Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




89. kapitola



Původní název: Turncoat

 

Děj: Příběh se odehrává tři roky po Relikviích smrti. Žádné viteály sice již nezbývají, ale Voldemorta se nepodařilo zabít a válka pokračuje. Draco přebíhá na druhou stranu: "Mám jen jednu podmínku a věřím, že pro vás nebude těžké ji splnit. Chci Grangerovou."

 

Přeběhlík - 89. kapitola 

Vznik prekladu: 4.6.2021

Autor prekladu: Jimmi



 


Prebehlík - 89. kapitola 

Preklad: Jimmi

 

„Nechajte ma odísť, ja musím ísť!“

Fred a George ma chytia každý za jednu ruku a ťahajú ma preč od východu z nemocničného krídla. Zobudila som sa pred niekoľkými minútami a hneď som sa snažila odísť - Draco sa pokúsi zachrániť Blaisa, a ak ho nedokážem presvedčiť, aby neodchádzal, chcem mu aspoň pomôcť.

„Harry nám povedal, aby sme ťa nikam nepúšťali,“ opakuje Ginny ospravedlňujúco.

„Povedal prečo?“

Fred si povzdychne. „Môžeš nám uľahčiť život a jednoducho zostať na mieste, Hermiona?“

Posadia ma na posteľ a ja na nich zazerám.

„Všetci sú už aj tak nervózni,“ povie George. „Nepotrebujeme, aby si aj ty spanikárila.“

„Tak ma nechajte ísť. Už vás tu nebudem rozptyľovať.“

„Harry povedal, aby sme ťa v prípade potreby omráčili,“ povie Fred.

Blafuje, však? Harry by...

„Naozaj nás chceš donútiť, aby sme ti to urobili?“ dokončí.

„Vy tomu nerozumiete. Musím...“

Preruší ma však výbuch na pozemkoch. Všetci štyria sa vrhneme k oknu a znepokojene pozeráme von. V jednej oblasti nad pozemkami sa vznáša veľký dym a sporadicky z neho vyletujú iskry svetla, čo naznačuje, že najmenej dvaja ľudia vedú súboj.

„Kto by to mohol byť?“ Ginny sa spýta.

„Smrťožrúti to určite nie sú – sú na pozemkoch,“ poznamená Fred.

Využijem rozptýlenie, ženiem sa k východu a počujem, ako jedno z dvojčiat - pravdepodobne Fred - zanadáva. Dostanem sa na chodbu a uháňam ku schodom, pričom za sebou stále počujem ich kroky. Ako sa presúvam hradom, všímam si, že väčšina ľudí na hrade výbuch vlastne nepočula. Počuli ho len tí, čo sú bližšie k našej strane - niektorí z nich sa zhromaždili pri oknách a nervózne sa pozerajú.

Vyjdem na pozemok a zamierim k boju. Dym sa rozplynul a ja vidím, že je tam Dafné Greengrassová, ktorá sa bráni proti Terrymu a Charliemu. Blaise leží na zemi o pár metrov ďalej a malá skupinka bývalých študentov sa pohybuje tým istým smerom ako ja - smerom k boju.

Bežím rovno k Blaisovi, ktorá leží na zemi. Greengrassová na mňa vrhne kúzlo, ale ja ho zablokujem a padnem na kolená vedľa Blaise.

„Prestaňte bojovať! Prestaňte!“ kričím.

 

Charlie sa zastaví a vrhne sa nabok, aby zadržal Terryho ruku s prútikom. Greengrassovej prútik je stále zdvihnutý a očividne je pripravená zasiahnuť.

„Čo sa mu stalo?“ spýtam sa jej.

„To neviem. Temný pán ho zasiahol kúzlom, ktoré som nepoznala,“ odpovie blondínka.

Okamžite švihnem prútikom, aby som Blaisa zdvihla. „Nasleduj ma dovnútra,“ poviem jej.

„Hej...“ začne Terry.

„Fred, George, dávajte na ňu pozor a uistite sa, že niečo nevyvedie,“ hovorím dvojičkám, ktoré prišli krátko po mne.

Ponáhľam sa späť k hradu - ak Voldemort namieril kúzlo priamo na Blaisa, nemôže to byť nič dobré. Počujem za sebou Greengrassovej kroky.

„Ako dlho to už trvá?“ pýtam sa.

„Nie viac ako tri minúty.“

Ak mu prerušili aortu alebo inú dôležitú cievu, tak už vykrvácal. Modlím sa, aby kúzlo, ktoré Voldemort použil, nebolo to isté ako to, ktoré Bellatrix použila na mňa.

Po boku Greengrassovej, Freda a Georgea sa dostanem do nemocničného krídla a zavolám na madam Pomfreyovú. Tá sa objaví takmer okamžite a vykáže nás z miestnosti, kým sa pustí do Blaisa.

„Čo tu robíš, Greengrassová?“ pýta sa Fred.

Skúsim sa na chodbe vykradnúť, ale George ma zachytí za ruku a ja naňho podráždene zazriem.

„Robím láskavosť,“ odpovie Greengrassová.

„Vieš, kde je Draco?“ spýtam sa jej.

Fred aj George na mňa pozerajú a ja si uvedomím, že nemajú ani potuchy, čo sa medzi mnou a Dracom stalo. Nechce sa mi to vysvetľovať, a tak im to nepriznávam.

„On...“

Jej hlas sa zarazí a mne sa zastaví srdce.

Potom sa zamračí. „Čo je ti do toho?“ spýta sa.

„To je jedno. Povedz mi, ako si sa dostala k Blaisovi - bola si to ty, kto mu povedal, kde je?“

„Ty...“ začne prekvapene. Potom sa spýta: „Koľko toho vieš?“

Zastonám. Spôsob, ako veci skomplikovať. Keď sa Draco vráti, zaškrtím ho.

„Tá láskavosť, ktorú si spomínala – to ťa o ňu požiadal Draco, však?“

Greengrassová prikývne. Fred, George a Ginny sa pozerajú sem a tam medzi nami. Nestíhajú chápať, ale zdá sa, že veria, že im všetko neskôr vysvetlím.

„Väzenské cely môžu otvárať len smrťožrúti,“ poviem. „Ty nie si smrťožrút, lebo si prekročila našu hranicu, tak ako si sa dostala k Blaisovi?“  

Mám skľučujúci pocit, že sa mi odpoveď nebude páčiť.

„Draco si sám otvoril dvere,“ povie Greengrassová potichu.

Zavriem oči. „A ak sa doteraz nevrátil, znamená to, že je...“

„Je mi to ľúto,“ povie.

Zhlboka sa nadýchnem a otvorím oči, aby som sa na ňu pozrela. „Vieš nejako zistiť...“

Skôr než dokončím svoju otázku, pokrúti hlavou. „Už to bol obrovský zaberák, aby sme sa dostali k Blaisovi, a on ani nie je najvyššou prioritou. Dracova zrada... Temný pán ho nenechá ujsť. Nie teraz, keď ho má v hrsti.“

„Musí v tom niečo byť.“

Konečne prehovorí George. „Hermiona... prečo sa tak bojíš o Malfoya?“

„Drž hubu,“ povie Ginny. „Vysvetlím ti to neskôr.“

Takže možno Ginny počula, že to bol elixír lásky. To je úľava.

„Je mi to ľúto, Grangerová,“ povie Greengrassová. „Už sa nevráti. Správal sa naozaj sebavedomo, že sa vráti v poriadku, ale musíme byť realisti.“

Ťažko prehltnem.

„Uistíme sa, že Blaise je v poriadku. Hm... kde je Harry?“

„Už sme ti povedali, že odišiel, aby sa postaral o viteál,“ odpovie Ginny.

Prikývnem.

„Dobre. Zatiaľ len... počkáme, kým sa vráti. Ja sa pôjdem prejsť.“

„Nemyslíš si, že je to až príliš okaté, Hermiona? Nie sme blbí,“ hovorí George.

Stále nepustil moju ruku, a keď sa pokúsim urobiť krok ďalej po chodbe, zovrie ma a stiahne späť.

„Nikam nepôjdem,“ poviem.

„No, bez nás určite nie,“ vyhlási Fred.

„Vy dvaja by ste mali dávať pozor na Greengrassovú, uistiť sa, že nie je...“

„Mohli by sme ju jednoducho vziať so sebou,“ navrhne Fred. „Aj tak si ideš len natiahnuť nohy, nie?“

Vzdychnem si. „Fajn, nikam nepôjdem,“ poviem a na chvíľu to vzdám. Vyčarujem si stoličku a posadím sa.

„Myslím, že sme ju naštvali, všakže,“ poznamenáva George.

„Ach bože, odpustí nám to niekedy?“

„Nechajte toho, vy dvaja,“ povie Ginny a prejde ku mne. „Si v poriadku?“

„Som v poriadku.“

Snažím sa vymyslieť niečo, čo by som mohla pre Draca urobiť. Niečo musí existovať. Ale aj keď viem, že je v Dartmoore - čím si ani nemôžem byť istá, pretože Voldemort ho už mohol ľahko premiestniť - neviem presne, kde sa tábor nachádza. Potrebovala by som niekoho, kto by ma tam zaviedol...

Pozriem na Greengrassovú, ktorí práve hľadí na dvere do nemocničného krídla. Možno by ma ona dokázala odviesť. Ale najprv by sme sa museli dostať cez Freda a Georgea.

George vyčaruje stoličku a sadne si vedľa mňa. Položí mi ruku na plece a ja sa naňho pozriem.

„Neviem, čo sa deje medzi tebou a Malfoyom, ale je mi ľúto, že sa oňho musíš báť,“ povie.

George bol vždy ten citlivejší z nich dvoch.

„Keby ste ma nechali ísť...“

„Harry povedal, že je naozaj dôležité, aby si nikam nešla,“ povie Fred.

Takže je v tom aj Harry? Prečo by to Draco povedal Harrymu, ale mne nie?

Hlava mi padne do dlaní a George ma jemne potľapká po chrbte.

Asi o pol hodiny neskôr veľmi nespokojná madam Pomfreyová otvorí dvere a všetci sa pozrieme jej smerom.

„Trvá na tom, že sa s vami chce porozprávať, inak sa už nedá liečiť,“ povie sestrička.

„Pravdepodobne hovorí o tebe, Hermiona,“ povie Fred.

„Chce slečnu Greengrassovú,“ spresní madam Pomfreyová.

Greengrassová zamieri k dverám a potom počujem Blaisov hlas.

„Hermiona?“

„Tak teda aj vy, slečna Grangerová,“ dodá madam Pomfreyová.

Postavím sa na nohy a nasledujem Greengrassovú na oddelenie. Madam Pomfreyová zatvorí dvere a vráti sa k Blaisovej posteli.

Všimnem si, že okolo postele na druhej strane oddelenia sú zatiahnuté závesy - keď som bola predtým v nemocničnom krídle, nevenovala som tomu pozornosť, najmä preto, že som chcela vypadnúť. Ale nie je to Lupin. Fred mi povedal, že madam Pomfreyová mu dovolila presťahovať sa do Tonksovej izby v bifľomorskom prízemí.

Vtom moju pozornosť upúta Blaisov hlas a ja sa naňho pozriem.

„Hermiona, ja...“

Preruší sa so zasyčaním a zatvorí oči. Madam Pomfreyová mu na holú hruď nanáša lepkavú látku a ja urobím pár krokov bližšie k posteli.

„Ako sa cítiš?“ spýtam sa.

„Dobre,“ povie.

Sestrička si odfrkne. „Ak je toto v poriadku, tak smrť je len deň, keď sa nič nedarí.“

Blaise ju ignoruje a hovorí: „Dafné?“

„Som tu,“ povie Greengrassová.

„Vie niekto, že si do toho zapletená?“ spýta sa Blaise a zamrmle, keď mu madam Pomfreyová nanesie ďalšie množstvo pasty.

„Čo sa mu stalo?“ spýtam sa, keď Greengrassová neodpovedá.

„On...“

„To nie je dôležité,“ preruší ma Blaise. „Dafné, odpovedz mi.“

„Nie,“ povie. „Len ľudia tu a samotný Draco.“

„Potom by tvoja rodina mala byť v poriadku.“

Greengrassová prikývne, a keď sa pozriem jej smerom, všimnem si, že sa jej zaleskli oči.

„Môžem... môžem sa s ním porozprávať bez toho, aby si tu bola ty?“ spýta sa ma.

Začnem cúvať smerom k východu.

„Nie - nikam nechoď,“ povie Blaise.

„To je v poriadku,“ poviem. „Ja len...“

„Vyhovte mu,“ povie madam Pomfreyová. „Ak bude opäť pri liečení tvrdohlavý, budem ho musieť omráčiť. A to by preňho nebolo dobré.“

Nechápavo stojím a pozerám sa medzi Greengrassovou a Blaisom.

„Už je to príliš dlho,“ povie Greengrassová ticho.

„Už je to dlho,“ súhlasí Blaise.

Greengrassová sa pomaly presunie k posteli.

„Nerozptyľujte ma,“ varuje madam Pomfreyová.

„Môžete nám len povedať, čo sa mu stalo?“ spýtam sa jej.

„Zdá sa, že v jeho vnútri je nejaký tvor - obmedzila som jeho pohyb na oblasť brucha.“

Blaise si vzdychne.

„Ako nám teda pomôže tá pasta?“ Greengrassová sa spýta.

„Dôležité zložky preniknú cez kožu a toho tvora zabijú.“  

Zachvejem sa. „Čo je to za tvora? Had?“

„Niečo podobné.“

„Ja to veľmi necítim,“ povie Blaise.

„Máte slušnú pokerovú tvár, pán Zabini, ale viem, že to všetko cítite. Neklamte týmto mladým dámam,“ nesúhlasí madam Pomfreyová.

„Nepomohlo by mu, keby bol v bezvedomí?“ spýtam sa.

„Ani nie. Buď sa mu bude snívať o tom, že ho niečo bolí, alebo ho bolesť prebudí.“

Pri týchto slovách zmĺkneme.

„Hermiona...“ Blaise hovorí: „Nerob si o Draca príliš veľké starosti.“

 

„Ako by som mohla...“

„Nevstúpil by do pasce bez plánu, ako sa z nej dostať.“

„Je mi jedno, čo plánuje. Plány sa kazia stále.“

„Draco má naozaj šťastie.“

„Nemôže sa spoliehať len na to, že má šťastie,“ poviem a sadnem si na vedľajšiu posteľ. Nechám si hlavu padnúť do dlaní a zastonám. „Ani mu nemôžem nijako pomôcť, nie bez toho, aby som zistila, kde je.“

„Hermiona, len...“

„Greengrassová,“ poviem a zdvihnem zrak. „Mohla by si...“

„Myslíš, že by ma niekam pustili?“ spýta sa a gestom ukáže smerom k dverám. Potom dodá: „Keď tak rozmýšľam, pustili by teba vôbec?“

„Mohla by som použiť splývacie zaklínadlo a ty by si mohla...“

„Nerob to, Hermiona,“ preruší ma Blaise. „Ak sa ukážeš, len ho rozptýliš.“

„Už ho asi aj premiestnili. Temný pán vie, že Blaise vie, kde bol.“

„Musí existovať niekto, za kým môžeme ísť. Neverím, že smrťožrúti nemajú slabý článok,“ poviem.

Greengrassová len pokrúti hlavou.

„Kto ti bráni odísť?“ spýta sa ma Blaise.

„Fred, George a Ginny.“

„Prečo?“

„Harry im prikázal, aby mi nedovolili odísť. To ma núti myslieť si, že je zapletený v tom, čo Draco plánuje.“

„Nie je to nemožné,“ povie Blaise. „Ale nie je veľmi pravdepodobné, že by sa Draco delil o svoje nápady s Harrym.“

Vzdychnem si.

Potom sa Greengrassová spýta: „Si doňho zamilovaná?“

„Nie. Len... mám oňho veľký strach,“ odpoviem zaskočená.

Nikdy som nečakala, že Greengrassová bude taká priama.

„Nemusíš šetriť moje city, Hermiona,“ povie Blaise. „Môžeš povedať pravdu.“

„To je pravda,“ trvám na svojom.

„Stále niečo popieraš, však?“ zašepká Blaise.

Greengrassová hľadí medzi Blaisom a mnou s nevypočítateľným výrazom a ja rozmýšľam, čo má na mysli.

„Blaise,“ povie, aby upútala jeho pozornosť.

Jeho oči sa presunú jej smerom a strhne sa, keď madam Pomfreyová začne vlhkou handričkou vtierať tú pastu.

„Nakoniec som dostal, čo som si zaslúžil,“ povie.

Jej oči sa napnú. „Ja som to tak nemyslela.“

„Áno, myslela. A mala si pravdu.“

Vycítim, že ide o súkromný rozhovor, a postavím sa na nohy. „Môžem odísť,“ navrhnem.

„Neodchádzaj. Toto nie je tajomstvo,“ povie Blaise.

A nie je. Počula som o Blaisových trofejach počas školy, z ktorých najslávnejšia bola Dafné Greengrassová. V šiestom ročníku sa jej niekoľko mesiacov dvoril, najdlhšie, čo kedy strávil nad jedinou osobou, možno preto, že oňho vôbec nemala záujem.

Ale samozrejme, keď už súhlasila, že s ním chodiť bude, boli spolu asi dva týždne, keď ju opustil.

„Môžeme sa porozprávať neskôr, Blaise?“ spýta sa Greengrassová. „Potrebuješ si oddýchnuť.“

„Som v poriadku,“ povie Blaise.

Vtom sa madam Pomfreyová postaví na nohy. „Bolesť bude trvať celú noc,“ povie. „V najhoršom prípade to potrvá do poludnia. Ak vás to bude bolieť aj potom, budeme mať problém. Ráno odstránim tú potvoru - teraz je ešte príliš skoro na to, aby sme sa do nej pustili.“

Blaise prikývne.

„Vy dve by ste už mali odísť,“ povie nám sestrička. „Nechajte ho odpočívať.“

„Ešte pár minút,“ povie Blaise skôr, ako sa niektorá z nás stihne ozvať.

„Dobre. Ide o vaše zdravie, nie o moje,“ odfrkne si madam Pomfreyová.

Odchádza z oddelenia a zatvára dvere do svojej kancelárie.

„Hermiona,“ povie Blaise, „na tvojom mieste by som sa pokúsil dostať k Dracovi domov. Harry tam možno bude a ty sa s ním budeš môcť porozprávať. Ak ho niekto dokáže presvedčiť, aby hovoril, budeš to ty.“

„Ja len... oni ani nechcú, aby som odišla z hradu,“ poviem.

„Tak sa... ale do prdele, nemôžu sa dostať dnu. Fideliove zaklínadlo,“ uvedomí si Blaise.

„Hádam by som mohla vziať Ginny.“

Prikývne. „Ja by som išiel sám, ale...“

„Ja by som ti to nedovolila. Nie, keď si v takomto stave,“ poviem. Potom sa otočím a zamierim k východu - musím sa začať hýbať, inak som si celkom istá, že sa od obáv zbláznim.

„Len mi niečo sľúb,“ povie Blaise.

Keď sa dostanem k dverám, otočím sa a pozriem sa naňho.

„Nevystavuj sa zbytočnému nebezpečenstvu,“ povie.

„To posúdim ja.“

Stíši hlas. „Prosím, Hermiona.“

Prikývnem. „Dobre, budem opatrná.“

S tým odchádzam z miestnosti.