Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




59. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!



Preklad: JSark

Autorka: Aspen

Originál: https://archiveofourown.org/works/11291094/chapters/88898161

Banner: solace



59. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!

 

Kým sa Severus objavil pár metrov od jeho kresla, Harry už nastavil pár ochranných zaklínadiel: jedno, aby chránilo rozhovory na chodbe pred Narcissou, a druhé, aby ich nepočuli ľudia dole. Prvé z nich možno nebolo potrebné, keďže Dracova mama naozaj vyzerala, že tvrdo spí, ale Harry nemal náladu riskovať.

„Severus,“ Harry ticho pozdravil otca. „Prebehlo Dracovo sedenie v poriadku?“

Mužove pery sa skrútili vo výraze, ktorý Harry nedokázal ľahko identifikovať. „Myslím, že celkom dobre. Tvoj brat má ďalšie zajtra. Prečo sedíš o tejto hodine na chodbe?“

„Narcissa spí v mojej posteli. Našla portrét a prišla sa ma naň spýtať, no nechcela sa vrátiť do svojej izby...“

Harry by bol vysvetlil viac, oveľa viac, ale nedostal príležitosť. V tej chvíli sa priamo medzi nich premiestnil Draco, v tvári výraz paniky. „Mama je nezvestná! Nie je nikde dole...“ Obišiel Harryho. „Preboha, Potter! Mal si na ňu dávať pozor!“

„Dával som.“ Harry gestom ukázal k otvoreným dverám.

Draco urobil tri kroky bližšie a nazrel dnu. Potom obrátil nedôverčivé oči na Harryho. „Čo sa stalo?“

No, aspoň nepovedal o tejto situácii niečo hlúpe alebo neslušné. „Práve som sa to snažil vysvetliť otcovi. Našla Luciusov portrét a...“

To bolo všetko, čo stihol povedať.

Draco sa doslova vrhol do izby, prebehol cez ňu a dostal sa k posteli, kde matke rukou jemne prešiel po čele.

„Drak,“ zašepkala a rozpačito sa posunula pod prikrývku. „Vrátil si sa.“

„Si v poriadku? Bolo to veľmi stresujúce? Harry hovorí, že si našla...“

Našťastie ho prerušila skôr, ako vyslovil portrét, ktorý by jej mohol napovedať, že o jeho prítomnosti už vedel.

„Som v poriadku, ale myslela som si, že bude najlepšie, keď sem hneď prídem,“ povedala Narcissa a znela trochu omámene, akoby ešte nebola úplne pri vedomí. Zívla a potom roztržitým tónom dodala: „Tvoj brat bol vo všetkom veľmi dobrý, Draco. Nechcela som sa vrátiť do svojej izby... veľmi láskavo mi ponúkol svoju vlastnú posteľ.“

Harry chcel Severusovi vysvetliť celý svoj plán, ale nebol čas. Každú chvíľu mohol Draco vypustiť niečo, čo by ho mohlo zničiť. „Riaď sa podľa mňa,“ povedal tichým, vážnym hlasom, keď sa postavil na nohy. „A obviň Dumbledora.“

„Riaď sa podľa teba... Dumbledora?“

Áno. Ver mi.“

Snape zažmurkal. „Tak dobre...“

Harry už nestrácal čas.

„Presne tak,“ oznámil, keď zrušil ochranu súkromia a vkročil do svojej spálne. „Tvoja matka našla vzadu v skrini ukrytý portrét nikoho iného ako Luciusa Malfoya! Neviem si predstaviť, ako sa tam dostal, a som si istý, že ani jeden z vás!“

V ich prospech pravdepodobne hralo to, že Narcissa bola ešte ospalá a že miestnosť bola len slabo osvetlená svetlom prenikajúcim z chodby. Znamenalo to, že nemohla vidieť, ako Draco zmätene zvraštil čelo.

„Ale...“

„Dumbledore,“ Snape zrazu zavrčal a jeho hlas bol taký prudký, že pohltil zvuk jedinej Dracovej slabiky. Harry si všimol, že jeho vlastné oči sa sústredili na Draca a žiarili zámerom. „Ten všetečný starec tentoraz zašiel priďaleko! Merlinove zuby, prepašovať ten pekelný portrét do samotného šatníka tvojej matky! Je to nehorázny vpád do tvojho osobného života, Draco, a ja osobne by som nebol ani trochu nespokojný, keby si sa rozhodol podať na neho oficiálnu sťažnosť u rady školy!“

No, aspoň sa zdalo, že Draco sa chytil. Prestal namietať proti príbehu, ktorý sa pred ním odvíjal. „Ja... ehm... no, áno, je to tak,“ povedal chabo. Potom sa zdalo, že sa vzchopil, a Harry akosi vycítil, že začal s oklumenciou. „Vpád, to hej. Ale neviem, či sťažovať sa nadriadeným je najlepšia stratégia,“ dodal a zdvihol bradu. „Musím myslieť na dlhodobú hru. Chcem vstúpiť do Zboru aurorov a jeho kladné odporúčanie by mohlo byť nanajvýš užitočné.“

Snape Dracovi slabo spokojne prikývol. „To by naozaj mohlo. Ale nemýľ sa, určite si s ním o tom pohovorím!“

Narcissa sa opäť pohla, tentoraz sa namáhavo vytiahla do polosediacej polohy. „Musí to považovať za oprávnené, Severus. V poslednom čase som bola v tesnom kontakte s... s Temným pánom a on je predsa hlavou Fénixovho rádu.“

Povedala to ako obyčajný fakt, nie akoby lovila informácie, ale Harry si všimol, že Snape si aj tak dáva pozor, aby jej žiadne neposkytol.

„Ale ty čakáš dieťa,“ odvetil Snape a každé slovo bolo odseknuté. „Škandalózne je na to príliš láskavé slovo!“

„Myslím si, že by si mal dnes večer Dumbledorovi niečo povedať,“ vložil sa do toho Harry. „Koho zaujíma, že je neskoro? Rozhodne sa nezdá, že by ho zaujímalo, čo to mohlo spôsobiť Narcisse! Alebo Dracovi!“

Snape zachytil jeho pohľad a potom náhle opäť prikývol. „Verím, že to urobím. Som si istý, že sa s Dracom postaráte o pohodlie jeho matky. Za žiadnych okolností sa nikto z vás nesmie priblížiť k tomu portrétu. Je to jasné, Draco? Viem, že musíš byť nahnevaný po zistení, že sa v dome nachádza niečo také, ale je nevyhnutné, aby si svojmu bývalému otcovi nedal absolútne žiadnu šancu znovu na teba zaútočiť, ani slovami. A pre tvoju matku je to ešte dôležitejšie. Takýto šok, keď je vo viac ako ôsmom mesiaci? To je neprijateľné.“

„Ach, budeme sa od neho držať ďalej,“ povedal Draco zachmúrene. „Ver mi, Severus, teraz, keď viem, aký má byť otec ... . Skôr by som predal svoj trezor, než by som sa k tej oblude priblížil na tisíc míľ. Harry . ... nevadí, ak tu s matkou dnes v noci ostaneme? Nechcem, aby bola teraz dole.“

„Tak to bude najlepšie, naozaj,“ povedala Narcissa prosebným tónom, pričom jej slová tentoraz smerovali na Harryho. „Nechcem, aby si niekto z vás myslel, že sa s ním možno pokúšam rozprávať.“

„Nevadí, ak dnes večer s mamou použijete moju izbu,“ povedal Harry. „Aj tak som chcel ísť s otcom.“

Snapeov pohľad sa v tej chvíli upriamil na jeho.

Ešte jedna vec, ktorú treba urobiť, uvedomil si Harry. Pre prípad, že by Narcissa predtým povedala niečo o jeho „záchvate“, musel Harry vyklopiť kryciu historku, ktorú si vymyslel. „Áno,“ povedal zarazene, akoby sa hanbil. „Hm, jednoducho by som sa cítil lepšie. Pretože predtým... som mal jeden zo svojich záchvatov a vieš, že ich dokáže vyvolať stres... Trochu sa bojím, že ma zasiahne ďalší, a... radšej by som zostal s tebou, len pre istotu.“

„Iste,“ odpovedal Severus hladko.

„Záchvaty?“ spýtal sa Draco. „Ale...“

Viem, že som povedal, aby si ich nikdy nespomínal pred tvojou matkou,“ odsekol Harry, pozrel na Draca a dúfal, že mu to dôjde. „Ale to už je teraz passé, správne? Už ma videla, keď som jeden mal. Vie, že mám epilepsiu!“

„Áno, a trvala som na tom, že Harry musí Severusovi povedať, že mal dnes epizódu,“ dodala Narcissa jemne. „Výborne, Harry.“

Kravina. Harry vedel, že by nemal dovoliť, aby sa naňho jej súhlas usadil ako teplá prikrývka, ale vedomie, že je to tak, mu nepomohlo. Páčilo sa mu, keď sa správala, akoby akousi mamou aj pre neho. Veľmi sa mu to páčilo.

„Je niečo, čo odo mňa vyžaduješ, kým odídeme?“ spýtal sa Snape a otočil hlavu, aby si Narcissu slávnostne prezrel.

Zaváhala a potom pokrútila hlavou. „Myslím, že nie. Ale ďakujem ti, Severus.“

Snape naklonil hlavu a potom natiahol ruku k Harrymu. „Prenesiem sa spolu s tebou do Rokfortu.“

Harry na to takmer zareagoval, ale potom si všimol lesk v otcových očiach. Zdalo sa, že hovorí: Robte čo ja, ihneď, a bol namierený na oboch jeho synov. Draco zúžil oči a nič nepovedal, zatiaľ čo Harry prikývol a chytil muža za lakeť, aby ich mohol premiestniť.

****

Do hradu sa, samozrejme, nepremiestnili. Objavili sa dole na Grimmauldovom námestí a Snape bez slova naznačil Harrymu, aby išiel prvý cez letax. O chvíľu už boli obaja doma v Snapeovej obývačke.

„Prečo si naznačil, že sa môžeš premiestniť cez rokfortské ochranné štíty?“ hneď sa spýtal Harry.

„Ak je tu Narcissa ako nejaký špión, mohli by sme urobiť horšie, ako ju zavádzať. Možno sa o tom dozvie Voldemort a ten bude strácať čas výskumom premiestňovania.“

„Dobrý plán,“ skonštatoval Harry. „Až na to, že si zabudol, že aj zhora by nás pravdepodobne počula, ako svištíme cez letax!“

„Cez ochranu súkromia, ktorou si nechal vyplniť schodisko? Netušil som, že tvoja mágia je taká slabá.“

Harry prevrátil oči. „Dobre, to ja som na niečo zabudol.“

„Povedal by som, že na viac ako jednu vec.“ Snape zdvihol obočie. „Takže máš nejakú chorobu známu ako... epilepsia, však? Čo to malo znamenať?“

Harry si nebol istý, prečo sa zrazu cítil trápne. „Ach, to ... Mal som jednu z tých bolestí hlavy a snažil som sa s ňou vysporiadať len pomocou svojich nástrojov. Bolo to dosť prudké, spadol som zo stoličky a musel som vyzerať ako nejaký blázon. Ale nechcel som, aby sa dozvedela, aký mám skutočný problém, tak som tvrdil, že to bol epileptický záchvat.“

„Podarilo sa ti to?“

„No, videl si, zdalo sa, že mi to uverila...“

„Podarilo sa ti zbaviť sa bolesti hlavy samému?“ spýtal sa Snape a trochu sa naklonil, aby naňho pozrel.

Harry sa usmial. „Áno, podarilo. Len som musel sústrediť svoju myseľ na to, aký si veľmi dobrý. Tati,“ dodal akoby mimochodom.

„Dobre vieš, že mi to je nepríjemné,“ odsekol Snape. „Mohol by si, prosím, prestať?“

„Myslel som si, že sa ti páči, keď ťa oslovujem 'tati'.“

„O tom nehovorím a ty to vieš.“

„Áno, viem,“ priznal Harry. „Ale myslím, že nie som jediný, kto má problémy s tvojou minulosťou, Severus. Mal by si sa s nimi vyrovnať aj ty.“

Keď Snape len zazrel, Harry si povzdychol. „Myslíš, že bolo pre mňa pohodlné zvyknúť si na to, že som adoptovaný? Do čerta, stavím sa, že v oboch prípadoch to bol obrovský boj, hoci Draco tak rozhodne neznie. Myslím, že len nevie, čo sa mi odohrávalo v hlave. Ale dokázal som to, Severus. Dvakrát! Keby som urobil len to, čo mi bolo príjemné, prišiel by som o lepší život, taký, v ktorom mám otca, ktorý ma miluje!“

„Je dobré, že si to konečne prijal,“ odvetil Snape, hoci sa rozhodne netváril, že by to považoval za dobré. Nosné dierky sa mu podráždene roztiahli. „Ale to sa dosť vzďaľujeme od podstaty veci. Sme tu, aby sme riaditeľa informovali o vývoji situácie. Predpokladám, že si mal dôvod nasmerovať ma, aby som 'obvinil Dumbledora', ako si sa vyjadril?“

Harry sa rozhodol nechať ho uniknúť a zmeniť tému. Aspoň zatiaľ. „No, bol jediným logickým kandidátom. Nechcel som potvrdiť, že Narcissu z niečoho podozrievame. Ak si bude myslieť, že sme stále v nevedomosti, je pravdepodobnejšie, že sa preriekne.“

„Obávam sa, že po tomto je dosť nepravdepodobné, že by sa 'preriekla'. Nie je ani zďaleka hlúpa. Musela si uvedomiť, že keď sme tvrdili, že o portréte nič nevieme, mohli sme sa pretvarovať.“

„Zďaleka nie hlúpa,“ povedal Harry a pokrútil hlavou. „Sakra. Mali sme na to myslieť vopred! Veď je to tak trochu jasné, že by mohla nájsť portrét a prísť sa nás naň spýtať, namiesto toho, aby jednoducho pokračovala a rozprávala sa s ním.“

Snape na chvíľu stisol pery. „Vskutku. Obávam sa, že sme si ju nedokázali komplexne predstaviť.“

Pre Harryho to bola nová fráza, ale pochopil, čo tým otec myslel. Videl aj niečo iné. „Možno je to všetko úplne nevinné. Teda, prísť ku mne takto, hneď, to by urobil nevinný človek.“

„A tiež je to presne to, čo by urobil človek, ktorý sa snaží vyzerať nevinne.“

„Áno, ja viem.“ Harry sa zamračil. „V tom je ten problém. Všetko, čo robí, sa dá považovať za dobré alebo zlé. Ako si môžeme byť istí, že nie je špiónka?“

„Je to stará axióma, že negatívne sa jednoducho nedá dokázať.“

„Výborne,“ povedal Harry sarkasticky. „To je sakra skvelé.“

Snape ho potľapkal po pleci. „Naozaj tvrdila, že za tebou prišla hneď, ako sa stretla s portrétom?“

„Áno, tvrdila, že sa s ním vôbec nerozprávala, ani slovo, možno okrem zvolania 'Lucius'.“

„Mali by sme byť schopní dokázať pravdivosť alebo nepravdivosť tohto konkrétneho tvrdenia,“ ubezpečil ho Snape. „Budeme však potrebovať riaditeľovu pomoc.“

„Na čo teda čakáme?“ spýtal sa Harry. Samozrejme, mohol toho povedať viac, ale pomyslel si, že bude asi lepšie, keď sa Snape o jeho pláne dozvie v rovnakom čase ako riaditeľ. Tak by sa v prípade námietok musel o tom dohadovať len raz.

Snape si kľakol, hodil do krbu trochu letaxového prášku, zvolal: „Riaditeľova svätyňa!“ a strčil hlavu do plameňov. Harry nevedel, čo povedal, ale za necelú minútu už cúval späť. „Dostali sme pokyn, aby sme prešli.“

„Tentoraz pôjdeš prvý ty,“ povedal Harry.

Snape sa naňho zmätene pozrel, ale dlho neváhal. O chvíľu neskôr ho Harry nasledoval cez plamene.

****

„Zaujímavé, zaujímavé,“ zamrmlal Dumbledore po tom, čo mu Harry vyrozprával celý príbeh o tom, ako Narcissa našla portrét a prišla sa naň Harryho spýtať na poschodí. „No, no, no. Zdá sa, že úplne zmarila náš plán zistiť, o čom by mohla diskutovať so svojím manželom.“ Dumbledore si náhle prestal hladiť svoju dlhú bradu. „Ach, prepáč, Severus. Mal som povedať s jej zosnulým manželom. Samozrejme, samozrejme.“

„Myslím, že vieš, že momentálne nie som nadšený slovom 'manžel', Albus,“ odvetil Snape. „A je celkom možné, že predtým, ako sa vrhla na Harryho, aby obhájila svoju nevinu, sa dlho rozprávala s Luciusom.“

Vrhnúť sa? Harrymu sa to zdalo trochu drsné. „Môžeš odtiaľto sledovať portrét, alebo musíš byť v miestnosti s ňou?“

„To by bolo veľmi nepraktické, chlapče.“

„Tak nech sa páči,“ povedal Harry netrpezlivo a poskakoval nohami, keď sedel v kresle. „Chcem vedieť, či je klamárka.“

„Takmer určite je klamárka bez ohľadu na to,“ odfrkol si Snape. „Aj keď možno nie o tomto konkrétnom incidente.“

„No ak by Dumbledore zoslal zaklínadlo, dozvedeli by sme sa to, nie?“ Pri pohľade do otcových očí Harry zahundral. „Myslím tým profesora Dumbledora. No dobre.“

„Lepšie, minimálne.“

Riaditeľ sa celkom rozžiaril, keď tam sedel a pozoroval ich. „Hovorím, je to príjemná zmena, keď vidím, že vy dvaja spolu tak dobre vychádzate. Rodinná atmosféra medzi vami priam tancuje vo vzduchu. Takmer ma to premohlo, je to také rozkošné.“

Snape vyzeral, akoby mal čo robiť, aby neprevrátil oči. „Harry je skvelý syn.“

Harry zbadal svoju šancu a využil ju. „A Severus je skvelý otec. Dobrý, dalo by sa dokonca povedať.“

Mal asi šťastie, že Snape to ignoroval. „Môžeme teda pokračovať?“

Dumbledore sa na dvojicu stále obzeral, keď hladko vytiahol prútik a švihol ním prázdnym vzduchom. „Ach, naozaj. Avanti il turbine!“

Z jeho prútika začal vychádzať prízračný tvar, ktorý sa točil na mieste vo vzduchu. Harry sa posadil vzpriamenejšie a naklonil sa dopredu, aby si ho dobre prezrel. Netušil, že odpočúvacie kúzlo im umožní vidieť aj počuť!

O chvíľu neskôr bol rád, že nič nepovedal, pretože obraz sa nerozdelil ani na Narcisu, ani na Luciusa, ba ani na portrét. Bol to skôr vír, ktorý sa ticho točil na mieste.

„Odo dňa vašej svadby som to každý večer kontroloval,“ vysvetlil Dumbledore a jemne kývol Snapeovým smerom. „Nebolo tam nič iné ako ticho. Hoci dnes som to ešte nekontroloval, takže...“

Víchor zrazu vyhodil prízračný úponok, ako sa točil, a potom ďalší a ďalší. Potom sa ešte chvíľu ticho točil, potom sa postupne odvíjal do chumáča hmly, ktorý sa pomaly rozplýval a klesal k podlahe. Zostali len tri úponky.

„Tri,“ povedal Harry podozrievavo. „Povedala tri veci!“

„Uvidíme, chlapče, uvidíme.“

Úponky sa poskladali do troch vodorovných čiar, každá sa vznášala v jednej línii s ostatnými dvoma, a potom pravá začala vibrovať ako chvejúca sa gitarová struna, keď sa kamennou komnatou rozľahol Narcisin hlas. „L- L- Lucius?“ zalapala po dychu a znelo to znepokojene, zdesene, šokovane a vystrašene, všetko naraz.

Struna uprostred začala vibrovať a Malfoyov hlas sa rozozvučal. „Narcissa! Čo to má znamenať, prečo si...“

Malfoyov hlas sa náhle prerušil, keď začala vibrovať ľavá struna a vyšiel z nej strašný rachot.

Potom struny zmĺkli a zmĺkli. Dumbledore zdvihol obočie a švihol prútikom, aby ich nechal zmiznúť. „Myslím, že túto výmenu si už nemusíme vypočuť. Aj keď ich môžem vždy roztočiť ešte raz, ak na to príde.“

Snape sa na stoličke posunul tvárou k Harrymu. „Povedala Narcissa niečo o tom, že sa s ňou Lucius rozprával?“

„Nie.“

„Tak to tu potom máme,“ vyslovil Snape. „Nepovedala nám celú pravdu.“

„Ach, naozaj, Severus, to je dosť pochmúrny výhľad, nemyslíš? Trúfam si povedať, že ten rachot bol náraz portrétu o podlahu. Myslím, že tvárou dolu, keďže sa odmlčal. Považujem za pravdepodobné, že Narcissa ho zo seba zhodila v poplachu, keď uvidela tvár svojho zosnulého manžela. Možno ho ani nepočula.“

„Alebo možno áno.“

„No, nie je to tak, že by jej prezradil všetky Voldemortove tajomstvá,“ povedal Harry netrpezlivo. „Alebo sa pýtal na tie naše.“

Snape si oprel hlavu o stoličku a len si vzdychol.

„Jediná skutočná otázka,“ pokračoval riaditeľ, „je, ako budeme pokračovať ďalej.“

„Áno, nad tým som strávil väčšinu večera,“ povedal Harry. „Mám plán. Je to ... no, v skutočnosti vôbec nebude fungovať, ak Narcissa klame, že Voldemort má ďalší Malfoyov portrét. Ale ak hovorí pravdu, myslím, že to môžeme použiť proti nemu.“

Snape sa posadil rovno a pozorne si Harryho prezeral, zatiaľ čo Dumbledore sa naňho pozeral cez vrchnú časť svojich polmesiacových okuliarov.

Kde začať... „Takže je to takto. Narcissa podá Luciusovi nejaké falošné informácie, niečo podobné, ako si sa predtým pokúšal urobiť s tým premiestnením. Až na to, že Narcise nemôžeme veriť, že je skutočne na našej strane, takže ju do toho vlastne vôbec nezapojíme. Namiesto toho to bude Remus, ktorý použije všehodžús, hej?“

„Lupin,“ povedal Snape pomalým, zvažujúcim hlasom.

Harry si pomyslel, že vie, čo ten tón znamená. „Samozrejme, neviem, ako sa mu darí. Nikto mi toho veľa nepovedal. Možno je na tom ešte stále dosť zle. Už sa zotavil z toho, že prešiel Narcisinými vlkolačími ochranami?“

„Je v procese zotavovania, ale nemám po ruke všetky podrobnosti,“ odpovedal riaditeľ.

Harry si vzdychol. Prial si, aby sa Remus už úplne zotavil, a nielen preto, že ho potrebovali. „No, myslel som naňho, lebo Draco mi povedal, ako trénoval v divadle a vie napodobňovať ľudí, však? Ľudí okrem Luciusa, myslím, že to znamená. A v poslednom čase strávil dosť času s Narcisou, takže by to asi zvládol.“ Zahryzol si do pery a znova sa zamyslel nad Remusovým momentálnym zdravotným stavom. „Chcem povedať, že ho potrebujeme len na krátky rozhovor.“

„Rozumiem,“ povedal riaditeľ zamyslene.

„Ja nie.“ Snapeov pohľad sa stal ešte prenikavejším. „Ak Narcissa plní Voldemortove pokyny, aby nás špehovala, potom by to možno mohlo fungovať. Ale ak naozaj prišla za Dracom z vlastnej vôle, len preto, že bola chorá? Nedá sa predpokladať, že by sa potom z vlastnej vôle snažila pomôcť netvorovi, ktorý ju nedávno mučil. A preto by sa na každú informáciu, ktorú by v tomto smere poskytla, pozeralo s mimoriadnym podozrením.“

„Nie, nie, na to všetko som myslel,“ zvolal Harry. „Len to nevysvetľujem veľmi dobre. Rozptyľoval som sa otázkou, či je Remus v poriadku! A celá vec je tak trochu komplikovaná!“

„Vezmi si citrónový šerbet, chlapče,“ ponúkol Dumbledore a lenivým mávnutím prútika ich misku priplával k Harrymu. „Vždy sa mi zdalo, že aj tie najpálčivejšie problémy sú nekonečne prístupnejšie so sladkosťou v ruke.“

„To som si istý,“ zamrmlal Snape.

„Sladké drievko pre teba, môj drahý chlapec? Alebo Galliano?“

„Čaj.“

„A tiež sušienky? Výborný sortiment, možno s koláčikom alebo dvoma?“

Čaj. Nič iné.“

Harry ignoroval ich hádku, vložil si do úst sladkosť a rozdrvil ju stoličkami, aby sa uvoľnila štipľavá tekutina v strede. Vzal si ďalší, ale nechal si ho v ústach, aby si ho vychutnal, kým premýšľal, ako to vysvetlí. „Dobre, takže som už prišiel na to, že nemôžeme mať falošnú Narcissu, ktorá by bola tá, čo prezradí moje 'tajomstvo'. Ale potrebujeme, aby ju Remus zahral, aby sa mohol odohrať nejaký rozhovor, keď sa rozbehne skutočný plán.“

„Skutočný plán,“ zopakoval Snape a jeho šálka s čajom buchla o tanierik, keď ju položil na malý stolík. „Vymyslel si 'sprisahanie v sprisahaní', ako to nazýva tvoj brat?“

Harry sa mierne usmial. „Áno, tak nejako. Takže na ďalšiu časť potrebujeme Dobbyho. On je ten, kto prezradí 'tajomstvo'. Ale urobí to tak, akoby nevedel, že to robí. Teda, bude len v pozadí, bude na teba volať, Severus, akoby bol v panike, a portrét si to vypočuje. Mali by sme mať „Narcissu“ za zatvorenými dverami a tvrdiť, že dala jednosmerné stráženie, aby počula, či niekto prichádza. A potom si namiesto toho vypočujú Dobbyho, ktorý vykričí moje údajné tajomstvo.“

„Hmm,“ zamyslel sa Snape s prstami pod bradou. „To by mohlo fungovať. Ale čo je to za tajomstvo?“

„Aha,“ povedal Harry. Nemohol uveriť, že na túto časť zabudol. „Ten nápad som dostal z toho, čo sa stalo predtým. Donútime Dobbyho, aby zakričal, že Harry Potter má ďalší zo svojich epileptických záchvatov a otec Harryho Pottera musí hneď prísť, niečo také. Možno by mohol uviesť nejaké podrobnosti, napríklad ako som sa zrútil a mám penu pri ústach, a neviem, podarí sa mu naznačiť, že sa nedokážem brániť, vyrukovať s niečím o tom, ako stres vyvoláva moje záchvaty...“

„Prepáčte za vyrušenie,“ povedal Dumbledore náhle a po jeho zvyčajnom dobromyseľnom humore chýbali všetky stopy. „Ďalší z tvojich epileptických záchvatov, Harry? Vie Poppy Pomfreyová o tvojom stave? Liečiš sa?“

„Ehm, nie.“ Harry si zahryzol do pery. „Prepáč, nechcel som vás znepokojiť. Nemám epilepsiu. Ehm, takže viete, čo to je?“

„Ach, áno. Je to dosť zriedkavé, ale spomínam si na jednu mladú dámu, ktorá takto trpela pred niekoľkými desaťročiami.“

„Aha, to je dobre...“

„Skutočne?“

Harry sa začervenal. „Chcel som len povedať, že keď o tom Severus nepočul, napadlo mi, že to možno nemôžu dostať čarodejníci. A to by zničilo môj plán.“

„Ktorého zmyslom je dopraviť falošné informácie k Voldemortovi,“ zamrmlal Snape.

„Áno, a nielen preto, aby sme ho pripravili o čas,“ povedal Harry a prikývol. „Ak sa Lucius preriekne a povie mu, že mám epilepsiu, myslím, že Voldemort by to mohol považovať za spôsob, ako zvrátiť proroctvo na svoju stranu. Veď v ňom sa len píše, že jeden z nás zabije toho druhého, nie? Bude chcieť nejakú záruku, že on bude ten, kto zabije. No a s tým si bude myslieť, že ma môže zneškodniť, keď budeme bojovať. Ako v lekárskych reláciách v televízii vždy hovoria o blikajúcich svetlách, ktoré spôsobujú záchvaty. Možno sa pokúsi použiť niečo také. Ale samozrejme, že ma to nezneškodní, a kým bude rozptýlený, budem môcť proti nemu čarovať.“

Keď Harry skončil, v kamennej komnate zavládlo úplné ticho. Harry trochu zmätene pozrel zo Snapea na Dumbledora a späť. Myslel si, že to vysvetlil dosť dobre. Alebo počkať, obaja sa tvárili tak, akoby ich už predtým videl, akoby spolu potichu komunikovali.

Skôr než sa mohol rozhodnúť, čo si o tom myslí, otec si odkašľal a odvrátil pohľad od Dumbledora. „Harry,“ povedal, hlas mal drsný, no pretkaný teplom. „Tvoj plán je veľmi pôsobivý.“

Ajaj. Harry ten tón poznal. Bolo v tom niečo viac. Samozrejme, že toho bolo viac. „Napadlo ti niečo, na čo som zabudol, však?“

„Áno, ale nie tak, ako to myslíš.“

„Hm... čo?“

V hĺbke Snapeových tmavých očí sa mihol náznak úsmevu. „Myslím, že si nepamätáš, čo som ti povedal na samom začiatku nášho zoznámenia.“

„Tá časť s Naša nová celebrita?“

„Nášho skutočného zoznámenia,“ opravil ju Snape potichu. „V mojich predstavách sa to začalo, keď sme spolu išli do Surrey a ja som ťa prvýkrát začal skutočne spoznávať. Rozprávali sme sa o fakultách...“

„Hovoril som o fakultách,“ povedal Harry sucho. „S tebou. Naozaj.“

„Aby som bol presnejší, upozornil som na tvoje slizolinské sklony a ty si ma obvinil, že ťa urážam.“

„To znie oveľa pravdepodobnejšie.“

Snapeove oči sa leskli viac ako predtým, ak vôbec. „Povedal som ti, čo si o tebe naozaj myslím.“

„Bože...“

„Nie, nebolo to ani v najmenšom hrozné. Povedal som, že si mal nechať Triediaci klobúk robiť svoju prácu, pretože vyhrať túto vojnu by si vyžadovalo dôvtip, ktorý by si už dávno ovládal, keby ťa zaradili do mojej fakulty.“

„Aha,“ povedal Harry úplne iným tónom. „To... to neznie tak zle...“

„Vskutku nie.“ Severus sa zdvihol na nohy a išiel sa postaviť pred Harryho stoličku. Zdalo sa, že čaká, a tak sa Harry tiež postavil. Potom ho muž chytil za obe predlaktia a stisol, práve toľko, aby jeho slová podčiarkol vážnym úmyslom. „Myslím, že si to zvládol rovnako, Harry. Tvoj plán je vskutku pôsobivý. Možno to bude práve tvoja dnešná ľstivosť, ktorá nám vyhrá vojnu.“

Harry cítil, ako sa mu tvár rozpaľuje. „Pretože som nakoniec skončil v Slizoline, áno...“

Snapeovo zovretie sa ešte viac zintenzívnilo, oči mu len planuli, keď sa naklonil bližšie k synovi. „Pretože si to ty,“ opravil ho. „Oboje. Ale predovšetkým, myslím, najvýnimočnejší chrabromilčan. Tvoj plán by nám bol veľmi málo platný, keby si nebol aj dosť odvážny na to, aby si sa pustil do ostrého boja. Ale toto, dnes? Som na teba veľmi, veľmi hrdý, Harry James Potter.“

Harry nevedel, ako sa to stalo, ale celé jeho telo sa nejako trhlo dopredu, vytiahol ruky z otcovho zovretia, aby mohol toho človeka namiesto toho objať. To James ho naozaj dostalo, pomyslel si. Severus nikdy, nikdy takto neoslovil Harryho celým menom. Keď to urobil teraz... znamenalo to veľa. Možno celý svet.

„Ďakujem,“ povedal s tvárou tlmenou na mäkkom čiernom rúchu, ktoré voňalo po klinčekoch, škorici a dyme. „Ďakujem.“

„Akoby som chcel poďakovanie, ty pitomé decko,“ zamrmlal Snape, keď Harryho objal naspäť.

Nepatrný hluk prinútil Harryho náhle si spomenúť, že nie sú sami. Pozrel nabok a uvidel riaditeľa, ako pokojne škriabe brkom po pergamene, pozornosť upriamenú dolu, akoby si nevšimol, že jeho majster elixírov prejavuje ohromujúce množstvo emócií. Severus nerád prejavuje emócie, zašepkal Dumbledore v jeho spomienkach.

Až na to, že niekedy to robil.

Harrymu sa zrazu zovrelo srdce, pretože nebol nejaký zázračný chrabromilčan, ako si Snape zrejme myslel. „Nechcem, vieš,“ priznal, tvár stále pritisnutú k otcovmu rúchu. „Nechcem nikoho zabiť, naozaj. Ani jeho. Myslím, že som nechcel zabiť ani Malfoya, však? Podľa Draca to znelo ako nehoda...“ Panika sa v ňom zrazu zadrapila a lámala mu dušu. „Čo ak... čo ak... čo ak to nedokážem? Ak to urobím naschvál, je to vražda, či nie... Nechcem byť vrahom...“

„Ticho,“ upokojil ho Snape a jednou rukou sa priblížil k Harrymu, aby ho pohladil po zátylku. „Nič také z teba nebude. Nehľadáš ho preto, aby si ho mohol chladnokrvne zabiť. Nie je to vražda, ak si nútený zabiť niekoho v sebaobrane.“

Snape ustúpil o krok dozadu, len natoľko, aby sa mohol na Harryho pozrieť tmavými očami. „A nebudeš sám, Harry. Ani vo sne by mi nenapadlo poslať ťa do boja samotného. Budem tam, po tvojom boku, nech sa deje čokoľvek.“

Harry to vedel. Aj bez toho, aby si pamätal, či to Snape povedal už predtým, to vedel. Ale nepáčilo sa mu to. „Nechcem, aby si to robil,“ povedal nešťastne. „Nechcem, aby si zomrel.“

„A ja nechcem, aby si ho musel zabiť ty. Ale nemôžem zabrániť proroctvu, aby sa naplnilo, rovnako ako ty nemôžeš zabrániť mne, aby som stál po tvojom boku.“

Takto povedané, nebolo sa o čom hádať. Harry si utrel tvár, ruka mu zostala mokrá. „A ty nechceš poďakovania.“

„O nič viac, ako očakávam, že budeš chcieť za to, že si zneškodnil Voldemorta.“

Zneškodnenie. Harry sa zachvel, aj keď ocenil otcovu voľbu slova.

Dumbledore zdvihol zrak od svojich škrabancov. „Aj ja budem pri tebe, Harry. Skutočne by som ho sám 'vyprevadil', keby o tom nehovorilo proroctvo.“

Harry len prikývol. Väčšinu času sa snažil na to nemyslieť, alebo si to nechal prejsť hlavou len v nejasných pojmoch. Ale uviesť do pohybu sprisahanie, aby sa pokúsil získať výhodu v boji... nemohol sa premýšľaniu o tom vyhýbať večne, predpokladal.

„A teraz k tvojmu plánu s portrétom,“ dodal riaditeľ. „Súhlasím so Severusom. Je to priam majstrovský ťah. Ale si si celkom istý, že Dobby je taký skúsený herec, ako sa hovorí? Od toho sa to všetko odvíja.“

„Aha, no, tak trochu preto mi to napadlo,“ priznal Harry a zdvihol plecia. „Už teraz si myslí, že mám epilepsiu. Videl ma pri niečom, čo považoval za záchvat. Ale nebol to záchvat. Hm, ale nepýtajte sa. Severus to vie a všetko je vyriešené.“

Starému čarodejníkovi na chvíľu zažiarili modré oči zvedavosťou, ale poslúchol Harryho a nepýtal sa. „Tak dobre. Len by som ťa chcel poprosiť, aby si mal na pamäti jednu vec, môj chlapče.“

Harry zdvihol hlavu. „Áno?“

„Pri plánovaní čohokoľvek, veľkého či malého, je rozumné očakávať neočakávané.“

Harry takmer zachrčal. „Ak je to neočakávané, ako to môžem očakávať?“

„Len nepredpokladaj, že všetko pôjde dokonale podľa plánu,“ vysvetlil Snape. „Pretože to tak takmer nikdy nie je.“

„Ale strávil som nad tým  hodiny, som si istý, že som myslel na všetko, teda, dokonca plánujem, že Draco odvedie svoju matku do záhrady na vzduch, aby ani nebola v dome, keď Remus začne hovoriť s portrétom, a poviem mu, aby strážil zvuk, aby nepočula Dobbyho kričať, nech je akokoľvek hlasný, a, a...“

„Už si myslel na všetko, čo ťa napadlo, o tom nepochybujem. Ale život má zvláštny spôsob, ako prekrútiť okolnosti tak, aby vyhovovali jemu, a nie nám. Skôr ako to, že sme nepredpokladali, že sa Narcissa zachová tak, ako sa zachovala dnes večer.“

Harry si tentoraz naozaj odfrkol. „Áno, pretože sme si ju nepredstavovali komplexne.“

„Nepremyslel som si všetko,“ priznal Snape a konečne ho úplne pustil. „Ty pravdepodobne tiež nie, ale na tom nezáleží. Keďže si aj ty výborný slizolinčan, budeš schopný prispôsobiť svoj plán akýmkoľvek nepredvídaným okolnostiam. A ja ti s tým tiež pomôžem.“

„Dobre.“ Hoci Harry si stále naozaj myslel, že jeho plán je... no, nie je dokonalý. Ale bude fungovať. Bol si tým istý. Dobby mu rád pomôže a Remus bol naozaj talentovaný imitátor, keď tak dlho klamal samotného Voldemorta...

„Počkaj,“ povedal Harry zrazu. „Každá z týchto vecí je zbytočná, ak Voldemort naozaj nemá druhý Malfoyov portrét. A teraz zrazu rozmýšľam, ako by, preboha, mohol. Veď keby ho mal, hneď by vedel, kedy Malfoy zomrel, nie? A Remus by sa zaňho nemohol vydávať ani jeden deň, nieto ešte celé mesiace!“

„Ach, to sa dá ľahko vyriešiť,“ povedal Dumbledore a nechty sa mu zaleskli, keď mávol rukou. Harry sa snažil nepozerať, pretože na tom naozaj nezáležalo, ale... mal ich nalakované? „Portréty sa v okamihu smrti prebudia, pravda, ale nie je to tak, že by to mohli oznámiť niekomu, kto s nimi nie je v miestnosti.“ Vložil si do úst svietiaci zelený cukrík a rozprával s plnou pusou. „Mám podozrenie, že po Severusovom dosť veľkolepom verejnom vyhlásení vernosti našej strane po Samhaine si Voldemort dal urobiť obrazy všetkých svojich popredných smrťožrútov, aby ich mohol vypočúvať živých či mŕtvych. Určite však nečakal, že Lucius zomrie tak skoro. Naozaj, ten človek mohol pokojne žiť ďalších sto rokov, keby nebol urobil také zlé životné rozhodnutia. Takže portréty jednoducho niekde uložil, kým ich nebude potrebovať. Voldemort by nemal dôvod priniesť Luciusov von, ak by sa nedozvedel o jeho smrti. A tomu sme my, samozrejme, zabránili.“

Dumbledore sa usmial a ukázal zuby zafarbené na neónovo zeleno. Vyzeral ako ozajstný blázon.

„Ako to všetko môžete vedieť?“ Harry sa dožadoval. „Neboli ste tam, nevideli ste, ako ukladá portréty.“

„Ach, Harry.“ Dumbledore zakvokal ako kura. „Žil som dosť dlho na to, aby som vedel dosť veľa vecí, vieš. S vekom naozaj prichádza múdrosť.“

„Predpokladám, že je úplne jedno, že Grindelwald kedysi urobil niečo podobné,“ potiahol Snape.

„Páni, Severus, ty poznáš svoju modernú históriu! To je brilantné, chlapče!“

„Dobre, fajn, možno je to teda s tým druhým portrétom naozaj pravda.“

„Dokonca dáva zmysel, že by Narcissa vedela o jeho existencii,“ dodal Snape. „Predpokladám, že Lucius sa o tom zmienil predtým...“

„Môžeš povedať 'predtým, ako si ho zabil'. Teda, viem, že sa to stalo.“

„Radšej by som povedal 'predtým, ako zosochovatel',“ zamyslel sa Dumbledore.

Harry vybuchol smiechom.

Dokonca aj Snapeovi unikol malý úsmev. „Predpokladám, že tento druhý portrét je dôvodom, prečo sa Lupinova misia skončila, keď sa skončila,“ pokračoval. „Takto sa Voldemort s najväčšou pravdepodobnosťou dozvedel, že 'Lucius' bol napodobiteľ. Musel ísť tam, kde sú portréty uložené, a Lucius využil príležitosť a oznámil, že ho zabili.“

Harry si mohol dať dokopy zvyšok časovej osi. „A Remus si nejako uvedomil, že ho odhalili, ale podarilo sa mu Voldemorta vyviesť z rovnováhy a hneď ušiel tam, kde sa pred ním skrývala Narcissa. Ako by však vedel, kam má ísť?“

Snape pokrčil plecami. „Lucius mal pravdepodobne prostriedky, ako vypátrať, kde sa nachádza. Možno nejaký predmet v panstve. Lupin ju pravdepodobne mohol vypátrať už skôr, ale ľahšie sa mu udržiavala lesť, keď bola mimo hry.“

„To dáva zmysel... takže potom ju Remus išiel varovať... Zaujímalo by ma, prečo stále predstieral, že je Lucius. Aha, možno sa zasekol kvôli všehodžúsu a nechcel oddialiť jej varovanie? A vôbec, nevedel s istotou, že si uvedomila, že je podvodník. Ale ona vedela, že je vlkolak, a bála sa ho... Ale aj tak mu musela veriť ohľadom Voldemorta, lebo utiekla niekam inam, niekam, kde si myslela, že ju Voldemort nemôže nájsť. Až na to, že o chvíľu neskôr ju našiel.“

Keď Harry konečne zmĺkol, Dumbledore rázne prikývol. „Zdá sa, že všetko je v poriadku. Môžeme teda prejsť k jadru pudingu, ako s obľubou hovoria muklovia?“

„Myslím, že máte na mysli pudlíka.“

„To určite nie, môj chlapče. To neznie ani zďaleka tak chutne.“

Dumbledore vstal spoza stola a zrazu vyzeral ako mocný riaditeľ a vojnový vodca, ktorým bol. „Spojím sa s Remusom Lupinom a zistím, či je už dosť zdravý na to, aby v tom zohral svoju úlohu. Ak nie, budeme musieť tento plán odložiť, kým sa tak nestane. Ak je schopný pomôcť nám teraz, myslím si, že bude najlepšie, ak ho s Harrym poinformujete tu v škole, Severus, nie na ústredí, lebo ide o takú tajnú záležitosť. Podobne to bude aj s Dobbym.“

Snape sklonil hlavu.

„Harry, ty sa, samozrejme, budeš chcieť uistiť, že tvoj brat svojej matke nepovie vôbec nič, čo by mohlo spochybniť tvoje tvrdenie o epilepsii. A plne ho zapojíš do svojho plánu. Akýkoľvek iný postup by mohol spôsobiť, že oň zakopne bez toho, aby si to uvedomil. To sa nám nesmie stať.“

„Správne. Áno.“

„Nechám Šepkajúci víchor na mieste. Aj keď po dnešnom večeri neočakávam, že Narcissa pôjde s portrétom prehodiť pár slov. Napriek tomu nevidím dôvod, prečo by som mal odstrániť ochranu, ktorá je na mieste. Súhlasíš s tým, Harry?“

Harry zažmurkal, viac ako trochu prekvapený, že s ním niekto konzultuje. „Áno.“

„Veľmi dobre. Zabudol som na niečo, Severus?“

„Momentálne nič nevidím, pán riaditeľ.“

„Nuž, som len o jedno letaxové zavolanie vedľa. To platí aj pre teba, Harry.“ Dumbledore sa odmlčal a prezrel si ich, jeho modré oči vyzerali spokojné s tým, čo videl. „Zatiaľ si myslím, že bude najlepšie, ak sa vy dvaja vrátite na Grimmauldovo námestie a skontrolujete Narcissu a Draca.“

Aha. Harry si uvedomil ešte jednu vec. „Hm... prepáčte za to, profesor Dumbledore, ale potreboval som, aby to bolo uveriteľné, že Severus zrazu odišiel, aby sa s vami porozprával. Takže sme... ehm, tak trochu sme vás obvinili z toho, že portrét je vôbec v Narcissinej izbe, a všetci sme predstierali, že sme na vás nahnevaní.“

„Ach, akú hodnotu majú moje mnohé tituly, ak sa nemôžem ukázať ako užitočný v nespočetných veciach?“ spýtal sa Dumbledore a znelo to, akoby uvažoval nad tajomstvami vesmíru.

Potom jeho hlas opäť zosilnel. „Ak budem chcieť, aby si sa dnes večer vrátil na hrad, Severus, pošlem ti tichú striebornú správu; môj patrón ti len kývnutím hlavy naznačí, že Remus ťa čaká v tvojich komnatách. Ak ešte nie je dosť zdravý, odložíme to, ako som povedal. A Harry? Určite by si mal pomôcť informovať Remusa, keď príde čas. Zatiaľ však Dobbymu nič nehovor.“

„Mohol by som sa párkrát zmieniť o svojej epilepsii, hoci...“

„Nie, nie, nie, chlapče. Myslím, že to nie je múdre. Musíš pokračovať presne ako zvyčajne.“

„Alebo by som mohol prehrávať. Dobre, to dáva zmysel.“

„Tak teda dobre, pán riaditeľ,“ povedal Snape a pohol sa smerom k letaxu. „Dobrú noc.“

„Dobrú noc, moji chlapci. Myslím, že je to naozaj veľmi dobrá noc.“

Harry zamával a nasledoval otca cez letax.