archiv.hpkizi.sk
Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá
Skok v čase
Vložené: Jimmi - 15.11. 2010
Téma: Skok v čase

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Leap in Time

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Leap in Time

Autor originálu : velvet86

Link na originál : Leap in Time

Počet slov originálu: : 164 541

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Neuvedené Žáner: Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Leap in time

31. kapitola –
Sedem viteálov - časť druhá

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/31/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá

Keď sa blížili Harryho jedenáste narodeniny, zrazu sa v jedno ráno prebudil a podvedome vedel, že sa stane niečo veľké. Niečo, čo navždy zmení jeho život. Nemal potuchy, čo to bude a prečo to tak cíti, ale skrátka vedel, že na niečo čaká. A potom prišiel na Privátnu ulicu č. 4 prvý list z Rokfortu.

Zakaždým, keď počas minulých rokov bojoval s Voldemortom, ho tento pocit sprevádzal a poskytoval mu odvahu a nádej a varoval ho, keď bol v nebezpečenstve.

V piatom ročníku Harry vedel, že mu zomrie niekto blízky. Proste to zrazu dokázal vytušiť. A keď jeho vízia, ako Voldemort mučí Siriusa, prenikla do jeho mysle, bol si istý, že toto tušenie bolo o Siriusovi a že ho zabijú. Fakt, že Harry bol napokon skutočnou príčinou Siriusovej smrti, ho odvtedy trápil skoro každý deň.

Teraz, skoro o rok neskôr, sa ten podivný a neopísateľný pocit zrazu vrátil. Ale tentoraz vedel nielen to, že sa niečo veľké stane. Tentoraz to bolo oveľa viac než len to.

Kým sa Harry zaoberal Umbridgeovou v jej pracovni, zrazu s istotou vedel, že dnes v noci zomrie. Nedokázal povedať prečo si tým bol taký istý, ale nepochyboval, že jeho tušenie je správne. A zrazu chcel utiecť a ukryť sa. Bez ohľadu na to, aký tvrdý bol doteraz jeho život, stále nechcel zomrieť. Stále bolo toľko vecí, ktoré chcel urobiť. A len teraz si uvedomil, že tá najväčšia časť z neho vždy verila, že akosi tento boj prežije. Že bude nejako schopný zabiť Voldemorta. To, že si práve uvedomil, že sa pravdepodobne mýlil, spôsobilo, že si Harry pripadal veľmi stratený.
Zhlboka sa nadýchol, vyslovil Enervate a opustil pracovňu Umbridgeovej skôr, než dokázala vôbec otvoriť oči.

"Poďme," zašepkal smerom k Malfoyovi, ktorý skoro vyskočil z kože, keď začul vedľa seba Harryho hlas bez tela.

"Sakra, Potter, do kelu nemohol si ma varovať?" zasyčal Malfoy tým svojím vysokým hlasom.

Harry by sa zasmial, keby ten podivný pocit nevyradil jeho zmysel pre humor.

"Prepáč," zašepkal namiesto toho a vyslúžil si tým od Malfoya prekvapený pohľad.

Našťastie nemali veľa času porozprávať sa, pretože sa pred nimi zrazu zjavil Dumbledore.

"Pripravení?" s úsmevom sa spýtal.

Harry prikývol a hoci bol ukrytý pod neviditeľným plášťom, mal podivný pocit, že ho Dumbledore mohol aj tak vidieť.

Zložil si plášť a znova prikývol.

"Dobre, poďme teda," prehovoril Dumbledore a oni ho nasledovali k výťahu.

Trvalo im len desať minúť, kým znova opustili ministerstvo a Harry po celý čas čakal na nejaký útok alebo nejakú prekážku, ktorú budú musieť prekonať. Ale prekvapujúco šlo všetko dobre. Harry si nemohol pomôcť, ale uvažoval, že to bolo príliš ľahké.

Odvar Všehodžúsu začal pomaly strácať svoj účinok a Harry s Malfoyom sa obaja premenili na svoje obvyklé ja.

Vidieť Malfoya v ženských muklovských šatách by bolo vrcholom dňa, ale Harry sa nedokázal zasmiať dokonca ani na tom. A skôr než si to mohol dvakrát premyslieť, Malfoy už mal na sebe normálne oblečenie. Nuž, pokiaľ sa značkové džínsy dali nazvať normálnymi.

Tá temná predtucha spôsobila, že sa mu obavami zovrel žalúdok. Malfoy sa mračil, kým ho sledoval a Harry sa otočil, pozerajúc sa na Dumbledora.

Dumbledore bol pre Harryho vždy symbolom sily a nádeje. Pokiaľ bol nablízku Dumbledore, bude v bezpečí, správne? Ale ten zlovestný hlások v jeho hlave vravel: si to ty, kto má zabiť Voldemorta. Ty a nie Dumbledore. Takže je prirodzené, že to budeš ty, kto zomrie, ak to nedokážeš urobiť.

Ale Harry by toľkokrát neprežil, keby bol strachom paralyzovaný zbabelec. Takže len zaťal päste a podvolil sa a od okamihu, čo sa zmieril so svojím osudom, sa uvoľnil a ten hrozný strach v jeho bruchu zmizol, aby bol nahradený zúrivou odhodlanosťou. Ak dnes v noci zomrie, potom sa aspoň postará, že jeho smrť nebude nadarmo.

Ako keby Malfoy vycítil zmenu jeho nálady, venoval Harrymu ďalšie zamračenie a príliš vševediaci pohľad. Toto bola v skutočnosti vec, ktorú na Malfoyovi Harry nenávidel najviac. Hoci bol domýšľavou fretkou, bolo v ňom niečo, čo dokázalo vidieť človeku rovno do duše. Ako keby tie strieborné oči boli dýky stvorené k tomu, aby strhli všetky vnútorné steny.

"Dobre teda, vráťme sa na Rokfort," vážne prehovoril Dumbledore a svojimi dlhými prstami zovrel Harryho a Malfoyove zápästia.

Zmizli a Harryho posledná myšlienka bola, že ak dnes v noci musí vážne zomrieť, aspoň sa ešte raz vráti domov.

ooOoo

Hermiona, Ginny a Draco sa premiestnili na lúčku neďaleko Rokvillu. Bolo skoro poludnie a tak na nich zhora svietilo slnko. Všetko vyzeralo pokojné a bezpečné a bolo trochu čudné, že pocit, ktorý náhle zasiahol nepripravenú Hermionu, bol taký zlovestný a vystrašený. Nedokázala zadržať prekvapené zalapanie po dychu a obaja, Ginny aj Draco, sa na ňu zamračene pozreli.

"Si v poriadku?" zašepkala Ginny, ako keby sa bála, že ich niekto začuje.

Hermiona prikývla a nasadila si na tvár slabý úsmev, ale neprinútila tým zmiznúť Dracovo zamračenie. Zovrelo jej žalúdok a zhlboka sa nadýchla. Začínalo to byť vážne. Mohla to cítiť. Doslova. Jej telom prebehla triaška a Hermiona sa pokúsila dať dokopy. Za posledné mesiace toho toľko zvládla. Bola svedkom lásky, strachu, bolesti, šťastia, čistého požehnania a tiež bolesti. Toto mohla určite zvládnuť. Jednoducho musela.

"Poďme," nakoniec povedal Draco a začali kráčať smerom k hradu.

Takmer sa dostali do Rokvillu, keď ich skoro na smrť vystrašili tri osoby, ktoré sa pred nimi nečakane zjavili. Dracov prútik už bol pripravený prekliať kohokoľvek, kto im možno chcel ublížiť, ale potom si uvedomili, že to je v skutočnosti Dumbledore, ktorý drží Harryho a Draca. Hermionine srdce, ktoré sa rozbúchalo v obave, teraz búšilo, pretože bola taká rada, že vidí nezraneného Draca. A samozrejme aj Harryho.

Dracove oči sa stretli s jej a skôr než sa vôbec mohla pohnúť, už sa k nej priblížil a s úľavou ju objal. Toto vôbec neupokojilo jej bijúce srdce.

"Ak prežijeme dnešnú noc, chcem ťa mať vo svojej posteli," zašepkal tak potichu, že to nikto okrem nej nemohol počuť.

Hermiona sa začervenala a bola si istá, že jej žiaria oči len z čistého pomyslenia na to. A zrazu ju zasiahol smutný pocit ľútosti. Ak to dnes v noci nezvládnu, nikdy nezistí, aké je to. V posledných dňoch Hermiona veľa nepremýšľala o sexe, ale myslela naň predtým. A teraz si priala, aby tak dlho nečakali a jednoducho to urobili. Draco jej stisol ruku, ako keby vedel na čo myslí a ona sa na neho trochu smutne usmiala. Harry vzal za ruku Ginny a teraz, keď sa na neho Hermiona pozrela, vedela, že sa rozhodol. A nemohla si pomôcť, aby si nemyslela, že sa jej to nebude páčiť.

"Získali sme od Gringottovcov ten pohár, ale videli nás. Nebude dlho trvať, kým sa to dozvie Voldemort," vysvetľoval Draco z budúcnosti a Dumbledore prikývol.

"Takže máme medailón a pohár a stavím sa, že Severus sa už postaral o diadém. Jediné, čo zostáva, je Nagini. Ale nemusíme ju hľadať. Voldemort sa určite dostaví."

Skôr než mohol niekto na to tvrdenie zareagovať, Harry zrazu vykríkol, jeho tvár bledá ako stena. Oči mal zatvorené a Hermiona presne vedela, čo robí. Harry bol znova vo Voldemortovej mysli.

"Vie... Práve zabil nejakých škriatkov a je načisto šialený. Myslí na všetky viteály a rozhodol sa skontrolovať každý jeden, aby sa uistil, či je v bezpečí. Začne s prsteňom..." zašepkal Harry.

Otvoril svoje zelené oči a pozeral sa jedine na Dumbledora.

"Máme niekoľko hodín, ale potom príde na Rokfort. Musíme odtiaľto všetkých dostať."

ooOoo

Pansy s Weasleym čakali pri vchode do Tajomnej komnaty. Už sa nerozprávali a Weasley medzi nimi udržiaval odstup. Pansy vedela, o čo sa snaží. Chcel udržať postavené steny, ktoré oddeľovali chrabromilčanov od slizolinčanov. Hlavne po tom, čoho boli pred chvíľou svedkom, obaja vedeli, že náklonnosť medzi tými dvoma fakultami bola odsúdená k nezdaru. Ale nemohla si pomôcť, aby nepremýšľala o tom, že Draco a Grangerová zjavne spolu vychádzajú veľmi dobre...

"Prečo si myslíš, že sa Snape zamiloval do Potterovej mamy? Mám na mysli, boli úplne odlišní, nie?" zrazu prehovorila Pansy, príliš zvedavá na jeho odpoveď.

Weasley sa na ňu dlho zadíval, ruky vo vreckách, vlasy mu padali do očí. Prečo jej zrazu pripadal taký rozkošný?

"Možno to je to, čo ho priťahovalo. Možno ju chcel, pretože v prvom rade bola nedosiahnuteľná."

Pansy prikývla, stratená v myšlienkach.

"Myslíš, že taká láska vydrží? Ak nemáte nič spoločné, ak žijete v odlišných svetoch, myslíš, že existuje šanca, že to stále vyjde?"

Weasley pokrčil plecami.

"Nemám potuchy. Ale myslím, že to nezistíš, ak to neskúsiš. Ak to nevyjde, potom si môžeš povedať aspoň to, že si sa pokúsila. Myslím, že je to lepšie, než sa vzdať a naveky sa pýtať samej seba, čo by bolo, keby si tomu dala šancu."

Pansy si nemohla pomôcť, aby nebola prekvapená. Také múdre slová od Weasleyho? Nakoniec prikývla.

"Myslím, že máš pravdu. Nechcela by som sa po celý čas

samej seba pýtať, čo mohlo byť. Lepšie to zistiť sama, aj keby ti to malo zlomiť srdce."

"Hermiona a Malfoy nie sú ako Snape a Harryho mama," zrazu povedal Weasley potichu, jeho vrelý pohľad upretý na ňu.

Pansy by nemala byť taká prekvapená, že vedel, o ktorom páre v skutočnosti rozpráva.

"Viem," odpovedala, slabý úsmev na jej perách. "Keď sú spolu, vzduch okolo nich sa zdá byť nabitý elektrinou. Ale nie je to len tým, oni sa skrátka zdajú, že majú niečo zvláštne. Chvíľu ma to privádzalo do šialenstva," priznala a začervenala sa.

Weasley prikývol.

"A teraz?" zrazu zašepkal a Pansy sa začervenala ešte viac.

"Teraz si myslím, že by som rada raz mala taký vzťah - s tým správnym človekom," pomaly odpovedala a neodvážila sa na neho pozrieť.

"Ja tiež," nakoniec potichu odpovedal.

Pansy vzhliadla, ich oči sa stretli a na krátky okamih sa zem prestala hýbať a čas zostal stáť, kým bola stratená v jeho pohľade.

"Prečo ste sa vy dvaja nevrátili do svojich spální, ako som vám povedal?" zrazu ich prerušil ostrý hlas a obaja sa otočili tvárou k bledému Snapovi.

"Chceme pomôcť. Skrátka sa nevrátime do postele a nebudeme predstierať, že sa nič nedeje," tvrdohlavo odvetila Pansy, jej ruky založené na hrudi.

V Snapových očiach sa objavila nie príliš častá iskra skôr, než sa znova zmenili na obvyklé čierne.

"Nasledujte ma," len odpovedal a Pansy si nemohla pomôcť, aby prekvapením nenadvihla obočie. Pozrela na Weasleyho, ktorý pokrčil plecami, slabý úsmev na jeho perách.

Snape opustil kúpeľňu a Pansy s Weasleym šli za ním. Keď sa dostali k dverám, ich ruky sa dotkli a Pansyine srdce začalo búšiť. Zjavne predsa len chrabromilčania nie sú takí zlí... pomyslela si s úsmevom. Netušila, že Weasley v skutočnosti dospel k tomu istému záveru ohľadne slizolinčanov.

ooOoo

Draco si nemohol pomôcť, aby nepremýšľal o tom, že niečo s Potterom nie je v poriadku. A zjavne to vycítila aj Hermiona. Normálne by mu to bolo jedno, ale akosi sa mu ten kamenný výraz na Potterovej tvári nepáčil. Tento výraz zjemnel jedine vtedy, keď sa pozrel na tú malú červenovlásku.

Dumbledore sa ich práve chystal znova rozdeliť na skupiny.

"Ja sa postarám o evakuáciu študentov a zhromaždím všetkých učiteľov, aby som sa ich spýtal, či chcú zostať a bojovať alebo odísť. Draco, informuj Fénixov rád. Vieš ako. Harry, tu je Chrabromilov meč. S ostatnými musíte zničiť tie viteály. Som si istý, že to zvládnete."

Dumbledorove modré oči boli upreté na Pottera, dôvera a pýcha v jeho pohľade, keď im dával oba viteály a prostriedok k tomu, aby ich zničili - Chrabromilov zlatý meč.

Potter pochmúrne prikývol, jedna ruka zovretá okolo zlatej rukoväte, druhá držala medailón a pohár.

Draco si všimol, ako jeho budúce ja hľadí na Hermionu. Pozrela sa na neho tiež, znepokojený úsmev na jej tvári.

"Dávaj pozor," naznačila perami, ale tie slová nepovedala nahlas. Prikývol a odmiestnil sa, jeho oči stále spojené s jej, až kým sa neodmiestnil.

Draco vedel, že je to hlúpe, ale žiarlil. Medzi jeho budúcim ja a Hermionou bolo toho tak veľa, že si občas ich blízkosťou pripadal zradený. Čo bolo samozrejme totálne hlúpe. Ale nemohol si pomôcť, aby to tak necítil.

Boli teraz priamo pred hradom. Dumbledore položil ruku na Potterove plece a usmial sa.

"Stretneme sa vo Veľkej sieni. Buďte opatrní. Zlo nie je vždy čierne," povedal skôr, než definitívne odišiel do hradu.

"Poďme do Zakázaného lesa," nakoniec navrhol Potter, ale Hermiona ho zrazu chytila za ruku, vydesený výraz v tvári.

"Nie, to nemôžeš!" vykríkla skôr, než si uvedomila, že všetci na ňu prekvapene zízajú.

Hermiona si začala hrýzť spodnú peru a Draco vedel, že je to istý znak toho, že ľutuje, že povedala niečo skôr, než nad tým popremýšľala. Potter a červenovláska to samozrejme vedeli tiež a teraz všetci čakali na vysvetlenie.

"No, myslím, že by bolo lepšie nerobiť to na takom nebezpečnom mieste. Čo ak viteál priťahuje temné stvorenia?"

Draco musel priznať, že bola dobrá, ale nikto z nich neveril, že toto bol skutočný dôvod jej prudkej reakcie.

Ale Potter prekvapujúco pokrčil plecami.

"A kam by sme potom mali ísť?"

Hermiona si stále hrýzla pery, zrejme aby zadržala povzdych úľavy.

"Poďme do skleníka," nakoniec navrhla, ale Ginny si odfrkla.

"A čo ak viteál pritiahne Diabolské osídlo?" nahnevane zazrela na Hermionu.

Obe dievčatá sa teraz na seba pozerali, hnedovláska prekvapená, červenovláska stále nahnevaná.

Draco sa pozrel na Pottera, ktorý bol zjavne rovnako zmätený ako on.

"Miona, musím sa s tebou porozprávať," náhle prehovorila červenovláska a Hermiona len prikývla, medzi jej obočím zamračenie.

"Vrátime sa o minútku," odvetila a nasledovala svoju najlepšiu priateľku smerom k jazeru.

"Budú v poriadku?" zamračene sa spýtal Draco, kým sa pozeral na tie dve dievčatá.

Potter znova pokrčil plecami.

"Vykecajú sa z toho. A práve teraz nemáme čas na takéto hry. Poďme, postaráme sa o tie viteály."

Draco mu venoval znepokojený pohľad.

"Čo sa deje, Potter? Čo sa stalo v Umbridgeovej pracovni?"

Normálne by toto bola ohromná príležitosť robiť si z neho žarty, ale Draco na to nemal chuť. Naozaj chcel vedieť, čo sa deje s "Vyvoleným". Hlavne preto, že sa spoliehal na Pottera v tom, že sa postará, že všetci dnešný večer prežijú.

"Nič. Môžeš ísť so mnou alebo tu zostať a čakať na baby," len povedal Potter a otočil sa, že odíde do Zakázaného lesa.

"Hej, nepočul si, že Hermiona nechcela, aby si vošiel do toho prekliateho lesa? Nech si robí obavy kvôli čomukoľvek, nemal by si to len tak ignorovať," nahnevane prehovoril Draco, nie si istý, či chce Pottera nasledovať preto, aby mu pomohol alebo ho zmlátil.

"Ja viem, prečo nechce, aby som do toho lesa šiel. Ale zatiaľ je bezpečný," s úškrnom odvetil Potter, ten istý kamenný výraz v jeho tvári.

Draco zahromžil, ale šiel za ním. Len dúfal, že Hermionina teória o temných stvoreniach je len teóriou.

ooOoo

Hermiona nasledovala Ginny k jazeru, nie si celkom istá, čo povedať. Ginny nikdy nebola taká nahnevaná a Hermiona nechápala, čo jej vlastne urobila. Nespomínajúc, že nebol čas začínať nejakú prekliatu hádku.

"Gin, čo sa deje?" nakoniec sa potichu spýtala, nie si istá, čo očakávať.

"Miona, čím je pre teba Draco? Myslím, čo k nemu cítiš?" zrazu sa spýtala Ginny a Hermiona sa zmätene zamračila.

"Milujem ho," odpovedala bez zaváhania, nie si istá tým, čo bude nasledovať.

"A urobila by si čokoľvek, aby si ho ochránila, správne?" vecne položila otázku Ginny.

"Áno, iste..." začala Hermiona, ale Ginny ju prerušila ďalšou otázkou.

"A keby bol v ohrození života, urobila by si čokoľvek, aby si zaistila, že bude v bezpečí, správne?"

Hermiona začala tušiť, kam v skutočnosti tento rozhovor smeruje.

"Áno, Gin, urobila by som," odpovedala odovzdane.

"Dobre, je skvelé, že si takto dobre navzájom rozumieme. A teraz mi povedz, čo do pekla tajíš, inak ťa to prinútim povedať a nebude sa ti to páčiť. Viem, že ešte nie som s prútikom taká dobrá ako ty, ale nepotrebujem prútik, aby som ťa zmlátila a ver mi, že to urobím, ak si budem istá, že by to mohlo možno ochrániť Harryho."

Hermiona sa prekvapene pozrela na svoju najlepšiu priateľku a bolo jej jasné, že to Ginny myslí vážne. A po prvý raz Hermiona zrazu pochopila, aké to je byť priateľkou "Vyvoleného". Dnes v noci to bolo pre Harryho život alebo smrť. Nič medzi tým neexistovalo a Ginny to vedela. A nebol to len Harryho život. Keby zlyhal, celý svet by sa zrútil. Toto nebol druh tlaku, ktorý by mal zvládnuť nejaký šestnásťročný chlapec. Toto nebol život, ktorý jej najlepší priateľ mal viesť. Keby Harry naozaj zomrel, časť z Hermiony by zomrela tiež. Ale pre Ginny by to bola polovica jej duše. A bolo len prirodzené, že by urobila čokoľvek, aby tomu zabránila - dokonca aj keby sa musela rozhodnúť medzi svojou najlepšou priateľkou a svojou láskou. Ginny sa rozhodla a Hermiona vedela, že by bola urobila to isté, aj keby jej to ublížilo.

"Gin, je mi to ľúto. Nechápala som to tak. Máš pravdu. Naozaj som ti nechcela ublížiť."

Ginnin tvrdý výraz zjemnel a teraz konečne dala najavo svoje skutočné pocity. Hermiona skoro zalapala po dychu, keď videla ten strach a paniku v tých zvyčajne silných očiach a to zúfalstvo vo výraze svojej najlepšej priateľky.

"Miona, on je pripravený zomrieť. Vidím mu to na očiach. Dokážem mu to vidieť v tvári, v tom, ako sa na mňa pozrie. Myslí si, že neprežije. Je si istý, že prehrá a ja to nedokážem zniesť. Ak niečo vieš, prosím ťa, prosím, povedz mi to. Nemôžem bez neho žiť."

Hermionine srdce sa rozpadlo na kúsky. Nemohla jej to povedať. Keby jej to povedala, Ginny by to nedokázala utajiť. Ale musela. Všetci museli. Harry musel dnes v noci zomrieť, aby bol schopný prežiť. Ale ako to mala vysvetliť?

"Gin, nezatajila som to preto, pretože by som ti neverila. Nepovedala som ti to, pretože sa bojím, že by si to nedokázala zvládnuť," nakoniec pomaly prehovorila Hermiona, jej hlas bol sotva silnejší než roztrasený šepot.

A zrazu Hermiona cítila, ako jej slzy stekajú po lícach a videla, ako Ginnina tvár zbledla. A potom sa červenovláska zosypala a po prvý raz za niekoľko rokov začala plakať tak silno, ako keby časť z jej duše zomrela.

ooOoo

Draco nasledoval Pottera do Zakázaného lesa a čoskoro našli peknú malú čistinku, kde mohli dokonca vidieť zopár lúčov slnka. Na Dracov vkus bola príliš tichá a nemohol si pomôcť, aby sa necítil nervózny. Aké to bude zničiť kúsok Voldemortovej duše?

"Chceš to skúsiť prvý?" zrazu sa Potter spýtal, ako keby vytušil jeho myšlienky.

Draco automaticky pokrútil hlavou a zaškeril sa na Potterov úsmev.

"Vezmem si ten pohár," povedal Potter skôr pre seba, jeho výraz znova chladný.

Položil zlatý pohár na trávu a vzal meč. Nezdalo sa to byť príliš komplikované. Aké ťažké mohlo byť zničiť obyčajný pohár s takým silným mečom?

Tak tomu bolo dovtedy, kým zrazu nezačuli prehovoriť ten vysoký a chladný hlas, ako keby stál hneď vedľa nich samotný Voldemort.

Draco nedokázal zabrániť prikrčeniu a Potterova ruka zovrela meč ešte mocnejšie.

"Ty to v skutočnosti nechceš urobiť, Potter. Vieš, že nie si predurčený zničiť ma. Skrátka to nedokážeš. Zabil som tvojich rodičov, tvojho krstného otca, tvojho priateľa a teraz sa chystám zabiť každého, kto je pre teba dôležitý. A ty ma nedokážeš zastaviť. Ty nie si ten Vyvolený, Harry. Si len malý chlapec, ktorý je vydesený. Nemusí to byť takéto. Môžem všetko napraviť. Odlož ten meč a vráť mi môj viteál. Ja neublížim tvojim priateľom a nikto nebude musieť zomrieť. Len poslúchni Harry Potter a môžeš žiť v bezpečí a šťastí. Nemusí to takto skončiť."

Draco pozorne sledoval Pottera. Triasol sa. Začali sa objavovať obrázky ako tiene. Hagrid, Hermiona, Weasley a Ginny, ktorá zrazu začala hovoriť nežným hlasom.

"Môžeme byť spolu, Harry. Len my dvaja. Zbytočne neriskuj naše životy. Len buďme šťastní. Chcem byť s tebou naveky. Nemusíš sa hrať na hrdinu."

"No tak, kamoš, neváhaj. Je to najlepšie pre nás všetkých. A viem, že chodíš s Ginny. Je to skvelé, vážne. Neexistuje nikto iný, s kým by som chcel, aby chodila," prehovoril Weasley s takým hlúpym úsmevom, že mu chcel Draco jednu vraziť.

Mlhavá Hermiona zrazu začala hovoriť, jej hlas nebol taký vrelý ako tej skutočnej Hermiony. Draco si pripadal hlúpo, pretože aj tak zareagoval, hoci vedel, že je to len prekliata ilúzia.

"Harry, tak už sa vzdaj. Ak nás chceš naozaj zachrániť, musíš poslúchnuť. Nikto nebude musieť trpieť, ak sa jednoducho vzdáš. Chápeme to. Nikoho nesklameš. Všetci vieme, že si urobil, čo si mohol. Je čas nechať to byť, Harry."

Potter bol bledý ako stena, jeho zelené oči príliš jasné.

Draco vošiel medzi nich a prinútil tie tiene cúvnuť.

"Hermiona by nikdy nepovedala niečo také hlúpe a ty to vieš Potter! A tvoja priateľka by radšej randila s tryskochvostým škrotom, než by sa podrobila Temnému pánovi! Všetci by dnes v noci radšej zomreli, než žili pod jeho vládou. Kurva Potter, znič už ten prekliaty pohár!"

Draco nevedel, ktoré z jeho slov prinútilo Pottera pohnúť sa, ale ostrie Chrabromilovho meča zrazu prelomilo zlatý pohár vo dvoje a v tom tichu zaznel vysoký výkrik. Dracovi z neho naskočila husia koža.

Potter sťažka dýchal, jeho oči veľké a prázdne a Draco ho zrazu skutočne ľutoval. Posledné mesiace bol jeho vlastný život v riadnom chaose, ale nebolo to nič v porovnaní s tým, čím musel prejsť Potter.

"Vďaka," nakoniec zvládol povedať a Draco len prikývol. On by nechcel byť v takejto situácii na Potterovom mieste a tušil, že chlapec, ktorý stále žil, to bude cítiť rovnako.

"Medailón je tvoj," vyčerpane prehovoril Potter a Draco si odfrkol.

"Vďaka," ironicky odpovedal a vyslúžil si tým suchý smiech.

ooOoo

Ginny sa dosť skoro upokojila a k Hermioninmu prekvapeniu sa vážne zdala byť v poriadku. Oči mala stále červené a napuchnuté, ale mala ďaleko od toho, aby sa znova v slzách zosypala. Jej tvár mala rovnaký kamenný výraz, ktorý mal predtým Harry a Hermione to bolo tak ľúto, že mohla sotva dýchať. Ale nemohla jej poskytnúť žiadnu nádej. Bolo lepšie, keď Ginny očakávala to najhoršie. Ak neexistovala žiadna nádej, potom neexistovali žiadne očakávania. A ak nakoniec všetko dobre dopadne, Ginny bude dokonca ešte šťastnejšia. Bolo to lepšie než byť zničená, pretože sa vaše nádeje nesplnili. A pravda bola, že Hermiona nevedela, či to Harry zvládne. Z tejto prostej myšlienky jej srdce jednoducho vynechalo úder. Hrýzla si peru, až kým nezacítila krv.

"Miona? Musím ťa požiadať o láskavosť," zrazu pomaly prehovorila Ginny a Hermiona miesto odpovede pokrútila hlavou.

"Vôbec na to nemysli, Ginevra."

Ginny sa bez humoru zasmiala, ale prikývla.

"Dobre, tak poďme zničiť tie prekliate viteály."

Hermiona súhlasne prikývla a vzala svoju najlepšiu priateľku za ruku, keď Ginny náhle stuhla.

"Kde sú chalani?" spýtala sa vydesene a Hermiona si len teraz všimla, že po Harrym a Dracovi tu niet ani stopy.

"Zakázaný les. Rýchlo," povedala a obe dievčatá začali utekať.

ooOoo

Draco si prial, aby mohol poslať Pottera preč. Prial si, aby ho mohol požiadať nech jednoducho odíde a vráti sa, keď skončí, ale vedel, že by to nebolo fér. On bol svedkom Potterovho strachu a teraz bol na rade on, aby odhalil svoje najväčšie nočné mory. Draco sa zaškeril. Položil zlatý náramok na zem a čakal na Voldemortovu reakciu. Ale nič sa nestalo. Zamračil sa a pozrel na Pottera, ktorý len zmätene pokrčil plecami.

"Len ho znič, nečakaj," napäto nariadil Potter a Draco prikývol. Neprítomnosť temnej aktivity vyvolávala väčšiu nervozitu než to, čo sa stalo predtým Potterovi.

Draco chytil meč a bol pripravený prebodnúť medailón, keď pred ním zrazu stála Hermiona, jej nohy sa vznášali nad medailónom.

"No tak, len to urob. Zabi ma," povedala smutne, jej veľké oči uslzené.

Draco zaváhal. Vedel, že je to len ilúzia, ale aj tak bol paralyzovaný. Aké typické, že Voldemort využije jedinú skutočnú slabosť, ktorú Draco mal.

"Nie je to tak, že by si ma už predtým nezabil," pokračovala a Draco sa prekvapene zamračil.

"Čože?" nedokázal sa zastaviť, aby sa nespýtal.

"Ach, no tak, Draco, nepredstieraj, že nevieš. Koľkokrát si mi zlomil srdce? Koľkokrát som kvôli tebe plakala? Keby som sa do teba nezamilovala, potom by sa nič z tohto neudialo."

Jej hlas bol zrazu zreteľný a naplnený emóciou a Draco sklonil meč, nebol si istý, čo povedať.

Zrazu sa pred ním začali objavovať obrázky. Hermiona, keď ho videla bozkávať Pansy, Potter a Weasley, ktorí sa s ňou kvôli nemu nerozprávali, jeho matka, ako sa jej vyhráža, okamih, keď jej povedal, že s ňou neopustí Malfoy Manor, to, ako sa s ňou rozprával pred jej rodičmi - ako keby bola len priateľka, nesčítane krát, keď ju predtým nazval humusáčkou. Všetky tieto obrázky ukazovali plačúcu alebo smutnú Hermionu a každý jeden krát to bola jeho chyba.

"Myslíš, že môžeš jednoducho zmeniť strany a predstierať, že si jedným z tých dobrých chlapcov? Nemôžeš, Draco. Žijeme v rozličných svetoch a ty si neurobil nič iné, okrem toho, že si mi sťažil život. My nemôžeme byť spolu, Draco. Len by sme jeden druhému ublížili. Ja už nechcem, aby sa mi viacej ubližovalo."

Slzy jej stekali po lícach a Draco sa nemohol pohnúť, nemohol premýšľať. Čakal všetko, len toto nie. Toto nebola nejaká ilúzia, ktorú mohol prehliadnuť. Toto bola pravda. Všetko, čo povedala, bola pravda.

"Malfoy! Nepovedal si mi predtým, že Hermiona by nikdy takéto sračky nepovedala? Voldemort hrá zvrátenú hru s našimi mysľami, takže sa neopovažuj vzdať! Nikdy by ma nenapadlo, že niečo takéto poviem, ale Hermiona ťa miluje," zrazu vykríkol Potter. Neviditeľná sila ho odhodila dozadu a on hlavou tresol o blízky strom. Draco chcel skontrolovať, či je v poriadku, ale doslova sa nemohol pohnúť.

Znova sa otočil tvárou k tej plačúcej Hermione a zrazu stál pred Voldemortom, ktorý mal jednu ruku okolo Hermioninho pása, kým v druhej držal svoj prútik. Tie tmavé, mŕtve oči a jeho bledá tvár sa zdali byť príliš reálne. Na jeho perách bol krutý úsmev.

"Myslíš si, že len preto, že si nedostal Temné znamenie, tak že môžeš byť stále zachránený? Dovoľ mi povedať ti, že sa mýliš Draco. Nemusíš mať Temné znamenie, aby si bol smrťožrútom."

"Nie!" vykríkol Draco a všimol si, že má na sebe čierny plášť a striebornú masku. Na jeho predlaktí bola veľká, čierna lebka.

Voldemort sa kruto usmial a namieril svoj prútik na Hermionu.

"Avada Kedavra," vyslovil skoro znudene a Draco vykríkol v bolesti, keď videl, ako Hermionine neživé telo kleslo k zemi.

"Nemusí to byť takto, Draco. Môžem ju ochrániť. Ja som jediný, kto ju môže naozaj ochrániť. Nie Potter, nie ty sám, dokonca ani Dumbledore. Ja som ten jediný, kto môže zaručiť jej bezpečnosť. Môžem ju dokonca prinútiť zabudnúť. Bude šťastná, Draco. Bude žiť život, ktorý mala žiť - ak sa podrobíš."

Znova sa začali zjavovať obrázky. Hermiona smejúca sa so svojimi priateľmi, Hermiona v svadobných šatách, Hermiona držiaca dieťa, starnúca Hermiona. Draco pocítil v hrudi silnú bolesť. Chcel, aby žila. Chcel, aby bola šťastná. Tak strašne to chcel, že bol v pokušení vzdať sa. V pokušení obetovať svoju dušu, ak by to bolo nevyhnutné. V pokušení, ale nie pripravený.

Draco nakoniec zdvihol meč a venoval ilúzii Voldemorta jeden zo svojich diabolských úsmevov.

"Zabudol si, že som slizolinčan. A slizolinčania sú egoistickí bastardi. Chcem, aby žila a bola šťastná - ale chcem, aby to bolo so mnou," odhodlane prehovoril a prebodol medailón jedným silným mávnutím meča. Voldemortova prekvapená tvár zmizla s ďalším hrozným výkrikom a Draco zostal na tej čistinke stáť sám. Ťažko dýchal a nakoniec sa otočil a pozrel sa na Pottera, ktorý si šúchal boľavú hlavu.

"Do pekla, Malfoy, vážne som si na chvíľu myslel, že sa vzdáš."

Draco odfrkol.

"Na dnešný večer mám iné plány, Potter."

Potter sa usmial a Draco mu ponúkol ruku, aby mu pomohol postaviť sa.

"Čo sa do pekla stalo v Umbridgeovej pracovni?" zrazu sa Draco znova spýtal, jeho ruka stále držala tú Potterovu.

"Uvedomil som si, že dnes v noci zomriem," jednoducho odpovedal Potter, jeho zelené oči bez strachu.

Draco sa zamračil.

"Vízia?"

Potter pokrčil plecami.

"Nazvime to intuíciou."

Draco prikývol.

"Postaráš sa o dievčatá? Môžem sa na teba spoľahnúť?" spýtal sa Potter, ako keby bolo pre neho ťažké vysloviť tie slová.

"Môžeš," pomaly odpovedal Draco, jeho ruka pustila Potterovu.

Šedé oči sa stretli so zelenými a na krátky okamih si obaja chlapci uvedomili, že za iných okolností by asi mohli byť priateľmi.

"Stále ťa nemôžem vystáť," ujasnil Draco a Potter sa zasmial.

"Nápodobne, Malfoy."

ooOoo

Hermiona s Ginny sa dostali na tú čistinku práve včas, aby videli Draca s Harrym, ako sa držia za ruky.

Obe dievčatá sa na seba zmätene pozreli. Draco pustil Harryho ruku a povedal niečo, čo Harryho rozosmialo. Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa nezamračila. Odkedy títo dvaja spolu vychádzajú?

"Harry!" nakoniec vykríkla Ginny a on sa k nej s úsmevom otočil.

"Sme v poriadku. Zničili sme tie viteály," povedal a Ginny ho objala tak, ako keby ho nikdy nechcela pustiť.

Niečo v Hermioninom pohľade Draca evidentne vyplašilo, pretože bol v sekunde vedľa nej, jeho strieborné oči prebodávali tie jej.

"Prestaň," zašepkal a Hermiona sa na neho prekvapene pozrela.

"Prestať? S čím?" zmätene sa spýtala.

"Prestaň sa tváriť, ako keby sme už prehrali. Prestaň sa tváriť, že sa ti chce kvôli nim plakať. Ešte nie je koniec, tak prosím prestaň," odhodlane odvetil Draco, jeho pohľad stále spojený s jej.

"Dnes v noci nezomrieme. Bez ohľadu na to, čo si myslíš a bez ohľadu na to, ČO Potter tuší. Nezomrieme."

Hermiona sa chcela usmiať, chcela povedať, že má pravdu, ale namiesto toho ho objala okolo krku a pobozkala ho tak, ako ho vždy chcela pobozkať. Bolo jej jedno, že sa jej priatelia pozerajú. Len sa týmto bozkom pokúsila vyjadriť všetky svoje pocity. Draco bol na chvíľu prekvapený, ale potom okolo nej so zastonaním ovinul ruky a mocne ju objal. Jeho pery bol nežné a vrelé a začal sa s ňou hrať, začal preberať kontrolu. Hermiona nemohla dýchať, srdce jej búšilo, telo brnelo. Chcela ho práve teraz a bolo jej ukradnuté, či sa niekto pozerá.

Draco zjavne vycítil jej náladu, pretože ju chytil za ruky a prerušil ten bozk. Hermiona sklamane zastonala.

"Hm, ak ste vy dvaja skončili, mohli by sme sa vrátiť do hradu," pobavene sa ozval Harry. Bolo v jeho očiach niečo podobné závisti? Hermiona okamžite pocítila ľútosť a zahanbene sa začervenala.

Draco sa len uškrnul, Ginny zaškerila a potom štvorica opustila Zakázaný les - možno naposledy.

ooOoo

Pansy stála v Núdzovej miestnosti, sledovala všetkých tých zmätených študentov opúšťať Rokfort. Miestnosť sa premenila na niečo podobné kúzelnej stanici. Bolo v nej množstvo kozubov, v ktorých ľudia mizli za použitia letaxového prášku, boli tam metly a tiež špeciálne miesta, kde sa mohli ľudia primiestniť a odmiestniť, hoci ochranné štíty okolo Rokfortu boli stále aktívne.

Bolo to neustále prichádzanie a odchádzanie. Študenti odchádzali, aurori a ostatní bojovníci prichádzali.

Pansy pomáhala odísť tým najmenším. Veľa z nich nikdy nepoužilo letaxový prášok a všetci boli zmätení a chceli vedieť, čo sa deje. Unavene si vzdychla a vycítila pohľad z druhej strany miestnosti. Otočila sa a stretla sa s Weasleyho vrelými očami. Mohol jej venovať povzbudzujúci úsmev, ale namiesto toho nad tými krpcami prevrátil očami a vyplazil jazyk. Pansy sa začala smiať a on sa spokojne zaškeril.

Náhly pocit ľútosti zastavil Pansyin smiech. Weasley sa nad jej výrazom zamračil, ale nepohol sa. Podaril sa jej slabý úsmev a potom sa vrátila späť k práci.

Keby bolo všetko inak, možno by mohla požiadať Weasleyho, aby si s ňou vyšiel. Mohli sa pokúsiť zistiť, či by to vyšlo. Lepšie sa spoznať, mať zopárkrát rande a zistiť, či to vyvolá ten správny pocit. Takto možno po tom všetkom nebolo také zlé, že sa všetko toto udialo. Už viacej nebola lapená v Dracovom kúzle a dokonca aj keby dnes v noci nezomrela, vedela, že bola slobodná. Keď sa Pansy pozrela na Weasleyho, pripadala si mladá a bláznivá a nažive. Ako keby neexistovalo nič, čo by ju dokázalo zastaviť a ako keby mohla byť skrátka sama sebou. Priala si, aby sa mohla z tohto pocitu tešiť naveky. Draco u nej tento pocit nikdy nevyvolal.

Zhlboka sa nadýchla a usmiala sa na chlapčeka zo Slizolinu, ktorý sa práve chystal vrátiť domov.

"Ty s nami nejdeš?" spýtal sa zvedavo a Pansy len pokrútila hlavou.

Chlapec prikývol a zmizol v zelených plameňoch.

Zrazu sa vedľa nej zjavil Draco z budúcnosti a Pansy prekvapene vykríkla. Bol oblečený v čiernom, jeho strieborné oči jej pripomínali diamanty - nádherné a tvrdšie než kameň. Draco vyzeral skutočne nebezpečne a po prvý raz mala Pansy pocit, že je schopný zabíjať. Vyzeral ako auror a bol pekelne sexy.

Skôr než mohla niečo povedať, primiestnili sa k nemu ďalší aurori, všetci oblečení podobne.

"Kde je Dumbledore?" spýtal sa jej Draco potichu.

"Povedal nám, aby sme evakuovali školu. Zmizol so Snapom do svojej pracovne," odpovedala Pansy trochu zadýchane.

"Vďaka," odvetil Draco a otočil sa, aby s ostatnými aurormi odišiel.

Ako keby vycítil jej pohľad na svojom chrbte, otočil sa a venoval jej úsmev.

"Nedokážem ťa presvedčiť, aby si opustila Rokfort, že nie?"

Pansy so smutným úsmevom pokrútila hlavou.

Draco prikývol a opustil Núdzovú miestnosť.

Pansy sa stretla s Weasleyho pohľadom a tentoraz v ňom nebol žiaden úsmev či žiadna grimasa. Len ju vážne sledoval. Potom sa otočil a postaral sa o deti vedľa neho.

Pansy sa cítila dotknuto a nevedela povedať prečo. A cítila sa vinne, hoci vedela, že nič nesprávne neurobila. Ak ste milovali niekoho tak veľa rokov, nemohli ste jednoducho ignorovať pocity k tomuto človeku. Weasley by to mal vedieť. Ale prečo sa vôbec staral? Mohla sa mu trošku páčiť?

Zrazu sa na Pansyiných perách zjavil úsmev, keď ukazovala malému dievčatku ako sa používa letaxový prášok.

ooOoo

Harry vošiel do Veľkej siene, stále držal Ginny za ruku. Za ním bola Hermiona a Malfoy. Profesori McGonagallová a Flitwick, ktorí mrmlali ochranné kúzla, zastali, keď štvoricu zbadali.

"Potter, vďakabohu... Profesor Dumbledore na vás čaká vo svojej pracovni. Je to dôležité," s úľavou prehovorila McGonagallová.

"Ihneď idem," odvetil a ona prikývla. A po prvý raz, čo bol na Rokforte, mu profesorka McGonagallová položila ruku na plece a venovala mu povzbudzujúci úsmev.

"Zvládneš to, Harry. Viem, že to dokážeš."

Harry pocítil guču v hrdle a prikývol.

"Slečny Weasleyová, Grangerová a pán Malfoy, vy traja môžete ísť do Núdzovej miestnosti. Potrebujú toľko pomoci ako sa len dá. Evakuujeme školu."

Harry videl, ako Hermiona prikývla a musel sa usmiať. Nikdy by neignorovala príkazy učiteľa.

Pozrel sa na Ginny, ktorá zjavne nebola nadšená.

"Potom sa stretneme?" spýtala sa nádejne. Harry si vzdychol.

"Keby som ťa požiadal, aby si odišla..." začal, ale Ginny ho prerušila.

"...potom by som sa ti poďakovala, ale nie, vďaka," odpovedala so slabým úsmevom a on jej úsmev opätoval.

"Daj na seba pozor," požiadal ju pomaly, jeho ruka držala jej, ako keby ho bolelo pustiť ju - čo bola v skutočnosti pravda.

"Ty to isté," zašepkala, stisla mu ruku predtým, než šla za Hermionou.

"Malfoy," zašepkal Harry, a tak ho dievčatá nemohli počuť.

Blonďavý slizolinčan sa otočil, jeho šedé oči upriamené na Harryho, ako keby vedel, čo chce povedať.

"Ak to začne byť vážne, môžeš sa postarať, že Ginny a Hermiona budú v bezpečí?" zašepkal skoro prosebne.

"Sľubujem," odpovedal Malfoy a Harry si uľavene vzdychol, ako keby mu z pliec vzali ťažké bremeno.

Malfoy prikývol a nasledoval Hermionu a Ginny z Veľkej siene.

ooOoo

Harry stál pred Dumbledorovou pracovňou, keď ho tá bolesť nečakane zasiahla. Bol taký zúrivý, že chcel niekoho zabiť. Chcel všetko okolo seba zničiť, chcel zničiť celý svet, pretože niekto zistil jeho tajomstvo.

Prsteň bol preč. Chatrč bola prázdna a prsteň bol preč a vedel, že je to nemožné. Chránil svoj viteál všetkými druhmi kúzel, ale prsteň bol aj tak preč. A ak bol preč prsteň, existovala šanca, že sa im podarilo nájsť aj ostatné viteály. Dumbledore. Len Dumbledore bol dosť silný, aby objavil jeho tajomstvo. A len Dumbledore vedel o jeho spojení s Gauntovcami. Musel skontrolovať medailón. A so slabým švihnutím svojho prútika bol vo vzduchu, letel smerom k malej jaskyni na pobreží.

Harry sa prebral v Dumbledorovom náručí, zrazu obklopený aurormi. Poznal niektorých z nich ako Tonksovú, Moodyho a Kingsleyho, ale boli tam aj takí, ktorých nikdy nevidel. A bol tam tiež Malfoy z budúcnosti, znepokojene ho sledoval tými svojimi šedými očami, ktoré sa mu zdali také dôverne známe.

"Vie, že ten prsteň je preč. Skontroluje medailón a potom príde na Rokfort. Nezostáva nám veľa času," zašepkal vyčerpane Harry a pokúsil sa postaviť. Hanbil sa, že sa zosypal v miestnosti plnej aurorov.

Dumbledore položil ruku na Harryho plece a on sa trochu uvoľnil.

"Všetci viete čo robiť. Nemali by sme strácať čas," vážne prehovoril Dumbledore. Aurori prikývli a opustili jeho pracovňu s Malfoyom, ktorý venoval Harrymu slabé prikývnutie.

Harry si len teraz všimol, že neboli úplne sami. Pred oknom stál Snape, ako keby tam v skutočnosti nepatril. Oči mal nehybné a vyzeral unavene. Harry si pomyslel, že to bolo asi prvý raz, čo kedy videl Snapa unaveného.

"Severus..." začal Dumbledore a Snape prikývol, grimasa na jeho tvári.

"Ja viem," len povedal a otočil sa k odchodu.

"Dávaj pozor. A nezabudni na svoj sľub," priateľsky sa ozval Dumbledore, ale v jeho hlase bola istá ostrosť.

Snape sa otočil a jeho pohľad bol teraz upriamený na Harryho. Ale nepovedal ani slovka, jednoducho zmizol ako tieň. Harry sa zmätene zamračil.

"Kam ide?" pomaly sa spýtal, nie si istý, či chce počuť odpoveď.

"Myslím, že vieš, kam ide," odpovedal unavene Dumbledore, jeho modré oči upreté na Harryho bledú tvár.

"Harry, toto všetko sa udialo skôr, než sa čakalo. Myslel som, že máme viacej času. Dúfal som, že mám viacej času, aby som ťa pripravil..."

Harry si odfrkol.

"Nemyslím si, že by ma niekto dokázal pripraviť na toto."

Dumbledore sa usmial.

"Nie, asi máš pravdu."

Harry sa zhlboka nadýchol.

"Aký je plán?"

Dumbledore pokrčil plecami a pozrel sa priamo na neho.

"My všetci budeme bojovať. A ty by si sa mal sústrediť na zničenie posledného viteálu."

"Nagini," zašepkal Harry a Dumbledore prikývol.

"Nie si sám, Harry. Nemal by si na to nikdy zabúdať. Bez ohľadu na to, čo hovorí to proroctvo - toto nemusíš zvládnuť úplne sám."

Harry prikývol, ale nemý pocit v jeho hrudi mu vravel, že na tom nezáleží.

"Pôjdem a skontrolujem koľko starších študentov je ochotných zostať. Chceš ísť so mnou?" znepokojene sa spýtal Dumbledore.

Harry si dokázal len predstaviť, ako sa asi zatváril.

"Môžem tu na chvíľu zostať?" nakoniec zašepkal a Dumbledore prikývol, zamračenie medzi jeho obočím, než konečne odišiel.

Harry tam stál a vyzeral z okna. Mohol vidieť čierne jazero, skleník, Astronomickú vežu a dokonca aj Hagridovu chatu. Toto bol jeho domov. Urobí čokoľvek, aby ho ochránil.

Zrazu sa otvorili dvere a Harry sa otočil k Malfoyovi k budúcnosti.

"Čo tu robíš?" spýtal sa prekvapene Harry.

Malfoy sa zhlboka nadýchol.

"Harry, musím ti niečo ukázať. Niečo, čo ťa asi šokuje."

"Vezmi si poradové číslo," odpovedal Harry sucho. Začala ho bolieť hlava a na krátky okamih si predstavil, že by mohol ísť do svojej spálne a na chvíľu si pospať. A potom by sa zobudil a jeho najväčším problémom by boli obavy, čo si bude Ron myslieť o jeho citoch k Ginny.

Malfoy z budúcnosti sa na neho súcitne pozrel.

"Aby si pochopil, musíš si pozrieť toto," povedal potichu, jeho ruka držala fľaštičku so striebornou tekutinou.

"Čo je to?" zvedavo sa spýtal Harry a Malfoy sa smutne usmial.

"To je vysvetlenie na všetky tvoje otázky. Sú to Snapove spomienky. Teda, myslím Severusa Snapa z mojej budúcnosti. Vzal som ich so sebou, pretože som vedel, že ti to všetko vysvetlí lepšie, než by som niekedy dokázal ja."

Harry zacítil v ruke podivné brnenie, keď si vzal tú fľaštičku. A zrazu tu bol znova ten istý pocit, pocit, že sa malo udiať niečo veľké. Niečo, čo navždy zmení jeho život.

"Nech si myslíš čokoľvek, prosím, nezabudni, že som sa vrátil, aby som zachránil vašu budúcnosť. A nemyslím len Hermioninu a moju, ale myslím tým tiež tvoju. Ak mi môžeš veriť, sľubujem, že všetko bude v poriadku," úprimne prehovoril Malfoy a Harry si nemohol pomôcť, aby mu neveril. Na tomto chlapíkovi bolo niečo, čo ho nútilo zabudnúť, že sú v skutočnosti nepriatelia.

Malfoy odišiel z pracovne tak ticho ako vošiel a Harry s fľaštičkou osamel. Cítil podivnú nechuť, ale aj tak nalial striebornú tekutinu do Dumbledorovej mysľomisy.

ooOoo

Hermiona vošla do Núdzovej miestnosti spoločne s Ginny a Dracom a všetci sa prekvapene pozreli na scénu pred nimi. Tá miestnosť bola prakticky premenená na stanicu.

"Miona! Ginny!" zrazu vykríkol Ron a Hermiona ho mocne objala. Všimla si Dracov pohľad a ukročila, stále s úsmevom.

Ginny svojho brata tiež objala, uľavilo sa jej, že je v poriadku.

"Kde je Harry?" spýtal sa znepokojene Ron a Hermiona mu vysvetlila, že je s Dumbledorom.

Ron prikývol a jeho pohľad sa zrazu upriamil na druhú stranu miestnosti. Hermiona sledovala jeho pohľad a našla tam stáť Pansy. Bola sama a vyzerala veľmi osamelá a v jej čiernych očiach bolo niečo, z čoho sa Hermiona zamračila.

Ron zrazu mávol rukou, ako keby jej chcel naznačiť, že by mala prísť a Pansy nezaváhala. Čoskoro stála vedľa neho a Hermiona si všimla, že si obaja udržiavali akýsi odstup. Pozrela sa na Draca, ktorý sa na ňu uškrnul, ako keby vedel, čo si myslí. Takže si to tiež všimol.

"Evakuovali ste všetkých študentov?" zvedavo sa spýtala Ginny, pretože miestnosť už bola prázdna.

Pansy prikývla.

"Je tu asi dvadsať študentov, ktorí sa rozhodli zostať a bojovať. Ale všetci ostatní sú preč. Dumbledore povedal, že normálne by sme tiež museli odísť. Ešte nemáme sedemnásť, a tak nemáme dovolené bojovať. Môžeme zostať, len ak sľúbime, že neopustíme túto miestnosť."

Hermiona s Ginny si odfrkli a Draco sa usmial od ucha k uchu.

Zrazu sa pred nich primiestnilo ďalších sedem čarodejníkov a Ginny prekvapene zajačala, keď spoznala zvyšok svojej rodiny a Lupina.

"Ach, vďakabohu, všetci ste v poriadku," začala znepokojene pani Weasleyová a objala Rona, Ginny a dokonca Hermionu.

"Kde je Harry?" spýtala sa zamračene a Ron to vysvetlil.

"Ak je s Dumbledorom, potom bude v bezpečí," s napätým úsmevom povedal pán Weasley.

"Harry už asi trénuje nejaké parádne kúzla, ako nakopať Veď-Viete-Komu zadok," povedal rozškerený Fred a vyslúžil si tým poza uši od svojej mamy.

Hermiona bola rada, že tu sú všetci, ale bola tiež znepokojená. Slnko už skoro zapadlo a vedela, že veľa času už nezostáva.

Ginny a Ron sa teraz hádali s rodičmi, pretože nechceli zostať v Núdzovej miestnosti.

"Hneď sa vrátime," povedala zrazu Hermiona a vzala Draca za ruku, aby s ním zmizla. Zjavne si to nevšimol nikto okrem Rona, ktorému sa podarilo vykríknuť len zúrivé: "Hej!"

Draco sa pobavene usmieval, keď ho Hermiona zaviedla do prázdnej učebne.

"Čo máš za lubom?" spýtal sa zachrípnuto, jeho myseľ zrejme zaujatá nejakou oplzlou fantáziou.

"Nie to, čo si myslíš," sucho odpovedala Hermiona a Draco ľútostivo pokrčil plecami.

"Draco, musím ti niečo povedať," začala Hermiona a všimla si, že to nebola asi najlepšia voľba slov, pretože Draco sa teraz podozrievavo mračil.

"Nepovedala som ti o viteáloch všetko."

Dracovo zamračenie sa ešte prehĺbilo.

"O čom to hovoríš?"

Hermiona si vzdychla.

"V skutočnosti je sedem viteálov a nie len šesť."

Draco zbledol.

"Čože?"

Ale skôr než mohol začať jačať, Hermiona to už začala vysvetľovať.

"Je to Harry. Posledný a siedmy viteál je Harry. A aby sa dal zničiť, Harry bude musieť nechať Voldemorta, aby ho zabil. Bez toho, žeby sa bránil. Draco, ak chceme prežiť, musíme nechať Harryho zomrieť."

Ak to bolo možné, Draco zbledol ešte viac.

"Draco?" začala znepokojene Hermiona a bola prekvapená jeho silnou reakciou. Nebol Harry jedným z ľudí, ktorých Draco na svete najviac nenávidel? Dobre, nečakala, že bude šťastný, ale vidieť ho takéhoto bolo skutočne prekvapením.

"On to vie."

Hermiona sa pozrela na svojho priateľa zmätená.

"Há?" spýtala sa nie veľmi brilantne a Draco jej venoval slabý úsmev.

"Potter to vie. Ak chceš, aby som mu pridržal ruky, aby ho bolo možné zabiť, potom na to zabudni, pretože on to už vie. Nebude sa brániť," zatrpknuto prehovoril Draco.

"Toto ťa trápi väčšmi, než som si myslela," priznala Hermiona a vyslúžila si ostrý pohľad od Draca, z ktorého ju zamrazilo.

"A nezdá sa, že teba by to trápilo tak, ako by malo," zamračene odvetil a Hermiona sa zahanbene začervenala.

"Trápi! Harry je koniec koncov môj najlepší priateľ. Ak naozaj zomrie, potom časť zo mňa zomrie tiež."

Draco sa zrazu postavil a priblížil sa k nej. Hermiona cúvala niekoľko krokov, až kým nebola pritlačená o studenú stenu. Nemohla odtrhnúť oči od Dracovho chladného výrazu, kým bol takto blízko. Chrbát mala studený od kamennej steny, kým jej predok horel od tepla jeho tela. Toto nebol čas pociťovať niečo takéto.

"Draco..." zašepkala, nie si istá, čo vlastne chce povedať.

"Stále niečo tajíš. Vidím to. Keby neexistovala žiadna nádej, potom by si bola zničená. Nikdy by si nedovolila Harrymu obetovať sa, keby neexistovala nejaká nádej. Povedz mi to, Hermiona," prikázal a Hermione to pripomenulo predchádzajúci rozhovor, keď ešte neboli pár. Jeho hypnotizujúce oči a jeho pánovitý hlas ju súčasne rozzúril a vzrušil.

"Ak sa Harry nebude brániť, keď ho Voldemort zabije, potom existuje šanca, že sa zničí len viteál v ňom a nič iné. Ale toto je len teória. Teória, v ktorú musím veriť, pretože keby som neverila, zošalela by som," zašepkala Hermiona a videla, ako Dracov výraz znežnel.

Schoval si tvár v jej vlasoch a zajal jej pery lačným bozkom. Nechcela prísť o tento pocit. Nikdy. Hermiona ho objala rukami okolo pása a pritlačila sa telom o jeho kvôli čomu zastonal. Len chcela byť s ním. Prečo musí byť všetko také komplikované? Prečo existovalo tak veľa dôležitejších vecí, keď jej tento bozk pripadal, ako keby bol pre ňu celým jej svetom?

Nečakaný otras prerušil ich bozk a Hermiona sa vydesene pozrela na Draca. Vzal ju za ruku a obaja bežali k oknu. A potom to uvideli. Armádu temných tieňov, ktoré si razili cestu k Rokfortu. Obri spôsobovali tie podivné otrasy svojimi obrovskými krokmi. Smrťožrúti v tmavých plášťoch a strieborných maskách boli na ceste k hradu, nespomínajúc vznášajúce sa tiene dementorov z Azbakanu.

Hermiona predtým dúfala, že Voldemort nebude schopný zhromaždiť takú armádu v takom krátkom čase, ale zrejme sa mýlila. Hoci ochranné kúzla okolo Rokfortu boli príliš silné, aby sa zlomili. S Dumbledorom nažive žiaden smrťožrút nepoloží svoju nohu na pozemky Rokfortu, správne?

Hermiona s Dracom opustili prázdnu učebňu.

"Musíme nájsť Harryho," povedala a Draco prikývol. Chcela sa otočiť a zbehnúť dole schodmi, ale zastavil ju tým, že ju chytil za ruku.

Hermiona sa otočila a prekvapene ho sledovala, keď sa Draco sklonil a pobozkal ju na ruku.

"Nezabudni, že ťa milujem. Si jediná, ktorá kedy zasiahla moje srdce."

Hermiona bola na pokraji plaču.

"Toto nie je koniec, Draco Malfoy. Ja ti poviem, že ťa milujem, keď toto skončí," odvetila a stisla mu ruku.

Usmial sa a nasledoval ju dole schodmi.

Stretli sa s Ginny, Ronom a Pansy, ktorí samozrejme nečakali v Núdzovej miestnosti, ako im bolo prikázané.

"Harry." Ginny, Ron a Hermiona povedali súčasne. Všetci prikývli a ponáhľali sa k Dumbledorovej pracovni.

Ďalší hlasný otras zatriasol hradom a Hermiona si zahryzla do pery.

"Snažia sa narušiť ochranné kúzla," zamrmlala si pre seba.

Ponáhľali sa po schodoch k Dumbledorovej pracovni a skôr, než vôbec otvorili dvere, Hermiona už vedela, že Harry je preč.

ooOoo

Harry sa pozeral na Snapove spomienky po dobu, ktorá sa zdala byť večnosťou. Keď ho vrhlo späť do Dumbledorovej pracovne, mal pocit, ako keby ho niekto zmlátil.

Nie, toto nemohla byť pravda. Toto bol nejaký hlúpy omyl, nejaký bláznivý zmätok.

Bol viteálom. Harrymu sa zovrel žalúdok a chcelo sa mu vracať, ale celý deň nejedol, tak ho len natiahlo. Z toho, že mal v sebe kúsok Voldemortovej duše, sa mu zdvíhal žalúdok. Tak preto bol taký iný. To preto sa mohol dostať do Voldemortovej mysle kedykoľvek to tak cítil. Pretože bol v skutočnosti jeho súčasťou.

Harry zhnusene zavzlykal. Nebol hrdina. Bol monštrum. Videl pred sebou Ginny, Rona, Hermionu a dokonca Snapa. Snapa, ktorý ho vždy nenávidel. Nenávidel, pretože kedysi miloval jeho matku. Harry tomu stále nemohol uveriť. Celé tie roky Snape v skutočnosti prisahal, že ho bude chrániť. Kedykoľvek si myslel, že ho Snape neznáša, v skutočnosti robil všetko preto, aby ho udržal v bezpečí. Snape bol jediný, kto nechcel, aby sa Harry obetoval. Ten, kto povedal Dumbledorovi, že to nie je správne, že to nie je fér...

A pri tomto si Harry pomyslel na Dumbledora a bolesť ostrá ako žiletka mu prešla srdcom. Dumbledore ho zradil. Zradil ho tak, ako by to očakával od Snapa. V budúcnosti, ktorú mu Malfoy ukázal, bol Dumbledore pripravený zradiť ho.

Nie, chcel obetovať jeden život kvôli tisícom – môžeš mu to vlastne vyčítať? Ak sa musel rozhodnúť medzi jedným životom a celým svetom, ako si mohol vybrať, že bude chrániť teba?

Harry bolestivo vykríkol a chytil sa za hlavu. Mal šestnásť rokov, pre zmilovanie božie! Chcel žiť. Chcel prežiť - tak strašne, že to bolelo. Harry sa zhlboka nadýchol. Ale neprežije. Kto bol on, aby obetoval všetky tieto životy, keď jediné, čo Voldemort v skutočnosti chcel, bol on? A budúci Malfoy to vedel. Vedel, že Harry zastaví túto nočnú moru teraz, keď vedel, ako to ukončiť.

Ron a Hermiona vedeli ako ďalej. Keby sa obetoval, budú vedieť, ako doraziť Voldemorta. Mali pomoc Dumbledora a Malfoya. Určite to dotiahnu do konca. V skutočnosti nikto nemusel trpieť. Nikto nemusel zomrieť - ak bol on pripravený vzdať sa svojho života.

Harry si odfrkol. Vždy si myslel, že zomrie v boji. Ako jeho otec a ako Sirius. Ako by zomrel každý auror. Ale Harry bol odsúdený k tomu zomrieť bez odporu. Pokrútil hlavou a teraz, keď prijal svoj osud, znova sa uvoľnil a cítil sa trochu lepšie.

Aké je to zomrieť? Čo bude cítiť Ginny a Ron a Miona? Budú plakať? Stretne sa znova so svojimi rodičmi? A Siriusom? Pokrútil hlavou. Nie je treba si také veci predstavovať.

Len si prial, aby sa mohol rozlúčiť. Chcel povedať Ginny, že ju miluje a že chce, aby bola šťastná. Chcel povedať Ronovi a Hermione, že to nie je ich chyba a že budú navždy najlepšími priateľmi. Dokonca si prial, aby sa mohol porozprávať so Snapom. Prial si, aby mu mohol povedať, že rozumie. A chcel sa Dumbledora spýtať prečo. Ale nezostával na to čas. Zacítil ďalší otras podlahy v Dumbledorovej pracovni a rozhodol sa, že je čas ísť.

Harry nevložil Snapove spomienky späť do nádobky. Nenapísal žiaden odkaz. Jediné čo urobil, bolo, že krátko pohladil Félixa  predtým, než zatvoril za sebou dvere Dumbledorovej pracovne.  

 


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá Od: CarMikelson - 10.12. 2018
Pansy a Ron překvapení ale velice příjemné :)

Á, teraz ma napadá, plánuje autorka nechať prežiť moju najobľúbenejšiu postavu?
Preklad nádherný, idem to doraziť. :D

Nevím, kde začít, je toho tolik! Harry si uvědomil, co ho čeká a Severusovy vzpomínky to potvrdily. Svět se obrátil vzhůru nohama a kéž by Severus přežil, aby si o tom mohli promluvit a kéž by z téhož důvodu přežil i Brumbál. Věci nejsou jen černé a bílé. Je mi hrozně líto Ginny.To jak Harryho i Draca pokoušel Voldemort byla síla, ale to, jak jeden druhému pomohli bylo skvělý.
"Hermiona by nikdy nepovedala niečo také hlúpe a ty to vieš Potter! A tvoja priateľka by radšej randila s tryskochvostým škrotom, než by sa podrobila Temnému pánovi! Všetci by dnes v noci radšej zomreli, než žili pod jeho vládou. Kurva Potter, znič už ten prekliaty pohár!"
"Malfoy! Nepovedal si mi predtým, že Hermiona by nikdy takéto sračky nepovedala? Voldemort hrá zvrátenú hru s našimi mysľami, takže sa neopovažuj vzdať! Nikdy by ma nenapadlo, že niečo takéto poviem, ale Hermiona ťa miluje,"
"Do pekla, Malfoy, vážne som si na chvíľu myslel, že sa vzdáš."
Draco odfrkol.
"Na dnešný večer mám iné plány, Potter."
Fantastický nápad využít Komnatu nejvyšší potřeby jako letaxové nádraží a s její pomocí evakuovat studenty! A Ron a Pansy jsou zase o krůček dál... A co Brumbál myslel větou: "Stretneme sa vo Veľkej sieni. Buďte opatrní. Zlo nie je vždy čierne,"
Myslel na Aberfotha? Nebo tam bude ještě jiný zrádce?
"Ak prežijeme dnešnú noc, chcem ťa mať vo svojej posteli," zašepkal tak potichu, že to nikto okrem nej nemohol počuť.
"Prestaň sa tváriť, ako keby sme už prehrali. Prestaň sa tváriť, že sa ti chce kvôli nim plakať. Ešte nie je koniec, tak prosím prestaň," odhodlane odvetil Draco, jeho pohľad stále spojený s jej. "Dnes v noci nezomrieme. Bez ohľadu na to, čo si myslíš a bez ohľadu na to, ČO Potter tuší. Nezomrieme."
Co má Draco z budoucnosti za lubem? Skoro se bojím to zjistit..."Nech si myslíš čokoľvek, prosím, nezabudni, že som sa vrátil, aby som zachránil vašu budúcnosť. A nemyslím len Hermioninu a moju, ale myslím tým tiež tvoju. Ak mi môžeš veriť, sľubujem, že všetko bude v poriadku,"
Děkuju moc vám oběma! Nádherný překlad, dechberoucí příběh. Jdu dál, ale bojím se. Nicméně si pořád připomínám Jimmi má ráda šťastné konce. ;-)
A ja pripomínam, že pre každého je šťastný koniec niečo iné, ale myslím, že my dve sa zhodneme. Ďakujem, ďakujem, ďakujem

Strašně, strašně moc bych chtěla napsat dlouhatánský komentář, ocitovat tu ty věty, při kterých se mi svíralo srdíčko, nebo naopak tetelilo radostí. Jenže mi to nějak nejde. Možná najdu vhodná slova později. Snad bude tedy stačit to obyčejné a otřepané - děkuji. Moc a moc.
PS: A taky se nemůžu dočkat posledního kousku v češtině :-)
To v češtine bolo úmyselne? :D Som strašne rada, že sa ti to páčilo. Ďakujem.

Neskutečně krásně temná kapitola, jen sem-tam záblesk radosti - Draco v ženských šatech (to by chtělo ilustraci!) Ron a Pansy, závěr rozhovoru Draca a Harryho v lese. Zase brilantní, děkuji. Dokázalas ve mně probudit emocionální bouři, při každém tvém překladu si říkám, že už nemůže přiijít nic lepšího a vždycky se mýlím.
Dúfam, že sa mýliš aj tentoraz a ešte ťa prekvapím, či minimálne nesklamem s Fénixom. Díky moc

ked som zacala citat tuto kapitolku tak po precitani prvej vety som si skontrolovala ci citam spravnu poviedku a citala som prvy odsek znova, ked som ho docitala rozmyslala som aky to moze byt pocit ked niekto citi ze sa nieco stane. ja osobne tiez mam tak dejavu pri niektorych situaciach, proste mam pocit ze som uz take nieco videla. no a to ako reaguje ked sa stym harry vyrovnava ale hlavne to ako draco reaguje na harryho, ze si vsimne jeho zmeny, ma naozaj prekvapilo a pocitila som taky obdiv k harrymu a taky respekt k dracovi, ze napriek tomu ze harryho nema rad dokaze vnimat jeho postoj. to ked musela hermiona potvrdit to coho sa ginny najviac obavala bolo, ani vlastne neviem ako to popisat. a ron a pansy a ich rozhovor bol opat super. a potom ked si pansy uvedomila ze je slobodna, bolo super a drzim im palce aby prezili a ze by jej to s ronom mohlo vyjst. ked povedala hermiona dracovi o siedmom viteali tak az taku reakciu od draca som necakala aj ked potom co sa odohralo pri niceni vitealov to bolo dost primerane. a harry potom co videl severusove spomienky musel byt zniceny, sokovany a dalsich vela emocii dokopy no pochpopil co musi urobit. kvoli vsetkym ale hlavne koli tym ktorych miloval.
hmm, myslim ze som uz napisala vela ale co uz. tesim sa na rozuzlenie ale budem si ho musiet precitat az zajtra, lebo som slubila manzelovi ze uz idem spat.
je mi luto ze tato poviedka konci ale ako hovoris jimmi pride dalsia. tazko poviedky porovnavat lebo kazda ma nieco do seba. co sa tyka emocii neviem ci niekedy neaka poviedka predci BROKEN, ale myslim ze vsetky su super.
pri tejto poviedke ste si fakt svihli :-) a klobuk dole za taky bleskovy preklad. a nie len rychly ale aj uzasny. ste skvele :-)
naozaj velka vdaka za preklad :-)
Ach, Broken bol strašný, nechcela by som už prekladať niečo podobné, aj keď jeden nikdy nevie. Táto poviedka mala všetko čo má mať - lásku, napätie a správny záver. Ďakujem za komentár.

ťažké je to pre Harryho.

Začiatok bol tak strašne smutný. Keď si Harry uvedomil, že musí umrieť... Obdivujem ako sa k tomu postavil. Ale čo by mohol urobiť iné? A chúďa Ginny to jej nahnevané zúfalstvo, ktoré taktiež prešlo do odhodlania. Ona si zrejme naplánovala vlastnú smrť hneď ako Harry vypustí dušu? Likvidácia viteálov bola strašná, ale koniec mi vyvolal úsmev na tvári. Harry s Dracom podávajúci si ruky a žartujúci.  Dracov a Hermionin bozk bol nádherný. Ako to len dokážeš takto preložiť, že strácam dych? A Ron s Pansy :) tak veľmi im to prajem, dúfam, že neumrú.  ...dokonca aj keby dnes v noci nezomrela, vedela, že bola slobodná. znamená to, že umrie??? Viem, že mi to dopredu nepovieš, len ma mrazí z toho čo ich všetkých čaká. Je to hrozné, že sú také udalosti po ktorých už nikdy nič nebude také ako bolo. Uf zase sa do toho vžívam príliš.  "Harry, musím ti niečo ukázať. Niečo, čo ťa asi šokuje." "Vezmi si poradové číslo," Aj by som sa smiala, keby mi nebolo smutno, ale ako irónia to bolo hodné Snapea. Ach jaj, Draco má Severusovu spomienku. A Harry ide na smrť. Mám v očiach slzy a je mi smutno. Krásne si to preložila Jimmi a ja to zase prežívam. Ďakujem.
Ako viac ti môžem poďakovať ako tým, že je tu ďalšia kapitola a poviedka je dokončená? Stačí to? Inak neviem vyjadriť svoje nadšenie a úžas z tejto poviedky. Ďakujem

toto se dost těžko komentuje, bylo to skvělé, úžasné, strhující a až děsivě akční... trnu hrůzou, jak to dopadne, takže vám, holky, děkuju a těším se na další
Keď tebe dôjdu slová, tak to už je fakt niečo. Ďakujem :D

Re: Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá Od: kukuriciarka - 15.11. 2010
bola to krásna kapitola, proste úžasná... Ronove výroky ma už prekvapovať prestali, ale veľmi ma potešilo, že Pansy nanňho tak rýchlo zmenila názor.
prekrásny opis bol použitý na vôľu žiť, milovať, byť mladý so všetkým, čo k tomu patrí. autorka, ale aj Jimmi do toho vložili veľa citu, príbeh hovorí z duše.
ďakujem Jimmi, si skvelá, pri tvojich prekladoch človeku ostáva srdce stáť... je to strhujúce...
do istej miery mi pripadalo symbolické, že zomrel mladý človek a teraz má zomrieť Harry... akási alegória života a fantázie... škoda len, že svet fantízie sa nedaá preniesť do reality... :(
Keby sa dal, nebol by rozdiel medzi fantáziou a realitou. Díky moc. Myslím, že okrem toho, že autorka vymyslela úžasný príbeh so zápletkou, vývinom postáv a deja atď, dosť podstatne tento preklad ovplyvnila aj jej jednoduchá angličtina. Pri výbere slov, kde máš v slovníku 20 výrazov a všetky sedia, je to len tebe. Niečo iné bude Fénix, autorka vyberá tak konkrétne významy, niektoré ani nenájdeš v bežnom slovníku, tam už veľa nenaimprovizuješ. A najhoršie je, že keď ich postavíš vedľa seba, tá veta vôbec nedáva zmysel. To bude drina. Ale táto poviedka sa prekladala fantasticky.
Spravím Bbarku a potom sa vrhám na tú tvoju kapitolu (alebo naopak). Vydrž. Ďakujem za všetko.

Obě poslední kapitoly byly strašně strhující, vůbec jsem nemohla přestat číst! Jsem zvědavá, jaké bude ono velké finále a pořád doufám, že to dopadne dobře a ve skutečnosti všichni přežijou, ale bojím se, že to tak nebude:(
Děkuju moc za překlad, spadla mi čelist, když jsem viděla, jak ohromný kus práce jsi/jste opět odvedla/odvedly... neuvěřitelné! Ještě jednou díky, díky, díky a těším se na závěr, i když ho zároveň nechci, protože pak už bude konec téhle nádherné povídky...
Neboj, som presvedčená o tom, že Fénix je primeranou, ak nie lepšou náhradou. Jedinou nevýhodou či výhodou je to, že bol napísaný pred sedmičkou, takže naozaj sa nedá odhadnúť ako to dopadne. A v tom je úžasná :D Ďakujem za komentár.

Nebudem plakať, nebudem... Toto je tak neuveriteľne dobre napísané...uf, zostalo mi ťažko...ešte aj to, čo si písala na plochu...je mi to tak strašne ľúto...toto je najhoršie keď vyhasne mladý život... 
Ďakujem strašne moc za preklad...
Slzy si nechaj na ďalšiu kapitolu, budeš ich potrebovať. Aj slzičky šťastia. Ďakujem moc. Za všetko. Bol to cudzí človek, napriek tomu ma to strašne zasiahlo, neviem si predstaviť, keby to bol niekto blízki. Fakt nie. Nepochopím, ako toto niekto dokáže prežiť a fungovať ďalej. Teraz sa vrhnem na tvoju poviedku, len sa vydýcham. Snáď ju máš zajtra spiatky.

Ešte to len začalo a už má Harry pocit, že zomrie... Draco v ženských šatách- to musel byť pohľad Pansyina myšlienka- Prečo jej zrazu pripadal taký rozkošný ?- mi vylúdila úsmev na tvári. Ron a Pansy sú spolu takí chutní To, ako vychádzali z Tajomnej komnaty a dotkli sa, tak to bolo krásne. Pre Ginny muselo byť Hermionine vyhlásenie veľmi ťažké, ani sa nečudujem, že sa zrútila. Ničenie viteálov bolo poriadne zaujímavé. Čo ten Voldemort nevymyslí.... Aj keď podľa mňa to muselo byť pre Draca horšie ako pre Harryho.
Ale zase keď sa to tak vezme, tak to je pre obidvoch rovnako ťažké. To, ako ich napadlo, že by mohli byť v budúcnosti priateľmi, sa mi zdalo veľmi pravdivé. Neviem si ani predstaviť, aké to musí byť pre všetkých ťažké. Je vidieť, že z Draca a Harryho sa také niečo ako priatelia stáva už teraz. Hlavne keď Hermiona povedala Dracovi o siedmom horcruxe. A potom ten koniec... Chudák Harry.
Táto poviedka mi strašne prirástla k srdcu.
A v neposlednej rade ti ďakujem, že som si mohla prečítať túto úžasnú kapitolu, na ktorú nemám slov ešte teraz, takže ten môj názor ber s rezervou
Ešte raz obrovské dík.
Strašne sa mi páčila tá scéna v lese, keď si s Dracom podali ruky... a ako ich rýchlo pustili so slovami aj tak ťa stále neznášam (nejako tak). Vlastne všetky Dracove reakcie na Harryho... Toto bol potenciál, ktorý Rowly nevyužila, takže aspoň máme fanfiction. Ďakujem za spoluprácu.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )19.11. 2010Pdf na stiahnutie
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 32: Stratení a nájdení
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá
velvet86: ( Jimmi )12.11. 2010Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá
velvet86: ( Jimmi )11.11. 2010Kapitola 29: Šou začína
velvet86: ( Jimmi )09.11. 2010Kapitola 28: Odpočítavanie
velvet86: ( Jimmi )08.11. 2010Kapitola 27: Bezvýhradne
velvet86: ( Jimmi )07.11. 2010Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš
velvet86: ( Jimmi )06.11. 2010Kapitola 25: Opätovné stretnutie
velvet86: ( Jimmi )05.11. 2010Kapitola 24: Zrada
velvet86: ( Jimmi )04.11. 2010Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh
velvet86: ( Jimmi )03.11. 2010Kapitola 22: Zasnúbenie
velvet86: ( Jimmi )02.11. 2010Kapitola 21: Brloh
velvet86: ( Jimmi )01.11. 2010Kapitola 20: Viera
velvet86: ( Jimmi )31.10. 2010Kapitola 19: Malfoy Manor
velvet86: ( Jimmi )30.10. 2010Kapitola 18: Vianoce
velvet86: ( Jimmi )29.10. 2010Kapitola 17: Priznanie
velvet86: ( Jimmi )28.10. 2010Kapitola 16: Blízkosť
velvet86: ( Jimmi )27.10. 2010Kapitola 15: Konfrontácia
velvet86: ( Jimmi )26.10. 2010Kapitola 14: Prezradenie
velvet86: ( Jimmi )25.10. 2010Kapitola 13: Obeť
velvet86: ( Jimmi )24.10. 2010Kapitola 12: Čo keď
velvet86: ( Jimmi )23.10. 2010Kapitola 11: Priatelia a milenci
velvet86: ( Jimmi )22.10. 2010Kapitola 10: Oddanosť
velvet86: ( Jimmi )21.10. 2010Kapitola 9: Zbohom
velvet86: ( Jimmi )20.10. 2010Kapitola 8: Neúplnosť
velvet86: ( Jimmi )19.10. 2010Kapitola 7: Príťažlivosť
velvet86: ( Jimmi )18.10. 2010Kapitola 6: Halloween
velvet86: ( Jimmi )17.10. 2010Kapitola 5: Starosti srdca
velvet86: ( Jimmi )16.10. 2010kapitola 4: Spoznávania
velvet86: ( Jimmi )15.10. 2010Kapitola 3: Nesplniteľná misia
velvet86: ( Jimmi )14.10. 2010Kapitola 2: Cudzinci
velvet86: ( Jimmi )13.10. 2010Kapitola 1: Život a smrť
velvet86: ( Jimmi )12.10. 2010Úvod k poviedke