Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. kapitola Tajomstvá a klamstvá

Hermionu potešilo, keď si všimla, že sa na ňu nikto z jej chrabromilských spolužiakov počas raňajok nepozerá nejako čudne. V duchu vydýchla úľavou – znamenalo to, že Malfoyov dramatický odchod z jej klubovne nikto nevidel. Zjavne sa vyhla parádnemu problému. Avšak prítomnosť Parkinsonovej vo Veľkej sieni jej pripomenula, že ju musí informovať o tom, kde Malfoy pobýval a o fakte, že sa mu včera večer podarilo vykĺznuť preč bez toho, aby si to niekto z nich všimol. Hermiona si bola istá, že Parkinsonová rozniesla v zuboch kohokoľvek, kto ho mal včera večer strážiť. Ohľadne Parkinsonovej si uvedomila jednu vec a to, že Pansy Parkinsonová bola levicou, keď došlo na bránenie jej 'levíčat'.

Počkala, až kým neskončili raňajky, než sa za slizolinčankou rozbehla. Nechcela ku nej pristúpiť pred celým Rokforom, pretože to by vyvolalo príliš veľa rečí. Všetci vedeli, že sa s Pansy neznášajú. Hermiona sledovala Parkinsonovú z bezpečnej vzdialenosti, až kým ju nezazrela zabočiť na zriedka používanú chodbu.

„Parkinsonová,“ zavolala a slizolinské dievča sa k nej otočilo.

„Grangerová,“ pozdravila. „Je všetko v poriadku?“

„Len som ťa chcela informovať o minulej noci,“ povedala Hermiona.

Parkinsonová nakrátko zatvorila oči. Hermiona súcitila s úzkostlivým výrazom v jej tvári. Ona by bola zúfalá obavami, keby bola na Pansyinom mieste.

„Nemaj obavy, nikto okrem mňa nevie, že sa zase túlal. Podarilo sa mu tesne ujsť Filchovi a pani Norrisovej. Zostal na gauči v mojej klubovni. Musela som ho dostať od vchodu do chrabromilskej veže skôr, než ho chytila McGonagallová s Flitwickom a potom mi zaspal na gauči, kým sme čakali, až prejde dosť času, aby sa mohol bezpečne vrátiť do žalárov.“

Parkinsonová si zhlboka vydýchla a pozrela na Hermionu so šokom a s niečím blízkym obdivu v očiach. „Vďaka ti za to, Grangerová. Viem, že to muselo byť pre teba ťažké rozhodnutie takto veľmi pomôcť a pochybujem, že bol Draco hrozitánsky vďačný.“

Hermiona sa zamračila. „Párkrát ma nazval humusáčkou, ale myslím, že som zdôraznila, ako veľmi ho prekľajem, ak to znova urobí, takže dúfam, že získal predstavu.“

Slizolinčanka s havraními vlasmi sa zatvárila poriadne v rozpakoch.

„Áno, nuž, mrzí ma to. Toto by si nemala znášať,“ zamrmlala rozpačito.

Hermiona si nemohla pomôcť, aby na ňu trochu neurobilo dojem, ako veľmi Parkinsonová zmenila pesničku, odkedy s ňou chodila do školy naposledy. V šiestom ročníku by bola hneď za Malfoyom, smiala sa a pripojila sa v urážkach, vôbec by nevyzerala zahanbená a neospravedlňovala by sa. Hermiona určite preferovala túto novú a vylepšenú Pansy.

„Tak či tak, len som chcela, aby si to vedela. Tipujem, že Malfoy sa s tebou asi nepodelil s tým, kde bol a keby to bol Ron s Harrym, bola by som chorá obavami,“ povedala Hermiona.

Parkinsonová sa na ňu vďačne usmiala. „Áno, Draco nikdy nebol človek, ktorý sa delil o viac informácii, než chcel.“

Súhlasne prikývla. „Je všetko v poriadku? Chcem povedať, už je to chvíľa, čo sa takto naposledy zatúlal.“

„Sprostý Theo zaspal. Zlenivel, pretože sa nám darilo držať Draca v poslednej dobe nakrátko. Nasledujúcich pár dní ho strážim ja s Blaisom, takže by to malo byť v poriadku.“

„Znie to ako dobrý plán. Keďže poznám McGonagallovú, nechá pre istotu profesorov strážiť niekoľko nasledujúcich dní,“ povedala, než odkráčala od Parkinsonovej.

Ušlo jej pozornosti, že na ňu a Parkinsonovú hľadí Neville Longbottom so znepokojeným výrazom v tvári.

***

Hermiona kráčala na metlobalové ihrisko, kde v ten deň Harry viedol metlobalový tréning. Bola v polovici cesty, keď niekto zavolal jej meno.

„Hermiona, počkaj.“

Otočila sa a videla, ako k nej trieli Neville.

„Čauko, Neville,“ veselo pozdravila, ale všimla si, že jej Neville úsmev neopätoval. Namiesto toho sa tváril znepokojene.

„Čo sa deje?“ spýtala sa.

Neville sa pozrel na nohy, než sa zhlboka nadýchol. „Pozri, Hermiona, nechcem, aby si si myslela, že strkám nos do tvojich vecí, ale mám o teba trošku obavy.“

Hermiona sa zmätene zamračila. „Čože? Prečo?“

Trochu nepohodlne pohol nohou. „Nuž, ja... ehm... videl som dnes ráno niečo neobvyklé.“

„Je všetko v poriadku? Je to niečo, čo mi musíš povedať ako hlavnej prefektke? Nemaj obavy, ak je to niečo zlé, potom nepoviem, kto mi to povedal,“ riekla.

Znova sa na ňu pozrel. „Nie, vôbec to nie je o tom, ale, Hermiona, videl som, ako Malfoy dnes ráno odchádza z tvojej izby. A teraz som ťa videl hovoriť s Parkinsonovou. Je všetko tak, ako má byť?“

Hermiona sa začervenala a v duchu zakliala. Myslela si, že sa z celého incidentu dostala bez úhony.

„Videl ho odchádzať ešte niekto iný?“ spýtala sa.

„Nie,“ odpovedal Neville. „Len ja.“

„Nie je to nič zlé, Neville. Len zaspal na mojom gauči,“ povedala Hermiona.

„Čo v prvom rade robil v tvojej izbe?“ spýtal sa Neville.

Vážne dúfala, že jej chatrné vysvetlenie Nevillovi postačí, ale tento starší Nevillie sa nedal tak ľahko uchlácholiť ako kedysi. Rok, kedy viedol Dumbledorovú armádu voči Carrowsovým, ho prinútil dospieť.

„Poviem ti to. Ale prosím, Neville, toto musí zostať medzi nami. Prosím, nepovedz to Ronovi a Harrymu,“ začala.

Prikývol na súhlas, keďže vedel, že by neotvorila ústa, keby nesúhlasil.

„Dobre. Fajn, neviem, či si si to všimol, ale Malfoy je trochu troska, odkedy sa vrátil na Rokfort. Nie dlho po tom, ako začal semester, som narazila na Parkinsonovú a Zabiniho, keď sa ho snažili dostať nazad do slizolinskej klubovne. Bol opitý. Parkinsonová sa bála, že to pôjdem povedať McGonagallovej alebo Slughornovi, ale vážne som sa do toho nechcela zapliesť, takže som súhlasila, že zostanem ticho. Potom som včera v noci narazila na Malfoya, ako sa potuluje hneď pri chrabromilskej veži a bol zase opitý. Priviedla som ho do svojej klubovne, aby trochu vytriezvel a on zaspal. Len som hovorila Parkinsonovej, kde v noci bol, pretože sa o neho bála,“ informovala ho, nechávajúc si pár vecí pre seba.

Neville sa dlho a uprene na Hermionu zadíval. „Prečo mám dojem, že mi nehovoríš celú pravdu? Na začiatok, myslím, že Malfoy mal niečo spoločné s tými cucflekmi, ktoré si mala a sedelo by to na časovú postupnosť tvojho príbehu.“

Hermiona zastonala. Dopekla s Nevillom a jeho novonájdenou sebaistotou a bystrosťou. Práve teraz by dala čokoľvek za Nevilla z ich prvého ročníka. Ten by bol prijal jej vysvetlenie a šiel svojou cestou. Nakoniec mu po tom, čo ho zaprisahala k mlčanlivosti, povedala úplne všetko.

„Ale prečo sa do tohto miešaš? Keď to Harry s Ronom zistia, bude oheň na streche,“ poznamenal.

„Viem a neviem prečo. Je to len tým, že Parkinsonová robí všetko to, čo by som robila ja, keby bol jeden z mojich priateľov v rovnakej situácii. Snaží sa udržať Malfoya mimo problémov a niektoré veci, ktoré mi povedala, vážne sedia. Je to pravda: nikto tu Malfoya nechce, vrátane učiteľov. Len si myslím, že je hanba, že dokonca ani oni nevenujú pozornosť faktu, že jeho život vychádza naprázdno,“ odpovedala.

„Áno, ale to stále nevysvetľuje, prečo si sa zaplietla. Toto je Malfoy, o kom rozprávame. Nikdy voči tebe neprejavil nič iné len pohŕdanie,“ pripomenul Neville.

Hermiona si zovrela vo frustrácii vlasy. „Myslíš, že som si toto všetko nepovedala? Ale neprešla som minulý rok peklom, aby som ignorovala niekoho, kto trpí a bez ohľadu na to, aký je to kretén, Malfoy trpí.“

Neville sa na ňu láskavo usmial. „Chápem to, vážne chápem. Nebola by si Hermionou Grangerovou, ktorú všetci milujeme, keby si sa k tomuto otočila chrbtom. Len buď prosím opatrná, a chcem, aby si sa prišla so mnou porozprávať, keby si potrebovala pomoc. Udržím to kvôli tebe v tajnosti, ale tiež to znamená, že som tu pre teba, aby si sa mi mohla zdôveriť, keď to budeš potrebovať.“

Venovala svojmu priateľovi poriadne objatie. „Nemohla by som chcieť lepšieho priateľa ako si ty, Neville. Tak veľmi ti ďakujem, že to chápeš. Mám rada Harryho s Ronom, ale toto by nepochopili, a nepochopili by ani moju potrebu pomáhať.“

„Viem, to je dôvod, prečo som pripravený to pred nimi utajiť. Ale ak sa dostaneš príliš hlboko, vytiahnem ťa z celej tejto situácie, dokonca aj keby to znamenalo ísť za Ronom s Harrym,“ varoval.

Usmiala sa na neho. „Budem viac než šťastná, keď to urobíš. Minulá noc bola jednorazová záležitosť a vôbec netúžim nejako sa hlbšie zapliesť. Je to koniec-koncov Malfoy.“

Neville ju poťapkal po chrbte a spoločne zišli skontrolovať pokroky chrabromilského metlobalového tímu. Hermiona sa cítila šťastnejšie, keď teraz mala priateľa, ktorý vedel, čo sa deje a s ktorým sa mohla o všetkom porozprávať.

***

Pansy nakoniec vystopovala Draca v odlúčenej časti rokfortských pozemkov na druhej strane jazera. Od tretieho ročníka toto bývalo jeho miesto pre premýšľanie a osamelosť. Vo zvýšenej miere ho začal využívať, keď sa počas ich šiesteho ročníka všetko pokazilo. Len Pansy vedela, že sem chodí.

„Čo chceš, Pansy?“ spýtal sa Draco bez toho, aby sa otočil.

„Dnes ráno som hovorila s Grangerovou,“ odpovedala.

„Čo povedala tá zasraná vševedka tentoraz?“

„Povedala mi o minulej noci,“ odvetila.

„Vedel som, že je totálne neschopná držať jazyk za zubami,“ zamračil sa.

„Prečo si mi to nepovedal?“ spýtala sa.

„Pretože to nie je tvoja vec. Kedy to pochopíš?“

„Vieš, Draco, tento tvoj postoj už začína byť otrepaný. Môžeš sa ma snažiť odstrkovať ako chceš, ale ja ťa neopustím.“

Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, potom sklonil hlavu do rúk a zatvoril oči. „Ak vieš, čo je pre teba dobré, zabudneš, že si ma niekedy poznala.“

„To nemôžem urobiť. Vždy sme dávali jeden na druhého pozor a ja sa ťa nevzdám, keď si na samom dne.“

Draco tam takto sedel päť minút. Keby mu Pansy nerozumela tak dobre, ako rozumela, potom by sa domnievala, že ju vôbec nepočul, ale nebolo tomu tak.

„Som v poriadnych sračkách, Pans,“ nakoniec zašepkal a to bola jediná narážka, ktorú Pansy potrebovala. Pribehla k nemu, kľakla si vedľa neho a objala ho rukami.

„Viem, že si, ale môžeme na tom popracovať. Nemusí to takto byť,“ povedala.

„Tebe sa to ľahko hovorí. Opustíš Rokfort, vydáš sa za nejakého bohatého čistokrvného čarodejníka a za pár rokov všetci zabudnú na tie kraviny, čo si urobila na škole. Ale ja nie. Ja vždy budem mať toto zasrané temné znamenie, ktoré všetkým pripomenie, že som bol sprosté decko s idiotskými ideálmi.“

„Takže ty neveríš všetkým tým hlúpostiam o nadradenosti čistej krvi?“ prekvapene sa spýtala Pansy.

Nevraživo na ňu zazrel, ale vzdychol si. „Neviem. Chcem povedať, niečomu takému veriť mám prakticky vo svojej krvi. Žil som, spal som a dýchal som tým skôr, než si dokážem spomenúť, ale posledných dva a pol roka môjho života bola zasraná nočná mora.“

Súhlasne prikývla. „Myslím, že sa tak trochu cítime všetci.“

„Len čo mi povedali, aby som prijal temné znamenie a dali mi moju úlohu, pochopil som, že Voldemort je poondiaty psychopat, ale vedel som, že keby som to všetko začal spochybňovať, zošalel by som. Bolo ľahšie sa tu naparovať a chvastať sa tým, aká je to veľká česť.“

Pansy sa na svojho priateľa pozrela smutnými očami. Ich šiesty ročník im naozaj ukázal, aký nebezpečný ich svet bol a aké boli ich úlohy. Bez ohľadu na to, čo si Crabbe s Goylom mysleli, Pansy si svoj siedmy ročník na Rokforte neužívala. Bol temný a bezútešný a čoskoro si uvedomila, že vážne nemá predpoklady na to, aby vrhala neodpustiteľné na iných študentov, dokonca ani na chrabromilčanov nie. Kto vedel, aké hrôzy Draco videl, hlavne keď sa o nich odmietal otvoriť.

„Keby Voldemort chcel nadradenosť čistokrvných, potom by nemal takú radosť z toho, keď štval svojich smrťožrútov voči sebe. Neboli sme nič len pešiaci v jeho hre a naše životy prepadli v okamihu, keď mal pocit, že už viac nie sme užitoční. Jediný dôvod, prečo nás nechával nažive, bolo že potreboval peniaze mojej rodiny a manor,“ pokračoval Draco. „A teraz si uvedomujem, že mi na ničom z toho nezáleží. Komu vadí, že počet humusákov rastie a že mocnejú? Musí sa to stať a vravieť, že kradnú mágiu, je trochu pritiahnuté za vlasy. Vážne sa nedokážem prinútiť, aby mi na niečom z toho viacej záležalo.“

Pansy sa na neho zmätene pozrela. „Potom prečo stále voláš Grangerovú humusáčka?“

Uškrnul sa. „Pretože je stále otravná šprtka, čo všetko vie a ktorá miluje strkať svoj nadradený rozum každému do ksichtu. Je to zasrane neznesiteľné. A okrem toho, všetci to odo mňa očakávajú. V ich mysliach nie som viac než smrťožrút.“

„Prečo nedáš ľuďom šancu, aby ťa skutočne posúdili miesto toho, aby si žil len podľa ich očakávaní?“ spýtala sa.

„Áno, pretože to funguje fakt skvele pre zvyšok slizolinskej fakulty,“ sarkasticky odvetil. „Nikomu nezáleží na tom, čo si myslíme alebo či sme sa zmenili. Nenávidia nás a chcú sa pomstiť za posledných sedem rokom. Mohli by sme založiť klub Milujem Harryho Pottera a stále nás budú neznášať.“

K tomu nemala čo povedať. Mal pravdu, nikto nechcel byť k slizolinčanom zhovievavejší. Nedokázala ani nájsť to srdce, aby im to zazlievala. Príliš veľa sa povedalo či urobilo, aby toto bolo nejakým prekvapením. Keby ona patrila do jednej z ostatných fakúlt, ani sama by si nedala pokoj.

„Ale o Grangerovej sa mýliš,“ napadlo dodatočne Pansy.

„Čo tým myslíš?“

„Ona je typ, ktorý dáva nám slizolinčanom šancu. Pomáha mi a ja stále nedokážem prísť na to, prečo.“

„Asi ju to pravdepodobne baví. Je ten typ,“ uškrnul sa Draco.

Pokrútila hlavou. „Nie, nie je. Blaise mi hovorí presne to isté, ale ani jeden z vás neberiete do úvahy fakt, že je priateľkou Pottera a Weasleyho a že je to chrabromilčanka. Myslím, že skutočne chce niečo zmeniť a ukončiť túto fakultnú rivalitu.“

Pretočil očami. „Mohla si ty získať väčšiu ľudomilku?“

„Včera pre teba urobila peknú vec.“

Draco sa zamračil, ale neodpovedal. Nebolo čo posmešné povedať. Pansy mala pravdu. Nasadila za neho včera večer krk a on nemohol prísť na to prečo.

„Ak je skutočne taká hrozná a otravná, prečo ťa do pekla vytiahla z ťažkostí?“ naliehala Pansy.

Postavil sa a začal sa prechádzať popri jazere. „Ako to mám doriti vedieť? Asi miluje skutočnosť, že má vo svojej moci kompletne so mnou vybabrať a vykopnúť ma z Rokfortu nadobro.“

Pansy sa nad tým zamyslela. „Nie, to si nemyslím. Keby nám chcela dať najavo, že má moc zahrávať sa s nami, potom by s tým začala po tom incidente v komore na metly. Ale faktom je, že na to nechcela myslieť a nechala si to pre seba. Zaplietla sa len preto, že som ju o to požiadala a dokonca ma na prvý raz odmietla.“

Draco sa na ňu neveriacky pozrel. „Čo to sakra s tebou je, Pans? Musela si ísť prosiť chrabromilčanku, a Grangerovú zo všetkých ľudí? Slizolinské veci si riešime v našej fakulte, to dobre vieš.“

„Je mi to jedno, Draco. Robím to, čo je nevyhnutné. Nebudem sedieť vzadu a robiť len minimum. Keby som musela ísť za samotným Potterom, šla by som.“

„Ten by ťa aspoň odmietol. Ten by v žiadnom prípade kvôli mne nepohol prstom,“ uškrnul sa.

„Áno, nuž, buďme vďační, že Grangerová takto neuvažuje. Najhoršie, čo sa ti práve teraz môže stať, je, že ťa vykopnú z Rokfortu. Meno Malfoy vážne nepotrebuje ďalší zlý tlak,“ odsekla.

Draco si podráždene prehrabol vlasy. „Ako dopekla sa mi takto posral život?“

Pansy si zasmiala, ale nie neláskavo. „Pretože sme nasledovali našich rodičov, ktorí hlúpo nasledovali šialenca. Ich to doviedlo do Azkabanu a nám to domrvilo životy dokonca ešte skôr, než sme zvládli odpromovať.“

Miesto odpovede kopol do kameňa. Zasraný sprostý Lucius. Zasraný šialený Voldemort. Ale najviac zo všetkého, zasraná otravná Grangerová a jej zasrané veľké hnedé oči, ktoré na neho hľadeli s takou ľútosťou. Uvedomil si, že jeho život je na sračky, keď sa stal jej najnovším prípadom charity.

Pansy sa postavila. „Len buď ku Grangerovej zhovievavejší, Draco. Nemusela sa zapliesť, ale urobila to a ja si vážne nemyslím, že si zaslúži byť príjemcom akýchkoľvek tvojich s krvou súvisiacich urážok. Okrem toho, myslím, že by ťa mohla poriadne prekliať, ak budeš pokračovať a to dievča je v mágii príliš bystré, aby to nebolelo.“

„Ako myslíš,“ odpovedal.

Vystrela ruku, aby mu zabránila v chôdzi. „Prosím, Draco, urob to kvôli mne. Nechaj ju na pokoji.“

Pretočil očami. „Pre živého boha, Pans, ty si teraz jej prekliaty osobný strážca? Vyhnem sa tej puritánskej mrche. Nepošpiním ju svojou prítomnosťou. Niežeby to bolo ťažké - nie tak celkom chcem byť v jej blízkosti. Už si šťastná?“

„Budem šťastná, keď budeš viac samým sebou, Draco,“ odpovedala.

Draco jej venoval pokrútenú paródiu úsmevu. „Toto je moje nové ja, Pans. Radšej by si si na to mala zvyknúť.“

Sledovala, ako odchádza a vzdychla si. Podaril sa jej aspoň malý pokrok tým, že ho prinútila rozhovoriť sa o niektorých veciach. Ale vedela, že bol hlbokou studňou a že sa pod povrchom dialo toho ešte veľmi veľa. Mal veľa trápení a neznášal ich vôbec veľmi dobre.

***

„Úspešný tréning?“ spýtala sa Hermiona, keď prešla k Harrymu, Ronovi a Ginny, ktorí sa chúlili k sebe, aby prediskutovali taktiku.

„Áno, nie zlý. Budeme musieť byť v lepšej forme, než sme boli minulý semester proti Slizolinu, ak chcem nabiť Bystrohlav,“ povedal Harry.

Hermiona sa strhla, keď si spomenula na ten katastrofálny metlobalový zápas. Prvým zápasom rokfortskej metlobalovej sezóny bol tradične zápas Chrabromilu voči Slizolinu. Triumfálny návrat Harryho Pottera spolu s Ronom Weasleym sa postaral, že zápas získal maximálnu pozornosť. Bystrohlav a Bifľomor sa od hlavy po päty vyzdobil červenou a zlatou. Bola to presvedčivá obžaloba slizolinskej fakulty, ktorá mala problém zostaviť tím. Za Malfoyovej neprítomnosti urobili kapitánom Harpera a ten sa musel obrátiť na nižšie ročníky, aby našiel niekoho ochotného hrať. Starší slizolinčania vedeli, že zvyšok rokfortských tímov by každý zápas proti nim využil na to, aby sa pomstil a ich pud sebazáchovy prevalcoval akúkoľvek túžbu reprezentovať svoju fakultu. Aby bola férová, Harry držal svoj tím na uzde. Pred začiatkom stretnutia varoval svojich hráčov, že neznesie žiadnu neférovú hru. Vo veľkej miere ho poslúchli, s výnimkou niekoľkých lapsusov Jimmyho Peakea, ktorý zbytočne šmaril dorážačku niekoľkokrát na Harperovu hlavu a vrazil do neho ešte častejšie. Ale slizolinský tím, ktorý pozostával hlavne z druhákov, bol rozvalcovaný Harryho efektívnymi, skúsenejšími hráčmi, ktorých povzbudzovali dve tretiny školy. Hermiona chápala, že dávalo zmysel mať za sebou ten zápas skôr, než by sa teoreticky mohol do tímu vrátiť Malfoy, ale javilo sa to trochu kruté, hlavne keď ten nevynaložil žiadnu snahu znova sa pripojiť k slizolinskému tímu.

„Upokoj sa, Harry. Bystrohlavčania na nás nič nemajú,“ zapojil sa žoviálne Ron, čím si vyslúžil od Harryho mrzutý pohľad, pretože ten nikdy nebral metlobal na ľahkú váhu.

„Dobehol ťa Neville?“ spýtala sa Ginny, ktorá by sa rada vyhla ďalšej vášnivej diskusii medzi svojím snúbencom a bratom kvôli metlobalu.

„Áno,“ odpovedala Hermiona.

„Bolo všetko v poriadku? Vyzeral dnes ráno naozaj znepokojený, než si prišla na raňajky,“ povedal Harry.

„Ach, áno. Nebolo to nič vážne,“ bezstarostne povedala.

„Si si istá? Určite som ho začul mrmlať niečo o Malfoyovi,“ naliehal Harry.

„Vážne? Mne o Malfoyovi nič nepovedal. Malo to niečo spoločné so skleníkmi na Herbológiu,“ klamala.

„Dobre,“ odpovedal Ron. „Umieram hladom. Poďme na obed.“

Hermiona vydýchla úľavou, keď nikoho nenapadlo spovedať ju dôkladnejšie. Ronov preslávený apetít ju zase raz zachránil. Už sa nikdy nebude sťažovať, keď ju znova oprská omrvinkami.