Niečo podobné som kedysi našla v češtine, bolo to oveľa lepšie urobené, ale odišlo to z notebookom. A link cez SOSákov už nefunguje. Ak niečo také máte, podeľte.
2.1. Výber slova ako základnej stavebnej jednotky vety
Výber vhodného slova do textu prekladu nie je len dôsledok jeho slovníkovej definície. Slovo funguje iba v kontexte iných slov, a preto aj jeho presný význam a štylistická hodnota sa dá posúdiť až na základe vetného, resp. ešte väčšieho celku. Jedno a to isté slovo v origináli môže byť preložené viacerými synonymami. Prekladateľ si musí osvojiť schopnosť slovo zhodnotiť štylisticky.
Slovo ako lexikálna jednotka v angličtine nemusí zodpovedať lexikálnej jednotke v slovenčine, a takisto nie vždy býva jeho vecný význam alebo emotívne zafarbenie v oboch jazykoch totožné. Osobitnú pozornosť v cvičeniach si vyžaduje používanie prídavných mien vo funkcii prívlastkov (napr. hard, stale, bad), kde ich doslovným prekladom môže dôjsť k nesprávnej interpretácii. Prekladateľovi robia problém aj tzv. desemantizované slová (napr. thing, point, case, facilities), kde je v slovenskom preklade nevyhnutné nájsť kontextovo vhodné presnejšie výrazy. Niektoré anglické priraďovanie synoným má idiomatický charakter a ich doslovným prekladom vzniká pleonazmus. Úskalím pre prekladateľa sú v angličtine slová cudzieho pôvodu, ktoré sa používajú aj v slovenčine, ale s odlišným významom (napr. rent, agony, pathetic).
2.2. Preklad ustálených slovných spojení a idiómov
Častou chybou, ktorej sa dopúšťa prekladateľ, je nepostrehnutie ustáleného slovného spojenia ako frazeologickej jednotky a jeho doslovný preklad. Z prekladateľského hľadiska možno medzi ustálené slovné spojenia zaradiť viacslovné slovesá (phrasal verbs), idiomatické jednotky, neoznačené citácie, príslovia a porekadlá. Vhodnou metódou nácviku je vyhľadávanie takýchto frazeologizmov v dlhších textoch a pokus o ich adekvátne pretlmočenie.
2.3. Určitý a neurčitý člen v angličtine
Fenomén určitého a neurčitého člena nemá v slovenčine svoj náprotivok. Prekladateľ ho však nemôže obchádzať, lebo v niektorých prípadov určované slovo upresňuje. Riešenie v preklade do slovenčiny sa realizuje substitučnou metódou.
2.4. Špecifiká slovných druhov a gramatických kategórií
Z rozdielnosti jazykovej štruktúry angličtiny a slovenčiny vyplýva aj základné zistenie, že kým angličtina sa vyjadruje predovšetkým menným spôsobom, slovenčina slovesným spôsobom. To určuje aj špecifiká slovných druhov a gramatických kategórií: gramatické kategórie jedného jazyka sú zväčša neprenosné na druhý jazyk a pri preklade – oboma smermi – je nevyhnutné ich substituovať. Pri výbere cvičení sa pozornosť sústreďuje na tieto špecifiká:
2.4.1. gramatické číslo pri nehmotných a látkových podstatných menách;
2.4.2. používanie zámen v súvetiach, kde anglické zámeno často predchádza podstatné meno, ktoré zastupuje. Pri preklade do slovenčiny sa toto poradie obracia.
2.4.3. náhrada pasívnych konštrukcií (napr. I was told, I was expected, it is known);
2.4.4. prídavné meno vo funkcii prívlastku v angličtine sa v slovenčine môže stať príslovkou v postavení príslovkového určenia (napr. Frost was succeded by a rapid thaw);
2.4.5. prívlastok vytvorený príčastím minulého času v angličtine si v slovenčine vyžaduje vetné riešenie (napr. An attempted overthrow in Ethiopia);
2.4.5. používanie slovesných časov, najmä perfektových a priebehových, ktoré sa v slovenskom texte substituuje slovesnými vidmi;
2.4.6. pasívne anglické konštrukcie, ktoré sa spravidla prekladajú do slovenčiny buď neosobnou konštrukciou, alebo aktívnym rodom. Anglický priebehový čas môže v slovenčine zjasňovať použitie príslovky.
2.4.7. angličtina nadužíva modálne slovesá, čím hovoriaci 'poisťuje', resp. spochybňuje platnosť svojho tvrdenia. V slovenčine tú istú funkciu plnia častice.
2.4.8. neosobné tvary slovesa – gerundium, neurčitok a príčastie sa prekladajú aktívnym slovesom alebo vedľajšou vetou;
2.4.9. z hľadiska slovesného spôsobu si pozornosť pri praktických cvičenia vyžaduje používanie kondicionálov;
2.4.10. na rozdiel od angličtiny slovenčina je schopná oveľa rozmanitejšie inštrumentalizovať rozprávačské časy (narrative tenses);
2.4.11. problematika nepriamej reči (reported speech) a posúvania slovesných časov (shifting of tenses).
2.5. Slovosled a vetný sklad
Slovosled anglickej vety sa vyznačuje ustálenou a takmer nemennou polohou vetných členov. Pri jej preklade sa v súlade so skladobnými princípmi slovenčiny reorganizuje poradie vetných členov, pričom rozhodujúcu úlohu pri preštrukturovaní slovosledu zohráva aktuálne vetné členenie a vetná intonácia. Anglické súvetie si neraz potrpí na prechodníky, ktoré preklad do slovenčiny rieši vedľajšími vetami. Nezanedbateľná je aj dĺžka vety; keďže anglická veta je vzhľadom na menné vyjadrovanie informačne nasýtenejšia a zhustenejšia, jej slovenský preklad môže viesť k nadbytku podraďovacích vzťahov a zneprehľadňovať význam.
2.5.1. Inverzia v anglickej vete takmer vždy plní emfatickú funkciu. Prekladateľ sa s ňou zvyčajne vyrovnáva substitučným riešením, napríklad voľbou expresívnejších jazykových prostriedkov alebo použitím častice. Obdobné pravidlo platí aj v prípade, keď sa emfatický dôraz zvýrazňuje v písanom texte graficky (iným typom písma).
2.5.2. V anglických skladobných vzťahov sa opakované plnovýznamové sloveso nahrádza príslušným tvarom pomocného alebo modálneho slovesa, opakované podstatné meno neurčitým zámenom. Z hľadiska slovenčiny nie je žiaduce tento princíp mechanicky napodobňovať.
2.5.3. Konštrukcia there is, there are spravidla označuje novú, dôležitú informáciu. V slovenskom preklade pri jej substitúcii treba vychádzať z aktuálneho vetného členenia a prípadne zmeniť poradie v uvádzaní východiska a jadra výpovede.
2.5.4. Pre prekladateľa zo slovenčiny do angličtiny býva najväčším problémom – za predpokladu, že v predchádzajúcom štúdiu zvládol gramatické a lexikálne problémy - práve syntax. Spravidla slovenské vetné konštrukcie iba prispôsobuje anglickému slovosledu. Cvičenia by mali poslucháčov upozorniť na odlišnosť sémantických a gramatických vzťahov v anglickej vete.
2.6. Kolokvializmy, hovorový a písomný jazykový prejav
S hovorovým prejavom sa prekladateľ stretáva pri preklade beletristických textov, najmä drámy. Znakom hovorovosti štýlu je v angličtine napr. používaním skrátených tvarov pomocných a modálnych slovies, voľba pozdravov, oslovení ap. Hovorovosti je podriadená aj lexika, pretože hovorový štýl vo zvýšenom rozsahu používa idiomatické výrazy. Hovorovosť v slovenčine možno v takýchto prípadoch dosiahnuť substitúciou iných prvkov hovorového štýlu (napr. obraznosťou výrazu).
2.7. Slang, argot a dialekt
Preklad neštandardných a subštandardných jazykových vrstiev, ktoré sa vyskytujú najmä v beletristických textoch, predstavuje jeden z najnáročnejších problémov prekladateľskej praxe. Ak vo všeobecnosti moderná teória prekladu odmieta preklad slova za slovo, ani slang, argot a dialekt nie je žiaduce prekladať slangom, argotom a dialektom cieľového jazyka. Staršie prekladateľské postupy nahrádzali dialekt príslušného cudzieho regiónu domácimi dialektmi. Slovenské nárečia historicky a kultúrne nevyhnutne splývajú s predstavou konkrétneho územia, a preto povedzme americký zlatokop (ako sa stalo v staršom preklade románu Jacka Londona) nemôže hovoriť záhoráčtinou. Navyše, niektoré zvláštnosti napríklad afroamerickej angličtiny sa prejavujú hlavne vo fonetike (hláska th sa vyslovuje ako d), čo viacerí autori (napr. W. Faulkner) zvýrazňujú aj graficky. Prekladateľ nevyhnutne pristupuje k substitučnému riešeniu a neštandardný jazykový prejav iba naznačuje, ale do nového jazykového a kultúrneho prostredia mechanicky preniesť nemôže. Práve v takýchto prípadoch možno súhlasiť s niektorými teoretikmi (napr. s Romanom Jakobsonom a jeho nasledovníkmi), že preklad je skôr tvorivou transpozíciou než technickou disciplínou. Odchýlky od spisovnej normy jazyka originálu však nemožno ignorovať.