Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 31. Nádherné slová
 

Hermiona sa prudko posadila a vyhrabala sa rýchlo z postele. Hromada kníh, ktoré minulú noc zatlačila k nohám postele, spadla k zemi. Ten zvuk ju zastavil; nezaspala, nešla neskoro na skúšky, bola doma a v Rokforte skončili so skúškami takmer pred dvoma týždňami.

So sklamaným zastonaním  sa Hermiona zvalila nazad do postele. Takto sa budila každý deň, odkedy ju jej rodičia zobrali z Rokfortu. Hermiona nedokázala presvedčiť samu seba, že nemusí vstávať tak zavčasu, aby šla na raňajky do Veľkej Siene alebo aby sa hnala do knižnice kvôli pár zúfalo potrebných minút štúdia.

Ešte stále sa prispôsobovala tomu byť cez leto doma. Napriek tomu, že škola oficiálne skončila, Hermiona stále cítila, že by tam mala byť, aby ukončila skúšky alebo vykonala VČÚ.

Nenávidela, že odchádza, ale jej rodičia boli neústupní, keď nakoniec prišli do Rokfortu. Dumbledore ich priviedol z Rokvillu, kam sa dostali vlakom z Londýna.

Keď sa Grangerovci vrhli do vnútra nemocničného krídla tak Hermiona, po jednom pohľade na matkinu odhodlanú tvár, sa vzdala všetkej nádeje namietať proti ich rozhodnutiu. Jej matka prenikavo hľadela na Hermionu, akoby ju obviňovala, že sa dostala do ťažkostí a potom prepukla v plač.  Hermiona nebola zvyknutá vidieť svoju matku tak emocionálne rozrušenú. Obaja jej rodičia žili pokojné, vyrovnané životy na predmestí Londýna. Najvzrušujúcejšia vec, ktorá sa im obom niekedy prihodila, bolo to, že Hermiona je čarodejnica a obaja to akceptovali s nadšením. Ani jeden z Grangerovcov nebol známy citovými výlevmi, ale bola to Hermionina matka, ktorá hystericky zvierala jej jediné dieťa a pýtala sa veľmi trasľavým hlasom, na čo len myslela?

Ozval sa slabý zvuk spoza dverí Hermioninej spálne a ona sa znova posadila. Krivolab si to mieril do izby, plátok tučnej slaniny pevne zovretý v čeľustiach. Vyskočil poľahky na posteľ a pustil slaninu na Hermionin vankúš. Zastavil sa, aby si uhladil svoju oranžovú odstávajúcu kožušinu a až potom obrátil svoju pozornosť nazad k svojmu jedlu.

„Už raňajky, Krivolab?“ zavrčala Hermiona a rozstrapatila kožušinu svojej mačky, nie príliš nadšená, že tuk zo slaniny sa vpíja do jej modrej obliečky na vankúš.

Kocúr neodpovedal a Hermiona vykĺzla von z postele a natiahla si sveter cez hlavu. Vedela, že jej otec rád udržuje v dome o trošku chladnejšie, dokonca aj v lete. Namierila si to dole schodmi hlboko zamyslená.

Pred odchodom z Rokfortu sa už s Harrym a Ronom poriadne nevidela. Jej rodičia ju chceli vziať domov okamžite; jej priatelia len dokázali dobehnúť ich vo vstupnej hale pri ich odchode. Ani  Draca nevidela odvtedy, čo odišiel z nemocničného krídla pár minút predtým, než prišli jej rodičia. Niežeby Hermiona očakávala, že sa stretne s jej rodičmi. Ťažko si vedela predstaviť, ako Draco zdvorilo prikyvuje, kým jej otec vysvetľuje fungovanie správnej stomatochirurgie. Ale cítila sa strašne opustene, keď jej stisol ruku a potom zmizol za bielym plátenným závesom. Vyzeralo to, že sa takmer obáva k nej priblížiť, vystrašený, že sa zlomí. Hermiona takmer schmatla jeho vzďaľujúcu sa ruku a stiahla ho nadol do postele k nej, aby mu ukázala, že vôbec v skutočnosti nie je tak krehká. Ale chvíľu predtým, než taký odvážny čin mohla realizovať, vyhral v jej hlave Hermionin zmysle pre slušné správanie. Draco odišiel a záležitosti sa stali príšerne neukončené.

Hermiona sa dostala na spodok schodov, prešla cez veľký salón na pravej strane a zamierila si to do kuchyne, kde vôňa raňajok sa blížila chodbou, aby ju privítala. Niet divu, domácnosť Grangerovcov bola tak upravená a výkonná ako ich dcéra. Raňajky boli každé ráno presne o siedmej, okrem soboty, keď jej rodičia chodievali spolu na neskorú raňajšiu prechádzku a odkladali tak raňajky až na desiatu. Bolo to tak dlho, odkedy si Hermiona pamätala. Tento časový plán sa jej vybavil aj po polroku vonku v Bradaviciach, kde plán jedenia závisel od jej učebného rozvrhu a prianí Harryho a Rona.

„Dobré ráno, drahá,“ zborovo zaželali jej rodičia, keď sa objavila vo dverách.

„Dobré ráno, mami, tati,“ odpovedala Hermiona.

Grangerovci sedeli za kuchynským stolom a čítali noviny. Už dávno objavili, že ich manželstvo bude šťastnejšie, keď každý z nich bude mať vlastný výtlačok raňajších novín, než keby mali trpezlivo čakať, kým ten druhý skončí. Dva rovnaké nadpisy čelili Hermione z druhej strany stola. Nabrala si na svoj tanier porciu vajíčok a niekoľko plátkov slaniny, ale nebola veľmi hladná.

Potom, čo prišla domov, si už písala s Harrym aj Ronom. V skutočnosti, listy na ňu doma čakali ešte predtým, než sa tam dostala. Jej otec ju odniesol aj napriek jej protestom, že nie je až tak zranená, hore schodmi, až do jej izby a tam na ňu netrpezlivo čakal Kvík (Pašík). List, ktorý vzrušená sova priniesla, obsahoval len niekoľko riadkov od jej priateľov. Ale jednako to boli potešujúce riadky. Harry a Ron jej sľúbili, že jej poskytnú každý krvavý detail ich skúšok a dodali, že bez jej farebných poznámok to už nebude to isté štúdium. List jej vyvolal úsmev na tvári. Spomenula si, ako všetci ostatní prechádzali tie jej poznámky posledných pár týždňov.

Ale nedostala nič od Draca.

Oh... počula o Dracovi. Stále každé ráno dostávala Denného proroka a počas niekoľkých dní po jej odchode, bola každý deň smrť Luciusa Malfoya na prednej strane. Jej matka nechcela, aby to čítala, vykrikujúc, že od toho chlapa si už vytrpela dosť, ale Hermiona na tom trvala.

Riaditeľ Dumbledore dodržal svoje slová o tom, že ani Hermiona ani Draco nebudú spomenutí v novinách. Najprv jeho smrť bola uvádzaná ako nevyjasnená. Noviny hovorili, že sa zišiel s niekoľkými priateľmi na obchodnom stretnutí v Rokville. Bože chráň, že by tam bola nejaká zmienka o smrťožrútoch. Nakoniec úrady zdôvodnili jeho smrť ako nehodu spôsobenú veľmi vzácnou chybou jeho prútika. Hermione došlo, že nejaká chyba, ktorá sa mohla nájsť na prútiku Luciusa Malfoya, musela byť pridaná až po jeho úmrtí.

Pohreb sa uskutočnil niekoľko dní potom, čo odišla zo školy. Lucius bol pochovaný v rodinnej hrobke, ktorá ochraňovala starodávnych mŕtvych na kraji malfoyovských pozemkov. Denný prorok oznámil, že to bol jeden z najväčších pohrebov desaťročia, len druhý za pohrebom Betty Betchelovej, milovanej celebrity a zakladateľke Čarodejníckeho týždenníka. Hermiona strávila viac času, než by priznala, sledovaním čarodejníckej fotografie Draca a jeho matky, keď sedeli a pochmúrne zdravili ľudí. Takáto fotografia bola uverejnená v Dennom prorokovi deň po pohrebe. Draco na nej nikdy nezdvihol zrak od svojej povinnosti.

Po senzačnom pohrebe, kde sám Kornelius Fudge dával chválospevy, čitatelia začali strácať záujem o Luciusovu smrť. Denný prorok presunul články o jeho živote a nešťastnej príhode hlbšie do novín; druhá strana, potom štvrtá a tak ďalej, až kým jedného rána Hermiona nenašla o ňom žiadnu zmienku.

Pučila vajíčka na svojom tanieri vidličkou, až kým z nich neurobila malé žlté kôpky. Nebolo na nich nič zvláštne. Na žiadnej z nich. Mala by tráviť svoj čas produktívne a učiť sa na jej opravné skúšky z VČÚ, ktoré by mohla robiť ďalší týždeň.  Prekvapivo sa Hermiona Grangerová nad VÚČ sa netrápila.  

Ani záchvev krídel sovy letiacej cez okno dokonca neprinútil jej rodičov zdvihnúť oči od novín. Sova z Denného proroka skĺzla smerom k stolu. Ale skôr než pristála, iná veľká tmavošedá sova ju dôležito odsotila. Pristála pred Hermionou a ďobla zobákom do druhej sovy, akoby jej zavadzala. Keď sova z Denného proroka ustúpila s rešpektom, otočila svoju pozornosť nazad k Hermione,. Šedá sova podržala pompézne svoju nohu a počkala na Hermionu, kým jej odviaže list, ktorý tam visel.

Úsmev poznania sa prebudil na Hermioninej tvári, poznala jedinú osobu, ktorá by mohla mať takúto egoistickú sovu.

„Draco,“ vydýchla, keď konečne uvoľnila list.

„Draco?“ spýtala sa jej matka a pozrela na ňu spoza novín.

„Nespomínam si na žiadneho Draca,“ dodal jej otec z druhej strany stola so stopou nepatrného záujmu v jeho hlase.

„On je môj...“ Hermiona sa odmlčala, pretože si nemyslela, že existoval správny termín pre to, čo Draco bol. „On je môj priateľ, zo školy.“ Nakoniec doplnila.

Hermionina matka poskladala svoje noviny a venovala svojej dcére spýtavý pohľad. Ale Hermiona nemala v úmysle čakať na výsluch. Predtým než vybehla po schodoch, schmatla kúsok opekaného chleba z taniera. Jej rodičia si vymenili pohľady a chápavý úsmev predtým, než sa vrátili k svojim novinám.

List bol napísaný na krehkom bielom pergamene, v jednom rohu bol vyrytý štít zobrazujúci draka chrliaceho oheň. Hermiona neveriaco pozerala na presný obrázok, ktorý Draco použil. Nebola si istá, že či ho tam uvidí znova, ale bol tam.

Hermiona,

Mal som v úmysle napísať skôr, ale záležitosti na panstve boli príliš rušné, ako si isto vieš predstaviť. Uveríš všetkému tomu kriku, čo každý robil nad jeho smrťou? A naopak, pohreb bol oveľa lepší, než som očakával. Hoci by som nebol prekvapený, keby polovica znepokojených návštevníkov, ktorí tam boli, sa bola skôr uistiť, že ten starý bastard je skutočne mŕtvy ako mu venovať posledné zbohom.

Matka je v poriadku. Všetko, čo Pansy povedal, bola lož. Mala si pravdu. Je na tom lepšie než výborne, keď sa to tak zoberie. Vyzerá to tak, že sa v jej klube dosť spriatelila so svojím trénerom metlobalu. Priateľstvo asi nie je na to dostatočný termín, poviem len, že moja matka sa zúčastňuje určitých činností, ktoré nenáležia vdove. Zvláda Luciusovu smrť veľmi dobre. V skutočnosti až tak dobre, že keby bol uložený v zemi, asi by tancovala na jeho hrobe každú noc. Alebo možno, by dokonca robila ešte viac pochybných činností s tým jej trénerom, ale radšej by som sa s tým nezaoberal.

Právnici boli peklo. Nikto nepredpokladal, že peniaze a panstvo budú prevedené na mňa v takom mladom veku. Ale môžem si sotva sťažovať. Vždy som mal radosť byť sprosto bohatý a teraz je to všetko na moje meno. Lucius nikdy neveril mojej matke s peniazmi, takže to nie je také strašné prekvapenie, že väčšinu bohatstva som zdedil ja.

Skúšky sa vydarili. Elixíry zvlášť, bolo podarené ako ten nešikovný Longbottom rozlial svoj elixír a rozpustil polovicu Snapovho hábitu. Samozrejme, ty pravdepodobne na tom nenájdeš nič zábavné, že? Viem si predstaviť, ako mi hovoríš, aby som sa nesmial Longbottomovi. Predpokladám, že on skutočne nemôže za to, že je idiot.

Rozmýšľal som, že možno, keď sa na to budeš cítiť, tak by si mohla prísť na návštevu na panstvo. Zostať deň alebo dva, ak si budeš priať. Viem, že určite uvažuješ, ako ťa môžem žiadať, aby si prišla na návštevu na miesto, ktoré je známe početnými nespravodlivosťami a množstvom temných, podlých komplotov. Len si myslím, že bude veľmi zábavné, že sa Lucius kvôli tomu bude obracať v hrobe.

Premysli si to. Mám tu celú našu prácu. Dumbledore to poslal deň potom, ako som prišiel domov. On je buď veľmi prefíkaný alebo oveľa viac bláznivejší, ako som si myslel. V skutočnosti je to asi kombinácia oboch. A keď Dumbledore stále schvaľuje, aby sme pracovali spolu, ako by si mohla neprísť? On je tvoj hrdina, po Potterovi, rozhodne. Len o tom premýšľaj.

Draco.

Hermiona zatvorila list a zaklonila sa na svojej stoličke za stolom. Úsmev sa jej rozšíril po tvári a ona sa cítila lepšie než v predchádzajúce dni. Ale ísť na panstvo?  Nevedela, či to prichádza do úvahy. Nepovstali by čistokrvné múry a nerozdrvili ju za jej opovážlivosť?

Mierne zaklopanie na dvere sa ozvalo a jej matka nakukla dnu.

„Hermiona, toto ti prišlo potom, čo si odišla od stola.“ V jej rukách bol zabalený balíček.

Hermiona sa trochu zamračila, keď vzala balík od svojej matky. Nevedela o nikom, kto by jej mohol poslať niečo také. Jej matka odišla preč a nechala Hermione trochu súkromia.

Opatrne rozbalila papier držiac zabalený balíček, čo najďalej od seba. Vedela dosť o čarodejníckom svete, aby nedôverovala predmetom, že sú tým, čím sa zdajú. Ale ako papier mizol, rozpoznávala tmavozelenú koženú väzbu knihy. Vzrušene Hermiona strhla zvyšok papiera a pozerala s úžasom na vlastné meno vytlačené cez celú prednú obálku knihy. Lemovaný červenou a napísaný zlatými písmenami znel nadpis knihy Preklad. A pod tým bolo: Zväzok I. z denníkov Gregoriusa O'Learyho od Hermiony Grangerovej a Draca Malfoya.

Civela na to neveriacky. S trasúcimi rukami opatrne otvorila knihu a začala rýchlo listovať stránkami. Boli ručne popísané. Znova Dracom a len polovica knihy bola zaplnená. Zvyšok bol nepopísaný a prázdny. Na úplne prvej strane jej napísal odkaz.

„Toto je samozrejme len hrubý návrh. Predpokladáme, že udržíme naše objavy ešte v tajnosti. Ale Dumbledore si myslí, že za rok, či dva, by sme ich mohli skutočne uverejniť. Začal som na tom pracovať, len čo si odišla zo školy. Myslím, že to vyšlo celkom dobre.“

Bolo tam už len pár slov. Hermiona si nebola istá, ale pomyslela si, že ich tam pridal až po dlhom zvažovaní.

Sklon jeho písma sa zdal odlišný od zvyšku odkazu. Hermiona sa rozhodla, že sa ho na to opýta, keď sa dostane na panstvo, pretože sa práve rozhodla, že tam pôjde. Ako by po tom všetko mohla neisť? Na konci jeho odkazu boli dve nádherné krátke slová: