archiv.hpkizi.sk
* Kapitola 3 *: Predstierať
Ďaleko preďaleko
Vložené: Jimmi - 27.02. 2021
Téma: Ďaleko preďaleko

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ďaleko preďaleko

Prekladateľ : Jimmi, Octavie

Názov originálu: A World Apart

Autor originálu : lolagirl

Link na originál : A World Apart

Počet slov originálu: : 141 703

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure, Mystery , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: smrť postavy, temné Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní lolagirl, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Draca Malfoya navštevuje Hermiona Grangerová uprostred noci. Ale ako je to možné? Už dva mesiaca je mŕtva… A nie, nie je to príbeh o duchoch.


Ak sa strácate v časových rovinách, nie je to moja vina... časový údaj je pre minulú líniu, v súčasnosti sme stále v rovnakom čase (2 mesiace po tej zlej udalosti), ale pri spomínaní mohlo kľudne uplynúť tiež 19 dní (keď prestal chodiť na hliadky). Uvidíme neskôr. 


 



* Kapitola 3 *: Predstierať

19. september

Draco dokázal vymyslieť veľa iných vecí, ktoré by radšej robil v piatok večer, než ho tráviť s Hermionou Grangerovou. Napriek tomu tu bol a robil presne toto.

Bol hlavným prefektom iba necelých devätnásť dní, ale už to nenávidel, hlavne kvôli chvíľam ako táto, keď sa musel potulovať v tme s humusáčkou.

„Sakra Grangerová, nemohla by si ísť ešte pomalšie?“ zastonal, pričom osobitne zdôraznil posledné dve slová a pretiahol ich, ako keby chcel uviesť príklad toho, čo znamená ešte pomalšie.

S odstupom pár metrov za ním Hermiona odvetila: „Nezáleží na tom, ako rýchlo kráčame, Malfoy, stále to musíme robiť rovnako dlho.“

„Áno, viem, Grangerová. Nie som úplne blbý. Je mi len sakra nepríjemné, že musím stále brzdiť, aby si so mnou dokázala udržať krok.“

Hermiona si povzdychla. „Tak potom prestaň spomaľovať, aby som nemusela aj ja. Nenapadlo ťa, že si možno udržujem odstup nie preto, že som pomalá, ale preto, že nechcem byť v tvojej blízkosti?“

„Fajn,“ zavrčal Draco. Jeho nálada (v ktorej ovládaní odviedol vynikajúcu prácu zakaždým, keď bol kedykoľvek v blízkosti Hermiony) vzbĺkla a zrazu nechcel nič iné, ako to dievča priškrtiť. Ale namiesto toho sa otočil, napochodoval priamo k nej... a vytrhol jej z ruky prútik – jej jediný zdroj svetla.

„Hej!“ vykríkla. „Vráť mi ho!“

Rýchlo sa po ňom načiahla, ale Draco bol jednoducho príliš rýchly. Stočil sa späť a začal kráčať čo najrýchlejšie od nej. „Ak chceš svoj prútik späť, Grangerová,“ zavolal na ňu, „potom ma proste budeš musieť dohnať, aby si ho získala. Alebo hliadkovať v týchto tmavých chodbách sama. Je to tvoja voľba.“

Mal tak plné zuby Hermiony Grangerovej, že mu v skutočnosti nevadilo, že počas hliadok zaostávala. Nechcel byť v jej blízkosti rovnako veľmi, ako ona nechcela byť v jeho. Toto mu však poskytlo dokonalú príležitosť naštvať ju - čo bola momentálne jeho najobľúbenejšia zábavka na svete. 

Kráčal teda ďalej a neobzeral sa späť. Počul, ako za ním volá, prosiac ho, aby sa k nej vrátil aj s prútikom, ale to ho len prinútilo kráčať rýchlejšie. No tak, koledovala si o to.

Asi o päť minút neskôr si Draco uvedomil, že Hermiona sa asi rozhodla, že ho nebude nasledovať. To ho ani trochu neprekvapilo, ale musel kvôli tomu uvažovať, ako do pekla hliadkuje v tme. Bez kúzla z prútika boli chodby v noci tmavé ako vnútro vašich viečok. A v závislosti od toho, aký typ študentov sa v nich po večierke ponevieral, tiež neboli bezpečné. Najmä ak ste náhodou boli drobnou ženou, ktorá bola úplne sama...

Sakra. Bude sa musieť po ňu vrátiť. Samozrejme, že nechcel. Koho zaujímalo, či sa jej nestalo niečo zlé? Nie je to tak, že by obrovsky chýbala. Nuž, tak či tak, nie jemu. Pravdepodobne by to však nevyzeralo príliš dobre, keby mala hlavná prefektka nehodu pri hliadke s hlavným prefektom, ktorý ju náhodou nenávidel až do morku kostí.

„Kurva,“ zamrmlal. „Grangerová?“ Zavolal jej meno tak nahlas, ako len dokázal, aby neupútal pozornosť (posledné, čo potreboval, aby sa do toho zapojil Zloduch), a začal kráčať späť smerom, odkiaľ vyšiel.

Celú cestu späť volal jej meno, ale nedostal žiadnu odpoveď.

„Do riti,“ zamrmlal. Určite sa jej za päť minút nemohlo nič stať, však? To sotva stačilo, aby sa tá humusáčka dostala do problémov. Pravdepodobne bola len – 

Zrazu Dracova noha narazila na niečo pevné na podlahe. Keď sa potkol a letel vpred, vyleteli mu z rúk oba prútiky, ktoré držal.

„No páni, dokonca s dvoma prútikmi nedokážeš vidieť, kam kráčaš?“

Draco sa čo najrýchlejšie snažil upokojiť. Zdvihol svoj prútik z podlahy a namieril ho smerom k hlasu, ktorý práve hovoril. Hermiona sedela na podlahe a opierala sa o stenu; nohy, ktoré ho podrazili, mala vystreté pred sebou.

„Mal si pekný výlet?“

„Daj sa vypchať, mrcha,“ zavrčal Draco. Zrazu si nedokázal spomenúť, prečo sa namáhal vrátiť sa pre ňu.

„Ako sa ma ty opovažuješ nazývať mrchou,“ precedila Hermiona cez zaťaté zuby. Preplazila sa k miestu, kde spadol jej prútik, zdvihla ho, postavila sa a škaredo na neho zazrela. „Poskytni mi jeden dobrý dôvod, prečo by som ťa nemala teraz prekliať.“

„Uh ... pretože ak to urobíš, budeš musieť nasledujúcich deväť a pol mesiaca spať s jedným okom otvoreným,“ odpovedal Draco. „Mňa nikto neprekľaje a potom mu to prejde.“

Hermiona si odfrkla. „Si taký nafúkaný debil. A ako sa opovažuješ vziať mi prútik a nechať ma tu úplne samu?“

„Upokoj sa, Grangerová, bol to skurvený vtip. Nemáš zmysel pre humor?“

„Zmysel pre humor? Naozaj si myslíš, že to, čo si urobil, bolo vtipné?“

„No, nikto ťa nežiadal, aby si zostala tu, ty hlúpa mrcha!“ zasyčal Draco. „Mohla si ma jednoducho nasledovať a bojovať o svoj prútik. Alebo, prinajmenšom, keby si šla za mnou, nasledovala by si zdroj svetla. Okrem toho, o čo ide? Čo je, bojíš sa tmy?“

Bingo. Aj keď svetlo vychádzajúce z ich prútikov bolo slabé, Draco poznal, že sa červenala. A skutočnosť, že neodpovedala, bola dobrým znamením, že trafil klinec po hlavičke. Takže sa bála tmy!

Zachichotal sa. „Vážne, Grangerová? Bojíš sa tmy? Koľko máš rokov? Päť?“

Hermiona prevrátila očami. „Choď do pekla, Malfoy.“

Dracov chichot sa zmenil na plný smiech. „Čo - a nechať ťa tu samu vo veľkej, strašidelnej tme? To by odo mňa nebolo pekné, však?“

„Nenávidím ťa, Malfoy,“ zamrmlala Hermiona. Otočila sa a začala kráčať preč.

Draco ju okamžite nasledoval. „Viem, že ma nenávidíš. Vieš, ako to viem? Hovoríš mi to každý deň. A každý deň ti ja hovorím -“

Ten pocit, moja drahá humusáčka, je vzájomný,“ dokončila za neho Hermiona svojím najhlbším hlasom. „Sme ako pokazený gramofón.“

„Čože?“

„Nevadí,“ zamrmlala. Nemala náladu vysvetľovať, čo to gramofón je a prečo znejú ako pokazený. V tichosti teda pokračovali vo svojej hliadke.

To bolo dovtedy, kým sa Draco nespýtal: „Prečo sakra nesieš tú knižku so sebou na hliadku?“

Hermiona sklonila pohľad ku knižke vo svojej ruke. Prekvapilo ju, že si ju Draco všimol až teraz. Mala ju pri sebe, keď už skôr odchádzali za svojimi povinnosťami.

„Pretože,“ povedala, „chcem. Bol to darček.“

„Darček?“ nadvihol Draco obočie. „Pri nejakej zvláštnej príležitosti alebo také niečo?“

Hermiona na chvíľu mlčala, akoby uvažovala, či by mala na túto otázku odpovedať alebo nie. Nakoniec povedala: „Ak musíš vedieť ... dnes mám narodeniny.“

Dracovou okamžitou reakciou bolo odfrknutie. „Vážne?“

„Áno. Vážne.“ Bolo mu jasné, že už ľutuje, že mu to povedala.

Zasmial sa. „Tak všetko najlepšie k narodeninám, humusáčka. Takže kto ti dal tú knihu?“

Otvorila ústa, aby odpovedala, ale on ju predbehol.

„Počkaj,“ začal, „nechaj ma hádať. Nosíš ju so sebou na hliadke, aj keď si ju nemôžeš prečítať... takže ju ťaháš so sebou, pretože má pre teba akúsi sentimentálnu hodnotu. Takže len skúsim hádať: dal ti ju Potter?“ 

Toto bol pre ňu s najväčšou pravdepodobnosťou ďalší červenajúci sa okamih, usúdil Draco. Usmial sa na svoje vynikajúce detektívne schopnosti.

„V skutočnosti áno - Harry mi to dal. Ale nechápem, prečo si myslíš, že je to také smiešne.“

„Pretože je! Si tak beznádejne zamilovaná do Pottera a ani si to neuvedomuješ!“

„Och,“ zastonala Hermiona, „nezačínaj s tým zase.“

„No tak, Grangerová, len si to priznaj – z Pottera sa vám všetkým podlamujú kolená. Musím uznať, že vy dvaja by ste tvorili roztomilý pár... len keby, vieš, aspoň jeden z vás bol roztomilý.“

„Vtipné,“ sarkasticky odsekla Hermiona. „Ale po milióntykrát ti hovorím, že nie som zamilovaná do Harryho. Je to môj najlepší priateľ.“

„A to je rovnako aj Ronald Weasley, ale nevidím, že by si zúfalo zvierala dar, ktorý ti dal on.“ Draco sa odmlčal. „Čo bolo, mimochodom, čo?“

„Už ti niekto povedal, že si neuveriteľne zvedavý?“

„Hej, len sa tu pokúšam zabiť čas. Počítam, že čím viac sa s tebou rozprávam, tým je menej pravdepodobné, že ťa znova nechám samu v tme. Teraz, ohľadne toho, že si zamilovaná do Pottera...“

Hermiona si povzdychla. „Neexistuje žiadne 'zamilovaná do Pottera'. Obávam sa, že sa bohužiaľ mýliš. Harry a Ron sú moji najlepší priatelia - nič viac, nič menej. Moc to prežívaš. Okrem toho, prečo ťa zrazu tak zaujíma môj milostný život?“

„Tvoj milostný život ma sotva nezaujíma, Grangerová. Len hľadám nové spôsoby, ako ťa môžem trápiť. A podľa toho, ako to vyzerá, jeden dobrý som našiel.“

Pokrútila hlavou. „Skutočne nemáš nič lepšie čo robiť so svojím časom, len ma trápiť?“

„No, momentálne... nie.“ Uškrnul sa a zasvietil jej prútikom do tváre. Na jeho prekvapenie sa na neho usmievala.

Boli to chvíle ako táto, vďaka ktorým Draco nenávidel Hermionu o niečo menej. Samozrejme, tieto okamihy sa stávali málokedy. V skutočnosti toto bol prvý. Žili však spolu už devätnásť dní a v skutočnosti to šlo lepšie, ako Draco očakával. Každý deň si priviedol Pansy Parkinsonovú domov na niekoľko mimoškolských aktivít a každý deň Hermiona bez akýchkoľvek sťažností odišla pohľadať svojich priateľov. Pri niekoľkých príležitostiach, keď mala pri sebe Pottera a dvoch Weasleyovcov, on urobil to isté. A ani jeden sa neodvážil priblížiť k spálni toho druhého. A v čase, keď boli obaja naraz v spoločnej miestnosti, držali si navzájom odstup a sotva prehovorili. Suma sumárum, tento rok sa pre nich oboch vyvíjal celkom dobre.

„Čo konkrétne je táto špeciálna knižka, ktorú ti dal Potter?“ spýtal sa náhle a vytrhol jej knižku z ruky.

„Malfoy!“ zakričala a okamžite po nej siahla. Držal ju však vysoko nad hlavou, takže ani keď vyskočila, nemohla na ňu dosiahnuť. „Vráť mi ju!“

Jednou rukou ju Draco pridržal od seba; s druhou si ju prisunul bližšie k tvári, aby si prečítal názov. Stálo na nej jednoducho: Denník.

„Denník?“ Zasmial sa. „Potter dal Grangerovej denník? V nádeji, že v ňom napíšeš o svojich najhlbších a najtemnejších fantáziách? Takže čo si doteraz napísala, hm? Drahý denníček, dnes vyzeral Harry Potter veľmi pekne. Rada by som mu vyšukala mozog z hlavy...“

„Ty blbec!“ Hermiona sa vrhla dopredu a podarilo sa mu vytrhnúť knihu z jeho rúk. „Len mi ho dal pred pár hodinami. Ešte som nič nenapísala. A keby som aj, tak by som toto nenapísala, ty chorý, zvrátený bastard!“

„Bacha na nadávky, humusáčka,“ varoval Draco. „Inak.“

„Inak čo?“

„Inak uvarím všehodžús z esencie Hermiony Grangerovej a pôjdem ako ty k Potterovi a vyznám mu svoju neutíchajúcu lásku.“

Hermiona sa zasmiala. „Správne. No a čo by si robil, keby ho tvoje vyznanie nehynúcej lásky prinútilo túžiť sa s tebou oblizovať v domnienke, že som to ja? Čo by si potom urobil?“

Draco sa uškrnul. „Sotva si myslím, že si s tým budem musieť robiť starosti. Pochybujem, že by chcel Potter pobozkať teba.“

Výraz jej tváre bol na nezaplatenie. Draco sa rozhodol, že najlepším spôsobom, ako to opísať, bol skormútený. Keď tie slová vyšli z jeho úst, dievča pred ním vyzeralo, ako keby ju práve udreli do brucha. Vedel, že ju jeho poznámka trápila. Nie preto, že ju urazil... ale preto, že si pravdepodobne myslela, že tá urážka je pravdivá.

Po zvyšok hliadky mlčala, ale dokázala s ním držať krok. Neobťažoval sa snahou nadviazať rozhovor, pretože vedel, že ho aj tak bude len ignorovať. Skutočnosť, že spolu žili, teraz úplne zmenila spôsob, ako sa správali vo vzájomnej blízkosti - alebo presnejšie, ako sa ona správala v jeho. Keby napríklad tú poznámku urobil minulý rok, nestrácala by čas a oplatila by sa mu urážkou. Ale za posledných devätnásť dní sa zdalo, že sa vyhla akémukoľvek konfliktu s ním. A ach, ako sa snažil vynútiť si od nej akékoľvek komentáre - zbytočne. Ani sa mu nepodarilo prinútiť ju, aby na neho zvýšila hlas, až dnes večer, keď na neho kričala, aby jej vrátil veci. A hoci tamto bolo celkom zábavné, toto tiché zaobchádzanie nebolo. Chcel späť starú vášnivú Grangerovú. Tú, ktorá by mu odvetila s nejakou štipľavou poznámkou.

Tá Grangerová mu chýbala.

O pár minút neskôr dorazili pred portrét, ktorý strážil ich bývanie. Hermiona zamumlala heslo a len čo sa otvorili dvere, vošla priamo dovnútra. Draco jej kráčal v pätách, dychtivý niečo povedať - čokoľvek - čo by ju prinútilo znova prehovoriť. Z nejakého dôvodu nemohol vystáť, že ho ignoruje.

„Hej, Grangerová,“ povedal, keď smerovala do svojej spálne. 

Zastavila sa v polovici kroku a chvíľu tam stála, chrbtom k nemu, očividne uvažovala o tom, či ho má alebo nemá vziať na vedomie. Nakoniec sa otočila a rázne povedala: „Čo?“

Draco rýchlo premýšľal a povedal: „Jediný dôvod, prečo som povedal, že ťa Potter nebude chcieť pobozkať, je ten, že je to bukvica. Možno keby mal rád dievčatá...“

Hermiona sa uškrnula a pokrútila hlavou. „Harry nie je gay, Malfoy.“

Draco vrátil úškrn. „Môžeš si to stále hovoriť, Grangerová, ale veriť tomu z toho pravdu nespraví.“

Hermionin úškrn sa zmenil na široký úsmev, keď ho z celej sily štuchla do pleca. Avšak v tom údere nebola žiadna zákernosť – bolo to čisto hravé. Očividne rozoznala jeho žart ako jeho spôsob ospravedlnenia sa za to, že zranil jej city bez toho, aby sa musel skutočne ospravedlniť a stratiť svoju povesť blbca.

„Ja...“

„Nenávidíš ma. Áno, áno. Ja viem.“

„No páni. Je to, akoby sme si navzájom dokázali čítať myšlienky.“

„Viem, práve teraz čítam tvoje. Máš nekalé myšlienky, Grangerová. Ale s ľútosťou ťa informujem, že ma nikdy neuvidíš nahého.“

Hermiona prevrátila očami. „A za to som veľmi vďačná.“

„Och, priznaj to, Grangerová,“ povedal a priblížil sa k nej. „Chceš ma.“

„Áno... choď do pekla, Malfoy. Chcem, aby si išiel do pekla.“

„Au, humusáčka zraňuje moje city.“

„Dobre,“ povedala Hermiona. „Tvoje ego si môže dovoliť raz za čas vyfučať. Dobrú noc, fretčiak.“ Otočila sa na päte a smerovala do svojej spálne.

„Vieš, že milujem, keď mi hovoríš prezývkami,“ zavolal za ňou.

„Odpáľ, ty nafúkaný blb.“

„Och, Grangerová, čo by som bez teba robil?“

Hermiona sa zastavila tesne pred svojimi dverami a otočila sa. Na pery sa jej pomaly vkradol malý úsmev, ale nič nepovedala. Niekoľko krátkych okamihov mu hľadela do očí, než sa otočila a zmizla za dverami svojej spálne.

Ani jeden nevedel, že iba za pár krátkych mesiacov spozná Draco odpoveď na túto otázku.

________________________________________ 

Hliadkovať osamote bolo asi také zábavné ako hrať sám metlobal - čo znamená, že to žiadna zábava nebola. To bol pravdepodobne asi najlepší dôvod, prečo už Draco nemal chuť hliadkovať. Keďže bol vysokým, svalnatým mužom v dobrej forme, nemusel sa starať o to, čo sa môže skrývať v tieňoch, ktoré sa v noci zmocnili chodieb. Skôr sa musel viac starať o to, že skôr zomrie od nudy.

Počas prvých pár osamelých hliadok po Hermioninej smrti Draco jednoducho predstieral, že ako vždy zaostávala. Predstieral, že ticho, ktoré ho obklopovalo, bolo spôsobené tým, že ho ignorovala kvôli nejakej hrubej poznámke, čo urobil. Inými slovami predstieral, že je to ako každá iná hliadka, ktorú robil, keď bola nažive.

Noc, počas ktorej konečne prestal predstierať, bola tá istá noc, kedy prestal hliadkovať.

Až do tejto noci. Rozhovor, ktorý mal predtým s McGonagallovou, ho prinútil veľa premýšľať a dospel k poznaniu, že napokon nechce prísť o svoj odznak hlavného prefekta. Stratou odznaku by stratil všetko, čo mu ju pripomínalo. Úprimne povedané, ešte na to nebol pripravený.

V túto noc teda hliadkoval sám. A potom sa čudoval, prečo sa namáhal. Nielenže nenarazil na McGonagallovú, ktorá by ho kontrolovala, ale ani na nikoho iného. To samozrejme Dracovu náladu zhoršilo. Pokarhanie ostatných študentov (najmä nižších ročníkov a študentov patriacich do iných fakúlt) bývalo jeho obľúbenou zábavou ako prefekta a ako hlavného prefekta. Bez tohto luxusu boli tieto pozície podľa jeho názoru nudné a zbytočné. Hliadkovať po chodbách, keď tam nebol nikto, kto by porušoval pravidlá, bola obrovská strata času. A dnešná hliadka bola možno najväčšou stratou času v tomto roku.

Teraz už vážne ľutoval, že k tomu nepodplatil niekoho iného.

Asi po hodine to už nevydržal a zamieril späť do svojej spoločenskej miestnosti. Prešiel otvorom pre portrét (po tom, čo si od portrétu, čo tam videl, vyslúžil nesúhlasné zazretie) a vošiel do tmavej spoločenskej miestnosti. Hodil prútik na stôl, uvoľnil si kravatu a potom zamumlal kúzlo, ktoré rozžiarilo celú miestnosť - odhalil tým Pansy Parkinsonovú, ktorá sedela so prekríženými nohami na gauči; ruky založené na hrudi. Na tvári mala veľmi nepríjemný výraz.

Keď ju Draco zbadal, nadskočil. Neočakával, že niekto bude sedieť v jeho spoločnej miestnosti v tme, uprostred noci. „Sakra, Pansy,“ zamrmlal. „Čo tu do pekla robíš?“

„Nikdy si mi nemal dať heslo, zlatko,“ povedala s úsmevom, ktorý nebol nijako úprimný.

Hovoríš mi z duše, pomyslel si Draco. Ak niekedy bol čas, kedy ľutoval, že dal Pansy heslo do svojej spoločenskej miestnosti, bolo to teraz.

„Čo chceš?“

„Teba, Draco,“ povedala jednoducho. „Chcem teba. Ale ty už tu nikdy nie si. Úplne ma ignoruješ. A Blaisa. Stal si sa cudzincom a ja chcem vedieť prečo.“

Draco si povzdychol. Vyzliekol si habit a prehodil ho cez kreslo. „Pansy, teraz nie je najvhodnejší čas...“

„Je mi to jedno,“ zasiahla. „Už to znášam príliš dlho. Mám právo vedieť, prečo ma ignoruješ. Som tvoja priateľka, Draco.“

Draco zastonal. Už zase nie tá záležitosť priateľky. Technicky nikdy nebola jeho priateľkou. Boli len priatelia s... výhodami. Ani jeden z nich nikdy nechcel mať vážny vzťah, a tak sa rozhodli, že to, čo mali, bolo čisto fyzické a obaja s tým boli v poriadku.

Zjavne až doteraz.

„Pansy, ty vieš dokonale dobre, že to, čo máme, je -“

Špeciálne,“ dokončila pre neho. 

„Nie, Pansy, nie je to nič špeciálne. Jediné, čo sme kedy robili, je, že sme spolu len tak blbli. Nikdy sme nemali nič, čo by sa blížilo zmysluplnému vzťahu, a túto skutočnosť si si po celý čas dobre uvedomovala. A bola si s tým po celý čas v pohode, tak prečo to zrazu cítiš inak?“

„Pretože!“ Zvolala Pansy. „Dôvod, prečo všetko, čo sme kedy robili, bolo pofľakovanie sa, je ten, že to je všetko, čo si kedy chcel robiť ty. Nie si idiot, Draco. Určite vidíš, že ťa milujem.“

„Ty ma nemiluješ, Pansy,“ pokrútil Draco hlavou. „Miluješ predstavu byť so mnou, to je všetko.“

„Ty netušíš, ako sa cítim!“ vykríkla a vyskočila z gauča. „Som do teba zamilovaná už takmer sedem rokov - a ty to vieš! Takže mi nehovor, že ťa nemilujem!“ Odmlčala sa. Líca mala začervenané a vyzerala, že je na pokraji sĺz. Nakoniec zašepkala: „Je tu ešte niekto?“

Áno, pomyslel si, ale ona je mŕtva. „Krucinál, Pansy, nie - nie je tu nikto iný.“

„Tak čo je to?“ rozplakala sa a porazene rozhodila rukami. „Pretože to naozaj nechápem. Odkedy som sa vrátila z vianočných prázdnin, si úplne iným človekom. Už s tebou vôbec nie je zábava. V skutočnosti Goyle dnes ráno povedal, že -“

„Nezaujíma ma, čo povedal Goyle,“ vyštekol Draco. „Úprimne mi je srdečne ukradnuté, ak si niekto myslí, že už so mnou nie je zábava. Ak sa im to nepáči, to je ich problém, nie môj. Nie som tu preto, aby som zabával ľudí, aby si vedela.“

„Ja to viem! Ale...“

„Nie, Pansy, zjavne to nevieš! Prečo by si sem inak vkĺzla uprostred noci, aby si mi urobila prednášku?“

„Ja ti nerobím prednášku!“

„Tak ako by si do pekla nazvala toto?“

Pansy sa priblížila bližšie k Dracovi a jemne mu položila ruku na líce. Pri tom náhlom kontakte sa strhol, ale ona si to akoby nevšimla.

„Len som ťa chcela vidieť,“ zašepkala. „Posledných pár mesiacov si mi skutočne chýbal. Ja... len chcem, aby sa všetko vrátilo do normálu. Chcem späť starého Draca Malfoya.“

Draco hľadel do Pansyiných svetlomodrých očí. Bolo to prvýkrát po dlhom čase, čo sa ho niekto dotkol, a musel uznať, že ten kontakt bol fajn. Z Pansyinej strany to bolo nežné gesto a nemohol si pomôcť, ale oceňoval to. Hľadel na ňu a premýšľal, či toto nie je možno príležitosť, na ktorú čakal - príležitosť nechať ju a posunúť sa ďalej. Bolo tu dievča, ktoré mu bolo oddané... ktorému by na ňom nepochybne záležalo a ktoré by mu poskytlo akúsi útechu, aj keď si to neuvedomovala. Natiahol ruku, položil ruku na jej a zavrel oči. Ale koho to klamal? Nemiloval Pansy Parkinsonovú a bol si istý, že nikdy nebude. Ale bolo možné, aby... predstieral? Predstieral, ako to robil počas hliadok. Predstieral, že keď zavrie oči, že dievča pred ním nebola Pansy, ale ona.

Skôr ako si uvedomil, čo robí, naklonil sa a pobozkal Pansy. Nebol to nežný bozk, plný nehy a túžby - bol skôr drsný a nedočkavý. Vedel v okamihu, ako sa jeho pery dotkli jej, že by sa nedokázal zamilovať do Pansy Parkinsonovej. Prišiel však na to, že ak zatvorí oči dosť pevne a vygumuje si z hlavy akékoľvek myšlienky, dá sa ľahko predstierať, že to nie je ona. Bolo by ľahké predstierať, že to je Hermiona Grangerová.

Pansy, ktorá netušila, akú fantáziu si Draco v hlave predstavuje, využila tento náhly prejav náklonnosti. Objala ho rukami okolo krku a bozk mu opätovala, pričom jeho dravosť sa zladila s jej vlastnou. Na oplátku ju Draco pevne objal rukami okolo pása a pritiahol si ju k sebe bližšie.

Bozkávanie Pansy ho nikdy veľmi nebavilo, napriek tomu sa za posledných pár rokov bozkávali nespočetnekrát. Draco s ňou predovšetkým nikdy nepociťoval žiadne spojenie. Bola len... dievčaťom. A on bol chlap, takže ho samozrejme bavili akékoľvek fyzické aktivity, ktorým sa mal možnosť venovať - ​​bez ohľadu na to, ktoré dievča v tom čase bolo s ním. A práve teraz nebolo výnimkou. Mohol predstierať, čo chcel, ale to bolo všetko, čo to bolo - predstieranie. Ale práve v tejto chvíli sa chystal vziať si, čo mohol. Bolo to lepšie ako nič.

„Pozri sa na mňa, Draco,“ šepla zrazu Pansy a prerušila bozk.

Nie, pomyslel si, prosím, nenúť ma. Nenúť ma, prosím ťa, pozrieť sa na teba. Dovoľte mi, aby som predstieral ešte jednu minútu, to je všetko, čo žiadam. Pretože v okamihu, keď otvorím oči, uvidím, že je to všetko iba fantázia, a o tú nechcem prísť. Nemôžem...

„Draco,“ zavrčala, „pozri sa na mňa.“

Draco sa mierne otriasol a pomaly otvoril oči na to, čo stálo pred ním. To, čo videl, nebola jeho fantázia, ale jeho realita. Nebol zamilovaný do Pansy Parkinsonovej. Nikdy nebude. A mohol predstierať všetko, čo chcel, ale nikdy by to nebolo rovnaké. Nikdy nebude tou, ktorú chcel. Nikdy nemohol mať tú, ktorú chcel - a s tým sa mohol zmieriť. S čím sa však zmieriť nemohol, bola akákoľvek náhrada.

Naposledy jej hľadel hlboko do očí a hľadal niečo... čokoľvek, čo naznačovalo, že s ňou bude môcť pokračovať. Ale v jej očiach nenašiel nič - nič iné ako žiadostivosť a obavy. Tušil, že posledne menované bolo spôsobená jej strachom, že ho stratí. Čo sa chystala urobiť.

„Vypadni,“ povedal potichu.

Pansy, ktorá sa len sekundy predtým, vyzerala zmätene - akoby si myslela, že ho nepočula dobre. „Prepáč?“

„Povedal som, vypadni.“ 

Čeľusť jej poklesla v tom istom okamihu, keď sa jej oči zarosili. „Ja ne-nerozumiem,“ vykoktala sa.

Draco si jemne stiahol jej ruky z krku a urobil krok dozadu. „Ktorej časti vypadni nerozumieš, Parkinsonová? Odíď. Choď odtiaľto preč - hneď. Skrátka... padaj.“

Pansy zažmurkala a unikla jej jedna osamelá slza, ktorá jej zanechala po tvári stopu. Jej výraz rýchlo prešiel od zmäteného, ​​rozdrveného a potom priamo do vyložene nahnevaného. Utrela si slzu a povedala: „Naser si, Draco Malfoy. Len... naser si.“

Prešla okolo neho a zamierila k dverám. „Vieš, Draco,“ povedala a zastavila sa priamo pred otvorom pre portrét. Obzrela sa na neho cez plece. „Ak si nebudeš dávať pozor, stratíš každého, kto pre teba niekedy niečo znamenal.“ A s tým odišla.

S kamennou tvárou a ochromený Draco sledoval, ako odchádza.

„Príliš neskoro,“ zamrmlal pre seba, „už som stratil.“

________________________________________

126645


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Zo začiatku pekne doberanie draca a hermiony a potom zase depka.,. Naozaj som zvedavá čo sa to hermione stalo , ďakujem Jimmi
Re: * Kapitola 3 *: Predstierať (Hodnotenie: 0)
Od: Neprihlásený - 27.02. 2021
Urcite sa to dozvieme.. Diky

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: * Kapitola 3 *: Predstierať (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 27.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Myslím, že Hermiona byla ta první, co si uvědomila změnu v Dracově přístupu k ní, když vycítila, jak se ty jeho dříve vážně myšlené nenávistné urážky mění na nevážné, kterým se může usmívat a brát je jako legraci, bez nutkání mu je vracet nebo být uražená.
Pansy je mi líto, ale může si za to sama, když Dracovi dovolila, aby její lásku bral jen jako známost s výhodami. To doufala, že takhle se časem pro něj stane zvykem jako ta příslovečná železná košile? Ale je mi jí líto. Musela se cítit jako služebná, které dal šéf zničehonic padáka. Možná ho teď začne nenávidět a bude se mu mstít.

Děkuji za kapitolu! Jsem zvědavá, jak to bude dál!
Re: * Kapitola 3 *: Predstierať (Hodnotenie: 0)
Od: Neprihlásený - 27.02. 2021
Neboj, Pansy ma charakter... Zase spoiler? Uz mlcim. Musim riesit ine veci... Takze len kratko a pauza v prekladani... Diky

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 27.02. 2021
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

V první půlce je sladké hádavé sbližování, to mám ráda. A v druhé byl Draco drsný na Pansy. Někdy je to ale potřeba, strhnutí náplasti je taky snesitelnější, když se udělá rychle.
Děkuji za další kapitolu, vysvětlení se tím blíží :-).

Líbí se mi to sbližování, kdy se z vážných a nenávistných urážek stává cosi jako škádlení. Draco si uvědomuje, že Hermiona mění své chování a zajímá ho to.
Pansy je mi tak trochu líto. Závislá na Dracovi, dovolila mu využívat ji v naději, že se do ní zamiluje, a ono to pochopitelně nevyšlo. Přála bych jí, aby se z toho dokázala otřepat a posunout se dál.
Díky.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Vlastne jsem chtela v prvni polovine pochvalit Draca, ze je to sice strasny parchant, ale aspon ma svedomi a pak prisla Pansy.
Vzdy se mi libi povidky, ve kterych se Pansy vtipna a sebevedoma zenska. Je to jak vynahrazeni za tyto, kde je zoufala podlejzavka. Na druhou stranu... I takova devcata behaji po svete a Zmijozel rozhodne nepatril mezi mirumilovne a empaticke koleje. Ale stejne je mi ji lito.
Moc diky!

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Prehľad článkov k tejto téme:

lolagirl: ( Octavie )15.04. 2021*Kapitola 7* - Dvojnice
lolagirl: ( Octavia )10.04. 2021*Kapitola 6 *: Odraz v zrcadle
lolagirl: ( Octavia )30.03. 2021Příjemné překvapení
lolagirl: ( Jimmi )18.03. 2021* Kapitola 4 *: Prímerie
lolagirl: ( Jimmi )27.02. 2021* Kapitola 3 *: Predstierať
lolagirl: ( Jimmi )13.02. 2021* Kapitola 2 *: Pravidlá spolužitia
lolagirl: ( Jimmi )11.02. 2021* Kapitola 1 *: Je preč
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )24.12. 2020Úvod