Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dvadsiata kapitola – Byť tebou, byť všetkým, čím si...

Nemali ako zistiť, či Tara Turpinová obvinila Snapa z vlastnej vôle, alebo do toho bola zapletená aj jej staršia sestra – a keby aj boli obe možnosti pravdivé – či hrali aj inú rolu v zlovestnom sprisahaní uvrhnúť čarodejnícku Britániu do totality. Hermiona sa domnievala, že sa to nezaobišlo bez Imperia („to je vaša odpoveď na všetko“, pohŕdavo sa zaškľabil Snape). Trúfol si predložiť teóriu, že Lise Turpinovej bolo prisľúbené miesto zástupkyne na novom oddelení, ak presvedčí sestru, aby klamala pred Wizengamotom („vy si zjavne myslíte, že všetci čarodejníci sú slizolinčania,“ sfúkla ho).

Avšak špekulácie, aj keď čisto teoreticky prínosné, ich nepriviedli nikam. O hodinu neskôr sedeli pri kuchynskom stole s čo najpresnejším zoznamom personálnych zmien na ministerstve za niekoľko predošlých mesiacov, aký dokázali vypracovať. Boli presvedčení, že pohľad na celový súpis novovymenovaných by im mohol niečo odhaliť. Snape nástojil na doplnení zoznamu fakúlt a pôvodu, aby videl, či sa neobjavia nejaké schémy.

Výsledok bol rovnako frustrujúci ako pri pokusoch nájsť súvislosť medzi vyhosteniami.

Devon Dawlish, vedúci Oddelenia presadzovania čarodejníckeho práva – Bystrohlav, čistokrvný. Mandy Brocklehurstová, vedúca Oddelenia zásobovania – Bystrohlav, muklorodená. Dean Thomas, vedúci Oddelenia pre výskum a vývoj elixírov – Chrabromil, muklorodený. Jack Sloper, Fudgeov osobný strážca – Chrabromil, čistokrvný. Eckhart Scrimgeour, vedúci Oddelenia informácii – Slizolin, čistokrvný. Lisa Turpinová, zástupkyňa vedúceho Oddelenia informácii – Bystrohlav, muklorodená.

Snape dopísal kostrbatým písmom: Tisifoné Basilová, vedúca Oddelenia škôd spôsobených kúzlami v Nemocnici svätého Munga – Bifľomor, čistokrvná.

„Nebola povýšená, no nesporne je kľúčovým prvkom v tejto pavučine lží,“ povedal a pokrčil plecami.

„Bifľomor?“

„Nepodceňujte túto fakultu, slečna Grangerová.“

„To nerobím, len som si myslela, že sú všetci – ehm – dobrí.“

„Nie, sú lojálni. A to môže byť dosť nebezpečné.“

„Na dôvažok,“ riekla a mračila sa na mená, „sú v tomto zozname muklorodení i čistokrvní; prinajmenšom jeden absolvent každej fakulty; ľudia, ktorí boli nepriateľsky naladení voči rádu i takí, ktorí bojovali na našej strane – a čo je najlepšie, niektorí z týchto „podozrivých“ sotva jeden druhého poznajú. Pre Merlina, toto je reprezentatívna vzorka čarodejníckeho sveta! Stále nám niečo chýba, nevieme v tom nájsť logiku.“

„S najväčšou pravdepodobnosťou sú významné len niektoré z týchto povýšení, ostatné nie. Možno keď zistíte, kto riadi Rokfort a Ollivanderov obchod, alebo kto zaujal miesto Artura Weasleyho na Oddelení pre odhaľovanie zneužitých muklovských artefaktov...“

Hermiona si neisto hrýzla spodnú peru. „Odmietam veriť, že je to neriešiteľná hádanka. Možno na to ideme zle. Čo vieme s istotou?“

Zrejme to bola otázka, na ktorú chcela odpovedať sama. Zodvihol obočie, podvoľujúc sa jej.

„Harryho držia v zajatí,“ pokračovala poučujúcim tónom. „Nevieme presne prečo, no zdá sa, že ho používajú ako strategickú zbraň. Takmer všetci, ktorých som stretla v Šikmej uličke alebo na ministerstve, hovoria čosi o „úbohom Harrym Potterovi“. Viete, že stovky čarodejníc a čarodejníkov zažínajú večer v oknách sviečky ako symbol nádeje, že sa uzdraví?“

„Keď vezmem do úvahy hlúposť detí, ktoré som učil na Rokforte, som presvedčený, že ich rodičia sú schopní všetkého.“

„Ale prestaňte! Popremýšľajte nad týmto: Aké hrozné musí byť pre obyvateľov myslieť si, že sa smrťožrútom podarilo to, čo nedokázal temer všemocný Voldemort? Ktoré zmeny uskutočnené v záujme bezpečnosti by sa vám zdali priveľmi obmedzujúce, keď sa bojíte, že môžete byť nasledujúcou obeťou? Presnejšie povedané, ak sa domnievate, že ste len o vlások unikli pred smrteľným zranením, keď ste boli naposledy nakupovať? Prešli iba tri roky, čo sme sa zbavili posledného Temného pána. Ľudia sú hrozne unavení žitím v ustavičnom strachu a je jasné, že sú ochotní pristúpiť na všetko, aby tým nemuseli prejsť znovu. Bol potrebný niekto veľmi populárny – niekto, koho skutočne obdivujú, aby z nich tie názory vytriasol.“

„Hovoríte, že Potter je pre sprisahancov zbraňou, no keby bol voľný, bol by silnou zbraňou proti nim.“

„Áno, presne tak, bol by živým dôkazom toho, aké je ministerstvo prehnité. Trávime čas snahou priradiť tvár k anonymnému komplotu, keď by sme skrátka mali zaútočiť na najzraniteľnejšie miesto.“

„Geniálny nápad! Jednoducho skvelá dedukcia! No je tu jeden maličký problém,“ riekol Snape a tón hlas mu klesol do najuštipačnejšej polohy, „zachrániť ho je vonkoncom nemožné.“

„Áno, domnievali sme sa, že je to tak, však? No myslím, že by sme si mali vziať príklad od Voldemorta,“ odvetila pokojne.

„Slečna Grangerová, načisto ste potratili...“

„Myslím, že zo mňa bude skvelá Tisifoné Basilová, čo poviete?“

Nastalo dlhé ticho. Zadíval sa na ňu tým prenikavým pohľadom, ktorý pravdepodobne používal pri legilimencii, no tentokrát bez žiadaného efektu, pomyslela si Hermiona.

„Budete sa musieť dostať nejakým spôsobom do Rokfortu a za splnu natrhať úhorník liečivý.“

„Pôjdem Rytierskym autobusom.“

„Taktiež budete musieť ukradnúť pár Basilovej vlasov.“

„To zvládnem.“

Snape si povzdychol a odsunul si prameň vlasov z očí.

„Obával by som sa, že mám na vás zlý vplyv, keby mi nebolo známe, že ste v škole urobili niečo pozoruhodne podobné.“

„Ako ste sa – och!“ zastonala a zaborila tvár do dlaní, čo utlmilo jej ďalšie slová. „Asi som si mala uvedomiť, že elixíry, ktoré som užila, nie sú súčasťou bežných zásob na ošetrovni. Len by som pre zaujímavosť rada uviedla,“ dodala upäto a rebelsky vztýčila bradu, „že ten odvar všehodžúsu bol bezchybný. Millicent Bulstrodová mala náhodou mačku so srsťou takej istej farby ako jej vlasy.“

„Viem, že ste ho uvarili správne, vy nemožné dievčisko – inak by ste pravdepodobne boli už mŕtva.“

Drzo sa naňho zaškerila. „Páni, myslím, že je v tom kdesi skrytá pochvala.“

Nedokázal tomu zabrániť, spontánne sa rozosmial.

„Môžete si myslieť, čo chcete,“ povedal, keď sa mu podarilo ovládnuť. „Začnime hneď od zlatoočiek; budú sa musieť povariť tri týždne, ako ste si iste vedomá.“

Natiahol ruku, aby jej pomohol vstať. Mala jemnejšiu dlaň než on, bezpochyby preto, že nemala toľko času vyrobiť si mozole. Bol na seba mimoriadne nahnevaný za to, že si našiel zámienku, aby sa jej dotkol – nemohol sa už tváriť, že je to iba o sebakontrole; toto bol totiž jej absolútny nedostatok – no faktom zostáva, že ho oveľa viac naštvalo, že ju musel pustiť.

„Škoda, že nemôžeme kúpiť trochu odvaru všehodžúsu – chcem povedať, že toto nás fakt spomalí, aj keď viem, že by vyzeralo veľmi podozrivo, ak by som sa naň vypytovala. Nemyslím, že ho niekde predávajú, hádam okrem Zašitej uličky, aspoň si to nedokážem predstaviť.“ Všimol si, že hovorila rýchlejšie než zvyčajne, k čomu sa uchyľovala vždy, keď bola nervózna. Líca jej mierne sčerveneli.

S omračujúcou jasnosťou si uvedomil, že má dobré vyhliadky na to, že ju skutočne priťahuje, že si to nevyhodila z hlavy, ako predpokladal, a že by ju možno mohol pobozkať priamo tu v kuchyni. Sladká Nimue, túžil ju pobozkať priamo v kuchyni. Nezáležalo mu už na tom, že bola jeho bývalou študentkou a asi by mu bolo fuk, ak by ňou bola i v súčasnosti, až tak ďaleko došiel.

NIE. V duchu sa striasol a snažil sa zrušiť to hypnotické kúzlo. Moc – mala nad ním moc; ešte viac by sa jej vydal na milosť. Odkedy pred ôsmimi dňami vstúpil do dverí – naozaj to bolo len pred ôsmimi dňami? – postupne v jej blízkosti strácal nad sebou kontrolu. Ak v tejto chvíli nestanoví medze, trpko to oľutuje. Lepšie byť frustrovaný, než sa podvoliť.

Náhle sa otočil na päte a vyrazil hore schodmi.

* * * * *

„Spln mesiaca nebude skôr než začiatkom októbra,“ povedala Hermiona, keď vhodila zlatoočky do kotlíka postavenom na miernom ohni. „To je od dnes o dva a pol týždňa, takže zlatoočky budú skoro hotové.“

„Ako presne chcete tú zámenu uskutočniť? Premôcť tú ženu v kancelárii, pripútať ju k stoličke a odtrieliť zachrániť spiaceho princa?“

„Počuli ste, ako tá druhá liečiteľka hovorila, že Basilová je v nemocnici stále, občas dlho do večera. Myslím, že by bolo najlepšie počkať, kým odíde domov, a potom sa vydávať za ňu. Tak jej nepravidelný pracovný čas bude pracovať v náš prospech.“

„Pripravím vám protijed na Dúšok živej smrti,“ povedal Snape, nenápadne jej tým dávajúc súhlas. „Budete musieť dostať Pottera z izby, keby náhodou bol niektorý z aurorov súčasťou komplotu, vziať ho niekam na tiché miesto – azda na toalety – a dať mu dávku protijedu. Mal by ho ihneď prebrať k vedomiu, hoci nedokáže zamedziť ochabnutiu svalstva spôsobenému štvormesačným pobytom na lôžku.“

Hermiona sa v svojom kresle schúlila do klbka – v jeho, v jeho kresle! – a zachmúrila sa. „Ale ako ho dostanem z nemocnice bez toho, aby nás niekto videl? Do sprisahania nemusia byť zapojení len aurori... Čo myslíte, dokázal by Harry hneď vzápätí zniesť ďalší elixír? Ehm... nie veľmi príjemný?“

Snape tentoraz úspešne potlačil smiech, ktorý sa mu temer vydral z hrdla. „Chystáte sa ho premeniť na seba?“

„Nie, uvažovala som, že si vrátim svoju vlastnú podobu a Harryho premením na Kevina Whitbyho, toho mladého milého strážcu, zatiaľ ne-aurora.“

„To je sľubné, slečna Grangerová. Postupom času sa z vás môže stať celkom slušná slizolinčanka.“

„Vďaka.“

„V tomto nádherne prefíkanom pláne sa však objavil jeden závažný problém. Ako dostanete Pottera z nemocnice, keď bude asi príliš slabý na to, aby kráčal?“

Zošpúlila pery a niekoľko minút hľadela do prázdna. Potom prehovorila: „No,“ vydýchla, „komplikujeme to viac, než je nutné. Ak som liečiteľka Basilová, nebudú ma prehľadávať a nemusím odovzdať prútik.“

„To vám nebude nič platné,“ namietol Snape. „Nemôžete sa bezpečne premiestniť s tou hroziacou katastrofou; verte Ollivanderovým slovám.“ Teatrálne sa odmlčal. „Ale mohli by ste dnu prepašovať neregistrované prenášadlo.“

Široko sa usmiala. „Budeme preč skôr, než si aurori uvedomia, koľká bije. Nebudem sa ani musieť babrať s protijedom. Uvedomujete si, že teraz je to presná kópia Voldemortovho plánu z Trojčarodejníckeho turnaja, len obrátene? Unesieme Harryho naspäť pomocou rovnakej mágie.“

„Až na tú časť so zdolaním osoby, ktorú budete zosobňovať, a zamknutím tej úbožiačky do debny.“

„Ehm, správne. Pripúšťam, že je trochu znepokojujúce uvažovať o akomkoľvek jeho napodobňovaní, aj keď je to pre dobro. Šikmá plocha a tak ďalej.“

„Presne tak,“ súhlasil, miešajúc zlatoočky.

* * * * *

Hermiona Grangerová nikdy nepatrila k ľuďom, ktorí odsúvali nepríjemné úlohy, takže o tretej popoludní odišla do Nemocnice svätého Munga. Snape si vsunul mobil medzi ucho a plece a – aby odviedol myšlienky od všetkého zlého, čo sa jej mohlo stať pri pokuse utiecť s niekoľkými liečiteľkinými vlasmi – zoraďoval prísady do elixírov podľa abecedy. Všimol si, že chýba koža z bojgy africkej. Hermiona sa po ňu bude musieť zastaviť v lekárni včas, aby ju pridali k zlatoočkám.

Počul drnčiaci zvuk premiestňovania sa cez hopšup sieť. Práve musela opustiť ministerstvo. Jeho nová úloha ho od začiatku znervózňovala, tá nutnosť zostávať doma, zatiaľ čo niekto iný odchádzal na výzvedy. Bol by oveľa radšej špehoval sám. Teraz nemohol vidieť ľudí, s ktorými hovorila, nemohol posúdiť, či klamú, pozorovaním výrazu v ich očiach či spôsobu, akým držali bradu. A, pravdaže – zasa bol ten pocit späť, aby ho opanoval – cítil sa bezmocný, uviaznutý v úlohe poradcu zanovitej chrabromilčanky (dominujúcej bez ohľadu na to, aká ľstivá sa snažila byť), ktorá si mohla vybrať, či jeho radu prijme, alebo nie.

Takže si bol nútený priznať, že situácia sa vystupňovala do neúnosnej miery. On... sa o ňu bál, nemalo zmysel to popierať. Hoci v tejto chvíli nemal žiaden dôvod domnievať sa, že pseudosmrťožrúti vysielajú z diaľky nejaké smrteľné kliatby, už samotná skutočnosť, že ministerstvo neváhalo úmyselne zraniť občanov, aby podporilo ilúziu, ho prinútilo sa zamyslieť, či by sa uspokojilo s vyhostením niekoho, kto odhalil rozsah ich podvodu a aktívne ho maril. Ak niekto zo zainteresovaných príde na to, čo Hermiona robí, môže prísť o život.

„Zbytočne neriskujte,“ zamrmlal. „Máte hŕbu času. Nemusí to byť vykonané dnes.“

„Keď je potrebné to urobiť, nech je to urobené rýchlo,“ nervózne si zahundrala pod nos, chybne citujúc Shakespeara.

„Práca chvatná, málo platná.“

„To hovorí ten pravý.“

Vzkypel v ňom hnev. „Pozrite, ako dobre to pre mňa dopadlo.“

„Vodu káže, víno pije, však, pán profesor?“

„Predstavte si – myslel som si, že jedinou výhodou tejto komickej situácie bude to, že budem slastne ušetrený vášho odvrávania.“

„Prepáčte. Som len trochu nervózna.“

„Prosím, povedzte mi, že ste v prázdnej chodbe.“

„Vlastne v prázdnom výťahu.“

Počul zvonček a zvuk otvárajúcich sa ťažkých dverí. Chodbou sa rozliehal klapot jej čižiem, o chvíľu neskôr nasledovalo prenikavé zaklopanie.

„Ehm, liečiteľka Stroutová? Som priateľka Harryho Pottera. Zastavila som sa tu pred pár dňami. Napadlo mi, či by som nemohla chvíľku počkať v kancelárii liečiteľky Basilovej, keby sa náhodou objavila.“

Pre jeho slizolinský jemnocit to bolo neznesiteľne priame, no usúdil, že je to pre ňu to najlepšie, pretože to nebola lož a naskytol sa jej tak oprávnený dôvod zdržiavať sa v kancelárii, ak by ju tam niekto – vrátane Basilovej – pristihol.

„Ale áno, dušička. Už si spomínam. Azda sa nič nestane, ak počkáte, pravdepodobne tu čoskoro bude, aby dokončila koncotýždňové papierovačky, takže ste si vybrali vhodný čas.“

„Výborne!“ povedala Hermiona a bola spokojná, že to vyznelo tak, ako zamýšľala.

Ďalší klapot opätkov, potom ticho. Pozrel na hodiny v izbe – ukazovali 15:30 – a dúfal, že by mohla byť rýchla. Prešlo päť minút a on nepočul nič okrem šušťania papierov. Pätnásť.

„Aké ťažké je nájsť jediný vlas?“ zasyčal, čoraz väčšmi ustarostený. Bolo v poriadku, ak bol človek pristihnutý, ako sedí v niečej kancelárii, no nie pri prehľadávaní.

„Už tu dnes museli byť škriatkovia,“ sykla mu naspäť.

O chvíľu neskôr vyplašene zatajila dych – a potom dokázal rozoznať zvuk blížiacich sa krokov ozývajúcich sa v rozľahlej chodbe.

„Accio vlasy Tisifoné Basilovej,“ zašepkala naliehavo.

„NIE, slečna Grangerová...“

Uvedomil si, že to bolo prineskoro. V hlave mu skrsla hrozná predstava liečiteľky privolanej k Hermione hlavou napred. Všetko záviselo od toho, či sa v súčasnosti v kancelárii nachádzali nejaké vypadnuté vlasy.

I keď nepočul žiaden bolestivý výkrik. To bolo asi dobré znamenie.

Ticho prerušil pokojný hlas. „Môžem vám pomôcť, slečna...?“

„Grangerová, madam. Som Harryho blízka priateľka a napadlo mi, či by ste mi mohli povedať, či... či jestvuje nejaká šanca, že...“ Odmlčala sa a potiahla nosom. „Preberie sa niekedy?“

„Nesmieme strácať nádej, slečna Grangerová. Stávajú sa aj zvláštnejšie veci.“

Áno, dejú sa práve teraz, pomyslel si Snape rozmrzelo.

„Vyzerá tak pochudnuto,“ riekla Hermiona so skutočnou obavou v hlase.

„No nie nezdravo. Vyrozumela som, že je od prírody štíhly.“

„Myslíte, že by pomohlo, keby som ho navštevovala častejšie? Azda mu čítala?“

„Žiaden výskum nepotvrdil, že by to spôsobilo nejaký rozdiel. Verte mi, robíme všetko, čo vieme.“

Nastalo krátke ticho. Snape sa domnieval, že Hermiona si utiera oči vreckovkou, ktorú jej pre ten prípad dal.

„Vážim si všetko, čo preňho robíte,“ povedala napokon.

„Dôverujte mi, slečna Grangerová,“ odvetila liečiteľka s prvým náznakom roztrpčenosti v inak úplne pokojnom hlase. „Je mi potešením. Pekné popoludnie.“

Klapot podpätkov vychádzajúcich na chodbu. Zvonček – dvere výťahu.

„Tak čo?“ spýtal sa Snape nedočkavo, keď počul, že sa za ňou zavreli.

„Mám ich,“ zašepkala. „Vlastne sa mi podarilo získať celý chumáč. Bol pod stolom a nezmestila sa mi tam ruka.“

„Privediete ma do hrobu,“ zahundral si pod fúzy.

„Myslím, že to bol šikovný nápad,“ povedala na svoju obranu. „Tentokrát aspoň naisto viem, že neskončím s chvostom.“

Pozn. prekl.: If t'were be done, t'were well it be done quickly – Macbeth, 1. dejstvo, 7. obraz: Keď sa tak stane, že sa má tak stať, nech sa to stane rýchlo. (preklad Jozef Kot)