Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Dohoda



Dohoda

Autor: drakien     Preklad: solace

Originál: The Accords

Žáner: romantika

Obdobie: po Rokforte

Prístupnosť: od 13 rokov

Nové ministerské zákony prinášajú nečakaný výsledok.



„ZASRANE NIE!“

Ten krik doslova otriasol stenami domu číslo dvanásť na Grimmauldovom námestí a spôsobil, že jeho obyvatelia ustrnuli v činnostiach a vymenili si nervózne pohľady.

„Ale no tak, slečna Grangerová...“

„Nevolajte ma „slečna Grangerová“, Minerva,“ zavrčala. „Je to úplná hlúposť a vy to viete. Netrávila som mladosť bojom proti Voldemortovi, len aby som bola pripútaná k nejakému uslintanému čarodejníkovi, ktorý hľadá plodnú kobylu!“

Skôr ako stihla sformulovať odpoveď, dvere na pracovni sa s treskom rozleteli.

„Minerva, musím s tebou okamžite hovoriť!“ vyštekol Snape a mával na ňu zvitkom pergamenu. „Slečna Grangerová, ihneď odíďte!“

Hermiona sa však miesto toho, aby ustúpila, otočila a presmerovala svoju zúrivosť na neho.

„Vy si dajte odchod, Severus!“ Bola som tu prvá! To, že ste sem tak veľkolepo vtrhli, ešte neznamená, že sú vaše problémy dôležitejšie ako tie moje. A ten trik s vlniacim sa habitom na mňa prestal robiť dojem, keď som mala pätnásť.“

Minerva sa rozumne posúvala ku dverám, snažila sa uniknúť skôr, než sa veci úplne vymknú spod kontroly.

Snape vrhol na Hermionu pohľad, ktorý by rozplakal aj zbehlého siedmaka zo Slizolinu. Statočne mu ho opätovala.

Prehovoril nízkym a hrozivým hlasom: „Vážne si myslíte, vy malá úbohá žaba, že by tie vaše banálne mladistvé problémy mohli akokoľvek prekonať tie moje?“

Ani jeden z nich si nevšimol, ako Minerva konečne vykĺzla z miestnosti.

Hermiona zbledla. Zdalo sa, že sa chystá vybuchnúť.

„Ako sa opovažujete!“ zasyčala. „Nadovšetko, nebudem tu stáť a nechať sa urážať od  takého odporného, mizerného úbožiaka, ako ste vy!“

Všetko predstierané sebaovládanie bolo fuč. Stáli tvárou v tvár a kričali na seba. Vzduch okolo nich riadne praskal od zadržiavanej energie.

Ron si vybral ten nešťastný okamih a vydal sa dovnútra, aby sa uistil, že je Hermiona nažive a nezranená.

„Ehmm...“ ozval sa nesmelo. Snažil sa vymyslieť, ako začať tému bez toho, aby ho niekto preklial.

Dvaja rozzúrení ľudia sa k nemu otočili.

„ČO?!“ zrevali jednohlasne.

Zbledol. „Eh... chcel... chcel som sa len... len uistiť, že si v poriadku, Miona.“

To nebol dobrý nápad.

„V poriadku?“ napodobnila ho neveriacky. „V poriadku? Čítal si dnes ráno tie trikrát prekliate noviny, Ronald Weasley?! Samozrejme, že nie som v poriadku.“

Prižmúrila oči, „Alebo si tu preto... že si ma prichádzaš kúpiť, akoby som bola nejaká hračka, ktorú chceš? Je to tak? Je?!“

„Nie, Miona!“ protestoval, teraz už úplne biely pod pehami.

„Zmizni mi z očí, než ťa prekľajem až tak, že to pocíti Charlie v Rumunsku!“ vyprskla.

Počas ich výmeny názorov Snape tiež prižmúril oči. Počkal, dokiaľ neodplašila Weasleyho z miestnosti, a potom opäť prehovoril: „Čo s tým má spoločné dnešné ranné vydanie novín?“ spýtal sa obozretne.

Zaškrípala zubami. „Ten nový zasraný zákon uvedený do platnosti tým poondiatym ministerstvom... všetky význačné slobodné čarodejnice muklovského pôvodu sa v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov musia vydať za čistokrvného alebo polovičného čarodejníka. Tvrdia, že to zaistí ich primeranú ochranu. Jediné, v čom máme na výber, je to, ktorú ponuku prijmeme.“ Podozrievavo si ho premerala. „Prečo?“

Snape jej bez slova podal zvitok pergamenu, s ktorým vtrhol dovnútra.

Hermiona sa zamračila na pečať ministerstva, rozvinula pergamen a nahlas ho prečítala.

„V súlade s nariadením Ministerstva mágie číslo 897, odsek 4, musia byť všetci bývalí nasledovníci Thomasa Riddla, taktiež známeho ako Ten-Koho-Netreba-Menovať alebo Voldemort či Temný pán, ktorí nie sú vo väzbe, zverení do starostlivosti čarodejnice alebo čarodejníka s dobrou povesťou z čarodejníckeho spoločenstva. Nerešpektovanie nariadenia bude mať za následok okamžité zbavenie magickej sily a dlhodobé uväznenie v Azkabane.“

Hermiona nakrčila čelo. „Severus... koľko bývalých smrťožrútov nie je v súčasnosti vo väzbe?“

„Viem iba o jednom,“ odvetil zatrpknuto. „Boli dosť dôkladní. A koľko význačných muklorodených čarodejníc poznáte?“

Vytreštila oči. „Prečo tí manipulatívni, idiotskí, ovládajúci...“

„Keď im prídete na meno, pridám zopár svojich.“

„Snažia sa nás dostať z cesty,“ skonštatovala. „Vytvorili sme spolu ten poondiaty elixír, ktorý umožnil zničiť horcruxy a zvrhnúť Voldemorta a takto sa k nám správajú?“

„Nuž, nazvali ste ministra... ako to bolo... neschopným vrecom hnoja pred asi tristo ľuďmi,“ poznamenal. „A mňa masy nikdy nebudú zbožňovať.“

Neelegantne si odfrkla. „Akoby ste strpeli zbožňovanie masami.“

Atmosféra v miestnosti sa výrazne zmenila. Pocit nepriateľstva takmer vyprchal, keď si jeden druhého premerali skúmavými pohľadmi.

Snape si prekrížil ruky na hrudi a prvý prerušil mlčanie. „Mám v pláne zriadiť súkromné laboratórium a vytvoriť sortiment elixírov, ktoré budem predávať.“

Hermiona nadvihla obočie a zakontrovala, pričom napodobnila jeho pózu a zvitkom pergamenu si poklepávala po ramene. „Tento rok plánujem ukončiť štúdium na univerzite a venovať sa pracovne aritmancii... prípadne elixírom.“

„Chcem skončiť s učením tých dutých hláv, môžem však naďalej viesť súkromné semináre pre pokročilých.“

„Chcem napísať knihu.“

„Vlastním neveľký zámoček v Zürichu a vilu v Grécku.“

„Starí rodičia mi odkázali malý domček pri Kyjeve.“

Na chvíľu zaváhal. „Nie som proti deťom.“

„Nie viac ako dve,“ súhlasila. „No možno maximálne tri.“

„Súhlasím,“ povedal a čudne na ňu pozrel.

„Musíte mať zásoby karí, ananásu a koňaku na štyri dni v mesiaci,“ varovala ho Hermiona.

„Chrápem,“ priznal sa. „Hrozne. A som alergický na sedmokrásky.“

Odmlčali sa a nad niečím premýšľali.

„A vy by ste si ma...?" spýtala sa nakoniec.

„Áno...“ riekol a zdalo sa, akoby ho to trochu prekvapilo. Po dlhej chvíli opäť prehovoril takým bezbranným a nerozhodným hlasom, ako ho Hermiona dosiaľ nepočula.

„A vy...?" Vystrel ruku a Hermiona ju po nepatrnom zaváhaní prijala.

„Áno,“ povedala rozhodne.

Hermiona sa na krátko zamyslela, aké bude ich manželstvo. Nebola taká hlúpa, aby si myslela, že sú do seba zamilovaní. Bola si však istá, že je jedným z mála ľudí, ktorí pre ňu môžu byť intelektuálnou výzvou a v hĺbke duše vedela, že jej nikdy neublíži. A zatiaľ...

„Nechystám sa vám vyznávať lásku, Hermiona,“ povedal, akoby jej čítal myšlienky. „Napriek dôkazom svedčiacim o opaku som k vám nikdy nepociťoval averziu. Obdivoval som vaše nadšenie pre štúdium a v posledných rokoch si vás nesmierne vážim už ako dospelú ženu. Možno...“

Pod jej prenikavým pohľadom sa odmlčal. Kútiky úst jej zvlnil drobný úsmev.

„Vážim si vás takmer odvtedy, čo vás poznám: najskôr ako profesora, potom ako majstra elixírov. Neskôr som si vás vážila za vašu odvahu a prácu pre rád. Aj keď ste boli ku mne odporný, môj postoj k vám sa nezmenil. Nakoniec som vás spoznala ako kolegu. Ani ja sa vám nechystám vyznávať lásku... myslím si však, že máme na čom stavať.“

Jemne mu stisla ruku a on sa uškrnul.

„No je tu ešte niečo,“ dodala so zamysleným výrazom na tvári, no nepodarilo sa jej skryť šibalské iskričky v očiach.

Snape spýtavo nadvihol obočie. „Áno?“

Vykročila dopredu, postavila sa na špičky a pobozkala ho.

Ani jeden z nich nebol proti bozkávaniu, hoci sa už nejaký čas tejto aktivite nevenovali. Prvý bozk bol zvyčajne spojený s istou rozpačitosťou, objavilo sa však aj čosi iné. Kvôli čomu Hermiona zovrela predok jeho habitu. A Severus ju objal okolo pása a zaboril jej prsty do vlasov.

Keď sa od seba odtrhli, mierne lapali po dychu. V Hermioniných očiach tancovali veselé ohníčky a usilovne sa snažila potlačiť úsmev.

„Veru áno,“ povedala. „Rozhodne máme na čom stavať.“