archiv.hpkizi.sk
Minulosť
Hádať sa je fajn
Vložené: Elza - 01.10. 2011
Téma: Hádať sa je fajn
solace nám napísal:

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Hádať sa je fajn!

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Vitázni jó!

Autor originálu : Midnights Prophet

Link na originál : Vitázni jó!

Počet slov originálu: : 0

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Po Bradavicích Žáner: Humor , Romance Jazyk originálu: HU Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: _10K-30K Párovanie: Snamione Fandom: Neuvedené Stav prekladu: Neuvedené
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Midnights Prophet, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Hádať sa je fajn!

Originál: Vitázni jó!

Author of original story: Midnights Prophet - Preklad a FanArt: solace

Rating: 14+

Kapitola neprešla beta-readom

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.



Kurzíva: Hermiona, klasické: Snape

 

Minulosť

„Môžem vás požiadať, aby ste na mňa neliezli?“

.....

„Grangerová!“

.....

„Skvelé! To som celý ja! S mladou ženou na dvoch metroch štvorcových a ona zaspí. Veľkolepé! Jednoducho veľkolepé!“

(povzdych)

.....

„Dávajte dobrý pozor, lebo to viackrát nezopakujem.“

.....

„Vy za to nemôžete. Respektíve... áno, samozrejme, že za to môžete? Kto iný?“

.....

„Mám pocit, akoby som to prežíval znova. Každučký moment. Počas toľkých rokov som si na to ani nespomenul, a potom ste prišli vy.“

.....

„Neviem si predstaviť, čo cítite, keď sa dennodenne prechádzate medzi týmito múrmi. Ja som vtedy nebol v škole, ale aj tak to pre mňa nie je jednoduché. Potom... čo som musel  unáhlene odísť, som sa už nedokázal vrátiť späť. Bolo potrebné zachovať zdanie, všetko záviselo od toho, či sa Potter včas dozvie, čo musí urobiť. Samozrejme, že Dumbledore nevymyslel plán, ako mám chlapca presvedčiť, že musí zomrieť a už vôbec nepomyslel na to, ako mám dosiahnuť, aby mi veril.“

.....

„Tam, v Škriekajúcej búde, som si myslel, že sa všetko končí. Nielen môj život. Že som sa snažil márne..., toľké roky sme sa snažili, a ak by sa mi nepodarilo nájsť Pottera, stratili by sme všetko práve tak, akoby sme neurobili vôbec nič. A potom ste ma, pravdaže, našli vy. Sťaby to bolo vopred napísané. Keby ste vtedy neboli prišli...“

.....

„Pamätám si takmer všetko, celé sa to zbehlo veľmi rýchlo. V jednej chvíli som ešte stál pred Voldemortom a v ďalšej som už počul len  jeho syčanie. A potom ten prekliaty had! Viete, aká ťažká bola tá mrcina...?“

.....

„Keď sa to skončilo, vedel som, že zomriem, aspoň vtedy som si tým bol istý. Lenže nakoniec sa objavil Potter.“

.....

„Pamätám sa na pocit úľavy. Možno to bolo prvý raz, keď som pri pohľade na vášho priateľka nepocítil zároveň odpor. Pocit úľavy, že to všetko nebolo zbytočné. Odovzdal som Potterovi svoje spomienky, čo by som, podotýkam, za iných okolností nikdy neurobil. Splnil som, čím ma Albus poveril a uľavilo sa mi.“

.....

„Potom som cítil, ako sa prepadám do bezvedomia, približujúcu sa temnotu. Aký by to bol koniec života, keby som naposledy videl tvár Jamesa Pottera? Ja som chcel vidieť Liline oči.“

.....

„Pri Merlinovi prisahám, že som nikdy neveril podobným bludom, ale v nasledujúcom momente som sa vznášal dva metre nad svojím telom. Videl som, ako odchádzate. Videl som všetko, ale nič som necítil. Mimotelový zážitok... taká hlúposť! Ale bol som tam. Súčasne som ležal na podlahe a díval som sa na seba.“

.....

„Nemajte mylné predstavy. Každý sa bojí smrti. Každý! Ešte aj ten, kto ju očakáva s otvorenou náručou. Aj najväčší čarodejník, aj najzúfalejší človek, aj najsmelší muž sa bojí smrti... Tiež som sa bál.“

.....

„Vtedy v Astronomickej veži, keď... viete. Och... keď Albus videl, že váham, použil legilimenciu! Na mňa! Mal tú drzosť... Severus – ozývalo sa mi v ušiach – musí to tak byť. Som starý, nahraditeľný. Harry nie, rovnako ako ty. Severus, dohodli sme sa. Nezabudni na svoj sľub. Verím ti. Severus, sľúbil si mi to. Severus, pomysli na Lily. Lily... Vždy ju používal proti mne. V tej chvíli som ho skutočne nenávidel. A veľmi som potreboval všetky podobné pocity.“

.....

„Aj napriek jeho úpenlivej prosbe, viete, čo bolo poslednou vecou, ktorú som videl v Albusových očiach? Strach. Áno, nepochybne v nich bola spokojnosť a určitý typ prijatia, ale skôr, ako ho zasiahla zelená kliatba, poslednou vecou, ktorá sa mu zablysla v očiach bol strach. Nie na viac ako zlomok sekundy, ale bol tam.“

.....

„Takže, ak sa aj Dumbledore bál smrti, čo som mal robiť ja? Keby som disponoval slovnou zásobou pána Weasleyho, mohol by som použiť úplne všedný výraz, ale zostaňme pri tom, že som bol poriadne vyľakaný.“

.....

„Keď som pochopil, čo sa chystá Voldemort urobiť, chvel som sa. Ruka sa mi triasla natoľko, až som sa bál, že upustím prútik. Sedemnásť rokov som smútil, obviňoval sa a želal si, aby som bol mŕtvy radšej ja, pretože by to bolo jediné skutočné zadosťučinenie. Ale keď som stál na prahu smrti, tak blízko, že ma už len malý kúsok delil od nej, zaspätkoval som. Spanikáril som.“

.....

„Potom som tam súčasne ležal a vznášal sa. Nedokázal som sa pohnúť ani o milimeter. Mal som chuť skríknuť, že to nie je spravodlivé, aby niekto prišiel a zachránil ma, ale nemohol som. Bol som bezvládny. Kôpka nešťastia. Hľadel som na svoju ruku, ako si prstami zvieram hrdlo, aby som zastavil, alebo aspoň spomalil krvavý kúpeľ.“

.....

„Nemal som predstavu, koľko času ubehlo. Možno to celé trvalo len minútu, možno hodiny, možno dni, také... nekonečné sa mi všetko javilo. Dokonca som sa odvtedy nikoho nespýtal, ako dlho som tam ležal. Nemal som tušenie, ako prebieha boj. Či si Potter pozrel moje spomienky, či vie, čo má robiť, alebo či vôbec ešte niekto žije.“

.....

„Verte mi, vo svojom živote som videl veľa hrôz a ešte viac som ich vykonal, ale pozerať sa na vlastné zomieranie... ak by ste boli hore, dobre by ste sa zasmiali, bol očisťujúci zážitok. Veľa sa zmenilo... veľmi veľa.“

.....

„Viete ako blízko smrti som bol?“

.....

„Akoby ste mohli. Ani ja to neviem. Keď som sa začal zmierovať s tým, že nadišiel koniec môjho patetického života, nech to znie hoci ako klišé, a čakal som na vykúpenie, bez slova a zúfalo dva metre nad svojím telom, viete kto sa zjavil namiesto smrtky?“

.....

„Vy.“

.....

„Každý jeden deň mi pripomínate moju slabosť. To, že mi moje podvedomie nebolo schopné uvoľniť zovretie hrdla. Tie minúty, kedy som sa cítil vydaný napospas osudu a ležal som ako poľutovaniahodný blázon na podlahe Škriekajúcej búdy trasúc sa, sťa malý sopľavý chlapec.“

.....

„Spomínam si na vašu prvú vetu. „Nehnevajte sa, pane, nevedeli sme, neumierajte...“ Môžete ma za to aj ukameňovať, ale tiež som si to prial. Bol som na seba nazlostený, že lipnem na takom živote, ale keď už raz mám iba ten jeden.“

.....

„Avšak ešte viac som sa hneval na vás, že ste ma videli v takom stave, že ste ma nenechali samého a nakoniec ste ma ešte aj zachránili.“

.....

„Niekedy sú zranenia potrebné, aby sme nezabudli.“

.....

„Myslel som si, že sa psychické rany nezahoja. Mýlil som sa, je na to potrebné len primerané úsilie. Avšak tieto stopy na mojom krku, tie tu zostanú navždy. Pretože nechcem, aby zmizli.“

.....

„Každé ráno si pri pohľade do zrkadla spomeniem, ako som lipol na tomto živote. Že som to bol ja, kto nechcel zomrieť. Je to však len dvojminútová záležitosť. Vás však mám pred očami celý deň...“

.....

„A viete, čo je ešte žalostnejšie?“

.....

„Rozprávať o tom všetkom po šiestich rokoch, pričom mojím jediným poslucháčom je spiaca žena.“

.....

„Ba dokonca sa tváriť, že ma počuje...“

.....

„Ešte stále som sentimentálny blázon.“

~~SS-HG~~

„Háááápčíí!“

„Dobré ráno.“

„Zadriemala som.“

„Áno.“

Hááhápčí!“

„Na čo ste alergická?“

„Na bezočivých a sarkastických ... hhááápppčččíííí... učiteľov elixírov.“

„Bez toho hapčí by to bolo oveľa pôsobivejšie... A ešte keby ste ma nevyužívali ako vankúš.“

„Och! Akože... och! Uhm, tak ja sa teraz posuniem radšej ďalej.“

„Načase...“

~~SS-HG~~

„Ako je možné, že dokážete byť takýto pokojný uprostred svojej najhoršej nočnej mory?“

„Prezraďte mi, leteli ste už niekedy?“

„Samozrejme.“

„Na metle?“

„Áno. A ešte aj na hipogrifovi a testralovi. A tiež lietadlom. Ani neviem, čo bolo horšie.“

„A mali ste pritom strach?“

„Áno.“

„A predsa ste leteli. Dokonca dobrovoľne.“

„Ale pritom som sa triasla ako osika.“

„A odkiaľ viete, že teraz nerobím to isté?“

„Odtiaľ, že môj mozog by nedokázal spracovať obraz trasúceho sa Severusa Snapa.“

~~SS-HG~~

„Koľko môže byť hodín?“

„Pol tretej.“

„Odkiaľ to viete?“

„Neviem.“

„Každá sekunda rozhovoru s vami je skutočný zážitok!“

„Vidím, že sa vám to začína páčiť. To veru nebude dobré.“

Prezraďte mi, Snape, čo by sa stalo, keby si vás niekto obľúbil? Nieže by mi niečo podobné hrozilo...“

„Vám to nehrozí, vás to už postihlo.“

„Neviete o čom hovoríte! Vy ste boli od prvej minúty voči mne nepriateľský!“

„A vy ma od prvej minúty ľutujete!“

„Skutočne? Tak vám niečo prezradím: na vás nie je absolútne nič poľutovaniahodné! Ste rovnako nespoločenský, odmeraný a nespravodlivý, ako ste aj boli! Viete, čo si myslím?“

„Nešetrite ma...“

„Vy sa ľutujete! Už viac ako dvadsať rokov! Ešte vás to nenudí? Všetko ste napravili, každý vám odpustil, a teraz máte problém s tým, že sa už neviete pľačkať v sebaľútosti a neviete sa do nej zahaliť, ako do pohodlnej, teplej prikrývky, ktorá vás ochráni pred vonkajším svetom. Jednoducho neviete, čo si počať s voľnosťou!“

„Teším sa, že ma tak dobre poznáte!“

„Pochybili ste, ale nie ste jediný! Sme len ľudia, občas sa to stáva aj typom, ako ste vy.“

„Aký typ som?“

„Taký... snapovský.“

„Ďakujem za presné a zjednodušené vysvetlenie.“

„Niet za čo.“

„Slečna Dokonalá, všade bola, všetko videla.“

„Preletelo pomimo vás, čo som vám hovorila? Všetci sme robili chyby! Viete, koľkokrát som dostala Harryho do problémov počas hľadania horcruxov?“

„Počítali ste to?“

„To nebolo potrebné. Spravili sme množstvo hlúpostí. Mali sme na to takmer celý rok.“

„Aspoň to nikoho nestálo život.“

„Žartujete, však? Keby sme mali lepší plán, Divooký Moody by ešte žíl. Keby nás nechytili lapači, Dobby by žil tiež. A ak by sme prišli načas do Rokfortu, možno by ani nedošlo k bitke. Mám vari vymenovať, koľko ľudí zahynulo v ten deň?“

„Za to vy nemôžete.“

„Tiež si to každý deň hovorím a viem, že to tak je. Avšak myšlienka na to, že ak by sme to lepšie naplánovali a múdrejšie konali, nezanecháme za sebou toľko zničených životov, mi nedá pokoj.“

„Bola vojna. A počas nej sa dá len ťažko vyhnúť stratám.“

„Viem. Naučili sme sa však odpustiť si za chyby, ktoré sa nedajú napraviť. Čo myslíte, podarí sa vám to niekedy?“

„Ak vás môžem požiadať, Grangerová, nerozoberajte to. Nič tým nedosiahnete.“

„Je mi to úplne jasné. Lenže to nebol rozbor, iba otázka.“

.....

„Viete,  človeku z času na čas dobre padne, keď sa vyrozpráva z toho, čo ho ťaží...“

„Myslím, že vás v detstve musel postihnúť celý rad tráum, preto teraz toľko tárate.“

„Ak sa so mnou budete chcieť opäť s niečím podeliť, keď budem v bdelom stave, ozvite sa! Dovtedy na vás nie som zvedavá!“

„Vy...“

„Ups!“

„Vy ste nespali?!“

„Ale spala. Len... som sa zobudila, a... nechcela som vás prerušiť.“

„Vypočuli ste súkromný rozhovor!“

„Aký súkromný rozhovor? Medzi vami a mnou? Nemáte pocit, že si to trochu odporuje?“

„Nebol určený pre vás!“

„Tak potom pre koho? Som tu len ja!“

„Myslel som si, že spíte!“

„Zmýlili ste sa. Nebolo to po prvýkrát.“

„Mal by som vám ihneď vymazať spomienky.“

„Bez prútika to pôjde ťažko...“

„Len počkajte! Pozajtra sa uvidí, do akej miery budete škodoradostná!“

„Nie som škodoradostná. Jednoducho iba cítim zadosťučinenie.“

„A ešte o mne hovoria, že som zlomyseľný.“

„Buďte úprimný, Snape, nebolo by jednoduchšie oznámiť mi, aký máte so mnou problém? Možno by som vám bola povedala, ako si Harry všimol, že sa váš portrét nenachádza v riaditeľni a privolal pomoc. Ja som len išla napred, pokým nedorazila Madam Pomfreyová. Mala som so sebou iba obyčajný elixír na doplnenie krvi. Prišla som trochu nepripravená. Na tú časť si už pravdepodobne nespomínate.“

„(...) Nie. Stratil som vedomie. Respektíve, prestal som sa vznášať... mimotelový zážitok... hovorte tomu, ako chcete! Nasledujúca vec, na ktorú si spomínam je, že som sa prebral u svätého Munga.“

„Vidíte? Nie je to moja vina, že ste nezomreli. A neboli ste v ten deň jediný, koho sme našli uprostred kaluže krvi. Teraz to všetko... splýva. Viete, adrenalín, ktorý v takýchto momentoch poháňa človeka, je schopný zvláštnych vecí. Spomínam si na to, že som chcela pomôcť niekomu, kto bol zranený. Vôbec ste nepôsobili poľutovaniahodne. Skôr šťastne.“

„Šťastne? Zdá sa mi, že nehovoríme o tom istom!“

„Povedzte, ako sa vám podarilo prežiť?“

„Tak, že ste prišli a...“

„Nie, nie, počkajte! Nepovedali ste, že neviete, ako dlho ste tam ležali?“

„Povedal.“

„Prezradím vám to, viac ako sedem hodín!“

„Prosím?“

„Dobre ste počuli. V stave, keď vám ten prekliaty had takmer prehryzol krk. Liečitelia len nechápavo krútili hlavami. Ale to ste sa mohli dočítať aj v Prorokovi.“

„Nečítal som to.“

„Tak vám poviem, že v novinách vyšiel článok o tom, že ste pod vplyvom nejakej neznámej sily. V Sršňovi písali, že ste priamo Merlinovým pozemským nástupcom, ktorý prinesie mier celému svetu, a že ste vďaka istému tajnému keltskému rituálu párenia – ktorý ste previedli s Voldemortom niekde v okolí Stonehenge – nesmrteľný. Ako tieto dve veci spolu súvisia, sa ma nepýtajte.“

„Že... ČO?!“

„Toto vám uniklo?“

„Bol som dva mesiace v kóme.“

„Myslela som si, že ste neskôr dohnali zameškané.“

„Obávam sa, že som Sršňa vynechal.“

„Veľká chyba.“

.....

.....

„Prečo mi o tom nikto nepovedal?“

„Spýtali ste sa?“

„Nie.“

„Existoval čo i len jeden človek, ku ktorému ste sa správali aspoň trochu priateľsky, keď ste sa prebrali? Ktorý by nabral dosť odvahy, aby vám o tom porozprával?“

„Minerva...“

„Minerve ste hneď v prvý deň oznámili, aby sa šla schovať do Rokfortu pod svoj károvaný škótsky pléd a nevrátila sa, pokiaľ sa nebude správať primerane svojmu veku!“

„Pretože v momente, ako vkročila do nemocničnej izby, začala smokliť.“

„Pretože sa tešila, že vás vidí!“

„Opravte ma, ak sa mýlim, ale keď sa ja z niekoho teším, nezačnem plakať!“

„Opravujem. Vy ste, podľa mojej mienky, nikdy počas svojho života neprejavili viditeľné známky radosti z niekoho.“

„Niečo na tom bude...“

.....

„Okrem toho taktiež neviem, čo si počať s plačúcimi ženami.“

„To som si všimla.“

.....

„Inak nie je nič zlé na tom, keď človek netúži zomrieť. Vy sa viete pozastaviť nad dosť zvláštnymi vecami...“

„Tomu nemôžete rozumieť.“

„Môže byť. Ale možno by som vás vedela pochopiť.“

„Nebudem sa vám spovedať, Grangerová.“

„Ak nie, tak nie.“

~~SS-HG~~

„Ešte som sa vám ani nepoďakoval.“

„Nie.“

.....

.....

„Pravdepodobne to ani neurobím.“

„Mala som také tušenie.“

~~SS-HG~~

„Grangerová! Môžem vás požiadať, aby ste s tým prestali?“

„Samozrejme môžete, ak mi najskôr prezradíte, s čím by som mala prestať.“

„Škŕka vám v žalúdku.“

„Naozaj?“

„Naozaj.“

„A ako s tým mám prestať?!“

„Neviem, ale už to nemôžem počúvať!“

„Ale keď som hladná!“

„Koľko ste nejedli? Osem hodín? Toľko snáď vydržíte!“

„Bude to už aj desať! Okrem toho sa mi nechce veriť, že za celý ten čas, čo sme tu, si ešte nikto nevšimol, že sme zmizli.“

„Určite si už všimli, len chvíľu potrvá, kým nás nájdu.“

„Nemá na to Minerva nejaký spôsob? Myslím tým, že profesor Dumbledore vždy vedel o všetkom, čo sa udialo na škole.“

„Pff! Žijete v ríši snov, ak ešte vždy veríte v Albusovu všemocnú podstatu. Vo všeobecnosti mohol ďakovať len portrétom, duchom a mne, že sa k nemu informácie dostali včas.“

„Bolo by chybou neuznať vaše zásluhy.“

„Veru bolo.“

~~SS-HG~~

„Čo si myslíte, nájdu nás?“

„Dúfajme.“

„Ja som zvedavá na váš názor, Snape.“

„Podľa mňa sa pripravme na dlhší pobyt.“

.....

~~SS-HG~~

„Prečo ste sa stali smrťožrútom?“

„To vás ako napadlo?“

„Nechcete to vedieť?“

„Ale áno.“

„Najskôr som rozmýšľala, aké strašidelné je toto miesto, že tu sedíme nevediac, kedy a či sa vôbec odtiaľto dostaneme, že možno vy budete posledným človekom, s ktorým sa rozprávam.“

„Predpokladám, že vám pritom stuhla krv v žilách.“

„Nie, nič také. Nerobte grimasy! Naozaj je to tak. Ďalej som začala rozmýšľať, s kým by som sa chcela rozlúčiť, koho by som si želala mať teraz pri sebe. A potom som sa zamyslela, koho by ste si tu priali mať vy. Pravdepodobne všetkých vašich starých známych... veď viete... nezostalo ich už veľa.“

„Nie.“

„A potom ma rovno napadlo, že ste zrejme poznali veľa smrťožrútov. To bol proces vzniku tej otázky, tok myšlienok.“

„Rozumiem.“

„A? Prečo ste sa stali jedným nich?“

„Už som vám povedal, že si pred vami nebudem vylievať srdce.“

„To ani neočakávam! Len ma zaujíma, aký ste boli zamlada.“

„Myslím, že vaša zvedavosť zostane neuspokojená.“

„O neuspokojenosti už mám určitú predstavu...“

„Čo si šomrete?“

„Nič. Takže, nepoviete mi to?“

(povzdych)

„No tak, Snape! Čo ak sa naozaj nikdy odtiaľto nedostaneme? Mám tu presedieť posledné hodiny svojho života s človekom, o ktorom takmer nič neviem? Ak vyjdeme, môžete mi vymazať spomienky.“

.....

„Prinútili vás?“

„Nie. Vstúpil som medzi nich dobrovoľne. A oni ma prijali s otvorenou náručou.“

„To ma neprekvapuje.“

„Nemyslite si, že to bol môj životný cieľ.“

„Nemyslela som to tak.“

„Ako potom?“

„Voldemort by bol hlupák, keby vás neprijal.“

„Naozaj. Bol som veľmi nadaný v čiernej mágii i v elixíroch a všeobecne som dosahoval vynikajúce výsledky v mnohých predmetoch.“

„Nebuďte taký skromný...“

„Ani neplánujem. Bol som mladý, ambiciózny, nesmierne sklamaný a túžiaci po pomste. Moja cesta viedla priamo k smrťožrútom.“

„Aké to bolo?“

„Čo?“

„Veď viete. Patriť k nim.“

„Ešte stále nechápem, čo máte na mysli?“

„Neobracal sa vám občas žalúdok?“

„Ale áno. Skoro vždy. Lenže ja som na väčšine akcií chýbal. Voldemort začal veľmi skoro plánovať, že ma pošle do Rokfortu. Nemohol som sa zúčastňovať príliš mnohých vecí, ale po prvej príležitosti, keď som videl skutočné mučenie, som po tom ani netúžil. Pravdaže, vždy som vedel, čo sa odohráva na stretnutiach, lenže bolo ľahké tváriť sa, že s tým nemám nič spoločné.“

„Predpokladám, že ostatní z toho mali radosť.“

„Neverte tomu, nie všetci. To všetko... ani neviem. Pohltilo nás to. Začalo to ako nevinný žart. Ešte tu, v Rokforte. Boli sme ozajstnými slizolinčanmi. Fakultou, ktorú nenávidel každý bez výnimky. Priatelili sme sa, samozrejme, že sa našli aj výnimky. Kde-tu, ale našli sa.“

„Ako vy...“

„Ako ja. (...) V podstate sme tvorili jednu skupinu, vo vnútri ktorej boli ešte kliky. Dalo by sa povedať, že sa zhromažďovali okolo silnejších. Robili sme výskumnú prácu, síce v oblasti čiernej mágie, ale mňa tento odbor vždy priťahoval. Existujú čarodejníci, ktorých zaujíma metlobal, iných sústavné ulievanie, nás zaujímala čierna mágia. Bolo to prirodzené.“

„A čo vás priviedlo k tomu, aby ste prijali Temné znamenie?“

„Možno túžba po moci. Možno potreba niekam patriť. Možno pomsta. Ktohovie? Vtedy som to považoval za celkom dobrý nápad.“

„Komu ste sa chceli pomstiť?“

„Jamesovi Potterovi, svetu, muklom... Najmä muklom. Môj otec.. otec nebol veľmi príjemný človek. A to som sa vyjadril ešte veľmi mierne. Bol to neoblomný nešťastník, ktorý nenávidel mágiu, nenávidel moju matku, ale ešte viac skutočnosť, že jeho syn je čarodejník. Počas leta som často počúval od starých rodičov, akého mám nanič súceho otca, a mali pravdu. Ale nikdy som skutočne neveril tým klamstvám o čistej krvi, ktoré sa snažili do mňa vtĺcť. Najmä... najmä kvôli Lily. Vo svojich desiatich rokoch som poznal dva druhy muklov: môjho otca a obraz načrtnutý mojimi starými rodičmi.“ 

„Ale potom ste mali jednu dobrú priateľku, a prišli ste na to, že nie každý mukel alebo muklorodený je rovnaký...“

„Nejako tak. Pravdaže po skončení školy som už vedel, ako veľmi sú ich nápady absurdné, lenže ani to ma neodradilo od toho, aby som sa nechal ociachovať. Samozrejme nič z toho neospravedlňuje moje skutky.“

.....

.....

„Nezvykli ste rozmýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby ste sa k nim nikdy nepridali?“

„Je zbytočné vytvárať teórie o niečom, čo sa už nedá zmeniť. Urobil som to, oľutoval, avšak minulosť nemôžem vymazať. A ani nechcem. Bola to dobrá príučka, hoci trvala len jeden a pol roka a sledoval som iné ciele, ako ostatní. Bol som jedným z nich, a potom som sa im obrátil chrbtom. V ich očiach som rovnaký zradca, ako v očiach rádu.“

„Rád vás nepovažuje za zradcu.“

„Ó, akoby nie! Občas sa okolo seba poobzerajte.“

„Myslím, že nemáte pravdu.“

„Ste príliš naivná.“

„Nemám ten pocit. Podľa mňa sa mýlite v ľuďoch.“

„Podľa mňa sa považujete za príliš múdru.“

„Nezačínajme s tým zase! Už sme boli na dobre ceste.“

„Ani nechápem, prečo vám to tu rozprávam.“

„Lebo som neodolateľná, keď niečo skutočne chcem.“

„Moje predchádzajúce tvrdenie stále platí: ste príliš naivná.“

~~SS-HG~~

„A koho by ste si tu želali namiesto mňa?“

„Nemám poňatia. V skutočnosti som neprišla na nič.“

„Ale, Grangerová, nehovorte, že niet človeka, s ktorým by ste v tejto diere čupeli radšej, než so mnou!“

„Pravdupovediac by mi to bolo jedno. Myslím tým, že by som si nevedela vybrať spomedzi svojich priateľov, koho by som chcela mať pri sebe. A to isté sa vzťahuje aj na rodičov. Okrem toho, ste oveľa znesiteľnejší, keď sa neposmievate, než som si myslela.“

„Vedel som, že skôr či neskôr vyplávajú na povrch vaše hlboko skryté túžby.“

„Dobre, poslednú vetu odvolávam.“

.....

„Určite by som sa tešila, keby tu povedzme boli Ron alebo Harry...“

..... 

„Opäť robíte grimasy.“

„To nemôžete vidieť.“

„Nemusím to vidieť. Inak, keby ste trochu lepšie spoznali Harryho, som si istá, že...“

„Neplytvajte silami, nie som zvedavý na vášho priateľka. Je rovnaký, ako jeho otec, arogantný a hlúpy.“

„To nie je pravda! Práve naopak!“

„Hlúpy a arogantný?“

„Viete, ako som to myslela! Harry nie je vôbec hlúpy a je naozaj veľmi skromný. Nikdy sa netúžil stať stredobodom pozornosti.“

„Iste! Môže ďakovať len hlúpej náhode, že je stále tam...“

„Vy... vy mu závidíte! To je váš problém!“

„A čo by som mu mal asi tak závidieť?“

„Popularitu!“

„Ozvite sa, keď opäť začnete racionálne rozmýšľať!“

~~SS-HG~~

„A vy by ste si koho želali na mojom mieste?“

„Už som vám povedal, že je zbytočné lámať si hlavu nad vecami, ktoré sa nedajú zmeniť.“

„Je to pekná teória. Kedy sa ju chystáte zaviesť do praxe?“

„Dajte mi už pokoj s tou hlúpou „kedy si už konečne odpustíte“ ideou.“

„Prečo, už ste sa k tomu dopracovali?“

„Povedzme, že som sa naučil žiť spolu so svojimi chybami.“

„A aký skvelý príbeh z toho vzišiel...“

„Nesiľte svoj sarkazmus. Nesedí vám to.“

„Prepáčte! Ó, veľký majster sarkazmu!“

„Prepáčim.“

„Snáď existuje človek, s ktorým radi trávite čas. Ktorý vás rozosmeje, prípadne privedie k zamysleniu.“

.....

„Ktorého radi vidíte, aj keď mu to nedávate žiadnym spôsobom najavo. Hm? Niekto, voči komu ste úprimný. Vedľa koho môžete byť sám sebou a nemusíte sa hrať na nič. Taký, na ktorého je občas príjemné pomyslieť.“

.....

„Nie je žiaden takýto človek?“

„Ale je.“

„A kto to je?“

„Do toho vás nič. A už mlčte!“

„Vidím, že sa opäť vracia vaša stará nálada...“

~~SS-HG~~

„Čo by sa stalo, keby ste mi nezívali do tváre, Grangerová?“

„Čo by sa stalo, keby ste sa na všetko nesťažovali? Okrem toho som ospalá. Musí byť minimálne polnoc, nemôžem za to? Prekáža vám to?“

„Áno. Ak ešte neviete, je to nákazlivé.“

„(chichot) Takže teraz zápasíte s tým, aby ste nezívaáááli?“

„Neprovokujte!“

No poďme! Len raz! Viem, že aj vy ste ustaááátý.“

„Celý deň som sedel, nemám byť z čoho unavený.“

„Nie je nič unavujúcejšie, než nečinnosť.“

.....

„Počula som to, Snape!“

„Neviem, o čom hovoríte!“

„Zívli ste! Vidíte, čo robíte? Teraz už aj ja musím zívaáááť.“

~~SS-HG~~

„Možno si trochu zdriemnem...“

„Len sa nepremáhajte. Aspoň budem mať chvíľu pokoj.“

„Dobre. Len vás chcem poprosiť, že ak budete mať čokoľvek na srdci, počkajte, kým sa zobudím.“

.....

„V poriadku?“

„V poriadku.“

„Tak dobrú noc!“

„Dobrú noc!“

~~SS-HG~~

„Spíte Grangerová, alebo sa opäť pretvarujete?“

.....

„Ha, há! Chrápete.“

„Nechrápem!“

„Aha!“

 

O desať minút neskôr…

„Vedel som, že chrápete.“

.....

„Grangerová?“

.....

„Vďaka.“


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Minulosť Od: kometa - 29.10. 2011
Je to čím dál tím lepší :-)
Díky, solace, moc si čtení užívám :-D
Re: Minulosť Od: solace - 29.10. 2011
Ďakujem. Mne osobne sa táto kapitola páči najviac. Je veľmi emotívna...

Re: Minulosť Od: JSark - 08.10. 2011
Teda, to bol zaujímavý a poučný rozhovor. :D
Re: Minulosť Od: solace - 09.10. 2011
Áno, bol. Dozvedeli sme sa zopár vecí zo Snapovej minulosti. Vďaka. :-)

Re: Minulosť Od: Goddy - 03.10. 2011
je velmi špatné si číst o zívání, taky začínám zívat. achich ochich.. těším se na další dialogy.. protože je to jistým způsobem velmi působivé..
Re: Minulosť Od: solace - 03.10. 2011
No tááák, Goddy, nezíváááj! ;-) Ďakujem, ak je poviedka pôsobivá, veľmi sa z toho teším. :-)

Re: Minulosť Od: myska111 - 03.10. 2011
Velmi dobrý rozhovor, pěkná kapitola. Těším se na pokračování.
Re: Minulosť Od: solace - 03.10. 2011
:-))) Ďakujem, mysko.

Re: Minulosť Od: zuzule - 02.10. 2011
Miluju ty jejich láskyplné dialogy. :D Díky!
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Miluj ich aj naďalej. Aj ja ďakujem. :-))

Re: Minulosť Od: Gift - 02.10. 2011
JEEEEEE!:-D OK, uznavam, ne moc duchaplny zacatek komentare, ale JEEEE!!:-D Budu se opakovat, ale opravdu uzasne napsane! Veliky respekt a hlavne diky za prijemne chvile- vazne jsem se moooc bavila! A slibuji, ze priste zkusim napsal duchaplnejsi komentar:-)
Diky za preklad;-).
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
To JEEEE! hovorí za všetko. Som rada, že sa ti kapitola (dúfam, že aj celá poviedka) páčila. A teším sa na budúci komentár. ;-) Vďaka.

Re: Minulosť Od: Eggy - 02.10. 2011
sa mi pacilo ako sa hermiona hrala na to, ze spi a nespala :) tato poviedka ma zaujala :) je velmi citavo napisana a musim pochvalit aj  preklad... niekde som ale videla ze si zabudla dat kurzivu.... hned to naaaajdem...
Predpokladám, že ostatní z toho mali radosť.... hocori to hermiona nie? dakujem za pridavok... nech je cim skorej aj dalsi :P
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Eggy, vďaka. :-) V originále sa to čítalo veľmi dobre. Som rada, že sa páči aj preklad. Za technickú ďakujem, mala tam byť kurzíva. Už som poslala sovu Elze.

Re: Minulosť Od: GwenLoguir - 02.10. 2011
Nemôžem inak ako sa široko uškŕňať. Ešte, že si neuvedomuje, aký ej sladký, inak by ho z toho mohlo poraziť :P
 
A tri drobnosti:
...v lietadle... (nie na lietadle)
...u svätého Munga... (nie vo sv či ako to bolo)
...Vo svojich desiatich rokoch.... (nie v svojich)
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Sladký Severus? No pokiaľ ťa z neho nebolia zuby, tak môže byť. Podľa mňa je tak akurát. Sám  sa nazval sentimentálnym bláznom. Tak čo k tomu dodať?
Hermiona bude po oprave letieť lietadlom (nie v lietadle, ani na lietadle), ostatné beriem... chybička "se vloudila". Dík.
Re: Minulosť Od: GwenLoguir - 02.10. 2011
Už s ami stalo, že ma z neho rozbeleli zuby,a le to je ten nechutný typ, keď -eh, br, to preháňajú. Toto je práve v medziach, keď si to neskutočne užívam.
;-)
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Tak to som rada, že si to užívaš. ;-)

Re: Minulosť Od: teriisek - 01.10. 2011
Líbí se mi, jak mezi tím vším vtipem a dobíráním prosvítá i vážnost. Ten monolog byl moc hezký, skoro dojemný, až mi bylo líto, že ho Hermiona nemůže slyšet. A ona slyšela:) A následný rozhovor byl super, už jim to tam musí lézt dost na mozek. Díky za překlad, těším se, co bude dál!
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Teriisku, ďakujem. :-) Severusov monológ bol dojemný. Aspoň pre mňa áno. A Hermiona ho musela počuť, ako inak... ;-)

Re: Minulosť Od: Nade - 01.10. 2011
tak tohle jsem si opravdu užila. Ze začátku to chvíli vypadalo, že Hermiona se ani nedostane ke slovu, ale Snapův monolog stál za to.
A nikoho nepřekvapí, že Hermiona až tak moc nespala. Jenom obdivuju, že dokázala nereagovat na to, co slyšela.
Díky, těším se na další kapitolu.
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Nade, vďaka. Severus sa krásne vyrozprával. Hermiona sa dozvedela mnoho vecí o ňom aj o sebe. Bolo milé, ako sa pretvarovala, že spí a potom sa pri rozhovore nechtiac ;-) prezradila.

Re: Minulosť Od: denice - 01.10. 2011
Naprosto uchvancancující. Hned první tři řádky mě odbouraly. Pak jsem úplně viděla před sebou Severuse se spící Hermionou v náruči (já vím, jen se o něj opírala, ale já si to představuji takhle), jak se jí v té hluboké tmě svěřuje. Ona se pak už nebojí trochu si ho dobírat, už ví, jak na něj, jak se mu dostat pod kůži. A on to vnímá a možní chvílemi vítá. Autorka umí moc dobře nadávkovat humor i vážné a dojemné části. Je to radost číst.
Díky.
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Denice, veľká vďaka. Teší ma, že ťa kapitolka nadchla. Úvod mi tiež prišiel takým zvláštnym spôsobom romantický - Severus zdôverujúci sa spiacej Hermione... ach :-) dojemné... Bolo mi ho ľúto, čím všetkým musel počas svojho života prejsť :-(

Re: Minulosť Od: Zuzana - 01.10. 2011
Veľmi dobrá kapitola :) Musím sa usmievať nadtým rozhovorom. Som rada, že hermiona ho nechala dohovoriť a neprezradila sa :) Aj zívanie Severusa Snapa bolo milé:) Zdá sa, že o maličký krôčik postúpili v tom sebapoznávaní sa a znášaní sa.
Ďakujem za kaptiolu, bavila som sa.
Re: Minulosť Od: solace - 02.10. 2011
Ďakujem, Zuzi. Som rada, že sa ti kapitola páčila. Zívajúci Snape fakt milý (roztomilý), tiež som sa bavila. :-))

Prehľad článkov k tejto téme:

Midnights Prophet: ( solace )15.10. 2011Kadiaľ?
Midnights Prophet: ( solace )08.10. 2011Bližšie
Midnights Prophet: ( solace )01.10. 2011Minulosť
Midnights Prophet: ( solace )24.09. 2011Zatvorení spolu
Midnights Prophet: ( solace )17.09. 2011Pondelok
. Úvod k poviedkam: ( solace )12.09. 2011Úvod k poviedke