All Characters belong to JKR . Autor originálu Broken : inadaze22
"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."
Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4172243/28/Broken
Prvú časť kapitoly venujem: maginy, Jacomo, pavlina, ladyF, tonks, cyrus, soraki, Elza, denice, Chantal, lucky, Carma, JSark, Lucka, wanilka, SARA, doda357, Natalie, teriisek, guaita, jane-anne, THEADU, Maenea, Ela, Jin, anonym, simasik, 32jennifer2, Rapidez a HOPE.
Kapitola dvadsaťštyri: Záblesk v temnote
(25. marec)
Časť 1: Questions of science
Tak toto sa začínalo stávať naozaj hnusným zlozvykom.
Draco chcel len poukázať na to, že po dnešku si už viacej takéto správanie nepripustí. Bolo to pod jeho úroveň a úplne mimo jeho charakteru. Tiež chcel poukázať na to, že nie, nechcel tam byť, ale bol tam; stál pred pracovňou Grangerovej a čakal.
Jej sekretárka, ktorá na neho stále kradmo zazerala ponad časopis Týždenník čarodejníc, mu povedala, že má práve nejakú schôdzu a že môže počkať v salóniku, až kým neskončia, ale Draco odmietol.
Nuž, to nebola celkom pravda. Len sa nepohol. Mozog prikazoval jeho nohám, aby kráčali, nielen do tej čakárne, ale von z celej tejto budovy skôr, než bude príliš neskoro. A jeho nohy, nuž, neboli veľmi spolupracujúce.
Sekretárka po tridsiaty druhý raz vydala ten istý slabý chrapľavý zvuk a Draco si uvedomil, že škrípe zubami, aby potlačil svoje podráždenie. Pri štyroch rozličných príležitostiach sa tá malá ryšavka, ktorá mu priveľmi pripomínala Weslíčku, pokúsila k nemu prehovoriť. Zakaždým jej výber témy zavialo od 'snahy o rozhovor' do krajiny 'zjavného flirtovania'. Prinútil sa, aby neprevrátil oči.
Všetky jej poznámky o počasí, kvalite jeho habitu, jeho plánoch na dnešný večer a tá dotieravá žiadosť o večeru boli ignorované alebo na rovinu odmietnuté. Takže vydávala tie zvuky, aby získala jeho pozornosť. Zúfalé čarodejnice boli kvôli nemu vždy rozčarované - toľko sa nezmenilo - ak sa vôbec zmenilo niečo iné.
Draco sa zamračil a zdvihol hlavu od zeme. Očami sa po tretí raz zameral na Grangerovú, odkedy mu Cecilia - alebo Cynthia - ukázala, kde je. Všetky kancelárie v budove boli dosť zvláštne. Namiesto pevných stien mali nerozbitné sklenené steny, ktoré sa správali ako jednostranné zrkadlo. On ju mohol vidieť, ale ona jeho nie.
Vďaka Merlinovi.
Nevidel ju od tej zvláštnej noci na móle, ktorá sa pre ňu zmenila na nočná-mora-sa-stáva-realitou. A kým predtým nevidieť ju by Draca netrápilo, tentokrát mu to vadilo; trochu viac než čakal a trochu viac než plánoval.
Začalo to na tretí deň ako mierna bolesť, keď sa prebudil do tichého domu, kladením otázok na deň šiesty, keď bol na večeri s Pansy a Blaisom a skončilo dostavením sa do jej práce dnes, na deň desiaty. Keby mal byť Draco úprimný, povedal by, že nevidieť Grangerovú posledných desať dní ho prinútilo uvedomiť si, takmer k svojmu zdeseniu, že sa mu páčilo vídať ju každý deň.
Už si zvykol na jej vyrušovanie, jej omelety, jej jednoduchosť a jej spoločnosť. Zvykol si na ňu.
Draco pozastavil tú myšlienku.
Posledný týždeň a pol trochu premýšľal. Nemal nič iné okrem času, keďže si vzal v práci osobné voľno. Strávil dva dni kalkulovaním, premýšľaním a zvažovaním svojich možností skôr než sa nakoniec zmieril s tým, že niečo medzi ním a Grangerovou je. Ale nevedel presne čo. Bola to na prehltnutie dosť ťažká pilulka a Draco sa určite nechcel dať zaviesť týmto myšlienkovým pochodom, iba ak už nebude mať kam inam ísť.
Bolo to všetko dosť náhle. Alebo možno nebolo. Draco nevedel, ale to, čo vedel, bolo, že všetko postupovalo tak plynule a potom - bum! Nuž, to nebola celkom pravda! Teraz, keď o tom premýšľal, všetko sa medzi nimi budovalo pomaly. Mohol to vidieť s takou jasnosťou. Ako povodeň za neúčinnou hlinenou hrádzou. Bola to len záležitosť času než...
Čarodejník v duchu zastonal.
V poslednej dobe premýšľanie o čomkoľvek spojenom s Hermionou Grangerovou vyvolávalo bolesti hlavy impozantných rozmerov a nebyť v jej blízkosti - krucinál. Za dvadsať dní prešiel od požehnanej nevedomosti k búrlivému uvedomeniu si. Prešiel od pohodlného prežívania svojho života takého, akým bol, k lipnutiu na niečom len, aby sa toho držal. A či to Draco prizná či neprizná, bol viac než frustrovaný. Bol tiež trochu nervózny. A vydesený. Nikdy predtým nebol v takejto situácii.
Ale musel si udržať zdravý rozum. Potreboval ho, aby sa z tejto situácie dostal. Bolo by ľahké panikáriť a časť z neho to chcela, ale nie. Draco možno stratil kontrolu so svojimi strýkami, ale nestratí ju kvôli 'situácii s Grangerovou'. Bola to len bezvýznamná etapa. Prejde to. Tým si bol istý. Nie, ona ho neovplyvní. Správne?
Tak prečo bol tu?
Nedokázal na tú otázku odpovedať a kvôli tomu sa zamračil. Ďalšia vec ho prinútila zamračiť sa: pohľad na Hermionu Grangerovú.
Keď Draco pred dvadsiatimi siedmymi minútami vošiel ku Kliatborušiteľom, čakal že nájde vyčerpanú trosku, ale dostalo sa mu niečoho úplne iného. Vyzerala dokonale normálne, ako keby sa nič nestalo a dnešok mal byť ďalším obyčajným dňom. Ani jedno z toho nebola pravda.
Tá čarodejnica stála v čele dlhého stola, pohybovala rukami, pretože hovorila k trinástim ďalším ľuďom v miestnosti; všetci si čmárali poznámky na pergameny. Prednášala im. Mala autoritatívny postoj a to bolo pre neho najväčšie prekvapenie. Čas od času niekto niečo povedal alebo položil otázku a ona si dovolila trochu sa pousmiať a ukázala na jeden z tých obrazcov, čo sa pohybovali po oboch jej stranách.
Draco zistil, že obdivuje to, ako sa držala pokope dokonca, keď sa všetko rozpadalo.
A veci sa v jej živote definitívne rozpadali.
Grangerová, všimol si, bola oblečená v muklovskom oblečení, ale to sa dalo očakávať. Vidieť ju v habite bola vzácnosť. Nebolo to len tým, že jej šéf ich podporoval, aby nosili menej obmedzujúce muklovské oblečenie, keď boli vonku v teréne; bolo to kvôli tomu, že sa typicky stretávali na obed v muklovských reštauráciách. Vždy si musel premeniť svoje šaty, aby sa hodili. Draco sa dostal tak ďaleko, že si neochotne všimol dĺžky jej čiernej sukne a to ako jej tmavomodrá blúzka prilieha na telo, keď sa ľudia v miestnosti začali baliť a dvíhať zo svojich miest.
Ak mal odísť, muselo by to byť práve teraz. Prvý človek opustil miestnosť. Práve teraz. Druhý človek vyšiel, nasledovaný rýchlo tretím. Štvrtý a priaty vyšli von v spoločnom rozhovore. Obaja sa na neho pozreli s úctou skôr než šiesta osoba, ďalšia žena, ich odtiahla preč. Prečo sa jeho nohy nepohybovali?
Draco si v duchu vzdychol. Možno sa jeho nohy nepohybovali, pretože v skutočnosti nemal v úmysel opustiť svoje miesto. Kvôli tejto myšlienke sa ešte viac zamračil, predtým než ich všetky vypudil. Dobre, kašľať na to. Draco sa prinútil otočiť a chcel urobiť prvý požehnaný krok von z tejto zasranej situácie, keď začul: "Draco?"
Čubčí syn.
"Čo tu robíš?"
Záplava nadávok skoro vyletela z jeho úst, keď celé jeho telo stuhlo, ale zabránil tým slovám vytvoriť sa a otočil sa ku Grangerovej. Vyzerala potešená a predsa zmätená, že ho vidí. Kútikom oka mohol vidieť ako ich sekretárka pozorne a zvedavo sleduje. Zopár 'študentov' sa tiež zdržalo, prejavovali nesmierny záujem o to, čo vyjde z jeho úst.
Draco sa nejako zvlášť nestaral o obecenstvo a rýchlo si uvedomil, že príchod do jej práce bol zlý nápad; asi najhorší, čo kedy mal. Sakra, ani on nevedel, prečo tam bol.
Toto nedopadne dobre.
"Nuž, Grangerová, ja..."
"Slečna Grangerová, mám poslednú otázku ohľadne protokolu o núdzovej situácii," prerušil čarodejník s okuliarmi. Mal svoje poznámky len kúsok od tváre a pod pazuchou zastrčenú knihu o bezpečnostnom protokole. Vzhliadol. "Ach, ruším?" Skôr než niekto mohol odpovedať, pokračoval. "Zaberie to len pár okamihov vášho času, ale som zvedavý na ten nový systém, čo ste vytvorili. Je totižto brilantný," vydal zvláštny zvuk, ktorý znel ako zmes nervózneho smiechu a neúmyselného odfrknutia. "Nemôžem si pomôcť, ale zaujíma ma, čo keby osoba mala nejakú pohotovosť, kým by bola na ministerstve."
Jedna zo zostávajúcich čarodejníc si podráždene pleskla dlaňou na čelo, ale Draco chcel vážne poďakovať tomu blbcovi za jeho prerušenie. Nepočul Hermioninu odpoveď, pretože bol príliš zamestnaný plánovaním svojej vlastnej lži, ale všimol si, že ten čarodejník odišiel preč.
"Ospravedlňujem sa za to. Práve sme najali skupinu nových kliatborušiteľov a ja som im dávala základy bezpečnosti. Vravel si?"
"Ja som-"
Skontrolovala hodinky. "Mám posledné uvádzacie stretnutie asi o dve hodiny, a potom -" jej oči zostali prázdnymi len okamih, kým sa prebrala. "Chcem ísť na obed, a ak sa chceš ku mne pridať, mohla by sa mi zísť spoločnosť..." Grangerová zmĺkla, pozrela na zem a potom na neho.
Myseľ na neho kričala, aby povedal nie, ale namiesto toho Draco odpovedal neutrálnym pokrčením pliec. "Dobre."
Grangerová tam ďalšiu chvíľu stála. "Nuž... dobre teda."
V duchu sa snažil prísť na to, či si jednoducho predstavuje tie rozpaky alebo či tam naozaj boli. Odkedy sa veci medzi nimi stali trápne? Nuž, to bola dosť hlúpa otázka. Vždy medzi nimi bolo trocha rozpakov, ale nikdy nie takéto zjavné. Mal na to svoje hypotézy prečo, ale práve teraz sa mu ich fakt nechcelo otestovať.
Čarodejnica sa trochu usmiala a po prvý raz si všimol ten stres, ktorý sa pokúšala udržať ukrytý. Otočila sa k sekretárke. "Vrátim sa do dvoch hodín, Callista. Nechaj u seba všetky moje odkazy, prosím."
Takže takto sa volala...
Čarodejnica prikývla. "Áno, slečna Grangerová."
Pozrela sa znova na neho. "Musím si zobrať pár vecí z mojej kancelárie, nevadí?"
Opäť jeho myseľ požadovala, aby odkráčal preč, ale neurobil to. Namiesto toho prikývol a nasledoval ju popri oneskorencoch do jej pracovne. Draco sa poobzeral. Jej pracovňa bola asi tak jednoduchá a bezvýrazná ako jej dom. Od vchodu, kde stál, sa rozhliadol na tie holé steny, kozub, uprataný stôl priamo pred ním, tri police kníh, ktoré boli umiestnené za jej stolom, kartotéková skriňa v ľavom rohu a kreslo, ktoré bolo od neho napravo.
A potom si Draco všimol obrázok v ráme na jej stole.
Na tom ráme nebolo nič nejako mimoriadne, až na to, že bol otočený lícnou stranou k nemu. Čudné. Prešiel k stolu a pozrel sa na Grangerovú. Mrmlala si niečo pod nosom, keď niečo hľadala v tej obrovskej skrini so spismi. Dobre. Neuvidí, čo robí.
Šedé oči sa rýchlo presunuli späť k obrázku a nezaváhal predtým, než ho zdvihol. Nebol prekvapený faktom, že to bol obrázok Matthewa, ale Draca prekvapilo to, že Grangerová ho otočila tak, aby sa na neho nemohla pozerať, keď sedí za stolom.
Prečo by niečo také robila? uvažoval. Možno mala ďalší drsný deň; on by ju úprimne neobviňoval za to, že nejaký mala. Možno bola stresovaná; Grangerová mala plné právo byť. Možno - zažmurkal. Jeho záujem o ňu v poslednej dobe bol znepokojivý, ale napriek tomu ospravedlniteľný, ak zvážime posledných pár mesiacov.
Tá myšlienka ho prinútila pohnúť sa, aby vrátil ten obrázok na jeho pôvodné miesto, ale jeho oči zachytili chlapca na obrázku. Videl predtým fotky Matthewa, ale čarodejník zistil, že hľadí na chlapca, ktorý podľa všetkého zaspal na gauči, kým si pozeral obrázkovú knižku. Na tej magickej fotografii vyzeral tak na tri roky, ale ešte naviac vyzeral tak veľmi ako jeho matka. Draco videl Hermionu spať dvakrát, odkedy si nanútila svoju cestu do jeho života a tá nepatrná vráska medzi zatvorenými očami Matthewa bola zhodná s matkinou.
Zmrzol. Skade toto prišlo? Predtým si to nevšimol. Možno si to len predstavoval.
Áno, to bolo pravdepodobnejšie a menej absurdné.
Draco sa zadumane mračil a namiesto zaoberania sa predchádzajúcou myšlienkou, sústredil všetku svoju pozornosť na obrázok v jeho rukách. Všimol si maličkosti: farbu jeho trička, rozháranosť jeho vlasov, šmuhu od niečoho, čo vyzeralo ako džem na jeho ľavom líci a fakt, že jediná vec, ktorá sa na tej fotografii pohybovala, bolo jeho hruď, keď sa dvíhala a klesala. Vyzeral pokojne, ako keby bol uprostred skvelého spánku a Draco dokázal pochopiť, prečo si nechávala na stole tento konkrétny obrázok. Keď sa pozrel zbližša, bolo ťažké povedať, že to nebolo skutočné; že to bol len obrázok.
Bolo to nanajvýš podivné. Bolo to - "To je asi pre mňa jeho najobľúbenejší obrázok."
Vyplašený Grangerovej prerušením Draco položil zarámovaný obrázok na stôl dosť tvrdo a okamžite sa otočil čelom vzad. A ona bola - krucinál! Priamo tam! Blízko. Nie príliš blízko, ale dosť blízko. Bližšie než boli počas desiatich dní a bližšie než chcel, aby boli, pri všetkej úprimnosti.
Necítil sa príjemne, keď stál tak blízko pri nej.
Naposledy, keď boli takto, nevedel, čo sa do pekla udialo. Jednu minútu si vymieňali posmešné slová. Dalo sa nahmatať napätie medzi nimi. Draco nevedel prečo, ale bol na ňu nahnevaný a rozhodol sa zvaliť to na ňu, dokonca aj keď to nebola jej chyba. Chcel jej ublížiť, ale nenechala ho. A Grangerová, nuž, dostávala sa príliš blízko, aby to bolo príjemné; dostávala sa príliš blízko ku podstate jeho hnevu.
Množstvo možno poletovalo po celom tom mieste, jej hnev rástol, hodiny v jeho hlave tikali, nakričala na neho ohľadne jeho postoja voči nej, a potom...
Niečo sa stalo.
Ten večer neplánoval ísť do jej domu. Keď opustil matku, ktorá odišla s Andromedou a Teddym do parku, šiel domov a celkovo pätnásť minút si vychutnával blažené ticho. A potom si uvedomil, že len zíza na steny. A impulzívne schmatol prútik a premiestnil sa k nej, zo všetkých ľudí. Bol to ťah, za vrátenie ktorého by dal čokoľvek na svete.
To bol ten skutočný dôvod, prečo bol u nej v práci, dnes.
Draco na ňu ten večer vyletel. Chcel toho ľutovať, ale trápenie má vždy rado spoločnosť. A on bol naprosto utrápený. Hesperove slová, tie uvedomenia, Emilove hrozby, jeho bod zlomu, strata kontroly, tento deň, pochovávanie otca s tou prekliatou lopatou, a vidieť ju vo farbe, keď všetko ostatné bolo čierno-biele - to všetko ho dalo do poriadne neférovej situácie, kde bol neférovo prinútený vidieť svet inak; kde bol neférovo prinútený vidieť ju inak.
A samom konci jeho neúspešného pokusu ublížiť jej sa niečo stalo. Draco neskôr za všetko obviňoval ju, dokonca za veci, z ktorých sa obviniť nedalo.
Práve sa chystať vzdať, keď sa to stalo. Ale Draco si nebol celkom istý, čo to bolo. Jediné, čo vedel, bolo, že to napätie zmizlo a niečo po ňom zostalo; niečo, čo nedokázal vysvetliť; niečo čo ho vyplašilo, až onemel. Draco si pamätal dýchanie, ale viac než to si pamätal ten výraz na Hermioninej tvári. Prešla od nahnevaného výrazu k vyplašenému a k... niečomu. Pamätal si, že videl zmeny v jej očiach a pamätal si, že premýšľal o všetkých možných absurdných myšlienkach.
Ale bola tam jedna blikotajúca sekunda, keď si Draco myslel, že sa to chystá urobiť; posunúť sa posledný pár centimetrov a... pobozkať ho.
Nuž, to nebolo také ťažké priznať. Možno nie. Ale to presne nebol ten problém. Ach, nechápte ho zle, to bol problém; hlavný problém, ale nie ten najväčší. Nie, ten skoro bozk nebol tým problémom, ktorý posledných niekoľko dní ničil jeho mozog. Bolo to niečo celkom iné...
"Si pripravený?" spýtala sa, zvedavo sa na neho pozerala, keď od neho pár krokov odstúpila. "Nadol po ulici jej príjemná reštaurácia. Nechcel by si sa tam prejsť?"
Čo naozaj Draca trápilo, bolo to, že presne počas tej sekundy sa tešil z pomyslenia, že jej to dovolí.
A odkedy si to uvedomil, nedokázal sa v jej blízkosti chovať rovnako.
"To je v poriadku," prehltol ťažko.
Prechádzka k reštaurácii bola mlčanlivou prechádzkou. Draco bol stratený vo svojich vlastných myšlienkach a Grangerovej sa nejako podarilo udržať s ním jeho dlhý krok bez toho, aby ho chytila za ruku. Za to bol vďačný. Ulice boli poloprázdne, pretože pršalo, už zase; nie silno, len slabé mrholenie. Skutočný dážď sa blížil; tým si bol istý. Zdalo sa, že mraky stále viac a viac tmavnú každým okamihom, ktorý uplynul a tiež začalo hrmieť.
Ďalší deň v Londýne.
Grangerovej muklovský dáždnik sa hompáľal pri jej boku a keď tú tmavomodrú vecičku zachytilo jeho oko, Draco zanechal každú znepokojujúcu myšlienku, aby prevrátil oči. Nikdy neporozumie tejto Hermioninej stránke. Bola najbystrejšou čarodejnicou ich generácie, ale občas premýšľal, či nežila medzi muklami príliš dlho. Čarodejnice nepotrebujú také bezcenné krámy ako sú dáždniky, ale nepovedal jej to.
Vonkajšok tej talianskej reštaurácie nestál za veľa, len tehlová stena a firemná tabuľa; skutočná diera v múre a ani veľmi príťažlivá. Ale nezistil, že by premýšľal nad tým, do čoho sa to práve dostal tým, že prijal jej ponuku na obed. To bolo čudné. Vždy bol obozretný ohľadne Pansyiných volieb reštaurácii, ale Hermioniným dôveroval.
A z dobrého dôvodu.
Vnútrajšok bol kompletne odlišný a v hlave mu zazvonila tichá pripomienka, aby nesúdil knihu podľa obalu. Mrzuto sa zamračil. On ju nesúdil, on len poukázal na to, že vonkajšok je nepríťažlivý. Draco využil chvíľku, aby sa poobzeral. Hoci to nebolo podľa jeho bežného vkusu, bola to svojrázna a príjemná reštaurácia. To sa dalo očakávať. Napokon, túto reštauráciu vybrala Hermiona Grangerová, ktorá bola stelesnením týchto dvoch slov.
Zamračil sa z dôvodov, ktoré ešte celkom nedokázal vysvetliť.
Len čo Hermiona uviedla svoje meno, hosteska sa veselo usmiala, vrelo ju privítala a spýtala sa, či by mohli chvíľočku počkať, kým pripravia jej obľúbený stôl. Draco sa pozrel na tú čarodejnicu s vlhkými vlasmi. Nebol si istý, že či keď uschnú, nebude z nich levia hriva. "S tebou prednostne zaobchádzajú v každej reštaurácii v Londýne?"
Grangerová len pokrčila plecami. "Často som tu jedávala, keď som sa vrátila späť do Londýna. Poskytlo mi to anonymitu, ktorú som potrebovala a upokojujúcu atmosféru, po ktorej som túžila. Napadlo mi, že toto bude vhodné miesto, kde sa dnes najesť. Netušia, kto sme alebo prečo by sme nemali byť niekde inde. Nuž, aspoň nie spolu."
Neochotne pripustil, že má pravdu.
Keby šli do Šikmej uličky sami, tlač by mala svoj deň. Nepáčilo sa mu to, ale bola to pravda. Niekoľko dní by bláznivo poletovali špekulácie a reči, ale potom by sa vrátili k svojej normálne úrovni; úrovni, na ktorú si navykli za tie mesiace, od výletu do Paríža a odvtedy, čo sa stali priateľmi.
Keď ich hosteska usadila do rohu reštaurácie, prijala ich objednávky nápojov a zanechala ich v mlčaní. O tri minúty a štyridsaťšesť sekúnd neskôr sa čašníčka vrátila s nápojmi. Odpovede na čašníčkine otázky plynuli z jeho úst skoro automaticky, kým sledoval tú mlčanlivú čarodejnicu. Nie, neboli si pripravení objednať. Áno, rozumeli všetkému na jedálnom lístku. Nie, nemali záujem o Denné menu.
Ďalšie štyri minúty a tridsať sekúnd po odchode čašníčky Draco sledoval, ako sa Grangerová ošíva, bubnuje prstami po stole a rozhliada sa. V jednej chvíli hľadela na stôl tak uprene, že zdvihol svoj pohár zo strachu, že sa ten stôl pod jej intenzívnym pohľadom zmení na prach. Bolo zrejmé, že ju niečo trápi viac a viac s každou uplynulou sekundou, ale začínala mu liezť na nervy.
Viac než obyčajne. Draco sa zamračil. "Pozri, Grangerová -"
"Môžeme sa porozprávať?"
Trochu zaskočený niekoľkokrát zažmurkal, než odpovedal vyrovnane: "Prepáč?"
Ona bola na rade, aby sa zamračila a zatvárila sa frustrovane. "Myslím tým, môžeme sa naozaj porozprávať?"
"Práve teraz sa rozprávame," zatiahol, vecne. Keď sa zamračila ešte viac, čarodejník sa vzpriamil na stoličke. "Fajn. Keď musíš."
"Som nervózna," prezradila.
Zrazu sa Draco cítil nepríjemne. Nuž, viac než zvyčajne. "Možno by si sa mala porozprávať s Pansy-"
Grangerová sa zamračila. "Už si o mňa robí obavy, a úprimne, nechcem jej obavy potvrdiť."
"Pochybujem, že môžem nejako pomôcť."
"Bol si väčšmi nápomocný, než si uvedomuješ," zamrmlala.
Zábavné, tá naprosto mrňavučká časť z neho jej chcela povedať to isté. Namiesto toho sa prinútil spýtať sa: "Kvôli čomu si nervózna?"
"Kvôli dnešnému večeru."
Jej odpoveď ho prinútila vrátiť sa k noci, na ktorú chcel zabudnúť.
Po odhalení rodného listu nasledoval blázinec. Dokonca o desať dní neskôr si nedokázal spomenúť na všetky detaily. Jedine, že bol väčšinou pekelne naštvaný. Weslík začal jačať a nezmyselne ho obviňovať za všetko, čo sa stalo, Blaise mal zamestnané ruky tým, že sa pokúšal mimo tej hádky udržať Pansy a on bol veľmi zamestnaný tým, že sa snažil neprekliať toho fľakatého blbca do bezvedomia. Grangerová tam len stála a zízala na ten papier. Toľko si pamätal.
Draco sa považoval za experta v predpovedaní jej reakcií. Ak jej minulé reakcie niečo znamenali, túto noc od nej čakal, že po tom, čo počiatočný šok ustúpi, urobí dve veci: podlomia sa jej nohy a zrúti sa v slzách. Slzy boli skoro zaručené. Nie, stále ich nemal rád, ale očakával, že sa v nich Hermiona stratí.
Ale v oboch predpokladoch sa mýlil.
Grangerovej sa nepodlomili kolená a nezrútila sa v slzách. Nie, dokonca sa ani nezosypala. Ale stala sa neuveriteľne zúrivo nahnevanou.
"Za toto ho neobviňuj, Weasley!" pobúrene jačala Pansy, kým ju Blaise zadržiaval spiatky. Apollo na gauči hlasito mňaukal, ako keby sa snažil upútať ich pozornosť. Draco sa pohol, aby nasledoval výhľad toho zvieraťa, ale neurobil to. "To nie je -"
"Toto má všade na sebe napísané 'Malfoy'!"
"Ach, to teraz vážne?" zatiahol Draco, keď si prekrížil ruky. Ruka ho svrbela po prútiku.
"Áno! Má to-"
Pansy zavrčala. "Toto nie je-"
"Intrigujúci, manipulujúci, krutý bastard je napísané všade-"
"BUĎTE TICHO!" Grangerová zajačala tak nahlas, že si všetci okamžite zakryli uši. Tak to bolo to, pred čím sa ich Apollo snažil varovať. Krucinál! Šokujúce na tom bolo to, že nepoužila kúzlo Sonorus. "Dosť - jačania; nič to nezmení, ani nevyrieši! Len vďaka tomu sa mi ťažšie premýšľa."
"Ale -"
"Ron! Sme dospelí, pri Merlinovi. Správaj sa tak!"
"On-"
"Urob mi láskavosť a na sekundu si vytiahni hlavu z prdele!" Oči toho červenovlasého bastarda sa urazene prižmúrili. Zhlboka sa nadýchla a pokračovala. "Pozri, je mi jedno, čo si myslíš o Dracovi. Pre mňa za mňa ho nenáviď, ale rob to vo svojom vlastnom čase. Práve teraz niekto potenciálne ohrozuje môjho syna a ja mám v úmysle sústrediť všetku svoju pozornosť na toto, a nie na tú obviňujúcu vojnu, ktorú ste viedli."
"Ja-"
Zdvihla ten rodný list. "Práve teraz je tento papier pre mňa dôležitejší než tvoja detinská nenávisť. Toto je dôležitejšie než ty. A ak to nemôžeš prijať, potom si nemôžeš ani náhodou myslieť, že budeme znova priatelia." Pri tom ublíženom výraze na Weslíkovej tvári Grangerová trochu zjemnela. "Viem, že nemáš Draca rád, Ron, som si istá, že je to vzájomné." Strelila po Dracovi prísnym pohľadom, keď zavrčal. Zareagoval svojím vlastným nemilosrdným pohľadom skôr, než sústredila svoju pozornosť znova na toho červenovlasého muža. "Ale keby si mohol prekonať svoju nenávisť dosť dlho na to, aby si pomohol, naozaj by som to ocenila."
Jediné, čo počuli, bolo Apollove pradenie, ale potom sa niečo stalo. Weasleyove oči znežneli. Zdalo sa, že jeho nasledujúce slová boli tými najťažšími slovami, ktoré kedy musel povedať.
"Ospravedlňujem sa."
Grangerová sa slabo usmiala, pozrela na ten rodný list a veľmi sa zamračila. "Máš odpustené... len ak sa začneš správať civilizovane a prejdeš s nami svoj deň predtým, než si dostal tento list."
Weasley pomaly súhlasil s jej podmienkami a napätie v izbe povolilo, ale napätie v Dracovej hlave nie. Zistil, že uviazol na jednom slove, ktoré sa opakovalo stále znova a znova v jeho hlave.
Nami. Draco sa na ňu pozrel. Nami. Zamračil sa. Nami. Čo sa to s ním do pekla deje? Nedostávala sa mu pod kožu. Nie.
Pozrela na ten papier v rukách skôr, než ho podala Pansy. "Môžeš sa ísť presvedčiť, či je moja kópia dnu? Nepáči sa mi predstava, že by sa niekto mohol možno dostať do môjho domu."
"Nedostal sa, aspoň si to nemyslím. Snažil som sa ti poslať balíček sovou, ale nemohol som. Moja sova ťa nemohla nájsť a ja som sa s tebou nemohol spojiť letaxom, pretože nie si zapojená, takže som napísal niekomu, koho poznáš. Blaisovi. Pred pár hodinami sa so mnou stretol na ministerstve."
Grangerová zamyslene na chvíľu zastala, skôr než prikývla. "Aj tak to chcem skontrolovať a zistiť, či je tam. Je v krabici s tými -"
Čiernovlasá čarodejnica ju jemne prerušila. "Viem."
"Si si istá, že by sme sa mali rozprávať, kým -"
"Draco toto neurobil." Po významnom pohľade jeho smerom dodala hlasom, ktorý mohol počuť len on. "On by to neurobil."
Pansy bola tým, kto si všimol odkaz napísaný na zadnej strane rodného listu.
25. marca. Sedem hodín. Deravý kotlík.
Dnes večer.
Vrátil sa do rozhovoru, keď Grangerová povedala: "Naozaj neviem, ako zareagujem."
Nuž, vďakabohu, to bolo niečo, s čím sa nebude musieť vyrovnať on. Vybrali Blaisa, aby sa toho stretnutia zúčastnil s ňou. Bolo to posledné rozhodnutie, ktoré urobili tej noci, keď Weslík odišiel a Pansy sa odobrala k spánku do Grangerovej hosťovskej izby.
Blaise bol ten najvyrovnanejší zo skupiny. Pansy bola príliš emocionálna, Draco potreboval oddych od drámy a Weasley ani neprichádzal do úvahy. Tá obálka mu mohla byť poslaná z množstva dôvodov a strávili hodiny špekulovaním o všetkých možných, až kým jemne nepovedala vyčerpanému Blaisovi, aby šiel do postele. Vyštveral sa hore schodmi a pripojil sa k Pansy v hosťovskej izbe.
Draco si nebol istý, ako dlho sedeli tú noc na jej terase, ale rozprávali sa o ničom a o všetkom, čo nezahrňovalo dnešný deň. Vďakabohu. Nakoniec sa rozhovor upokojil k občasným poznámkam, kým Apollo priadol spokojne v jej lone. Bolo chladno, on bol mrzutý a nemal rád tú horúcu čokoládu, čo mu dala, ale nesťažoval sa. Na nič. Draco si nebol istý, prečo neodišiel alebo prečo mu jednoducho nepovedala, aby odišiel, ale mal pocit, že nechce byť sama. Mal tiež pocit, že by toho ani veľa nenaspala. A tak zostal. Aj tak nemal čo iné na práci.
Slnko vykúkalo spoza horizontu, keď konečne šiel domov.
"Nenávidím len tu sedieť a rozprávať o..." Grangerová zmĺkla.
Ach, ona rozprávala? Nuž, on nepočúval, ale to nemusela vedieť. A ani nemusela vedieť o tom, vďaka čomu bol roztržitý. "Je to v poriadku." Zdvihol menu a začal zužovať svoje možnosti.
Trošku neohrabane sa spýtala. "Ako si sa mal?"
"Fajn," úprimne odpovedal Draco.
"A tá razia? Viem, že našli veľa temných artefaktov, ale našli -"
"Nie, nenašli žiadnu z jeho nezvestných žien. Jednako s tým všetkým, čo našli, si posedí v Azbakane riadne dlho. Arcturus je rád... nuž, je tak rád ako môže byť vo svojej situácii. Podstata je, že je všetko v poriadku."
Mohol vycítiť na sebe jej oči, keď povedala: "To je úľava, som si istá. Kedy začne jeho proces?"
Draco sa na ňu nepozrel. "Vážne neviem. Zo zrejmých dôvodov to nie je môj prípad." Za to bol rád.
"A Emil?"
"Arcturus zmenil jeho spomienky, určil mu prácu, kde ho môže sledovať a poslal ho domov."
"A-"
"Odišiel len dnes ráno," odpovedal automaticky. Potom sa spýtal, "už si skončila s výsluchom?"
S obavami sa ospravedlnila. "Nechcela som, aby si to považoval za nejaký výsluch. Len som sa snažila o rozhovor... Ja som, nuž, zvedavá. Nevidela som ťa desať dní."
Trochu ohromený Draco sa pozrel ponad jedálny lístok. "Ty si to počítala?" Cítil sa čudne.
Grangerová sklonila hlavu, pokrčila plecami nad tou otázkou a prešla prstom po okraji svojho pohára. "Len som si zvykla vídať ťa, to je všetko. Povedz mi, je to taká zlá vec?"
Draco neodpovedal.
All Characters belong to JKR . Autor originálu Broken : inadaze22
"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."
Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4172243/28/Broken
Druhú časť kapitoly venujem: guaita, Izzy, anonym, Natalie, beruska1, Carma, doda357, Rapidez, Lucka, wanilka, tonks, soraki, simasik, denice, jane-anne, HOPE, Ela, Jacomo, teriisek, Elza, jerry, JSark, Jin a Pavlina.
Špeciálne venovanie pre cyrus s prianím, aby sa jej dobre učilo a dopadlo na skúškach tak, ako má.
ooo
Časť 2: Jeden krok
Spojenie záchvaty silnej úzkosti bolo vždy trochu nezmyselné.
Hermionin jazyk premyslene navlhčil jej spodnú peru, keď sa pokúšala kontrolovať svoje dýchanie. Za poslednú hodinu sa jej Blaise dvakrát spýtal, či nepotrebuje Upokojujúci dúšok, ale ona odmietla. Bola z nich unavená a chcela byť v strehu na to, čo príde. Nech príde čokoľvek, ponuro si pomyslela čarodejnica, keď sa priblížili ku vchodu do Deravého kotlíka. Nevýhodou bola tá šialená nervozita, trochu nepokoja, búšenie srdca, hrozná úzkosť a tá naprostá hystéria, ktorá sa diala v jej hlave.
V to ráno sa prebudila pripravená bojovať voči komukoľvek, kto by sa opovážil zneužiť jej mŕtveho syna, ale tá horlivosť rýchlo zoslabla. Počas raňajok sa zmenila na nepokoj, počas obeda na nervozitu a potom asi pred dvadsiatimi minútami rovno k hrôze, keď ona a Blaise sedeli mlčky v muklovskej kaviarni.
Počas chôdze tam tá hrôza zosilnela, a kým prišli, mala pocit, ako keby jej do nôh niekto vstrekol olovo. Ako pravý džentlmen, päť minút pred siedmou, Blaise pre ňu podržal otvorené dvere, ale Hermiona sa nemohla prinútiť cez tie dvere prejsť.
"Si v poriadku?" Blaisov hlboký hlas prinútil Hermionu zdvihnúť hlavu, aby sa stretla s jeho znepokojeným pohľadom.
"Nedokážem tam vojsť. Moje nohy sú -"
"V dokonalom poriadku. Čo sa stalo tvojej chrabromilskej odvahe?"
"Nuž, moja sa stále opravuje, presne tak ako všetko ostatné."
Blaise nechal dvere zatvoriť sa a položil ruky na jej plecia. Predklonil sa bližšie, ale nie príliš blízko. Napodiv stáť blízko k Blaisovi bolo iné ako stáť blízko Malfoyovi, ale nebol čas všímať si rozdiely než len to, že tam nejaký bol.
V jeho tmavých očiach bolo krajné odhodlanie, keď povedal: "Nikto sa nedozvie o Matthewovi, nie dovtedy, kým nebudeš chcieť. Urobím všetko, čo je v mojej moci, aby som sa postaral, že sa to nestane. Veríš mi?" A v tomto okamihu mu skutočne verila. "A ani ja nie som sám. Máš na svojej strane žalobcu, aurora, vydavateľku časopisu a podľa všetkého slávneho metlobalového hráča. Bez ohľadu na to, čo tento človek povie alebo urobí, pamätaj, že neexistuje nič, čo nedokáže napraviť pamäťové kúzlo."
Hermiona sa napriek víreniu v jej žalúdku usmiala. "Povedal si to ako skutočný slizolinčan."
Čarodejník sa uškrnul a pohol sa, aby jej otvoril dvere. Zízala na otvorený vchod a zhlboka sa nadýchla. Zábavné ako bolo prejsť šesť stôp ťažšie než bežať štvrť míle v daždi. Keď okamžite nevošla do Deravého kotlíka, Blaise jej pripomenul. "Postupne krok za krokom."
Správne. Jeden krok. A bol to váhavý krok. Druhý bol sebavedomejší. Tretí a štvrtý sa urobili naraz. A piaty a šiesty šli ľahšie než očakávala. Dosť skoro Blaise hovoril s Tomom, kým sa Hermiona rozhliadala. Zdalo sa, že sa na ňu upierali všetky oči, ale nebolo to celkom nezvyčajné. Našťastie bol večer a tak nebolo veľmi preplnené. Niežeby na tom záležalo; bolo tam viac než dosť očí, ktoré sledovali každý jej pohyb.
"Hermiona," mávol na ňu Blaise a ona sa pohla smerom k nemu, snažila sa pritom udržať si svoj pokoj pod tým množstvom tlaku, pod ktorým bola. Položil jej ruku na plece a informoval ju: "Čakajú na nás v súkromnej časti. Tom mi nemôže povedať, kto to je, ale postará sa, aby nás nikto nevyrušil, kým tam budeme. Si pripravená?"
Bola pripravená? Asi nie, ale na tom nezáležalo. Jej žalúdok sa stále víril, keď vystrela ramená a povedala mu: "Som pripravená."
Blaise zažiaril bezstarostným úsmevom, položil ruku na jej driek a viedol ich preč od zotrvávajúcich očí. Hermiona bola rada, že ho má pri svojom boku. Chcela mu veriť - nie. Zhlboka sa nadýchla. Bude mu veriť.
Skôr než otvoril dvere, kývol na Hermionu. Jej dýchanie spomalilo k normálu a ponúkla mu slabý úsmev; úsmev, ktorý poskytovala, keď chcela, aby si ľudia mysleli, že je v poriadku. Ale v tomto okamihu to bola pravda. Bola, prinajmenšom, v poriadku. Vôbec nebola sama, ani nebude sama, keby pre ňu dnešok nevypálil dobre.
Bez toho, aby najprv zaklopal, otvoril pre ňu ťažké drevené dvere a ona vošla do izby. Jej oči spočinuli na jedinom človeku, ktorý tam bol a ústa sa jej roztvorili šokom a nevierou. Nie.
Lavender.
Prílivová vlna hnevu a odporu v skutočnosti zabránila Hermione zareagovať. Tá čarodejnica vzhliadla nahor, vyplašená vyrušením a Hermiona chcela zajačať, prekliať, čarovať a niečo urobiť - čokoľvek. Hermione vrástli nohy samé od seba do zeme. Jednoducho tomu nemohla uveriť. Lavender poslala tú obálku Ronovi. Lavender vedela o Matthewovi. Lavender musela zariadiť celé toto stretnutie. Lavender. Nie. To nedávalo zmysel.
"Ach! Tu ste."
"Ty?" neveriacky sa spýtala Hermiona.
Kde boli všetky znamenia? Hermiona trápila svoju myseľ, snažila sa prísť na to, čo urobila, aby ju prinútila urobiť také niečo, ale nenašla nič významné. Iste, neobťažovala sa udržať s ňou kontakt po tom, čo na seba pred mesiacmi narazili, ale nikdy predtým neboli priateľky a ľudia po celý čas robia prázdne sľuby. To jej nedalo právo hrabať sa v jej minulosti. Nedávalo to zmysel.
Blaise za nimi zatvoril dvere a zdalo sa, že to vytrhlo všetkých z ich tranzu.
Lavender otvorila ústa, aby prehovorila, ale prerušil ju hravý chichot. Detský chichot. Hermiona bola taká sústredená na svoju bývalú spolužiačku, že si nevšimla toho malého chlapca v detskej stoličke. Urobila pár krokov bližšie k stolu. Bacuľatý Chase.
Vyrástol, odkedy ho naposledy Hermiona videla, ale stále bol pekným bacuľkom s plavými vlasmi. Aspoň sa tentoraz usmieval. Mal niečo, čo vyzeralo ako čierne chrániče a zakrývalo mu to uši. Hermiona okamžite vedela, čo sú zač. Kúpila také pre Matthewa. Boli očarované, aby blokovali všetok hluk v miestnosti a tiež hrali hudbu.
"Hermiona, ja -" pozrela sa, prižmúrila oči a zvedavo sa spýtala. "Zabini?"
Keď sa jeho matka zdvihla na nohy, Chase sa zvedavo rozhliadol dokola skôr, než otočil hlavu a zažiaril šesťzubým úsmevom. Otvoril a zatvoril svoje malé pästičky a radostne povedal: "Ahoj." Lavender si priložila prst na pery, aby mu naznačila, že ma zostať ticho. Napodobnil ju a dodal slabé: "Ššš."
A z nejakého šialeného dôvodu len z pohľadu na Lavenderinho syna vyvrel vo vnútri Hermiony hnev. Sekundy či minúty, nebola si istá, ako dlho tam stála, len zízala. Ten šok, ktorý dúfala, že sa rozpustí, zotrvával a zúrivosť sa rinula jej žilami. Ona vážne mala tú drzosť priviesť ho do svojej hry. Čo to bola za matku? Viac než to, čo to bola za človeka?
"Nemôže nás počuť, čo je dobrá vec," nakoniec Lavender povedala a spojila si ruky. "Myslím, že by sme mali porozprávať."
"Porozprávať?" strhla sa Hermiona, obranne si založila ruky na hrudi. "Ty sa vážne s nami chceš rozprávať?"
"Nuž, ja -"
Nedovolila jej dokončiť. "Si to ty. Ty si tá, ktorá mi poslala tú obálku s rodným listom môjho syna?"
Lavender si vyrovnala sukňu. "Áno, nuž -"
Hermiona pokrútila hlavou, smutne sa zachichotala. "Vieš, keď som ťa naposledy videla v auguste, pomyslela som si, že si sa možno zmenila a vyrástla z tej dotieravej lovkyne klebiet, ktorou si bola na škole. Myslela som si, že vydať sa a mať dieťa ťa zmenilo k lepšiemu, ale teraz vidím, že si sa ani trochu nezmenila."
Blonďavá čarodejnica sa pri jej slovách zatvárila urazene, ale ten ublížený výraz rýchlo prešiel do nahnevaného. Jej postoj prešiel od otvoreného k obozretnému. "Tak to teraz nie je fér."
Blaise sa pokúsil všetko upokojiť. "Pozri, Hermiona, len nás..."
Jej hlas bol nízky a neľútostný. "Nie."
"Nepočúvaj si Blaisa," zamrmlal si pod nosom, ale Hermiona bola príliš nahnevaná, aby sa na neho pozrela.
"Ona si myslí, že toto nie je fér. Ona si myslí, že ja nie som férová. Nuž, ja si myslím, že by si mala vedieť, že to, čo naozaj nie je fér, je to, že niekoľko dní nespávam, pretože o tomto premýšľam." Jej hlas sa stal trochu hysterický. "Čo ti kedy urobil? Čo on kedy niekomu urobil?"
"Nepovedala som, že toto je fér," dosť ostro vyšplechla Lavender. "To som nepovedala, vôbec -"
Hermiona cúvla. "Stavím sa, že chceš, aby som ťa vypočula. Prečo by som mala? Prečo by som vôbec mala byť v tej istej miestnosti ako ty? Viem, čo chceš povedať. Poznám ťa, Lavender. Ja viem -"
Lavender nahnevane prekročila izbu a strčila prst Hermione do tváre. "Možno si bola najbystrejšia čarodejnica, ktorú kedy Rokfort videl, ale nebuď, ani na jednu sekundu, taká trúfalá, aby si si myslela, že ma poznáš, Hermiona. Nepoznáš."
Hermiona odtlačila jej ruku zo svojej tváre a hľadela zvrchu na tú druhú čarodejnicu. "Máš pravdu. Možno ťa nepoznám, ale tvoje činy hovoria o dosť hlasnejšie než tvoje slová."
Chase začal vydávať pravidelné a predsa nepočuteľné zvuky. Inštinktívne obe ženy odtrhli od seba na chvíľu oči, aby sa pozreli na chlapca, ale len zistili, že Blaise zaujal miesto za stolom a držal teraz hraciu kocku, ktorú mu dal Chase. Napätie v izbe sa rozptýlilo, ale nie priveľmi. Lavender sa pri tom pohľade trochu usmiala skôr, než sa otočila znova k Hermione, ktorej oči na ten výjav pozerali o trochu dlhšie. Len o pár okamihov dlhšie sledovala toho šťastného chlapca.
Úsmev na tvári blonďavej čarodejnice sa rýchlo zmenil na zamračenie, keď si dala ruky v bok. "Hermiona, musíme sa porozprávať."
"Len mi povedz, čo chceš? Sú to peniaze?" Hermionin hlas sa s každým slovom, ktoré prehovorila, stával nahnevanejší a nahnevanejší. "Chceš súhlas, aby si bežala s tým článkom do Denného proroka? Chceš, aby som ti porozprávala o mojich posledných piatich rokoch života? Čo chceš? Povedz mi!" dožadovala sa.
"Nič nechcem!" vykríkla prudko tá blondínka. "Nechcem od teba nič, Hermiona! Som len žena v domácnosti a pred dvadsiatimi dňami bol môj život oveľa lepší, ver mi. Ja nie som v tých klebetách. Dokonca ani nechcem byť tu a tvoj postoj spôsobuje, že tu chcem byť ešte menej! Ale som tu. Nie som to isté dievča zo školy a ani ty nie si."
Pochybovačne hľadela na Lavender. Jej slová dávali zmysel, ale bola príliš nahnevaná, aby naozaj počúvala to, čo tá druhá žena hovorí. Bola príliš nahnevaná, aby si uvedomila, že robí Lavender presne to, čo jej pred šiestimi rokmi urobil Harry. Hermiona už označila Lavender za nepriateľa. "Potom prečo si tu? Vysvetli mi to? Prečo si mi prostredníctvom Rona poslala synov rodný list? Ako sa ti vôbec dostal do rúk? A čo si za človeka, aby si niečo také urobila? Vážne sa nudíš vo svojom živote?"
Jej hlas bol zúrivý a vážny. "Teraz ma počúvaj, nie som znudená svojím životom, Hermiona. Mám lepšie veci na práci než tu stáť a byť slovne bezdôvodne napadaná. Mám manžela a syna -"
"Nezneužívaj takto svojho syna. Nie keď si mala drzosť priniesť ho sem so sebou. Tvoj syn si zaslúži lepšiu-"
Čarodejnicina tvár jasne očervenela, keď hnedovláska zaútočila na ňu ako na človeka a ako na matku. Bez seba zúrivosťou Lavender začala kričať. "Môj syn má všetko, čo potrebuje! A nie som tu kvôli sebe! Nie som tu dokonca ani kvôli tomu, aby som sa ťa pokúsila vydierať-"
"Potom prečo si tu?" prudko sa dožadovala Hermiona.
"Som tu kvôli svojmu synovi!"
Mlčanie v izbe bolo ohlušujúce. Hermiona niekoľkokrát zažmurkala, než povedala: "O čom to rozprávaš?"
Lavendrina tvár trochu zjemnela. "Chápem, prečo si taká nedôverujúca, vážne chápem. Keby sa niekto vyhrážal Chasemu, so Seamusom by sme urobili čokoľvek, čo je v našej moci, aby sme ho chránili." Zadumane zastala. "Dáva len zmysel, že ty urobíš to isté pre svojho."
"O čom to-?"
"Nie som tu, aby som ti ublížila. Nie som tu, aby som ťa vydierala. Nie som tu ani preto, aby som z teba dostala tajomstvá o tvojej minulosti, ale som tu, aby som ti pomohla." Keď Hermionine ruky klesli k jej bokom, Lavendrine urobili to isté. "Priala som si, aby som videla tie znamenia vtedy, keď som ťa v auguste stretla. Mala som vedieť, že to bol dôvod, prečo si vedela, že sa Chasemu prerezávajú zúbky. Teraz to dáva taký zmysel." Položila ruku Hermione na plece. "Nemala som tušenia, že máš syna."
Hermionine srdce začalo boľavo búšiť. Rozhliadla sa po prázdnej izbe predtým, než sa stretla s očami bývalej spolužiačky. Keby toto bolo pred šiestimi mesiacmi, Hermiona si bola istá, že by mala v očiach slzy, ale teraz neboli nikde k nájdeniu. Dotkla sa líca, aby sa uistila. Žiadne slzy, ale bolesť srdca bola prítomná. Vždy bude; s tým sa zmierila.
Jej hlas bol len nepatrne silnejší než šepot, keď povedala: "Už nemám."
Reakcia tej čarodejnice bola okamžitá, presne tak ako čakala. Ale namiesto ľútosti jediné, s čím sa stretla, bola empatia. "Nedokážem si predstaviť, čím si musíš prechádzať; ani sa nepokúsim. "
"Najlepšie, kebyže to neskúšaš."
Lavendrina tvár zvážnela. "Musíme sa porozprávať, ak si ochotná ma vypočuť." Keď Hermiona prikývla, pokračovala. "Neposlala som ti ten rodný list, aby som ťa vydesila, ale myslím, že asi som nechtiac. Prepáč. Poslala som ti ho, aby som ťa varovala. Niekto vie o tvojom synovi a chce ho odhaliť, ale ja to nie som. Je to Parvati."
To bolo to, čoho sa bála, ale tiež niečo blízke tomu, čo očakávala. Sila toho úderu nebola vôbec taká silná ako mohla byť. Parvati. To dávalo zmysel. Mala každý dôvod, aby chcela využiť Matthewa. Článok samotný by ju urobil slávnou a bohatou novinárkou. Ale Lavender - "Si jej najlepšia priateľka. Prečo si tu a hovoríš mi niečo, čo môže potenciálne ukončiť jej kariéru?"
Čarodejnica si smutne vzdychla. "Milujem Parvati ako sestru, ale ona sa zmenila, dokonca Padma to povedala. Boli v Rokforte nerozlučné, ale už sa viacej nerozprávajú; vedela si to?"
Hermiona pokrútila hlavou.
"Padma sa pred dvoma rokmi vydala za Anthonyho Goldsteina a Parvati ani neprišla na jej svadbu. Prečo? Pretože bola príliš zaneprázdnená prácou na nejakom článku a nechcelo sa jej unúvať. Odvtedy spolu neprehovorili." Lavender sa zatvárila nešťastne. "Tá práca ju stravuje, a ja som sa pokúšala stáť pri nej, pretože to je to, čo by mali robiť priatelia, ale už viacej nemôžem." Utrela si zatúlanú slzu a využila chvíľu, aby sa nadýchla. "Bola mojou najlepšou priateľkou, ale už viacej neviem, kým je a to ma desí. Ona ma desí a ja neviem, čoho je schopná. Čo za človeka by sa pokúsil využiť nevinné dieťa a potom sa otočiť a bez žmurknutia oka sa blázniť s mojím? Nepoznám na to odpoveď, ale naozaj viem, že nechcem, aby bol taký človek v blízkosti môjho dieťaťa."
"Ale Rita Skeeterová robí to isté."
"Viem, ale to je iné. S Ritou Skeeterovou vieš, do čoho ideš. Vieš, že je hnusný hajzel v okamihu, keď sa s ňou stretneš. Ona je tým, čím je, a ľudia to buď môžu prijať alebo nechať tak. S Parvati neviem, a kedysi som mohla povedať, že ju poznám najlepšie. Pozri, nie som tu, pretože ju nenávidím. Stále mi na nej záleží, ale nebudem tu sedieť a dívať sa, ako ubližuje niekomu, kto si to nezaslúži. A môže ma nenávidieť. Je mi to jedno, ale nedovolím jej, aby jej cieľom boli nevinní ľudia. Jednoducho nedovolím."
"Možno by ste sa vy dve mali posadiť," riekol Blaise od stola. Chase mal moc práce so zvedavým poťahovaním jeho tmavomodrej viazanky, ale akosi sa mu stále darilo vyzerať uhladene.
Lavender sa rýchlo prihnala a uvoľnila jeho ruky, dojímavá s ospravedlním, ktoré ten čarodejník jednoducho odmietol. "To nie je potrebné. Toto je privátna izba, správne?"
"Áno, nastavila som svoje vlastné chrániace štíty," odpovedala Lavender, keď sa posadila. Chase zívol. Čarodejnica sa pozrela ponad stôl na Hermionu, ktorá sa posadila vedľa Blaisa.
"Ale ak chcete nastaviť svoje vlastné, potom to prosím bez všetkého urobte."
A on to urobil, kým Hermiona prehovorila. "Ospravedlňujem sa, že som o tebe skočila k unáhleným záverom tak, ako som to urobila."
Lavender prikývla.
"Takže, ako vieme, že hovoríš pravdu?" spýtal sa Blaise.
"Okrem faktu, že by som o niečom takomto neklamala, neviete. Budeš mi musieť veriť, pokiaľ nemáš iné možnosti."
"Mám. Veritaserum."
"Tušila som, že to povieš," odpovedala ponuro, keď zdvihla Chasa z detskej stoličky, premenila ju na kočiar a dala ho doň. Zívol a rýchlo prešiel z čulých ku oťapeným očkám. Hral sa so slúchadlami, ale nedokázal ich dať celkom dole. "Od piateho ročníka tomu elixíru nedôverujem, ale ak si myslíte, že je to treba, potom nech sa tak stane."
Hermiona sledovala, ako si Blaise vytiahol malú fľaštičku z vrecka. Položila mu ruku na jeho. "Žiaden elixír."
"To nie je múdre, Hermiona."
"Viem, že nie je, ale," Hermiona sa pozrela ponad stôl na Lavender. "Nezískava nič tým, že tu je. Ak niečo, tak stráca." Blaise prikývnutím súhlasil a vrátil fľaštičku znova do vrecka, kým Hermiona požiadala blondínku, aby začala od začiatku.
A ona začala.
"Pred trinástimi dňami som večerala v Parvatinom byte. Seamus šiel do krčmy s Deanom, Terrym a zopár inými chlapíkmi z Pánskej nočnej jazdy - alebo niečo také. Už chvíľu nevidela Chase, pretože bola nejaký čas mimo mesta. V Taliansku, myslím."
Hermione srdce vynechalo jeden úder. "Povedala v ktorej časti?"
"Nie. Nebola nejako ústretová ohľadne svojho výletu."
"Ako dlho tam bola?"
"Myslím, že mesiac."
Blaise a Hermiona si vymenili pohľady. Myseľ jej zaplavovali myšlienky a hoci vážne zvažovala položiť Lavender viacej otázok, rozhodla sa tak neurobiť a spýtala sa: "Aká bola večera?"
"Spočiatku fajn. Zdalo sa, že Taliansko urobilo zázraky s jej náladou, pretože vyzerala oveľa šťastnejšia, než keď odchádzala. Spýtala sa ma, či som sa od augusta s tebou stretla alebo s tebou hovorila, ale nič som z toho nevyvodila, pretože to bolo len tak medzi rečou. Povedala som jej, že nie. A potom ju niekto v druhej izbe zavolal letaxom, nepovedala, kto to je, ale povedala mi, že je to obchodne a že to bude trvať len pätnásť minút."
Hermiona absorbovala všetky jej slová. Skoro zabudla, ako veľmi Lavender rapotala a kým by jej to v minulosti liezlo na nervy, dnešné rapotanie bolo zatiaľ veľmi informatívne.
"Čo sa stalo potom?" spýtal sa Blaise.
"Chase zmizol. Dívala som sa na tie nové obrazy, čo si povesila v obývacej izbe a z ničoho nič všetko stíchlo. A ticho nie je slovo, ktoré by som použila, aby som popísala život so štrnásťmesačným dieťaťom." Hermiona súhlasne prikývla a Lavender sa zatvárila, ako keby nevedela, či sa usmiať alebo zatváriť súcitne. Namiesto toho sa rozhodla pokračovať v rozprávaní. "Takže som ho začala hľadať a našla som ho v Parvatinej pracovni." Lavender sa s láskou pozrela na svojho teraz spiaceho syna.
Hermiona sa usmiala, trochu znepokojene, ale nedala ten nepokoj najavo nikomu v izbe.
Lavender sa začervenala, "nechápte ma zle. Stále do všetkého strkám nos ako v škole, ale myslím, že je to viac zvedavosť než niečo iné. Bola som na ňu zvedavá. Odcudzovali sme sa odvtedy, čo ju v januári skoro vyhodili za publikovanie toho článku o tebe a Malfoyovi. Bola taká nahnevaná. Otriasla sa jej dôveryhodnosť, nikto nechcel od nej nič publikovať a Denný prorok ju volal na zodpovednosť. Nič sa nezmenilo, takže som chcela vedieť, prečo sa zmenila ona. A tak som začala snoriť. Nenašla som nič zaujímavé, až kým som sa nepozrela na jej stôl. Bol tam obrázok teba a Malfoya, ako sedíte spolu v nejakej reštaurácii. Ty si vyzerala z okna a on sa na teba dosť uprene pozeral; to je všetko, čo si z toho pamätám.
Zvedavosť zaplavila jej zmysly, keď otvorila ústa, aby sa pýtala ďalej. "Čo -" A vtedy si uvedomila, že tá fotografia nemá absolútne nič spoločné s aktuálnym problémom, ale má spoločné všetko s istým Malfoyom. "Nič."
Blaise a Lavender jej venovali zvláštny podhľad, kým ten prvý naznačil tej druhej, aby pokračovala.
"Áno, nuž, zdvihla som ten obrázok, aby som sa naň pozrela zbližša a pod ním bol ten rodný list, spolu so všetkými tými dokumentmi, novinami o tebe, článkami o Malfoyovi spred pár rokov a poznámky, ktoré vyzerali ako nejaký článok, na ktorom pracovala. A ešte k tomu tam po celej izbe boli kópie rodných listov. Ten, čo som ti poslala, bola kópia, myslím."
Hermiona sa vzpriamene posadila. "Čože?"
"Niektoré z nich nemali vyplnené meno otca, ale niektoré z nich mali. Len som schmatla tú, ktorá to meno nemala." Lavender sa znova začala cítiť nepríjemne. Nazrela, aby sa uistila, či jej syn stále spí, skôr než sa spýtala. "Ty si uviedla meno otca?"
"Nie, neuviedla."
Lavender sa na chvíľu pozrela k zemi. "Potom nerozumiem."
"Nerozumieš čomu?" spýtal sa Blaise.
Čarodejnica chvíľu hľadela na stôl, než sa spýtala: "Je Draco Malfoy otcom tvojho syna?"
Hermiona sa zasmiala. "Samozrejme, že nie. Nielenže je to absurdné, ale je to nemožné."
Blondína sa tvárila, ako keby sa snažila spracovať všetko, čo sa práve dozvedela. "To vážne je, ale musela som sa spýtať. Pochop, na niektorých tých rodných listoch bolo doplnené jeho meno."
Hermionine ústa sa šokom otvorili, ale pomaly jej začali v hlave dopadať kúsky do seba. "Dala som si jeden do vrecka, zdvihla Chasa zo zeme a šla som jej povedať, že odchádzam. Musela som odtiaľ jednoducho vypadnúť, pretože, vo všetkej úprimnosti, som nevedela, kým je moja najlepšia priateľka a nepáčil sa mi ten nový človek, ktorý sa zjavil. Ale keď som jej šla povedať, že odchádzam, stále mala ten hovor."
"Počula si niečo z toho rozhovoru?" spýtal sa Blaise.
"Len trochu. Parvati niekomu vravela, že nie je spokojná s tým, že by sa mal do tejto situácie vtiahnuť Malfoy a že by mali využiť niekoho iného. Ten hlas bol ženský, ale jej slová boli tlmené."
"Čo má s týmto spoločné Draco?" uvažoval ten čarodejník nahlas.
Hermione všetko dávalo zmysel. Podľa všetkého bola jediná, ktorej to v tejto chvíli jasne myslelo. "Nerozumieš, čo robí?" spýtala sa hnedovláska. "Pomysli si, čo za škandál by to spôsobilo. Parvati by bola bohatá. Nemusela by pracovať pre Proroka; mohla by spustiť vlastný klebetný časopis. Jej dôveryhodnosť by dosiahla strop."
"Ale je to lož," prerušila Lavender.
"Ja to viem, ty to vieš, ale verejnosť nie. Ľudia uveria tomu, čomu chcú a majú sklony veriť tomu úplne najhoršiemu." Hermiona cítila, ako tá panika začína rásť s každým slovom, a s každým uvedomením si. Začala ťažšie dýchať. "Toto je nočná mora. Je dosť zlé, že som mala dieťa bez toho, aby to niekto zistil, ale podhodiť falšovaný rodný list, ktorý tvrdí, že Draco je otec a že sa Matthew narodil deväť mesiacov po finálnej bitke..." Stlačila si koreň nosa a zastonala.
"Čo myslíš, že sa stane?" spýtala sa blondína. Rozhliadala sa taká zmätená, ako sa Hermiona cítila.
"Nie som si istá, čo za reakciu by to malo na Draca, ale viem, že by mu to nijako neuľahčilo život. Ale môj život by bol pod psa. Nielenže by tie reči boli nekonečné, ale zničilo by mi to reputáciu. Akýkoľvek 'dôkaz', že som mala dieťa so smrťožrútom, by spôsobil, že by ostatní pochybovali o moje lojalite počas vojny, zverejňovali svoje vlastné príbehy o tom, čo sa stalo, zverejňovali nehorázne lži, aby si zarobili pár stoviek galeónov. Toto zachádza hlbšie než len prezradenie môjho syna; toto zachádza hlbšie než len to, že jeho spomienku pošpinia ľudia, ktorí asi nevedia, že je mŕtvy. Toto je môj život a všetko, čo som s ním urobila a ona sa ho snaží svojimi klamstvami zneuctiť. A to je jednoducho na Parvati príliš osobný cieľ; to je jednoducho príliš hlboké na niekoho ako ona."
Nepovedala to nahlas, ale malo to všade na sebe napísané Ginny Weasleyová. Hermiona sa nenávidela za to, že okamžite ukázala prstom na Ginny, ale kým nebude mať iný dôkaz, zdala sa byť najviac podozrivou osobou. Mala príležitosť, mala motív a prostriedky, aby niečo takéto naplánovala.
"Myslíš, že je v tomto niekto iný?" spýtal sa Blaise.
"Áno a myslím, že mám tušenie, kto to je." Pozrela sa na tmavého muža a prikývla hlavou. "Jedna veľmi nahnevaná čarodejnica." Vysloviť Ginnine meno bolo príliš blízko ku podstate celého problému. Zdalo sa, že Blaise pochopil, že nemá dovolené baviť sa o tom pred Lavender.
"Kto?" spýtala sa blondína.
"Vážne ti to nemôžem povedať."
Lavender zastala, "ale prečo by ten človek mal za cieľ teba?"
"Odplata," zamračila sa Hermiona.
"A Malfoy?"
"Dracovu dôveryhodnosť neroztrhajú na cucky; on nebude musieť odrážať reči o jeho lojalite vo vojne. Keby Parvati a - ten človek - naozaj šli po ňom, potom by tu bol Draco a nie ja. Ale toto nie je o ňom. Som si istá, že urobiť mu na pár týždňov zo života peklo je pre Parvati len čerešničkou na torte, ale toto je hlbšie než len on. A tiež to zachádza hlbšie než len odhaliť Matthewa, nech ma to akokoľvek bolí pripustiť."
"Prečo to hovoríš?" spýtal sa Blaise.
"Prišla som sem s predstavou, že budem musieť bojovať za Matthewa, ale teraz vidím, že budem musieť bojovať za seba. A ten boj je o trošku ťažší. Len ma to núti premýšľať, či to za to všetko stojí-"
"To nehovor, Hermiona," jeho hlas bol taký vážny, že ju prekvapil. "Ty za to stojíš. Nebol by som tu, keby si nestála. Nič z tohto sa nedostane von. Dávam ti svoje slovo, že urobím všetko, čo môžem, aby som sa o to postaral, dobre?"
Hermiona zízala na Blaisa niekoľko okamihov. Nebolo to tým, že neverila slovám, ktoré vyšli z jeho úst, bolo to tým, že im verila. A jediné, čo dokázala urobiť, bolo sedieť v úžase, nielen z neho, ale aj zo seba. Nemohla uveriť, ako ďaleko dospela. Hermiona bola stále tam a hoci mala pocit, že trochu začína praskať, dnešné udalosti je nezanechali celkom zlomenú.
Ale bolo veľa vecí, ktoré sa zmenili medzi vtedy a teraz.
Jej viera v ostatných exponenciálne narástla, dokonca aj keď jej viera v ňu samotnú nenadobudla rovnakú hodnotu. K tomu tiež dospeje. Dosť skoro, predpokladala. A neublížilo, že mala priateľov. Hermiona bola zvyknutá zvádzať svoje bitky samotná, nie preto, že chcela, ale preto, že si myslela, že musí. Ale nemusela. "Máš pravdu."
Blaise sa usmial, ale chladne pokračoval. "Takže, vieme, že ešte ten článok nenapísala-"
"Ale ani nevieme, kedy ho napíše," podotkla Lavender.
"Dúfajme, že budeme mať všetko, čo potrebujeme, aby sme ju zastavili, než sa to stane."
"Čo potrebujeme?"
"Potrebujeme vedieť, s kým pracuje a potrebujeme zistiť, ako sa dostala k tomu rodnému listu. Pretože ja mám svoj a neexistuje možnosť, že by sa mi mohla vlámať do domu bez toho, aby som o tom nevedela, musela ho vziať z nemocnice, kde sa Matthew narodil," dospela k záverom Hermiona. "A k tomu, aby ho vzala, musela urobiť niečo ilegálne, pretože muklovia len tak nenechajú ľudí prísť a záznamy si vziať."
Blaise sa spýtal Lavender, či je to všetko a tá čarodejnica vehementne prikývla. "Áno. Povedala som vám všetko."
"A za to ti veľmi pekne ďakujeme," vľúdne sa usmiala Hermiona, hoci to bol trochu problém.
Lavender sa vypla. "Mám ísť zajtra s Parvati na obed. Seamus si berie deň voľna a berie Chaseho na metlobalový zápas."
"Seamus -"
"Nepozná detaily, ale vie, že má Parvati niečo za lubom. Myslím, že najlepšie je, keď nevie všetko."
"To je asi najlepšie," súhlasil Blaise.
"Mohla by som ešte trochu popátrať a získať pre vás viacej informácii. Mohla by som pomôcť dokonca ešte viac. Teda ak chcete."
Malý úsmev sa roztiahol Hermione na tvári tesne predtým, než odpovedala: "To by bolo skvelé, Lavender. Ďakujem ti."
Niekoľko ďalších minút sedeli mlčky, snažili sa absorbovať všetko, čo sa za hodinu, čo sedeli v tejto izbe, stalo. Blaise prvý prehovoril, "takže Weasley v tomto všetkom nie je? Nuž, Pansy mi dlhuje masáž. Bola si istá, že toto bol jeho diabolský plán."
Lavender sa zachichotala, "v skutočnosti som na neho narazila na druhý deň, čo som bola u Parvati. Bola som v lekárni, aby som vybrala nejaké elixíry pre moju matku, keď som ho zbadala vojsť. Stále sme priatelia, ale už som sa s ním chvíľu nerozprávala. Naposledy, čo som vedela, nenávidel ťa, ale keď som náhodne spomenula tvoje meno, Ron mi povedal, že vy dvaja ste si to ujasnili. Povedal mi, že dúfa, že vy dvaja sa znova stanete priateľmi, časom."
Hermiona nemohla nájsť slová.
"Šli sme k Floriánovi Fortescueovi, aby sme sa pri zmrzline porozprávali, a povedal mi oveľa viac, ale som si istá, že nechce, aby som to zverejnila. Podstata je, že som nevedela prísť na to, ako to varovanie dostať k tebe; tvoj letax je súkromný, moje sovy ťa nemohli nájsť, tvoj dom je nezakresliteľný a tvoje pracovisko blokuje akékoľvek listy zvonku, ktoré dostávaš. Takže som to poslala Ronovi anonymne a dúfala, že on ťa pôjde pohľadať. A on to urobil."
Hermiona bola zaskočená úsilím, ktoré vynaložila. "Lavender, naozaj neviem, čo povedať."
Čarodejnica sa usmiala. "Potom nehovor nič. Viem, že sme v škole neboli najlepšie priateľky, ale možno to môžeme skúsiť teraz."
Skúsiť. Nuž, to bolo nové slovo. Skúsiť. "Dobre, môžeme to skúsiť."
Lavender zažiarila šťastným úsmevom, ktorý zbledol, keď sa pozrela na hodinky. "Ach, pri Merlinovi, je skoro deväť hodín! Naozaj by som mala ísť." Postavila sa a začala si baliť veci.
"Napíšeš mi?"
"Urobím niečo lepšie. Nechceli by ste so Seamusom prísť v piatok na večeru?" Hermiona sa tiež postavila a pokračovala v pozvaní. "Budú tam tiež Pansy a Draco, a možno dokonca Ron, ale tým som si nie istá-"
"To znie báječne. Preberiem to so Seamusom, ale som si istá, že bude súhlasiť." Lavender zastala a potom sa zachichotala. "Vieš, čo je naozaj sranda? Čakala som, že sa s tebou ukáže Malfoy, namiesto Blaisa Zabiniho."
Hermiona presne vedela, prečo také niečo Lavender napadlo. "Myslíš si, že spolu chodíme, však?"
Vecne odpovedala. "Nuž, áno."
"V skutočnosti nechodíme."
Zdala sa byť prekvapená. "Ale existuje toľko obrázkov vás dvoch spolu. A to ako sa na teba pozerá... si si istá?"
Hermiona neodpovedala.
ooo
Časť 3. V ktorej prichádzajú s plánom
Pansy Parkinsonová bola presne dvanásť slov od toho, aby bola prekliata. Nie desať. Nie pätnásť. Dvanásť.
Dracovo otrávenie tou čarodejnicou začalo krátko po tom, čo prišiel do jej domu, ktorý bol určený za miesto stretnutia. Komentovala to, ako prišiel zavčasu a jej slová zafungovali ako brokovnica na začiatku závodu. Bol si poriadne istý, že si vychutnáva to, ako ho rozčuľuje, pretože zakaždým, keď mu zaškrípala na nervy, ten malý úsmev na jej tvári zosilnel.
"Počula som, že si dnes bol s Hermionou na obede," Pansy vyložene žiarila.
Zamračil sa. Práve prišla o desať slov. "A čo je teba do toho?"
"Nie je treba byť obranný, Draco, ja som to len oznámila."
A teraz prekročila svoj prídel. "Zamiešala sa zdá byť pravdepodobnejšie," zavrčal.
"Nuž, niekto sa musí zamiešať. Vy dvaja ste zhruba rovnako tupí, keď na to príde a to je povedané mierne."
"Do toho sa nepleť!" povedal jej pobúrene Draco, konečne dovolil svojej namrzenosti prejaviť sa. "Nie je to tvoja vec."
Pansy ledabolo pokrčila plecami. "Možno nie je, ale je akosi ťažké ignorovať niečo, čo je mne neustále zjavné a niečo, čo vy ustavične ignorujete." Otvoril ústa, aby sa hádal, ale zdvihla ruku a odmietla mu umožniť jediné slovíčko. "Si v popretí, Draco. Si o nej v popretí. Ja to viem, ty to vieš, Blaise to vie, tvoja matka to vie a dokonca Grangerová to vie - nuž, dozvedela sa to po tom, čo som jej to povedala."
Zbledol. "Čože?" spýtal sa prísne.
Čiernovlasá čarodejnica sa na neho chvíľu pozerala, než vstala na nohy a povedala dosť drzo: "Povedala som Hermione, že k nej niečo cítiš."
Draco ju chcel uškrtiť a keby bola niekým iným, urobil by to. Jeho hlas bol trochu zlostnejší než chcel. "Čo si urobila?" Krucinál! To kvôli tomu to bolo medzi nimi v poslednej dobe také trápne. Skrz zaťaté zuby jej povedal: "Radšej jej povieš opak, Pansy, a radšej jej to povedz dnes."
Nezdalo sa, že by ju hnev zasiahol. "Môžeš si tu sedieť a popierať všetko, čo chceš, ale je poriadne jasné, čo k nej cítiš! Dostala sa k tebe, Draco. Nie si tým istým človekom, ktorým si bol minulý august; do pekla, nie si ten istý človek, ktorý si bol minulý týždeň! Všetko sa medzi vami dvoma zmenilo a je už načase. Je už načase, aby to jeden z vás priznal. Hermiona je vylúčená, pretože skoro dostala záchvat úzkosti, keď som jej navrhla, že by mala slovo vzťah pridať do svojho slovníka. Takže to zostáva na tebe."
Čarodejník vstal a založil si ruky na hrudi. Mal práve dosť všetkých tých vonkajších síl, ktoré sa zdali vychutnávať si, že mu robia zo života spúšť. "Neprinútiš ma urobiť nič, hlavne nie nič, čo zahrňuje Grangerovú; takže to nechaj a nechaj to rýchlo." Začal kráčať preč, ale otočil sa. "A možno Grangerová mala skoro panický záchvat, pretože si ju hnala do niečoho, na čo nebola pripravená."
"Nuž, ak to bol tento prípad, prečo mi o pár dní neskôr povedala, že by nemala mať brať moju radu na ľahkú váhu?"
"Neviem, čo sa jej ženie mysľou. Je mi to jedno."
"Takže tebe je to jedno?"
"Áno, je." Zavrčal.
"Potom prečo sa na ňu stále pýtaš, keď nie je nablízku? Ak ti to jedno, potom prečo si sa dnes ukázal v jej práci? Prečo - kašli na to, poznám všetky odpovede na tieto otázky a nie je to kvôli tomu, že ti to jedno; je to kvôli tomu, že ti to jedno nie je a to je podľa tvojich štandardov trochu príliš mnoho."
Draco zvraštil obočie. "Na ničom z toho nezáleží. Podstata je, že nemáš právo prechádzať sa tu a -"
"A čo? Klamať? Klamem, Draco? Klam si mne, ak ti vďaka tomu bude lepšie, ale prestaň klamať sám sebe."
Nepovedal nič, ale jeho myseľ začala pracovať nadčas. Ak - a bolo to veľmi mocné ak - táto vec medzi nimi predstavovala city, Draco chcel, aby ten idiot, čo mu ich dal, si ich zobral nazad za náhradu, či dokonca na úver. Chcel sa ich zbaviť tak skoro, ako sa dalo, pretože mu nijako neuľahčovali život. Nebol na ne pripravený a nebol pripravený na ňu. Grangerovej záťaž súperila s jeho vlastnou a to nemohlo byť zdravé, že nie? Ale na tom nezáležalo, ak sa tá vec medzi nimi nedala pripočítať k citom.
Dala? Samozrejme, že nie! Ako mohol mať city k niekomu, kto sa mu dostal pod kožu najhorším možným spôsobom? Ako mohol mať city ku niekomu, kto sa nikdy na neho nepozrel, ale snažil sa vidieť cez neho? Ako mohol mať city k niekomu, vďaka komu sa cítil tak nepríjemne? Ako mohol mať city ku niekomu, kto bol poškodeným tovarom? Ako mohol mať city ku niekomu, vďaka komu si pripadal ako cudzinec vo svojej vlastnej koži? Pomyslenie mať city ku niekomu, kto dokázal v jeho vnútri vyprovokovať takú strašnú reakciu, bolo absolútne smiešne. To nemalo takto fungovať alebo aspoň on si to myslel. Bolo to úplne nerozumné. Malo to byť ľahšie. Bolo... bolo to...
Blaise a Hermiona sa premiestnili do izby s dvoma zreteľnými prasknutiami, ktoré vytrhli Draca z jeho myšlienok a prinútili Pansy založiť si ruky v bok. Prvý z dvojice, ktorá práve prišla, si všimol ich obranný postoj a spýtal sa: "Všetko v poriadku?" A ten posledný okamžite prešiel k letaxu a zavolal toho idiota Rona Weasleyho.
"Prečo ho voláš?" spýtala sa so zamračením Pansy.
"Pretože ho potrebujeme. A teba." Otočila sa a venovala Dracovi jeden z tých pohľadom, ktorého presvedčili, že sa snaží nazrieť cez neho. "A teba tiež."
Ryšavec vystúpil z krbu o niekoľko okamžikov neskôr a rozhliadol sa v zmätení. Najprv sa jeho oči stretli s Hermioninými a Dracovo zamračenie sa prehĺbilo, keď položil ruku na jej plece a slabo ju stisol. Weasleyov pozdrav Blaisovi bol ľahostajný, jeho pozdrav Pansy bol napätý a jeho pozdrav k Dracovi bol neexistujúci; len jeden na druhého hľadeli po dve sekundy, než sa pripojili k ostatným pri stole.
Weslík zaujal posledné miesto vedľa Grangerovej, kým Draco si pritiahol ďalšiu stoličku ku stolu, zmätený.
Draco načúval, keď Grangerová a Blaise preberali všetko, čo sa predtým ten večer stalo, ale bol príliš rozrušený vlastnými myšlienkami a svojím rozhovorom s Pansy. Dosť necharakteristicky poberal len časti rozhovorov, kým sa zdalo, že Weasley hltá každé Grangerovej slovo. Draco sa zamračil.
Nie, nebol hrozne prekvapený, kto je za týmto všetkým, Mal vedieť, že nepochopí správu, ktorú sa jej snažil odovzdať pri prvom pokuse. Podľa Dracovho názoru nebolo nič horšie než špinavá novinárka, ktorá nebolo kúpená a platená Malfoyovcami. Veľmi mu sťažovali život a Draco mal problémov dosť do konca života. Nevynahradil si priveľa času na premýšľanie o Lavender, hlavne preto, že si ju vážne zo školy nepamätal. Ak jej Grangerová s Blaisom verili, potom jej bude veriť aj on. Dokonca nemal čas, aby spracoval možnosť existencie druhého človeka, ktorý pracuje s Parvati, pretože všetko z ničoho nič stíchlo. Draco zdvihol hlavu a zistil, že sa všetci pozerajú na neho.
Keď Weasley zavrčal a spýtal sa: "Prečo Malfoy?" Draco si uvedomil, že by mal asi venovať viacej pozornosti. Zaklonil sa na stoličke a spýtal sa: "Prečo Malfoy čo?"
"Nepočúval si?" spýtala sa Pansy s trochu hysterickým nádychom v hlase. "Parvati plánuje sfalšovať tvoje meno na rodnom liste Matthewa, aby povedala, že ty si jeho otec a nie Harry."
Dracovi trvalo presne devätnásť zažmurkaní, kým sa spamätal zo šoku. Hlava ho bolela. Hrozne. Pošúchal si spánky štyrikrát v smere hodinových ručičiek, skôr než ich pretrel dvakrát proti smeru. Kedy presne sa všetko konečne zjednoduší? Nevedel to, ale chystal sa zničiť Parvatin život a život kohokoľvek iného, kto v tom bol zapojený, za to, že komplikujú jeho. To bolo isté. Draco sa pokúsil spomenúť na všetko, čo bolo povedané, ale to sa ukázalo ako veľmi zložité. Jednako z kúskov, ktoré sa mu podarilo dať dokopy, mal aspoň dosť rozumu, aby vedel, že toto nebolo o ňom. Jeho povesť by zostala nedotknutá. To bola úľava. Ale Grangerová - určite sa potrebuje uistiť, že tento príbeh neuvidí denné svetlo. "Musíš urobiť zoznam všetkých svojich nepriateľov."
Weasley bol pripravený hádať sa. "Ak potrebuje urobiť zoznam, potom tak urob-"
"Toto nie je o mne, ty blbec, toto je o nej," zavrčal Draco, keď ukázal na Hermionu, ktorá trochu sklonila hlavu. "Veľmi nedávno niekoho naštvala. A podľa výrazu jej tváre si myslím, že vie koho."
Weasley obrátil svoju pozornosť k vlasatej čarodejnici. "Koho?"
"Tvoju sestru," odpovedal Draco skôr, než mohla Grangerová.
Weasley zazrel na toho plavovlasého čarodejníka. "Ale Ginny by ne-"
"Myslím, že sme už spoznali, že tvoja sestra nie je žiadna princezná z rozprávky. Je schopná ďaleko viac zla, než si ty a Potter myslíte," odsekol.
"To je ono," prerušil Blaise. "Potter. Musíme ho naverbovať."
Hermiona sa vzpriamene posadila. "Harryho? Ale-" Dosť rýchlo jej to svitlo. "Ach!"
"Nuž, mohli by ste nás vy dvaja láskavo informovať?" domýšľavo sa spýtala Pansy.
"Žijú spolu," odpovedala prosto. "Je jediný človek, ktorý môže zistiť, či má niečo za lubom."
Weslík sa tváril nepríjemne. "Je to moja sestra. Neviem, aký mať z toho pocit-"
"Nuž, vieš, kde je letaxová sieť." Draco sa uškrnul a ryšavec zazrel. "Nepopáľ sa v tom chv-"
"Draco!" vykríkla Hermiona. Vôbec sa nezatváril ospravedlňujúco a Weslík vyzeral zúrivo. Pokrútila na nich dvoch hlavou skôr, než pokračovala. "Nevieme celkom isto, či je to Ginny. Vieme len, že je podozrivá. Ak získame Harryho na našu stranu, môžeme ju vylúčiť, vtedy, ak nerobí nič podozrivé."
Jedno blond obočie sa trochu záujmom nadvihlo. Určite v týchto dňoch rýchlejšie získavala sebadôveru. Draco bol presvedčený, že keby nebolo jej krvi, Hermiona Grangerová by bola zaradená do Slizolinu.
Ronald Weasley sa tváril na chvíľu zamyslene, než kývol hlavou.
"Ako kto ho presvedčí?" spýtala sa Pansy.
"Dáva len zmysel, ak si s ním pohovoríme ja a Hermiona," navrhol Weasley.
"Nie, ja nie." Hermiona rýchlo vycúvala. Blaise po nej strelil pohľadom. "Stane sa to veľmi osobné, veľmi rýchlo, a pochybujem, že budem schopná presvedčiť ho."
Draco sa uškrnul predtým, než sa zaklonil na stoličke, zamyslene sa pri tom dotýkal brady. Grangerová mala pravdu. Asi by nebola schopná priblížiť sa k tejto téme bez toho, aby nad situáciou nestratila kontrolu. Trochu príliš veľa bolo medzi nimi a bolo medzi nimi niečo, čo Weasley nepotreboval vedieť.
Potter bol horká hlava, toľko bola pravda, ale Draco nikdy nemal problém s ním jednať. Pripusťme, naposledy, čo sa zhovárali, dospelo to skoro k násiliu, ale keď tam bude Weasley, poslúži ako dokonalý tlmič. Draco sa zamračil. Krucinál.
"O čom premýšľaš?" spýtala sa ho Hermiona.
"Nech ma to akokoľvek bolí priznať, asi mám šancu presvedčiť Pottera, aby špehoval svoju priateľku."
"Ty?" odfrkol Ron.
"Áno, ja... a ty." Hľadel na ryšavca, ktorému skoro oči vypadli z lebky.
Hermionine ústa poklesli, keď si Pansy odfrkla. "Počas toho rozhovoru by som rada bola mucha na stene."
Draco sa na ňu uškrnul.
"Si si istý?" spýtala sa neisto Grangerová.
"Pracujem na prípade, ktorý Potter vedie ako auror a máme na budúci piatok naše predbežné konanie. Je to dokonalé miesto dostať ho do úzkych. Keď si Weasley naplánuje s Potterom-"
"Len sa práve začíname zhovárať."
"Potom kde je problém?"
"Ani som ešte nesúhlasil."
Draco netrpezlivo luskol prstami. "Potom súhlas. Nemám celý deň. Pozri, Weasley, nemám ťa rád. Nikdy som nemal a nikdy nebudem. Si otravný a máš asi taký odhad ako Potter, ale toto nie je o mne a nie je to ani o tebe." Pozrel sa na Hermionu, ktorá vyzerala totálne vyvedená z miery. Povedal príliš veľa. Hergot, musel hovoriť rýchlejšie. "A, nuž, nechcem, aby vyšiel tento článok viac než tá druhá osoba, takže ak je Potter dôležitý pre to, aby sme zastavili kohokoľvek, kto je za týmto, potom idem do toho."
Weasley vrčal ďalšiu minútu, než cez zaťaté zuby súhlasil. Grangerová sa na toho ryšavca usmiala a on jej pomaly úsmev opätoval.
Draco sa zamračil. "Takže, kým my budeme verbovať Pottera, čo budete robiť vy?"
"Ja pôjdem do Talianska," oznámil Blaise.
Pansy zalapala a pleskla svojho priateľa po ruke. "A mne si to nechcel povedať?"
Uškrnul sa na ňu. "V skutočnosti som ti to práve povedal." Keď na neho zazrela, ponúkol viac informácii. "Budem preč týždeň, maximálne. Pôjdem trochu vyšetrovať, aby som zistil, či Parvati na muklov použila mágiu, aby sa dostala k rodnému listu Matthewa."
"A ako presne sa to chystáš dokázať?"
"Je ilegálne použiť mágiu na muklov, alebo dokonca blízko nich, ako všetci vieme. Ministerstvo mágie prešetruje akýkoľvek druh mágie, ktorá sa v ich blízkosti použije, ale je to ťažké urobiť bez Stopy, ktorá zmizne, keď čarodejnica alebo čarodejník dosiahnu plnoletosť. Ako rýchlo prešetrujú použitie mágie závisí na vážnosti kúzla a ako veľa muklov je naokolo, keď sa vykonalo. Nemáme ľudské zdroje, aby prešetrili každé malé kúzlo okamžite po jeho vrhnutí. Temná mágia sa prešetruje okamžite, bez otázok, kým malé zamykacie kúzlo alebo náhodná mágia sa prešetruje neskôr," pokojne vysvetľoval Blaise.
"Aj keby použila mágiu na muklov, stále jej to môže prejsť," podotkol Weasley.
"Pravda, ale aspoň to môžem vyšetriť. Zariadim si tam prenášadlo a dohodnem s nimi schôdzku, aby sme prešli ich záznamy za posledný mesiac."
"A čo ak nedokážeš nájsť nejaký dôkaz?" spýtala sa Pansy.
"Nájdeme spôsob ako to prekonať, ak a keď sa tam dostaneme."
Vzdychla si a otočila sa k Hermione. "Čo potrebuješ, aby som urobila ja?"
"Potrebujem, aby si sa porozprávala s Ritou. Presvedč ju, aby dozerala na Parvati a postarala sa, aby zostala príliš zaneprázdnená a nemala čas pracovať na nejakých projektoch bokom."
Pansy bez váhania súhlasila a na nich všetkých dopadlo mlčanie. Bolo tak veľa na práci a tak málo času. Bolo to trochu zdrvujúce.
Keď sa Draco spýtal Hermiony, čo bude robiť ona, Hermiona sa zdvihla zo stoličky a povedala: "Zhromažďovať informácie od Lavender a pripravovať sa na boj. Ak ma všetci ospravedlníte, potrebujem trochu vzduchu. Bol to dlhý deň." A vyšla z Pansyinej obývačky na jej verandu; dvere zatvorila počuteľným cvaknutím. Weasley sa rýchlo zdvihol na nohy a nasledoval ju. Po len šesťdesiatich štyroch sekundách sa vrátil, zaželal im zbohom a odišiel letaxom. S Dracom budú v kontakte, priveľa k ich vzájomnému zdeseniu.
Trvalo ďalších štrnásť minút než zanechal Blaisa a Pansy ich tichému rozhovoru o výlete do Talianska. Postavil sa, uhladil si šaty a ospravedlnil sa. Potreboval spať. Potreboval čas. Potreboval prestávku, aby premýšľal o veciach. Pansy mu ponúkla, že ho odprevadí do obývačky, ale došlo mu, že sa pokúša dostať odpovede na jej predchádzajúcu otázku. Nebol pripravený odpovedať na ňu či akúkoľvek z jej iných otázok.
Draco stál pred jej kozubom šesť minút a tridsaťsedem sekúnd s rukou plnou letaxového prášku v ruke. Mal pocit, ako keby bol na križovatke. Pred ním boli dve cesty. Mohol utiecť preč a ignorovať všetko až do ďalšieho dňa alebo mohol zostať a vyriešiť všetko práve teraz. Odísť by bolo ľahšie. Tak oveľa ľahšie. Ale koľkokrát bol ochotný zvádzať tento boj sám so sebou? Koľkokrát bol ochotný poskakovať okolo tejto konkrétnej situácie? Tak dlho až pokiaľ by ho tohto problému nezbavilo, správne?
Nuž, jeho myseľ vravela iné a jeho telo robilo niečo druhé.
Náhle sa otočil a pohol sa smerom k Pansyinej verande. Bolo to hlúpe. On bol hlúpy. Dracov mozog kričal o jeho hlúposti každý krok na tej ceste, ale on stále šiel. Nebol si istý, či ju tam ide skontrolovať alebo tam ide kvôli sebe.
Ale bol tam, stál pred tými sklenými dverami s plnou hrsťou letaxového prášku zovretého v pästi, stále neistý o ceste, ktorou sa rozhodol vydať.
Zdalo sa, že Grangerová prezerá oblohu, aby získala odpovede na svoje otázky a jediné, na čo dokázal myslieť, bolo, že či tam vonku sú aj odpovede na jeho. Ruky mala prekrížené na hrudi a plecia sa jej trochu triasli, aby dali najavo, že jej je zima. Druhou rukou sa Draco načiahol po kľučke. Teraz bol vážne v slepej uličke. Letaxový prášok alebo kľučka. Čo chcel? Draco premýšľal a uvažoval, bol nerozhodný a znepokojený, ale nakoniec sa mu nepáčilo, kam to všetko viedlo. Ani trošička. Nepáčili sa mu zmeny v ňom alebo zmeny, ktoré sa diali okolo neho.
Tá čarodejnica náhle otočila hlavu a naznačila mu, aby sa k nej pripojil, malým priateľským úsmevom na tvári. Pohla sa zo svojho miesta, aby prišla k nemu a Draco sa cítil čudne, keď s takou ľahkosťou otvorila tie sklenené dvere medzi nimi. "Prichádzaš, aby si si tiež trochu uľavil zo svojich problémov?"
Práve sa na svoj problém pozeral, ale nemal chuť jej to povedať. "Nie celkom." Draco sa nepohodlne zamračil. Bolo ťažké spomenúť si na časy, keď sa v jej blízkosti necítil znepokojene. "Bol som pred kozubom. Odchádzal som." Otvoril ruku, aby to dokázal; áno, naozaj odchádzal, pretože, nie, ona na neho nemala vplyv. Ale to bola... lož.
Grangerovej oči sa zvedavo prižmúrili. "Tak potom prečo si neodišiel?"
Draco neodpovedal.