Preklady fanfiction Harryho Pottera

Peter Pan

Ona sa rozhodne dospieť, posunúť sa ďalej. On sa rozhodne zostať rovnaký. A počas tohto procesu ju stratí. [Inšpirované vzťahom medzi Petrom Panom a Wendy] 

X

Stretli sa ako deti, keď mali jedenásť rokov.

On je chlapec. Ona dievča.

Nachádza ju tam, kde ona je neustále: v knižnici. Vždy vyzerá tak pokojne, tak spokojná a slobodná medzi svojimi knihami a samotou políc, v ktorých sú uskladnené - oveľa viac než kdekoľvek inde na škole. Toto je miesto, kde jej knihy - kde tie príbehy, ktoré tak rada číta - ožívajú. Toto je miesto, kde je najšťastnejšia. A toto je miesto, kde ju on sleduje. Každý večer, spoza najbližšej police medzerou medzi knihami.

Fascinuje ho. Fascinuje ho spôsobom, ktorým nikto iný predtým nezaujal jeho pozornosť.

Jej kučeravé, hnedé vlasy. Tmavé, čokoládové oči. Pehami obsypaný koreň nosa.

To, ako pozná odpoveď na každú otázku. Jej sebaistota. Jej vášeň pre vedomosti.

Dnes večer je tým večerom, kedy s ňou konečne prehovorí.

Jeho tieň dopadne na ňu, obalí ju - a jej knihu - náhlym nedostatkom svetla.  Vzhliadne na neho - čistá a nevinná - a on sa usmeje.

"Ahoj," milo ju pozdraví.

"Čau," placho odšepká ona, zastrčí prameň vlasov za ucho.

"Volám sa Draco. Draco Malfoy..."

"Viem. Všetci o tebe hovoria, si populárny."

Uškrnie sa.

"Ja som Hermiona Grangerová."   

Zatvári sa samoľúbo. "Viem."

Pousmeje sa. "Chceš sa posadiť?"

"Rád," odpovedá, zaujme miesto na stoličke oproti nej. "Čo čítaš?"

A presne takto sa ponorili do ľahkého rozhovoru plného hravého hašterenia a bezstarostného smiechu.

[Ani jeden z nich netušil, že ich z diaľky sleduje Dracova najlepšia priateľka, Pansy Parkinsonová]

X

Chichoce sa, keď ju naháňa po nádvorí a šťastne kričí, keď ju dostihne a hravo zatočí.

On sa smeje, znova ju postaví na nohy.

Pansy pretočí očami, sedí vzadu s Blaisom Zabinim, Theom Nottom a pár ďalšími slizolinčanmi. "Úprimne. Čo je to za úbožiačku?"

"Mne sa páči," vraví Blaise, poriadne si odhryzne so sladkého drievka.

"Áno, nie je taká zlá," súhlasí Theo.

Zazrie na nich oboch, založí si ruky na hrudi. "Ach, čo vy dvaja môžete vedieť?"

X

"No tak, Grangerová," vraví chlácholivo, nakloní hlavu nabok. "Je to len metla..."
"Nie je to len metla, je to rozsudok smrti!" protestuje.

Uškrnie sa, pretočí očami, keď sa oprie k knižnicu vedľa nej, metla v ruke. "Čo keby som ti sľúbil, že nespadneš?"

"To mi sľúbiť nemôžeš."

"Čo keby som ti sľúbil, že ak spadneš, tak ťa chytím?"

Vzdychne si. "Draco..."

"Dôveruješ mi?" 

"Samozrejme, že dôverujem."

"Tak mi trošku ver," uškrnie sa.

Chvíľu na neho hľadí, potom sa usmeje, porazene. "Fajn. Poletím s tebou."

Usmeje sa, skloní sa, aby ju zľahka pobozkal na líce. "Skvelé, do toho."

Zasmeje sa, keď ju chytí za ruku a vzrušene vytiahne z knižnice.

X

Vystrelí si z jej priateľov - Pottera s Weasleym - a po prvý raz, odkedy sa spriatelili, sa s ním prestane rozprávať. Je na neho naštvaná, znechutená z neho za to, že je taký ‘nedospelý blbec’.

Pansy mu hovorí, že za to nestojí -  že keby jej na ňom naozaj záležalo, akceptovala by ho takého, aký je. Ale on vie, že to tak nie je, že Hermiona na neho nie je v skutočnosti až tak naštvaná. Len je naštvaná dosť -  tak ako by bola sestra na svojho brata za to, že jej bábike utrhol hlavu; tak ako by bola matka nahnevaná na dieťa, ktoré porušilo pravidlá.

Priblíži sa k nej na chodbe pred učebňou elixírov, ale ona sa od neho odvráti.

Zastoná. "No tak, nemôžeš byť na mňa stále nahnevaná."

"Môžem. A som," odpovie, prekríži si ruky na hrudi.

"Ale musíš to priznať, ten výraz na Weasleyoho tvári bol k nezaplateniu," samoľúbo prehlási.

Pretočí očami, ale nedokáže potlačiť smiech, ktorý unikne z jej pier. Rýchlo si zakryje ústa rukou, než na neho začne znova zazerať. "Bol to podlý žart, Draco. Občas dokážeš byť taký detinský..."

"Len občas?" drzo sa čuduje.

"Myslím to vážne."

"Rovnako ako ja.. to je to, čo sme, Grangerka. Sme deti. A osobne si prajem zostať dieťaťom naveky a nikdy nedospieť."

"To je hlúpe prianie, Draco," odpovedá potichu. "Nakoniec každý dospeje."

"Nie, ak tomu môžem zabrániť," vraví samoľúbo, usmeje sa na ňu. "Chceš sa ku mne pripojiť a zostať mladá naveky?"

Nemôže si pomôcť, aby sa neusmiala, výraz v jej tvári kvôli nemu znežnie.

"Môžem to skúsiť."

X

Koniec roka prichádza príliš rýchlo a v okamihu, keď vlak dorazí do stanice, jej hruď oťažie. Pozrie sa na sedadlo oproti, kde Draco hľadí z okna rovnako ako ona predtým. Vôkol nich sú ich priatelia - Pansy, Theo, Blaise, Crabbe s Goylom, Harry s Ronom - ktorí sú neuveriteľne vzrušení, že sa vracajú domov. Kým je Hermiona k celej veci viac či menej neutrálna, Draco sa tvári tak dajako... sklamane.

Keď všetci vyskočia, aby si vzali batožinu, Draco je oveľa pomalší a naťahuje čas. Hermiona sa k nemu pripojí.

"Nie si vzrušený, že sa vraciaš domov?"

Pokrčí plecami. "Iste. Myslím."

"Moji rodičia ma na budúci mesiac berú na výlet do Ameriky," vraví, usmeje sa vzrušene.

Zažmurká. "Do Ameriky? Na ako dlho?"

"Na tri týždne."

"To je dlhý čas," zamrmle.

"Viem, ale bude to taká zábava."

Sú poslednými, kto vystúpi z vlaku a kým sa všetci vôkol lúčia a mávajú si, keď s rodičmi opúšťajú nástupište, Hermiona zbadá svojich, ako na ňu mávajú a odmáva im, s úsmevom od ucha k uchu. Otočí sa tvárou k Dracovi, ktorého pohľad dopadne na vlastných rodičov.

"Nuž, myslím, že toto je zatiaľ zbohom..."

"Žiadne zbohom," krúti hlavou. "Nikdy nehovor zbohom. Zbohom znamená ísť preč a ísť preč znamená zabudnúť."

Pousmeje sa, nakloní hlavu nabok. "Tak dovidenia," ponúkne.

Usmeje sa. "Áno, dovidenia."

[Pansy to sleduje, žiarlivosť jej uháňa žilami, z miesta, kde stojí so svojimi rodičmi.]

X

Asi v polovici tretieho ročníka Pansy jej žiarlivosť premôže. Hermiona jej kradne miesto na výslní - a kradne jej najlepšieho priateľa - odkedy sem prišla a slizolinčanka už má toho plné zuby. Ale zakaždým, keď sa niekomu na to posťažuje - Theovi, Blaisovi alebo Crabbovi s Goylom - odmávnu ju ako otravnú muchu; povedia jej, že ‘preháňa’.

Takže vymyslí plán. Plán ako ponížiť chrabromilskú princeznú raz a navždy - a prinútiť Draca, aby pochopil, že tá otravná malá levica nestojí za jeho čas ani náklonnosť.

A ten plán takmer vychádza, až kým ju Draco neprichytí pri čine - a ľudkovia, je tak modrý hnevom.

"Odpovedz mi, či áno alebo nie," žiada, ruky založené na hrudi, keď ochranne stojí pred Hermionou. Prebodáva pohľadom oči svojej ľstivej a nečestnej najlepšej priateľky. "Snažila si sa ponížiť Hermionu?"

Vzdychne, pretočí očami. "Áno, ale..."

"Prečo?" vyštekne. "Ako si mohla? Čo máš krucinál za problém, čo ti kedy urobila..."

"Čo mi urobila? Chceš vedieť, čo urobila..."

"Prečo ju tak veľmi nenávidíš?! Bola k tebe láskavá a priateľská."

"Snaží sa..."

"Prestaň... Sklapni!" vraví, zrazu zdvihne ruku. Zatvorí ústa, zmätene na neho hľadí. "Vykazujem ťa!" zašepká.

"Vykazuješ?" spýta sa Pansy, oči dokorán. "Čo to vôbec znamená?"

"To znamená, že už s tebou nikdy znova neprehovorím."

Zažmurká, strhne sa, ako keby jej jednu strelil. "Čo..."

"Draco," zalapá po dychu Hermiona, položí mu ruku na plece. "Nerob to."

"A prečo nie?" hnevá sa.

"Je to tvoja priateľka. A nikdy je veľmi dlhý čas," odpovie potichu.

Zamračí sa. "Fajn. Tak na jeden týždeň," odvetí ľahko.

Pansy sa pozrie od Draca k Hermione - sladkej, nevinnej, odporne láskavej, Hermione - a vzdychne si.

"Dobre teda."

X

Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchne, keď stojí na vrchu schodov; nikto si ju ešte nevšimol a ona ešte nezačala zostupovať. Je nervózna, nikdy predtým takéto niečo nerobila. Pohráva sa s prstami, než si uhladí predok svojich šiat a presvedčí sa, že jej vyčesané vlasy sú stále na mieste. A potom urobí prvý krok dole schodmi a je to, ako keby ten pohyb upútal každého pozornosť - Harryho, Rona, Blaisa, Thea, Crabbea a Goyla. A Draca.

Draco sa na ňu usmeje a vykročí dopredu zo skupinky, aby ju vzal za ruku.

Úsmev mu opätuje, keď dosiahne spodok schodiska a vkĺzne rukou do jeho.

"Vyzeráš skvele, Hermiona," zašepkáš.

"Vďaka," odšepká placho.

"Do toho, bál už začal," zamrmle, tiahne ju k dverám do Veľkej siene, ich priatelia sa vlečú za nimi.

Neskôr toho večera, potom, čo sa Veľká sieň takmer vyprázdni - okrem niekoľko oneskorených párikov, ktoré sa muchľujú pri stoloch, Hermiona odtiahne Draca cez zadné dvere na prázdne pozemky, pod temnú oblohu a jasné svetlá. Tu sú ukrytí pred zvyškom sveta.

"Čo tu robíme?" pýta sa, v hrudi mu buble smiech.

"Chcem ti niečo dať."

Vypne sa, vzrušene nadvihne obočie. "Darček?"

"Niečo také," zasmeje sa, zovrie ruky za chrbtom.

"Zavri oči."

Zažmurká, na chvíľu zatvorí oči, než urobí, čo sa mu povedalo, zastrčí si ruky do vreciek.

Nervózne si hryzie spodnú peru, keď sa pomaly predkloní. Zúži priestor medzi nimi  a jej viečka sa zatrepotajú tesne predtým, ako jej pery prídu do kontaktu s jeho.

Zhíkne, v šoku roztvorí oči. Vidí, že ona ich má zatvorené a cíti, ako sa jej pery pokusne pohybujú po jeho a jeho vlastné oči sa v reakcii zatvoria.

Príliš rýchlo sa odtiahne a otvorí oči, aby našla tie jeho stále zatvorené. Jeho jazyk vykukne von, aby si navlhčil pery, potom vydýchne úľavou. Mlčky ho sleduje, keď otvorí oči, aby sa na ňu pozrel.

"Ehm... to bolo čo?"

Hanblivo sa usmeje, zastrčí prameň vlasov za ucho. "Môj prvý bozk," zašepká.

Zažmurká, ružový nádych si nájde cestičku nahor jeho krkom a na jeho líca.

"Môj tiež..."

X

"Kam ma berieš?" zachichoce sa, prstami ohmatá pásku cez oči, keď ju ťahá za sebou. Vôňa čerstvo pokosenej trávy a zvuky vtákov jej napovedia, že je vonku.

"Uvidíš... héj!" zakričí, otočí sa, aby jej zahnal ruky od pásky. "Podvádzaš."

"Ako ďaleko? Neviem sa dočkať."

"Ty sa večne nevieš dočkať," vraví so smiechom. "Už sme tu..."

Sotva tie slová povie, už si strháva pásku z očí. Sú pri Čiernom jazere - spolu s niekoľkými ďalšími piatakmi ako oni. Väčšina dievčat má prťavučké bikiny, opaľuje sa a vystrája vo vode. Pozrie sa na Draca, ktorý tam pred ňou stojí v šedostrieborných plavkách.

"Nemám plavky."

Uškrnie sa. "Si čarodejnica alebo nie?"

Usmeje sa, pretočí očami, keď vytiahne prútik z vrecka.

"Draco!"

Obaja sa obrátia za hlasom, ktorý privolal ich pozornosť - k skupine slizolinských dievčat v rovnakých zelených bikinách - ktoré na neho mávajú z vody. Odmáva im, nakloní s úsmevom hlavu nabok.

Blond čarodejnica vykročí dopredu, ruky založené v bok. "Poď do vody, Draco! Je úžasná!" Prská na neho vodu, úplne chrabromilčanku ignoruje.

Draco prikývne, otočí sa k nej tvárou. "Švihni si, prezleč sa a príď za nami," povie jej, než na ňu žmurkne a rozbehne sa k skupine slizolinčaniek.

X

Smeje sa na Ronovom chabom žarte, než si odpije z ginu a rozhliadne sa po miestnosti. Zatiaľ sa všetci skvele bavia, čo je pravdepodobne vďaka neobmedzenému prísunu alkoholu. Je to medzifakultný večierok v Komnate najvyššej potreby  - Astória Greengrassová má narodeniny. Je o rok nižšie než Hermiona so svojimi priateľmi, ale dnes má šestnásť; jej staršia sestra Dafné je tiež v ich ročníku.

Jej pohľad pristane na Dracovi, ktorý stojí na druhej strane s chalanmi z metlobalovej ligy. V jednej ruke si hýčka alkohol, druhú má strčenú v nohaviciach. Vtedy sa na ňu pozrie a ich pohľady sa spoja; usmeje sa na neho, zdvihne pohár v nemom prípitku a on urobí to isté. Niekto mu niečo zašepká do ucha - akýsi bystrohlavčan - a ona sleduje Dracov pohľad, keď sa mihne miestnosťou a pristane na oslávenkyni.

Hermione zovrie hruď, keď si spomenie na reči, čo započula. Že sa Astórii páči.

A potom sa Draco pohne, kráča k nej, aby sa s ňou porozprával. Vraví jej "Všetko najlepšie" a nakloní sa, aby ju pobozkal na líce - a jej začne byť nevoľno - a keď sa stiahne, Astória ho schmatne za strieborno-zelenú viazanku a tvrdo ho pobozká na pery - muchľuje sa tam s ním pred všetkými.

Všetci okolo nich povzbudzujú a hulákajú. Všetci okrem jednej osoby.

Hermiona zažmurká, aby zatlačila slzy, ruka na zátylku, keď začne cúvať od davu piatakov a šiestakov. Vzlyk sa jej zasekne v hrdle a ona vezme nohy na plecia, stočí sa a beží k dverám.

X

Hermiona si vymení pohľad s najnovšou Dracovou trofejou - akousi bifľomorčankou. To dievča, oblečené v čierno-žltom habite, na ňu zazrie a potom prebodne pohľadom Draca, ktorý sa tvári neotrasene. Už sa to stalo päťkrát. Po tom, čo sa s ním Astória cez leto rozišla kvôli nejakému muklovi, Draco začal spávať s toľkými dievčatami, ako sa len dalo a spolu s tým sa zahrávať s ich srdcami.

Hermiona si vzdychne, keď pokračujú na svojej ceste do knižnice. "Nemôžeš s tými dievčatami stále hrať svoje hry, Draco," zamrmle, pokrúti hlavou.

"Hry sú na to, aby sa hrali, Grangerka," zatiahne, keď sa vlečie vedľa nej.

"S citmi dievčat sa zahrávať nemá."

Odfrkne si. "Zbytočne to nafukuješ."

"Vážne?" rečnícky sa diví, keď sa zarazí uprostred chodby a otočí tvárou k nemu s rukami v bok. "Takže keby sa, povedzme, McLaggen zahrával s mojimi citmi, bolo by to podľa teba v pohode?"

"Samozrejme, že nebolo!" posmieva sa. "Vymlátil by som z neho dušu a potom mu odklial gule."

"Presne." Prižmúri na neho pohľad skôr, než pokračuje v chôdzi.

Vzdychne si, nasleduje ju. "Pochop, toto je iné..."

"Ako je to iné?"

"Tie dievčatá vedia, že to nie je vážne."

"To nezmení takt, že im ubližuješ, Draco! Hráš sa.."

"A čo je na tom? Len sa pokúšam zabaviť..."

"Ty sa večne pokúšaš zabaviť."

"Som dieťa, Hermiona. To je to, čo deti robia."

Nadvihne obočie, zastaví tesne pred knižnicou, aby mu opäť pozrela do tváre s rukami v bok. "Máš sedemnásť, Draco. Si prakticky dospelý."

Zhnusene zvraští tvár a dramaticky sa strasie. "To slovo nevyslovuj, pripadám si kvôli nemu starý."

Vzdychne si. "Nemôžeš ostať ‘dieťaťom’ naveky. Určite nemôžeš stráviť zvyšok svojho života lámaním dievčenských sŕdc."

"Nie je to moja chyba, že sa tak veľmi namotajú," bráni sa.

Hermiona na neho chvíľu hľadí, než si zovrie koreň nosa a vo frustrácii zatvorí oči. "Ty mi nerozumieš..."

"Možno si to ty, kto nerozumie mne," odpovedá tvrdohlavo, prekríži si ruky na hrudi.

"Máš pravdu. Nerozumiem ti," zašepká. A potom ho nechá samého uprostred chodby, keď zmizne so svojimi knihami.

X

Je na ceste na raňajky, keď spoza rohu začuje dôverne známe hlasy. Nakukne do ďalšej chodby, vidí, že  sa Draco snaží udržať krok s Pansy.

"Pans," zastoná. "Pans, no tak."

"Ty sa so mnou bavíš jedine, keď niečo potrebuješ a ja už mám toho plné zuby, Draco Malfoy."

"To nie je pravda a ty to vieš."

"Nie je?

Chytí ju za ruku a otočí ju. "Znamenáš pre mňa celý svet, Pans. Znamenáš pre mňa všetko."

Odfrkne si, založí si ruky na hrudi. "A čo Grangerová?"

Smutný, vzdialený výraz prebleskne jeho tvárou. "Hermiona je... Hermiona," vydýchne, hlas ma hlboký.

"Ty... ty ju miluješ?"

Hermiona zalapá po dychu, stiahne sa a pritlačí sa o stenu.

"Na tom nezáleží," vraví.

X

Strieborný had visí zo striebornej retiazky pred jej tvárou, odpútava jej pozornosť od knihy. Vzhliadne do previnilých, ospravedlňujúcich sa, podmanivých očí Draca Malfoya a zamračí sa. Už sa nerozprávali celé dni; týždne.

"Je mi to ľúto," zašepká, posadí sa na stoličku oproti nej.

Vezme si od neho tú retiazku. "Aj mne je to ľúto. Ale toto je na čo?"

"Ber to ako symbol, spôsob, ako budem vždy s tebou."

Usmeje sa.

"Takže škola skončí o pár týždňov."

"Áno," vydýchne, zatvorí knihu, aby mu venovala plnú pozornosť. "Vzrušený?"

"Myslím, že obaja na to poznáme odpoveď," zamrmle, hľadí na stôl, ktorý ich oddeľuje.

"Mimochodom, gratulujem k práci u Svätého Munga. V škôlke, správne?"

"Ďakujem ti, áno," šťastne odpovedá.

Oblizne si pery. "Želám si, aby to nemuselo skončiť."

"Ale ono musí," zašepká, vie presne, čo si myslí. "Musíme dospieť, či chceme alebo nechceme. Či sme pripravení alebo nie sme."

"A čo ak nie sme?" pýta sa, vzhliadne na ňu. V jeho očiach pláva strach, ktorý nikdy predtým nevidela.

Bezmocne pokrčí plecami. "Neviem. Myslím, že to je na tebe, aby si to zistil."

X

Dnes je ten deň. Dnes je ten deň, kedy ju stratí; vie to. Cíti to. Ona dospeje, pohne sa ďalej. Nechá ho za sebou.

Promócie prišli a odišli; rodičia prišli a odišli a všetci, ktorí práve odpromovali, si šli naposledy pobaliť svoje veci. Všetci okrem jednej osoby.

Draco sa vydá do knižnice, späť tam, kde to všetko začalo. Nevie, ako dlho tam je, keď začuje jej hlas.

"Myslela som si, že ťa tu nájdem," zašepká Hermiona.

Stočí sa k nej tvárou, náznak úsmevu mu hrá na perách. "Našla si ma."

"Mám pre teba niečo," vraví, chytí ho za ruku a vloží mu niečo do dlane.

Pozrie sa na strieborný príspevok v tvare leva na striebornej retiazke zhodnej s tou, čo jej dal pred pár týždňami.

"Považuj to za symbol."

Usmeje sa, zovrie ho v ruke. "Ďakujem ti."

Opätuje mu úsmev, odžmurká slzy. "Takže myslím, že toto je..."

"Áno, aj sa si to myslím," zamrmle.

"Vieš, že ešte nie je neskoro, aby si zmenil svoj názor," vraví nádejne.

Zahryzne si do spodnej pery, pomaly pokrúti hlavou. "Nemôžem, Grangerová. Jednoducho... nemôžem."

Skloní pohľad k zemi. "A ja to nemôžem neurobiť."

Načiahne sa po jej ruke, prepletie nežne svoje prsty s jej a pošúcha palcom chrbát jej ruky. "Možno na budúci rok.

"Áno, možno."

Zhlboka sa nadýchne a nadvihne jej bradu druhou rukou, v ktorej ešte stále zviera ten strieborný prívesok. "Toto nie je zbohom, správne?"

Usmeje sa, pokrúti hlavou. "Žiadne zbohom."

"Nezabudneš na mňa?"

"Sľubujem," zašepká.

A potom je preč.