Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi: Fallout

Vyhľadávanie v tejto téme:   
[ Ísť na úvodnú stránku | Vybrať novú tému ]

Najnovšie články


Fallout

5. kapitola

Fallout
  • Leann | 30.01. 2023 | Sage
  • Deň: 720, druhá hodina

    Hermionu vybrali na jednoduchú misiu. Pocíti úľavu a podráždenie zároveň. Vie, že to má niečo spoločné s Malfoyom, keďže sa dozvedela, že robí väčšinu rozhodnutí o misiách. Toto vedomie ju prinútilo myslieť si, že by ju pravdepodobne nevybral na žiadnu, keby skúsenejší členovia nepotrebovali občas pauzu.

    Nebolo to tak, že by sa nezlepšila, pretože sa zlepšila. Najprv to bolo extrémne ťažké. Keď bojovala s pár ďalšími proti malej skupine, dokázala sa o seba veľmi dobre postarať. Jej poznatky o mágii sú obrovské, pohybuje sa dosť rýchlo a tiež bola vždy odvážna.

    Problém mala počas veľkých bojov. Keď bol vzduch obťažkaný mágiou a dymom z prútikom a keď poriadne nevidela alebo nevedela, kto je na ktorej strane, váhala. Vo vzduchu bola panika a zmätok a jej myseľ bola na pokraji a ona vtedy stratí kontrolu. Nebolo to niečo, na čo bola hrdá, ale tento problém si priznala sama. Zlepšila sa, ale ešte to nebolo dosť na to, aby nepredstavovala pre seba lebo ľudí okolo nej risk.

    Takže teraz jej boli prideľované menšie misie. Nesťažovala sa, lebo bola stále súčasťou boja, robila svoju úlohu a robila ju dobre. Je však voči sebe zatrpknutá viac než voči hocikomu inému, pretože nie je taká dobrá, aká chce byť, ale aspoň robí, čo môže.



    Deň: 728, 4:00

    O bok sa jej ošuchlo niečo, čo tam pred pár minútami nebolo, a keď sa od toho človeka pohne, nasleduje ju. Malfoy sa na ňu nepozrie, keď sa k nemu otočí a spod kapucne od mikiny sotva rozozná viac než ústa a nos, ale aj tak vie, že je to on.

    Otvorí ústa, aby sa ho opýtala, prečo ju sleduje po muklovskom Anglicku, ale on trhne hlavou do strany a keď sa otočí, zatlačí na ňu. Je zmätená, ale tiež sa zvrtne, idú po malej ceste a potom do bočnej uličky. Malfoy zastane, keď sú dosť ďaleko od zvedavých očí a vytiahne spod zapnutej bundy veľkú obálku. Kývne smerom k nej, znova sa poobzerá a uprie svoj pohľad späť na ňu.

    Hermionine prsty uchopia okraj obálky. „Čo je jediná vec, ktorú chceš od života?“

    Zamračí sa, ale predpokladá, že mu dôjde, že sa ho opýta niečo, aby sa uistila, že je to on. Vzhľadom na to, ako zaťal čeľusť, to možno nebola tá najlepšia otázka, ale aj tak jej odpovie. „Absolútnu moc.“

    Prikývne, pritiahne si obálku a podá mu svoju. „Ja tiež.“

    Jeho pohľad vystrelí od jej rúk a ich obsahu a ona dúfa, že vie, že toto je to najbližšie k ospravedlneniu, čo za ten rozhovor dostane. Vezme si obálku a podá jej svoju, ktorú po chvíli príjme. Zastrčí si ju do kabáta, odkašle si, aby prerušila ticho a emócie medzi nimi, ktoré nedokáže definovať. Nehybne jej hľadí do očí a ona musí odvrátiť pohľad, aby znova nastolila aspoň zdanie normálnosti.

    Odíde prvý a ona ho nasleduje. Kráčajú celú cestu späť k malej budove, ktorá slúži ako vstup do čarodejníckeho sveta, bez slova, a hoci je to na začiatku trápne, za pár minút zabudne, že by to trápne malo byť.



    Deň: 730, 2:00

    Snaží sa spomenúť si na presné čísla, pretože si nemyslí, že môže poriadne vzdať hold času a vojne bez toho, aby vedela presne, kedy sa začala. Avšak vie, že pred tromi hodinami alebo práve teraz to začali byť už dva roky. Cíti ten čas a vojnu, ale zdá sa jej, ako keby to bolo dlhšie a zároveň aj kratšie.

    Niekedy, keď zatvorí oči a stratí pojem o svete (čo je pre Hermionu Grangerovú veľmi ťažké, ak nie je zabraná do knihy), vidí a cíti, ako pulzuje vzduch a páchne dym. Do detailov si živo pamätá, ako sa dostala až sem. Ale väčšinu dní si nedokáže spomenúť na viac než predchádzajúci deň, lebo vojna je ako tornádo a ona ho iba pozoruje.

    Dva roky, pomyslí si. Sú ako ťažké závažia obtočené okolo jej kostí. Dva roky.



    Deň: 742, 12:00

    „Grangerová.“ Hermiona vzhliadne na Nevilla a mračí sa, až kým neuvidí Malfoya prikročiť ku gauču oproti nej.

    „Malfoy.“

    Neville sa na ňu usmeje, keď po ňom vrhne podozrievavý pohľad, pretože on pravdepodobne vie, čo od nej Malfoy chce. Blondiak vytiahne z malej krabičky pergamen a položí ho na stôl. Opatrne ho rozroluje. S každým pohybom jeho prstov sa jej odkryjú runy napísané starým hnedým atramentom. Pergamen je krehký a drobí sa, keď na okreje položí kamene.

    „Čo je to?“

    „Aký názor máš na rébusy?“ Vtedy sa na ňu pozrie, zdá sa, že ju hodnotí.

    Ona ho tiež sleduje a snaží sa uhádnuť, čo presne od nej chce. „Mám ich rada.“

    „Dobre.“

    Hermiona sa pozrie späť na pergamen. „Toto je runa mieru, aj keď je obrátene. Rimania s ňou spájali korupciu alebo vzbury. Táto vedľa je... diagram. Alebo doska.“ Pozrie na neho, potom na pergamen. „Táto čiara tu symbolizuje jej dôležitosť. Vzbura kvôli nejakej špecifickej doktríne?“

    „Nie je to usporiadané. Niektorým z nich rozumiem, ale ostatným... napríklad táto.“ Jeho prsty zastanú nad runou na konci prvého riadku a vo vzduchu ju obkrúži. „Má tri rôzne významy. Musíme ich všetky vyriešiť, usporiadať a potom sa pokúsiť prísť na význam a umiestnenie.“

    Hermiona vydýchne vzduch, sústredene sa mračí. „Počkaj, ukáž... len...“

    Postaví sa, prejde okolo stola a Malfoy sa presunie na druhú stranu gauča, aby si mohla sadnúť. Podá jej zápisník, ktorý so sebou nosí už celé mesiace, otočí ho na prázdnu stranu, aby nevidela, čo obsahuje. Neville jej ponad jej plece podá pero.

    „Táto znamená... miesto.“

    „Áno, ale už som ju videl. Vidíš tú vlnku na hornej čiare? Myslím si, že to znamená niečo ako „tu“, ako sa používalo v latinčine. Predstavuje skôr špecifické miesto než abstraktné miesto alebo všeobecne nejakú oblasť.“

    Hermiona prikývne a zapíše si to. „Krátka čiara na spodku znamená, že má pevný základ, možno v doslovnom zmysle...“

    „Alebo má základy doma.“ Pozrie sa na neho a on sa nahne bližšie. „Pozri sa sem, na runu domova, a potom je to znova na rune rodiny. Tá čiara predstavuje blízkosť.“

    „Ale čo tu? V priateľoch? Nie je tam čiara.“

    „Možno si neboli blízki s priateľmi alebo spojencami, ktorí boli do toho zapojení. Alebo možno si mysleli, že boli, ale zistili opak.“

    „Iba hádaš, ešte nevieš celý príbeh.“

    „A preto som prišiel za tebou.“

    Pozrie sa mu do očí a cíti, ako jej očerveneli špičky uší, hoci si nie je istá prečo. Je to takmer kompliment a nie je si istá, ako to spracovať.

    „Dobre. Tak sa na to pozrime.“



    Deň: 754, 14:00

    Dokončiť pergamen jej trvá takmer dva týždne a Neville je ten, komu ho odovzdá. Dúfala, že to bude Malfoy, iba aby videla, čo si myslí o tom, na čo prišla. Nikdy ani netušila, že bol v runách taký dobrý ako ona.

    „Často s ním pracuješ, však?“

    Neville pokrčí plecami. „Myslím, že každý s ním často pracuje.“

    „Ale nie je k tebe nepríjemný, že?“ Zamrká sama nad sebou, lebo si uvedomí, že znie ako ustarostená matka.

    Neville sa rozosmeje, lebo si to tiež všimne. „Niekedy žartuje. Hovorí mi, aby som nič nevyhodil do povetria. Ale viac... žartuje, než je nepríjemný. Kvôli nám obom, nie len kvôli sebe.“

    „Hm.“

    „Stále si nemyslíš, že sa zmenil, čo?“

    Zamáva pergamenom, než mu ho podá. „Mám rada rébusy.“



    Deň: 761, 21:00

    Týždeň sa s nikým nestretne, iba narazí na dva tiene cudzincov, a zrazu sú takmer všetci jej priatelia na jednom mieste. Prejdú dva dni a ona si pomyslí, že stráca rozum.

    „Fred!“ zajačí na úpätí schodov. Seamus zastane a zíza na ňu.

    „Ale to je pôvabný odtieň oranžovej, Hermiona.“ Ryšavec sa vynorí spoza rohu a usmeje sa na ňu.

    „Ty!“ zasyčí a ukáže na neho prstom.

    „Ja? Nesprávna dvojička, láska. Musel to byť George alebo niekto iný.“

    „George odišiel pred tromi dňami.“

    „Vlastne toto je George.“ Seamus sa snaží rukou zakryť smiech.

    Hermiona sa prakticky rúti po schodoch a George je dosť múdry na to, aby sa dal na útek opačným smerom. Žiarivo oranžové vlasy za ňou povievajú, keď za ním beží. Nevie, ako sa mu darí unikať jej, keď sa celý čas smeje. Už po dvoch minútach je úplne bez dychu.

    „Zabijem ťa!“

    „Stratí sa to!“

    „Kedy?“

    „Možno o pár týždňov? Maximálne do roka.“ Uškrnie sa na ňu, ona zavrčí a šmarí po ňom cez dvor palicu.

    „Nakoniec sa budeš musieť vrátiť!“

    Ale neskôr, keď už spí a jej vlasy umyté trinásťkrát, odíde uprostred noci na ďalšiu misiu. Ráno ju skôr trápi, že sa s ním nemohla rozlúčiť, než to, že sa mu nepomstila.



    Deň: 763, 13:00

    Malfoy nadvihne obočie, zastane a takmer sa dokáže ovládnuť, ale napokon vyprskne smiechom. Hermiona na neho zavrčí a odpochoduje preč. Keby nemal narodeniny, začarovala by ho.



    Deň: 777, 12:00

    „Vyzeráš ako Weasleyová.“ Nakrátko sa jeho tvár skriví v posmešku, ale potom je to preč. Jej srdce sa rozbúši rýchlejšie, pretože jej to pripomenie Rona a hrozne jej chýba.

    Oranžová farba sa už začala vymývať, aj keď to trvá týždne a on má pravdu. Vlasy mala oranžové a červené a vyzerala, ako keby sa v jeden večer rozhodla, že z nej bude červenovláska a hrozne to pokašľala.

    „Ďakujem.“ Vie, že nie je nič, čo môže povedať, čím by ho viac podpichla.

    Pozrie sa na ňu a sadne sa na stôl za ním. „Predpokladám, že si o niečom chcela hovoriť, Grangerová.“

    „Nemyslím si, že by si mal Lavender poslať na misiu.“

    Nadvihne obočie a vyzerá typicky znudene a arogantne. „A prečo?“

    „Je mimo. Ešte neviem, čo sa jej stalo, ale má depresiu. Plače, neje a neustále fajčí.“

    „Je vojna,“ zatiahne. „Neviem o nikom, kto nie je deprimovaný alebo vystresovaný. Ty tiež sotva ješ... tiež by som ťa nemal poslať von? Patilová bola natiahnutá na stole, keď som vošiel, takže ju by som tiež nemal poslať. Goldstein má tik, keď je nervózny a to by mohlo spôsobiť zlé namierenie, takže predpokladám...“

    „Malfoy. Len... daj jej pauzu, dobre? Nemá čistú hlavu a myslím si, že je to veľmi zlý nápad. Len potrebuje trochu času. Porozprávam sa s ňou a skúsim to vyriešiť, ale zajtra na tom nebude najlepšie...“

    „Nemusí byť najlepšia. Je to jednoduchá misia. Pravdepodobne tam ani nebude žiadny odpor.“

    Hermiona cíti, ako jej do rebier kope podráždenie a ruky pod stolom zatne do pästí. „Žiadam ťa o to slušne.“

    „To vidím.“

    Hermiona si odfrkne a vstane. „V tom prípade sa ospravedlňujem, Malfoy. Takmer som zabudla, že každého okrem seba máš úplne v paži.“

    Odíde z miestnosti bez toho, aby sa obťažovala znova sa na neho pozrieť.



    Deň: 778, 18:00

    Lavender sa neobjaví na verande a Hermiona sa už-už chystá ísť ju zavolať, keď jej ucho oveje niečí dych. Pocíti na uchu a líci jemné vlasy a blízko pri chrbte zdroj tepla. Má pocit, že vie, kto to je ešte skôr, než prehovorí.

    „Fakt, že dbám na to, aby som vytvoril plány, ktoré nepresahujú schopností tých, ktorí sú na misie vybratí, a to, že som vôbec tu, musí znamenať, že mi nezáleží na nikom inom iba na sebe. Takže to vyzerá tak, že máš pravdu, Grangerová.“

    Mrká a mrká na chrbty svojich priateľov, ktorí stoja pred domom a rozprávajú sa, osvetlení iba tlmeným šedým svetlom západu slnka. Nevie, čo povedať, pretože niečo v nej jej hovorilo ešte predtým, než sa dozvedela o Lavenderinej absencii, že sa mohla mýliť. Tiež je v nej však niečo, čo si stále myslí, že to urobil iba preto, aby jej dokázal opak a inak by to neurobil.

    „Žiadna odpoveď? Iste. Zabudol som, že tak vysoko na tom koni nepočuješ otázku.“

    Prejde okolo nej celý stuhnutý, zíde po schodoch, aby sa pridal k zvyšku tímu a jej trvá niekoľko momentov, kým si spomenie, že má nohy, ktorými musí začať hýbať.



    Deň: 780, 7:00

    Hermiona neznáša, ako sa vždy zdá, že ona je tá, ktorá druhých odsudzuje a nie Malfoy, ktorého vždy odsúdi, pretože on bol vždy ten, ktorý súdil druhých. Toto uvedomenie ju priviedlo k myšlienke, že možno je to teraz ona, kto príliš odsudzoval druhých. Malfoy je kretén. Lenže už to viac nemohla pripisovať jeho predsudkom o nič viac, než mohla z toho istého viniť Rona. Pretože v oboch prípadoch nemala žiaden dôkaz.

    Rozhodla sa, že odteraz sa bude na Malfoya pozerať ako na niekoho, koho nepozná a nikdy nepoznala. Myslí si, že takto nepovie niečo, čo nemá. Nerada vyzerá, ako že je ona tá zlá alebo krutá.

    Neznášala, že sa sem dostala a bolo úplne jedno, o koho sa jednalo. Je lepšia osoba, vie to, a možno je na čase, aby sa tak začala správať.

    Ale, Bože, on je taký neznesiteľný.



    Deň: 783, 12:00

    „A čo ty, Hermiona? Bola si už niekedy zaľúbená?“

    Hermiona sa jemne usmeje na čierno-biely film, ktorý bežal pred ňou a Tonksovou na obrazovke, a pokrúti hlavou. „Nie, ešte nie.“

    „Zaľúbiš sa.“ Niekedy, keď sa Hermiona utiahne do seba, sedí a premýšľa nad tým, či je to pravda.

    Koniec-koncov, nie všetci sa zaľúbia. Oficiálne už nie je tínedžerka a aj tak je z nej mladá žena, ktorá nikdy nebola zamilovaná a ešte ani nestratila svoje panenstvo. Vždy si myslela, že tie dve veci musia ísť ruka v ruke, ale fakt, že bola teraz staršia a ani jedno nemala na dosah, nezdalo sa jej to už až také nevyhnutné, ako keď bola ešte iba dievča v internáte v Rokforte. Vie, že je mladá, ale to, že to vyzeralo, ako keby každý jeden človek v jej okolí dosiahol už aspoň jeden z tých dvoch míľnikov, ak nie rovno oba, ju nútilo cítiť sa, ako keby s tým meškala.

    „Myslela som si, že si bola zaľúbená do Rona.“ Tonksová sa usmeje na obrazovku a Hermiona sa na ňu pozrie.

    S odpoveďou si dá načas a keď odpovie, je tom ľútosť a aj akceptácia. „Veľmi dlho som si myslela, že som bola. Teraz už nie.“

    „Kvôli vojne?“

    „Kvôli mnohým veciam. Ale z najväčšej časti preto, lebo k sebe nepasujeme a radšej si udržím jeho priateľstvo, než by som sa nás oboch snažila zmeniť, aby to fungovalo a nakoniec by to aj tak skončilo zle. Niektoré veci sa jednoducho asi nemajú stať bez ohľadu na to, ako veľmi to chceš.“

    „A niekedy sa majú bez ohľadu na to, ako veľmi to nechceš.“ Znie, ako keby práve prišla na odhalenie o svojom vlastnom živote, takže Hermiona iba prikývne a zloží si ruky v lone.

    Život má hrozné spôsoby, ako ťa prekvapí.



    Deň:789, 20:00

    Malfoy sedí na gauči, keď sa Hermiona vráti už po druhýkrát, čo sa pokúsila zaspať. Študuje ovládač a misku s pukancami si nebezpečne pridržiava medzi kolenami. Všade je tma až na meniace sa farby vychádzajúce z televízie. Zo spálne, kde je Lavender, sa ozvú hlasné stony. Hermiona sa začervená aj napriek tomu, že Malfoy si ani nie je vedomý jej prítomnosti.

    Lavenderina depresia bola spôsobená rozchodom s jej milencom, o ktorom prehlasovala, že bez neho nemohla fungovať, pretože k nemu cítila až priveľkú žiadostivosť. Hermiona je toho názoru, že Lavender toho ošarpaného muža, ktorý sa sporadicky objavoval v jej spálni, ale nechce, aby o tom niekto vedel, jednoducho miluje. Ich udobrovanie trvalo prerušovane už niekoľko hodín. Hermiona ich plánovala prehlušiť televízorom, ale zostala ľútostivo zízať na strop, lebo Lavenderine výkriky prekričali ešte aj bojové scény.

    „Si hore?“ opýta sa, aby vedel, že tam je, lebo už počula, že keď sa raz Seamus za ním zakrádal, Malfoy ho inštinktívne tresol o stenu.

    Aj tak nadskočí a zovrie misku s pukancami, ktorá sa pri tom pohybe takmer vysype. Zašomre nadávku a než sa na ňu pozrie, uistí sa, že pukance sa nevysypali.

    „Pri tých otravných zvukoch súlože a jačiacej televízii, by som musel byť mŕtvy, aby som nebol hore.“

    Lenže ona mu neverí, pretože v očiach má pohľad, ktorý nevidela odvtedy, čo sa Ron vrátil z prvej misie a zabarikádoval sa vo svojej izbe. Je to ohromenie a hrôza. S tou zvláštne bledou pokožkou, kruhmi pod očami od nedostatku spánku a lesku v očiach vyzerá, ako keby ho niečo mátalo. Vážne pochybovala, že Malfoy mal problémy so spánkom kvôli tomu, že mu vadia zvuky sexu.

    „Čo pozeráš?“

    Zvlnia sa mu pery, uvidí na nich tieň úsmevu. „Metódy bezpečného sexu.“

    Hermiona sa prudko začervená a pomrví sa v kresle, do ktorého si sadla. „Och.“

    „Muklovia sú celkom vynaliezaví. Aj keď si nie som istý, aký mám názor na ten gumový vynález.“

    Och, môj Bože, zastoná v duchu a prejde si rukou po tvári, ako keby jej to malo pomôcť s jej horiacou tvárou. Niekoľkokrát prudko stlačí tlačidlo na ovládači.

    Keď sa snaží zmeniť tému, jej hlas vyznie udýchane a tenko: „Ovládač nefunguje?“

    „Nie, funguje. Len rád stláčam tlačidlá, ktoré nič nerobia.“

    Stisne pery a načiahne ruku. „Ukáž mi to.“

    „Nie.“ Pritiahne si ovládač bližšie, ako keby sa jej mohla predĺžiť ruka a vziať mu ho odtiaľ, kde sedí. Typický chlap.

    Povzdychne si. „Skús vybrať baterky a vymeniť ich miesta.“

    Pozrie na čiernu plastovú krabičku v ruke, a potom na televízor. „Vlastne si to aj tak rád pozriem.“

    Hermiona vie, že nemá ani potuchy, o čom hovorí, alebo ak vie, čo sú baterky, určite nevie, kde ich má hľadať. Očividne radšej bude pozerať ten program, než aby priznal, že niečo nevie.

    „Len mi to ukáž.“

    „Povedal som nie.“

    „Ale ja toto nebudem pozerať.“

    Pozrie sa na ňu, ako keby bola príliš pomalá na to, aby s ňou vôbec hovoril. „Nikto nehovorí, že musíš.“

    „Keďže obaja musíme znášať... to, mali by sme aspoň nájsť niečo, čo budeme chcieť pozerať obaja.“

    „Nie si v pozícii robiť kompromisy.“

    Zazrie na neho, on sa uškrnie a mierne sa nakloní dopredu. „Je ti to nepríjemné?“

    Zahorí jej tvár. „Nie je to zaujímavé a okrem toho tam nie je nič, čo by som už nevedela. Takže...“

    Zmĺkne, keď sa na ňu diabolsky uškrnie, a keď znova prehovorí, je dokonca červenšia. „Och, takže ty máš veľmi dobré vedomosti o bezpečnom muklovskom sexe, čo?“

    Zastaví sa, než zo seba urobí úplného blázna tým, že odpochoduje preč. Namiesto toho prejde k televízii a čaká s odpoveďou, až kým k nemu nie je otočená chrbtom. „To nie je tvoja vec.“

    „Ja... Hej, prepni to naspäť.“

    „Nie,“ zamrmle a prepína kanály.

    Čaká, až kým nenarazí na celkom vhodný film, herci sú oblečení do viktoriánskych šiat a ženy sa chichocú na okoloidúcich mužov. Niesla sa s nosom dohora celú cestu ku kreslu. Malfoy na ňu zagáni, odfrkne si a znova stlačí tlačidlo na ovládači.

    „Asi budeme pozerať toto.“

    „Alebo by som sa mohol postaviť a prepnúť to, ale to by som sa znížil na tvoju detinskú úroveň.“

    Tentokrát na neho zagánila ona. „Detinské bolo pozerať niečo, čo som očividne pozerať nechcela.“

    „Detinský egoizmus je viera, že niekto môže prísť a zmeniť, čo ten druhý už pol hodinu pozeral iba preto, že on to nechce pozerať.“

    „Detinské je nechcieť sa deliť, keď...“

    „Alebo je to tento rozhovor.“ Otočí sa na ňu, nadvihne obočie a vyzerá tak arogantne ako nikdy. S výnimkou jeho rôznych ponožiek, ktoré si všimla, keď sa vracala ku kreslu, alebo jeho od pukancov maslom pokrytých prstov.

    Hermiona si odfrkne, aj keď to hneď oľutuje, pretože jeho odfrkávanie, keď prepínal stanice, považovala za detinské. Otočí sa späť k obrazovke a ignoruje ho, snaží sa sústrediť na ženu, ktorá bola očarená dobre vyzerajúcim mužom.

    Prejdú dlhé blažené minúty ticha, keď sa neozve nič z Lavenderinej izby ani od muža sediaceho meter a pol od nej. Hermiona sa zapozerá do filmu a keď Malfoy prehovorí, nadskočí.

    „Ten je teplý.“

    „Čo?“

    „To je celý problém s týmito filmami. Ktorý muž sa kedy takto správal? Recitovať poéziu a päť minút sa rozplývať naj jej posratými rukami. Nechápem, ako to znesieš, neohovoriac o tom, že tomu veríš na toľko, že to pozeráš.“

    „Niektorí muži...“ Keď sa na ňu pozrie, zmĺkne. „No, možno niektoré ženy chcú veriť, že takí muži existujú.“

    Nakrčí nos, vyzerá znechutene. „Prečo? Naozaj mi hovoríš, že by sa ti páčilo... toto?“

    Pohne hlavou k televízoru, kde muž divoko gestikuluje a chrlí zo seba prúdy poézie. Hermiona chvíľu pozerá, potom ďalšiu, a potom sa zachichoce. Nemyslí si, že zachichotala odvtedy, čo mala päť.

    „Možno nie.“ Vydá zo seba zvuk, ktorý jej hovorí, že celý čas vedel, že má pravdu. „Ale to neznamená, že by som to neocenila. Je to milé.“

    „Dvíha sa z toho žalúdok. Pchajú ženám takéto blbosti, a potom to očakávajú, aj keď žiadny muž sa takto nespráva. Ak to očakávate, iba budete sklamané.“

    „Niekedy je pekné predstierať, Malfoy.“

    „Bol by som radšej, keby sa tu moja večera nemusela znova objaviť.“

    „Nie je až také zlé.“

    „Nehovor mi, že vážne ideš po takýchto romantických sračkách? Je to sprostosť.“

    „Je to trochu hlúpe, ale je to aspoň lepšie, ako to, čo si pozeral ty.“

    Pozrie sa na ňu, ako keby ju práve počul niekomu povedať nejaké nehanebné tajomstvo. „Si... skrytá romantička, Grangerová? Kvôli poézii preskočíš sex, hm?“

    Prudko sa začervená, čo sa v ten večer stáva až pričasto. „Nie som romantička. Som praktická osoba a láska nie je praktická.“

    Stále sa na ňu pozerá, ako keby ju nachytal a keď presunie pohľad k televízii, úškrn, ktorý má na tvári, je absolútne diabolský. Tri sekundy je ticho, potom si odfrkne a pozrie sa na ňu. „Práve prirovnal jej vlasy k špine.“

    „Povedal, že je krásna ako príroda a jej vlasy sú... ako...“

    „Ako špina.“

    Hermiona sa rozosmeje.



    Deň: 796, 22:00

    Budova je postavená z rozdrobeného kameňa, má dve poschodia, rozpadnuté veže a polovica strechy je preč. Tmavé zlovestné úponky sa po nej vinú a vietor zavíja cez konáre mŕtvych stromov, ktoré sú rozptýlené po neúrodnej pôjde.

    „Je to strašidelné,“ zašepká Dean.

    „Ja si myslím, že je to krásne, takým gotickým spôsobom,“ zašepká Hermiona naspäť a Dean sa na ňu čudne pozrie.

    „Nevšímaj si ju, Thomas. Očividne sa na veci pozerá cez ružové okuliare.“ Odmlčal sa, aby mohla zazrieť jeho smerom, než pokračoval.

    „Poddaj sa tomu, ako veľmi ťa znervózňuje jeho výzor, lebo sa budeme musieť mať na pozore. Tam vo vnútri môže byť čokoľvek, to by ste si mali dobre pamätať.“

    Koncom metly, ktorú má Malfoy prehodenú cez plece, ju takmer udrie do tváre a ona musí ustúpiť, aby sa vyhla zrážke. Aby sa Dean vyhol jej, tiež musí ustúpiť, stupí na vetvu, ktorá hlasno zapraská. Malfoy zastane, zvrtne sa a zdvihne ruku, aby sa zvyšok skupiny zastavil a zazrie na ňu.

    Pozrie sa cez plece na budovu, ako keby tam vo vnútri niekto mohol byť, potom na ňu zazrie znova a naznačí ostatným, aby pokračovali. Už je na neho nahnevaná, takže pokiaľ ide o jej nevraživý pohľad, jeho očividné obvinenie mu nezlepší v jej očiach pozíciu.

    V tú noc ich neinformoval, že misia bude zahŕňať aj lietanie, a keď mu to povedala, odvetil jej, že jej to oznámil teraz a že na tom nezáležalo. Ako videla, Malfoy nikdy neprestane byť nadutý kretén.

    Vedľa budovy ich zastaví a podáva inštrukcie, aby jeden po druhom vzlietli k rozbitému oknu. Hermiona zavrčí a čím dlhšie tam stojí, tým nervóznejšia je.

    „Ja nelietam.“

    Malfoy zavrčí, lebo pravdepodobne vedel, že sa to stane. „Chodila sa v Rokforte na hodiny lietania?“

    „Áno, ale...“

    „V tom prípade toho vieš dosť.“

    „Môžeš letieť so mnou,“ ponúkne sa Neville po tom, čo Malfoy vzlietne, jemne jej položí ruku na plece, pretože vie, ako veľmi lietanie neznáša.

    No ona odmietne jeho ponuku, aj keď by to pre ňu bolo jednoduchšie. Ak by to prijala, Malfoy si o nej bude pravdepodobne myslieť, že je zbabelec alebo neschopná. A hoci možno boli rovnakí v tom, že nemali radi, keď ľudia videli, že niečo nedokážu, nenechá ho zahanbiť ju.

    Kým jej metla vôbec poskočí zo zeme, vyžiada si to tri pokusy, a aj potom sa kvôli jej nervozite nestabilne kníše. Pomaly naskočí, metlou to hegne a kýva sa dosť na to, aby jej z toho prišlo zle. Keď zastane pred oknom, srdce jej zrýchli. Neodváži sa stupiť na parapetu, ako to urobil Malfoy a tiež si neverí, že nevletí rovno do kraja otvoru.

    Keď sa nahne dopredu, dohoní ju nedostatok skúseností spolu so strachom, a na metlu vyvinie príliš veľa tlaku. Malfoy, ktorý čaká vedľa okna ako socha, musí schmatnúť rúčku metly skôr, než vletí rovno do steny na druhej strane miestnosti. Roztočí ju to a než sa prekoprcne a visí dolu hlavou z metly, zazrie záblesk Malfoyovho prísneho zamračenia.

    Hermiona nahlas vydýchne, zahanbená a šokovaná a zachmúri sa, keď vedľa seba počuje Anthonyho chichotanie. Zúfalo schmatne metlu, snaží sa nevydať ani hláska a zrazu sa pretočí hore. Chvíľu trvá, kým si uvedomí, čo sa deje, a potom si všimne zväčšujúci sa úškrn na Malfoyovej tvári, no je príliš vynervovaná na to, aby bola nahnevaná. Potichu sa smeje, plecia sa mu trasú a naznačí jej, aby zliezla dolu, kým drží jej metlu.

    Jeho plece použila ako oporu, aby sa náhodou ešte viac nestrápnila tým, než kvôli roztraseným kolenám sa tam rozpleští. Pomyslí si, že ten dotyk by ho mohol umlčať a hoci to funguje, nie je nahnevaný, ako očakáva. Jeho tvár je starostlivo bez výrazu, keď sa na ňu pozrie, a on nehybne a celý stuhnutý čaká, kým dá ruku preč.



    Deň: 804, 5:00

    Z telegramu Rádu sa dozvie, že Malfoy a Tonksová boli v opustenom kostole v Glasgove ťažko zranení. Presvedčí Lupina, aby ju preložil z toho hrozného bieleho domu a presunul na Grimmauldovo námestie. Stav Tonksovej sa zlepšuje, hoci má pár dní pauzu, aby sa jej zahojili polámané prsty. Hermiona ju nasleduje z obývacej izby do ošetrovne a Tonksová nič nepovie, keď ju pristihne, ako sa počas ich rozhovoru niekoľkokrát pozrie smerom k Malfoyovej posteli.

    „Má zlomené rebrá. Spadol z trámu, po ktorom utekal, keď zistili, že je nad nimi. Tiež má škaredú reznú razu od skla.“

    „Nuž, aspoň nie je mŕtvy. Prišli by sme o dobrého stratéga.“

    Lenže bolo v tom niečo viac, pretože Hermiona si uvedomuje, že keby Malfoy zomrel, možno by jej na tom záležalo o trochu viac. Zdá sa, že Tonksová to vie tiež, pretože neodpovie, ale Malfoy áno.

    „Som rád, že tvoja mienka o mne je taká vysoká.“ Zarazí sa, myslela si, že spí, pretože jeho telo vydávalo všetky signály, že to tak je.

    „Trochu sa zlepšila. Pred rokom by zízala na tvoju mŕtvolu,“ povie Tonksová, on si odfrkne a Hermiona sa čuduje, či z nej ten fakt robí zlého človeka.

    Siahne si rukou dolu a prejde prstami po jazve, ktorú Hermiona vidí vykúkať spod okraja trička. „Longbottom ma skvele zošil.“

    „To áno. Bola som na neho dosť hrdá.“ Tonksová sa usmeje a Hermiona ho okamžite bráni.

    „Aspoň ti nejako pomohol.“ Vyznie to ostrejšie, než by malo a na chvíľu nastane tupé ticho.

    „Viem,“ zašepká, ruku dá preč.

    Hermiona sa pozrie späť na Tonksová, ktorá na ňu žmurkne. „Nemyslím si, že od včera rána, keď sa zobudil, sa prestal čo len na chvíľu sťažovať.“

    „Ak by sa Draco Malfoy na nič nesťažoval,“ Hermiona zašepká,“ myslím, že svet by sa od šoku naozaj prestal otáčať okolo svojej osi.“

    „Ja mám rada, keď je mrzutý, ale vtedy toľko nerozpráva. Keď ho začnú dopovať elixírmi, ešte len vtedy začne byť ukecaný.“ 

    „Viete o tom, že vás stále počujem, že?“



    Deň: 811, 6:00

    Na jednoduché misie si zvykla. Vie to rovnako ako to, že práve teraz necíti nohy a v hlave má príliš veľa krvi. Jej okolie sa nakloní, krúti sa a ona sa potkne. Budova za ňou sa topí v ohni, ktorý sa valí po celkom jadre. Osvetlí noc oranžovým svetlom a tieňmi a ona v ústach cíti popol, ktorý jej upchá hrdlo.

    Počuje chrapľavé výkriky plné toľkého strachu, že sa jej z toho chce plakať a potom nájde Anthonyho Goldsteina – žltú postavu topiacu sa v blate. Zvrátil hlavu k Bohu alebo smrti alebo k niečomu, čo je oveľa väčšie než všetko okolo neho. Hermiona rýchlo zdvihne prútik na smrťožrúta, ktorý sa uškŕňa za maskou z kostí, a ani sa jej nezachveje.

    „Avada Kedavra!“ Zlomyseľný úškrn zmrzne, je mŕtvy a telo, ktoré ho nasleduje, padne na kolená a potom tvárou na zem.

    Hermiona nemá pocit, že zachránila život, ale tlačilo ju vedomie, že ho práve niekomu vzala. A hoci zistila, že zabiť človeka nie je ťažké, ťažké bolo vedomie, že ľudia vedia, že zabila. Budú sa na ňu pozerať inak, tak, ako sa ona pozrela na Malfoya vtedy, keď kvôli nej zabil smrťožrúta. Alebo na Seamusa. Alebo Nevilla. Alebo Angelinu. Alebo hocikoho iného. Rúško smrti ich všetkých zahaľuje ako tieň.

    Lenže Anthony sa na ňu nepozrie, zostáva na zemi, trasie sa a ona nájde odpovede v tele, ktoré leží neďaleko smrťožrúta. Čierny prameň Padminých vlasov tancuje vo vetre plnom dymu a popola a Hermionino srdce to vie skôr, než sa to dostane do mozgu.



    Deň: 811, 12:00

    Keď sa dovlečie cez vchodové dvere, aby si našla najbližšie miesto, kde by sa zrútila, nečaká, že ho uvidí stáť v kuchyni vedľa Lupina. Keď ho uvidí, pohne sa bez premýšľania a úplne zabudne na unavené kosti alebo prázdnu ťažobu v hrudi.

    Musí vyzerať strašne, lenže to si pomyslí až neskôr, keď sa v kúpeľni pozerá na svoj odraz v zrkadle a vidí iba čierny popol a krvou podliate oči od smútku. On tam iba stojí, dokonca aj keď sa k nemu vrhne. Pohne sa, keď mu sotí rukami do hrudi a on vrazí do okraja linky.

    „Hermiona...“ Lupin zalapá po dychu, pohne sa, ale Malfoy si rozpletie dlhé prsty a zastaví ho.

    „Ty bastard!“ kričí, sotí doňho znova, znova a znova. Nemá to na neho žiadny efekt, a tak stisne ruky v päsť a udrie ho. „Nenávidím ťa! Tak zasrane veľmi ťa nenávidím!“

    Snaží sa jej zachytiť ruky, ona otvorí jednu päsť a jej dlaň dopadne na jeho ústa, čeľusť, líce, bok hlavy. Bojujú spolu, Hermiona ani nevie, čo robí, ale vie, že ho udiera do hlavy a kamkoľvek, na čo dosiahne. Keď ju konečne schmatne za ruky, použije nohy. Ozve sa jakot, jej hlas je plný žlču a ona ani nevie, že jej vykričané slová sa miešajú so vzlykmi.

    „Vedel si to! Ty bastard! Vedel si, že to nezvládne! Že nemôže... že tam nemôže byť. A bolo ti to úplne jedno! Aj tak si to urobil, ty pojebaný skruvysyn!“ A potom zlomene jačí a väčšina z toho vôbec nedáva zmysel, ale je jej to jedno.

    Je jej to jedno, lebo v jej vnútri je zúrivosť, ktorá sa prediera na povrch cez pokožku, až kým úplne neexploduje. Je to ten najhorší pocit, aký kedy zažila a ani v budúcnosti nikdy nezažije takú absolútnu stratu kontroly ako teraz.

    Malfoy ju schmatne a otočí. Tisne ju ku kuchynskému pultu, až kým si nezačne myslieť, že jej zlomí miechu. Stehnami jej drží nohy pevne pri sebe, aby s nimi nemohla hýbať, prsty má obtočené okolo jej zápästí, ruky jej drží pri svojich pleciach. Zaborí mu nechty do oblečenia, ale nie je to dosť, a tak si vytrhne ruku a zakryje si uši, keď sa jej z hrdla vyderie zlomený výkrik.

    Zatvorí oči pred rozzúrenou tvárou nad sebou a pred krvou, ktorá mu kvapká z pery. Hermiona uvoľní prsty,  zašmátra po ňom, keď sklonenou hlavu narazí do jeho krku, a potom nehanebne narieka do jeho košele, ktorá vonia mydlom. V jej vnútri je surová bolesť, ktorá je o toľko väčšia než ona sama, že okrem nej necíti nič. Jediné, na čo môže myslieť, je Padma a tí ostatní a na to, ako jej chýbajú Harry, Ron, jej rodičia a ako veľmi nenávidí svoj život.

    Malfoy sa čiastočne uvoľní, aspoň dosť na to, že Hermiona dokáže medzi ním a kuchynskou linkou dýchať, hoci cíti obe. Dá jej preč ruky zo svojich pliec a nechá ich spadnúť k jej bokom.

    „To som nebol ja,“ zašepká, a potom tam zrazu je iný pár rúk. Trvá iba sekundu, kým sa vrhne na Lupina, zavesí sa mu na krk a Malfoyovo telo zmizne.

    „No tak. No tak, poďme.“

    „Padma.“

    Sťažka jej vydýchne do vlasov, keď ju ťahá z kuchyne, a vyrazí zo seba nadávku. „Chceš ísť do sprchy alebo do postele?“

    „Je mi to jedno.“

    Tak išli do postele.



    Deň: 814, 17:00

    Hermiona nevyjde zo svojej izby dva dni. Prvý deň upadne do depresie, no druhý je skôr smutná a zahanbená. Nechápala, čo to do nej vošlo, ale desilo a šokovalo ju to zrejme tak veľmi ako Malfoya a Lupina. Nemala potuchy, že v sebe držala toľko emócií, než z nej všetky nevyrazili von.

    Napadla ho. Necítila sa kvôli tomu až tak hrozne vzhľadom na to, že on jej v minulosti urobil to isté, ale nemala to v povahe. A on nebol tá pravá osoba. Bola pripravená niekoho obviniť a on tam jednoducho bol. Ten, o ktorom si myslela, že naplánoval misiu a vybral jej členov.

    Vynechá Padmin pohreb. Včera sa opýtala Lupina a on jej povedal, že to bude malý pohreb s iba pár ľuďmi. Opýtal sa jej, či má v jej mene podať žiadosť, ale ona odmietla, pretože tých pár ľudí, ktorých vyberú, by jej mali byť čo najbližší. Poznala Padmu, ale to bolo všetko. Nezdalo sa jej správne zabrať miesto niekomu, kto ju poznal a miloval.

    Poobede tretieho dňa, keď jej Lupin nenechal jedlo pred dverami ani nezaklopal, či môže vojsť dnu, vedela, že musel odísť, ako jej povedal. Vyjde z izby, keď zacíti, že v kuchyni sa niečo varí a vie, že jediný, kto zostal, je Malfoy. Takmer si to rozmyslí, ale pokračuje vo svojej ceste do kuchyne.

    Sedí pri stole a nepozrie sa na ňu. Vďaka svetlu nad sporákom vie, že niečo je v trúbe. Prehľadá skrinky, aby našla niečo na jedenie – v tomto dome ešte nebola, tak nevie, kde čo je. Pomyslí si, že by jej mohol pomôcť, pretože musí vedieť, čo hľadá, ale on vôbec neprehovorí.

    V skrinke vedľa chladničky nájde instantnú horúcu čokoládu a je rozhodnuté. Otvorí balíček a obsah nájde prilepený na spodku obalu, ale aj tak ho nakloní nad šálku a dá variť vodu. Je rozhodnutá zostať k nemu obrátená chrbtom, ale potom sa rozhodne, že ak to chce mať za sebou, mala by čeliť následkom teraz.

    Keď sa otočí, stále sa na ňu nepozerá, aj keď by prisahala, že cítila jeho oči prilepené na svojom chrbte, keď bola od neho odvrátená. Je rozvalený na stoličke, ktorá vyzerá, že je pre neho príliš malá. Dlhé nohy má natiahnuté pred sebou, jednu ruku položenú na stole, druhú v lone. Hlavu má otočenú mierne na druhú strane, oči uprené na stôl. Na spodnej pere má červenú chrastu a je od nej. Vinu pocíti ako niečo lepkavé, čo sa jej prilepí na hrdlo.

    Pozrie sa na ňu a tvári sa, ako keby vedel, že ju nájde sledovať ho a ona sťažka prehltne nad tým prázdnym pohľadom, ktorý vyzerá, ako keby ju ani nepoznal.

    „Nemala som ťa obviniť.“

    Posunie ruku, ktorú má na stole, a uchopí červený hrnček, ktorý mu balansoval na ohybe lakťa. Prisunie si ho k perám. „Nie, nemala.“

    Napije sa z hrnčeka a konečne od nej odvráti pohľad. Keď pokladá hrnček na stôl, stisne pery.

    „Bola som... rozrušená.“

    „Prinajmenšom.“

    „Prekvapuje ma, že si ma neudrel.“ Je to pravda, hoci nemala v pláne to povedať.

    „Urobil som to niekedy?“ Pozrie sa na ňu, hlavu má stále sklonenú.

    „Nuž, v podstate...“ Začervená sa.

    „Bol som k tebe hrubý, Grangerová, ale nikdy som ťa skutočne neudrel.“

    Hermiona na neho v tichosti zíza. Pravda, ktorú vyriekol, ju pomaly pohlcuje. „Takmer si to urobil.“

    Myklo mu kútikmi úst. „Viackrát než pravdepodobne vieš. Verím tomu, že si tá najrozčuľujúcejšia ženská, akú som kedy musel spoznať.“

    „To je ale dosť blízko.“

    „Je?“

    „Áno. A ty si zas tá najrozčuľujúcejšia osoba, akú som kedy ja poznala, takže... Asi sme si kvit.“ Je ticho. „Možno som ťa nemala udrieť.“

    „Nebolo to prvý raz.“

    Prižmúri na neho oči a prstom na neho ukáže. „Nesnaž sa vyzerať, že si nejaký nevinný...“

    „V tomto prípade som bol.“

    „Ale...“

    „Viem, Grangerová. Čo som myslel, než si sa rozčúlila, bolo, že som asi nebol taký prekvapený tvojou reakciou, ako si bola ty. Takže môžeš prestať súkať zo seba polovičné ospravedlnenia, aby si sa necítila taká vinná.“

    „Necítim sa vinná,“ odsekne, ale on jej neodpovie. „Necítim.“

    Nadvihne obočie a znova sa napije. „Tak sme si kvit.“

    Nahlas si odfrkne. „Takže táto jedna vec vyrovnáva stav?“

    „Toto jedno áno.“ Vyzerá, že ho jej otázka dosť podráždila.

    „Fajn. Sme si kvit.“ Predstiera, že si oblizla ruku a podá mu ju. „Musíme si na to potriasť rukou.“

    Zíza na jej ruku, ako keby to bol domáci škriatok namočený v blate, ktorý od neho žiada ospravedlnenie. Pozrie sa jej do tváre a vyzerá skôr, že tomu nemôže uveriť, než by ňou opovrhoval. Hermiona sa strhne, natočí k nemu dlaň a ukáže mu, že jej ruka je čistá.

    „Nič tam nie je.“ Jeho výraz sa nezmení. „Len som...  žartovala. Bol to len...“

    Spustí ruku vedomá si toho, že buď Malfoy nemá žiadny zmysel pre humor, alebo nie je vtipná, alebo na tom ešte neboli tak, že spolu mohli žartovať. Odkašle si, keď sa opäť sústredí na svoj hrnček a ona sa otočí k svojej vriacej vode.

     

    Deň: 817, 11:00

    „Myslím si, že nepriatelia sa potrebujú.“

    „Nepotrebujú sa. Nenávidia sa. Ak by na seba niečí nepriateľ obrátil prútik, tá osoba by bola v extáze.“ Významne sa na ňu pozrie.

    „Potom by nemali nikoho, koho by nenávideli a ľudia potrebujú niekoho nenávidieť, aby tak zo seba dostali hnev.“

    „Môžu nenávidieť sami seba a možno to by ťa konečne prinútilo sklapnúť.“

    „Nepriatelia sú ľudia, proti ktorým musíš kvôli niečomu bojovať. Ak by si mohol všetko, čo chceš, dosiahnuť bez niekoho, kto ti to sťaží, keď to konečne dosiahneš, nebude ti to pripadať už dôležité.“

    „Stále by to bolo dôležité, inak by si to vôbec nechcela.“

    „Lenže ak to vieš hneď ľahko dostať, v podstate ako by si to už mal. Takže to rýchlo uberie na dôležitosti. Ak pre niečo pracuješ, ak si to zaslúžiš, potom si na seba hrdý a vážiš si svoje úspechy viac. Niečo pre teba znamenajú.“

    „To iba sťažuje život. Prečo chcieť radšej ťažší život?“

    „Lebo kvôli tomu si vážiš veci viac.“

    „Vieš, čo by som si teraz vážil ja?“

    „Myslím, že je to dosť jasné na to, aby som nemusela ani hádať.“

    „Myslím si, že som už trpel dosť.“

    „Možno áno, ale tak ľahko sa ma nezbavíš.“ Odfrkne si, ona sa pozrie späť na trepotajúce sa vetvy a usmeje sa. „V budúcnosti to oceníš. Pre toto existujú nepriatelia, Malfoy.“

     

    Deň: 836, 17:00

    Rozprávala sa s Malfoyom pri trblietajúcom sa zapadajúcom slnku, pretože zostáva verný svojej temnej aure a predstiera, že sa úplne prispôsobil nočnému životu. Pomaly sa preberá zo spánku a už sa naučila, že musí čakať hodiny a hodiny, než je ochotný jej na čokoľvek odpovedať.

    Je tam dva týždne a keď odíde, je preč iba štyri dni a potom sa vráti. Premýšľa nad tým, či je vrátiť sa späť jeho rozhodnutie, lebo ho zásobuje rozhovormi (alebo aspoň škriepkami) namiesto ignorancie, ktorá sa mu zvyčajne dostane. Pochybuje o tom, lebo niekedy ho prichytí, ako na ňu hľadí a vždy má temný pohľad, v ktorom je príliš veľa podráždenia, aby si mohla myslieť, že je pre neho viac než nepríjemnosť.

    Provokuje ho k hádkam, lebo sa s ňou nechce rozprávať, ale ona potrebuje niekoho, s kým sa môže rozprávať. Odpovie jej, keď je urážlivá alebo si protirečí, ale nikdy ak sa jedná o kultivované témy. Aj tak to robí, lebo je jej zle z čítania rozhovorov namiesto toho, aby ich zažila a tiež nad všetkým tak veľmi nepremýšľa, ak je v jej okolí niečo, na čo sa môže sústrediť.

    Myslí si, že aj on sa tak cíti. A z toho dôvodu jej nakoniec odpovie. Aj napriek ich odlišnostiam sú rovnakí, aj keď je to desivá myšlienka, lenže väčšina právd je taká. Pridá sa k nemu, lebo je to lepšie než byť sama a on nezostane zavretý vo svojej izbe, lebo to vie tiež.

Fallout

4. kapitola

Fallout
  • Leann | 24.01. 2023 | Sage , 206 čitateľov
  • The Fallout

    Autor: everythursday  / Sage

    Preklad: Leann 

    Obsah: Kedy sa začína vykúpenie? Rada verí, že je to na vrchole veže, keď chlapec skloní prútik, vzdá sa svojej moci, svojej kontroly a budúceho postavenia, ktoré mu bolo sľúbené, a odíde, aby už nikdy nebol tým istým človekom.

    Otázka pre Draca Malfoya, samozrejme, bola, kedy sa končí.

Fallout

3. kapitola

Fallout
  • Leann | 16.01. 2023 | Sage , 219 čitateľov
  • The Fallout

    Autor: everythursday  / Sage

    Preklad: Leann 

    Obsah: Kedy sa začína vykúpenie? Rada verí, že je to na vrchole veže, keď chlapec skloní prútik, vzdá sa svojej moci, svojej kontroly a budúceho postavenia, ktoré mu bolo sľúbené, a odíde, aby už nikdy nebol tým istým človekom.

    Otázka pre Draca Malfoya, samozrejme, bola, kedy sa končí.

Fallout

2. kapitola

Fallout
  • Leann | 09.01. 2023 | Sage , 277 čitateľov
  • The Fallout

    Autor: everythursday  / Sage

    Preklad: Leann 

    Obsah: Kedy sa začína vykúpenie? Rada verí, že je to na vrchole veže, keď chlapec skloní prútik, vzdá sa svojej moci, svojej kontroly a budúceho postavenia, ktoré mu bolo sľúbené, a odíde, aby už nikdy nebol tým istým človekom.

    Otázka pre Draca Malfoya, samozrejme, bola, kedy sa končí.

Fallout

1. kapitola

Fallout
  • Leann | 02.01. 2023 | Sage , 384 čitateľov
  • The Fallout

    Autor: everythursday  / Sage

    Preklad: Leann 

    Obsah: Kedy sa začína vykúpenie? Rada verí, že je to na vrchole veže, keď chlapec skloní prútik, vzdá sa svojej moci, svojej kontroly a budúceho postavenia, ktoré mu bolo sľúbené, a odíde, aby už nikdy nebol tým istým človekom.

    Otázka pre Draca Malfoya, samozrejme, bola, kedy sa končí.

Fallout

Úvod

Fallout