Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




87. kapitola



Autorka: elizaye

 

Původní název: Turncoat

 

Děj: Příběh se odehrává tři roky po Relikviích smrti. Žádné viteály sice již nezbývají, ale Voldemorta se nepodařilo zabít a válka pokračuje. Draco přebíhá na druhou stranu: "Mám jen jednu podmínku a věřím, že pro vás nebude těžké ji splnit. Chci Grangerovou."

 

Přeběhlík - 87. kapitola 

Vznik prekladu: 4.6.2021

Autor prekladu: Jimmi



 


Prebehlík - 87. kapitola 

Preklad: Jimmi

 

„Hej, Draco. Si tu priskoro,“ hovorí Theo.

„Choď po tú hlavu,“ odpoviem.

„Čože?“

„Tú scvrknutú. Choď po ňu.“

Theo sa zamračí, ale zmizne z dohľadu a urobí, čo mu poviem. Keď sa vráti, vstúpim cez krb do jeho domu a chytím ho za ruku, pričom sa okamžite odmiestnim.

Objavíme sa na okraji tábora v Derbyshire a Theo sa na mňa pozrie a čaká, že mu to vysvetlím. Vezmem mu z rúk tú sklenú nádobu a pozriem na Finniganovu scvrknutú hlavu, potláčajúc nutkanie zachvieť sa.

„Ideme zachrániť Franka Longbottoma,“ poviem mu, keď opatrne tú nádobu spracem.

Jeho oči sa rozšíria. „Ty si sa úplne zbláznil?“

„Sklapni. Len choď dole do tajných kobiek. Budem ťa nasledovať pod splývacím zaklínadlom. Správaj sa prirodzene.“

„Ako mám do čerta,...“

„Theo, pozri sa na mňa,“ poviem.

Upiera na mňa dve veľké, vytreštené oči.

Vzdychnem si. „Ako si to za tie roky zvládol, kamarát? Máš nervy ako mačiatko.“

„Som v pohode, keď sme vonku a zabíjame muklov. To nie je ťažké. Práve teraz odo mňa žiadaš, aby som zradil Temného pána. Vieš, že trestom za to nie je len smrtiaca kliatba do hrude.“

„Áno, viem, ako zabili Olivera Wooda.“

„Ale ty si tam nebol, aby si to videl.“

Theo bol z tej udalosti očividne traumatizovaný. Nemôžem však strácať čas utešovaním svojho priateľa.

„Dokážeš to, kamarát. Poďme na to. Hodiny tikajú. Ak nepohneš zadkom, sám ťa odovzdám Voldemortovi s poznámkou, že si bol mojím komplicom.“

Vie rovnako dobre ako ja, že je to prázdna hrozba, ktorá má len vyjadriť, že nemám náladu strácať čas. Zhlboka sa nadýchne a vykročí do tábora. Vrhnem na seba splývacie zaklínadlo a tesne ho nasledujem, sledujúc jeho kroky.

Bez incidentu prejdeme okolo stráží a prázdnou chodbou sa presunieme k tajným dverám. Keď nimi prejdeme, odhalím sa a prejdem k Longbottomovej cele.

Dvere sa dajú otvoriť rovnako ľahko ako predtým, čo znamená, že Voldemort ešte nemohol zistiť pravdu. Vstúpim do cely a vidím, že starec spí.

Nechcem ho budiť, preto ho niekoľkými švihnutiami prútika uvoľním z pút a levitujem, aby nespadol na zem.

„Nemôžeme sa odtiaľto odmiestniť - budeme musieť ísť na hlavnú chodbu,“ povie mi Theo.

Prikývnem a prejdem k starcovi v bezvedomí, ktorý sa vznáša vo vzduchu. Prehodím si ho cez plece a gestom naznačím Theovi, aby otvoril dvere. Najprv vystrčí hlavu, potom otvorí dvere úplne a vyjde na chodbu.

Rýchlo ho nasledujem, chytím sa ho za ruku a odmiestnim sa, len čo som na chodbe. Objavujem sa tesne za hranicou Rokfortu, o pár metrov ďalej na východ, ako som pôvodne plánoval. Uvedomím si, že toto je premiestňovací bod, ktorý Hermiona v ten večer použila.

Zdá sa, akoby od tej noci uplynula už celá večnosť...

Otočím sa na Thea, keď sa ľudia z hradu začnú uberať naším smerom.

„Choď do Rowleovho domu,“ poviem mu.

Zamračí sa. „Ale prečo? Čo tam mám robiť?“

„Držať sklonenú hlavu, to je všetko. Očakáva ťa.“

„Čože?“

„Prijíma odo mňa rozkazy,“ odvrknem. „Povie ti, čo chcem, aby si urobil, ale dovtedy sa drž z očí. Nevychádzaj z domu, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Teraz odtiaľto vypadni, dobre? Rád nebude v pohode, keď uvidí dvoch smrťožrútov na svojom prahu. Padaj.“

Theo prikývol. „Dobre, dobre. Odchádzam.“

Keď sa odmiestni, členovia Rádu, ktorí sa blížili mojím smerom, sa dostanú na dostrel a namieria na mňa svoje prútiky.

„Mám pre Pottera špeciálnu zásielku,“ poviem im a posuniem telo na svojom pleci.

„Draco Malfoy,“ povie jeden z nich s vytreštenými očami.

Nespoznávam ho.

„Nevzdal si sa práve? Ako to, že si tu, živý?“ pokračuje.

Pozriem sa naňho. „Nemám na to čas, ty imbecil. Okamžite sem dostaň Pottera.“

Na urážku sa uškrnie, ale neodpovedá a namiesto toho sa vracia k hradu. Ďalšia osoba, ktorá ku mne prišla, bolo dievča. Myslím, že bola v Bystrohlave, možno dva alebo tri roky podo mnou.

Namierila na mňa prútikom a na jej tvári vidím strach.

Okamžite sa mi vybaví ďalšia rýchla spomienka na ňu a zatvorím oči. Nepotrebujem si pripomínať, čo som urobil, čo som cítil. Chcem sa odmiestniť.

Nie. Dnes nie. Nie, keď je toho ešte toľko, čo treba urobiť. Dnes sa nezlomím.

Nie dnes.

O niekoľko minút neskôr sa Potter objaví pri vchode do hradu a ponáhľa sa ku mne s niekoľkými ďalšími členmi Rádu v závese. Jeden z nich sa pri pohľade na mňa odtrhne od skupiny a rozbehne sa k hranici.

Keď sa priblíži, uvedomím si, že je to Neville Longbottom. Ten prekliaty bastard mi prekazil krytie. Keby to nebolo kvôli jeho rodičom, nechal by som ho vychutnať si peklo.

Bystrohlavčanka sa ho pokúša zadržať, keď sa k nej dostane, ale on ju odstrčí a ide rovno ku mne.

Zjavne mu nezáleží na tom, či som alebo nie som ďalším smrťožrútom v prestrojení.

Keď sa ku mne dostane, jemne položím jeho otca na zem.

„Neville, ty si prekliaty idiot, vieš to?“ zakričí jedno z dvojčiat Weasleyovcov. Aj oni sa dostali k hranici, ale nikto z nich ju neprekročil.

„Otec-otec? Oci, si v poriadku?“ pýta sa Longbottom.

Počujem, ako sa starec prebúdza, počujem, ako sa mu láme hlas, keď volá synovo meno. Pozorujem ich opätovné stretnutie a vidím, že otec aj syn majú v očiach slzy. Zrazu sa cítim ako votrelec, vzďaľujem sa od nich a smerujem k hranici.

„Nechoď bližšie,“ varuje ma Potter. „Dostaneš šok.“

„Som si toho vedomý,“ poviem a zastavím sa len pár centimetrov od hranice.

„Získal si ten viteál?“ spýta sa.

Ostatní teraz pozorne počúvajú a nevenujú toľko pozornosti stretnutiu Longbottomovcov, ktoré práve prebieha. Teda všetci okrem jedného dievčaťa - to sa presunie k otcovi a synovi a prehovára ich, aby prekročili hranicu a dostali sa na bezpečné územie.

„Mám ho,“ poviem Potterovi.

„Tak ti ho pomôžem zničiť,“ povie.

Usmejem sa. Vedel som, že sa rozhodne správne.

„Ty odchádzaš s ním?“ opýta sa druhé dvojča Weasleyovcov.

Stále si nepamätám, ktoré z nich má odrezané ucho. Budem musieť poprosiť Hermionu, aby mi to niekedy pripomenula. Ak sa toho dovtedy dožijem.

Ignorujúc ho poviem: „Tak teda späť do môjho domu. Tam to bude bezpečnejšie.“

Dvojčatá Weasleyovci sa pozerajú na Pottera a stále čakajú na odpoveď.

„Áno, idem s ním,“ povie Potter. „Dávajte mi pozor na Hermionu. A nedovoľte jej, aby opustila nemocničné krídlo, keď sa preberie - myslím, že ju bude svrbieť ruka, aby za nami prišla.“

Prikývnem. „Udržte ju na pozemkoch.“

Dvojčatá Weasleyovci sa pozerajú medzi Potterom a mnou, nepochybne zvedaví, prečo spolupracujeme.

„Vieš, čo robíš, Harry?“ spýta sa jednouché dvojča.

Potter prikývne. „S tým si nerob starosti. Uvidíme sa neskôr.“

Prekročí hranicu a premiestnime sa späť do môjho domu.

„Vďaka, že si priviedol Nevillovho otca späť,“ povie Potter.

Nereagujem a vytiahnem nádobu, v ktorej je Finniganova hlava. Práve teraz je pre mňa jednoduchšie stále niečo robiť. Nemôžem byť nečinný. Ak nebudem robiť hocičo, moja myseľ sa vráti k jej tvári. A to teraz asi nezvládnem.

Potter sa pri pohľade na hlavu strhne.

„Áno, ja viem. Je to nechutné,“ poviem.

„Prečo by Voldemort používal ľudskú hlavu ako...“

„To nie je hlava - je to náušnica.“

„Náušnica?“ Potter sa nakloní, potom ustúpi o krok a pozrie na mňa. „To nie je - to nie je ten, kto si myslím, že to je, však?“

„Seamus Finnigan,“ potvrdím mu.

Zatvári sa ubolene, keď sa pozrie na scvrknutú hlavu. Potom si prečistí hrdlo a vzhliadne späť na mňa. Viem, že sa snaží zabrániť očiam, aby nezablúdili späť k hlave jeho priateľa.

„Ako si vedel, že je to jeho náušnica?“ spýta sa ma.

Zhlboka sa nadýchnem. Myslím, že teraz je rovnako dobrý čas ako inokedy na to, aby som sa priznal.

„Dal sa na ňu použiť rovnaký vzorec ako na dýku, ktorú som ti dal minule,“ poviem mu. „Získal som... materiál a Macnair ho ukryl po tom, čo sa z neho stal viteál.“

Potterovi chvíľu trvá, kým mu to dôjde.

„Ty si ho zabil.“

Je to konštatovanie, nie otázka.

Prikývnem.

Zovrie čeľusť a ruky sa mu zaguľatia do pästí.

„Môžeš ma udrieť, ak sa budeš cítiť lepšie,“ navrhnem. „Ale nemyslím si, že to pomôže.“

Pokrúti hlavou. „Nie, nepomôže.“ Potom obráti pozornosť späť k poháru a prečistí si hrdlo. „Mali by sme... je tam nejaká kliatba, ktorú budeme musieť prelomiť, aby sme mu vytiahli hlavu?“

Prekvapí ma, že sa pri uvedomení si, že som zabil jeho priateľa, nerozzúril ešte viac. Ale na druhej strane, už tri roky som smrťožrút. Zabil som niekoľko jeho priateľov. Jediný rozdiel je v tom, že tentoraz sa to náhodou dozvedel on. Ale stále mám pocit, že tento rozhovor sa ešte neskončil.

Zdvihnem pohár a preskúmam pečať. „Mala by byť v poriadku,“ odpoviem. „Chceš tú vec radšej zabiť ty alebo to mám spraviť ja?“

Siahne do vrecka, vytiahne Hermioninu korálkovú kabelku a vyberie malú škatuľku. Otvorí ju a ukáže mi zub baziliška.

„Urobím to,“ povie.

Privolám si z kúpeľne umývadlo a podržím nádobku nad ním.

„Otvorím to a nalejem do umývadla. Nezmeškaj to. Som si celkom istý, že na tom bude nejaká škaredá kliatba.“

Potter prikývne a v rámci prípravy zdvihne tesák. Znova prikývne, aby naznačil, že môžem a ja nádobu otvorím.

Z nádoby sa vyleje želatínová tekutina a spolu s hlavou sa vyklopí do misy. Len čo hlava pristane v miske, Potter sa vrhne po náušnici. Ale želé, ktoré bolo použité na udržanie hlavy, sa zrazu z misy zdvihne a rýchlo nadobudne tvar niečoho, čo vyzerá ako obrovská chobotnica.

Pokúsim sa ho znehybniť mrazivým kúzlom, ale kúzlo neúčinkuje. Potter sa pokúša toho hajzla ochromiť a omráčiť, ale on sa stále zväčšuje a rastie.

Keď sa premena dokončí, želatínová obrovská chobotnica sa vrhne na Pottera, ktorý sa jej vyhne a skočí k umývadlu. Obrovské chápadlo sa k nemu natiahne, ale ja naň namierim prútik a odrežem ho.

No skôr než Potter stihne dosiahnuť umývadlo, ďalšie chápadlo sa mu omotá okolo členka a Potter sa len s námahou udrží na nohách.

Pristúpim bližšie k nádobe a zdvihnem ruku, akoby som tú scvrknutú hlavu chcel udrieť, spoliehajúc sa na to, že pre to kúzlo by malo byt najvyššou prioritou chrániť svojho hostiteľa. Je isté, že tvor Pottera pustí, aby si prišiel pre mňa.

Udriem päsťou na kraj umývadla, čím odhodím hlavu Potterovým smerom práve v okamihu, keď sa mi okolo hrude ovíja niekoľko chápadiel. Potter spomalí hybnosť hlavy, keď sa k nemu dostane, a tesákom sa sekne do náušnice.

Chobotnica je však mimoriadne silná a pracuje neznesiteľne rýchlo - kým chápadlá zmiznú, už vidím tmavé škvrny. Padám na kolená, opriem sa dlaňami o zem a zhlboka nasávam vzduch do pľúc.

„Čo to, do pekla, bolo?“ pýta sa Potter a znie to mierne zadychčane.

„Zasrane odporné, to to bolo,“ odpoviem, keď sa postavím na nohy.

„Si v poriadku?“

„Áno, som v poriadku.“

„Potom je najvyšší čas ísť.“

„Musím len počkať, kým mi Hermiona oznámi Blaiseovu polohu,“ poviem. „Malo by to byť čoskoro - neviem si predstaviť, že by vydržali dlho po tom, čo by si Voldemort prelomil cestu dnu.“

Prikývne a my sa odmlčíme.