archiv.hpkizi.sk
Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 23.03. 2008
Téma: Ich miestnosť

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ich miestnosť

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Their room

Autor originálu : Aleximoon

Link na originál : Their room

Počet slov originálu: : 110 918

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Friendship , Humor , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: žiadne Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Aleximoon, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Ďalšia kapitola. Znova bez anglického textu, vraj sa to lepšie číta.
**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling. **
Autorom anglického originálu je Aleximoon.


Chapter 15. An Ambush and Tea With Hagrid

Beta.read: EGGY



Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida

Hermiona zívla a natiahla ruku pokúšajúc sa pritiahnúť si pod tvár vankúš. Napriek tomu, že ešte na polovicu spala, jednako mohla identifikovať tú tvrdú vec pod svojou hlavou ako akúsi knihu.

Mala som si upratať knihy predtým, než som šla do postele,“ pomyslela si pre seba ospalo.

Hermiona zostala takto ešte nejakú chvíľu, rozpoltená medzi spánkom a bdením, kým si nespomenula na niečo neobyčajne dôležité. Noc predtým vôbec nešla do postele. Toto ju rozhodne tak šokovalo, že sa úplne prebudila.

Stále bola v ich miestnosti. Zaspala vo veľkom, otlačenom kresle. Kniha, ktorú sa pokúšala preložiť, jej poslúžila ako vankúš. Hermiona si pretrela oči. V miestnosti bolo dosť tma, ohne ešte neboli zažaté a sviečky už strašne dávno samé dohoreli. Vo ovzduší bolo zima a Hermiona si pritiahla plášť tesnejšie, pokúšajúc sa odvrátiť zimu. Ale v tom zhone nechala plášť na bále s Deanom; tento plášť bol tmavozelený a perfektne by pasoval k oblečeniu, ktoré mal na bále na sebe Draco.

Hermiona si pritiahla klopy plášťa tesnejšie a trocha naklonila hlavu, tak aby mohla na svojom líci cítiť mäkkosť tkaniny. Jemne voňal nejakým exotickým korením, asi patchouli. Sám Draco, uvedomila si, stále sedel v tme oproti nej, hlavu opretú o svoju ruku. Bledé strapaté vlasy, ktoré vyzerali, že takmer žiaria v šere, mu prevísali cez tvár.

Hermiona znovu zívla a zaželala si, aby sa šla prezliecť, predtým než ho dotiahla sem hore. Akoby prebudenie sa v tmavej studenej izbe potom, čo ste zaspali na stoličke, nebolo dosť zlé, ešte to aj urobila v jej nových šatách.

Tackavo sa postavila a kráčala k oknám. Vonku bola veľká tma. Niežeby vôbec mohla cez sklo niečo vidieť dokonca aj keby nebola polnoc. Okno bolo pokryté súvislou vrstvou námrazy.

Vrátila sa k stolu a zľahka sa dotkla Dracovho pleca. Keď sa nepohol, nahla sa k nemu a potichu zašepkala.

„Mal... Draco, zobuď sa.“

Nereagoval. Hermiona hľadela na to, akým spôsobom spí, musel byť hlbokým spáčom. Naklonila sa bližšie a zosilnila stisk na jeho ruke.

„Draco,“ zatriasla jeho rukou, „zobuď sa.“

A on sa zobudil. S vystrašeným zavrčaním sa odtrhol od stola a popadol ju. Predtým než vôbec Hermiona mohla zaregistrovať, čo sa deje, našla sa ležiaca na stole hľadiac s doširoka otvorenými očami hore na Draca. Držal jej ruku tak tesne, až to bolelo a ona si bola uvedomovala, že špička jeho prútika je namierená na jej hrdlo.

„Malfoy! Čo si sa zbláznil?“ vyprskla, napoly v hneve, napoly v strachu.

Jeho sivé oči sa rozjasneli, keď ju rozpoznal a pustil jej ruku. 

„Hermiona, čo robíš v mojej izbe?“ Dracovo prekvapenie sa strácalo a zvodne sa na Hermionu usmial.

„Preber sa, Draco, nie som v tvojej izbe a ani ty nie,“ povedala nevrlo Hermiona.

Draco urobil krok dozadu od nej a Hermiona sa posadila, stále sa opierajúc o stôl. Jej ruka začala trochu pobolievať a skrivila tvár.

„Zranil som ťa?“ Dracov úsmev zmizol a podišiel k nej znovu bližšie.

„Nie... nie, som si istá, že ako náhle sa mi znovu rozprúdi krv, bude všetko v poriadku,“ povedala Hermiona uštipačne.

„Daj, nech sa pozriem.“

Draco nečakal na odpoveď; vzal jej ruku a zľahka vyhrnul rozšírený rukáv jej šiat. V tme bol sýty purpur gaštanový, čo silne kontrastovalo s jej žiarivo bielou pokožkou rúk. Dokonca ešte aj v tme bolo vidno miesto, kde zdrapil jej ruku. Drobné červené škvrny označovali, kde boli jeho prsty.

„Do pekla, Grangerová, prečo sa ti tak ľahko robia modriny? To nie je vôbec zábavné.“

Hermiona pozrela na neho nahnevane, ale on sa na ňu len pobavene usmial. Ruku jej nepustil a Hermionin pohľad bledol ako si uvedomovala, že jemne prechádzal špičkou palca po odtlačkoch. Sťažka prehltla, pretože sa skúmavo pozrel na ňu. Náhle si uvedomiac to, ako blízko bol k nej, pokúsila sa ustúpiť dozadu, čo bolo celkom nemožné, pretože sa opierala o ťažký drevený stôl.

Zdalo sa, že Draco si tiež uvedomil ich blízkosť, pretože okamžite pustil jej ruku a nechal rukáv skĺznuť nadol. Otočil sa od nej a začal sa prehrabávať krabicou kvôli rezervnej sviečke. Hermiona si vydýchla úľavou a zacítila ako jej rozbúchané srdce znova spomalilo.

„Museli sme zaspať,“ povedala sotva popadajúc dych.

„Dobrý odhad niečoho tak zrejmého,“

Dracov prvotriedny úškrn bol skrytý v tme, ale Hermiona vedela, že tam bol. Takmer ho počula.

„Si celkom nepríjemný, keď sa zle vyspíš, však?“ vyprskla.

Sviečka sa rozhorela včas na to, aby zbadala zmätený pohľad, ktorý mal Draco na tvári skôr než mu znova zmizol v šere. Postavil sviečku na stôl a pozrel nadol na veľkú knihu, cez ktorú predtým prechádzal.

„Je to ťažšie, než som si myslela,“ zamrmlala Hermiona skôr pre seba ako pre neho.

„Mizerný kód. Prečo preboha musel vytvoriť svoj vlastný aritmantický systém?“ civel Draco na knihu,

„Kód? Ja hovorím o latinčine; Aritmantika je tá ľahká časť. Je to len zoznam zodpovedajúcich si čísel.“ Hermiona si skľúčene sadla vedľa neho.

„Certum est, quia impossibile,“ potichu povedal Draco.

Hermiona nadvihla obočie. „Ty vieš latinsky?“

„Viem rozprávať, čítať a písať latinsky,“ Dracovi v hlase znela viac než len štipka hrdosti.

“Žartuješ.“

„Klasické vzdelanie,“ povedal Draco znejúc urazene. „Čo si myslíš, že moje vzdelávanie sa začalo až na Rokforte?“

„Nuž, väčšina čarodejníc a čarodejníkov ne...“ začala Hermiona.

„Tebe znie Malfoy ako väčšina čarodejníc a čarodejníkov?“ spýtal sa Draco. „Mal som súkromných učiteľov odvtedy, odkedy si spomínam. Lucius vždy tvrdil, že by som mal mať pevný základ pre ďalšiu výučbu. Oh a väčšina kúziel temnej mágie je v latinčine,“ dodal ako dodatočný nápad.

„Budem na to myslieť,“ povedala mu Hermiona, napoly pobavene a napoly nesúhlasne.

„Hermiona, myslím, že teraz už skutočne vidíš, že je to nesprávna cesta,“ trpezlivo jej povedal Draco.

„Oh, skutočne? Venovali sme tomuto projektu obrovské množstvo času a nezdá sa, že by sme sa niekam dostali. Viem, že odpovede sú priamo predo mnou a len ich neviem prečítať,“ zastavila sa s malým zadychčaním. 

„Oh, upokoj sa, Hermiona, nemyslím si, že sa na to pozeráš racionálne,“ hovoril pomaly akoby sa obával ďalšieho výbuchu, ale Hermiona by mohla tvrdiť, že to stále považoval za veľmi zábavné.

„Oh, ja nemyslím racionálne, ja, Malfoy?“ povedala sarkasticky.

„Nie, nemyslíš, Grangerová,“ odsekol s rovnakou mierou sarkazmu. „Ty si expert na kódy a ja som jazykový génius.“

Hermiona prevrátila očami.

„No tak, Grangerová, urobme to spolu.“ Draco sa rozhodol, že musí byť príliš unavená, aby poriadne premýšľala a nečakal na jej odpoveď. „Ty môžeš zlomiť ten kód a ja budem prekladať. Keď budeme pracovať spolu, nemal by to byť problém. Tímová práca, Grangerová.“ 

Hermiona si vzdychla, bolela ju hlava a bola boľavá od zimy. Mal pravdu, samozrejme, nenávidela, keď mal pravdu.

„Dobre! Budeme pracovať spolu,“ nakoniec súhlasila. „Ale myslím si, že vy sme mali počkať do zajtra skôr než začneme.“

Draco jej prikývol a potom začal sfukovať sviečky. Hermiona sa otočila, aby si zbalila veci a potom si spomenula, že sem prišla priamo z bálu. Trvalo jej len chvíľu alebo dve, kým si s Deanom narýchlo vymenila ospravedlnenia za to, že skôr odchádza. Harry a Ron sa obaja sťažovali, že im každému sľúbila jeden tanec a Ginny sa na ňu chápavo pozrela, ale Hermiona dokázala obísť ich všetkých a uniknúť zo sály. V svojom rozrušení si ani nevšimla, že Harry a Ron sledovali jej odchod s Dracom.

„Pripravená?“ zašepkal Draco z dverí.

Hermiona prikývla svojou kučeravou hlavou napriek tomu, že ju v tej tme nebol schopný vidieť.

Potom čo zamkla dvere na ich miestnosti, zakrádali sa potichu dole po točitých schodoch a potom krížom cez knižnicu. Normálne by sa pred knižnicou ich cesty rozdelili, ale Draco vyzeral, že je zahĺbený v myšlienkach a odprevadil ju cez pokojné chodby až ku chrabromilskej veži. Sledovala ho kútikom svojho oka, ale vyzeral strašne vzdialený.

Tučná dáma zľahka chrápala, keď došli až k portrétu. Hermiona sa otočila k Dracovi, mienil ju sledovať dovnútra?

„Draco?“ zašepkala.

„Tak toto je cesta do chrabromilskej veže? Dobrá vec to vedieť,“ potichu zamrmlal.

„Oh áno, pretože ty sa rád tu a tam zastavíš na návštevu.“

Hermiona trpezlivo stála čakajúc na to, kým odíde, pretože hoci bola unavená, v žiadnom prípade by neprezradila heslo pred ním. Ale zdalo sa, že Draco tomu nevenuje pozornosť. Hermiona si spomenula na jeho plášť.

„Na,“ zamrmlala, keď si stiahla tmavosivý plášť zo svojich ramien.

Draco si ho od nej vzal pomaly, ako keby ho v skutočnosti nevidel. Civel na ňu s pohľadom, ktorý Hermiona považovala za trochu pomätený a trochu rozčúlený súčasne. Jeho sivé oči boli znovu búrlivé a tmavé, jeho tvár napoly ukrytá v tieni. Vyzeral, že sa chystá niečo povedať, alebo možno niečo urobiť, keď pozornosť oboch upútal nejaký pohyb.

Pani Norrisová sedela len niekoľko stôp od nich, jej veľké žiariace oči ich študovali v tme.

Hermiona zalapala po dychu a cúvla späť.

„Urobil by si lepšie, keby si šiel, môže privolať Filcha rýchlejšie než si myslíš.“

„Ako často si po večierke narazila na tú mizernú mačku?“ Draco zašepkal v prekvapení so náznakom rešpektu vo svojom hlase.

„Viackrát, než by ti bolo milé, teraz by si mal radšej ísť!“ ukázala Hermiona rukou na schodisko.

Draco stále stál, bez pohnutia.

„Pozri, ak ťa chytí, kto mi bude zajtra pomáhať s prekladmi latinčiny?“ naliehala.

Draco sa pozrel na pani Norrisovú a potom nazad na Hermionu. Prikývol a vyrazil dole po schodoch. Pani Norrisová sa chladne na Hermionu pozrela predtým než sa zvrtla, aby sa za ním pustila. Hermiona sa otočila k portrétu a zašepkala.

„Vianočný pozdrav.“

Tučná pani v driemotách odfrkla a potom prehovorila zívajúc: „Boli ste vonku neskoro, miláčik, mali by ste povedať svojmu chlapcovi, aby vás po večierke nezdržoval. Hoci on je pohľadný mladík.“ Ružová lady sa usmiala, keď sa Hermiona začervenala.

„On nie je môj chlapec!“ vyprskla a vykročila cez dieru v portréte.

„Samozrejme, že nie,“ zavolal pobavený hlas, keď sa obraz pohol, aby za ňou zavrel.

Spoločenská miestnosť bola tmavá a Hermiona si razila cestu hore schodmi do dievčenskej izby. Lavender a Parvati hlboko spali, keď sa tam dostala. Hodiny na jej nočnom stolíku je povedali, že boli štyri hodiny ráno. Hermiona sa rýchlo vyzliekla zo šiat a navliekla si pyžamo. Cítiac upokojenie z mäkkého flanelu, si Hermiona našla čas premýšľať o tom, čo ťažilo celú noc jej myseľ.

Hermiona sa vyšplhala na svoju posteľ a zatiahla závesy okolo seba. Vkĺzla pod svoju hrubú páperovú pokrývku a s úžasom pozerala na karmínový baldachýn. Čo sa to preboha dialo?

Nemohla na to prísť, v jednej minúte to bol ten starý Malfoy. Ten istý chlapec, ktorý nenávidel všetkých nečistokrvných a neprial jej a jej priateľom nič dobré. Ale potom, v ďalšej chvíli bol láskavý a takmer starostlivý. Hermiona sa náhle zachvela, ako si vybavila jeho hlboké šedé oči pozerajúce sa do tých jej.

Neočakávala, že k nej príde počas bálu. Ale bola rada, že prišiel. Nebolo to tým, že by si nevychutnávala tanec. To nebolo to, čo chcela. Napriek tomu, že to bolo hlúpe, nikdy nemohla celkom potlačiť túžbu po tom, aby sa stalo niečo kúzelné. A tak veľmi Hermiona nenávidela, že musí priznať, že tancovanie s Dracom pod oblohou plnou hviezd a so snehovými vločkami padajúcimi okolo nich bolo viac kúzelné než by si mohla kedy želať.

----------------------------------------------

Nasledujúce ráno sa prebudilo čisté, svieže a jasné. Svetlo sa lesklo všade dookola, pretože vlhký sneh svietil na slnku. Nebol tam žiaden náznak toho, že sa chystá ďalšia búrka. Vo vnútri Chrabromilskej veže alebo vonku. A Hermiona sa zobudila s pocitom uvoľnenia a šťastia. Záblesk očakávania sa zatrepotal v jej žalúdku. Či to bolo výhľadom na konečne nejaký pokrok s knihami alebo skutočnosťou, že by na ňu mohol Draco čakať, nevedela.

Obliekajúc sa rýchlo Hermiona si natiahla jeden z čiernych školských hábitov z operadla stoličky a zdvihla školskú tašku z podlahy predtým než sa rozbehla nadol k spoločenskej miestnosti. Pohmkávala si melódiu ako kráčala po schodoch. Keď nad tým uvažovala, spomenula si, že to bola pieseň, pri ktorej tancovali spolu s Dracom. Hermiona ale bola príliš dobre naladená, aby to brala do úvahy.

Takmer sa už dostala na samý spodok schodov, keď sa o poschodie nad ňou otvorili dvere do spálne štvrtáčok. Náhliace sa kroky zostupovali nadol.

„Hermiona?“ Ginnin hlas sa ozýval dole schodmi.

Hermiona zavolala nazad cez plece, keď prešla vchodom do spoločenskej miestnosti. „Trošku sa ponáhľam, Ginny, stretneme sa na obede.“

„Nie, počkaj Hermiona, nerozumieš.“

Ale Ginnine prosby už nikto nevypočul, pretože Hermiona už kráčala cez klenutý prechod do vnútra spoločenskej miestnosti. Krátko sa zastavila, keď našla Rona a Harryho sedieť pri vedľajšom stole. Tvárili sa znudene, ale stuhnutý spôsob, akým Harry sedel, jej povedal, že tu boli úmyselne z nejakého dôvodu. Ako na ňu civeli, nečakaná myšlienka prebehla Hermione hlavou. Pasca.

„Hermiona!“ Ginny sa zrazu objavila na odpočívadle za ňou, vyzerajúc veľmi udychčane. Jej oči dopadli na Harryho a Rona. „Snažila som sa ťa varovať,“ zašepkala.

„Čo... čo sa deje?“ opatrne sa spýtala Hermiona, jej skvelá nálada poklesla.

„Mala by si si sadnúť, Hermiona,“ povedal jej rozhodne Harry.

Hermiona sa pozrela z Harryho na Rona a potom nazad na Ginny, predtým než sa posadila za stôl. Ron sa zlovestne pozrel na Ginny, keď sa posadila na sedadlo vedľa Hermiony, ale nepovedal nič. Harry a Ron sa na seba pozreli neisto skôr než začali. Ron sa nakoniec rozčúlene so zamračeným pohľadom obrátil k Hermione a vlastne na ňu vybuchol.

„Čo do pekla si robila s tým idiotom Malfoyom?“

Hermione spadla sánka a civela na Rona v šoku. Ako to mohol vedieť? Bolo to tak očividné, že mala divné pocity a myšlienky o Dracovi?

„Videli sme ťa odísť z bálu s ním,“ povedal Harry rýchlo pri pohľade na Rona, pripraveného povedať niečo rovnako nepríjemné.

„Oh,“ povedala Hermiona s úľavou. „To je všetko? Draco a ja sme len chceli ísť do knižnice.“

Ronova tvár sa zrazu zaliala farbou a Hermiona okamžite vedela, že povedala niečo nesprávne.

„Draco? Odkedy ho ty voláš Draco?“ Ronov hlas bol hlboký a nebezpečný.

„Ja... nuž, je to jednoduchšie ako ho po celý čas volať Malfoy,“ zamrmlala.

„Hermiona, čo sa deje?“ pokojne sa spýtal Harry.

„Čo sa deje? Nie je to jasné, Harry, ten hlúpy bastard je niečo urobil!“

„Oh, sklapni Ron!“ vybuchla Hermiona, keď si jej rozčúlenosť našla cestu von.

 Teraz to bol Ron, kto na ňu civel s pusou dokorán.

„On nie je zlý, vieš,“ povedala nahnevane. „Nikdy si mu nedal šancu, niežeby si naozaj nejakú zaslúžil, priznávam, ale nemôžeš byť nahnevaný na mňa len preto, že som vyťažila to najlepšie zo zlej situácie a zistila, že nie je napokon taký zlý.“

„Nezačínaj s tým!“ Ron zazeral na Hermionu.

„Ron,“ pokúšal sa ho Harry zastaviť, ale Ron ho ignoroval.

„Je to Malfoy! Je Slizolinčan a je zlý. Ako môžeš na toto zabudnúť? Stavil by som sa, že je zapísaný na zozname budúcich smrťožrútov. Ako ho môžeš brániť?“

Ron sa vyskočil na nohy predtým než začal svoj prejav. Aj Hermiona vstala rýchlo hore, aby sa nad ňou netýčil. Obaja Harry a Ginny sa odťahovali od hádajúceho sa páru.

„Nie je smrťožrút!“ Jačala na neho nazad Hermiona. „A ani sa ním nechystá stať!“

„Oh, to je nádherné, to ti povedal, keď si ho v Rokville načapala pomáhať postarším čarodejniciam na druhú stranu ulice?“ Ronova tvár bola teraz jasne červená a každý v spoločenskej miestnosti sa stíchol, aby ho sledoval.

„Ron,“ Harry sa znova pokúšal zastaviť svojho priateľa predtým, než zájde ďaleko.

„Ja mu verím!“ ostro povedala Hermiona s rovnako červenou tvárou.

„Nemôžeš mu veriť, je to klzký Slizolinčan!“ Ron striasol Harryho ruku. „Si tak hlúpa Hermiona!“

„Ron!“ Obaja Ginny aj Harry náhle zatajili dych.

Ron krátko zmĺkol, nepatrne zadychčaný a divoko vyzerajúci, pomaly si uvedomoval, čo práve povedal. Spoločenská miestnosť bola nehlučná. Pozrel sa dokola. Všetky oči sa upierali na nich. Otočil sa tvárou k Hermione, ktorá bola neprirodzene biela.

„Hermiona,“ začal.

Ustúpila nazad od stola. Jej ruky sa chveli a sťažka mohla vidieť cez mračno sĺz, ktoré mala v očiach. Hermiona si prehodila tašku nazad na plece a ustúpila ešte o krok.

„Hermiona, nemyslel som to tak,“ zašepkal Ron.

Zatriasla hlavou smerom k nemu a zacítila ako sa jej jedna veľká slza kotúľa dole po líci. Zrazu sa Hermiona otočila a bežala krížom cez miestnosť. Preskočila cez dieru v portréte a nechala ho visieť otvorený. Ron ju v zúfalstve zavolal menom, ale ona už neprestala utekať.

Hermiona unikala naslepo dole po schodoch. Križovala jednu chodbu za druhou, pokúšajúc sa o čo najväčšiu vzdialenosť medzi Ronom, Harrym a ňou. Ignorovala užasnuté pohľady, ktoré prijímala od spolužiakov a dokonca nezobrala na vedomie Nevilla, ktorého obišla v sále Transfigurácie.

Bol to inštinkt sám, ktorý Hermionu viedol ku knižnici. Bolo to kvôli jej hlbokému presvedčeniu, že akýkoľvek problém, ktorému čelila, by mohlo čítanie kníh nejako vylepšiť a tak našla samu seba stáť na konci chodby, ktorá viedla do knižnice.

Dvere na jej pravej strane do chlapčenských kúpeľní, sa otvorili a postava s bledými vlasmi a slizolinským hábitom kráčala von z nich. Hermiona sa pozrela na Draca s prekvapením a úľavou. Bolo potešujúce vidieť ho, dokonca aj keď nevedela prečo. Jeho šedé oči zažiarili nahnevane, keď si všimol šmuhu od sĺz na jej tvári. Vyzeralo to, že jej niečo povie, keď sa znovu otvorili dvere a Draca nasledovali Crabbe a Goyle.

Hermiona si utrela oči manžetou rukáva, ale nemohla skryť začervenanú tvár alebo červené oči. Krutý, rovnaký úškľabok sa rozšíril po tvárach Crabba a Goyla.

„Oh, pozri, humusáčka nám plakala,“ Goylov uškľabol sa rozšíril.

„Čo je s tebou Grangerová? Potter a Weasley ťa už viac neľúbia?“ zasmial sa Crabbe.

Hermiona prehltla hrču v hrdle a civela na Draca. Odvrátil sa preč, jeho šedé oči sa zamerali na niečo pri stene v diaľke. Uvedomila si, že nemá v úmysle čokoľvek povedať, len tu bude stáť a predstierať, že nič medzi nimi nie je a že sú stále nepriatelia. Boli stále nepriatelia?

Po druhý krát v to ráno našla samu seba neschopnú pohľadu na niekoho, o koho si robila starosti. Odtiahla oči od jeho tváre a študovala podlahu. Crabbe a Goyle sa hrozivo pohli smerom k nej a Hermiona cúvla dozadu. Žiadne odpovede dnes v knižnici nenájde. Hermiona zacítila akoby sa steny okolo nej uzavreli a slzy, ktoré takmer prestali v potešení, že uvidela Draca, sľubovali, že sa v tejto chvíli rozlejú dole jej lícami. Hermiona sa otočila od trojice a hnala sa dole chodbou.

Sotva vedela, kam ide, iba potrebovala byť vonku na čerstvom vzduchu, aby mohla dýchať. Hermiona neprestala bežať a dosiahla okraj jazera. Zrútila sa na veľké spadnuté brvno a pokúšala sa znova získať dych.

Navôkol boli kopy snehu a tenká vrstva ľadu pokrývala jazero. Obloha, ktorá bola predtým toho rána jasná, sa teraz zatemnila, pretože sa blížila zimná búrka. Zdvihol sa vietor a Hermiona sa zachvela. V tom všetkom zmätku si zase zabudla zobrať kabát; ležal zrolovaný na kope na podlahe v chrabromilskej klubovni. Pritiahla si kolená k brade a obmotala ruky okolo nich pokúšajúc sa zohriať ako mohla. Vôbec to nefungovalo.

„Hermiona?“ hučiaci hlas ju takmer zhodil z brvna .

„Hagrid,“ odpovedala potichu, náznak roztrasenosti zotrvával v jej hlase.

„Viem, 'arry a Ron ťa hľadali. Pýtali sa ma, či som ťa nevidel. Asi si robia starosti.“

Hermiona odvrátila zrak z Hagrida a bojovala s tým, aby už viac neplakala. Akoby sa mohla vrátiť a čeliť im? Potom čo jej Ron pred všetkými povedal? Ako by sa mohla vrátiť, vediac že predsa len mal nakoniec pravdu?

A náhle ťažká vec ovinula jej plecia a Hermiona sa našla zabalená v Hagridovom kožušinovom kabáte. Obrátila sa v prekvapení tvárou k nemu.

„Poďme, urobím nám troška čaju. Je celkom zrejmé, že nejaký potrebuješ.“ Hagrid ju ľahko zdvihol a postavil na nohy. Otočil sa a zamieril smerom k jeho chatrči. Hermiona nemala na výber a nasledovala ho.

O dve pariace sa šálky neskôr Hermiona zase začala vnímať samu seba. Hagrid vedel, že bude lepšie vysvetľovať jej jeho plány na ďalšie vyučovanie ako sa jej pýtať, čo sa jej stalo. Škola začne o niekoľko dní a on bol takmer rád, že je tu Hermiona. Živo jej rozprával o páre Buletov, ktorý sa mu podarilo získať. Hermiona vedela, že je lepšie nepýtať sa, kde alebo prečo ich získal. Vedela, že to boli veľmi nebezpečné beštie, ktoré nemali pôvod na Britských ostrovoch. Ich záľuba v mäse a krutosť v boji bola o nich dobre známa, ale napriek tomu sa usmievala na ohromného muža

„Hagrid,“ napadla ju zrazu jedna myšlienka, „chytili ste ty a profesor Dumbledore vtedy tú mantichoru?“

„Ba, pred týždňom alebo tak, zložil som tú vec.“ Hagridova tvár sa zachmúrila, keď si na to spomenul. „Je zaujímavé, že tá vec išla po Malfoyovi. Je to Luciusov syn.“

„Nuž Draco nie je ako Lucius,“ Hermiona vyprskla rozhorčene skôr než mohla samu seba zastaviť.

„Draco nie je...?“

Hermiona sa začervenala, ale Hagrid na ňu hľadel pobavene.

„Ron sa mi zmienil o tom, že si spadla na hlavu s tým Slizolinčanom. Ale povedal som jemu a Harrymu, že máš na svojich ramenách múdru hlavu, ktorou sa dokážeš o seba postarať.“ Nalial si ďalšiu šálku čaju.

Hermiona sa na Hagrida usmiala a potom si zľahka vzdychla. „Neviem Hagrid, možno majú pravdu. Draco je niekedy nemožný. Predstavuje všetko, čo nenávidím a predsa...“

„Nemyslím si, že ten ryšavý loptoš by vedel, ako sa správne chovať, keby bol niekto k nemu milý. A ty si Hermiona milé dievča.“

Hermiona veľmi silne dúfala, že sa znova nerozplače, ale bola to prehratá bitka a Hagrid jej podal vreckovku, ktorá bola tak veľká, že by si ju mohla omotať okolo pása ako sukňu.

„Sťažka by som mohol niekoho súdiť. Chlapci robia zvláštne veci, keď sa to týka citov. Neviem ako by som jednal, keby si sa spýtala mňa. A samozrejme nikdy z toho nevyrastieme.“ Hagrid sa srdečne zasmial a po chvíli sa k nemu Hermiona pripojila.

„Vďaka Hagrid,“ potichu zašepkala Hermiona a nesmelý úsmev sa jej roztiahol na perách.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida Od: denice - 07.02. 2011
Ten den tak krásně začal, ale pak to Hermioně všichni jen kazili, díky bohu za Hagrida!

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )22.09. 2008Their Room - oznam
Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás