archiv.hpkizi.sk
Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 13.04. 2008
Téma: Ich miestnosť

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ich miestnosť

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Their room

Autor originálu : Aleximoon

Link na originál : Their room

Počet slov originálu: : 110 918

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Friendship , Humor , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: žiadne Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Aleximoon, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling.
** Autorom anglického originálu je Aleximoon.
Chapter 26. Hermione Learns a Curse

Beta.read: EGGY



Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu

 „A ako presne navrhuješ, že to vyskúšame?“

Draco sa obzrel cez plece na Hermionu, ktorá sa vliekla niekoľko krokov za ním a nadvihovala si lem svojho hábitu, aby zabránila tomu, aby sa zašpliechal blatom.

Pozrela sa nahor na neho.

„Chcem tým povedať, prečo ma vlastne vlečieš von z hradu do tejto špiny? Máme nejaký plán?“

Strávili väčšinu včerajšieho večera prekladaním kúzla, o ktorom ona dúfala, že nejako zachráni jej vzácneho Pottera a možno nejakých ďalších ľudí pred prívalom temných čarodejníkov, ktorí sa blížili. Kúzlo mali premyslené a precvičovali ho. Znova a znova trénovali ich výslovnosť. Študovali ho, až kým ich neboleli oči a plamene v ohnisku sa nezmenili na tlejúci popol. A predsa Draco nejako dokázal  presvedčiť Hermionu, aby sa s ním skoro ráno stretla na schodoch pred vstupnou chodbou.

Viedol ju naprieč pozemkami hradu. Ranný vzduch bol trochu chladný, napriek tomu, že počasie bolo už podstatne teplejšie. Obloha bola naplnená nízkymi, zlovestnými mrakmi, ktoré predpovedali, že neskôr popoludní bude pršať.

Ani jeden z nich toho veľa minulú noc nenaspal a podľa Dracovho názoru kvôli tomu bola Hermiona mrzutá. Náhle sa zastavila a Draco sa otočil, aby na ňu počkal. Pozerala sa na Zakázaný les, ktorý sa rysoval pred nimi.

„Nepôjdeme veľmi hlboko,“ povedal Draco jednoducho.

„Želám si, aby sme tam vôbec nemuseli ísť.“ Hermiona sa na neho zamračila, „zabudol si na ten posledný krát, čo sme sa dostali blízko k Zakázanému lesu?“

Draco určite nezabudol na chvíľu, ktorú spolu strávili v chatrči toho polovičného obra. Ale keď sa na to pozrel spätne, Draco pokáral sám seba za to, že stratil tak veľa času dohadovaním sa, keď tam boli iné veci, ktoré mohol v tej chatrči robiť s Hermionou. Uškrnul sa sám sebe.

„Nerob si starosti, mantichora je mŕtva, nemusíme mať žiadne obavy.“ Povedal rozhodne, bojujúc znovu so svojím úsmevom.

„Tam je niečo iné,“ jej tvár veľmi zbledla a v jej očiach sa objavil záblesk plný obáv. „Bola som tu v jeden deň a myslela som si, že... že ma niekto sleduje.“

„Sleduje ťa? Hermiona, nikdy som si nemyslel, že si taká egocentrická.“

„Nežartujem, Malfoy!“ Jej hlas vybuchol a Draco si všimol, že si začala nervózne poťahovať jeden rukáv na hábite.

„Nerob si starosti, som tu, čo zlé by sa mohlo stať.“ Draco venoval Hermione svoj najjasnejší Malfoyovský úsmev.

Ako odpoveď Hermiona prekrížila svoje ruky a pozrela sa na neho pohľadom, ktorý mu pripomenul, čo zlé by sa mohlo stať.

„Pozri, ak sa chceš vrátiť do svojej nádhernej Chrabromilskej veže a skryť sa za chrbát Pottera, potom nech sa páči!“

Draco sa vzdal pokusu prehovoriť Hermionu, aby ho sprevádzala. Bol Malfoy a to znamenalo, že nikdy o nič nežiada. Otočil sa nazad a pokračoval ďalej medzi tmavé stromy. Potešilo ho ale, keď stále za sebou mohol počuť kroky, spolu s nejasným frflaním pod nosom.

Pokračovali takto dlhý čas, viedol ju hlbšie do lesa, ďalej od hradu. Draco vedel, že slnko už vystúpilo vysoko, ale jasné lúče nedokázali preniknúť cez klenbu stromov. Tiež pochyboval, či slnko zvládne odohnať dažďové mraky, ktoré tak trpezlivo čakali nad školou. Nakoniec sa rozhodol, že už zašli dosť hlboko do temnoty na to, aby urobili, čo potrebovali.

„Myslím, že toto bude dobré miesto,“ prosto povedal.

„Dobré miesto na čo? Ešte stále si mi nepovedal ako plánuješ vyskúšať to kúzlo.“ Hermiona si začala vyťahovať listy von z vlasov. Draco ich viedol cez niekoľko húštin nechápavých stromov a v Hermioniných hnedých vlasoch uviazlo niečo málo listov ako väzňov.

Draco sa na ňu zblízka pozrel a potom povedal, „dobré miesto na to, aby si sa naučila kúzlo Cruciatus.“

Hermiona zmrzla, jej štíhle prsty sa zaplietli do červenohnedého uzla. Zdvihla hnedé oči, aby sa stretla s jeho sivými. Dokonca sa ho ani nespýtala ako to, že to kúzlo pozná alebo kto ho to naučil.  Hermiona nikdy ani na chvíľu nepochybovala o jeho schopnostiach. Jednoducho začala vyčesávať ešte viac listov zo svojich vlasov ako keby ho nepočula.

„Hermiona,“ začal Draco.

„Nie,“ rozhodne ho prerušila. „Musí byť iná možnosť. Vždy je iná možnosť.“

„Nie je tam žiadna iná možnosť, keď to kúzlo funguje proti Cruciatus, potom bude pravdepodobné, že pracuje proti Avada Kedavra, pretože obe pracujú na tom istom princípe.“ Argumentoval.

„Idem za riaditeľom,“ vyprskla a otočila sa, aby si to namierila smerom k hradu.

„Nie, nejdeš,“ Draco ju poľahky dobehol a zachytil ju za plecia. „Pozri, dostali sme sa ďaleko, nechystám sa vrátiť sa, keď to môže byť najdôležitejší objav v moderných čarodejníckych časoch, k nejakým starým ublabotaným profesorom!“  

„To je smiešne,“ ostro vyprskla Hermiona, „a ilegálne!“

„Je to jediná možnosť,“ povedal Draco rozhodne.

„Dobre, keď si teda myslíš, že je to taký dobrý nápad...“ Hermiona zastala a zahryzla sa do pery pozrúc sa preč. „Keď si myslíš, že je to jediná možnosť, tak ty použiješ Cruciatus.“

Draco pustil Hermionine ramená a o krok cúvol. Nikdy nad tým neuvažoval týmto spôsobom.

„V žiadnom prípade nie,“ povedal rozhodne, jeho ústa divne vyschli.

Hermiona stála na mieste, kde ju pustil, hlava sklonená, jej tvár stratená za záplavou vlasov. „Dáva to väčší zmysel, urobiť to týmto spôsobom. Ty už vieš ako. Pravdepodobne si to už najmenej raz robil.“ Jej hlas znel z veľkej diaľky.

„Povedal som nie, urobíme to spôsobom, ktorý som naplánoval.“ Jeho hlas znel pevnejšie, než sa cítil.

„Ale Draco, bolo by to oveľa ľahšie, keby si ty ...“

„Povedal som nie!“  zajačal na ňu Draco.

Nemohol jej povedať, že len pomyslenie na to, ako na ňu vrhá to kúzlo, mu obracalo žalúdok. Pomyslenie na to, že by jej to mohol urobiť niekto iný, ho nútilo chcieť zabíjať. Nemohol jej to povedať... nemohol jej povedať, že ak to kúzlo nebude fungovať, tak že nikdy nebude schopný odpustiť sám sebe, že jej ublížil.

„Bude lepšie, keď to urobíš ty,“ povedal nakoniec, „je tu len malá možnosť, že O'Learyho kúzlo nefunguje. Bez urážky, Grangerová, ale ty nie si veľmi nadaná v čiernej mágii. Najhoršie, čo mi spôsobíš, bude bolesť hlavy a to len v prípade, ak to obranné kúzlo nefunguje.“

Hermiona bola extrémne bledá.

„Ja ani neviem ako sa to kúzli,“ zašepkala.

„Oh, to je ľahké!“ povedal Draco so štipkou nútenej veselosti, „dokonca aj Longbottom by to dokázal!“

Dážď začal ľahko cupotať a donútil Draca a Hermionu zovrieť svoje prútiky.

„Umbraculum,“ povedali takmer súčasne a výbuch farebného svetla okolo ich prútikov vytvoril malé, vznášajúce sa oblaky nad ich hlavami. Hermionin bol modrý a neprekvapujúco Dracov bol tmavo šedý.

„Všetko, čo musíš urobiť,“ začal Draco znova, „je namieriť svoj prútik na mňa a vysloviť kúzlo. Určite poznáš správnu výslovnosť. To je všetko.“

„Je to naozaj tak jednoduché?“ spýtala sa ho prekvapene.

„To je dôvod, prečo je to najobľúbenejšie mučacie kúzlo.“

„Nemôžem to urobiť.“

„Musíš.“ Draco sa otočil od nej a prešiel niekoľko stôp ďalej. „Teraz som pripravený.“

Hermiona zdvihla svoj prútik a namierila ho na neho, špička sa začala triasť. Vlhký vzduch spôsoboval, že jej neposlušné vlasy boli ešte neupravenejšie. Kvapôčky vody začali stekať z koncov jej sponiek. Jej oči boli doširoka otvorené a vyľakané. „Draco, nemôžem.“

„Urob to teraz, Grangerová!“ vyprskol na ňu Draco nahnevane.

Otvorila ústa, aby namietala, ale potom ich znova zatvorila. Hermiona pevnejšie zovrela prútik a na jej tvári sa objavil výraz odhodlania. Draco si vo svojej hlave okamžite začal opakovať protikúzlo, vedel, že sa to chystá urobiť.

„Crucio.“

Kúzlo znelo tak divne, keď prichádzalo z tak nevinného hlasu, ale Draco nemal ani sekundu, aby si to uvedomil, keď zakričal jedinú vec, ktorá by ho mohla ochrániť.

„Arma immeritus!“

Vedel, že ho kúzlo zasiahlo; dopad bol silný. Neskoršie Draco žasol na tým, že si nikdy neuvedomil, že Hermiona je taká mocná čarodejnica. Ale teraz, mohol myslieť len na jedinú vec... žiadna bolesť tam nebola. Obklopovalo ho mihotajúce sa opálové svetlo a mdlé raňajšie svetlo sa trblietalo po jeho okrajoch. Nejasne vedel, že Hermiona má stále prútik namierený na neho, udržujúc kúzlo. Cítil ako jeho energia rýchlo začína miznúť. Jeho perleťový štít začínal ustupovať. Slabý pocit pálenia začal narastať a Draco vedel, že ešte okamih dlhšie a začne cítiť plný účinok kliatby Cruciatus.

Hermiona spustila svoj prútik.

Skončilo to. Dracovi povolili kolená a padol na zem do blata. Mal pocit akoby cez neho práve prešlo tisíc dementorov. Každý kúsok pozitívnych pocitov z neho vyprchal, odčerpaný tým kúzlom. Zatvoril oči a okamžite z neho vyrazil hlboký výdych, keď do neho narazila Hermiona a ovinula svoje ruky okolo neho.

„Prepáč, prepáč, Draco, je mi to ľúto.“

Draco sa na ňu pozrel. Hermionine oči sa naplnili tými lesklými slzami, na ktoré sa tak nenávidel pozerať.

„Nechcela som to urobiť, vedela som, že som to nemala.“ Prepukla v plač a odtiahla sa od Draca, takmer akoby sa ho bála dotknúť.

Hermiona kľačala vedľa Draca, jej hlava sklonená, vzlykala do svojich rúk. Draco si pomyslel, že si asi niečo mrmle nesúvisle pod nosom, ale bolo ťažké povedať, čo, keď  ešte k tomu začala koktať.

Draco sa uspokojujúco nadýchol, snažil sa znovunadobudnúť niečo zo svojej sily. Natiahol ruku, uchopil Hermionine ruky a odtiahol ich preč z jej tváre.

„Hermiona,“ povedal jemne, „je to v poriadku. Neublížila si mi.“

Usedavý vzlykot začal tíchnuť a Hermiona zamrmlala: „Neublížila?“

Draco zdvihol jej bradu nahor tak, aby sa jej pozeral do tváre. Slzy stále zahmlievali jej oči, ale v tejto chvíli ich zadržala.

„Nie, nezranila si ma. Kúzlo fungovalo.“

Jej oči sa rozšírili a úplne prestala plakať.

„Vážne? Vážne to fungovalo?“

Draco sa ospalo na ňu usmial; bol tak vyčerpaný.

„Áno, fungovalo, veľmi to vyčerpáva čarodejníka, ale fungovalo to.“

Hermionina dolná pera sa začala chvieť a ovinula svoje ruky okolo Dracovho krku a pevne ho objala, slzy jej začali bohato padať.

„Myslela som, že som ti ublížila,“ zamrmlala.

Draco ju neobratne poklepal po hlave.

„Bez urážky, Grangerová, ale zdáš sa veľmi precitlivená v poslednej dobe.“

„Precitlivená? Myslíš, že som precitlivená?“ Hermiona sa odtiahla od neho.  „Za chvíľu máme záverečné skúšky a to nehovorím o NKÚ. Strávili sme celý týždeň rozprávaním sa o temných kúzlach a o diabolských čarodejníkoch.“ Hermiona sa postavila a začala sa nahnevane prechádzať v mlhavom daždi, jej malý dáždnik nestíhal udržovať s ňou krok. „A ty si ma vytiahol sem von a prinútil si ma použiť nielen kúzlo čiernej mágie, ale k tomu ešte aj neodpustiteľné! A potom, samozrejme, niečo sa medzi nami deje. A nepozeraj sa na mňa ako keby si nemal najmenšiu predstavu o čom hovorím! Pre Merlinovu bradu! Niet divu, že som v tejto chvíli trochu podráždená.“

Draco si nemohol pomôcť, ale trochu si odfúkol  s ťažko zadržiavaným smiechom. 

„Oh, myslíš, že je to zábavné?“ Jej tmavé vlasy boli kvôli dažďu skôr čierne a začali sa jej lepiť na tvár a krk. „Čo keby som ti ublížila? Nemyslím, že by som to zniesla.“ Jej pobehovanie skončila a Hermiona si sadla vedľa Draca, hnev v jej očiach sa rozplynul.

„Prečo by si to nezniesla?“ teraz sa Draco cítil lepšie; jej zúrivé rečnenie ho vždy pobavilo, dokonca aj keď bolo namierené na neho. Ale teraz položil nebezpečnú otázku a všetko pobavenie z jeho hlasu zmizlo. Draco si nebol celkom istý, či ktorýkoľvek z nich bol pripravený na odpoveď.

„Pretože... nechcela som, aby si sa zranil. A samozrejme nechcela som byť tým, kto ťa zranil.“ Zdalo sa, že veľmi opatrne volí slová.

Draco sa oprel dozadu o kmeň stromu. Neboli očividne prichystaní urobiť dnes viac odhalení, možno to tak bolo lepšie. Nebol si istý tým, akoby odpovedal, keby sa ho spýtala tú istú otázku. Vietor silno zadul a všetky vetvy sa rozhojdali a poslali nadol vodopád kvapiek. Draco zatvoril oči, keď dopadli na jeho tvár; vedel, že by sa asi čoskoro mali vrátiť do hradu, skôr než si niektorý jej prekliatych priateľov uvedomí, že chýba. Ale ustavičný dážď začal padať silnejšie a Hermiona sa posunula smerom k nemu a k veľkému Dracovmu prekvapeniu sa posadila oproti nemu. Draco sa rozhodol, že aj Potter a Weasley môžu vyslať celý tím aurorov, je mu to srdečne jedno.

„Tak to vážne fungovalo?“  Spýtala sa ho znova po niekoľkých chvíľach ticha.

„Áno,“ ospalo odpovedal.

„Myslíš, že by to mohlo zastaviť Avada Kedavra?“  Hermiona znela trochu dychtivo.

„Pri mojom odbornom odhade mohlo. O'Leary sa zatiaľ nemýlil.“

„To je na teba veľmi optimistické.“

Draco sa na ňu pozrel.

„Nuž, veď sa zakaždým sťažuješ, že som príliš pesimistický. Ale ak chceš dôkaz, naučíme to Pottera a keď nabudúce sa ho Voldemort pokúsi zabiť, budeme mať istotu. Podľa toho ako poznám Pottera a jeho schopnosť byť v pravý čas na pravom mieste, budeme musieť počkať týždeň alebo tak.“ Draco sa na ňu zaškeril, ale Hermiona sa na neho zamračila.

„Nemyslím si, že je to zábavné.“

Draco sa zaksichtil a potom sa naklonil, aby ju pobozkal. Jedna ruka zľahka zatláčala zadnú časť jej krku. Stiahol sa milimeter alebo dva.

„Áno, viem.“ Povedal predtým než ju pobozkal znova.

Hermiona sa usmiala naproti jeho perám a položila ruky okolo neho a pritiahla ho bližšie. Prerušila bozk.

„Pripomeň mi, že neskôr mám byť na teba nahnevaná.“

„Oh, nerob si starosti, som si istý, že na to nezabudneš. Pravdepodobne len čo skončím, poviem niečo rovnako vtipné, čo ťa rozhnevá.“

Draco sa posunul tak, aby bol nad Hermionou; skúmal ju na chvíľu. Jej mokré vlasy ležali vo vyrovnaných navlhčených kučerách okolo jej tváre a pliec, jej rovnako tmavé oči sa zdali ešte hlbšie ako obyčajne. Veril, že vďaka tým všetkým slzám, ktoré nedávno vyronila.  Bola skutočne niekedy takmer príliš pekná, niežeby jej to niekedy povedal. Draco sa na ňu usmial a znova ju pobozkal, stratiac sám seba v teple, ktorým ho ovládla.

-------------------------------------------------------

Dážď stále voľne padal, keď kráčali smerom k Rokfortu. Pozemky boli opustené vďaka nepriaznivému počasiu a Draco bol rád za taký malý kúsok šťastia. Akoby reči neboli už aj tak dosť zlé, zmienka o nich dvoch, ako sa prechádzajú cez pozemky a vyzerajú akoby práve spadli spolu do jazera, bola nepredstaviteľná. Niežeby sa v skutočnosti zrútili do jazera, ale bolo by to asi lepšie vzhľadom na to, aký mokrí boli. Jedinou suchou vecou na nich boli ich tašky.

Draca opäť potešilo, že na rozdiel od väčšiny čarodejníc, ktoré poznal, Hermiona použila časovo náročné vodu odpudzujúce kúzlo na tašku a nie na elegantné šaty alebo moderné topánky.

Hermiona zachytila jeho pohľad a usmiala sa na neho. Jej oči boli jasné a ružový náznak zafarbil jej líca. Keď pokračovala v spojení s jeho očami, žiarivý odtieň sa prehlboval až k jasnému rumencu a Hermiona sa odvrátila preč hryzúc si svoju peru. Draco sa pre seba zaškeril, keď ho práve napadla myšlienka odtiahnuť ju nazad cestou, ktorou prišli a urobiť s ňou ešte viac vecí, než sa už prihodili. Niežeby mu to dovolila, ale Draco si to mohol predstavovať.

Zastavil sa pred veľkými dverami a otočil sa k nej.

„Bude lepšie, keď pôjdeš prvá. Nechceme, aby nás niekto videl spolu.“

Zdalo sa, že teplý lesk jej očí pobledol a Draco ju už-už chcel odprosiť, keď zatlačila rýchlo do dverí a prešla vedľa neho. „Máš pravdu, samozrejme, mala som to vedieť.“  Vyprskla na neho predtým než za sebou zatvorila dvere.

Dážď začal dopadať silnejšie a bolo počuť rachot hromu. Draco stál a civel zdesene na dvere. Nikdy to nebolo také absurdné, čo sa toho týka, keď jednal s Pansy alebo s nejakým iným dievčaťom.

„Možno, je to záležitosť tých u muklov narodených.“ Zamrmlal si pre seba, keď nakoniec vstúpil do školy, potom než dal Hermione väčší náskok, než pôvodne plánoval.

Pri jeho ceste do slizolinského podzemia sa pár ľudí na neho čudne pozrelo. Ale nikto nemal odvahu, aby sa ho niečo spýtal. Dokonca ani Crabbe a Goyle, Draco skôr naháňal hrôzu. Všetci z mladších ročníkov robili, čo mohli, aby sa mu vyhli.

Žaláre sa zdali prázdne, väčšina študentov dnes kvôli pochmúrnemu počasiu radšej zostávala vo vyšších a suchších častiach školy. Toto ale Dracovi skvele vyhovovalo; v tejto chvíli naozaj nemal náladu chodiť medzi ľudí. Všetko čo chcel, bola šanca vyčistiť sa.

Para v sprchách zahalila vzduch a Draco sa stratil vo svojich vlastných myšlienkach, keď horúca voda mu odplavovala blato z tela. Väčšina z týchto myšlienok mala do činenia s istým hnedovlasým chrabromilským dievčaťom. Dracovi sa zvlášť páčila tá, v ktorej sa jej podarilo dostať sa do žalárov a pripojiť sa k nemu v sprche.

Draco vypol vodu s roztúženým vzdychom. Musí na ňu prestať myslieť. Vedel, že sa musí zbaviť tejto fixácie, ktorú mal na Hermionu. To sa skutočne stávalo veľmi nepríjemné. Zdalo sa, že vždy sužuje jeho myšlienky. Polovica času z týchto myšlienok bola úplne nevinná. Zdalo sa, že nevinné myšlienky prichádzajú tak často ako tie neslušné. Ale tie sa nezdali správne, pretože tie druhé uplatňoval zvyčajne v súvislosti s čarodejnicami.

Lucius mu raz povedal, že je v poriadku byť niečím posadnutý. Posadnutosť bola hnacou silou, ktorá môže vyformovať niekoho vlastnú vôľu. Ale Lucius ho varoval, aby nedovolil ničomu vymknúť sa mu spod kontroly, pretože chcenie by sa ľahko mohlo stať potrebou.

Draco vedel, že už nemôže nechať veci zájsť ešte ďalej. Ona ho už začala ovplyvňovať spôsobmi, o ktorých si nikdy nemyslel, že sú možné. Stal sa viac znepokojený situáciou čarodejníckeho sveta. Nehovoriac o tom, že pred ňou sa nezamýšľal nad Voldemortom, ale potom sa zabral do úvah nad jeho vlastnou bezpečnosťou. Hoci teraz sa začal zamýšľať nad JEJ bezpečnosťou. Niekto to musel byť, keď ona to očividne nebola. A dokonalý Potter nemal dosť rozumu, aby udržal svojich priateľov mimo nebezpečenstva. Však to bolo Hermionine veľké šťastie, že tento rok strávila s ním tak veľa času;  udržal ju mimo nebezpečenstva. Ale keď nebola s ním, ako ju mohol chrániť, keď ju Potter dostane do ťažkostí? Možno, že by ju mohol naučiť ešte pár trikov; zvládla Cruciatus obdivuhodne. Draco sa trochu uškrnul, keď si vybavil Hermioninu reakciu na lekciu v čiernej mágii.

Natiahol si čisté, suché šaty, prešiel si prstami po svojich vlhkých vlasoch, zahladzujúc ich späť. Jeho úškrn bledol. Potreboval sa od nej vzdialiť skôr, než bude neskoro. Je jedna vec túžiť po nej, ale bol na pokraji toho, aby si myslel, že to bolo niečo oveľa väčšie. Vzadu v svojej hlave počul Luciusa.

„Potreby ťa robia slabým.“

Prišiel ďalší list od Luciusa. Bol tak záhadný ako ostatné. Stav jeho matky sa zhoršil, ale nie strašne. Bol to vážny prípad, ale doktori zostávali plní nádeje. Hoci Draco si nevedel predstaviť nejakého doktora zo Sv. Munga dosť odvážneho na to, by povedal Luciusovi Malfoyovi, že jeho žena umiera.

Po prvý raz za veľmi dlhý čas chcel ísť Draco skutočne domov. Musel vedieť, či je chorá alebo nie. A pochyboval, že sa to dá urobiť bez toho, aby kontaktoval Luciusa. Jeho list bol krátky, k veci, a tak starostlivo formulovaný ako akýkoľvek list, ktorý Draco poslal Luciusovi. Len sa prosto spýtal, či by nemohol zariadiť, aby prišiel a navštívil svoju matku. Keď bol nakoniec spokojný so správou, zamieril k soviarni.

Vybral nevýraznú hnedú školskú sovu, aby doručila jeho list. Jeho vlastná sova bola niekde preč, ale Dracovi to bolo jedno. Výr, ktorý mu Lucius dal v deň, keď odišiel do Rokfortu, bol príliš rozčúlený, keď musel doručovať listy pre Draca a často uvažoval, či sa sova niekedy zastavila na panstve, aby odovzdala Luciusovi novinky o jeho synovi. Nie, Draco uprednostňoval používane školských sov.

List bol v bezpečí a Draco sledoval z okna ako naložená sova mizla v temných búrkových mrakoch, ktoré obklopovali školu. Práve sa otočil, aby išiel naspäť, keď cez dôverne známe zvuky  množstva húkajúcich sov započul ešte jeden. Draco skúmal temnú miestnosť a hľadal niečo, čo tam nepatrilo. A potom, pri vchode sa objavila mladá žena oblečená do školského hábitu s pevne stlačeným listom vo svojich rukách, ako keby sa obávala, že zatúlaný vánok sa pokúsi zobrať jej ho a odveje ho niekam preč. A len čo sa postava priblížila, Draco si uvedomil, kto to bol.

„Pansy,“ jednoducho povedal Draco.

Druhá Slizolinčanka uskočila nazad so splašeným výkrikom. Nepredpokladala, že tu ktokoľvek bude.

„D... Draco,“ odpovedala Pansy, keď rýchlo vrazila svoj list hlboko do vrecka. „Kde si bol dnes ráno? Nikdy nevynecháš raňajky.“

„Musel som niečo urobiť,“ opatrne odpovedal Draco.

Pansyine oči sa nejasne zúžili, ale potom sa teplý úsmev rozpustil chladné črty jej tváre. „Rozumiem,“ jej úsmev sa prehĺbil, „práve teraz prechádzaš ťažkým obdobím, to s tvojou matkou a tak. Moja matka má hlavu v smútku, ak ti mám pravdu povedať, už bola štyri krát u Sv. Munga a prišla domov ešte viac rozrušená ako bola predtým.“

Draco na to nepovedal nič; uvedomil si, že ho Pansyine sympatie dosť znepokojujú.

„Viem, že som ti to hovorila už predtým,“ Pansy prešla k nemu a položila mu ruku na rameno, „ale ak sa budeš chcieť s niekým porozprávať, som ti vždy k dispozícii.“ Usmiala sa a zosilnela svoj stisk. „Ani sa nemusíme rozprávať, ak nechceš, existujú iné veci, ktoré môžeme radšej robiť, keby si chcel.“

Pansy zdĺhavo prešla rukou nahor po jeho pleci, a potom dozadu cez jeho vlasy. Jej prsty sa stiahli a ona si ho pritiahla nadol, aby sa stretla s jeho perami. Boli hladké a lesklé od niečoho, čo vždy mala na nich. Kedysi to Draco považoval za veľmi pôsobivé. Ale nebolo v tom nič z tej opojnej, neovládateľnej vášne, ktorú cítil, keď pobozkal Hermioniu. Nikdy nikdy jej nebol dosť blízko. Ale bozkávajúca Pansy bola práve taká ako vždy. Premyslená a chladná.

Náhly zvuk zaznel nevhodne v temnote miestnosti. Draco zatlačil Pansy dozadu a prehľadával tienisté zákutia soviarne. Pomyslel si, že sa to možno len zabuchli dvere, ale nebol si tým istý. Pansy sa pokúsila ovinúť svoje ruky okolo neho, ale on ju zatlačil späť.

„Odstúp, Pansy,“ vyprskol.

Pansy zakopla zúrivo a zasyčala na neho.

„Čože, bojíš sa, že ťa tá humusáčka uvidí?“

Draco ustúpil, pretože bol, v skutočnosti, znepokojený na tým, že by sa toto mohlo doniesť k Hermione.

„Nevolaj ju tak.“  Jeho hlas bol pevný a studený. Používal tento hlas, aby udržal Crabbe a Goyla v rade alebo aby vyľakal mladšie ročníky a zastrašil niekoho z tých starších. Ale Pansy sa len usmievala.

„Si na tom horšie, než som si myslela, však Draco?“


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Draco dokáže přimět Hermionu k naučení se neodpustitelné kletby - to je opravdu schopný. Ale sám jí také podléhá. Jen ta Pansy se tam neměla zamotat. Komu asi posílala dopis?

Aaahoj... tuto poviedku som nasla dnes a celu som ju precitala... preklad celkom ujde ale co mi vadi su niektore hlupe chyby zle vysklonované slova stylisticke chyby a podobne veci... ak by si chcela tak by som ti to opravila... a ak by si to publikovala na http://fanfiction.potterharry.net malo by to uspech... ak sa opravia chyby tak by to jednoznacne islo... co sa tyka anglickych prekladov co si nevedela... nieco mozem doprekladat ja a ak by som si nevedela dat rady tak mam kamosku skoro prekladatelku..... ta to bude vediet.... :) Jedine s cim si nie som ista su ciarky..... to by sa ale este nejako doriesilo... rozmysli si to.... eggy@atlas.sk
maj sa pekne a vela zdaru...
Re: Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu Od: Jimmi08 - 15.04. 2008
Super! Poslala som Ti mail.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )22.09. 2008Their Room - oznam
Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás