Preklady fanfiction Harryho Pottera

7. kapitola: Pravda  

Hermiona znovu v pondelok nešla do práce. Bola taká vyčerpaná, že ledva vládala vstať z postele. Nemala svoje city pod kontrolou a tak sa ocitla v zmätenom, temnom priestore, niekde medzi slzami a kypiacou zúrivosťou. Celý ten incident s Ronom ju rozrušil viac než bola ochotná priznať, tá hrozná scéna s ním a Dracom sa jej opakovane prehrávala v hlave. Mrzelo ju vidieť Rona takého nahnevaného a zmäteného, tak veľmi ju to bolelo. Pohľad v jeho očiach ju od toho rána prenasledoval a netušila, či sa záležitosti medzi nimi dajú znova do poriadku. Hermiona vedela, že to bolo čiastočne kvôli nej, pretože ju stále miloval; ale vedela, že je to hlavne kvôli Dracovi.

Po Ronovom výbuchu ju Draco zobral na Manor. Niesol ju vo svojom náručí akoby bola malé dieťa a vyniesol ju hore schodmi a položil na svoju posteľ. Ležal tam s ňou, dovolil jej, aby si vyplakala srdce na jeho hrudi. Jemne ju pobozkal, priniesol jej všetko, čo si zažiadala a nechal zahnať spánkom jej trápenie.

Hermiona nebola schopná ísť domov, takže v tú noc zostala na Manore. Zavolala po večeri Ginny, aby ju požiadala nech nakŕmi Imeldu, vyberie jej šaty na prezlečenie a prinesie jej ich. Hermiona si znova ľahla a zatvorila oči, a v myšlienkach sa vrátila k Ginninej návšteve.

Dvere do spálne sa rozleteli a vrútila sa divo vyzerajúca Ginny, jej dlhé vlasy za ňou viali. Ginny stačil jeden pohľad na Hermioninu uslzenú tvár a sama sa hodila na masívnu posteľ, objala Hermionu za plecia a dovolila sa jej vyplakať sa na ramene. Šokovaným hlasom Hermiona povedala svojej priateľke o Dracovi, ktorý zostal v noci v jej byte, o Ronovom obrovskom hneve a o jej vlastnom trápení a zmätku.

„Nemôžem uveriť, že to Ron urobil,“ jedovala sa Ginny potom, čo jej Hermiona všetko vysvetlila. „Je naozaj hlupák! Mohol prísť o svoju prácu!“

„Videla si ho?“ potiahla nosom Hermiona.

Ginny pokrútila hlavou. „Nie, ale Harry je s ním niekde vonku a snaží sa ho upokojiť. Ak niekto môže priviesť k rozumu môjho hlúpeho brata, tak je to Harry.“

„Nemôžem uveriť, aký bol nahnevaný. Ešte som ho takého nevidela, Ginny; nuž, nikdy predtým som ho nevidela takého nahnevaného na mňa,“ povedala váhavo Hermiona, cítiac sa na pokraji sĺz. Bez ohľadu na to, ako skončili, stále si vážila Ronovo priateľstvo a nechcela ho stratiť.

„Nerob si s tým starosti, Miona. Bude to v poriadku; uvidíš,“ odpovedala utešujúco Ginny, kým uhládzala Hermionine vlasy z jej skľúčeného čela.

Dve priateľky sedeli chvíľku mlčky, Ginny občas komentujúc Manor. Hermiona bola ohromená. Ginny nepovedala jediné zlé slovo o Dracovi, odkedy prišla.

„Kde je Malfoy?“ spýtala sa Ginny a Hermiona pokrčila plecami.

„Nie som si istá,“ povedala potichu, žalúdok sa jej zrazu skrútil. Skoro zabudla, kde sú.

„Nuž, nebude príliš ďaleko, keď ťa má tu,“ povedala Ginny uštipačne.

„Len je milý.“

„Nezmysel, Hermiona. Je do teba zamilovaný,“ odpovedala Ginny vecne.

„Nie, nie je, on je...“

„Je sladký,“ potichu povedala Ginny a potom si vzdychla. „Pozri, nemôžem ti povedať, čo máš robiť alebo ako sa ohľadne tohto cítiť. Jediné, čo ti môžem povedať je to, čo si myslím. Za prvé, verím, že sa zmenil. Nechcela som to predtým priznať, pretože nenávidieť Malfoya sa zdá byť oveľa ľahšie a oveľa prirodzenejšie než ho nenenávidieť, ale ten vysoký  a neuveriteľne pohľadný muž, ktorého som stretla na prízemí, nie je ten Malfoy, ktorého poznáme a „máme radi“. Bol milý; zaujíma sa o teba, to je jasné. Predtým som ho nikdy nevidela vyzerať tak znepokojene ohľadne niečoho. Po druhé,“ pokračovala Ginny skôr než sa Hermiona mohla dostať k slovu, „medzi láskou a nenávisťou nie je taká veľká vzdialenosť. Oboje sú to silné pocity. Pozri sa na Harryho a mňa. Koľko krát sme sa skoro rozišli? Po celý čas sa hádame, až tak, že sotva môžem vystáť pohľad na neho, ale stále ho milujem.“

Hermiona si odfrkla. „To je iné, Ginny...“

Ginny zdvihla obočie a Hermiona zostala ticho, keď pokračovala. „Možno to je to, čo sa tu stalo, s tebou a Malfoyom. Tak veľmi ste sa na škole hádali, nenávideli ste sa vzájomne tak dychtivo, že teraz, keď všetko skončilo, keď je Voldemort mŕtvy, keď je mŕtvy jeho otec, musí sa všetka tá energia nejako prejaviť.“

„Ginny, buď taká dobrá a nepleť ma ešte viac než už z toho som,“ prosila Hermiona, vediac v srdci, že Ginny má pravdu. Ak nemohla nenávidieť Draca, čo mala robiť? Milovať ho? Pri tejto myšlienke sa Hermiona takmer zachichotala. Pripadala jej absurdná.

Ginny sa zasmiala. „Dobre, ale Miona, ale môžem ti s istotou povedať, že ten muž sa do teba zamiloval.“

Potom, čo Ginny odišla, Hermiona zaspala, hlboko, spánkom bez snov a keď sa zobudila, bolo jasné a slnečné pondelkové ráno. Hermiona sa pretočila, rozkošnícky sa natiahla vo veľkej posteli, tešiac sa z dotyku hodvábu na jej nohách. Pozrela sa po miestnosti a uvedomila si, že predošlej noci nevenovala svojmu okoliu pozornosť. Dracova izba bola taká veľká ako celé prvé poschodie jej bytu, s veľkým šatníkom a nejakým kúpeľnou. Steny boli namaľované na tmavozeleno, vďaka čomu izba vyzerala tmavá, dokonca aj počas dňa. Malé lampy viseli v rozstupoch po stenách asi vo výške hlavy a veľké, pohodlne vyzerajúce kreslo bol usadené v rohu s lampou na čítanie zavesenou nad ním. Draco nemal na stenách žiadne fotografie, ani na nočnom stolíku a Hermiona pocítila bodnutie ľútosti nad ním.

S povzdychom sa Hermiona vyštverala z postele a ignorovala smútok, ktorý jej vzrastal v bruchu. Nechcela nič iné, len sa celý deň povaľovať a predstierať, že svet vonku neexistuje. Hermiona si natiahla čierny hábit, ktorý našla ležať pri nohách postele. Bol jej o niekoľko čísel väčší, ale zacítila malý záchvev potešenia, ktorý prebehol jej telom, keď ovinula okolo seba jemnú látku a vdýchla Dracovu vôňu hlboko do svojej hrude. Skontrolovala toaletu, niekoľko ďalších izieb na chodbe, ale Draca nemohla nikde nájsť. Po chvíľke váhania zišla Hermiona na prízemie a snažila sa príliš veľa nerozmýšľať o celej situácii. Mohla sťažka uveriť, že zostala celú noc na Malfoy Manor v Dracovej prepychovej posteli, privinutá v jeho náručí už druhú noc za sebou. Nepatrný úsmev sa jej prikradol na tvár a Hermiona si nemohla pomôcť, ale cítila sa spokojne a šťastne aj napriek jej hádke s Ronom.

Kuchyňa na Manore bola obrovská, s obrovskými mramorovými dlaždicami, úplne bielymi stenami a lesknúcimi sa pracovnými doskami z tmavej žuly. Hermiona vydala malý povzdych ocenenia. Hoci bola priemerná kuchárka, stále mala potešenie z prípravy jedál a dovolila si trošku zafantazírovať, aké by to bolo variť v Dracovej kuchyni. Stočený, biely kúsok pergamenu ležal na pracovnom stole, Hermiona ho popadla a rýchlo prečítala úhľadný rukopis.

„Práve som musel odísť a postarať sa o niečo. Budem hneď späť. Nerob si starosti. Len si oddýchni. Draco.

Hermiona sa usmiala a urobila si trochu čaju, pričom upustila od svojich zvyčajných mukelských spôsobov, keď zlyhala pri pokuse nájsť konvicu.

***

Ron sedel za stolom. Nemal tušenia, prečo dovolil Harrymu prehovoriť ho, aby šiel do práce, keď jediné, čo chcel spraviť, bolo odísť a nájsť Malfoya a rozmlátiť ho na krvavú kašu. Určite nechcel vidieť Hermionu, ale keď sa dnes dostal do práce, Harry mu povedal, že sa neukázala.

Ron sa okamžite zacítil vinný, vedel, že jej deň predtým povedal niektoré naozaj nechutné veci. Pokrútil hlavou, karhajúc sám seba. Nie, nebude sa cítiť vinný za to, že tie veci povedal; spala s nepriateľom. Malfoy bol podliak; bolo to jasné každému okrem Hermiony. Asi bola teraz preč s ním. Zamračil sa, nechcel premýšľať o tom, čo možno robia.

Ron si porazenecky vzdychol, usadil sa vo svojom kresle a zatvoril oči. Dvere do jeho kancelárie sa otvorili a začul namáhavé šľapaje. Ani sa neobťažoval otvoriť oči.

„Doniesol si mi kávu, Harry?“

„Musíme sa porozprávať, Weasley.“

Ronove oči sa rozleteli a takmer spadol zo stoličky. Draco Malfoy, v dlhom čiernom hábite s blonďavými vlasmi uhladenými z jeho tváre, stál na druhej strane jeho stola. Veľmi vysoký, veľmi mocný a veľmi nahnevaný Draco Malfoy. Jeho bledá tvár bola ako kameň, jeho šedé oči chladné a tvrdé a mal vytiahnutý prútik.

„Ako si sa sem dostal?“ zakričal Ron, mierne sa chvejúc. V duchu sa veľmi Malfoya bál, vedel hlboko vo vnútri, že je bystrejší a lepší čarodejník než je on sám. Len Malfoyova prítomnosť stačila na to, aby ho zalial studený pot. Ron vedel ako mocný a ako nebezpečný môže Malfoy byť. Jeho odvaha zo včerajška bola zrodená zo zúrivosti.

Draco sa usmial, kútiky jeho pier sa sotva pohli. „Minister a ja... mali sme schôdzku.“

Ron zbledol, ruka mu skĺzla k prútiku skrytom v jeho služobnom habite. „Čo si urobil Percymu?“

„Ty si naozaj pribrzdený, Weasley. Neurobil som tvojmu bratovi nič.“

Ron sa zamračil. „Ty... čo?“

Draco si vzdychol. „Ako osoba, ktorá má určité... konexie... som býval dosť užitočný.“

„Vedel som to! Si smrťožrútsky špión!“ povedal Ron triumfálne.

Draco prevrátil oči. „Nikdy nepochopím, ako si tu mohol dostať prácu, Weasley. Nie som smrťožrút, ty blázon, ale som špión. Pre vás,“ dodal bez obalu. „Odkiaľ myslíš, že väčšina tvojich informácii pochádza? Kto vám napĺňa všetky tieto spisy?“

„Klameš, Malfoy,“ zavrčal Ron cez zovreté zuby.

„Neklamem. Choď a spýtaj sa svojho milovaného brata na moje postavenie,“ odpovedal trpko Draco. „Vedel si, že máte špióna, že? Alebo ti to zabudol minister povedať?“

„Ale ako to, že nikto nevie, že si to ty?“ spýtal sa Ron. Bol v šoku, ale stále bol nedôverčivý.

„To je princíp špionáže, Weasley... oh, nič to,“ vyprskol Draco.

„Stále ti neverím,“ povedal tvrdohlavo Ron. „Kde si naozaj bol posledné štyri roky, Malfoy?“

„Robil som špióna! Koľko zatknutí ste v tom čase urobili, ha? Ako veľa bývalých smrťožrútov ste dokázali zatknúť? Avery, McNair, moja drahá teta Bellatrix. Si naozaj idiot. Netuším, čo taká bystrá žena ako Hermiona na tebe niekedy videla,“

Ron sa začervenal. „Vynechaj ju z tohto, Malfoy!“

„Vlastne to je to, prečo som tu,“ povedal Draco a posadil sa oproti Ronovi. Ron si prekvapene všimol, že odložil prútik. „Nikdy si nedal Hermione alebo mne samotnému šancu vysvetliť nám včerajšie ráno.“

„Zdalo sa to jasné,“ zavrčal Ron, jeho podráždenosť narastala. Predstava Malfoya, bez košele, ako bozkáva Hermionu v župane bola vypálená do zadnej časti jeho viečok. Nemyslel si, že sa niekedy toho zbaví.

Draco si vzdychol. „Tak ešte raz! Snažil som sa ti to včera povedať, ale ty si na mňa veľmi drzo namieril prútikom,“ naklonil sa ponad stôl a pozrel sa priamo do Ronových očí prepichujúc ho svojím silným pohľadom. „Nedotkol som sa jej, Weasley. Nie tak ako si myslíš. Nechcela to, tak som rešpektoval jej želanie. Ale požiadala ma, aby som zostal s ňou. Vieš prečo? Pretože ste ju ty a Potter rozrušili so svojimi obvineniami a obmedzenými názormi. Požiadala ma, aby som zostal, tak som zostal.“

Draco sa oprel na stoličke a starostlivo sledoval Rona.

„Nepredstieraj, že sa o ňu zaujímaš, Malfoy,“ povedal jedovato Ron.

„Nepredstieram.“

„Ale... nenávidel si ju!“

„Nenávidel. Ale už viac nie. Nechápete to, že? Ty a Potter. Prečo chcem zabudnúť na minulosť? Ani sa vôbec nesnažíte porozumieť. Hermiona áno. Načúva bez odsúdenia, bez predsudkov a uponáhľaných záverov. Preto sa o ňu zaujímam,“ odpovedal rovnomerným hlasom Draco.

Ron na neho podozrievavo civel, hlava sa mu krútila, jeho myšlienky lietali. Bol Draco Malfoy špión? Pracoval pre ministerstvo? Pre dobrých chlapcov? A bol zamilovaný do Hermiony. Nepovedal to tak, ale Ron to mohol vidieť v jeho očiach. Dokonca aj keď bol nahnevaný, jeho oči zjemneli, keď hovoril o nej.

„Počúvam, Malfoy,“ povedal Ron, náhle unavený z celej tej záležitosti - z neho, z Hermiony, zo všetkého. Pár dní sotva čo zjedol, či naspal, odkedy ich zbadal v kaviarni popíjať kávu. „Chceš mi niečo povedať, nie? Tak teraz máš šancu. Hovor.“

Draco sa tváril šokovane. „Si ochotný počúvať ma, hovoriť so mnou?“ spýtal sa.

Ron sa nepatrne usmial. „Nie veľmi bystrý, však? Neviem, čo si Percy myslel, keď ťa najal.“

Draca sa krátko zasmial. „Dobre, ale chcem hovoriť s tebou a Potterom naraz. A chcem Hermionu ako morálnu podporu,“ povedal rýchlo.

„Dobre, čokoľvek,“ vzdychol si Ron. Len chcel, aby odišiel. Naozaj sa mu nepáčil Malfoy, ktorý používa slová 'chcem' a 'Hermiona' v tej istej vete.

„Odteraz o dva večere. Asi na verejnosti? Dám ti vedieť,“ odpovedal Draco.

Odišiel so zasvišťaním čierneho hábitu. Ron si položil hlavu na stôl, jeho oči horeli. Ginny mala pravdu. Žiarlil a preto nepočúval Hermionu. Vôbec jej nedôveroval. Jedna myšlienka mu stále krúžila hlavou.

Malfoy je do nej zamilovaný.

***

Draco sa vrátil na Manor a našiel Hermionu vonku pri bazéne. Vyhrievala sa v popoludňajšom slnku, tvárila sa uvoľnene, pokojne a dobre spala. Rozhodol sa, že počká, kým jej povie, že išiel navštíviť Weasleyho. Nechcel pokaziť jej šťastnú náladu, keď vedel aká rozrušená bola vďaka Weslík kráľovi a jeho absurdnostiam. Draco si vzdychol, uvažujúc, či neurobil chybu, keď dovolil, aby sa tá temperamentná červená hlava dozvedela, čo robí  pre ministerstvo.

Draco stál vo vnútri a sledoval Hermionu cez sklo. Stále netušil ako sa toto všetko stalo. Uštipol sa, aby sa uistil, že je skutočne hore a že toto nie je blažený sen. Nikdy by si nepomyslel, že je to možné, on a Hermiona Grangerová. Keby mu niekto na škole povedal, že skončí zamilovaný do chrabromilčanky narodenej u muklov, najlepšej priateľky chlapca-ktorý-prežil, zmlátil by ho alebo ešte horšie. Ale boli tu a Draco si uvedomoval, že sa rýchlo zamiloval do svojho dávneho nepriateľa. Za sedem rokov sa vlastne poriadne s Hermionou ani neporozprával. Jediné slová, ktoré si kedy medzi sebou vymenili, boli naplnené nenávisťou a odporom a nech sa usiloval ako chcel, nemohol nikdy poprieť jej inteligenciu a dôvtip. Draco sa krátko zasmial, keď si uvedomil, že práve tie veci, ktoré ho tak dávno odpudzovali, ho teraz na nej priťahovali. Vzdychol si a otočil sa od okna. Nebolo by to také,  keby mali možnosť byť na Rokforte priateľmi. Draco si prebehol prstami cez vlasy, popudlivo ich potiahnuc. Keď sa rozprával s Weasleym, uvedomil si, že nechcene klamal Hermione o jeho posledných štyroch rokoch. Ale bolo to pre jej ochranu.

Nie veľa ľudí vedelo o tom, čo robí pre ministerstvo - Percy Weasley, pár najvyšších úradníkov a teraz Ron. Percy a Draco sa spolu dohodli, že bude najlepšie, ak jeho postavenie na ministerstve zostane dobre stráženým tajomstvom. Obaja vedeli, ako veľa ľudí na ministerstve by zareagovalo, keby sa dozvedeli, že Draco Malfoy, syn neslávne známeho Luciusa, muža zodpovedného za smrť veľa ich milovaných, pracuje na ich strane.

Draco sa v mysli vrátil štyri roky späť, keď sa vrátil zo zámoria. Čakala ho záplava pošty - všetko z ministerstva. Všetky listy boli rovnaké -  „žiadame, aby sa majetok vášho otca odovzdal nám a vy sa hláste okamžite na ministerstve.“ Draco to mesiace odkladal, ale prichádzali ďalšie listy a nakoniec odpovedal.

Prišiel Percy, spolu so svojím bratom Billom a dvoma aurormi, aby sa s ním stretli. Draco im dovolil zobrať si všetko, čo chceli. Trochu sa usmial nad tou spomienkou. Vedel, že očakávali odpor.

„Pán Malfoy, viete, prečo sme tu?“ spýtal sa ho minister mágie.

Draco sa usmial. „Iste. Zoberte si to všetko. Nechcem to. Nechcem sa na to dokonca ani pozerať.“

Percy zdvihol obočie.

„Prekvapený?“ spýtal sa Draco.

„Nuž, áno, vlastne som,“ odpovedal Percy.

„Prečo?“ spýtal sa Draco, odpoveď už poznal, ale rozhodne ju chcel počuť povedať od nich.

„Si syn svojho otca,“ povedal Bill, jeho prsty pevne zovreté okolo jeho prútika.

Draco sa zasmial. „Nie tak celkom. Prinajmenšom teraz už nie.“

Zvedavý minister mágie ho požiadal, aby to vysvetlil. Keď skončil so svojím príbehom, sa Percy spýtal Draca, „takže si nemal kontakt so žiadnym smrťožrútom od posledného ročníka na Rokforte?“

„Správne,“ povedal Draco.

„Prepáč mi moje pochybnosti, ale zistil som, že ti ťažko uverím.“ povedal Percy.

„Dajme mu sérum pravdy,“ navrhol Bill. „Tak zistíme, že je úprimný.“

Draco neprotestoval. Keď skončili s jeho vypočúvaním, Percy bol úplne vyvedený z rovnováhy.

„Takže ostatní netušia, že to cítiš takto?“

Draco pokrútil hlavou, „nie.“

Percy si zamyslene chytil prstami bradu. „Malfoy, možno mám pre teba prácu. Existujú istí temní kúzelníci, ktorých sa ukázalo dosť ťažké zatknúť...“

„Chcete, aby som bol špión?“ prerušil ho Draco priamo, keď si spomenul na postavenie svojho bývalého učiteľa elixírov.

Percy si vzdychol. „Áno. Aspoň to zváž. Je to tak veľmi nebezpečné postavenie, ako si len vieš predstaviť a ty nie si povinný prijať túto ponuku. Z času na čas by som chcel tvoju pomoc, ak ju budeš ochotný poskytnúť.“

„A ak odmietnem túto významnú ponuku, potom čo? Azbakan?“ spýtal sa trpko Draco.

„Je veľa ľudí, ktorí veria, že si tam zaslúžiš byť, Malfoy, vrátane mňa. Vie sa o tebe, že si sa zapojil do činnosti smrťožrútov. Ale tiež si uvedomujem, že v tvojej súčasnej situácii by to bolo úplne zbytočné.“

„Takže to, čo mi naozaj ponúkate, je akési ultimátum? Pracovať pre vás alebo ísť do väzenia?“

„Ak sa chceš na to pozerať takto.“

Draco si vzdychol. Nemal k dispozícii veľa možností. Mohol sa stále skrývať, ale po dvoch rokoch na úteku pred sebou samým už mal toho dosť. Už viac nechcel utekať pred minulosťou a ak pomoc ministerstvu, aby dostalo pár temných kúzelníkov za mreže, upokojí jeho svedomie, potom by to asi mal urobiť.

„Dobre,“ povedal potichu. „Dobre. Weasley, urobím to. Uzatvorme zmluvu.“

A tak to začalo. Draco veľmi neochotne prijal Neporušiteľný sľub a postupne sa skontaktoval s niekoľkými ľuďmi a prepracoval si svoju cestičku nazad do košiara. Nebolo to ťažké. Kto by uveril, že sa syn Luciusa Malfoya zmenil? Niekedy si Draco myslel, že zošalie. Žiť, prinajmenšom v jeho mysli, dvojitým životom nebolo také ľahké ako si myslel.

Po dvoch rokoch povedal Percymu, že už viac nemôže aktívne pracovať ako špión, ale bude držať ucho pri zemi a zásobovať ministerstvo každým kúskom informácie, čo sa k nemu dostane. Percy súhlasil hoci neochotne. Draco vedel, že si myslí, že by mohol zdrhnúť, takže súhlasil s týždennými kontrolami ministerstva, s týždennými dávkami Veritasera a týždennými prehliadkami jeho domu.

Prešiel ďalší rok a Percy ho prepustil, ale Sľub stále trval. Dracovi to bolo jedno. Vedel, že nikdy nemal v úmysle vrátiť sa k smrťožrútom. Stále ale predával informácie ministerstvu, ak nejaké mal. Jeho bývalí kolegovia verili, že ho prosto len prešetrovali, tak ako prešetrovali alebo prešetrujú ich, takže ho nechali na pokoji. Za to bol vďačný. Už mesiace sa ho nikto nepokúsil kontaktovať.

Dotyk na jeho ramene ho vrátil do súčasnosti a pozrel sa do Hermioniných očí.

„Čau,“ povedal, zohol hlavu a pobozkal ju na čelo. „Vyzeráš lepšie.“

Usmiala sa. „Cítim sa lepšie, vďaka tebe.“

„Zostaneš na večeru?“ spýtal sa Draco, keď skĺzol po nej rukou a pritiahol si ju bližšie. Vycítil, že pokrútila hlavou.

„Mala by som ísť domov. Zajtra sa vraciam do práce a musím zariadiť zopár vecí. Vynechala som v práci dva dni a bez pochyby je celé oddelenie v totálnom zmätku,“ odpovedala, znechutená. Spomenul si, aká zvykla byť na škole a zasmial sa.

„Dobre, chceš, aby som potom neskôr prišiel?“

„Myslím, že dnes večer potrebujem byť sama, Draco. Prepáč. Potrebujem trochu času premyslieť si, čo bude ďalej... s nami,“ odpovedala potichu.

Zaklonil jej hlavu, aby sa pozrela na neho. „Čo chceš ty, Hermiona?“ spýtal sa jemne pozerajúc sa pritom do jej očí. Pozerali na seba uprene dlhú chvíľu, žiaden pohyb, žiadne slovo.

„Naozaj neviem,“ zašepkala. „Viem, že chcem byť milovaná, taká aká som, a chcem šťastie a budúcnosť, ale...“

„Ale nie si si istá, či ju chceš so mnou?“ spýtal sa potichu.

„Je mi to ľúto,“ povedala Hermiona.

„To je v poriadku, naozaj,“ povedal Draco, keď ignoroval zvierajúci pocit vo svojej hrudi. Uvedomil si, že nikdy vo svojom živote nechcel nič viac, než chcel ju. „Viem, že je to zvláštne, pre nás oboch. Ale s istotou viem, že posledný týždeň, ktorý som strávil s tebou, bol ten najpríjemnejší a najpokojnejší čas v celom mojom živote.“

„Najpokojnejší?“

„Drahá, v porovnaní s tým, čo som zažil v minulosti, to bolo pokoj,“ Draco sa zasmial a pobozkal ju. Stratili sa v bozkoch, tešili sa z pocitu, že sú spolu. „V stredu večer ťa chcem požiadať o láskavosť,“ povedal, keď sa odtiahol. „Mám stretnutie s Weasleym a Potterom a chcem, aby si tam bola.“

„Čože? Kedy si toto...“

Usmial sa. „Povedal som ti, že sa musím dnes o niečo postarať. Prídeš?“

Prikývla.

„Choď domov a odpočiň si. Potom sa uvidíme,“ povedal Draco a pobozkal ju na čelo.