STATIC
Autor: galfoy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/7360278/16/Static
Preklad: Jimmi
Beta-read: Bbarka
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní galfoy, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 16
Kým Draco prešľapoval na mieste ohľadne svojich skutočných citov k Hermione, Lucius strácal trpezlivosť niekde inde.
Začínal mať po krk toho, ako Harry s Ronom naznačovali, že sú blízko k prielomu a rozhodol sa vziať záležitosti do svojich rúk. Ak tí imbecilovia boli tak blízko, prečo bol Temný pán stále pri moci? Bolo treba pomstiť Narcissu a on už skoncoval s čakaním. Keď vyrozprával Dracovi, ako sa s Narcissou zamilovali, otvorili to staré rany a uvoľnilo z reťaze bolestivé spomienky. Nesmierne túžil po odplate. Podľa všetkého tomu prekliatemu Rádu očividne nestačilo odovzdať im v podstate manuál k tomu, ako fungujú smrťožrúti. Bolo načase nasmerovať veci správnym smerom, minimálne v rozsahu, v akom mu to dovolia.
Začal sa na pár hodín denne zastavovať v Hlavnom stane, aby sa stretol s jadrom Rádu. Hermiona upravila letax, takže ním mohol prejsť bez toho, aby ho nasmerovalo nazad. Potešilo ju, že sa chce väčšmi aktívne podieľať na plánovaní. Hoci spočiatku boli všetci pri Luciusovi trochu odmeraní, bolo jasné, že oceňujú vedenie, a pomaly k nemu začali byť srdečnejší.
Všetci okrem Divookého Moodyho.
Títo dvaja muži sa stále nenávideli plamennou vášňou. Divooký Moody bol zjavne presvedčený, že Lucius ich zradí v tej sekunde, keď bude mať príležitosť, napriek tomu, že všetci voči tomu protestovali. Lucius sa uškrnul nad tým, že ak Rád tak hrozne potreboval pomoc ex-smrťožrúta, čo ani nemal prútik, možno by si mal nájsť novú náplň práce. Kvôli tejto roztržke boli vzťahy správne mrazivé na to, aby neboli príliš kamarátske, ale Lucius to mal takto radšej. Chcel vidieť porážku Temného pána - nechcel si robiť kamarátov.
Čím hlbšie prenikal do ich operácii, tým lepším sa stával v ich vedení. Vypiloval ich plány, sťahoval ich zo zbytočných misií a kúsok po kúsku ich učil tajomstvá manoru. Mali pred sebou ešte veľa práce, ale dostanú sa tam. Poznal, že všetci chceli bojovať. Pokiaľ šlo o neho, bol tak dlho odlúčený od svojho prútika, že bol zatiaľ spokojný s plánovaním. Mal rád kontrolu, ktorú mu to poskytovalo a konečne bol po toľkých mesiacoch pasívnej, hoci pohodlnej existencie užitočný.
Divooký Moody sťažoval všetko, ako len mohol - odmietal prezradiť Luciusovi charakter ich poslednej misie, tej, ktorá ich až doteraz zdržiavala, ale Lucius na to dokázal prísť sám. Bolo jasné, že majú problémy nájsť posledný viteál. Lucius im poskytol polohu a bezpečnostné detaily o svätyni, kde držali Nagini - nechápal, prečo to meškanie. Idioti. Nevadí. Nakoniec uspejú a potom sa veci dajú skutočne do pohybu. Až dovtedy bolo všetko o príprave.
Luciusa pri jeho každodenných návštevách Hlavného stanu nijako neobmedzovali v pohybe, ale dvere do podzemia pre neho zostávali zamknuté. Dokázal uhádnuť prečo. Tam dole držali Wolfa. Rád sa postaral, aby bola tá oblasť dobre zaistená hlavne teraz, keď sa Lucius stal stálou súčasťou domu. Nikomu neušiel vražedný záblesk v jeho očiach, keď ktokoľvek spomenul ich väzňa pod Impériom.
Akoby zázrakom sa ukázalo, že Wolf neodovzdal ďalej žiadne z informácii o Hermioninom zabezpečení smrťožrútom, pravdepodobne ako dôsledok intervencie svojej 'slabšej strany', ako sa stále rád nazýval, keď bol dosť pri vedomí na to, aby rozprával. Väčšinu času strávil pod sedatívami, aby sa na príkaz svojho pána nepokúsil ukončiť svoj život a Rose ho liečila vtedy, keď bol v úplnom bezvedomí. Všetci chceli vedieť, kto vrhol kúzlo, ktorého bol stále zajatcom, ale nebolo prekvapením, že mimoriadne nespolupracoval, keď sa to pokúšali zistiť. Tonksová stále mala jazvy, ktoré to dokazovali.
Pod strechou domu na Grimmauldovom námestí č.12 sa oficiálni aj neoficiálni členovia Rádu krok za krokom približovali k ich desivému cieľu, ktorý sa pred nimi vynáral.
Novonadobudnuté hodiny, keď boli sami v dome, mali na Draca a Hermionu zvláštny účinok.
Napriek faktu, že boli obaja dospelí, zrazu si pripadali trochu ako tínedžeri, ktorých rodičia odišli na dovolenku. Hoci spávali v spoločnej posteli, kvôli deprimujúcej realite nočných hrôz zostávali rozvážni a netlačili svoje hranice za pohodlnú rutinu, na ktorej sa ustálili. Ale zrazu mať k dispozícii čas, keď spánok nebol pravdepodobný, úplne všetko zmenilo.
Pár prvých dní sa len hodinu a pol bozkávali a vzájomne dotýkali, až kým sa celí červení nezadýchali. Technicky mali stále oblečenie na sebe, ale úplne nakrivo. Potom sa Draco vrhol pod studenú sprchu, aby bol po zvyšok večera schopný normálne fungovať. Merlin vedel, že ho tá ženská dokázala totálne zblbnúť jednoduchým rozvášneným pohľadom - spamätať sa z týchto intenzívnych bozkávacích sedení začínalo byť čoraz ťažšie a ťažšie.
Jedného dňa Hermiona bez okolkov oznámila, že sa ide osprchovať a že by sa k nej Draco mohol pripojiť. Dracovi klesla sánka až k zemi, ale utekal za ňou ako stratené šteniatko. Pod prúdom vody, nahý a klzký od mydla, Draco klesol na kolená a rozhodol sa, že keďže nedokáže prísť na to, ako povedať Hermione, že je do nej zamilovaný, použije svoje ústa na iný účel. Keď pod jeho jazykom vyvrcholila, usadená na kraji vane so stehnami zapretými o jeho plecia, nakrátko zauvažoval, či by niekedy zvážila mať s ním deti. On ju tak veľmi chcel. Chcel ju naveky.
Na druhý deň sa mu oplatila a Draca šokovalo, že sa kedysi v škole dokázal hnevať na jej ústa. Jej pery mu kedysi pripomínali, že je to neznesiteľná bifľoška. Teraz ho rozkošou privádzali do delíria a keď ho šľahala jazykom po celej dĺžke penisu, s neovládateľným zalapaním po dychu vybuchol, stenajúc pri zostupe zo svojho vrcholu.
Niekedy na neho používala ruky, až kým neprišiel o rozum, neurobil sa tak silno, že ledva dokázal potlačiť zachrípnuté výkriky.
Niekedy ju on dokončieval s prstami, až kým sa jej steny okolo nich kŕčovito nestiahli.
Stále čakal na signál, že je pripravená zájsť ďalej, ale ak jeho dni budú plynúť takto, nemal v úmysle sa sťažovať. Vo svojej čudnej ulite, ukrytý pred vojnou, sa rozhodol, že má zvyšok svojho života na to, aby sa s ňou pomiloval. Nebolo treba sa náhliť.
Lucius sa mračil na členov Rádu zhromaždených okolo neho. Určite zle počul. Na toto bolo príliš skoro.
"Čo myslíte tým, že ste pripravení?" spýtal sa.
"Presne to, čo sme povedali," zavrčal Divooký Moody. "Sme pripravení na finálnu bitku."
Lucius sa zamračil ešte väčšmi. "Nemal som dojem, že ste dostatočne pripravení na útok na manor. Povedali ste, že ešte stále máte rozbehnuté misie. Kľúčové misie."
Lupin sa do toho vložil, keď strelil po Divookom Moodym ostrým pohľadom. Všetci už mali po krk hašterenia medzi týmito dvoma mužmi. Tento zápas skutočne všetkých sral. "Lucius, Moody chcel povedať, že Harry s Ronom konečne dokončili misiu, na ktorej istý čas pracovali a vďaka tvojim tipom uspeli. Teraz dokážeme umožniť zápas medzi Ty-Vieš-Kým a Harrym vo forme, o ktorej dúfame, že bude finálna bitka. V tomto čase by sme neboli pripravení nebyť informácii, ktoré si nám poskytol, ale s tvojou pomocou máme pocit, že pripravení sme."
Lucius sa rozhliadol po tvárach v miestnosti, všímal si každého výraz. Tvárili sa v rozsahu od vzdorných k vydeseným. Premýšľal, ako pripravení skutočne sú. Nebolo cesty späť, keď sa rozhodli zaútočiť na dom nepriateľa.
"Kedy to dúfate urobiť?" spýtal sa.
"O dva dni," odvetil Harry. Lucius nedokázal rozlúštiť Harryho výraz, čo ho znepokojilo.
"Kto o tom vie?"
"Len ľudia v tejto miestnosti, ale po tomto stretnutí začneme informovať naše zálohy a bezpečné domy," vyhlásil Ron. "Potrebujeme všetku pomoc, ktorú sa nám podarí získať."
Vo vzduchu bolo cítiť divné, tiesnivé napätie. Všetci s očakávaním hľadeli na Luciusa. Potlačil nutkanie uškrnúť sa. No teda, teraz sa k nemu správajú ako k svojmu vodcovi? Bolo to takmer komické - strávili tak veľa času prípravou na toto a teraz, keď to bolo za dverami, všetci boli vydesení na smrť. Lucius vydesený nebol, ale na druhej strane, ešte stále nemal prútik. Nemal na výber, musel zostať doma, kým sa všetci ostatní vrhnú do nebezpečenstva. Ešte si nebol istý, ako sa má kvôli tomu cítiť.
"Čo môžem urobiť ja?" spýtal sa nakoniec.
Harrymu sa zjavne uľavilo. "Dúfali sme, že by ste si mohli prejsť plány, zistiť, či si nevšimnete možný problém. Môžeme to urobiť spolu, Lucius. Skupina sa potrebuje pripraviť a akékoľvek zmeny im môžem sprostredkovať."
"Samozrejme," súhlasil Lucius.
"V poriadku, ide sa, banda jedna... Musíme vyhrať bitku," štekal Divooký Moody, kým naposledy zazrel na Luciusa. On sa mu oplatil rovnako.
Skupina začala pomaly vychádzať von a Harry sa posadil pred Luciusa. Luciusovi došlo, že má na mysli veľa iného než záverečnú bitku. Mladý muž si rozrušene poškrabal jazvu a potom sa obzrel cez plece, aby sa uistil, že sú všetci preč. Švihnutím prútika použil na miestnosť umlčiavacie zaklínadlo.
Lucius nad ním nadvihol chladné obočie.
"Počúvajte, chcem s vami niečo prebrať, kým si prejdeme plány," riekol Harry.
"To bolo zrejmé," sucho odpovedal.
Harry si odkašľal. "Dobre, na začiatok, pokúšal som sa presvedčiť Divookého Moodyho, aby vám vrátil prútik. Vám a Dracovi. Tak môžete bojovať, ak chcete alebo sa brániť, alebo... Neviem. On... on nesúhlasí, mierne povedané. Stále vás považuje za hrozbu. Použil na vaše prútiky kúzlo... tak či tak. Nie som z toho šťastný, ale svoj názor nezmení. Vraví, že ich dostanete, keď ich budete skutočne potrebovať. Je tvrdohlavý ako osol." V tomto okamihu Harry prevrátil očami, čím Luciusa dosť prekvapil.
"Ja viem, že nie ste hrozba," pokračoval, hľadel Luciusovi rovno do očí. "V skutočnosti, pokiaľ vynechám znamenie, myslím, že ste skutočne zmenili vieru. Myslím si, že je to kvôli Hermione. Myslím, že ste si ju postupne obľúbili a že vám otvorila oči. Nikdy by ste nám neposkytli toľko informácii, keby nebolo jej."
Lucius sa ho neobťažoval prerušiť, a Harry to prijal súčasne aj ako potvrdenie, aj ako pozvanie pokračovať v rozprávaní.
"Tiež viem, že Draco s Hermionou sú spolu. Zjavne sú do seba zbláznení, nech je to akokoľvek bizarné. Nebudem predstierať, že tomu rozumiem. Hoci sme s Dracom nikdy nevychádzali, vidím, ako s ňou jedná a taktiež nemám v záujme spochybňovať jej úsudok. Zaslúži si byť šťastná a on ju zjavne takou robí."
Luciusa skutočne prekvapilo Harryho dospelé porozumenie. Možno ho posúdil príliš unáhlene. Predpokladal, že Potter a ten Weasleyovic chalan si len dávajú na čas, kým zaženú jeho syna do rohu a pohrozia mu, aby sa vyhýbal Hermione.
"Pozrite... Idem na to nesprávne," pokračoval Harry, rukami si prehrabol vlasy, vyzeral nahnevane. "To, čo chcem v skutočnosti povedať, je... Ron a ja... Nechceme, aby Hermiona bojovala v záverečnej bitke."
"Čože?" Luciusovi nedochádzala Harryho logika.
"S Dracom nebudete mať prútiky, takže ani vy nebudete môcť bojovať. Chcem, aby Hermiona zostala v dome s vami dvoma. Nechcem, aby sa pokúšala pomôcť a zrútila sa alebo ju zranili, či zabili... Chcem, aby bola v bezpečí. Asi ste si všimli, že vypilovala bezpečnosť na dome po tom, čo sa tam dostal Wolf - to miesto je pevnosť. Asi je bezpečnejšie než Hlavný stan. Teraz jej dom strážia všetky možné podivné kúzla. Chcem, aby tam zostala počas bitky a tak... ak neuspejem... " zmĺkol, odvrátil pohľad.
Lucius bol rozrušený. "Pán Potter, naznačujete to, čo si myslím, že naznačujete? Ak neuspejete, ako tak užitočne pochybujete, a Temný pán zvíťazí, dúfate, že Hermiona zostane v úkryte v dome, keď on prevezme vládu nad svetom?"
Harry sa zamračil. "Nechcel som, aby ste to vzali až do takéhoto extrému, ale niečo také, áno. Aj vy so svojím synom budete v bezpečí. A ak uspejem, bude stále v poriadku. Samozrejme, že dúfam, že uspejem."
Lucius si vzdychol a pokrútil hlavou. "Poznáte ju dlhšie než ja a jednako toto navrhujete?"
Harry sa previnilo pozrel inam.
"Nikdy vám neodpustí, ak ju vynecháte. Viete to. Dajte jej na výber, pán Potter. Možno sa rozhodne zostať v dome s mojím synom. Merlin vie, že by ju zabilo opustiť ho. Ale dajte jej na výber. Ak zistí, že ste šli do boja bez toho, aby ste jej to povedali..."
"Áno, áno, viem. Pôjde do vývrtky. Viac než do vývrtky. Na rovinu, nechcem na to myslieť. Ale mojím záujmom je jej bezpečnosť, nie či ku mne niekedy znova prehovorí." V jeho tvári sa usídlilo odhodlanie a Lucius sa zamračil.
"Prečo by som mal s týmto súhlasiť?"
"Pretože aj vám na nej záleží!" Harry sa už tváril zúfalo. "Viete, že hrozí obrovské riziko, že stuhne, ak pôjde do boja. V poslednom čase si viedla tak dobre, ale to bolo vo vnútri jej domu. Upadne do toho stavu v nesprávnom okamihu a je mŕtva, Lucius. Nemôžem s tým žiť. Nechcem riskovať, že ju stratím, hlavne nie po tom, čím všetkým prešla. Ak sa to dozvie, bude trvať na tom, aby šla. Vie, aký máme nedostatok liečiteľov. Má totálne šialený zmysel pre povinnosť a teraz, keď sa jej darí lepšie, myslím, že by znova riskovala."
Lucius si ťažko vzdychol. Samozrejme, Harry mal pravdu. Hermiona bola v bitke oveľa zraniteľnejšia než ostatní. Keď bude obklopená toľkou smrťou a chaosom, mohlo by ju do vyslať do jedného z jej záchvatov. Striasol sa, keď pomyslel na to, čo by sa jej vtedy stalo - strata sústredenia čo i len na sekundu znamenala istú smrť, keď čelíte plne trénovanej armáde smrťožrútov.
Ale klamať jej? Bolo mu ukradnuté, či odpustí Harrymu, ale nechcel, aby bola nahnevaná na neho. A vôbec nechcel uvažovať o tom, ako by reagovala, keby sa jej priatelia jednoducho nevrátili. To by jej zničilo myseľ nadobro, zlepšenie by šlo dočerta.
"Nemôžem nič sľúbiť, ale pokúsim sa vám vyhnúť z cesty, ak trváte na tom, že tým chcete prejsť. Ak sa ma opýta priamo, pán Potter, nebudem jej klamať. Nepáči sa mi predstava, že k nej nebudem úprimný."
Dlho si hľadeli do očí. "Dobre. Ak mi viac nemôžete poskytnúť, beriem to," odpovedal Harry porazeneckým hlasom. "Môžeme teraz prejsť tie plány?"
Nasledujúceho večera prišli Harry s Ronom navštíviť Hermionu. V poslednej dobe sa zastavovali zriedkavejšie a ona ich s nadšením privítala. Keď vystúpili z letaxu, šťastne vykríkla.
"Ste tu! Mala som pocit, že ma už nikdy neprídete navštíviť!" Oboch ich objala.
"Prepáč, Miona... vážne sme mali plné ruky práce," s napätým úsmevom odpovedal Harry. Ron mal v tvári podobný výraz. Vyzerali znepokojení.
Nadvihla obočie nad ich čudným správaním sa, ale nič nepovedala. Nepochybne jej o tom povedia pri čaji. Možno sa Ron konečne prizná k tomu, že chodí s Rose. Hermiona si všimla, aké po sebe strieľali pohľady a myslela si, že je z nich rozkošný pár - nechápala, prečo sa chalani kvôli tomu chovajú tak čudne.
Ale čaj bola veľmi tichá záležitosť a rozhovor bol jednostranný, keď sa ich Hermiona pokúšala rozhovoriť. Hľadela na ustarostené tváre jedného či druhého a cítila, ako sa jej začína žalúdok zvierať obavami. Toto nebolo o Rose.
"Harry, Ron..." snažila sa znieť uvoľnene. "Je všetko v poriadku? Povedali by ste mi, keby sa čosi dialo, však?"
Zachytila ich previnilé pohľady a zaťala zuby. Nemala rada, keď ju držali v nevedomosti.
"Samozrejme, Miona." Ron nasadil falošný úsmev. "Len sme unavení, to je všetko."
"Dobre." Hermiona si pomiešala nápoj, obavy pochovala trochu hlbšie vo svojom vnútri. Pripomenulo jej to Rokfort. Takto sa správali zakaždým, keď dospeli k nejakému bláznivému plánu bez nej. "Takže si nemám robiť obavy, že plánujete niečo hlúpe?"
Všimla si, ako sa ich oči na zlomok roztvorili, než si spomenuli, že majú zakryť svoje prekvapenie.
"No tak, Miona. Odkedy také dačo robíme?" zažartoval Harry v snahe odľahčiť náladu.
Hermiona sa obzrela na Luciusa, ktorý si čítal na gauči. Aj on mal zaťatú čeľusť. Tváril sa, že ho to nezaujíma.
Ach, ach, pomyslela si. Toto nevyzerá dobre.
"Takže vaša misia pokračuje dobre?" spýtala sa. Naposledy, čo ju informovali, všetko sa im darilo. Informácie, ktoré získali od Luciusa, zrýchlili ich prácu a dostali sa bližšie ako kedy predtým k ukončeniu ich pátrania. Dokonca našli miesto posledného viteálu. Ale to bolo pred mesiacom. Čo sa stalo?
"Ach, áno, všetko ide skvele," zachripel Ron. "Vážne skvele. Sme, hm, extra blízko k tomu, aby sme ho našli."
Hermiona sa pokúšala neprižmúriť oči nad tou očividnou lžou. Ak mala hádať podľa jeho tónu, buď ten viteál vôbec nenašli alebo ho už zničili.
Ak ho nenašli, dobre teda, bude to chcieť viac času.
Ak ho zničili, potom...
Hermione zabehol čaj, silno sa rozkašľala, kým jej stekal dole priedušnicou. Harry s Ronom sa rýchlo postavili, poťapkali ju po chrbte, kým sa znova upokojila.
Ak ho zničili, a ak dostali od Luciusa dosť informácii o manore, potom boli pripravení na bitku.
Nie. Ani náhodou. Povedali by mi, keby plánovali niečo také vážne. To by mi neurobili. Neklamali by mi.
Niekoľko slzičiek jej uniklo z očí, a keď si ich utrela, zamrmlala niečo o tom, že ich vyvolal ten kašeľ. Chalani chápavo prikývli. Pokúsila sa utriediť v duchu fakty. Dlhý čas bol ten viteál chýbajúcim kúskom. Ďalšou prekážkou bolo preniknutie na manor, ale s Luciusom po ruke to asi nebol viacej problém.
Znova sa pozrela na Luciusa. So zamračením si šúchal spánky. Niečo ho trápilo.
Neodišli by, že nie? Neodišli by do boja bez toho, aby mi o tom povedali.
"Mali by sme sa vrátiť, Miona," potichu prehovoril Ron. "Musíme pripraviť v Hlavnom stane nejaké veci."
Keď stáli pri letaxe pri ceste von, každý z nich ju takmer rozdrvil v srdečnom objatí. Bolo to o toľko vážnejšie rozlúčenie než zvyčajný bozk na rozlúčku. Obavy v jej žalúdku sa začali rozbiehať k prstom na nohách.
"Vieš, že ťa milujeme, Miona?" Ronovi zaváhal hlas.
"Áno, vieš to, správne?" zopakoval Harry.
Vyplašene sa na nich pozrela. Dala sa uniesť svojou predstavivosťou alebo sa práve potvrdili jej najväčšie obavy?
To by mi neurobili. Povedali by mi to. Nenechali by ma tu.
"Viem, a ja vás tiež milujem," ostražito odpovedala. "Ale čo sa deje? Nič predo mnou netajíte, že nie? Chováte sa obaja veľmi čudne." Uvedomovala si, že začína znieť spanikárene, ale nechcela ich z niečoho obviniť, kým mala šancu dôkladne si to premyslieť.
Pokrútili hlavami. "Vrátime sa o pár dní," riekol Ron. "Len ideme na rýchlu misiu."
To by mi neurobili.
S posledným pohľadom Harry a Ron zmizli v plameňoch.
Hermiona pozrela na Luciusa, ktorý predstieral, že číta knihu.
"Nezdá sa vám, že sa chovali čudne?" spýtala sa. Lucius sa tváril rozčúlenejšie než kedy predtým. Začínalo jej byť z nervozity zle.
"Moja drahá, podľa môjho názoru sa vždy chovajú čudne," odpovedal vyhýbavo.
To by mi neurobili.
Zamierila do svojej spálne trochu prirýchlo. Draco práve vykročil zo sprchy, keď vrazila cez dvere.
"Malfoy?" dychčala. Nadvihol na ňu obočie, kým si uterákom sušil vlasy.
"Grangerová?" odpovedal, znepokojenie v tvári. "Si okej?"
"Ja som len... " cítila, ako sa jej láme hlas. "Ja som len..."
Dvoma dlhými krokmi bol pri nej, pri chôdzi si ovinul uterák okolo pása. Rukami ju chytil za plecia.
"Čo sa deje? Si rozrušená."
Mala pocit, že bude hyperventilovať a s námahou sa pokúšala udržať dýchanie pod kontrolou. V krku jej rástla panika.
"Harry a Ron..."
Prižmúril oči.
"Čo tí blbci povedali?"
"Nie, nie, nič také... Len že sa práve chovali veľmi čudne. Naozaj čudne, Draco. Bojím sa, že urobia niečo veľmi hlúpe."
Nadvihol obočie, keď začul, že použila jeho krstné meno. Zvyčajne ho používala len v zápale vášne... alebo keď veci zvážneli. Niežeby si v skutočnosti sťažoval. Jednako, napovedalo mu to, že ju vážne ovplyvnilo čokoľvek, čo sa stalo s Potterom a Weasleym.
"Čo hlúpe?" opatrne sa spýtal. Bolo príliš ľahké uraziť jej sprostých priateľov, a to asi práve teraz nepotrebovala.
"Nemyslíš... chcem povedať..." Zhlboka sa nadýchla a pozrela sa mu do očí. "Nemyslíš si, že by odišli do finálnej bitky bez toho, aby mi to povedali, že? Úprimne, myslím, že začínam byť paranoidná, ale vážne sa chovali divne a nemôžem si pomôcť, aby som neuvažovala..."
Zmĺkla, hryzla si spodnú peru a mračila sa, kým jej mozog rotoval okolo vlastnej osi.
Draco nevedel, čo povedať. Na jednej strane to bolo hlúpe a kruté, ak ju Potter s Weasleym nechali v nevedomosti o niečom takom dôležitom. Na druhej strane zašli za šialené hranice, aby ju ochránili. Bola to jedna z mála vecí, ktoré na nich Draco rešpektoval. Skutočne, skutočne dúfal, že sa nediala finálna bitka. V poslednej dobe šlo všetko tak skvele.
"Existuje dôvod, prečo by také niečo urobili?" nežne sa spýtal, snažil sa nevyhlásiť nič konkrétne o zámeroch jej priateľov.
Zahryzla si do pery silnejšie, a on sa prihrbil, keď si všimol kvapku krvi vynoriť sa na povrchu.
"Mohli by presvedčiť samých seba, že to je jediný spôsob ako ma ochrániť. Aby mi zabránili pomôcť im."
Chvíľu mlčky stáli. Draco nakoniec priložil palec k jej pere a veľmi jemne tú krv utrel.
"Na čo myslíš, Grangerka?"
Oprela sa do jeho dotyku a na chvíľku zatvorila oči.
"Myslím, že zajtra zaletaxujem do Hlavného stanu a porozprávam sa s nimi. Toto by mohla byť celkom dobre moja predstavivosť a nechcem narobiť poplach pre nič." Na to sa na neho usmiala a on ju nežne pobozkal.
"Posteľ?" spýtala sa. Bol príliš šťastný, že ju stiahne pod deky a snažil sa ignorovať pocit ohrozenia, ktorý sa mu vytváral v bruchu.
galfoy: ( Jimmi ) | 20.05. 2012 | 21. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 06.05. 2012 | 20. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.04. 2012 | 19. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 20.04. 2012 | 18. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.04. 2012 | 17. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 08.04. 2012 | 16. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 27.03. 2012 | 15. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.03. 2012 | 14. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 18.03. 2012 | 13. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 12. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 11. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 10. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 9. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 8. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 7. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 6. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 5. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 4. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 3. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 2. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 1. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.01. 2012 | Úvod k poviedke | |