All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Seven Years: CharCorvin Art credit (banner): unknown author

S radosťou vám predstavujem prvý preklad od Natalie, ktorá si zhodou okolností vybrala moju srdcovku, takže o to je moja radosť väčšia.  Autorom je CharCorvin, autorka, ktorá už nie je v svete FF aktívna, takže niet od koho vyžiadať súhlas. Link na originál:  http://www.fanfiction.net/s/3242913/1/Seven_Years Obrázok, ktorý bude sprevádzať všetky jednorázovky od Natalie, podľa všetkého patrí k nejakej poviedke, ale netuším k akej a ani neviem, kto je autor. Ale myslím, že sa ten názov celkom hodí, nie?

Prajem príjemné čítanie.

P.S. Tak tento preklad ste mali dostať 1.1.2010. Lenže pri tom preklade od Rapidez by sa možno stratil a nechcela som, aby bola Natalie sklamaná. Je to na vás, či sa pustí ešte do niečoho ďalšieho.

Disclaimer: This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedka sa prekladá so súhlasom autorky.

Sedem rokov

Preklad: Natalie

Harry s úškrnom sledoval dvojicu pred sebou. Nikdy si nemyslel, že by sa mohol zabávať pozorovaním Draca Malfoya provokujúceho jeho najlepšiu priateľku, Hermionu Grangerovú. Niektoré veci však boli príliš skvelé!

,,Grangerová! Ak to pridáš teraz, oboch nás vyhodíš do vzduchu! Daj to preč, ženská!“

,,Nebuď taký strachopud! Hermiona uhla pred Malfoyovou vystretou rukou. ,,Strachopud! Strachopud!“

,,Myslím to vážne, Hermiona!“ prudko ju potiahol za ruku.

Fľaštička sa jej vyšmykla pomedzi prsty a jej obsah sa vylial do ich elixíru.

,,Čo si to povedal?“

Harry sa zoširoka usmial na Ginny. Pravda, Malfoy sa vždy správal ako blbec. No krátko po Dumbledorovej smrti si obaja uvedomili, že taký bol len ku Hermione. Správali sa ako starý manželský pár. Nikdy pred tým jej však nepovedal Hermiona.

Tí dvaja sa zrazu prestali naťahovať a zdesene hľadeli na kotlík, v ktorom sa bublajúci elixír zmenil na modrú víriacu masu.

,,Hermiona!“ vykríkol Harry a zúfalo sa snažil zadržať ju rukou.

Miestnosť zahalil dym a Hermiona s Malfoyom zmizli.

,,Čo to s tebou do pekla je, Grangerová!? Nedokážeš počúvať nikoho okrem seba?“ Malfoy sa postavil a začal sa oprašovať. ,,Už by si sa mohla naučiť nechať si občas poradiť! Asi ani Merlin netuší, kde sme sa ocitli!“

Hermiona strnulo stála a s očami doširoka otvorenými hľadela pred seba.

,,Sme na bojisku!“

Draco sa konečne rozhliadol po mieste, kde pristáli.

,,Och, nie!“

Len tak-tak stihol chytiť Hermionu a stiahnuť ju do bezpečia. Tesne okolo ich preletela kliatba.

,,Vidia nás?“ spýtal sa jej Draco, sledujúc smrťožrútov, ktorý pomaly postupovali poľom.

,,Neviem!“

,,Čo budeme robiť?“ zbadal primiestňujúcich sa členov Rádu.

,,Neviem!“

,,Preboha, Grangerová! Vieš aspoň niečo?“

,,Si na našej strane!“

,,Čo?? Určite nie! Musím mať na sebe masku.“ Draco prebehol smrťožrútov pohľadom. Niekoľko sto metrov od nich zbadal svojho otca. Mal by byť priamo za ním... avšak tam stál len Goyle..

,,Tu si!“ Hermiona zdvihla ruku a ukázala prstom na opačnú stranu.

Bol presne tam! Vyzeral rovnako. Vojna teda už nemohla byť ďaleko!

Pokojne stál vedľa Harryho, Rona, Ginny a Hermiony samotnej. Sledovala samu seba ako k nemu dvíha zrak s niečím veľmi podobným záujmu v očiach. Tie jeho boli upreté na blížiace sa postavy.

Draco a Hermiona sa stiahli ešte viac do úzadia. Ukryli sa do tieňa stromov opodiaľ.

,,Čo tu preboha robíme? Bojujeme? Ja nemôžem bojovať! Veď ani nie som na správnej strane!“ pomaly zvyšoval intenzitu hlasu až skoro kričal. Hermiona mu zakryla rukou ústa.

,,Draco, buď ticho! Ak naozaj chceš vyskúšať tvoju môžu-nás-vidieť-teóriu, nech sa páči, nechaj sa zabiť! Ale ja po tom zrovna netúžim.“

Harry vyšiel z lesa. Hlava vztýčená. Vojna začala!

Tmavá obloha bola osvetľovaná stovkami kliatob. Ďalšia vlna, skupina kentaurov, sa prihnala z lesa. Utekala v ústrety bitke a súčasne rozdelila dvoch tínedžerov.

,,Malfoy!“ vykríkla Hermiona. Otočila sa a v sekunde zmrzla. Stála zoči-voči samotnému Voldemortovi.

,,Och, nie!“

Ten si ju však ani nevšimol a prešiel priamo cez ňu. Srdce jej prudko bilo. Mala pocit, že sa viac neudrží na nohách. Napriek tomu sa ho rozhodla nasledovať, kým nezbadala Harryho.

,,Harry! Utekaj Harry!“ Hermiona sa ho snažila chytiť za ruky, avšak prestala , keď si uvedomila, že jej prsty prechádzajú cez tie jeho.

,,Draco! Draco! Pomoc!“

Mužská, pevná ruka ju chytila za zápästie a ťahala ju späť k lesu.

,,Nevidia nás Grangerová! Nemôžeme nič robiť!“

Hermiona so slzami v očiach pozorovala, ako jej najlepší priateľ bojuje s Temným Pánom. Akési kúzlo zasiahlo Harryho rameno, prútik mu vyletel z ruky a chlapec sa zviezol na zem. Hermiona si skryla tvár za Dracovu hruď a potichu plakala. Zrazu ich oboch prekvapil chladný hlas.

,,Ale, ale Draco!“

So strachom v očiach sa obaja otočili. Kto ich mohol vidieť?

Lucius Malfoy ich uprene pozoroval.

,,Dobrý deň, otec!“ preriekli obaja Dracovia súčasne.

Lucius hľadel na svojho syna, ktorý v ruke zvieral prútik, pripravený zaútočiť.

,,Pozrimeže! Chlapče, naozaj si myslíš, že ma dokážeš poraziť?“

,,Samozrejme, že môže!“ Hermiona s prútikom takisto pripraveným vystúpila z tieňa.

,,Čo to robíš?“ spýtal sa vyjavený Draco Hermiony.

,,Vyzerá to... ako keby som ťa chránila...“ pozerala sama na seba, úplne vykoľajená.

,,Och, aký som rád, že sa k nám táto malá humusáčka pridala! Môžeme ju spoločne zabiť!“

,,Nie som s Vami!“ zamumlal Draco.

,,Čo si to povedal?“

,,NIE SOM NA VAŠEJ STRANE!“ vykríkol Draco, švihol prútikom a vyslovil zaklínadlo, ktoré zasiahlo jeho otca do hrude.

Lucius zdvihol svoj prútik a Draca obklopilo žlté svetlo.

,,Hermiona!“ zvolal.

,,Čo to robím?“ Dracove oči boli veľké ako galeóny. ,,Prečo volám práve teba?“

Hermiona pozorovala svoje druhé  ja, ako si kľaká na zem vedľa Draca. Jeho dych sa stával čoraz nepravidelnejší a z úst mu vytekal pramienok krvi.

  ,,Hermiona, prosím!“

,,Draco! Draco! Pozri sa na mňa!“ Hermiona ho hladila po svetlých vlasoch. ,,Draco, hej! Si v poriadku! Vedieš si skvele! Teraz pôjdeme nájsť niekoho, kto ťa vylieči, dobre?“

,,Hermiona, to nepôjde! Umieram!“

 Draco sa oprel o strom a zviezol sa na zem. ,,Umieram!?“

,,Malfoy! To zmeníme!“

,,Musím ti niečo povedať. Niečo, čo som ti mal povedať už veľmi dávno. Niečo, čo som ti mal povedať hneď, keď som ťa prvý krát uvidel!“

Draco vyskočil na nohy a tlačil Hermionu preč.

,,Nie! Drž hubu!“ pokúšal sa zastaviť Draca ležiaceho na zemi, ale bolo to márne. Nevidel h!

,,Psst! Draco. Ja viem. Ja viem! Zlatko!“

,,Zlatko?“ zopakovala Hermiona.

,,Musím ti to povedať! Chcem, aby si vedela!“ pozeral Hermione priamo do očí... ,,Hermiona...“

,,DRŽ HUBU!“ kričal Draco.

,,Ľúbim ťa!“

Draco prestal kričať. ,,Ľúbim ju?“

Hermiona na neho civela. ,,Ľúbiš ma?“

,,Nie!“

,,Tak veľmi ťa ľúbim, Hermiona!“

,,Nič nehovor! Ak ešte niečo povieš...“

Hermiona sa na neho usmiala cez slzy. ,,Aj ja ťa ľúbim Draco!“

,, Aj... ja... ťa... ľúbim...“ tentoraz sa k zemi zviezla ona.

,,Ty ma ľúbiš!“ otočil sa na ňu Draco.

,,Ty si ma ľúbil PRVÝ!“ hlesla.

V tom les okolo nich zmizol a oni sa ocitli späť na Elixíroch.

,,Hermiona!“ vykríkol Ron, len čo ju zbadal. ,,Čo sa stalo? Bolo niečo s elixírom?“

,,Áno, presne! Elixír. Však Malfoy?“ Hermiona sa obzrela okolo seba, stále sa trasúc.

,,Malfoy?“

Ten však bol von z miestnosti skôr, ako to niekto zaregistroval.

***

V ten večer Draco nebol na večeri. Hermiona predpokladala, že bol príliš otrasený. Byť svedkom vlastnej smrti a... celkovo.

Ale teraz, keď to už vedeli... mohli to zmeniť!

,,Hej, kam ideš?“  Harry pozoroval Hermionu, ktorá smerovala k východu z klubovne.

,,...na prechádzku!“ usmiala sa na neho.

,,Och!“ uškrnul sa.

,,Čo?“ spýtal sa Ron ponad šachovnicu.

,,Nič!“ Harry prekrútil očami a povzdychol si nad Ronovou nevšímavosťou. ,,Ideš!“

***

,,Myslela som si, že ťa tu nájdem!“ Hermiona sa rozhliadla zo strechy Astronomickej veže po rokfortských pozemkoch.

,,Vypadni!“

,,Och, už sa trasiem!“ pozerala na neho. Habit mu vial vo vetre a jeho oči pozorovali niečo, pre ňu neviditeľné v diaľke.

,,Malfoy, musíme sa porozprávať!“

,,Nemáme o čom!“ nepríjemne sa uchechtol.

,,Musí to byť hrozné!“ pokračovala nevšímajúc si jeho nevraživosť.

,,To je!“ prikývol.

,,Byť takto svedkom vlastnej smrti...“

,,Čo?“ konečne si uvedomil, že smeruje inam ako jeho myšlienky.

,,Videl si sám seba umrieť! To je to, čo ťa trápi, nie?“

,,Nie Grangerová! Nestarám sa o to, či umriem. Každý raz umrie!“

,,Tak potom...“

,,To ty!!!“ prerušil ju. ,,A my! Čokoľvek sa stalo a čokoľvek sa ešte len stane! To ma trápi!“

Na jeho prekvapenie, Hermiona pregúlila oči. ,,Malfoy, ľudia narozprávajú kopu hlúpostí, tobôž keď umierajú! Nemusia to myslieť vážne!“

,,Ale ty si to povedala tiež!“

,,Ja... asi som si myslela, že by bolo nevychované, keby som nie!“

,,Och bože! Nemal by som to takto cítiť!“ buchol päsťou do kameňa. ,,Nemala si to vedieť!“

,,Vedieť čo?“ Hermiona od neho vystrašene uskočila.

,,Nemala si vedieť, že mi na tebe záleží... aspoň nie dovtedy, kým Potter vyhrá!“ hodil sa na lavičku. ,,Nemala si to vedieť, pokým by to nebolo bezpečné!“

,,Ale... Tebe na mne nezáleží. Ty si to povedal len preto, že si umieral.“ Vydrala zo seba.

,, Skutočne Grangerová?“ Draco vyskočil na nohy a podišiel k nej bližšie. ,,Na čo by som potom spomínal vlak? Načo by som to vyťahoval? Načo by som ti hovoril, že ťa milujem od nášho prvého stretnutia? Len preto, že som umieral?!“

Hermiona na neho neveriacky hľadela.

,,Nemohol som ti to povedať! Musel som ťa chrániť, Hermiona!“

Mimovoľne sa striasla, keď začula svoje meno na jeho perách.

,,Ako si ma chránil? Tým, že si si zo mňa robil srandu?“ vykríkla.

,,Naozaj chceš vedieť, ako to bolo?“ uškrnul sa. Hermiona ledva odolala nutkaniu udrieť ho. ,,Dokázala by si sa zmieriť s poznaním?“

,,Vyskúšaj ma!“ odvrkla.

,,Sedem rokov, Hermiona! Som do teba zamilovaný už sedem rokov!“ urobil krátku pauzu. ,, Ten prvý bol možno trošku zvláštny. Len som sa učil ľúbiť...Porazila si ma v každom predmete. Vychovávali ma v tom, že ľudia ako ty, sú hlupáci. Že nemajú žiadne miesto v mojom svete! Ty si ma však prinútila vyhodiť si to z hlavy.“

,,Druhý ročník! To, čo som k tebe cítil začínalo byť čoraz hlbšie! V ten rok sa otvorila komnata, pamätáš? Varoval som ťa, aby si si dávala pozor hneď, ako som si uvedomil, že si v nebezpečenstve!“

Do očí jej vyhŕkli slzy, keď sa jej minulosť vynárala v pamäti.

,,Tretí ročník!“ postrčil ju na lavičku a kľakol si pred ňu.,, Uvedomil som si, že sa Potter bude chcieť Blackovi pomstiť. Dúfal som však, že si dosť múdra na to, aby si mu dohovorila. Ale nie! Ty si sa radšej rozhodla hrať na hrdinku a skoro ťa zabili!“

,,Štvrtý rok! Môj cit k tebe bol znovu o niečo hlbší. Stretli sme sa na Metlobalovom pohári. Skrýval som sa pred svojim otcom, ktorý aj s jeho kamošmi vystrájal ako idiot v kempe. Povedal som ti koho hľadajú! Povedal som ti, aby ste sa skryli!“

Zastavil sa. Uvedomil si totiž, že odkýva až príliš. Nechcel viac pokračovať.

,,Ďalej!“ nakázala mu Hermiona.

,,Piaty rok!“ po chvíli váhania ju poslúchol. ,, Chytili sme vás na tom stretnutí Dumbledorovej Armády... Vedel som, že smrťožrúti v skutočnosti Blacka nemajú. Snažil som sa ťa s tvojimi priateľmi udržať v pracovni, pokým sa Snape s Harrym neporozpráva... Ale znovu! Ty a tvoja potreba hrať sa na hrdinku!

Ozaj, zaujímalo ťa niekedy, ako z toho zvyšok vyviazol?“ opýtal sa. ,,Myslím Ginny, Rona, Nevilla a Lunu. Ty a Harry ste boli preč, ale zvyšok tam zostal so mnou. Chceš vedieť, čo sa stalo?“

Nečakal na odpoveď a pokračoval. ,,Omráčil som ich! Všetkých! Okrem Ginny. Povedal som jej všetko. To, ako mi na tebe záleží! Takisto som však vedel, že Potter nebude počúvať nikoho, kým sa nedostane na Ministerstvo... a tak som za vami poslal aj ostatných. Ginny však bola vyzbrojená lepšie, ako si si uvedomovala. Nebolo ti divné, že sa nikomu z vás nič nestalo, kým ste boli spolu? Najmúdrejšia čarodejnica našich čias Grangerová, a nespozná hlúpe ochranné zaklínadlo, ani keď ho má rovno pod nosom?“

Draco sa zhlboka nadýchol, pripravujúc sa na pokračovanie.

,,Šiesty ročník! Musel som ťa ignorovať, inak by ma zabili! Fakt ste si mysleli, že neviem, že ma Potter podozrieva? Snažil som sa naznačiť vám, čo sa deje, Hermiona... Dúfal som, že niekto zistí...  že mi pomôže! Zistila si... všetci ste zistili... ale bolo príliš neskoro! Dumbledore bol MŔTVY a všetci vinili mňa. Musel som utiecť!“

Nato sa zdvihol zo zeme. ,,Ale teraz som späť a áno, to, že som videl vlastnú smrť v priamom prenose ma ovplyvnilo viac, ako by som chcel priznať. Nakoniec ma to prinútilo povedať ti  pravdu. Povedať ti, koľko toho pre mňa znamenáš Grangerová! Toto som ja! Muž, ktorý ťa už tak dlho miluje. Som muž, ktorý sa ťa snaží ochraňovať zo všetkých síl...“ medzi dvojicou zavládlo hrobové ticho. Potom pokračoval. ,,Ešte sa ťa chcem niečo opýtať! Potrebujem vedieť...“ zobral jej malé ruky do svojich.

,,Potrebujem vedieť, či by si ma mohla ľúbiť, Hermiona! Môžeš?“

Hermiona sa na neho usmiala. ,,Draco...“

,,Potrebujem to počuť, Hermiona. Po siedmych rokoch... chcem vedieť či mám nejakú šancu!“

,,Ľúbim ťa, Draco Malfoy!“

Ťažoba posledných siedmych rokov spadla z jeho pliec. Ľúbi ho!

Veľa vecí dokáže človeka zmeniť. Niektoré k lepšiemu, iné k horšiemu. Samozrejme, že Draca Malfoya jeho smrť poznačila a zmenila tiež. Keď konečne pritisol svoje pery na Hermionine, s úľavou si uvedomil, že patrí k prvej možnosti!

THE END!

• 6Počet článkov:
• 11334Celkovo čítané:
• 0Celkom koment.: