OTÁZKY VEDY
preklad: Jimmi
Dokončovací preklad
Kapitola neprešla betovaním
Questions of Science od AnasellaEmm
Preklad z rýchlika.
O dva týždne neskôr: Deň Dracovho súdu
Hermiona si utrela ústa obrúskom, ktorý jej podala Isabelle, keď sedeli na toaletách na ministerstve. V jeden a pol mesiaci tehotenstva bola nevoľnosť stále na vrchole a Hermiona navštevovala toaletu aspoň dvakrát denne. Ešte stále nemala bruško a pravdepodobne ho nebude mať až do štvrtého či piateho mesiaca.
Bolo dobre, že to nebolo vidno, keďže o dieťati ešte nikomu nepovedala. Draco tvrdil, že bude najlepšie, keď počkajú, kým sa proces skončí, bez ohľadu na výsledky.
Isabelle pohladila Hermionu po chrbte a podala jej pohár vody. „To bolo nechutné,“ vyhlásila zachmúrene.
„Myslíš?“ odvetila Hermiona.
Isabelle sa zasmiala, pomohla jej vstať a očistila ju rýchlym dezinfekčným kúzlom.
„Súd sa začína o päť minút,“ povedala a pozrela na hodinky.
Hermiona prikývla a vypláchla si pri umývadle ústa. Zjednodušene povedané, bola pekelne nervózna a nervy mala nadranc.
Isabelle ju držala za ruku, keď smerovali do súdnej siene. Narcissa trávila deň na panstve s novou liečiteľkou, ktorú Hermiona potvrdila ako schopnú liečiteľku a srdečnú dušu, ktorá pomôže Narcissu rozptýliť.
Keď vošla dnu, Hermiona si prezrela súdnu sieň a uvidela všetkých, ktorých tam očakávala. Bola zariadená dosť podobne ako muklovská súdna sieň, až na to, že Čarostolec bol obrátený k súdnej sieni v oblúku a nebola tam porota.
Draco sedel za stolom vedľa Ellie, ktorá sa s ním potichu rozprávala a ukazovala na niečo na zvitku pergamenu pred sebou. Hermiona s Isabelle si sadli na miesta pre verejnosť priamo za Draca a Ellie. Draco sa otočil hneď, ako vycítil Hermioninu prítomnosť, a venoval jej malý úsmev.
Hermiona mu úsmev opätovala a naklonila sa cez zábradlie, aby ho pobozkala na líce. „Veľa šťastia,“ povedala žartovne.
Draco sa zasmial a otočil sa späť k Ellie, ktorá si pri nich počuteľne vzdychla, čím podporila svoj názor, že sú rozkošný pár.
Isabelle sa posadila vedľa Harryho, ktorý sedel vedľa Rona. Vážne sa medzi sebou rozprávali. Hermione nervózne poskakovalo koleno, keď sledovala, ako sa Čarostolec zhromažďuje.
Otočila sa a pozrela na prekvapivo veľký dav, ktorý sa zišiel, aby sa stal svedkom najznámejšieho procesu desaťročia. Spoznala niekoľko tvárí, ľudí, ktorých poznala z Rokfortu, ľudí, ktorí pracovali v Šikmej uličke, a niekoľko ľudí, ktorých nikdy predtým nevidela.
Niečie odkašľanie obrátilo Hermioninu pozornosť späť do prednej časti súdnej siene, kde sa Čarostolec usadil na svoje miesta a vyzýval súdnu sieň k poriadku.
Hermione sa začali triasť ruky, ale Isabelle sa k nim načiahla a chytila ich do svojich, pevne ich stisla a nepustila. Hermionina úzkosť sa pri podpore jej priateľov trochu zmenšila. Bol to dobrý pocit mať ich opäť na svojej strane.
„Súdne pojednávanie číslo 1208 je vyhlásené za začaté. Britské ministerstvo mágie a svet čarodejníkov proti tu obžalovanému Dracovi Luciusovi Malfoyovi vo veci pokusu o vraždu Albusa Percivala Wulfrica Briana Dumbledora a vo veci vlastizrady a poburovania v súvislosti s členstvom v skupine smrťožrútov,“ čítal zo zvitku pergamenu muž z Čarostolca.
„Britské ministerstvo mágie a svet čarodejníkov zastupuje žalobca Theodore Nott.“
Draco vystrel hlavu, keď sa pozrel k stolu na opačnej strane miestnosti. Keď ho eskortovali do súdnej siene, vôbec si svojho bývalého spolužiaka zo Slizolinu nevšimol. Otočil sa a pozrel na Hermionu, ktorá vyzerala rovnako šokovaná ako on.
Ellie sa naklonila k Dracovi a zašepkala: „O Notta sa neboj. Už som proti nemu stála a v oboch prípadoch som vyhrala. Musím ťa však varovať, je naozaj dobrý a používa techniky, ktoré sú mimoriadne zákerné.“
Draco sa sucho usmial. „Samozrejme, je to slizolinčan.“
Ellie sa usmiala a pohladila ho po ruke. „Ak dokážem zniesť Rona a celú jeho rodinu, som si istá, že zvládnem aj slizolinčana.“
„Obžalovaného Draca Luciusa Malfoya zastupuje obhajkyňa Eloise Ennis Weasleyová.“
Ellie sa pri svojom krstnom mene zamračila a vstala, keď ju čarodejník oslovil.
„Môj obžalovaný, Draco Lucius Malfoy, sa v súvislosti so spomínanými obvineniami vyhlasuje za nevinného a žiada úplné oslobodenie a udelenie milosti ministerstva za nezákonné uväznenie a pokus o popravu.“
„Ďakujem, obhajkyňa Weasleyová,“ ozval sa minister kúziel Peyton Delray. Bol to starší muž, ktorý po vojne nahradil Scrimgeoura vo funkcii ministra.
„Pán právny zástupca, máte slovo,“ obrátil sa minister na Theodora Notta.
Ten vstal zo svojho miesta a postavil sa pred čarodejníka.
„Čarodejnice a čarodejníci váženého Čarostolca, dnes som pred vás predstúpil, aby som dokázal, že Draco Malfoy je vinný zo zločinov, ktoré spáchal proti ľudstvu a proti vláde čarodejníckeho sveta,“ začal. Bol oblečený v dokonale ušitom habite a od školských čias sa poriadne zmenil.
„Mojím prvým svedkom je bývalá spolužiačka obžalovaného, ktorá pozná rozsiahle informácie z jeho súkromného života. Predstavujem súdu Pansy Mildred Parkinsonovú.“
Hermiona počula, ako si Ron a Harry niečo potichu povedali a potom sa cynicky zasmiali. Pansy Parkinsonová sa od školy veľmi nezmenila, stále to bola zamračená, usmrkaná čarodejnica vo veľmi tesných šatách.
„Nie som si istá, či to tá suka vie, ale cez jej habit vidím, ako jej ide ten prekliaty zadok prasknúť,“ zašepkala Isabelle Hermione.
Ellie sa otočila a prevrátila očami, keď sa Pansy priblížila k lavici svedkov. Draco zaksichtil, keď sledoval bývalú slizolinčanku v celej jej úbohej kráse.
„Takže, slečna Parkinsonová, ďakujem, že ste sa k nám dnes pripojili,“ začal Theodore. „Aby sme otestovali účinky veritasera, povedali by ste súdu svoju skutočnú veľkosť habitu?“
Pansy sa usmiala nechutne sladkým úsmevom, ktorý bol pod sklovitým pohľadom z veritasera náročný. „Veľkosť 8, pán žalobca.“
„Tak dobre. Môžete Čarostolcu povedať, odkiaľ presne poznáte obžalovaného?“
„Naše rodiny sa poznajú už pomerne dlho, pán žalobca. Keď sme boli mladší, chodievali sme s Dracom na spoločné hry, a keď sme sa dostali na Rokfort, krátko sme spolu chodili,“ odpovedala monotónne.
Draco si rukou pretrel tvár, v črtách mal zjavné znechutenie.
„A ako krátko, slečna Parkinsonová?“ spýtal sa Theodore.
„Štyri dni,“ odpovedala.
„Prečo tak krátko?“ spýtal sa.
„Draco sa so mnou rozišiel, lebo povedal, že som hrozná lajdáčka a mám nesmierne otravný vysoký hlas,“ odpovedala.
Harry a Ron sa zachichotali potláčaným smiechom. Isabelle sa ho nepokúšala potlačiť, ale ticho sa zasmiala. Ellie si dosť hlasno odkašľala, aby zakryla ich zvuky, hoci Hermiona videla, ako sa usmieva.
„Námietka, vaša ctihodnosť,“ povedala Ellie dôrazne. „Chcela by som, aby sa táto otázka vyškrtla zo záznamu, pretože ukazuje nezrelú a detinskú stránku môjho klienta, ktorá nemá nič spoločné s dnešným konaním.“
„Námietke sa vyhovuje, otázka a odpoveď sa týmto vyškrtávajú zo záznamu,“ povedal minister. „Pán žalobca, pokračujte, prosím.“
Theodore sklonil hlavu a obrátil sa späť k Pansy. „Slečna Parkinsonová, môžete, prosím, povedať čarodejníkom o všetkých prípadoch, keď pán Malfoy hovoril o tom, že je členom smrťožrútov.“
„Niekoľkokrát hovoril o tom, že je členom, keď boli slizolinčania spolu sami. Počas nášho šiesteho ročníka v škole som ho nikdy až tak často nevidela, keďže bol vždy zaneprázdnený alebo unavený, aby sa so mnou rozprával.“
„Viete, prečo bol vždy zaneprázdnený?“
„Áno, plnil svoju úlohu pre Temného pána. Nikdy nám však nepovedal, čo to bolo.“
„Ďakujem vám, slečna Parkinsonová, za vaše svedectvo. To je všetko,“ povedal Theodore s víťazoslávnym úsmevom.
„Obhajkyňa Weasleyová, máte nejaké otázky na slečnu Parkinsonovú?“ spýtal sa minister.
Ellie vstala a prechádzala sa pred svedeckou lavicou, prst na brade. „Slečna Parkinsonová, mohli by ste, prosím, súdu povedať o nejakom prípade, keď môj klient tvrdil, že nechce byť súčasťou smrťožrútov?“
Pansy zažmurkala: „Raz, keď som ho našla v spoločenskej miestnosti o tretej hodine ráno. Vyzeral unavený a chorý, tak som mu ponúkla deku a šálku čaju z kuchyne. Odmietol, tak som si k nemu sadla v nádeji, že ho prinútim rozprávať. Niekde počas tej hodiny, čo sme spolu sedeli, spomenul, že nebyť jeho otca, neuviazol by v tejto kaši. Vtedy som ešte nevedel, čo za kašu myslí, takže som tomu nevenovala pozornosť.“
Ellie sa usmiala na Theodora a otočila sa späť k Pansy. „Ďakujem vám, slečna Parkinsonová. Teraz môžete odstúpiť.“
Ďalších niekoľko svedkov bolo rovnakých ako Pansy, bývalí Dracovi spolužiaci, ktorí vedeli o jeho členstve medzi smrťožrútmi, ale keď sa ich Ellie vypytovala, tiež povedali, že Draco sa aspoň raz zmienil, že to robí z donútenia.
Theodore sa postavil po tom, čo siedmeho svedka odvolali z lavice. Všetci jeho doterajší svedkovia sa ukázali ako bezcenní. Jeho posledný svedok nikoho neprekvapil.
„Chcel by som predvolať obžalovaného Draca Malfoya, prosím,“ povedal.
Čarodozorca odprevadil Draca na lavicu svedkov, akoby sa naozaj chcel pokúsiť o útek.
Keď sa usadil a dostal veritaserum, Draco čakal na výsluch.
„A teraz, pán Malfoy, povedzte, prosím, súdu o dni, keď ste boli zasvätený medzi smrťožrútov.“
„Bolo to tridsiateho júna, v lete pred tým, ako som nastúpil do šiesteho ročníka na Rokforte,“ povedal pevným, veritaserom navodeným hlasom.
„Prisahali ste vernosť Temnému pánovi?“ spýtal sa Theodore.
„Áno,“ odpovedal Draco.
„Prijali ste úlohu zavraždiť Albusa Dumbledora?“
„Áno.“
„Našli ste skutočne spôsob, ako dostať smrťožrútov na Rokfort v noc Dumbledorovej smrti, a pokúsili ste sa skutočne zabiť Albusa Dumbledora?“
„Áno aj nie,“ odpovedal Draco.
„Prosím, vysvetlite to,“ povedal Theodore a prechádzal sa sem a tam pred svedeckou lavicou.
„Áno, našiel som spôsob, ako sa smrťožrúti dostali na Rokfort, ale nikdy som sa nepokúsil zabiť Dumbledora. Predpokladám, že slovom pokus myslíte, že som sa pokúsil vysloviť zaklínadlo Avada Kedavra. Nikdy som sa nepokúsil toto zaklínadlo vysloviť.“
„Ale urobili by ste to, keby ste sa nebáli.“
„Námietka!“ ozvala sa nahnevane Ellie. „Žalobca využíva domnienku v spochybňovaní môjho klienta na základe strachu. Žiadam, aby bola táto otázka stiahnutá.“
„Námietke sa vyhovuje. Pán poradca, prosím, zdržte sa vkladania názoru do znenia svojich otázok. Teraz, prosím, pokračujte,“ povedal minister Delray.
Theodore zase ospravedlňujúco sklonil hlavu a pokračoval v prechádzaní sa pred Dracom.
„Takže, pán Malfoy, nikdy ste sa nepokúsili zabiť riaditeľa Dumbledora, ale mali ste to v úmysle. Mám pravdu?“
„Áno, mal som v úmysle zabiť Albusa Dumbledora,“ povedal Draco.
Theodore sa škaredo usmial a obrátil sa na čarodejníka. „Už žiadne otázky, vaša ctihodnosť.“
Tichý šepot medzi čarodejníkmi Hermionu neskutočne znepokojil. Theodore presne vedel, čo robí, keď predvolal Draca.
„Obhajkyňa Weasleyová, teraz môžete klásť otázky obžalovanému,“ povedal minister.
Ellie sa postavila a okamžite začala rozprávať.
„Pán Malfoy, povedzte, prosím, čarodejníckemu zboru, prečo ste chceli zabiť Albusa Dumbledora,“ povedala a v jej tvári sa zračila vážnosť.
„Mal som v úmysle zabiť Albusa Dumbledora, pretože keby som to neurobil, Temný pán by zabil moju matku a otca. Úprimne povedané, bolo by mi celkom jedno, keby zabili môjho otca, ale život mojej matky bol v mojich rukách a ja som nechcel byť tým, kto bude zodpovedný za jej smrť.“
„Takže tvrdíte, že ste boli donútený zabiť Albusa Dumbledora?“ spýtala sa Ellie a na perách jej pohrával úsmev, keď Čarostolec prekvapene zašepkal.
„Áno,“ odpovedal Draco.
„A len tak mimochodom, pán Malfoy, neboli ste náhodou aj donútený stať sa členom smrťožrútov?“ spýtala sa Ellie.
„Áno,“ odpovedal Draco.
S veľmi arogantným úsmevom namiereným na Theodora sa Ellie obrátila späť k Čarostolcu.
„Takže ako jasne vidíte, z výpovede pána Malfoya, ktorý je pod vplyvom veritasera, nie je zodpovedný ani za svoje členstvo medzi smrťožrútmi, ani za pokus o vraždu Albusa Dumbledora. Môj klient, Draco Malfoy, nikdy nikoho nezabil.“
„To nie je pravda,“ vyhlásil Draco.
Z publika a od Ćarostolca sa pri Dracovom prerušení ozvalo vlniace sa vzdychanie. Veritaserum očividne stále nevyprchalo.
Ellie zbledla tvár, keď sa obrátila k Dracovi. „Čo prosím?“
„Povedala si, že som ešte nikdy nikoho nezabil. To nie je pravda,“ povedal otupene.
Hermiona sa pozrela na Isabelle, Harryho a Rona, ktorí všetci šokovane hľadeli. Jediný, kto nevyzeral prekvapene, bol Theodore. Tváril sa samoľúbo, ten bastard.
Ellie pomaly prehltla a snažila sa vymyslieť, ako situáciu vyriešiť, kým prípad nestratia.
„Pán Malfoy, mohli by ste nám, prosím, povedať, o čom hovoríte?“ spýtala sa a bála sa jeho odpovede.
„Zabil som Luciusa Abraxasa Malfoya v tú noc, keď sa odohrala posledná bitka. Zistil, že som zradil smrťožrútov tým, že som Fénixovmu rádu poskytol informácie o tom, kde sa Temný pán nachádza a ako ho správne poraziť. Keď ma uvidel, namieril na mňa smrtiacu kliatbu, ale ja som sa jej vyhol a nejako som mu vyrazil prútik z ruky. Keď som naňho mieril prútikom, prosil ma o milosť. Nemôžem zabudnúť na tú chvíľu, keď prosil o život a skutočne mal drzosť odvolávať sa na moju matku. Ženu, ktorú utýral až do nepríčetnosti, vtedy som ho zabil. Použil som kliatbu Avada Kedavra a zbavila som ho jeho i svojho utrpenia.“
Celá súdna sieň bola desivo tichá. Draco niekoľkokrát zažmurkal a zdalo sa, že sa spamätáva z účinkov veritasera. Jeho pohľad sa sústredil na Hermionu, ktorá mala v očiach slzy. Naznačil ústami slová: „Milujem ťa,“ a otočil sa na Ellie, ktorá naňho nedôverčivo hľadela.
„Hm, ďakujem, pán Malfoy, teraz môžete odstúpiť,“ povedala Ellie.
Čarodozorca odprevadil Draca späť na jeho miesto.
Ellie stála v prednej časti súdnej siene, zatiaľ čo Hermiona a Isabelle zatajili dych.
„Vaše ctihodnosti,“ začala. „V mojej záverečnej reči vás žiadam, aby ste sa na môjho klienta pozerali s maximálnou neutralitou a odstupom. Žiadam vás, aby ste jeho prípad posudzovali na základe činov, ktoré sú mu kladené za vinu, a len na základe týchto činov. Prosím, doplňte do záznamu, že môj klient pomáhal v záverečnej bitke z vlastnej vôle a v skutočnosti zabil najnebezpečnejšieho smrťožrúta, akého toto spoločenstvo poznalo, a tým bol jeho vlastný otec. Ďakujem vám, že ste sa dnes zaoberali prípadom môjho klienta, a želám vám veľa šťastia pri zvažovaní rozsudku.“
Uklonila sa Čarostolcu, vrátila sa na svoje miesto, klesla naň a rukou si prešla po vlasoch.
„Ďakujem vám, pán obhajca Weasleyová, a ďakujem vám, pán žalobca Nott, za vašu dnešnú prácu. Čarostolec sa presunie na poradu do súkromných komnát a čoskoro sa vráti s naším verdiktom,“ oznámil minister Delray.
Hermiona sledovala, ako Čarostolec vychádza zo súdnej siene. Obrátila sa k Ellie a Dracovi, ktorí sa rozprávali s Ronom a Harrym.
„Ďakujem ti, Ellie, strašne moc. Odviedla si skvelú prácu,“ povedala a natiahla sa cez priečku, aby ju objala.
Ellie ju pevne stisla a prikývla. „Neviem, ako prijmú tú dodatočnú informáciu, ktorou nás Draco prekvapil, ale pevne dúfam, že to bude v jeho prospech.“
Draco zostal ticho, keď ich všetky pozoroval, ako sa rozprávajú. Hlava ho začínala bolieť od slabnúcich účinkov veritasera a od úzkosti, či bude žiť, alebo nie.
Hermiona sa k nemu otočila a jemne ho pobozkala na pery. „Aj ja ťa milujem,“ povedala mu proti ústam.
Usmial sa na ňu a prikývol, príliš unavený, aby niečo povedal.
Hermione poskočilo srdce až v krku, keď sledovala, ako sa Čarostolec vracia do súdnej siene. Vlastne, srdce jej bilo tisíc úderov za minútu a ruky sa jej opäť triasli v Isabeliných dlaniach.
Nastala chvíľa pravdy.
Minister si prečistil hrdlo a oslovil súd.
„Proces číslo 1208 proti Dracovi Luciusovi Malfoyovi za zločiny pokusu o vraždu bývalého riaditeľa Rokfortu a za poburovanie a vlastizradu, keď sa pridal k radom smrťožrútov, sa skončil. Pán Malfoy, môžete, prosím, predstúpiť, aby sme mohli vyniesť rozsudok?“
Čarodozorca opäť odprevadil Draca, aby sa postavil pred čarodejníkov, ktorí ho oslovili.
Ellie mala prekrížené prsty a Isabelle si hrýzla pery, pretože ju za očami štípali slzy. Harry a Ron sedeli so zachmúrenými tvárami, obočie mali zvraštené sústredením a obavami. Hermiona sa usmiala, keď pocítila zvláštny pocit optimizmu, ktorý rozjasnil jej črty. Pravda, ruky sa jej triasli a srdce hralo kadencii nafetovaného bubeníka, ale keď vedela, že jej priatelia majú rovnaké obavy, všetko sa zdalo o čosi menej stresujúce.
„Draco Lucius Malfoy, na základe dnes predložených dôkazov a výpovedí viacerých svedkov pod vplyvom veritasera vás tento súd uznáva za nevinného zo zločinov, ktoré vám boli kladené za vinu. V mene Ministerstva mágie a spoločenstva čarodejníkov Veľkej Británie vás týmto oslobodzujeme od všetkých foriem väzenia a udeľujem vám úplnú imunitu, amnestiu a milosť.“
Hermiona, ktorú Isabelle, Harry a Ron stískali v dusivom objatí, cítila, ako jej stúpa nálada a oči sa jej plnia tými najšťastnejšími slzami, aké si viete predstaviť. Podarilo sa jej vymotať sa z ich trojice a jedným skokom sa dostala cez priečku do Dracovho čerstvo nespútaného náručia.
Venoval jej ten najvášnivejší bozk, aký jej kedy venoval. Odtiahol sa a usmial sa tak žiarivo, až si myslela, že sa opäť rozplače.
Vrátili sa k Ellie a ostatným, kde jej Draco výdatne poďakoval, čo bolo preňho veľmi zriedkavé. Srdečne si potriasol rukou s Ronom a Harrym a zapotácal sa, keď ho Isabelle zovrela v mocnom objatí.
Keď všetok rozruch utíchol a zo súdnej siene sa vytratila väčšina jej bývalých obyvateľov, Draco sa obrátil k Hermione. „Poď, ideme oznámiť mame tú dobrú správu.“
Hermiona si položila ruku na svoje stále ploché brucho. „Ach, dnes sa dozvie veľa dobrých správ.“
Dracov pohľad sa presunul k jej ruke a jeho tvár sa opäť rozžiarila. „Ach áno, veľa dobrých správ.“