Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola

Prvý rok

Bol to zvyk.

Nepísaný zvyk.

Veľmi dobrý zvyk na mieste plnom nezadaných dospelákov, ktorí potrebovali tráviť čas aj pomimo svojich zvyčajných aktivít (a možno tiež trochu dospelej konverzácie).

Čas na oddych a zábavu, vrátane šálky čaju so sušienkami alebo ďatelinové pivo, poprípade niečo silnejšie ako napríklad ohnivú whisky. Mohli hrať šach, karty, dámu alebo hoci aj šarády. Alebo si vymieňať názory na svoje triedy, konkrétnych študentov a možno aj na školníka.

Bolo to príjemné miesto plné noviniek, ktoré pozývalo človeka pridružiť sa.

Napokon, všetci spoločne zdieľali ten údel: hrad plný mladých, bezstarostných študujúcich čarodejníkov. Miesto, kde sa mohlo udiať čokoľvek.

Museli sa snažiť držať spolu aj napriek svojim nezhodám.

Predstierali fakultnú rivalitu a žartovali o tom neškodnou, hravou cestou.

Severus si tieto zhromaždenia zvykol užívať. 

Nie že by ich poctil svojou prítomnosťou každý večer, ale raz či dvakrát za týždeň, keď doznámkoval eseje a domáce práce, rád si obišiel chodby a stretol sa v učiteľskej zborovni s kolegami.

Posledných pár rokov bolo Severusovou najobľúbenejšou témou popisovať Minerve, ako dobre šiel Slzolinčanom metlobalový tréning. Metlobal ho naozaj nezaujímal, ale miloval spôsob, akým sa s ním fanatická žena dohadovala. Vždy bez konca. Ale fakultné poháre vyhrával jeho tím.

A na koniec, pre zmenu témy, boli vždy spomenuté všetky body, ktoré ubral ich fakultám. Z ich uhla pohľadu vždy nespravodlivo. Samozrejme, že pre nich boli tí malí výtržníci za každých okolností anjelmi! Nasledovalo vysvetľovanie prečo a ako strhol body. Užíval si svoje múdre postrehy a vysvetľovanie nič nehovoriacimi nevšímavými odpoveďami. Bolo to ako mať pred sebou zase tých malých tupohlavcov...

To boli dobré dni.

A teraz sa tam desil vkročiť.

Od začiatku semestra bol jedinou vecou, ktorá sa preberala, Harry Potter.

Harry Potter prišiel do Rokfortu narušiť Snapeovi pokojné nažívanie.

Nestačilo, že svojou prostou prítomnosťou Severusovi pripomínal, čo všetko mohol mať a čo všetko stratil. Nestačilo, že stále, keď ho videl, vrelo v ňom rozhorčenie voči otcovi, na ktorého sa chlapec podobal, a jeho priateľom.

Nestačilo, že kvôli Lily sľúbil to dieťa chrániť.

Teraz musel vydržať, ako celý učiteľský zbor okolo chlapca poskakoval a vychvaľoval všetky jeho smiešne pokroky.

Harry Potter sa naučil ako premeniť špendlíky na špáradlá! Možno budú mať potrebu postaviť mu sochu. Tiež vie hláskovať transfigurácia bez chýb. Bolo divné, že to postrehli, keď jeho rukopis bol takmer nerozlúštiteľný! Mohli by tiež spomenúť, že zaviazať aj topánky si vie úplne sám!

Dúfal, že móda Velebme Pottera čoskoro skončí. Alebo sa bude musieť ísť pokúsiť porozprávať s bytosťami z jazera. U nich si aspoň bude môcť byť istý, že nestretli slávneho Chlapca, ktorý prežil!

Severusovou jedinou útechou bolo hrešiť ho v triede elixírov. Ten chlapec bol taký stratený! Nemal pre jeho predmet ani minimálny talent. Musí si teraz znovu prejsť všetko, čo sa udialo. Väčšina zboru bola okúzlená chlapcom a jeho skutkami. Severus mal prídavok vhodných príležitostí, v ktorých mohol zvoziť chlapca v chodbách. Boli to ojedinelé prípady, ale naozaj sa v nich vyžíval.

Túto noc sa Severus rozhodol navštíviť zborovňu. Vedel o istom incidente, ktorý sa odohral na hodine lietania, a chcel počuť, čo si po tom incidente jeho kolegovia už konečne musia priznať. Sám určil pánovi Malfoyovi dvesto riadkov pre jeho účasť v tom extempore. Chcel sa uistiť, či Zlatý chlapec dostal svoj prídel trestu...

V druhý týždeň školského roku už začali hodiny lietania. Severus si celkom užíval opisy, ktoré madam Hoochová zvykla podávať o triedach a jednotlivých študentoch, a o ich prvých zážitkoch s metlou. S Minervou vždy rozoberali, akí sľubní by neskôr mohli byť v metlobale...

Vošiel do zborovne práve keď madam Hoochová začala vysvetľovať, ako si Longbottomova metla zmyslela vyniesť ho vysoko nad zem, ako sa na nej nedokázal udržať, ani aby si zachránil vlastný život. Ten hlúpy chlapec bol v Nemocničnom krídle na ošetrenie zlomeného zápästia. Ale potom prišla tá zaujímavá časť!

Madam Hoochová nebola prítomná, keďže pomáhala Longbottomovi, ale Minerva to všetko videla zo svojho okna...

To je moment, keď si uvedomia, že dieťa potrebuje neustály dohľad a disciplínu...

„...a potom Harry nasmeroval metlu nadol v tej obrovskej rýchlosti, akoby sa narodil pre lietanie na metle... nesmiete zabúdať, že to bola jeho prvá lekcia... a chytil malý Nezabudal a ubrzdil to tesne pred hradnou stenou!“

„Nepochybne podedil schopnosti svojho otca...“

„Pamätáš si Jamesa, keď hral...?“

„Akoby som mohla zabudnúť...vidieť Harryho lietať mi to všetko pripomenulo...!“

„Má vrodený talent...!“

„A Wood s ním toto poobedie cvičil. Povedal, že by sme nemohli mať lepšieho stíhača!“

„ČO?“ vložil sa do toho Severus, „plánujete do metlobalového tímu pustiť prváka?“

„Teda Severus, to pravidlo máme, pretože prváci sa zvyčajne najprv musia naučiť ako lietať, ale Harry... je prirodzený talent!“

„Prosím, Minerva, povedz mi, že si ho nepochválila. Ten malý tupohlavec si mohol rozbiť hlavu o stenu alebo o zem...“

„No...  mohol, ale jeho úmysly boli dobré.“

„To je skvelý epitaf na náhrobný kameň...“

„Nie si vtipný.“

„Nezdá sa mi to zábavné. Zanechávaš v tom... decku... dojem, že pravidlá pre neho neplatia, že si môže robiť čokoľvek sa mu zachce, kým sú jeho ciele dobré... A nielenže nepocíti ani najmenšie následky... nechávaš ho pokrútiť zvyšok pravidiel a dovolíš mu byť vo fakultnom tíme!“

„Môj drahý Severus, nemal by si piť tak veľa kávy, som si istá, že šálka teplého čaju ti to umožní vidieť... Harry je dobrý chlapec.“

Severus zacítil slabý alarm. Jeden z jeho malých hadov opustil klubovňu a bolo príliš neskoro, aby to bolo neúmyselné... každopádne bol znechutený týmto stretnutím... postavil sa, obdaroval ich jedným zo svojich slávnych ľadových pohľadov a opustil miestnosť.

O desať minút neskôr sa obslúžil svojou obľúbenou značkou čaju a vdýchaval jeho lahodnú vôňu. Pán Malfoy bol späť v jeho posteli, presvedčený, že vedúci jeho fakulty má nadprirodzené schopnosti. Určite usúdil, že by už nikdy zase nemal opustiť teplo svojej postele po večierke. To znamená, že sa do nej vrátil s už varovaným pozadím.

Severus nikdy meporozumie detskému pocitu cti, ktorá znemožňovala otvorené rozprávanie o činoch a spolupáchateľoch... Dobre, aspoň sa Malfoy naučil nič nezatajovať pred svojim vedúcim fakulty a čoskoro bude zvyšok jeho spolu nocľažníkov vedieť, že nemajú opúšťať svoje postele.

Severusova hrdosť mu nedovolila vrátiť sa na večerné stretnutia počas celého nasledujúceho týždňa. Ako mal zabezpečiť bezpečnosť zelenookého decka, ak sa chystalo v tej nebezpečnej hre križovať oblohu! Mal by mať aspoň možnosť spoľahnúť sa na zdravý úsudok svojich kolegov!

Vstúpil a postrehol, že vedúci fakúlt tu boli spolu s madam Hoochovou a profesorkami Aritmancie a Starovekých rún. Každý bol pohodlne usadený, niektorí pred ohniskom hrali šach. Flitwick, Minerva a madam Hoochová pozerali do časopisu. Bez nejakého snaženia si Snape tipol, že to bol metlobalový časopis. Vôbec ho neprekvapilo, že mal pravdu.

„Čaj, Severus? Mal by si ochutnať tieto lahodné škoricové sušienky, sú fantastické.“

„Ďakujem, Pomona. Čo hľadáte tentoraz, nové uniformy pre tímy?“

„Nie, ukazujem Hoochovej metlu, ktorú som vybrala pre Harryho. Riaditeľ mu na moju žiadosť dal povolenie na vlastnú metlu. Potrebuje nejakú lepšiu, ako sú tie školské!“

„Ďalšie pravidlo, ktoré neplatí pre nášho drahocenného pána Pottera.“

„Dostane ju zajtra, Severus. Albus povedal, že by sme ťa o tom mali informovať, ale ocenila by som, keby si udržal tajomstvo o jeho zúčastnení sa hry.“

 „Zoberiem si tvoje tajomstvo do hrobu.“

Po vypití čaju sa Severus prešiel hradnými chodbami. Ako môže ochraňovať to dieťa, ak bude hrať tú nebezpečnú hru? To nikto iný nevidel ten problém?

Zistil si, že lietajúce levy začnú cvičiť v nedeľu a od toho dňa sa bude musieť donútiť byť trikrát do týždňa blízko ihriska...

Od tej doby Severus svojim študentom prideľoval veľmi dlhé eseje. Pomáhalo to zvyšovať nervozitu v jeho hodinách a počas večerov mal dostatok materiálu na kontrolovanie. Napriek tomu sa našiel, ako ide do zborovne týždeň pred Halloweenom. Potreboval trochu vyspelej spoločnosti.

Boli tu iba vedúci fakúlt, madam Hoochová a profesorka Vectorová.

Prijali ho akoby tu bol aj minulú noc. Bol to zvyk. Nebudeš si držať zášť voči svojim kolegom.

Prijal kávu a na tenko nakrájané sendviče, nevečeral. Mal by prestať dávať také dlhé úlohy...

Ale čoskoro sa hovor stočil na jeho najmenej obľúbenú tému... Harry prekliaty Potter... ach Merlin!

Minerva si k nemu prisadla a kradnúc jeden z jeho obložených chlebíkov začala: „Som rada, že si tu, chcela som ti niečo ukázať.“

Severus vzhliadol, mali by volať tieto posedenia Stretnutia fanúšikov Pottera. Možno by sa zabavil sám hrou pasians...

Minerva mu podala zložku.

„Čo je to?“

„Je to Harryho zdravotný záznam. Požiadala som Poppy, aby ho dôkladne skontrolovala. Vždy to robím s deckami, ktoré sú v metlobalovom tíme...“

A čo? Zdravotnú prehliadku žiadal pre každé decko vo svojej fakulte.

„A ukáže mi to, že isté jedenásť ročné decko sa hodí na hranie veľmi nebezpečnej hry... To ma o tom nepresvedčí, Minerva.“

 „Prosím, prečítaj si to, Severus.“

Snape otvoril zložku a zabral sa do úhľadne popísaného pergamenu. Vyznal sa vo výsledkoch testov madam Pomfreyovej a rozumel lekárskym termínom a zhrnutiam. Bol naštvaný. Naštvaný vo všeobecnosti, Potter mal sklon k darebáctvam a všetci títo podlizujúci sa hlupáci ho iba podporovali.

Zložka bola hrubá. A... dobre, toto bolo nepochybne neočakávané... chlapec mal podváhu a bol trochu anemický... Jeho ľavé zápästie malo zhojenú kosť... Tí muklovia nevedia, ako správne napraviť kosti?

Prečo Poppy urobila ten posledný test? Pamäť kože... tento test jej prezradil, či nebola koža nejako poškodená... poranenia boli rozsiahle... Aký bol skutočný príbeh za týmto dieťaťom?

„Si si istá, že sú to výsledky pána Pottera?“

„Madam Pomfreyová nezvykne robiť chyby. Jej prvé výsledky ukázali, že sa mu prednedávnom uzdravili rebrá. A nie... nemal žiadnu nehodu pri metlobale.“

„Vieme, že títo muklovia sú trochu zastaraní aj v prostom umení hojenia kostí...“

„Povedala, že neboli liečené. Uzdravila ich Harryho mágia.“

„Môže to byť tým, že chlapec necíti bolesť alebo to držal v tajnosti zo strachu z trestu.“

„Poppy testovala jeho citlivosť voči bolesti, je vrámci bežných parametrov.“

„A čo povedala, že znamenajú výsledky z jeho kože?“

„Povedala, že to bol dôkaz modrín nedávno uzdravených na chrbte, bedrách a nohách. Kožné tkanivo je nové, len niečo cez mesiac a pol.“

„Akoby bol dostal výprask tesne pred príchodom na Rokfort...“ Filius sa zapojil do konverzácie.

„Rozprávala si sa s chlapcovými opatrovníkmi?“

„Skúšala som. Ani raz neodpovedali na moje sovy. Šla som za Albusom a on mi povedal, že títo muklovia s nami nechcú mať žiaden kontakt. Dovolili sem poslať Harryho a ubytujú ho zase cez leto, ale žiadali, aby sme ich nerušili s ničím týkajúcim sa dieťaťa.“

„Ale nenecháš to tak, však?“

„Poppy Harryho ošetrila, napravila kosti a pripraví pre neho výživový doplnok k strave, anémia sa už upravila. Ešte musí nabrať na váhe...“

„Takže chlapec bude spôsobilý hrať. To je ten pohár pre teba taký dôležitý?“

„Nie, nie je. Rozprávam o tom, že je zdravý a nateraz bez bolesti, stále trochu s podváhou, ale to sa čoskoro vyrieši. Poppy ho bude naďalej kontrolovať. Poznáš ju, nedovolila by mu hrať, ak by mal akýkoľvek problém.“

„Minerva, máme dôkaz zanedbávania.“

„Áno, máme.“

„A plánuješ toho chlapca na konci roka poslať späť k jeho rodine? Albus o tom vie?“

„Neukázala som mu výsledky, ale Poppy mu poslala kópiu. Vie o tom.“

„Čo povedal?“

„Ministerstvo sa na Harryho pýtalo. Chcú ho na verejné vystúpenia a rozhovory. Albus to bol schopný zadržať, pretože prehlásil, že chlapcova rodina si praje, aby ostal mimo správ.  Nepomohlo by to, obviniť muklov zo zlého zaobchádzania. Iba to zvýši nechuť voči muklom.“

„Ministerstvo by ho ovládalo ako bábku,“ poznamenala Hoochová.

„Čo je lepšie? Muklovia sú tu a teraz a zrania ho viac ako Veď-Viete-Kto.“

„Harry potrebuje, aby sa o neho niekto naozaj staral. Niekto, kto bude dosť obozretný, aby ho viedol a určil pravidlá a naučil ho držať sa ich,“ prehlásila Pomona.

„To máme robiť my,“ vložil sa do toho Flitwick.

„Naozaj? Podľa mňa to vyzerá, že mu dovoľujeme zdivočieť...“ Severus rozmýšľal, že má pár elixírov, ktorými by rád nakŕmil tých muklov...

Sproutová namietala: „Nezdivočie, so spolužiakmi vychádza dobre.“

„Okrem slizolinčanov...“

„Nie je tyran.“

„Mohol to zdediť po svojom otcovi. Možno začne, keď naberie trochu viac váhy a zoženie si viac priateľov,“ Severus si uvedomoval, že začína byť naštvaný.

„Je to iba decko, ktoré sa snaží, aby s ním boli dospelí spokojní...“

„Aké sú jeho školské výsledky?“ Severus ich musí dostať späť do starých koľají...

„Nie zlé. Zapája sa do hodín a odovzdáva domáce úlohy na čas,“ prehlásila jeho pyšná vedúca fakulty. Minerva by si bránila hociktoré z jej malých levíčat!

„Tak tak na čas,“ opravil ju Flitwick. Konečne má aspoň niekto štipku vlastného názoru. Možno veľkosti jeho vlastnej maličkosti. Snape sa usmial svojmu vtipu.

„Vieme, že niektoré muklovské školy ich nenaučia, ako si zorganizovať čas,“ pokračovala Sproutová. Samozrejme, že ty nemusíš mať usporiadaný čas, keď sadíš semienka do zeme.

„Iba nachádzame výhovorky!“

„Potrebuje rozvinúť svoj potenciál a my mu s tým musíme pomôcť,“ dodal Flitwick. Vždy mal veľké vízie.

„Nerozmaznávame ho tak veľmi, ako si môžeš myslieť, Severus...“ Minerva nemohla prijať, že by sa mohla mýliť.

„A čo od nás chce Albus, aby sme urobili?“

Starý blázon má určite nejaký plán.

„Vieš aký je, poukáže na problém a verí, že budeš vedieť čo robiť a spravíš to správne.“

„Čo spravíme s jeho rodinou?“ Sproutová by ich mohla požiadať, aby navštívili jej mäsožravé rastliny.

„Nesmie sa k nim vrátiť.“ Flitwick by ich mohol levitovať... alebo zakliať ich nábytok, aby ich pohrýzol!

„Okolo ich pozemku sú ochrany. Ochrany udržované krvou jeho matky, zdieľa ju s jeho tetou a bratrancom. Aby bol v bezpečí, potrebuje zotrvávať s touto krvou,“ vyzeralo to, že Minerva prišla pripravená...

„Takže máme necelých deväť mesiacov, aby sme našli spôsob, aby zostal chránený, ale v bezpečí pred zlým zaobchádzaním... To zvládnem.“ Flitwick bol v čarovaní dobrý.

„Môžem pomôcť... existuje niekoľko veľmi zaujímavých rún, ktoré ochraňujú deti.“ Profesorka Vectorová bola príliš potichu a Severus si myslel, že zaspala.

„Poppy povedala, že Harry by potreboval rozprávať sa o svojom živote. Týrané deti veria, že čo sa stalo, bola ich chyba a zvyknú chrániť tyranov, aby sa uchránili pred ďalším utrpením. S Poppy sa nechcel rozprávať a trhol sebou, keď...“

 „Mali by sme ho oboznámiť s našimi zisteniami, možno by začal rozprávať...“ Flitwick bol občas príliš racionálny.

„Poppy mi vravela... radila sa s niekoľkýmu známymi a tí je odporučili, že pre Harryho by bolo dobré sa o tom rozprávať, ale najprv musí nájsť niekoho, komu sa môže zveriť so svojimi tajomstvami. Bude rozprávať, keď si k niekomu vybuduje dôveru. Potrebuje niekoho dospelého, aby sa mohol otvoriť.“

„Má Minervu,“ odvetila Pomona. Aké šťastie! pomyslel si Snape.

„Som už vedúca jeho fakulty, ale... Musím so všetkými zaobchádzať spravodlivo. Nemôžem sa zameriavať len na neho. A Poppy naznačila, že by bolo lepšie, keby si vytvoril bližší vzťah s dospelým mužom.“ Takže to ostáva iba na Flitwickovi a... Och! Nie!

„Myslím, Minerva, že by to profesor Dumbledore spravil rád, miluje hranie sa na streleného starého deda.“

„Severus, vieš predsa, že to nemôže robiť. Viac ako polovicu času strávi mimo školy.“

„Tak, sa môžeme pokúsiť obstarať si kompetentnejšieho ministra.. možno to bude ľahšie ako výskum o krvných ochranách...“

„Severus!“

Dobre, pomyslel si Severus, čakajú, že sa dobrovoľne prihlásim... zvládol by som to všetko? Nepochyboval, že chlapca naučí disciplíne a pravidlám, ale... dokázal by získať si jeho dôveru, umožniť mu rozprávať o tom zanedbávaní...? Nemusia sa kvôli tomu na seba naviazať, však..?

„Hádam, že to už ostáva iba na mne...  Koniec koncov, chlapec ma už nenávidí. A vie, že ja by som nič z jeho nezmyslov...“

„Neveril by si, čo s tým chlapcom spraví trocha starostlivosti.“

„Rozprávame o dieťati, nie rastline, Pomona.“

„To je to isté, Severus.“

„Povolíte mi umiestniť ochrany okolo jeho postele a internátu? Určím mu čas, kedy ísť do postele a to je jediná cesta, ako to u neho presadiť.“

„Nie je to trochu drsné, Severus?“

„Tvoji bystrohlavčania sú dosť rozumní na to, aby vedeli, že potrebujú spánok. Bifľomorčania sú zase veľmi poslušní. Moji slizolinčania sú spacifikovaní ešte predtým ako opustia klubovňu. Po večierke vonku sú najčastejšie chytení chrabromilčania. A mojej pozornosti neušlo, že tento konkrétny chrabromilčan bol takmer chytený mimo jeho intráku tú istú noc, ako zvládol ten nezodpovedný kaskadérsky kúsok na metle. Mal sa zúčastniť duelu.“

„Naozaj?“ Minerva nevyzerala byť prekvapená.

„A nie sám. Filcha zmiatol Zloduch a nedokázal ich chytiť, ale viac ako dve deti sa túlali v Sieni slávi. Má odtlačky topánok, ako dôkaz.“

„Mal by tú miestnosť častejšie zametať.“

„Začnem veriť, že sa ako Albus rozprávaš s hradom.“

„Nerozprávam, Filius. Prichytil som iného účastníka a poradil Filchovi, kam sa má pozrieť.“

„Koho si chytil?“

„To nie je podstatné, Minerva, ale pocítil následky. Ako by mali aj pán Potter a jeho spolupáchatelia, keby ich Filch chytil.“

„Nie som si istá tými ochranami, Severus. Som presvedčená, že moja fakulta má mať voľnosť v tom, kedy pôjdu spať. Samozrejme nepodporujem ich prechádzanie sa v noci po hrade, ale...“

„Veľmi by mi pomohlo, keby si ma nechala umiestniť tie ochranné kúzla...“

„Môžeš... Hádam, že im to neuškodí, ak pridám nejaké alarmy na izby prvákov... tí potrebujú najviac dohľadu...“

„Možno by si chcela dohliadnuť jedným očkom aj na Weasleyovské dvojčatá...“

„Ak by boli v mojej fakulte, prilepil by som ich k posteliam...“

„Požiadam portrét, aby menil heslo po večierke.“

„O ktorej tvoji malí hadíci chodia spať?“

„O pol desiatej prváci s druhákmi, o pol jedenástej zvyšok.“

„Dobre, začína byť neskoro a samú ma to ťahá do postele. Sme dohodnutí. Harryho si na starosť zoberie Severus.“

„Budeme ťa informovať o jeho správaní a výsledkoch v triede.“

„Kedy mu to chceš oznámiť?“

„Tak skoro ako je možné.“

„Môžeš počkať až po Halloweene? Je to iba jeden týždeň a vieš, že by sme im mali povoliť sa trochu vyblázniť.“

„V poriadku. V sobotu po Halloweene. Ale aby to fungovalo, potrebujem tvoju podporu, Minerva. Chcem, aby bol pripravený do postele o deviatej a o pol desiatej už spal. O desiatej v piatky a soboty.“

„Podporím tvoje rozhodnutia, Severus.“

„Mám nejaké slovo čo sa týka jeho hrania?“

„Už som mu to sľúbila. Hra bude vhodný spôsob ako mu pomôcť s jeho sebadôverou a...“

„Zanedbávané deti majú problém so smelosťou.“

„Dobre, keď chceš, aby som strácal svoj čas pozeraním tej hlúpej hry... Ale vyhradzujem si právo zakázať mu hrať...“

„Iba ak nehráme proti Slizolinu.“

Snape sa vrátil do svojich izieb.

Fotografiu Lily Evansovej mal na nočnom stolíku a nadobudol taký trafený zvyk rozprávať sa s ňou... nahlas, dúfajúc, že s ozvenou svojho vlastného hlasu od stien bude takmer počuť jej odpoveď.

„Myslia si, že budem schopný pomôcť tvojmu dieťaťu, moja drahá. Viem, že som sľúbil, že na neho dozriem a ja to dodržím. Len keby sa tak nepodobal na tvojho prekliateho manžela...

Mýlil som sa... Myslel som si, že je zhýčkaný princ... Ironicky je asi tak hýčkaný ako bol tento Princ... mal som si pamätať, že tvoja sestra bola... nebola veľmi milá osoba.

Prajem si, aby to bolo inak. Nechystám sa ho pozvať do svojej spálne, ale odložím ťa niekam, kde ťa nemôže vidieť... ak by náhodou vošiel. Drž nám palce.“

Pokračovanie na budúce