Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




90. kapitola



Autorka: elizaye

 

Původní název: Turncoat

 

Děj: Příběh se odehrává tři roky po Relikviích smrti. Žádné viteály sice již nezbývají, ale Voldemorta se nepodařilo zabít a válka pokračuje. Draco přebíhá na druhou stranu: "Mám jen jednu podmínku a věřím, že pro vás nebude těžké ji splnit. Chci Grangerovou."

 

Přeběhlík - 90. kapitola 

Vznik prekladu: 7.7.2021

Autor prekladu: Jimmi



 



Kapitola 90

„Čo ti musel povedať?“ spýta sa Fred, len čo sa za mnou zatvoria dvere.

„Nič moc. Pozrite, idem k Dracovi domov, aby som zistila, či nájdem Harryho. Vy so mnou nemôžete ísť kvôli Fideliovmu zaklínadlu, ale môžem vziať Ginny, lebo tá tam už bola. Prosím, nebráňte mi v tom.“

Fred a George si vymenia pohľady a ja zadržím povzdych.

„Nebudem sa zdráhať s vami bojovať,“ dodám.

Obaja sa na mňa otočia a nadvihnú obočie.

„Naozaj pre teba Malfoy toľko znamená?“ spýta sa George.

Pozriem na Ginny. „Tak si im to povedala?“

Prikývne. „A Harry mi povedal, čo ti urobil Ron, tak som im povedala aj o tom.“

„Áno, je nám to za nášho brata ľúto, Hermiona,“ povie George.

„Stal sa z neho tak trochu debil, však?“ dodá Fred.

George prikývne. „Je to poriadne hnusný hajzlík.“

„Môžem teda ísť?“ spýtam sa netrpezlivo - mám pocit, že som tu už premárnila priveľa času.

„Vezmi Ginny,“ povie Fred.

„Áno, je lepšia ako nič,“ uškŕňa sa George.

„Hej! Nie som ani zďaleka nanič a dokážem vám to, ak ma naštvete,“ odsekne Ginny.

Fred sa zasmeje a gestom nás vyzve, aby sme odišli.

„Tak choďte,“ povie George a vyjadrí tak názor svojho dvojčaťa.

Prikývnem a odvrátim sa. Rázne prejdem na koniec chodby a začnem schádzať po schodoch bez toho, aby som sa obťažovala skontrolovať, či ma Ginny nasleduje - som si istá, že dvojčatá ju za mnou aj tak čoskoro pošlú.

Dobehla ma, keď som sa dostala k veľkým dvojkrídlovým dverám, a spolu sme vyšli z hradu. Ako kráčame cez areál, prehovorí.

„Harry sa nikdy nezmienil o tom, čo presne sa stalo s mojím milovaným bratom po tom, čo ste to zistili. Chceš sa o to podeliť?“

„Nechala som ho visieť na stene v Dracovej kuchyni.“

„To je všetko? Ten bastard ťa otrávil, Hermiona!“

„Ten bastard je stále tvoj brat,“ pripomeniem jej.

„Áno, samozrejme, ale otrávil ťa!“

„Mala som na starosti dôležitejšie veci,“ poviem.

„V tom prípade je to v poriadku. Nechaj trest na mňa,“ povie.

Potom sa takmer zlomyseľne rozosmeje a ja začínam uvažovať, či si to príliš neužíva. Ron k nej predsa nemôže byť taký hrozný.

„A mama,“ povie. „Och, bude si priať, aby sa nikdy nenarodil.“

Ja len pokrútim hlavou.

„Grangerová! Počkaj!“

Otočím sa a vidím, ako ku mne beží Greengrassová, tesne nasledovaná dvojčatami.

„Čo sa deje?“ pýtam sa.

Rýchlo ku mne dobehne a spýta sa: „Môžem sa s tebou porozprávať medzi štyrmi očami?“

Gestom ukážem smerom k hranici. „Tak trochu som chcela...“

„Len na chvíľu. Prosím.“

Varovne prikývnem a odvádzam ju od Weasleyovcov. Fred a George sa zastavia, keď dobehnú k Ginny, a všetci traja sa pozrú naším smerom a tvária sa mierne znepokojene. Upokojujúco sa na nich usmejem a potom kráčam trochu rýchlejšie, aby som medzi nami vytvorila určitý odstup.

Keď sme konečne mimo dosahu, spýtam sa jej, o čo ide.

„Draco... vedel, že ho chytia, keď išiel zachrániť Blaisa,“ povie.

Zamračím sa. „Myslela som, že už sme...“

„Ide mi o to... že dopredu vedel, že Blaisa zajmú a dokázal ho zachrániť. Vopred vedel aj o svojom vlastnom zajatí, takže to vyzerá tak, že bude mať pre seba zabezpečenú únikovú cestu. Ale my nevieme...“

„Pozri, nerád hľadám dvojzmysel za všetkým, čo povieš, a nemám v pláne hádať tvoje myšlienky skôr, ako sa k nim dostaneš. Môžeš prejsť rovno k veci a dokončiť to?“

„Všetko, čo sa snažím povedať, je...“ Hlas sa jej vytratí a potom si vzdychne. „Všimla si si, ako sa Blaise zatváril, keď si všimol, akú máš o Draca starosť?“

„Áno.“

„Priala by som si, aby som ti mohla povedať, aby si si nerobila také starosti. Blaise... má ťa naozaj rád. Ešte som ho nevidela pozerať sa na nikoho tak, ako sa pozerá na teba.“

„Už teraz sa cítim previnilo. Čo chceš dosiahnuť tým, že mi to hovoríš?“ pýtam sa.

„Chápem, že sa zdá, že si... zapletená s Dracom. Ale Draco... má problémy. Problémy s emóciami, s dôverou, so spôsobom, akým sa správa k ľuďom vo všeobecnosti, a ja jednoducho...“

„Chceš, aby som namiesto neho uvažovala o Blaisovi?“ spýtam sa a snažím sa, aby v mojom hlase nezaznela nedôvera.

Neodpovedá.

„Myslela som, že sa ti páči,“ poviem.

„Páči,“ povie a jej hlas je vážny. „Ale veľmi dobre viem, že ku mne nič necíti. Jediné, čo chcem, je, aby bol šťastný. A ak si ty jediná, kto ho urobí šťastným, potom...“

„Nie. Odpoveď je nie.“

„Grangerová, ja...“

„Nie,“ poviem pevne. „Blaise je jeden z mojich najbližších priateľov, ale nikdy k nemu nemôžem cítiť to, čo cítim. Draco... Viem, že to bude ťažké, ale budem oňho bojovať.“

Greengrassová pokrúti hlavou. „Nikdy ťa nepustí k sebe, Grangerová. Nemá to v povahe.“

Tie slová akoby ma prebodli v srdci - prosím, nech to nie je pravda.

„Vždy som mala rada výzvy,“ poviem, aby som nedala najavo účinok jej slov.

„Tak dobre,“ povie ticho. „Nehovor mi, že som ťa nevarovala.“

„Nepoviem.“

Odvráti sa a začne kráčať späť k Weasleyovcom.

„Ak tak veľmi chceš, aby bol Blaise šťastný, prečo to neskúsiš sama?“ spýtam sa jej.

Zastaví sa v chôdzi, ale neotočí sa na mňa. „Pretože mňa nemiluje. Ak budem trvať na tom, že s ním chcem byť, a on to prijme, jeho život sa zmení na pretvárku. Bude predstierať, že je šťastný, len aby mi neublížil tak, ako to urobil naposledy.“

„Tak ho s tým konfrontuj,“ poviem a obídem ju, aby som jej videla do tváre. „Nechoď okolo neho po špičkách. Nikto sa nezamiluje len raz.“

„Tým by som si nebola taká istá, Grangerová. Keď niekto z nás nájde silu - alebo je prinútený - priznať, že niekoho miluje, nezmení sa to tým. Nezmenilo sa to u mňa a nemyslím si, že sa to zmení ani u neho,“ povie Greengrassová.

„Nič nie je také trvalé...“

„Aký chrabromilský pohľad. Vždy si taká optimistická, myslíš si, že nás zachrániš, že zachrániš svojich priateľov, že zachrániš celý prekliaty svet svojimi bláznivými kúskami. Ale svet nie je tvoj, aby si ho zachraňovala. Čo na tom, že nakoniec zabiješ Temného pána? Smrťožrúti na celom svete len tak nezmiznú. Zabíjanie sa len tak nezastaví.“

To nie je úplne relevantné pre náš rozhovor, ale jej extrémne skreslený pohľad na našu situáciu ma rozhorčí a ja zaškrípem zubami. Nie sme hlúpi. Násilie očividne úplne nezmizne len preto, že Voldemort je preč. Ale on je predsa koreňom problému, nie? Bez svojho vodcu budú hordy smrťožrútov oveľa menej zastrašujúce.

„Čo to má spoločné s tebou a Blaisom?“ spýtam sa, pričom udržiavam svoj temperament na uzde. Nemám čas na to, aby som sa s ňou kvôli tomu hádala.

„Nič,“ odsekne. Zhlboka sa nadýchne. „Len som bola frustrovaná z... no, z teba.“

„Aha, vďaka.“

„Neviem, ako sa môžeš na všetko pozerať s takou pozitívnou optikou. Ja by som to nikdy nedokázala.“

„Mohla by si, keby si sa snažila. Teraz idem nájsť Harryho. Zostaň s Fredom a Georgeom, dobre?“

Prikývne a my sa vrátime k trom ryšavcom.

„Je všetko v poriadku?“ spýta sa George.

Prikývnem. „Nech na ňu nikto neútočí, dobre? Ona nikomu neublíži.“

„Čo vyzeráme ako telesní strážcovia?“ opýta sa Fred.

„Áno, najbližších pár hodín budete telesnými strážcami.“

George si povzdychne. „Fantastické. V Hermioniných očiach nie sme o nič lepší ako obyčajní hlupáci.“

„Sotva o stupeň vyššie ako Crabbe a Goyle,“ súhlasí Fred.

„To zraňuje naše city, to áno,“ povie George.

„Mlčte, vy dvaja,“ povie Ginny a prevráti očami. „No tak, Hermiona. Poďme.“

Pokračujeme v chôdzi k hranici. Keď sa otočím, vidím, ako dvojčatá odchádzajú s Greengrassovou.

„Čo ti povedala?“ pýta sa ma Ginny.

„Teba sa to naozaj netýka. Radšej to nebudem hovoriť.“

Chápem, aké ťažké je pre slizolinčana otvoriť sa svojim citom, a nemala by som zľahčovať fakt, že sa mi vyznala zo svojich citov k Blaisovi.

„Stále... stále sa jej páči Zabini? Myslím tým, po tom všetkom, čo sa stalo v škole...“

„Ginny, nepýtaj sa,“ poviem. „Nie je dobré byť taká zvedavá. Je to jej osobný život.“

„Takže k nemu stále niečo cíti...“ háda Ginny. „Sakra! Nič by som necítila k frajerovi, ktorý urobil to, čo urobil on. Asi by som mu dala peknú, poriadnu facku.“ 

„Nehovor o veciach, ktorým nerozumieš.“

Ginny sa pri mojom vyhlásení uškrnula. „Nerozprávaj sa so mnou takto povýšene, Hermiona. Nie som taká múdra ako ty, ale nie som ani hlúpa.“

„Ale ty očividne nerozumieš tomu, o čom hovoríš.“

„Samozrejme...“

„Čo keby ti to urobil Harry?“

„On by...“

„Áno, ja viem. Ale čo keby to urobil?“

Ginny zmĺkla.

„Chápeš, čo sa snažím povedať?“ vravím, keď prídeme k hranici.

„Teraz odtiaľto vypadnime.“

Spoločne sa odmiestnime a objavíme sa v Dracovej obývačke. Rozhliadnem sa a hneď si všimnem, že tu nikto nie je.

„Pozri sa do izby pre hostí. Ja sa pozriem, či je niekto v Dracovej izbe,“ poviem jej.

Roztvorím dvere do Dracovej izby a urobím krok dovnútra. Je prázdna a ja sa otočím späť práve vo chvíli, keď na mňa Ginny zavolá.

„Harry je tu!“ povie.

Prejdem do izby pre hostí a vidím, že Harry leží v posteli.

„Vyzerá to, že... spí,“ hovorí Ginny.

Pristúpim bližšie, sadnem si na kraj postele a jemne ho postrčím. Nereaguje.

„Harry?“ poviem a potrasiem ním o niečo silnejšie.

„Nemyslíš si, že je zranený, však?“ spýta sa Ginny. Znie trochu nervózne.

Pokrútim hlavou. „Ak bol s Dracom, tak by mal byť v poriadku...“

„Čo ak mu to urobil Malfoy? Čo ak sa ho chystá vymeniť...“

„Ginny, okamžite s tým prestaň. Nedovolím ti takto spochybňovať jeho motívy.“

„Tak veľmi obranárska.“

Použijem niekoľko rýchlych zaklínadiel, aby som skontrolovala Harryho stav, a zdá sa, že všetko je v poriadku. Ale on jednoducho... nie je pri vedomí. Prečo?

„Veľmi mi pripomína, aký si vyzerala ty, než si sa prebrala,“ podotkne Ginny. “Nereagovala si na nič z toho, čo sme ti povedali.“

Do prdele.

Teraz už chápem, prečo sa Harry pýtal na to, či má alebo nemá dôverovať Dracovi - vtedy som bola príliš rozptýlená príchodom smrťožrútov, aby som sa nad tým zamyslela.

Ach, bože... veď by pre Harryho naozaj nezomrel, však? Viem, že by pre mňa urobil čokoľvek a že vie, ako veľmi chcem, aby sa táto vojna skončila, ale určite by sa... nenechal zabiť len kvôli tomu, však? Radšej by som s ním prežila ešte niekoľko rokov spolu, bojujúc vo vojne, ako ho teraz stratiť.

A samozrejme, rozhodol sa mi nepovedať, čo sa chystá urobiť. Ak zomrie... nebudem mať šancu sa s ním naozaj rozlúčiť.

„Hermiona, si v poriadku?“ spýta sa ma Ginny.

Uvedomím si, že mi slzia oči, a niekoľkokrát prudko zažmurkám. „Áno, som v poriadku.“

„Vieš teda, čo je s Harrym?“

„Bude v poriadku,“ poviem a posadím sa na Blaisovu posteľ.

„Vieš niečo, čo ja neviem? Má to niečo spoločné s Malfoyom?“ pýta sa Ginny.

Pokrútim hlavou. „Ja... musím premýšľať.“

„Môžem ti nejako pomôcť?“

„Len zostaň s Harrym. Nakoniec sa prebudí. Musím...“ Nechám som svoj hlas zoslabnúť.

Potom sa postavím na nohy a prejdem do obývačky, pričom za sebou zavriem dvere do hosťovskej izby. Mám predstavu, čo mám robiť.

„Naree!“

Malý domáci škriatok sa neobjaví a mňa to trochu odradí. Draco už na to myslel? Bol si taký istý, že sa pokúsim požiadať Naree o pomoc?

Takmer o celú minútu neskôr sa Naree s hlasným prasknutím objaví.

„Slečna Grangerová,“ povie na pozdrav.

„Ahoj, Naree,“ odpoviem. „Vieš, kde je Draco?“

Pokrúti hlavou.

„Ale keby som ťa požiadala, aby si ho našiel, dokázal by si to?“

„Slečna Grangerová...“ začne neisto.

„Mohol by si ma k nemu zaviesť?“ spýtam sa. „Je v nebezpečenstve - nechceš predsa, aby tvoj pán zomrel, však?“

Naree zúrivo pokrúti hlavou.

„Tak ma k nemu zaveď. Môžem mu pomôcť. Prosím, ver mi.“

Malý domáci škriatok dlho váha, upiera svoje veľké oči na moje, ale ja odmietam zaváhať. Musí ma vziať.

Potom mi jeho dlhé prsty obopnú zápästie a odmiestnime sa.

Objavíme sa uprostred lesného úseku a ja sa ostražito rozhliadnem. Kde to sme?

Kde je Draco?