"Ja..."
Tak to povedz! Povedz, že ho nemiluješ!
To niečo v jej vnútri stíchlo a zmenilo sa na všade prítomný šepot.
"Ja..."
Nebola schopná nič povedať. Chcela povedať, že ho nemiluje. Ale bola by to
pravda?
"Nechaj to tak," vyriešil to za ňu a otočil sa smerom k stolu a vzal do ruky
pohár šampanského.
"Draco..." začala, no utíšil ju.
"Nie. Nechaj to tak. Nikdy to nepochopím, tak sa nesnaž mi to vysvetliť. Nechcem
to počúvať."
Hermiona sa postavila.
"Musím ísť do práce," vyhŕkla zo seba.
To Draca donútilo pozrieť na ňu?
"Si tu kvôli Meredith, nemôžeš odísť."
Hermiona vedela, že mal pravdu.
Bez slova sa však otočila a vrátila sa do domu. Nemôže tu s ním ostať. Skrátka
to nešlo. Otázne len bolo, čo ju nútilo odísť. Hanba? Alebo snáď vina? Ak áno,
tak prečo?
Prešla cez sklenené dvere, pri čom na sebe cítila zrak ako Draca, tak Harryho.
No ona sa donútila pozerať do zeme. Kašle na nich. Na oboch. Aký bol jej živote
doteraz
jednoduchý. Jeden sa
do jej života doslova
prisťahoval,
druhý je v ňom
minister. Aké
nefér to bolo.
Predierala sa davom, keď narazila na dvoch malých chlapcov, sediacim na zemi.
Boli navlas rovnaký, obaja pekné ryšavé vlásky a oči modro šedé po mame.
Zohla sa k nim.
Malí si jej všimli a radostne sa usmiali.
"Miona," ozvali sa malé veselé hlásky.
Hermiona pre nich bolo moc ťažké a tak ich Meredith naučila na Miona.
Hermiona chlapcov objala. Vlastne sa s nim nestretávala tak často, no tí malí ju
vždy začali objímať, akoby ich každý deň rozmazlovala.
A tak Hermionu z ničoho nič napadlo, že sem možno skutočne patrí. Čudná
myšlienka, po šiestich rokoch tak pustého života. Stále pracovala, tak raz do
mesiaca sa stretla s Ronovou rodinou, ešte si občas vyšla von s Olivierom,
Francúzom z oddelenia pre prijímanie pracovníkov. Bol to jej priateľ už pred
nehodou a zostal ním i po ňom. Keď bola vo Francúzsku, pár krát ju dokonca
prišiel navštíviť, pretože jeho rodičia nebývajú ďaleko od miesta, na ktorom
strávila takmer dva roky. Dva roky samoty.
A teraz je doma tu. Ako podivne hriala už len tá myšlienka. Usadila sa. Je to
tak. Rozbehla noviny. Slušne zarába. Má všetko, okrem jedného. Okrem veci, ktorá
je nepochybne jednou z najkrajších stránok života. Chýbala jej vec, ktorú
predstavovali tie štyri nezbedné ručičky, ktoré sa za ňou naťahovali.
Nemala rodinu. Ani len lásku. Vlastne, mohla mať priateľov a známych. Ale i tak
bola sama.
Akoby sa niečo v nej v tú chvíľu zháčilo a ona sa vyplašene postavila.
Porozhliadla sa. A pochytila ju panika.
Je snáď blázon? Je to prejav bláznovstva? Hystérie?
Asi. Možno. Nie. Nie je.
Ale bála sa. Zrazu sa tak veľmi bála.
Akoby bez rozmyslu, v šoku, sa začala obzerať a pobehovať z miesta na miesto. A
nikto si jej nevšímal.
Pocit samoty sa zvýšil a naplno sa v nej prejavila panika.
Mala pocit, že nemôže dýchať. Že jej niečo stláča srdce a duní jej v hlave.
Začala sa potácať, neschopná myslieť.
Pohľad jej padol na dvere. S priam šialeným výrazom sa rozbehla k nim a vybehla
von.
Nikde nikto. Nikto pri nej nie je! Nikto nie je s ňou!
Po lícach sa jej začali valiť slzy a z hrdla sa jej drali tiché, no bolestne
žalostné vzlyky. Počula samu seba ako stále opakuje: "Som sama..."
Už zase ostala sama! Zase!
Nie je jej súdené byť s niekým. Všetci ju opustili. Všetci...
Pocítila silné paže, ako sa okolo nej ovinuli a pritiahli si ju k sebe.
Prekvapene otvorila oči a zalapala po dychu. Akoby sa zrazu vrátila do
normálneho sveta.
Oblial ju chlad, tvár jej ošľahával vietor a stopy po slzách za sebou nechávali
štipľavú stopu. Zdvihla pohľad k mužovi, ktorý si ju tisol k hrudi a ktorého
srdce tak upokojujúco bilo. Až teraz k nej doľahol jeho šepot.
"Neboj sa Hermiona, to som ja... Všetko bude v poriadku... Neboj sa... Ty
nie si sama... Už ťa nikdy
neopustím... Vždy
budem s tebou...
Ver mi..."
Znova zavrela oči a pritisla sa bližšie k mužovi, ktorý ju objímal. Obtočila
ruky okolo jeho tela a započúvala sa do pravidelného tlkotu.
"Prepáč mi to všetko... Už ma nikdy nenechávaj samú... Prosím..."
"Sľubujem..."
Koho tipujete, že to bude?:))
![Lekcie [Lost]](images/topics/margaretka.jpg)
Vitajte, ste prihlásený ako Neprihlásený