútilo premýšľať o Parkinsonovej slovách o tom, že je stratený.

„Pretože samu seba uštve, keď ťa bude stále ťahať z problémov,“ vyhŕkla.

Na to sa Malfoy zachechtal. „Grangerová, ty sa fakt necháš ľahko ukecať.“

„Záleží jej na tebe, Malfoy. Možno je jediným človekom, ktorému na tebe záleží a ty sa jej odmieňaš tým, že ju kvôli tebe hrozitánsky bolí hlava.“

„Nepotrebujem kázanie od bifľošskej vševedky ako si ty, Grangerová,“ zavrčal.

„Možno potrebuješ, pretože sa chováš k svojej jedinej priateľke ako k odpadu a máš šťastie, že sa stále snaží zachrániť ti prdel,“ rozvášnila sa.

„Môžeš si strčiť svoju morálku do svojho puritánskeho zadku, Grangerica. Ja nepotrebujem tvoju pomoc a Pansy nepotrebuje tvoje povzbudzovanie. Jediné, čo všetky potrebujete, je nechať ma dopekla na pokoji,“ zavrčal, než sa predral okolo gobelínu a odkráčal po chodbe.

Hermiona sa oprela o stenu a zatvorila oči. Domnievala sa, že by mala asi ísť pohľadať Parkinsonovú a dať jej vedieť, čo sa stalo.