archiv.hpkizi.sk
Kapitola 8. Listy od otca
Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 13.03. 2008
Téma: Ich miestnosť

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ich miestnosť

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Their room

Autor originálu : Aleximoon

Link na originál : Their room

Počet slov originálu: : 110 918

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Friendship , Humor , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: žiadne Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Aleximoon, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling. **
*** Autor of English text : Aleximoon ***

Chapter 8. Letters From Father

Beta.read: EGGY



Kapitola 8. Listy od otca

Draco zhúžval list od Luciusa a prudko sa odstrčil od stola. Niekoľko Slizolinčanov sa na neho pozrelo, keď sa zvrtol preč a kráčal von z Veľkej siene. Cítil oči, ktoré ho sledujú ako kráča cez dvere, odmietol sa pozrieť a zistiť, či niektoré z nich sú jantárovo zafarbené. Práve teraz sa nechcel stretnúť s jej očami.

Prešiel cez rokfordské vstupné dvere a vyšiel na pozemky. Vytiahol zhúžvaný list z vrecka a skôr než ho zahodil, roztrhal ho na malé kúsky. Sledoval ako maličké kúsky papiera sa rozbiehajú po vode jazera. Draco vedel, že by mal na tento list zareagovať. Bez ohľadu na to, ako Luciusa neznášal, nemohol už dlhšie ignorovať jeho listy a jeho príkazy. Prinajmenšom tento posledný príkaz bol jasný. Očakával od Draca, že sa pred halloweenskou slávnosťou stretnú v Rokville. Draco vedel, čo je účelom stretnutia, Lucius sa stále pokúša presvedčiť ho, aby sa stal smrťožrútom, donútiť ho, aby ho nasledoval. Občas Draco nevedel, prečo ešte nesúhlasil. Každý si aj tak myslel, že už je smrťožrút. Teda okrem Grangerovej. Zdalo sa, že tá mu verí. Nevedel, prečo bolo pre ňu tak dôležité vedieť, že nie je smrťožrút, ale dôležité to pre ňu bolo. V ten deň, keď ju našiel spať v ich miestnosti, bol veľmi prekvapený. Hnedé kučery lemovali jej tvár a Draco si pomyslel, že jej vlasy nie sú tak huňaté ako si pamätal. Zdvihol zrak od jazera a spomenul si, ako si v to ráno na chvíľu takmer pomyslel, že je pekná.

„Vševed Grangerová a pekná?“ posmešne odfrkol, čo ale nezamaskovalo jeho pochybnosti.

Draco sa obrátil späť ku škole; uvidel niekoľko ľudí, čo práve vyšli na pozemky. Keď prišli bližšie zbadal, že sú to Potter a Weasley a niesli metly hlboko zabratí do rozhovoru s Grangerovou medzi nimi dvoma.

„Hlúpa Humusáčka,“ zasyčal Draco, keď ju jeho oči sledovali ako križuje trávnik smerom k metlobalovému ihrisku.

Napriek tomu, že Draco chodil do knižnice takmer každý deň, jeho stretnutia s Grangerovou sa stali veľmi zriedkavými. Ich spoločný čas sa napokon zúžil na pár minút, ktoré strávili spolu v knižnici, aby prebrali svoju týždennú správu a na Aritmantike, kde sa spolu nerozprávali. Draco si nakoniec uvedomil, že Grangerová sa mu vyhýba. Videl ju na Elixíroch aj na Starostlivosti o zázračné tvory, ale vždy bola obklopená Potterom a Weasleym. Nemohol si ju ani doberať, keď sa jej tí dvaja stále držali. Kedykoľvek urobil akúkoľvek poznámku smerom k nej, len o krok cúvla a jej silní ochrancovia sa o to postarali.  

„A kto je ona, aby sa vyhýbala mne? Je to humusáčka!“ Draco sa pozrel smerom k metlobalovému ihrisku a uvidel ako Potter a Weasley stúpajú na svojich metlách. Zarmútene ich sledoval, keď dvaja priatelia vypustili zlatú strelu z krabice a začali ju prenasledovať.

Draco vošiel do vchodových dverí a začal smerovať k žalárom. Na jednej zo stien si všimol informáciu o prvom metlobalovom zápase sezóny. V sobotu Bystrohlav voči Bifľomoru.

"Mohol by som vynechať zápas a ísť do knižnice. Bude tam, lebo bude čakať, že pôjdem na zápas," zamrmlal si pod fúzy, kým sa pozeral na oznam. Nevedel, prečo ju chce vidieť. Pokúšal sa presvedčiť sám seba, že to bol len kvôli tomu, že chcel skontrolovať jej prácu. Polovica jeho známky z Aritmantiky závisela od nej. Ale vzadu v jeho hlave ho prenasledovala myšlienka, že má možno aj iný dôvod, prečo chce vidieť Grangerovú. Ako keby ju naozaj chcel vidieť, ako keby mu v skutočnosti chýbala. Ale Draco poľahky zamietol tieto myšlienky, pretože boli úplne nezmyselné. Ale zistil o sebe, že sa teší na sobotu s akýmsi zvláštnym pocitom neospravedlniteľného očakávania.

---------------------------------------------------------

Draco musel cestou zápasiť s tlačenicou študentov, ktorí sa valili na trávnik kvôli pripravovanému zápasu. Svoj názor o ceste do knižnice nezmenil napriek tomu, že sa cítil vinne za to, že nesleduje zápas. Vedel, že by sa mal pripravovať na zápas proti Bifľomoru, naozaj by sa mal oboznámiť so spôsobom hry náhradníka za Cedrica Diggoryho. Ale Draco nepochyboval, že budú ľahký protivník bez ohľadu na to, ako dobre by hrali. Draco bol dosť hrdý na svoje metlobalové schopnosti a to, že mal Potter vždycky navrch, ho privádzalo do zúrivosti. Zastavil sa, aby sledoval veľkú skupinu Chrabromičanov, ktorí ho minuli na ich ceste von, vrátane Pottera a Weasleyho. Potešil sa, keď si všimol, že Grangerová medzi nimi nie je.

Knižnica bola opustená, keď sa tam Draco dostal; dokonca madam Pinceová chýbala. Prešiel medzi policami a vychutnával si rozliehajúce sa mlčanie. Potešil sa, keď uvidel, že dvere do predsiene boli otvorené. Grangerová bola opatrná na túto izbu tak isto ako on. Nebol by prekvapený, keby sa vrátila skontrolovať, či zamkla dvere potom, čo odišla. Keď tam bola, nikdy nenechávala dvere otvorené. Obaja vedeli, že O'Learyho spisy sú cenné, dokonca aj keby nevideli tú nádheru starodávnych rukopisov.  

Tichučko otvoril dvere a nakukol do izby. Grangerová sedela za stolom na svojej obľúbenej stoličke, ktorú zdalo sa, že má tak veľmi rada.

Niekoľko kníh bolo okolo nej, ale žiadna nebola otvorená. Draco si všimol, keď prešiel poza ňu, že číta list. Draco sa postavil za ňu a pozrel sa jej cez plece na správu. Preletel ju a potom si s veľkým prekvapením všimol, že je tam podpis Viktor.

„Mohol by to byť Viktor Krum?“ uvažoval pre seba.

Vždy počítal s tým, že vtedy Krum využíval Grangerovú, aby počas turnaja vytočil Pottera. „Čo by ktokoľvek mohol chcieť so zubatým vševedom? Dobre, vlastne už nebola zubatá, ale tak čo ak to, že je vševed je jedinou z jej dobrých vlastností? To by predsa nezaujímalo niekoho tak slávneho ako Krum.“ Draco cítil jemný nádych hnevu, keď sa pozrel dolu na jej list.

„Čítame list? Niečo zaujímavé?“ vydýchol Draco Grangerovej do ucha. Jeho ústa boli tak blízko pri jej hlave, že sa jej zatrepotali kučery.

Grangerová sa otočila tvárou k nemu s očami rozšírenými od strachu. „Malfoy! Nepočula som ťa klopať!“ skoro na neho zakričala.

„Prečo klopať? Ja mám kľúč,“ posadil sa vedľa nej, vedel, že je to pre ňu nepohodlné, mať ho pri sebe tak blízko.

„Prisahám, že ak to urobíš ešte raz, tak ťa začarujem. Neviem ako, ale prisahám, že to urobím.“ Grangerovej oči na neho nahnevane žiarili a Draco nepochyboval, čo tým myslela.

Rozhodnúc sa, že bude lepšie zmeniť tému, vytrhol jej dopis z ruky. „Tak, stále randíme so slávnym Viktorom Krumom?“  

„Nie, niežeby to bola tvoja starosť Malfoy.“

Draco pocítil zvláštny pocit úľavy, bezpochyby kvôli tomu, že jedna z jeho obľúbených hviezd sa nespojila s humusáčkou. „Ach, dobre tak teraz má Weasley šancu, nie?“ Draco sa zaškeril na Grangerovú, ktorá na neho zazrela. „Áno, som si istý, že Weasley bude nadšený, keď sa dozvie, že Viktor Krum je zase voľný.“ Draco vedel, aké bolo smiešne to, akým spôsobom sa Weasley choval minulý rok. Draco mohol nenávidieť Pottera a jeho kamarátov, ale rád mal o nich prehľad.

Draco sledoval Grangerovú, čakal na príliv zúrivosti, o ktorej vedel, že musí prísť, pretože jej tvár bola zaliata farbou, ale keď otvorila ústa, nebol to príval slov, čo začul, ale smiech. Čistý a jasný smiech ako zvon znel po miestnosti a pravdepodobne sa niesol von do prázdnej knižnice. Draco hľadel na ňu v ohromenom tichu. Rozosmial ju, ale nie posmešne, ale šťastne a pobavene. Draco znova pocítil,  čo by to asi znamenalo mať Hermionu Grangerovú za priateľa a nie nepriateľa a na jediný okamih, predtým než ho ovládol jeho malfoyovský výcvik, si pomyslel, že to nie taký zlý nápad.

„Tak to bolo dobré...“ Grangerová sa ešte raz rozosmiala predtým než nadobudla svoju sebakontrolu. „Najsmiešnejšia vec, ktorú som kedy počula. Nedovoľ, aby ťa to Ron niekedy počul povedať!“

„Nezaujíma ma, čo sa mi  ten chudobný mizerný Weasley chystá urobiť! A je to jeho vlastná chyba, že je taký ryšavý hlupák, že nevidí, čo má pred sebou.“ Draco sa zaškeril na Grangerovú, ale ona zrazu stíchla.

„Čo... čo si tým myslel Malfoy?“ Grangerová vyzerala bledo a krčila v prstoch lem hábitu.

„Čo si predpokladala, že myslím, Grangerová?“ Draco ju viac nepočúval, zrazu našiel sám seba uchváteného zábleskom bielej farby, ktorá sa ukázala okolo Grangerovej štíhlych členkov. Konečne sa mu podarilo odtrhnúť oči od lahodného obrazu, ktorým ho obdarovala a stretol sa s jej pohľadom. Vtedy si uvedomil, o čom hovorila a vôbec ho nenapadlo, čo tým vtedy myslel. Pozeral na ňu s otvorenými ústami a potom vstal.

„Myslíš si, že som mal na mysli teba, Humusáčka?“ zasyčal na ňu, potešený ako trochu ustúpila a malý mier, ktorý pred chvíľou dosiahli, bol nenávratne preč. Zdrapil knihu na stole, pokúšajúc sa dať nejakú dôveryhodnosť jeho neočakávanému príchodu, potom odkráčal z izby a zanechal Grangerovú s doširoka otvorenými očami, ktoré upierala na podlahu.

-------------------------------------------------------

Draco si tesnejšie utiahol plášť okolo ramien a pretlačil sa cez dav ľudí smerom k adrese, ktorú mu dal Lucius. Pokyny ho viedli jednou vedľajšou ulicou po ďalšej, až kým nezistil, že sa ocitol v staručkej časti Rockvillu. Rozpadnutý nízky dom, ktorý tu stál medzi veľa podobnými. Hlboko si vzdychol a zaklopal na dvere.

„Vitajte, mladý pán Malfoy,“ hlúpo sa usmievajúci muž, ktorého Draco nepoznal, sa pred ním uklonil smerom do domu. „Váš otec vás očakáva v salóne na konci chodby.“

Draco prešiel pomaly smerom k poslednej izbe na konci chodby; uvedomoval si každý detail, ktorý uvidel. Tapety boli staré s olupujúcou sa farbou, to málo nábytku, čo tam bolo, bolo pokryté vrstvou prachu. Jednoznačne to nezodpovedalo Luciusovým obvyklým životným štandardom. Ako míňal dvere na jeho ľavej strane, započul slabé huhňanie niekoľkých mužov. Draco zacítil bodnutie neblahého tušenia a vedel, že nič dobré z tohto stretnutia nevzíde. Dvere na konci haly sa otvorili skôr, než na ne siahol a teraz stál pred ľadovou tvárou svojho otca.

„Vstúp Draco,“ povedal Lucius nízkym hlasom, ktorý v Dracovi vyvolal triašku.

Avšak Draco nedal najavo žiadne emócie, keď prešiel do izby a zastal, aby sa rozhliadol okolo seba. Táto izba bola veľmi rozdielna od toho, čo videl vo zvyšku domu. Miestnosť bola čistá a teplá, nábytok, síce starý, ale vyzeral pohodlne. Lucius dal pokyn Dracovi, aby si sadol, ale on len zatriasol hlavou a položil  otázku, na ktorú už poznal odpoveď.

„Čo chcete, Lucius?“ spýtal sa Draco chladne, dbajúc na to, aby sa mu pozeral do očí.

„Nemôže sa otec zaujímať o syna?“ Lucius sa ani nesnažil. aby tieto slová zneli úprimne. Pokračoval tým istým hlasom, ktorý používal k vydeseniu Dracovej matky. „Obávam sa, že ste na začiatku toho urobiť chybu, a Draco, myslím to vážne.“

Draco pri Luciusových slovách nedal najavo žiadnu reakciu, vedel, že musí zostať pokojný a nehlučný.

Lucius si vzdychol a vybral prútik. „Draco, môj synu, naozaj by som dal prednosť, keby to mohlo byť jednoduchšie a bezbolestné. Bol by si veľkým prínosom pre našu vec a tvoja pozícia študenta na Rokforte ťa robí životne dôležitým pre plány Temného pána.“

„Crabbe a Goyle sú v Bradaviciach tiež, Lucius, som si istý, že by boli ochotní pridať sa k vám.“ Draco pocítil ako mu stiahlo hrdlo a nezadržateľná triaška mu prebehla po chrbte. 

„Temný pán sa nestará o Crabba a Goyla, chce teba! A ja nebudem tolerovať, že ty zdržuješ jeho plány, len preto že nevieš, komu patrí tvoja lojalita. Ak ti budem musieť pripomenúť všetko, čo mi dlhuješ, tak to potom urobím.“ Lucius zastal tvárou k Dracovi, v ruke uvoľnene držal svoj prútik.

Draco držal hlavu vysoko a pokúšal sa neukázať strach. Pozrel sa na malý moment na čarodejný prútik a vedel, že to bola chyba. Lucius sa kruto usmial na syna a potom tým istým nízkym hlasom zasyčal kúzlo, ktoré už Draco toľkokrát predtým počul, ale nikdy nie na sebe.

„Crucio.“

Bolesť bola obrovská, Draco cítil ako sa žeravé svetlo valí cez neho, ako spaľuje každý kúsok jeho tela, ako vysúša jeho žily a spôsobuje, že mu hlavu kričí v agónii. Spadol dopredu na kolená, ale dokázal nekričať. V ušiach mu hlasno hučalo a ešte nikdy nepočul kliatbu opakovať znova a znova, pretože Lucius vrhal na neho kúzlo opakovane. Draco iba vedel, že každá časť jeho tela bola zranená, každý chĺpok na jeho tele bol pripálený k jeho koži a spaľoval jeho telo. Mal pocit, že  veľké kusy z neho od tepla vyschli a odpadli z neho. Pokúšal sa nekričať, nevydať ani hlások. Nechcel Luciusa nechať vyhrať. Ale vyšiel z neho slabý ston. Ten sa pomaly vystupňoval do bolestivého výkriku bolesti. A zrazu bolesť prestala.

„Otvor svoje oči, synu.“

Draco otvoril oči a pozrel sa do tváre svojho otca. Prútik, ktorý stále držal v ruke, mieril voľne na neho. S odchádzajúcou bolesťou mohol Draco ucítiť slzy, ktoré mu vytryskli počas agónie. Zhlboka si vzdychol, pokúšal sa upokojiť, ale stále sa cítil slabý a sotva sa mohol hýbať.  

„Draco, pripoj sa k nám.“ To nebola žiadosť. Lucius neočakával žiadny spor so svojím synom. A Draco zacítil, že prikývol.

„Áno,“ zašepkal, ale Lucius stále držal prútik a sledoval ho. „Áno, otče,“ povedal Draco, jeho hlas znel sucho a bolestivo v jeho hrdle.

Draco sa nepohol z miesta na podlahe, kde ležal, len kolená prisunul k brade. Lucius sa otočil a odišiel z izby bez pohľadu späť. Draco znovu zavrel oči. Jeho otec vyhral, porazil ho. Tak strašne to bolelo, že si nevedel dať rady a teraz bol jeho osud rozhodnutý. Zacítil hnev, ktorý v ňom narastal. Nebol žiaden dôvod bojovať, vedel to, Voldemort bol príliš silný. A prinajmenšom takýmto spôsobom sa ocitne na víťaznej strane. Nemusel by už viac znášať Pottera a jeho bandu. Uvidel Luciusove studené oči vo svojej hlave a nenávidel ho, nenávidel ho viac než čokoľvek na svete. A potom sa pred ním objavila iná tvár, ďalšia tvár, ktorú nenávidel. Teplé hnedé oči zvraštené smiechom nad niečím, čo povedal. Niekto, kto mu uveril, že nie je smrťožrút.

Draco sa chytil opierky najbližšieho kresla a vytiahol sa hore. Postavil sa a pozrel sa neisto okolo. Oproti na jednej stene bolo okno. Potkýnal sa smerom k nemu a narazil do stola. S preklínaním sa zdvihol a začul kroky v hale. Vytiahol sa na okno a zacítil ako závan studeného vetra rozvlnil jeho vlasy. Vedel, že bol príliš slabý, aby sa zošplhal z okna, tak len nechal sám seba vypadnúť von. Zdvihol sa znovu na nohy, oprel sa o stenu domu a začal ísť tak rýchlo ako len mohol cez opustené ulice. Ako zabočil na ďalšom rohu, počul veselé hlasy, ktoré prichádzali smerom k nemu; prikrčil sa do úzkeho priechodu medzi domy, aby počkal kým prejdú.

Potter, Weasley a Grangerová sa prechádzali po ulici a nehľadeli na nebezpečenstvo, ktoré číhalo od nich len pár ulíc ďalej. Potter sa náhle zastavil a pozrel sa do uličky.

„Prečo sa ukrývaš v tme, Malfoy?“ spýtal sa ho Potter chladne a Draco sa cítil zvláštne otrávený, keď Potter a Weasley predstúpili pred Grangerovú, a tak zakryli to pekné dievča z jeho výhľadu.

„Prechádzam sa Potter, či ako to vyzerá,“ Draco vyprskol na neho a zaželal si, aby odišli. „Mal by si dávať pozor, Potter, vedieš svojich priateľov priamo do problémov, vieš.“  Vedel, že Lucius a jeho priatelia by mali veľký záujem nájsť báječného Harryho Pottera v zastrčenej uličke. Niežeby sa Draco staral o to, čo sa stane s Potterom, ale Grangerovej by neurobil nič zlé. Nebola to jej chyba, že bola humusáčka.  

Ale Potter nič nenaznačoval. Draco mohol vidieť, že Potter je rozpoltený medzi dvoma veľkými túžbami, jedna chcela zúfalo udrieť do Dracovej hlavy, ale druhá by sa Dracovi najradšej vyhla.

„Tak poď, Potter,“ zavrčal Draco na neho, Grangerovej tvár vytŕčala spoza Weasleyho na neho, vyzerala znepokojene. Draco sa oprel dozadu späť do šera. „Prečo nezoberieš svoju hlúpu nečistokrvnú priateľku a nepomôžeš Weasleymu nakúpiť niečo pre jeho dom. Videl som jeden obchod dole tadiaľto.  Niektoré z nich dokonca majú úroveň, povedal by som, práve v jeho cenovej kategórii, však?“

Weasley postúpil dopredu, ale Potter ho schmatol a zamrmlal niečo k nemu, čo Draco nemohol počuť. Všetci traja sa na neho hrozivo pozreli a stratili sa dole ulicou. Draco si vyčerpane vzdychol a znova sa oprel o stenu. Pocítil ako všetka sila z jeho kolien uniká a klesol dolu na špinavú zem. Začul bežiace kroky, ktoré prichádzali blízko k nemu a vedel, že je koniec. Nemohol Luciusovi uniknúť.

„Malfoy?“

Dracove oči sa prudko otvorili v prekvapení, keď začul jej hlas. Grangerová stála v ústí uličky. Bežala k nemu a kľakla si vedľa neho.

„Si v poriadku? Čo sa ti stalo?“ jej hlas znel ustarane. Draco si nemohol pomôcť, ale usmial sa pre seba. Ona bola znepokojená.

„Povedal som ti odíď! Nepotrebujem ťa.“ Vyprskol na ňu a skryl potešenie z toho, že má o neho starosti. Položila jednu ruku na jeho rameno a druhou sa zľahka cez hábit dotkla jeho hrude.

„Malfoy...“ začala, ale Draco náhle položil prst na jej pery. Napínal uši, pokúšajúc sa načúvať, či niekto neprichádza. Pozrel na Grangerovú a vedel, čo by sa stalo, keby ich tu našli. Oprel sa o stenu a zdvihol sa na nohy. Grangerová vstala s ním  a chystala sa prehovoriť, keď ju prudko schmatol. Zatiahol ju tmavšieho prítmia a zakryl jej rukou ústa.

„Aspoň raz v živote buď ticho, Grangerová,“ zasyčal jej do ucha. Draco predpokladal, že bude namietať, ale ona okamžite znehybnela a mlčala. Pritiahol si ju bližšie k sebe. Najmä kvôli tomu, že si myslel, že bez jej podpory nedokáže stáť. Tiež aj preto, lebo malá časť neho túžila po tom ju držať. Približovali sa akési kroky, vytrvalé kroky. Z miesta, kde stáli, mohol Draco vidieť ako sa Lucius zastavil a pozrel do uličky.

„Musí byť blízko, Coyle, pozri sa tam.“ Lucius rozkázal väčšej postave, ktorá začala ísť dole uličkou smerom k nim. „Nikdy som ho nemal nechať samého, to má po matke, ju tiež bolo ťažké zlomiť.“

Draco zacítil, ako sa Grangerová trasie a pritiahol si ju bližšie k sebe. Stuhnuto sledovali ako sa k nim blíži Goyle. Zacítil ako Grangerovej ruka poklesla a siahla po jej prútiku, ale Goyle sa zastavil, keď sa ďalšia postava pripojila k Luciusovi.

„Dumbledore vie, že sme tu, musíme opustiť Rokville," povedala mu nová postava. „Nerob si starosti Lucius, vieme, kde nájdeme tvojho syna. Nemám ísť kam inam ako do Rokfortu.“

Lucius prikývol; s trochu porazeneckým výzorom sa obrátil k ostatným mužom a všetci traja sa s pukotavým zvukom odmiestnili.

Draco chvíľu stál; nechtiac sa pohnúť z obavy, že je to možno trik; že oni stále čakajú na neho. Ale nakoniec pustil Grangerovú, ktorá o krok ustúpila. Draco sa oprel o stenu, cítil sa príliš vyčerpaný, aby sa mohol pohnúť. Pozrel sa na Grangerovú. Vyzerala príliš vystrašene. Čakal, že sa zvrtne a pobeží preč, ale ona zrazu ovinula ruky okolo jeho krku a pevne ho objala.

„Si v poriadku Malfoy? Čo po tebe chceli?“ spýtala sa potichu, keď sa odtiahla späť dosť ďaleko na to, aby sa mu pozrela do očí. Draco si o nich nemyslel, že boli dostatočne ďaleko. Zrazu mu bolo nepríjemne, keď si uvedomil ako je blízko.

„Som v poriadku, Grangerová,“ povedal nevrlo a zatlačil ju jemne naspäť. Nepovedala ani slovo, iba položila jeho ruku na svoje plece a odtiahla ho preč od steny.

„Poď Malfoy, pomôžem ti dostať sa späť,“ povedala mu, keď sa o ňu oprel.

„Uvidia nás ľudia,“ povedal, keď ho začala viesť uličkou von. „A nepotrebujem pomoc od humusáčky,“ vyprskol na ňu.

Grangerová okamžite pustila jeho ruku a Draco zacítil ako tvrdo pristál zemi. Obrátila sa na neho zo zábleskom v očiach.

"Pozri, Malfoy, takmer každý je teraz na hrade, slávnosť sa práve začína, takže nikto nebude vidieť, že ti pomáha humusáčka. Tak prosím, môžeš na pár minút prestať by hlupákom?“ ponúkla mu ruku, ktorú Draco s ohromnou nechuťou prijal. 

Grangerová sa prehrabala v taške a našla vrecko čerstvo kúpených cukroviniek. Po chvíľke hľadania zdvihla tabuľku veľkej čokolády.

„Na, zjedz kúsok tohto.“ Zlomila ju na polovicu a podala mu jeden kúsok.

„Ty vieš, že Lucius nie je dementor,“ povedal jej a pozrel sa podozrievavo na čokoládu.

„To viem, ale má to v sebe veľa cukru. Budeš sa cítiť lepšie, keď kúsok zješ,“ povedala mu jednoducho a vložila vrecúško sladkostí späť do jej tašky.

Kráčali pomaly von z mesta smerom ku škole, Draco musel uznať, že sa teraz cítil lepšie. Slnko zapadalo a ľahká červená žiara sa prevaľovala na pozemkoch. Viac sa už nepotreboval opierať o Grangerovú a bol za to vďačný. Cítil sa nepríjemne, keď bola tak blízko. Nič sa ho nespýtala, ani o tom, čo sa stalo, a ich mlčanie mu vyhovovalo.

Veľa okien na hrade bolo osvetlených a museli prejsť okolo škeriacich sa lámp na ich ceste do Veľkej siene. Dunenie množstva hlasov bol počuť na druhej strane veľkých dverí, pred ktorým zastali, predtým než sa pripoja k oslave. Draco sa otočil na Grangerovú, ktorá sa zastavila.

„Vieš, Grangerová,“ povedal potichu, „nie si taká zlá, ako som si myslel.“

Takmer nepostrehnuteľne sa naňho usmiala a odpovedala. „Vďaka. Myslím, že ani ty sám tiež nie si taký zlý, Malfoy.“ A vstúpila do Veľkej sály, aby sa pripojila k Potterovi a Weasleymu, zanechajúc Draca stáť vonku na chodbe, kde premýšľal o tom, že dnešok po tom všetkom nakoniec nebol tak úplne zlý deň.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 8. Listy od otca Od: denice - 28.01. 2011
V této povídce je Lucius příšerný! Chudák Draco. Ale Hermiona už mu začíná rozumět.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )22.09. 2008Their Room - oznam
Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás