archiv.hpkizi.sk
Kapitola 12. Rozhovor o bále
Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 17.03. 2008
Téma: Ich miestnosť

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ich miestnosť

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Their room

Autor originálu : Aleximoon

Link na originál : Their room

Počet slov originálu: : 110 918

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Friendship , Humor , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: žiadne Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Aleximoon, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling. **
*** Autor of English text : Aleximoon ***

Chapter 12. Discussing the Ball

Beta.read: EGGY



Kapitola 12. Rozhovor o bále

Draco sa opieral o ohradu pastviny a nechal svoje oči putovať po zmesi Chrabromilčanov a Slizolinčanov. Jeho zrak sa dlhšie zdržal na Grangerovej, ktorá stála na kraji čistinky pred Hagridovou chatrčou s Potterom a Weasleym. Ani prinajmenšom nevenovali pozornosť poloobrovi, pretože sa vzájomne rozprávali tlmenými hlasmi. Z času na čas sa niekto z nich pozrel cez plece, či niekto nepočúva. Grangerová sa pozrela späť a jej hnedé kučery zachytili jasné svetlo . Draco bol prekvapený pretože normálne tmavohnedé vlasy sa zmenili na svetlé a zlatohnedé. Niežeby sa zaujímal o prekvapivé množstvo farieb, ktoré mali Grangerovej vlasy. Zdalo sa, že si všimla jeho záujem a pozrela sa na neho. Vyzerala, že sa každú chvíľu usmeje, ale keď sa na ňu posmešne usmial, zmenila názor.

Hlučný dunivý hlas odtiahol Dracove oči z Grangerovej ku stredu ohrady, kde mal Hagrid nejakú novú príšeru.

„To je bezekiras. Pozor Finnigan, nedostaňte sa k nemu tak blízko.“

Draco posmešne odfrkol; obluda sa podobala viacmenej na dosť veľkého leva. Na rozdiel od normálneho leva sa ale Hagridov nový domáci miláčik trblietal a žiaril. Jeho hustá hriva blikotala na svetle a spôsobovala, že pohľad na ňu bol takmer bolestivý.

Bezekiras, ktorý v tejto chvíli spal, bol najmenej sedem stôp dlhý a keby stál, bol by viac než päť stôp vysoký. To veľké nemehlo im práve vymenovávalo všetky magické schopnosti toho tvora, ale Draco sa o to nestaral. Bol posledný deň vyučovania pred zimnými prázdninami a všetko, čo on naozaj chcel, bolo zostať v teple a pokračovať v sledovaní úžasnej trojice.

Ohromujúci štekot vrátil nazad jeho pozornosť, keď veľký čierny pes prechádzal okolo neho. Zviera, ktoré Hagrid tak rád volal psom, ľahko vyskočilo na plot a vrčalo hrozivo na spiaceho leva. Šelma lenivo otvorila jedno oko a potom sa apaticky pretiahla. Skúmala svoje okolie s hmlistým záujmom. Pes slabo zavrčal a pohol sa smerom k veľkej šelme. Šelma zábavne zazívala a potom udrela psa cez jeho dlhý ňufák.  

Pes vydal strašný výkrik a zutekal nazad cez ohradu. Avšak šelma nebola touto malou hrou unudená a rýchlo prenasledovala veľkého psa spať k plotu.

Draco sledoval incident s rastúcim záujmom, keď veľká šelma skúmala študentov, ktorí ju obklopovali.

„Teraz zostaňte pokojní a nebehajte dokola,“ povedal Hagrid ticho.

Ale ako väčšina kúzelných zvierat aj bezekiras mohol vycítiť strach. Otočil svoje veľké zlaté oči na Longbottoma a zasyčal. Ten idiotský Chrabromilčan hystericky vykríkol a otočil sa utekať smerom k hradu.

Draco sa zacítil ako sa zaškeril, pretože šelma sa okamžite pustila do prenasledovania, hravo skákajúc Longbottomovi v pätách. Potter, vždy hrdina, a Weasley vybehli za Longbottom so svojimi čarodejnými prútikmi. Hagrid tiež tesne v pätách. Dracov úškrn rástol nad tým zmätkom. Všetci Chrabromilčania to zdesene sledovali, kým Slizolinčania sa takmer váľali smiechom. 

Longbottom zmizol za kopcom a trieda ho začala nasledovať. Draco nechcel zmeškať tú zábavu, tak sa odtiahol od plota. Kráčal smerom ku Crabbovi a Goylovi, keď sa zastavil. Prebehol ním zvláštny pocit. Nie celkom vediac, čo to bolo, Draco zastal, aby zistil, či sa to stane znovu. Určite si bol istý, že ten zvláštny pocit zacítil znovu, ako keby ho niekto volal. Pozrel sa cez plece, ale väčšina študentov už opustila čistinku a žiaden z nich mu nevenoval pozornosť. Zacítil to znovu, ale bolo to silnejšie a viac naliehavejšie. Otočil sa a kráčal späť k Hagridovej chatrči. Dôverne ten pocit poznal, ale znepokojoval ho. Pokračoval povedľa chatrče a obzeral sa naokolo. Ďaleko vzadu, na kraji lesa bola malá šopa. Pohol sa pomaly smerom  k nej a potom zastal. Niečo ho prenasledovalo. Ale Draco nevidel nič iné okrem stromov. Rozhodol sa, že naozaj nepotrebuje vedieť, čo za zvláštny pocit sa k nemu vracal a že odísť do hradu, aby sa potešil z príjemného obeda, bude určite tá správna vec, keď nejaký hlas sa prehnal cez neho.

„Nehýb sa Tesák! Nemôžem ti pomôcť, ak sa budeš stále hýbať!“

Draco vzdychol. „Ako môže byť všade?“ 

Keď prišiel na roh malej šopy, našiel Grangerovú ako sa zúfalo pokúša udržať na obojku veľkého psa. Pes sa napínal oproti nej a jediný dôvod, prečo sa ešte nerozbehol späť ku chate, bolo to, že Grangerová nejako dokázala omotať koniec druhý koniec lana z jeho obojku na niekoľko krát okolo malého stromčeka. Vďaka tomu bol malý stromček zohnutý až k zemi ako bojoval so psom.  

„Čo robíš Grangerová?“ spýtal sa chladne.

Pozrela hore, prekvapená s malou nádobkou v jej rukách. Draco spoznal, že je to liečivý balzam; bola to tá istá vec, čo madam Pomfreyová používala na jeho rôzne metlobalové zranenia. Grangerová sa očividne pokúšala použiť ho na hlboké rezné rany na psom ňufáku.

„A čo vyzerá, že robím, Malfoy,“ vyprskla urazene.

Keď mu to hovorila, Draco si všimol, že náhodne prešla na druhú stranu za mohutné telo psa. Urobila to na poslednú chvíľu, stále sa uisťovala, že je niečo hmatateľné medzi nimi dvoma. Draco si uvedomil, že to bolo to najlepšie. Vždy sa zvláštne cítil, keď bola príliš blízko. Znervózňovalo ho to.

Draco začul zlomenie vetvy na jednej strane malého priestoru, ktorý obklopoval šopu. Napäl uši, pokúšajúc sa zachytiť nejaký iný zvuk, ale už bolo ticho; príliš ticho.

„Grangerová, myslím, že by sme mali radšej ísť,“ povedal potichu a vytiahol čarodejný prútik.

„Prečo? A každopádne nemám v úmysle ísť niekam s tebou.“

Dracove oči sa zúžili a zabudol na vzrastajúci pocit zlej predtuchy, pretože ona prekrížila svoje ruky na hrudi a poskytla mu jej najodmietavejší výraz. Ale zvuk ďalších lámaných vetví, v tom čase oveľa bližšie, pripomenul mu blížiace sa nebezpečenstvo. Vykročil dopredu, zdrapil ju za zápästie a odtiahol ju preč od psa.

„Niečo je tam vonku, Grangerová, musíme odísť,“ povedal jej zúrivo, keď sa snažila vytrhnúť z jeho zovretia.

Grangerová pozrela na neho so zjavnou nedôverou, ale potom pozrela dole na psa. Pes nikdy neprestal vo svojom boji za slobodu. Pozrel na ňu so svojimi veľkými očami a pritlačil svoje uši k hlave a zavrčal smerom k stromom.  

Grangerovej oči sa rozšírili a potom sliedila pátravo pomedzi tmavé stromy, hľadajúc akýkoľvek náznak pohybu. Draco zrazu zacítil ako cez neho prešlo príjemné teplo. Pocit uvoľnenia, ktorý už nemal večnosť, pustil jej zápästie. Otočila sa a pozrela na neho spýtavo. Jej veľké hnedé oči sa prepaľovali do vnútra jeho duše.  

Áno,“ pomyslel si neurčito, „to by mohlo byť príjemné, len sa pozerať navždy do jej očí.“

Hlboká ospalosť začala prenikať cez neho a veľká túžba posadiť sa a zaspať sa prehnala cez neho.

„Malfoy?“ Grangerovej ostrý hlas ho vrátil nazad z jeho snenia.

Draco sa rozhliadol okolo, zacítil ako hlboká hmla prechádzala cez jeho hlavu. Zrazu si uvedomil, čo to na nich poľuje.

„To je mantichora, Grangerová,“ zašepkal.

„Čo? To nie je možné!“ povedala mu.

Ale Draco nemal v úmysle sa dohadovať; už zažil tieto zvláštne pocity predtým, práve vďaka nim pustil tú hroznú vec z klietky. Popadol ju za ruku a potiahol ju za ním, idúc rýchlo späť na cestu, bojujúc s naliehaním, aby bežali. Nechcel jednať ako korisť, skôr než musel.

„Ale Tesák,“ povedala.

„Vykašli sa na toho prekliateho psa!“ vybuchol Draco, zrýchliac jeho tempo.

„Nemôžem!“ zanariekala a podarilo sa jej vykrútiť z jeho zovretia.

Draco sledoval ako beží nazad dole po cestičke. Nevedel, prečo ju už neopustil. Keď sa sama rozhodla, nechať sa zabiť, prečo by sa mal starať? Ale on sa staral a s pocitom márnosti sa rozbehol za ňou.

Grangerová klesla na kolená a pokúšala sa rozmotať uzly, ktoré držali psa na mieste. Jej ruky sa triasli s rastúcim pocitom strachu a  prsty sa  jej šmýkali po lane. Pes stál úplne ticho, jeho tesáky vycerené, zľahka vrčiace.

„Nechaj mňa,“ vyprskol Draco a odtlačil Grangerovú nabok. Ľahko uvoľnil povraz zo stromu a mykol s ním, aby upútal pozornosť psa. Pes sa neho pozrel a potom sa rozbehol smerom k veľkej skupine kríkov.

„Nie teraz Tesák!“ zasyčala Hermiona na neho a pritiahla ho vďaka obojku.

Draco schmatol Grangerovej ruku a postavil ju na nohy. Kroviny na pravej strane práve zašušťali a on mohol počuť slabé zamrmlanie. So psom skákajúcim pred nimi bežali nazad na cestu, viac sa nestarajúc, čo ich prenasleduje, nech to bolo čokoľvek.

Obzrúc sa cez plece, mohol tak-tak vidieť ako sa netvor rúti za nimi. Na polovicu skrytý v hlbokom lístí, len záblesky zlatohnedej kožušiny. Ale jeden pohľad na chvost škorpióna povedal Dracovi, že má pravdu v tom, čo to je. Snažil sa spočítať ako dlho by mohli bežať než ich to chytí, keď ho náhle Grangerová silne potiahla doľava. Potkýnajúc zachytil sám seba skôr než mohol prepadnúť cez svoje vlastné nohy a nechal ju, aby ho viedla cez husté stromy. Náhle zastavila, tak že Draco takmer vrazil do nej. Pred nimi stála Hagridova chatrč.

Napriek tomu, že mohol počuť ako sa mantichora rýchlo približuje, ozvala sa v ňom jeho malfoyovská pýcha.

„V žiadnom prípade tam nejdem!“ povedal jej rozhodne.

Grangerová sa na neho pozrela cez plece a potom ho silno sotila do vnútra izby. Spadol na podlahu a rýchlo sa zvrtol; bol schopný zachytiť mantichorin pohľad pri veľkom skoku tesne predtým ako Grangerová zatreskla dvere. Na chvíľu nastala pauza a potom ohromná sila udrela do dverí z druhej strany. Celá chatrč sa zatriasla. Draco sa nervózne pozrel okolo seba. Ako odolná je chatrč? Ďalšie veľké buchnutie, ale chatrč zostala nedotknutá.

Sadli si potichu za drevený stôl, sledujúc dvere na Hagridovej chatrči. Tesák sa hrbil v rohu, uši pritlačené k hlave, vrčiac slabo na stenu.

„Ako dlho myslíš, že tu budeme?“ nakoniec sa spýtal Draco.

„Ako to mám vedieť Malfoy?“ vyprskla Grangerová v zlej nálade.

„Nuž ty vyzeráš, že vieš všetko hum... Grangerová,“ zamrmlal Draco.

Nezdalo sa, že si Grangerová všimla jeho prerieknutie. Postavila sa a presunula sa k jednému z okien a pozrela sa dookola.

„Nevidím nič, možno to odišlo preč,“ nádejne na neho pozrela cez plece.

„Do pekla, Grangerová, choď preč od okna, len to prilákaš.“

Demonštratívne sa mu otočila chrtom. Draco sa postavil a začal ísť k nej, keď zviera urobilo ďalší útok na chatrč. Grangerová rýchlo vykríkla, pretože mantichora zaútočila na okno. Bleskurýchlo sa vrátila na svoje miesto a pokúšala sa znovu polapiť dych.

„Hovoril som ti to,“ povedal.

„Hagrid musí mať nejaké kúzla na stenách, ktoré udržujú vonku veci ako táto,“ povedala ignorujúc to.

Grangerová vstala, pohla sa k drevenému kredencu a vzala masívnu kanvicu na čaj a dve šálky čaju. Draco sledoval ako sa zamestnávala ohňom. Roztržito zastrčila kader tmavých vlasov za svoje útle ucho a zavesila kanvicu nad plamene. Draco pocítil nejaký zvláštne krútiaci sa pocit hlboko vo svojom vnútri. Na sekundu si pomyslel, že je príliš pekná, aby sa na ňu pozeral. Pozrela nazad na neho, jej jantárové oči sa zablysli svetlom z ohňa, stále boli naplnené strachom, ale záblesk očakávania sa tam začal vytvárať. Draco zacítil ako zrazu jeho ústa vyschli. Odvrátil sa preč a poobzeral sa po malej chatrči.

„Prečo je niekto ochotný žiť tu?“

„Myslím, že je tu útulne,“ povedala mu Grangerová hlavato.

„Oh počkaj, zabudol som, že rada tráviš svoje prázdniny u Weasleyovcov. Tak toto uspokojuje tvoj vkus úplne.“

Grangerová sa začervenala a potom sa naklonila smerom k nemu a povedala slabým nebezpečným hlasom.

„Ľutujem ťa, nikdy si nebol v nejakom útulnom dome. Vždy si bol v tom studenom malfoyovskom panstve, ktoré tak miluješ. Jeden deň si uvedomíš, že peniaze a sila neznamenajú príliš veľa, keď všetko naokolo teba je studené.“

Predtým než si sadla, naliala pariaci sa čaj do dvoch šálok. Zdvihla šálku k perám prstami pevne zovretými. Draco civel na ňu v šoku. Pravdaže mala pravdu a to bol ten problém. Ako ona mohla mať vo všetkom pravdu, ako mohla spoznať to len tým, že sa naňho pozrela? Jediná vec, o ktorú sa skutočne staral, bolo panstvo. Obrovský starý dom, ktorý jeden deň mohol byť jeho, dom, kde ho vychovali. Ale mala pravdu, bolo tam studeno.

„Ja... je mi ľúto, Malfoy, nemala som ti to povedať.“

Prekvapený Draco pozrel na ňu. Nervózne trela špičky prstov oproti hrane stola. „Nemala som hovoriť takého veci.“ Draco sa na ňu zaškeril; prevrátila oči a pokračovala. „Áno, dokonca ani tebe.“

Draco sa oprel dozadu na drevenej stoličke, ktorá - musel pripustiť - bola celkom pohodlná a ešte viac sa uškrnul.

„Tak Grangerová, tešíš sa na rande s Potterom?“

Grangerovej zabehol čaj a ohromene na neho pozrela.

„O čom preboha to hovoríš, Malfoy?“ spýtala sa.

„O Vianočnom bále, Grangerová, naozaj by si mohla dávať pozor,“ povedal jej zatrpknuto.

„Nejdem s Harrym.“

„Čože? Nehovor mi, že si vážne povedala áno Weasleymu? Ten hlupák nemá čo ponúknuť, chcem tým povedať, či si videla ten talár, čo si obliekol minulý rok?“ bľabotal Draco; myšlienka, že by Grangerová išla s Potterom bola viac prijateľnejšia ako že ide s Weasleym. Prinajmenšom Potter bol slávny. 

„Pre tvoju informáciu, nejdem ani s Ronom ani s Harrym.“

„Ešte nemáš partnera?“ Draco nemohol skryť šok v jeho hlase. Aj keď bola v Chrabromile, bola predsa len celkom pekná a dosť obletovaná, keď to tak mohol povedať.

„Vlastne idem s Deanom,“ Grangerová pozrela mimo neho.

Draco sa rýchlo zamyslel, pokúšajúc sa spomenúť, kto to bol. Spomienka na vysokého chlapca na Elixíroch mu prišla na myseľ.

„Thomas? Ty ideš s Thomasom? Musí byť najmenej o dve stopy vyšší ako ty. Stavil by som sa, že ani nemôže tancovať, vyzerá tak strašne vytiahnuto.“

„Mám Deana rada a nie je taký vytiahnutý,“ odsekla Grangerová. „Mimochodom, s kým ideš ty?“

„Ja...“ Na malú chvíľu uvidel Draco sám seba ako kráča cez dvere do Veľkej Sály v páre s hnedovlasou dievčinou držiacou sa jeho ruky, jej ľahký vzdušný hábit vlaje okolo jej kriviek, a keď sa obrátila k nemu, aby sa na neho usmiala, jej teplé jantárové oči rozcitliveli niečo v jeho vnútri. „Pansy. Idem s Pansy.“

„Oh,“ povedala Grangerová. Draco si pomyslel, že vyzerala takmer skľúčene, ale ten pohľad zmizol tak rýchlo, že si tým nebol istý.

Potom upadli do ticha. Draco uvažoval o tom, čo to znamenalo, že myslel na ňu ako na svoju partnerku na bále. Neklamal o tom, že ide s Pansy; to hlúpe dievča skočilo po ňom hneď, čo upustil sieň po Dumbledorovom oznámení. Draco súhlasil, že s ňou pôjde, pretože bola najatraktívnejšie dievčaťom v slizolinskej fakulte a ona tým pozdvihne jeho ego, čo ho veľmi potešilo. Ale keď sa Grangerová spýtala, koho berie, pomyslel si na ňu. A zdalo sa to tak normálne, tak prirodzené, tak správne. 

Grangerová vstala a začala znova šuchotať v kredenci. Objavila sa s malým tanierikom tvrdých koláčov. S grimasou zatvorila dvierka na kredenci a malý kúsok pergamenu sa zatrepotal dole k podlahe. Zamračená položila tanier na stôl a zdvihla kúsok papiera. Draco pozeral naň cez jej plece, keď si sadla. Neusporiadané čarbanice sprvu dávali ťažko zmysel. Zvyšok pergamenu bol pokrytý malými kresbami a značkami. Dracovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že je to nákupný zoznam.

„To je nejaký kód, ktorý urobilo určite to nemehlo,“ povedal.

Grangerová pozrela na neho zvedavo.

„Poznáš tesnopis? Lucius používal svoju vlastnú verziu. Rýchly spôsob ako si niečo zapísať, pravdaže viac ho zaujímalo to, že potom trvalo oveľa dlhšie prísť na to, čo to je, keď si nepoznala jeho osobný tesnopis.“ Draco sa oprel dozadu na stoličke so spokojným úsmevom, že on rozlúštil Luciusov špeciálny kód ešte predtým než ho mohol plynulo napísať.

Grangerová pozerala na neho, keď hovoril a potom pozrela späť na kúsok papiera. Jej oči sa rozšírili a zdalo sa, že sa rozpráva sama so sebou. Tak náhle vstala,  že sa jej stolička prevrátila a takmer zhodila kanvicu na čaj.

„Mám to!“ zakričala, mávajúc kúskom papiera pred ním. „To je to, prečo to vôbec nedávalo žiadny zmysel!“

„Čo?“ spýtal sa Draco prekvapene.

„Tak je to! Sú zakódované!“ Grangerová vlastne skákala veselo hore a dole.

„Čo? Čo je zakódované? Grangerová, o čom to hovoríš?“ Draco sa postavil, pretože poskakujúca Grangerová nad ním mu bol nepríjemná.

„Jeho knihy. O'Learyho knihy. Všetky sú plné čísel? Musia byť zakódované!“ Grangerová skutočne skákala hore a dolu s očividným potešením.

A potom Draco pochopil, o čom rozprávala. A to dávalo zmysel; pravdaže, knihy musia byť zakódované v nejakom druhu kódu. Dosť ho nahnevalo, že ho to nenapadlo skôr. Medzitým sa Grangerová hnala k dverám, a s rukou na kľučke sa obrátila smerom k nemu.  

„Poďme! Musíme ísť do knižnice!“

Draco si uvedomil, na čo sa chystá  a bleskurýchle prebehol izbou. Chytil ju za zápästie a pritiahol späť od dverí skôr než ich otvorila. Grangerová zakopla a spadla rovno na Draca. A akoby zo svojej vlastnej vôle sa jeho ruky obtočili okolo jej. Stuhla proti nim a potom sa uvoľnila. Pomohol jej narovnať sa, ale nepustil ju. Zacítil ako mu divoko začalo biť srdce a pritiahol si ju bližšie k sebe. Zaklonila svoju hlavu a on si ju pritiahol dokonca ešte bližšie a naklonil nadol.

„Hermiona! Čo si myslíš, že robíš?“ Hagridov hlas zadunel v chatrči.

Na chvíľu nastala pauza, keď Draco s úžasom pozeral nahor do počernej Hagridovej tváre uvedomujúc si pravdepodobne po prvý raz, čo znamená byť polovičným obrom. Obraz veľkej čiernej topánky, ktorá drtí jeho hlavu mu prebehol hlavou. Grangerová zrazu odskočila preč od neho, čím ho vytrhla z jeho snívania. Tak dychtivo sa od neho oslobodzovala, že Draco takmer stratil svoju rovnováhu.

„Hagrid, vďaka bohu, že si sa vrátil!“ Grangerovej nervózny hlas bol o niekoľko oktáv vyšší ako normálne.

Hagrid sa pohol rýchlejšie, než by sa dalo predpokladať pri jeho veľkosti a zdvihol Draca z podlahy, jeho veľká päsť zovretá na golieri Dracovho hábitu.

„Čo myslíte, že robíte?“ jeho hlas bol nízky a hrozivý.

„Hagrid, prosím, to nie je tak ako to vyzerá!“ Grangerová teraz naliehala prenikavým hlasom. „Bola tu mantichora, prenasledovala nás, nemali sme čas vrátiť sa do hradu.“

Draco dopadol na doskovú podlahu, keď ho Hagrid pustil. Zalapal po dychu a pozrel sa hore, keď sa Hagrid obrátil ku Grangerovej. 

„Si si istá, Hermiona?“

Grangerová prikývla a Hagrid prešiel okolo oboch a oprel sa vedľa ohňa. S niekoľkými zamrmlanými slovami náhle vybuchlo svetlo a oheň sa zdal jasnejší, mohli v krútiacom sa dyme uvidieť riaditeľovu kanceláriu.

„Profesor Dumbledore? Počujete ma?“ volal Hagrid do plameňov.

„Áno Hagrid?“ Dumbledorova tvár sa objavila v plameňoch.

„Mali ste pravdu, vrátilo sa to, naháňalo to Hermionu a Malfoya do mojej chatrče.“

„Prídem tam, Hagrid, počkaj ma prosím,“ riaditeľova tvár zmizla.

Draco sa zdvihol na nohy a zvedavo sa pozrel na Grangerovú. Pokrčila mierne plecami a len stála sledovala Hagrida. Polovičný obor vydoloval obrovský kufor, ktorý odpočíval pod jeho posteľou. Z neho vytiahol obrovskú kušu a potom batôžtek plátna, ktorý rozbalil krížom cez starý paplón na svojej posteli. Odhalil tak niekoľko balíčkov s obsahom, nad ktorým Draco rozšíril oči prekvapením.

„To nie sú... to nemôžu byť, dračie zuby?“ zašepkala Grangerová.

Draco sa v duchu usmial; bola mimoriadne bystrá, samozrejme ak sa vynechala jej povesť vševeda.

„Áno,“ odpovedal Hagrid a začal prezerať každý balíček, objavilo sa ich tam sedem.

Draco žasol na tým, že Hagrid má takéto veci. Bolo veľmi ťažké získať dračie zuby, boli výnimočne cenné. Zuby dospelého draka boli skoro tak cenné ako diamanty; boli určené k preseknutiu čohokoľvek. Lucius bol veľmi pyšný na malý nôž, ktorý bol ukončený malým kúskom zuba a tu, táto ohava, mala celý tulec tejto vzácnosti.

„Chystáš sa to potom zabiť, Hagrid?“ slabo sa spýtala Hermiona.

„Áno, ak to chytíme,“ povedal jej. „Viem, že väčšina kúzelných tvorov má práva, ale tento jeden musí byť zničený, hoci mi to spôsobuje bolesť. Samé to neodíde, ak to neurobíme.“

„Čo myslíte tým, že to neodíde od nás, ak to neurobíte?“ spýtal sa Draco.

„Dozviete sa, pán Malfoy.“ Draco sa otočil a uvidel riaditeľa ako stojí vo dverách s profesorom Snapom krok za ním. „Mantichora je známa svojou skazenosťou, ale väčšina ľudí si neuvedomuje, že mantichora málokedy nechá svoju korisť uniknúť.“ 

„Myslíte, že...“ začala Grangerová, ale riaditeľ pokračoval.

„Áno, slečna Grangerová, mal som malé tušenie, že vaša mantichora by mohla zotrvávať v susedstve pozemkov v nádeji, že dokončí svoju večeru. A teraz, Severus, mohol by si ich odprevadiť nazad do hradu? Hagrid a ja sa o to postaráme.“

Draco mal málo času, aby mohol namietať a tak sa čoskoro našiel na ceste nazad do hradu s profesorom Snapom a Grangerovou. Profesor Snape nehovoril nič ani jednému z nich a pôsobil, ako by ho jeho práca strážcu dusila. Keď prešli cez veľké dvere, profesor Snape zastal.

„Teraz, slečna Grangerová, navrhujem vám, aby ste si to namierili do svojej spoločenskej miestnosti a to isté ty, Draco.“

„Ale profesor, Malfoy a ja sme sa chystali ísť do knižnice,“ povedala rýchlo Grangerová, Draco stále mohol vidieť vzrušenie v jej očiach.

„Nemyslíte si, že vy a pán Malfoy ste už dnes spolu strávili celkom dosť času? Čo by povedali ľudia?“ povedal kruto profesor Snape.

„To nebola jej chyba, profesor,“ bránil ju Draco, skôr než mohol tieto slová zastaviť.

Profesor Snape sa zvrtol dokola, aby sa na neho pozrel a Grangerová vyzerala tiež šokovane. Draco ťažko bojoval s tým, aby sa nezačervenal a bez ďalšieho slova sa otočil a odišiel smerom k žalárom.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 12. Rozhovor o bále Od: denice - 07.02. 2011
To bylo tedy těsné, kdo by řekl, že mantichora bude tak záludná. Ale ti dva si mohli aspoň popovídat o plese. A Hagrid se objevil v nejnevhodnější okamžik.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )22.09. 2008Their Room - oznam
Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás