Preklady fanfiction Harryho Pottera

Daň z tupých hláv

Autor: Scattered Logic

Preklad: solace

Originál: http://www.fanfiction.net/s/3661027/1/The-Dunderhead-Tax

Rating: K

Humor, Romanca

Jediné, o čom Severus Snape vždy sníval, bolo úspešne podnikať a mať pokoj od tupých hláv. Mal by vedieť, že to bolo priveľmi trúfalé želanie.

Severus Snape stál za výkladom lekárne a zízal na Hermionu Grangerovú, pochodujúcu sem a tam po chodníku. Prišla dnes ráno, krátko po otvorení a odvtedy neodišla. V rukách niesla jednu tabuľku, zatiaľ čo dve ďalšie sa poslušne vznášali za ňou. Každá bola začarovaná, aby na nej blikal sled sloganov. Videl, ako na pútači bežalo dookola: Nespravodlivosť voči Chrabromilčanom, Preč s diskrimináciou a Chrabromilčania platia viac.

„Pritchard,“ vyštekol, „už ste našli tú účtenku?“

Predavač sa k nemu prihnal a podal mu jej kópiu.

„Tu, pane,“ povedal tak trochu zadýchane. „Ako môžete vidieť, nakupovala u nás len minulý piatok. Prišla, kým ste boli na obede.“

Severus prebehol očami duplikát účtenky. Grangerová pred tromi dňami nakúpila dva gramy sušených popolorias za celkovú sumu sedem siklov a deväť knutov. Poklopal po účtenke. „Ste si istý, že je to všetko, čo kúpila?“

„Áno, pane,“ odvetil Pritchard. „Všetko si tu poobzerala, potom si vybrala a odišla.

Severus sa zamračil. „A vôbec nekomentovala cenu?“

„Nie, pane,“ pokrútil hlavou.

Vrátil mu doklad a zamračil sa ešte viac. „Dajte ho k ostatným a fascikel s účtami mi nechajte na stole. Chcem si ich prezrieť.“

V tej chvíli ožil kozub v zadnej časti obchodu. Vyšiel z neho Draco Malfoy, oprašujúc si popol zo svojho na mieru šitého habitu a uličkami medzi policami sa predral k Severusovi.

„Čo sa deje?“ spýtal sa. „Pansy bola na nákupoch, a keď sa vrátila domov, oznámila mi, že pred tvojím obchodom je nejaký rozruch.“

„Pozri sa sám,“ ukázal na ženu pochodujúcu sem a tam.

Draco sa pozrel von a oči sa mu rozšírili. „To je Grangerová. Čo robí?“

„Demonštruje.“ Severus sa zatváril kyslo.

Draco nahlas prečítal nápis a zachechtal sa. „Takže sa už dozvedela o sikli navyše?“

„Evidentne.“ Otočil sa k nemu a pokračoval sarkastickým tónom: „Zaujímalo by ma, ako sa to stalo?“

Draco ihneď pokrútil hlavou. „Aký dôvod by som mal povedať jej o tom?“ Kývol hlavou smerom k pultu. „A čo Pritchard?“

Severus stíšil hlas. „Nie. Nenápadná legilimencia potvrdila , že s tým nemá nič spoločné a vieme o tom len my traja.“

Draco pokrčil plecami. „Tak si Grangerová a niekto iný porovnali ceny niečoho, čo si tu obaja kúpili. Vieš, že vždy rada robila prieskum. A má aj dôvod. Som si istý, že si myslí, že všade pomáha chrabromilčanom.“ Na moment sa zadíval na ženu pochodujúcu vonku. „Hovoril si s ňou?“

„Nebuď hlúpy. Samozrejme, že áno. Neznesiteľná ženská, odmietla si vypočuť čokoľvek, čo som povedal,“ odvetil Severus.

Pritchard sa vrátil k výkladu práve v čas, aby začul Severusov komentár. S kosým pohľadom na svojho zamestnávateľa sa naklonil k Dracovi a zašepkal: „Myslí tým, že na ňu nakričal, vyhrážal sa jej prekliatím a potom zavolal aurorov a požadoval, aby ju zatkli za rušenie poriadku.“

Dracov smiech sa pri pohľade na ľadový výraz Severusovej tváre zmenil na pridusený kašeľ.

„Počul som vás, Pritchard,“ uzemnil ho. „Nie som hluchý.“

Pritchard sklonil hlavu. „Prepáčte, pane,“ zamumlal.

„Ak tomu dobre rozumiem, aurori ju odmietli zatknúť?“ spýtal sa Draco.

Severus sa zachmúril. „Povedali, že je to verejný chodník a pokiaľ nebude agresívna, alebo nezačne používať oplzlé výrazy, nemôžu nič podniknúť.“

„Čo sa s ňou chystáš robiť?“ spýtal sa a pohľadom sledoval Grangerovú chodiacu hore dolu.

Severus sa otočil k výkladu a pery sa mu skrivili. „Chystám sa urobiť tú najhoršiu možnú vec, ktorú môžeš spraviť chrabromilčanovi. Budem ju ignorovať.“

Ignorovať Hermionu Grangerovú sa ukázalo oveľa ťažšie, než predpokladal. Zakaždým, keď sa pozrel do prednej časti obchodu, jeho pohľad pritiahla mladá žena pochodujúca pred výkladom a tabuľky pohojdávajúce sa za ňou.

Každý zákazník, ktorý vošiel dnu sa pýtal, čo robí a čo jej tabuľky znamenajú. Severus im okamžite oznámil, že tá úbohá, popletená žena ušla z oddelenia Janusa Thickeya u Svätého Munga a čoskoro by si ju mali prísť vyzdvihnúť liečitelia.

O siedmej večer Severus podišiel k predným dverám, aby zamkol na noc. Keď na nich pretočil nápis z Otvorené na Zatvorené, Grangerová prestala pochodovať. Zachytila každú z tabuliek pohybujúcich sa okolo nej, zmenšila ich na veľkosť zápalkových škatuliek a vložila si ich do vrecka plášťa. Stála pri výklade, pokým nezachytila Severusov pohľad. S bezočivým úsmevom mu zakývala a odišla preč, zanechajúc ho so zubami škrípajúcimi od frustrácie. Prstami mu šklbalo od nutkania prekliať ju. Pevne ich zovrel do dlane, aby zabránil pokušeniu

V hlave cítil pulzujúcu bolesť a nechcel nič viac, než ísť do bytu na prvom poschodí, dať si za pohárik ohnivej whisky a horúci kúpeľ. Namiesto toho mal ešte pripraviť niekoľko elixírov.

Pozbieral Pritchardove účty ležiace na stole a vzal si ich so sebou do suterénu. Elixír proti bolesti bolo potrebné nechať hodinu povariť a on chcel ten čas využiť, aby si prezrel tržby. Možno Pritchard niečo prehliadol.

*****

Ďalší deň neskoro ráno stál Severus opäť za výkladom a sledoval Grangerovej chodenie po chodníku, na jej tabuľkách bez ustania blikali slogany. Za jeho chrbtom pobiehal Pritchard a pomáhal zákazníkom, ktorí prichádzali v celých húfoch odvtedy, ako o deviatej otvorili obchod.

Severus videl, ako Draco prešiel naprieč Šikmou uličkou. Čierny plášť mu pri každom kroku víril okolo nôh. Denného Proroka mal prehnutého a vsunutého pod pazuchou. Zaškľabil sa na Grangerovú, keď sa uhýbal pred jednou z jej tabuliek a niečo zamrmlal, ako ju míňal.

„Dobré ráno, Severus,“ zvolal veselo, keď vstúpil do obchodu. „Už si videl dnešného Proroka?“

Podal mu noviny a ukázal na článok.

Vojnová hrdinka tvrdí, že sú chrabromilčania diskriminovaní

od Colina Greeveyho, zvláštneho korešpondenta

Hermiona Grangerová, držiteľka Merlinovho radu 2. triedy, demonštruje pred Snapovou lekárňou proti účtovaniu nespravodlivých cien. Snapova lekáreň, ktorá bola otvorená pred tromi týždňami, sa nachádza na adrese Šikmá ulička 57 a Grangerová obviňuje jej majiteľa, Severusa Snapa, z diskriminácie. Citujem: „Účtuje chrabromilčanom sikel navyše za každý nákup. Hoci má ceny stále nižšie než Bobbinsove lekárne, je to nespravodlivé. Prečo by mali chrabromilčania platiť viac ako bifľomorčania, bystrohlavčania a slizolinčania?“

Grangerová ďalej poznamenala: „ Napriek tomu, že Snapova lekáreň poskytuje skvelé ceny, postup s účtovaním odlišných cien pre jednu skupinu je urážlivý a diskriminujúci a mal by byť okamžite zastavený.“

Severus Snape, držiteľ Merlinovho radu 1. triedy, bol kedysi vedúcim Slizolinu v Rokforte a špiónom počas vojny proti Voldemortovi. Verejnosť si možno spomenie, že bol v poslednej chvíli zbavený akýchkoľvek obvinení vo veci smrti Albusa Dumbledora.

„Čítal som ho počas raňajok,“ odvetil Severus pokojným hlasom. Nevedel odtrhnúť pohľad od Grangerovej, ale trochu pootočil hlavu, aby mal Draca v periférnom videní. Po jeho tvári videl preletieť iba náznak sklamania, ktorý bol však vzápätí vystriedaný zvedavým výrazom.

„Nezdá sa, že by sa jej podarilo uškodiť obchodu,“ povedal Draco poukazujúc na húf zákazníkov pri pulte.

Oheň za nimi zozelenel a z kozuba vyletel kúsok pergamenu. Severus k nemu podišiel s Dracom v pätách.

„Práve naopak, záujem dramaticky vzrástol.“ Zodvihol pergamen a pozrel na objednávku. „Ak to takto pôjde ďalej, budem musieť stráviť celý víkend varením, aby som doplnil zásoby na policiach. Dokonca i tí, ktorí nechcú byť videní pri demonštrujúcej Grangerovej, teraz objednávajú cez hopšup sieť.“

Draco sa usmial. „To je skvelé.“

„Áno, to je,“ riekol Severus pomaly. „Som si istý, že jej to nevyšlo tak, ako chcela.“

Draco zvraštil obočie. „Nevyzeráš veľmi nadšene.“

Kútik Severusových pier sa zdvihol hore a kývol smerom k prednej časti obchodu a Grangerovej vonku. „Som len zvedavý, ako dlho chce v tomto nezmysle pokračovať.“

„Pravdepodobne ju to do víkendu omrzí.“ Pokrčil plecami.

„Omrzí?“ Vrhol na Draca opatrný pohľad. „Možno.“

Z krbu vyletela ďalšia objednávka.

Severus sa otočil k Dracovi. „Má tvoja návšteva aj iný dôvod?“

„Chcel som sa len uistiť, či si videl noviny, avšak Pansy ma prosila, aby som ti pripomenul, že je tu na návšteve jej teta, ktorej by sme ťa chceli predstaviť. Boli by sme radi, keby si v piatok prišiel na večeru.“

„Pochybujem, že má Pansy skutočný záujem predstaviť ma svojej čistokrvnej tete,“ povedal Severus.

„Ale ja áno,“ odvetil Draco.

Severus si povzdychol a obrátil oči stĺpkom. „Prestaň, Draco, nechaj to.“

„Čo?“

„Odkedy ste sa s Pansy vzali, pokúsil si sa ma predstaviť trom rôznym ženám. Celé to manželské blaho vždy mení mladoženáčov na tupé hlavy, posadnuté otravnou túžbou hrať sa na dohadzovačov svojich priateľov. Keď stretnem ženu, ktorá ma zaujme, pôjdem s ňou na večeru. Do toho času ma bude obchod stále veľmi zamestnávať,“ povedal Severus.

„Ale...“ začal Draco s tvrdohlavým výrazom.

„Žiadne ale,“ prísne ho prerušil. „Odovzdaj Pansy a jej tete moje hlboké ospravedlnenie.“

*****

Ako deň pokračoval, teplota ustavične klesala a takisto i počet zákazníkov. Svit zimného slnka zoslabol a husté mračná klesli nadol a oťaželi snehom. Ľudia sa zriekli vybavovačiek a ponáhľali domov k teplým kozubom. Napoludnie začali padať prvé vločky a o hodinu neskôr bolo sneženie dosť husté, aby bolo možné niečo vidieť.

Grangerová napriek tomu stále vytrvalo pochodovala pred lekárňou.

O pol tretej poslal Severus Pritcharda domov. Objednávky teraz prichádzali len cez kozub a tiež sa iba pomaly trúsili. Severus sledoval ženu demonštrujúcu vonku a zamyslene zovrel pery. O malú chvíľu sa pobral hore, aby postavil kanvicu na čaj a urobil potrebné prípravy.

O dvadsať minút neskôr odlevitoval podnos s čajom na svoj stôl do kancelárie v zadnej časti obchodu, priložil na oheň a potom zašiel k predným dverám. Roztvoril ich a ukázal na Hermionu.

„Poďte dnu, Grangerová,“ zvolal ostro. „Sledovať ako zamŕzate na kosť sa môže zdať zábavným, ale pochybujem, že by prospelo môjmu podnikaniu. Nazvime to dočasným prímerím v dôsledku zhoršeného počasia.“

Hermiona pochodovala so sklonenou hlavou a rukami zastrčenými v rukávoch plášťa pokrytého ľadom. Prekvapene zastala, zdvihla hlavu a zažmurkala na Severusa ako sova. Zabrzdila tak náhle, že tabuľky vznášajúce sa za ňou jej jedna za druhou narazili do chrbta a s trhnutím popadali na chodník.

„Tak čo?“ povedal Severus. „Budete tam stáť a vypliešťať oči? Tu vnútri je teplo a tam vonku veľká zima.“

Neušiel mu túžobný pohľad, ktorý vrhla k otvoreným dverám a vedel, že zacítila závan teplého vzduchu prechádzajúceho cez ne, avšak stále váhala, mračiac sa na tabuľky na zemi.

Severus pokrútil hlavou. „Nechajte ich. Sú začarované, či nie? Môžu demonštrovať aj bez vás.“

Iba prikývla a po rýchlom Acciu jej vkĺzli do rúk v rukaviciach. Po niekoľkých mávnutiach prútikom pomaly poletovali sem a tam, vo víriacom snehu ich bolo sotva vidieť. Vošla do obchodu a na jeho prahu podupala nohami, aby z topánok striasla sneh. Severus ukázal na vešiak pri dverách.

„Plášť si nechajte tam,“ prikázal. „Inak mi pokvapkáte podlahu.“

S drkotajúcimi zubami si zavesila plášť, stiahla rukavice a strčila ich do vrecka.

Severus kývol rukou k zadnej časti obchodu. „V mojej kancelárii je čaj, ak máte záujem.“

Zatvárila sa podozrievavo. „Prečo ste ku mne milý?“

Prevrátil očami. „Nie som ľudožrút, bez ohľadu na to, čo si o mne môžete myslieť. Okrem toho, pohľad na mladú ženu, bojujúcu so snehom a ľadom by iba obrátil verejnú mienku proti mne. Pozvanie na šálku horúceho čaju by mohlo fungovať v môj prospech.“

„Myslíte si, že verejná mienka nie je voči mne priaznivo naklonená?“ spýtala sa neveriaco.

Snape sa uškrnul. „Mienka väčšiny? Nie, nie je. Takže, chcete ten čaj alebo nie?“

Dlhú chvíľu naňho zízala, kým prikývla. „To by bolo fajn. Ďakujem.“

Nasledovala ho do kancelárie a s neskrývanou zvedavosťou sa v nej rozhliadla. V malej miestnosti boli len police plné kníh, drevený písací stôl a dve stoličky. Čajový servis čakal na stole uprostred účtovných kníh a rôznych dokumentov. Severus jej pokynul, aby si sadla. Posadil sa za stôl, nalial čaj do obidvoch šálok a jednu z nich k nej krížom cez stôl posunul.

„Kým sa zohrejete, vysvetlím vám situáciu s cenami,“ povedal. „Chcem, aby ste pochopili, proti čomu protestujete.“

Hermiona jednoducho vzala hrnček do dlaní, očividne si vychutnávajúc jeho teplo, potom si do čaju pridala cukor a mlieko. Vrhla naňho hodnotiaci pohľad. „Čo tu treba chápať? Je to jednoduchá vec. Chrabromilčanom účtujete viac než iným ľuďom.“

„Áno, účtujem,“ súhlasil a jeho čierne oči žiarili spokojnosťou. „Nazval som to daň z tupých hláv.“

„Čože?“ Pôsobila rozpoltene, akoby nevedela, či má byť ohromená alebo pobavená.

„Napadlo ma to, ešte pokým som učil.“ Odpil si malý dúšok čaju. „Každý večer som sa vracal do svojich izieb po hodinách státia na nohách a snaženia sa naliať vedomosti do tých tupých, hormónmi zmietaných hláv adolescentov, ale namiesto toho, aby mi bolo dovolené odpočívať či spať, som musel začať hodnotiť ich eseje.“ Prižmúril oči. „A keď už sme pri tejto konkrétnej téme, nemyslím, že som sa vám niekedy poriadne poďakoval za tú robotu navyše, ktorú ste mi spôsobili. Nikdy ste jednoducho nemohli napísať požadovanú dĺžku eseje, vždy ste museli stopu za stopou pridávať doplňujúce informácie. A ja som to všetko musel čítať, viete?“

„Och.“ Vyzerala prekvapene. „Je mi to ľúto. V tom čase ma nenapadlo, že som príčinou niečích útrap.“

„Som si istý, že vás to nikdy nenapadlo.“ Posmešne si odfrkol. „V každom prípade, v tých kratučkých chvíľach, ktoré som mal pre seba, som mohol snívať o dni, kedy budem mať vlastné podnikanie a budem mať pokoj od Temných pánov a Chlapcov, ktorí prežili. Hlavne som však sníval o dni, kedy sa zbavím študentov. Rozhodol som sa, že ak sa mi podarí žiť dosť dlho na to, aby sa mi podarilo uskutočniť svoj sen, uvalím daň na každú tupú hlavu, ktorá ma kedy rozčúlila, spôsobila mi prácu navyše, obrala ma o spánok, spôsobila mi ujmu, či mi niečo ukradla. A chrabromilčania to vyhrali s nezdolateľným náskokom.“

Hermiona otvorila ústa a Severus povytiahol obočie. „Skôr, ako sa rozhodnete nesúhlasiť, spomeňte si, že som počas piatich rokov učil Freda a Georga Weasleyových a oni sú len špičkou ľadovca.“

Sklonila hlavu v skrúšenej rezignácii a odpila si z čaju.

„Daň je, samozrejme, veľmi symbolická,“ pokračoval. „Je to len jeden sikel za nákup a chrabromilčania sa nikdy nehrnuli nakupovať do mojej lekárne. Jednako je mojím právom obchodníka stanoviť ceny tak, ako uznám za vhodné.“

„To, že na to máte právo, ešte neznamená, že je to spravodlivé,“ podotkla.

„Nikdy som netvrdil, že je. Vo svojej podstate nie je spravodlivý ani život,“ pokrčil plecami. „Keby bol, veľa vecí u nás všetkých by sa udialo inak.“

Dopila čaj a položila šálku na stôl. „Prečo si myslíte, že verejná mienka nie je voči mne priaznivo naklonená?“

„Chrabromilčania vo svojej arogancii radi zabúdajú, že vlastne tvoria menej než štvrtinu populácie. Zvyšok sa skladá z ľudí, ktorí buď nechodili na Rokfort, alebo boli príslušníkmi iných fakúlt. Bifľomorčania, bystrohlavčania a slizolinčania po celé roky pozorovali, ako boli chrabromilčania neskrývane zvýhodňovaní. Porušovanie pravidiel, rozdávanie bodov a získanie školského pohára v poslednej chvíli.“

Hermiona sa začervenala a na tvári sa jej letmo objavil previnilý výraz.

Severus prikývol. „Dokonca i dnes má vplyv chrabromilčanov výraznú prevahu. Minister mágie je chrabromilčan, väčšina z jeho poradcov a menovaných vedúcich oddelení sú chrabromilčania. To nie je náhoda. Aj keď ste to nemali v úmysle, váš protest ukázal príslušníkom ostatných fakúlt, že pri nákupe v mojej lekárni môžu získať zvláštne zvýhodnenie.“

Spadla jej sánka a Severus sa uškrnul.

„Stále to nie je spravodlivé,“ zahundrala nakoniec, ale bolo to veľmi rozpačité a obaja to vedeli.

Pousmial sa. „Takže, skôr ako prediskutujeme detaily vašej kampane namierenej proti mne, vám musím položiť jednu osobnú otázku. Vážite okolo osem a pol kameňov^[1], správne?“

Jej prekvapený pohľad zaletel k jeho očiam. „Áno, prečo?“

Oprel sa v kresle dozadu, na tvári mal stále vlažný úsmev. „Chcel som sa uistiť, že som vás nepredávkoval.“

V ďalšom okamihu mala v ruke prútik a namierila ho naňho, ale Severus neuhol.

„Predávkoval čím?“ vyštekla.

„Veritaserom.“

Zamračila sa, pozrela zo svojej šálky na čajník a potom naňho. Zuby mala zaťaté, ale prútik sklonila. „Ako sa vám to podarilo?“

„Dve kvapky stiekli pozdĺž vnútornej stany šálky a zaschli predtým, než som vás pozval dnu.

„Nie ste auror. Použitie Veritasera je ilegálne.“

Pobavene pokrútil hlavou. „Mám licenciu na produkovanie Veritasera pre ministerstvo. Podľa ich smerníc, som povinný otestovať každú dávku pred predložením. Považujte sa za testovací subjekt.“ Naklonil sa dopredu a zopäl ruky pred sebou na stole. „Takže, prečo ste demonštrovali pred mojím obchodom?“

Snažila sa napodobniť jeho úškrn. Pomyslel si, že to bol slušný výkon, ale chýbal tomu jeho štýl.

„Lebo za ten istý produkt účtujete chrabromilčanom viac ako ostatným,“ odvetila. Hlavu naklonila mierne dozadu. „Mala by som vstať a odísť odtiaľto, viete.“

„Áno, viem,“ podotkol, „ale ešte ste neodišli, čo považujem za veľmi zvláštne.“ Oči sa mu zúžili. „Takže, Grangerová, kto vám povedal o dani z tupých hláv?“

Sledoval, ako sa snaží vzdorovať Veritaseru a otvára a zatvára ústa ako ryba. Ruka sa jej prikradla k hrdlu, no až keď sa začala dusiť, pocítil prvé záchvevy znepokojenia. Keď jej tvár začala fialovieť, uvedomil si, že niečo je evidentne zle. Namieril na ňu prútik a vykríkol: „Finite Incantatem!“

Hermiona sa aj naďalej dusila. Vyskočil na nohy a z vrecka vyšklbol malú fľaštičku s protijedom. Naklonil sa cez stôl a strčil jej ju do rúk. „Vypite to!“ nariadil. „Je to protilátka voči Veritaseru.“

Priložila si ju k perám a vypila obsah. Chvíľku mal obavy, že sa jej hrdlo úplne stiahlo, ale nakoniec sa jej podarilo tekutinu prehltnúť. Okamžite sa prestala dusiť a dychtivo lapala po vzduchu.

Šokovane na ňu civel a klesol späť na stoličku.

„Nevedela som, že sa to stane,“ vydýchla. „Takmer ste ma zabili.“

„Ste pod neporušiteľnou prísahou,“ povedal Severus zamračene. „Neočakával som to. Málo čo dokáže takým špecifickým spôsobom zmariť pôsobenie Veritasera. Pôvodne som si myslel, že je to kúzlo Imperius, ale v tom prípade by ste sa prestali dusiť, keď som ho zrušil.“

Na jej tvári boli stále červené fľaky a on sa mierne strhol.

„Prajete si pohár vody?“ spýtal sa.

„Nie,“ zazrela naňho. „Myslím, že som už v poriadku. Len... to neurobte znova.“

Prikývol, jedným lakťom sa oprel o stôl a ukazovákom si prechádzal po hornej pere, kým premýšľal o známych faktoch. Počkal, kým sa farba jej tváre vrátila do normálu skôr, ako opäť prehovoril.

„Už nie ste viac pod vplyvom Veritasera, takže by ste nemali mať problémy odpovedať na moje otázky. Máte zakázané prezradiť mi, kto vám povedal o dani z tupých hláv?“

„Áno.“ To slovo sa jej podarilo vysloviť dosť ľahko a s očividnou úľavou si vydýchla.

„Dali vám určité vysvetlenie, ktoré mi máte odrapkať, ak by som vám dal otázku ohľadom vášho protestu?“

„Áno,“ usmiala sa.

„Aké?“

„Že som hovorila s niekým, kto si kúpil tú istú prísadu a zistila, že zaplatil inú cenu.“

Prikývol. „Existuje nejaký plán pre váš protest?“

Stále sa usmievala, ale keď otvorila ústa, nevyšlo von ani slovo. Namrzene sa zamračila.

„Aspoň že sa už nedusíte,“ povedal Severus. „Ale keďže ste sa usmievali, budem predpokladať, že by vaša odpoveď bola áno. To by vysvetľovalo, prečo ste neodišli, keď ste sa dozvedeli o Veritasere. Držíte sa plánu. Musíte demonštrovať, pokým je obchod otvorený, a ak by ste teraz odišli, museli by ste sa vrátiť von do snehu. Neobávajte sa, zatvorím ho, keď tu skončíme.“

„Mohli by ste ho zavrieť hneď,“ podotkla.

„Mohol,“ prikývol, „ale potom vám nebude nič brániť v tom, aby ste odišli. Teraz máte dve možnosti: zostať tu, kým prídem na to, čo sa deje, alebo vyjsť von do snehovej metelice. Bol by som radšej, keby ste tu zatiaľ zostali.“

„Magor,“ zahundrala.

„Nazývali ma aj oveľa horšími menami a z lepších dôvodov,“ riekol Severus sucho. „Tak, teraz by vám už nemalo nič brániť, aby ste si vypočuli moje dohady ohľadom toho, čo sa stalo.“

„Dobre, ale môžem si ešte dať čaj?“ kývla smerom k čajníku. „Je to bezpečné, však? A mlieko a cukor tiež?“

„Áno, Veritaserum bolo len vo vašej šálke,“ povedal.

Hermiona si pomocou čistiaceho zaklínadla vyčistila šálku a opäť si ju naliala doplna. Zatiaľ, čo si pridávala cukor a mlieko, Severus začal so svojimi domnienkami.

„Prvou indíciou bol pre mňa fakt, že ste nikdy nepôsobili nahnevane,“ povedal. „Vlastne ste sa v ten prvý večer na mňa usmiali a zakývali mi. Tak sa nespráva žena rozčúlená nad nekalými obchodnými praktikami.“

Pozrel na ňu, ale ona si len miešala čaj. Potom naklonila hlavu v tichom geste, aby pokračoval.

Usadil sa na svojej stoličke pohodlnejšie a oduševnene pokračoval. „Ďalšou indíciou boli popoloriasy. Na rozdiel od väčšiny prísad, ktoré môžu byť použité v niekoľkých elixíroch, majú popoloriasy len jedno využitie. Štipka drvených popolorias slúži ako spojivo v elixíroch pomáhajúcich pri hemoroidoch. Aj keď sa chrabromilčania a bolesť v zadku zdajú byť neoddeliteľne spojené, nakúpili ste ich dosť na ošetrenie každej boľavej zadnice v čarodejníckom svete.“ Uškrnul sa. „Okrem toho je to najlacnejšia položka v obchode. A to ma vedie k domnienke, že vám Draco nedal konkrétne inštrukcie, čo by ste mali kúpiť a ani vám neposkytol financie.“

Hermionine oči sa dramaticky rozšírili a jej tvár nadobudla jeden z prehnane nevinných výrazov.

Odfrkol si. „Nenamáhajte sa,“ riekol. „Musel to byť Draco. Ste jedinou osobou, ktorá si kúpila popoloriasy, odkedy je obchod otvorený. Ak ste si porovnávali účet s niekým iným – podotýkam, že práve Draco tvrdil, že je to pravdepodobné – musel by si tiež kúpiť popoloriasy. A pretože si ich nikto iný nekúpil, o dani z tupých hláv vám porozprával buď on alebo Pritchard.“

Severus ju pozorne sledoval, ale nezareagovala nijako inak než miernym úsmevom. „Legilimencia potvrdila, že to nie je Pritchard, a tak zostáva len Draco, bez ohľadu na to, ako veľmi by chcel namietať.“

Hermonin úsmev sa zmenil na škodoradostný.

„Posledná vec, ktorá ma presvedčila, bol článok v Dennom Prorokovi. Draco mi požičal financie na nákup tejto lekárne. A viac ako pri jednej príležitosti mi navrhol, aby som použil reklamu na pritiahnutie záujmu. Považoval som to za zbytočné; dobrý lekárnik nepotrebuje žiadnu reklamu. No mojej pozornosti mohlo len ťažko uniknúť, že ten článok bol viac než odporúčaním na nakupovanie u mňa; v protiklade s Bobbinsovými lekárňami, ktoré sú mojou najväčšou konkurenciou.“

„Obávam sa, že to nemôžem komentovať ani tak, ani onak,“ povedala usrkávajúc si z čaju.

Prikývol. „Musím priznať, že ma neporušiteľná prísaha prekvapila. Hoci som si to pri spätnom pohľade mal uvedomiť. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o dôsledok životného dlhu, ktorým ste zaviazaná Dracovi. Počas poslednej bitky vám zachránil život a prišiel vás požiadať, aby ste ho splatili.“

„Nevedela som, že viete o životnom dlhu,“ povedala prekvapene.

„Zmienil sa mi o tom.“ Severus si pomyslel, že bude lepšie nespomínať, že sa Draco chválil záchranou Grangerovej života a jej životným dlhom. Takisto si myslel, že by nebolo rozumné uviesť, aký štýl počas spomínaného vychvaľovania použil. V každom prípade nie, ak Draco nechcel byť vykastrovaný.

„A povedal vám presne, ako mi zachránil život?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím.

„Nie. Aj keď povedal, že ste čelili Belatrix a on jej zabránil, aby vás zabila.“

Hermiona si odfrkla a položila šálku na stôl. „To je typické. Rozšírená verzia však hovorí, že Malfoy upustil svoj prútik, keď v slepej panike bežal pred Alastorom Moodym. Obzrel sa ponad plece a čírou hlúpou náhodou vletel do Bellatrix Lestrengeovej a poslal ju k zemi. Skotúľala sa z kopca a doudierala pritom do bezvedomia. Malfoy teraz tvrdí niečo iné, ja som však ani na okamih neuverila, že by čo i len tušil, že ma chce Bellatrix zabiť.“

Severus si nemohol pomôcť; zaklonil hlavu a rozosmial sa. Pravda bola veľmi ďaleko od Dracom vykresleného obrazu – o prefíkanom a odvážnom čine spáchanom preto, aby sa očistil v očiach ministerstva.

Keď sa spamätal, zistil, že Hermiona naňho hľadí so zvláštnym výrazom.

„Nikdy predtým som vás nepočula smiať sa,“ povedala len s miernym náznakom červene na lícach. „Máte veľmi pekný smiech.“

Náhle zrozpačitel a nemotorne sa posunul na stoličke. „Mal som málo dôvodov na smiech a už vôbec nie tam, kde ste ma mali možnosť počuť. Nie som človek vyžívajúci sa v pochabostiach. Mali by ste to prinajmenšom vedieť z vašich školských rokov.“

„Nie, pochabý ste nikdy neboli, ale nemôžete byť stále nevrlý.“ Šibalsky sa naňho usmiala. „Tento večer ste boli pomerne príjemný – teda podľa vašej verzie príjemnosti – a aj v škole som od piateho ročníka vedela, že sa k dospelým celkom isto správate odlišne.“

Povytiahol obočie. „Prečo by ste si to mysleli?“

„Len čo som konečne zistila, že svet nekončí na špičke môjho nosa, dôkladne som zhodnotila Minervu, Pomonu a Poppy a uvedomila som si, že sa k nim správate inak. Bolo nemysliteľné, aby ste boli pravidelne hrubý a nevrlý k týmto ráznym, schopným ženám a prežili to bez ujmy. Ony by sa spojili a prekliali by vás na roztrasenú mláku gebuziny, pokým by ste sa k nim nezačali správať náležite.“

Kútik jeho pier sa nakrátko zdvihol hore. „S najväčšou pravdepodobnosťou by urobili niečo podstatne horšie.“

„Vedela som to.“ Usmiala sa.

Súhlasne prikývol. „Okrem slizolinčanov sa len málokto namáha, aby si to všimol. Väčšina vidí len to, čo chce vidieť.“

Hermiona vyzerala byť tou nepriamo vyjadrenou pochvalou potešená a potom zaklonila hlavu. „Čisto hypoteticky, ak sa to, nad čím ste sa zamýšľali skutočne stalo, čo mienite spraviť s Malfoyom?“

„Nič.“ Severus pokrčil plecami. A keď jej spurný výraz narastal, pokračoval: „Draco sa snažil postarať o to, aby bolo moje podnikanie úspešné. Možno vám popritom spôsobil isté malé nepríjemnosti, ale k trvalému ublíženiu nedošlo. Vari ste očakávali, že ho za to potrestám?“

„Vôbec vás nezaujíma, že mu išlo skôr o zaistenie splácania svojej pôžičky, než o váš osobný úspech?“

„Bol by som sklamaný, keby to tak nebolo. Draco celkom isto zdedil aspoň trochu z Luciusovej obchodnej prezieravosti.“

Podráždene vydýchla a zahundrala: „Slizolinčania.“

Severus sa na ňu len krátko uškrnul a zmenil tému. „Som zvedavý, ako sa vám podarilo zariadiť, že ste tu počas pracovného času. Spomínam si, že som počul, že teraz pracujete na ministerstve.“

„Áno, na Oddelení čarovných nehôd a katastrof,“ prikývla. „Vzala som si dovolenku.“

Chytil sa ďalšej stopy. „To znamená, že nebudete môcť demonštrovať veľmi dlho. Nemôžete mať už veľa nevyčerpanej dovolenky.“

Roztiahla ruky doširoka a usmiala sa. Nemohla mu odpovedať a obaja to vedeli, ale na tom nezáležalo. Chvíľu sedeli v príjemnom tichu. Severus cítil zvláštnu spokojnosť, avšak nakoniec neochotne vstal.

„Je šesť preč. Zavriem obchod trochu skôr a vy môžete ísť domov.“

Hermiona prikývla. „Ďakujem.“ Vstala a spolu prešli dopredu. Natiahla si rukavice, obliekla plášť a vystrela ruku, aby otvorila dvere. Dlaň sa jej chvíľu vznášala nad kľučkou a potom sa náhle otočila k Severusovi.

„Chceli by ste ísť so mnou v piatok na večeru?“ spýtala sa.

Zažmurkal. Istotne mu nenavrhuje...

„Chcete ďalej diskutovať o tejto situácii?“ spýtal sa opatrne.

„Nie, pozývam vás na rande,“ povedala s úsmevom.

Nuž, to bolo dostatočne jasné.

„Prečo mňa?“ spýtal sa napokon.

„Prečo nie? Ste inteligentný. Dá sa s vami zaujímavo porozprávať a máte jedinečný zmysel pre humor. Pravda, je to skôr čierny humor, ale k vám sa hodí. Už som si istá, že môžete byť príjemným spoločníkom a rada by som sa o vás dozvedela viac. Rande sa zdá byť len ďalším logickým krokom.“

„Som od vás o dvadsať rokov starší.“ Protest sa zdal byť mechanickým ešte i jemu.

„Chcete tým povedať, že ste pristarý?“ Jej úsmev sa zmenil na šibalský a obzrela si ho od hlavy až k pätám. „Nesúhlasím.“

Na krátky okamih mu šklblo perami. „Myslel som si, že sa stretávate s Ronom Weasleym.“

Pokrútila hlavou. „Už viac ako rok nie. Ron je mojím dobrým priateľom, ale detské lásky málokedy pretrvajú. Obaja sme uznali, že bude lepšie, keď zostaneme priateľmi.“

Severus váhal. „Stále nemám rád Pottera.“

„Potom je dobre, že vás na večeru nepozval Harry. To by bolo pre oboch z vás hrozne trápne.“

„Ak spolu pôjdeme na večeru, neznamená to, že zruším daň z tupých hláv,“ povedal prísne.

Zachichotala sa. „Prisahám, že som vás nepozvala na schôdzku, aby som ušetrila sikel. Takže, pôjdete so mnou na večeru?“

Existovalo pravdepodobne tisíc dôvodov, prečo by s ňou nemal ísť na večeru, lenže v tom momente si nemohol spomenúť ani na jeden. Pristihol sa, že pomaly prikývol. „Áno, myslím, že pôjdem rád.“

Pohla sa dopredu a skôr, ako si stihol uvedomiť, čo robí, sa postavila na špičky a vtisla mu bozk na líce.

„Porozprávame sa zajtra, keď skončím s protestom,“ povedala. „Potom môžeme prebrať detaily.“

Odstúpila od neho a otvorila dvere, zachvejúc sa pritom od závanu studeného vzduchu. Potom sa k nemu otočila.

„Viete, mohli by ste mi ráno priniesť šálku čaju,“ povedala podpichovačne. „Bude stále chladno.“

A potom vyšla von s tým istým bezočivým úsmevom a zakývaním.

*****

V piatok ráno vošiel Draco do lekárne cez kozub. Kývol hlavou Pritcharovi, ktorý za pultom obsluhoval zákazníkov a vyzrel von cez výklad. Ako očakával, Grangerová bola pred lekárňou a demonštrovala. Jej úloha by mala skončiť dnes večer, keď zatvoria obchod. Uvažoval, že jej životný dlh bude úplne splatený. Vcelku to bola vydarená akcia. Článok v Dennom Prorokovi pôsobil ako účinná reklama, Severusovo podnikanie sa rozrastalo a Grangerová sa verejne strápnila. Nemyslel si, že by to mohlo dopadnúť lepšie.

Prešiel cez obchod a Severusa našiel v kancelárii, ako nalieva čaj do šálky. Keď do nej pridal cukor a mlieko, povytiahol obočie.

„Myslel som si, že ho piješ čistý,“ povedal Draco.

„Pijem, ale tento beriem von Hermione.“ Zamiešal tekutinu.

„Hermione? Počkať, čože?“ spýtal sa ohromene.

„V istý večer pred niekoľkými dňami sme spolu mali dlhý rozhovor.“ Prenikavo sa naňho zadíval. „Veľmi zaujímavý rozhovor.“

Výraz Dracovej tváre pohasol.

„Nemaj obavy,“ povedal Severus, „neporušiteľná prísaha vydržala, ale nebolo ťažké prísť na to, čo sa deje.“

„Naozaj neviem, o čom hovoríš,“ povedal svojím najarogantnejším tónom.

Severus sa uškrnul. „Hermiona dospela a stala sa z nej veľmi zaujímavá žena. Vlastne dnes večer spolu ideme na večeru. Mal by som sa ti poďakovať; tvoje dohadzovačské úsilie sa asi nakoniec vyplatilo. I keď sa domnievam, že to celkom nevyšlo podľa tvojich predstáv.“

„Chceš povedať, že ty a ona... Och, to je skrátka chyba,“ vybuchol Draco. „Chcel som ťa zoznámiť s krásnou ženou, vhodnou ženou... To nemôžeš myslieť vážne...“

Zrazu zavrel ústa, keď Severus stuhol a jeho pohľad sa premenil na ľad.

„Draco, aj keď si vážim všetko tvoje úsilie vynaložené kvôli mne, bolo by nerozumné, keby zasahovalo do vecí, ktoré sa ťa netýkajú.“

Draco zvesil ramená a Severus vyšiel z kancelárie so šálkou čaju. O chvíľu v duchu pokrčil plecami. Možno sa Severus Grangerovej nakoniec nabaží a keby aj nie, môže aspoň povedať Pansy, aby svoju tetu poslala domov.

Vyšiel do obchodu. Zatiaľ bol prázdny a Prichard stál za výkladom. Draco sa k nemu pripojil a spoločne sledovali, ako Severus podáva Grangerovej šálku čaju. Keď ich obklopili demonštrujúce tabuľky, naklonila sa a pobozkala ho na líce.

„Deje sa to každé ráno od tej veľkej fujavice,“ šepol Pritchard. „Čaj jej nosí aj popoludní.“ Kývol hlavou smerom k Severusovi a Hermione, ktorí sa rozprávali a usmievali. „Zaujímalo by ma, ako sa ten vzťah zrodil?“

Draco si povzdychol, siahol do vrecka a vytiahol sikel. Hodil ho Pritchardovi, ktorý ho s nechápavým pohľadom chytil.

„Nepýtaj sa na to,“ povedal. „Len sa nepýtaj.“

Pozn. prekl.: [1] kameň – stará jednotka hmotnosti – 6,35 kg. Bola aktuálna do 18. storočia.

Pozn. prekl.: Dnes sa otvorilo posledné okienko v adventnom kalendári a na dvere klopú Vianoce. Pri tejto príležitosti by som sa rada poďakovala všetkým prekladateľkám, ktoré sa zapojili do prípravy Snamione adventného kalendára: larkinh, Lupine, Florence, Eggy, marci a Jacomo. Vďaka vášmu skvelému výberu poviedok a bravúrnym prekladom sme sa mohli na chvíľu ponoriť do nádherných vianočných i nevianočných príbehov, ktoré nám skrátili a spríjemnili čakanie na Vianoce. Taktiež sa chcem poďakovať všetkým komentujúcim. Teším sa, že sa vám poviedky páčili a dúfam, že sa tu spoločne stretneme aj o rok. A veľká vďaka patrí aj Jimmi, ktorá prišla pred rokom s nápadom vytvoriť poviedkový adventný kalendár a spustila tým krásnu tradíciu.

Všetkým vám chcem popriať nádherné Vianoce plné pokoja, lásky a rodinnej pohody. Užite si toto krásne obdobie roka naplnené vôňou ihličia, perníkov a všakovakých iných dobrôt. Dobrou správou je, že nám ešte zostalo pár neotvorených okienok a to znamená, že ešte nekončíme. Čakajú na vás sviatočné, bonusové poviedky. Vychutnajte si ich