Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Kapitola štyridsaťštyri



HLEDÁNÍ (klíče)

autorka: sarini – překlad: Jimmi – beta: preklad z rychlíka

originál: nie je dostupný

Popis: Pokračování OSVOBOZENÍ (Harryho Pottera) – Severus Snape již není zvědem, oficiálně uznal Harryho Pottera za svého syna. Užuž se zná, že se Harryho život konečně bude ubírat směrem k lepším zítřkům...


Kánonu se dodrží v rozsahu prvních pěti knih, tedy nezahrnuje dění Prince dvojí krve a následující vývoj. Dokončeno. 53 kapitol. Pro čtenáře od 16 let (pro rozumně vyspělé dospívající a starší). Oceněno cenou ZLATÉHO BRKU pro rok 2006.
  


  

Kapitola štyridsaťštyri

Severusovi chvíľu trvalo, kým sa zorientoval, pretože sa tiež objavil vo vstupnej hale spolu s zvyšným personálom a veľkým počtom študentov. Bol ešte vďačnejší ako predtým, že Harry napísal Flamelovcom, pretože Remus len sekundu po tom, čo sa všetci objavili, pozorne študoval svoju mapu a upozorňoval Albusa na niektoré veci.

„Rokfort sa zobudil,“ vysvetľoval Harry zvedavým študentom. Albus a Remus boli jediní, ktorých Harryho vyhlásenie nešokovalo, hoci Severus prekvapenie skrýval dobre. V sále zavládlo ticho a Harry pokračoval: „Hrad vždy tak trochu sledoval okolité diane, ale v poslednom čase to robil intenzívnejšie. Vie, že na nás útočia, a rozhodol sa uistiť, že sme pripravení.“

Výraz v Harryho očiach bolo niečo, čo Severus videl osobne len raz cez myseľ zahalenú bolesťou a strachom, ale v Harryho spomienkach niekoľkokrát. Toto bola tá Harryho stránka, ktorá sa prejavila, keď čelil zdrvujúcej presile, pričom nemal nič, len svoj prútik. To bolo to, čo klobúk videl, keď Harryho zaradil do Chrabromilu.

„Dnes nie si sám,“ zašepkal Severus, keď pristúpil k synovi. Harry sa naňho pozrel a oči sa mu leskli, na ústach sa mu vytvoril malý pokrivený úsmev.

„Pozrite sem,“ Remus pohol prstom v oblúku, ktorý obkresloval Rokville. „Ochrany sa rozšírili. Niekto sa musí dostať do dediny a varovať ich, aby sa nepokúšali o premiestnenie. Každý, kto to urobí, sa rozštiepi.“

Pri tej predstave sa ozvalo kolektívne zalapanie po dychu. Rozštiepenie aj spätný proces boli veľmi bolestivé. Dumbledore gestom naznačil príkaz a profesor starovekých rún zamieril bráne, ale tá sa neotvorila. Vtedy sa k nim pripojil Harry: „Použite priechod do Medových labiek.“

Celý personál pozrel na Harryho so zdvihnutým obočím. Pokrčil plecami a previnilo sa usmial. Remus sa len uškrnul a dal mužovi pokyny. Ten prikývol a zmenil smer, nejaký študent ho nasledoval. Severus spoznal, že je to Seamus Finnigan. Musel poznať práve tento priechod. Ginny Weasleyová zapískala a Finnigan sa zastavil. Hodila mu niečo so zručnosťou triafača. Ten sa usmial a potom sa rozbehol, aby dostihol profesora.

„Fíha,“ prikývol Harry na znak súhlasu a pripojil sa k personálu pri skúmaní mapy, „nástražné pasce.“

„Budú tu dole.“ Filius obkreslil niekoľko čiar prútikom a tie sa na mape objavili v trblietavej striebornej farbe.

„Nestačíme na to,“ Harry zrazu vzhliadol a povedal: „Albus, musíte sa spojiť s Rádom.“

Albus pokrútil hlavou: „Nemôžu sa sem dostať dosť rýchlo. Cez môj kozub sa dovnútra nikto nedostane a Rokville bude prvé obsadené miesto... a tam sa nemôžu premiestniť.“

„Potrebujem kozuby, cez ktoré môže prísť Fénixov rád a aurori,“ vyhlásil Harry nahlas a na nikoho konkrétneho sa nepozrel.

Severus sa na syna zvláštne pozrel: „Harry...“

„Nehovoril som s riaditeľom.“ Harrymu sa zablýskalo v očiach, keď gestikuloval, a Severus spolu so zvyškom personálu zalapal po dychu. Na stenách vstupnej haly sa zrazu preskupili portréty a vyrástli veľké krby. Chýbala už len nevhodná fontána a bolo by z toho átrium ministerstva. „Hovoril som vám, že sa zobudil. Rokfort je ako jedna naozaj veľká Komnata najvyššej potreby. Myslím, že táto miestnosť je jediná, ktorá zostala pri vedomí, kým zvyšok hradu pred stovkami rokov upadol do spánku.“

„Minerva,“ Albus začal vydávať rozkazy, „zalarmuj Rád, Filius, ministerstvo.“

Harry vrhol na Severusa ostrý pohľad: „Možno budem potrebovať nejaký Doplňovač. Musím sa skontaktovať s nejakými ľuďmi.“

„Harry...,“ začal ho Severus napomínať, ale keď videl tvrdý pohľad v synových očiach, len prikývol.

„Poppy, priprav si krídlo,“ pokračoval Albus vo svojich príkazoch. „Dnes večer a zajtra môžeš mať veľa práce.“

Poppy zamierila k svojmu teritóriu a Severus videl, že za ňou ide skupina pätnástich študentov, ktorých tam nasmerovala Grangerová. Museli to byť študenti, ktorí navštevovali kurz magickej medicíny. Harry zmizol.

„Hermiona a Ginny nás rozdeľujú, ale musia vedieť, čo robíme,“ pridal sa k štábu Ron Weasley a Remus s ním okamžite začal diskutovať o stratégii boja. Ronov šachový výraz bol na mieste a Severus bol rád, že mladého Weasleyho priviedol na šachové partie profesorského zboru. Teraz sedemnásťročnému mladíkovi nerobilo problém diskutovať o stratégii so svojimi profesormi.

„Väčšina z nich je pod Imperiom,“ informoval Remus zhromaždených profesorov a niekoľko študentov. „To naznačuje zelená farba.“ Rýchlo si prezrel svojich poslucháčov. „Macmillan, Bonesová a Turpinová, začnite robiť zoznam. Keď sa to všetko skončí, musíme mať pre ministerstvo mená všetkých, ktorí sú pod Imperiom.“

Chlapec prikývol, vyčaroval pergamen a brko a začal písať, kým dievčatá čítali mená z mapy. Severus videl, ako po oznámení každej zelenej bodky na ňu ťukli a tá sa zmenila na tmavšiu zelenú. Ak sa bodky pohnú, budú vedieť, koho už identifikovali.

„S najväčšou pravdepodobnosťou až do rána nezaútočia.“ Ron sa počas reči na nikoho konkrétneho nepozrel, akoby len nahlas premýšľal.

„Prečo to hovoríš?“ Severus poznal tento Dumbledorov tón. Neznamenal nesúhlas, len hľadal argumenty, ktorými by toto tvrdenie podporil.

Ron prekvapene zdvihol zrak a Severus vedel, že ryšavec nezamýšľal prehovoriť nahlas. Prehltol a gestom ukázal na mapu. „Teraz sú jedna veľká skupina. Bolo by nepraktické takto útočiť.“ Označil na mape niekoľko miest. „Predstavte si to ako šachovnicu, na ktorej je kráľom Rokfort. Počas nasledujúcich hodín rozmiestni svoje figúrky, rozdelí ich do skupín, aby nás obkľúčil. Potom zaútočí, keď bude môcť spôsobiť najväčší chaos. Cez raňajky.“

Severus prikývol na ryšavcovo vyhlásenie a videl, že ostatní robia to isté. Ronovo sebavedomie viditeľne stúplo o niekoľko stupňov. „Príde pošta, všetci sa práve zobudia, a keď by útok nastal, zamestnanci by boli príliš zaneprázdnení ochranou študentov, aby kládli nejaký aktívny odpor.“

Vtedy sa vrátili Minerva a Filius: „Vchody do spoločenských miestností sú preč.“

„Aj okná.“ Remus ukázal niečo na mape a potom zmenil náhľad. „Pozrite sa sem.“

Severus uvidel v periférnom videní zelený záblesk, ale ignoroval ho. Premýšľal, prečo Albus nešiel ku krbom, ale naďalej upieral pozornosť na mapu. Bola tam skupina študentov, ktorá vyzerala, že sa prechádza v miestnosti v žalároch, o ktorej Severus s istotou vedel, že je úplne prázdna. Keď si prezeral mená, videl, že takmer všetci sú slizolinčania: Pansy Parkinsonová, Vincent Crabbe, Gregory Goyle, Millicent Bulstrodeová a mnohí ďalší. Boli to Voldemortovi prívrženci medzi študentami.

„Aspoňže tam nie sú žiadni profesori,“ zamrmlal Severus.

Albus zažmurkal: „Prečo, Severus, nedôveruješ svojim kolegom?“

Severus nebol jediným zamestnancom, ktorý si odfrkol, ale nikto tú poznámku nedôstojne neokomentoval inou reakciou. Za posledných sedem rokov boli na Rokforte zamestnaní najmenej dvaja smrťožrúti. Otočil sa ku kozubom a zbadal, že pri každom z nich stojí siedmacki chrabromilčan a usmerňuje prichádzajúcich aurorov, členov čarozásahovky a Rádu.

Hermiona fyzicky odsunula aurora v plnej polnej z príchodovej zóny: „Choďte do Veľkej sály. Máme tam jedlo a Ginny vedie tréning.“

Auror bol pravdepodobne prílliš šokovaný a podriadil sa. Jeho bojový výstroj Grangerovú vôbec nevyvádzal z miery, hoci zvyčajne stačil na zastrašenie otrlejších čarodejníkov a čarodejníc. Aurori, ktorí vedeli, že idú do boja, nosili rúcha tmavomodrej farby, ktoré boli navrhnuté tak, aby umožňovali čo najväčšiu flexibilitu pohybu, a ktoré boli špeciálne očarované, aby splynuli s okolím.

Cez ne mali brnenie vyrobené z dračej kože a očarované tak, aby odrážalo kliatby. Na chrbte mali pripevnenú metlu a na sebe niekoľko ďalších zbraní. Hermiona sa už dávno naučila, že zdanie môže klamať... v prvom ročníku, keď zistili, že to bol Quirrell, a nie Severus, kto sa snažil Harryho zabiť.

„Babi!“ Longbottomov hlas bol silný a nebolo to trasľavé koktanie, ktoré Severus zvykol počúvať. Podľa všetkého bola chlapcova babička jeho sebavedomím rovnako prekvapená. „Choď hore do nemocničného krídla. Madam Pomfreyová tam bude potrebovať tvoju pomoc.“

Wilhelmina prikývla, ale až potom vystrelila nadvihnuté obočie na Albusa, ktorý sa len neisto usmial a žmurkol.

„Dobby!“ Hlas, ktorý sa ozval, patril Deanovi Thomasovi. Severus len matne poznal chlapca, ktorý stál vedľa Kingsleyho Shacklebolta s jedným zdvihnutým prstom. „Moment, pane.“ Kingsley zvraštil obočie. Domáci škriatok vbehol do haly. „Choď do Chrabromilu, Dobby, a prines mi odtiaľ spod postele škatuľu.“

Dobby odskočil a o niekoľko sekúnd bol späť s pomerne veľkou škatuľou: „Tu máte, pane! Domáci škriatkovia sú pripravení, pane!“

„Albus?“ Severus sa spýtal riaditeľa. Boli jediní dvaja zamestnanci, ktorí sledovali to divadlo. Ostatní si prezerali mapu a robili plány.

„Myslím, že DA ostáva verná svojmu menu, Severus,“ odpovedal Albus a začal si pohmkávať nejakú melódiu. Vydal sa smerom k Veľkej sieni. Severus len pokrútil hlavou.

Dean Thomas vytiahol zo škatule niečo, čo vyzeralo ako náramok, a ukázal Kingsleymu, ako sa naťahuje, potom mu ho nasadil na zápästie: „Potrebujeme prenášadlá aktivovateľné hlasom kvôli nemocničnému krídlu a Svätému Mungovi. Každý si nasaďte jedno na zápästie a ešte pár ďalších kvôli zraneným smrťožrútov. A jeden z aurorov by mal asi ísť k Svätému Mungovi a upozorniť ich, že k nim budeme posielať smrťožrútov a ďalších zranených.“

Severus bol tým nápadom ohromený a Kingsley podľa všetkého tiež. Auror prikývol a vzal si škatuľu: „Zoženiem tím, ktorý to zabezpečí.“

„Pane?“ Severus sa otočil a uvidel, že za ním stoja Malfoy, Nott, Davisová a Zabini.

„Áno?“ Bol rád, že sú tam niektorí z jeho slizolinčanov a dúfal, že vo Veľkej sále sú ďalší. Nechcel, aby bojovali, ale chcel, aby škola videla, že nie všetci sú zlí temní čarodejníci.

„Kde je Harry?“ spýtal sa Nott. Všetci piati vyzerali trochu nesvoji.

„Na chvíľu si odskočil,“ odpovedal Severus neurčito a s úsmevom si všimol zmätok, ktorý jeho vyhlásenie vyvolalo. „Zabini, choď nahor do nemocničného krídla a prines nejaký Doplňovač. Ak sa ťa Poppy bude vypytovať, povedz jej, že je to pre Harryho.“

Taliansky chlapec sa naňho čudne pozrel, ale okamžite poslúchol. Severus sa už chystal vypočúvať slizolinčanov, keď ho vyrušil rozruch pri jednom z kozubov. Z jedného krbu sa vyrútilo šesť ľudí naložených veľkými vrecami a metlami.

„Fred! George!“ Do vstupnej haly vbehol Seamus Finnigan. „Priniesli ste zásoby?“

Dvojčatá Weasleyovci spoločne prikývli a bývalý chrabromilský metlobalový tím zdvihol tašky. Severus si nebol istý, ktoré z dvojčiat prehovorilo: „Práve sme vyprázdnili obchod.“

„Výborne.“ Finnigan sa doširoko usmial a potom sa obrátil k Ronovi a profesorom. „Profesor Milton zostal v Rokville. Celá skupina ľudí sa rozštiepila, keď sa snažila dostať dnu, a všetci majú tie škaredé rovnaké tetovania... teda tí, čo majú ruky. Už prišli nejakí aurori?“

„Veľká sieň,“ ukázala Parvati Patilová. „To sú tí s tými parádnymi habitmi.“

Finnigan prikývol a odskákal preč, zatiaľ čo rokfortskí absolventi sa pripojili k Severusovi a jeho slizolinčanom. O chvíľu sa írsky chlapec vrátil s niekoľkými aurormi, pripravený, aby sa opäť vydal do Rokville, ale zastavili sa a vzali si od Weasleyovcov ďalšie zásoby.

„Kde je Harry?“ opýtal sa Oliver Wood a položil tašky na zem.

„Otázka dňa,“ zamrmlal Davisová. Zabini sa vtedy vrátil a podal Severusovi fľaštičku, ktorý si ju zastrčil do habitu. Prekvapilo ho, keď chlapec chytil Davisovú okolo pása.

„O chvíľu sa vráti,“ povedal im Severus.

„Výborne.“ Katie Bellová si položila tašky k Woodovým. „Sme jeho záloha.“

„Spolu s nami,“ vyhlásil Malfoy a jeho sivé oči boli ako oceľ.

Obe skupinky sa navzájom premeriavali, Chrabromil a Slizolin, a Severus sa pripravoval na rozohranie bitky, ale k tej nikdy nedošlo. Weasleyove dvojčatá si vymenili pohľady, ktoré dokázali rozlúštiť len oni sami.

„Výborne. Naberte si,“ jeden z nich gestom ukázal na tašky. „Máme tu toho na rozptýlenie dosť.“

Druhé dvojča si to namierilo k svojmu mladšiemu bratovi: „Hej! Roníček!“

Ron len prevrátil očami: „Fredík-medík.“

„Prichádzame s darčekmi!“ Fred Weasley nereagoval na použitie svojej detskej prezývky.

Ron len prikývol: „Odneste ich Ginny. Má na starosti organizáciu vo Veľkej sieni.“

„Počuli ste ho!“ George Weasley oznámil. Jedno vrece z Weasleyovských vynálezov nechali pre slizolinčanov, ktorí sa v ňom prehrabávali s mimoriadnou opatrnosťou, a ostatné zdvihli, aby ich rozdelili v sieni.

Nikto z nich sa nedostal ďalej ako na pár krokov, keď sa objavil Harry a dopotácal sa k Severusovi. Vyzeral vyčerpane, akoby zabehol maratón a potom zviedol súboj s Dumbledorom, pričom po oboch prípadoch nespal viac ako týždeň. To posledné bolo s najväčšou pravdepodobnosťou tým dôvodom. Severus mu podal fľaštičku Doplňovača, ktorú si s vďačným pohľadom vzal a prehltol na jeden dúšok.

„Vďaka.“ Harry sa prebral a oči sa mu takmer doslova rozžiarili. Severusovi to len na okamih pripomenulo Albusa, ale kým Albus len iskril, Harry žiaril, čím staršieho čarodejníka výrazne zatienil. „To som potreboval.“ Severus premýšľal na tým, že keď tak ľahko Harry prekonal Albusa, akú moc má jeho syn v skutočnosti.

„Harold James Potter, ty si sa práve zjavil v Rokforte?“ Hermiona sa napoly pýtala, napoly obviňovala Harryho. Prestala usmerňovať ľudí prichádzajúcich k jej krbu a jeden prichádzajúci auror narazil do čarokukláča, takže sa obaja v rozpakoch a nedôstojne zvalili na zem.

„Ehm,“ Severus videl, že všetky oči vo vstupnej hale sa zrazu upreli na Harryho, ktorý sa zajakával v odpovedi, „tak trochu, Miona, ale nie celkom. Premýšľaj o tom... a nepovedz ani slovo.“

Jej oči sa sústredili na niečo, čo tam nebolo, a potom sa rozšírili v uvedomení: „Aha!“

„Niekedy vám to vysvetlím,“ pokrčil Harry plecami na dav. „Ako sa nám darí?“

„Kde si bol?“ Severus sa spýtal a podľa toho, ako sa naňho pozerali a hľadali odpoveď, videl, že samozvaný záložný tím Harryho Pottera má rovnakú otázku.

„Londýn, Rumunsko, Alžírsko, Kongo, India, Čína, Sibír, Kanada, Havaj, Mexiko, Brazília a späť sem,“ Harry si na prstoch odškrtával zastávky, zatiaľ čo jeho priatelia naňho zízali s otvorenými ústami. Slizolinčania boli v šoku o čosi dôstojnejší.

„Dračie rezervácie,“ poznamenalo dvojča Weasleyovcov, akonáhle sa pohli, Severus stratil prehľad, ktoré z nich je ktoré, a prikývol.

Harry tiež prikývol, „a váš obchod a Svätý Mungo. Upozornil som liečiteľov. Ľudia teraz uveria všetkému, čo poviem.“ Harry si odfrkol a pokrútil hlavou, pohyb, ktorý zopakovali aj slizolinčania v hale.

Druhé dvojča sa usmialo: „Prídu?“

Harry prikývol a pozrel na hodinky: „Niektorí. Prvá várka tu bude okolo siedmej.“ Na neveriace pohľady sa usmial: „Draci sú rýchli letci, tak ako fénixovia. Privedú si so sebou aj niektorých krotiteľov.“

V Harryho žiarivom, odhodlanom zovňajšku na chvíľu zaškrípalo, ale Severus si bol istý, že to zachytil iba on. Odplašil to rovnako ako Harry. Teraz nebol čas sústrediť sa na to. Harry prešiel k skupinke okolo mapy a poklepal Rona po pleci, slizolinčania a jeho bývalý metlobalový tím za ním.

Ron položil Harrymu ruku na plecia a Harry sa napol, ale neodtiahol sa. Severus hnevom zaťal zuby. Harry urobil taký veľký pokrok, len aby ho oň pripravili. V tento deň si musel vyrovnať svoje vlastné účty. Lucius, Avery a McNair, muži, ktorí boli kedysi jeho priateľmi, za to draho zaplatia.

„Počítame, že sa zoskupia na týchto miestach,“ vysvetlil Ron Harrymu, „a budú postupovať po týchto možných trasách. Myslia si, že stráže sú o vyše sto metrov bližšie k hradu ako teraz, takže narazia na problémy oveľa skôr, ako na ne budú pripravení.“ Ron sa zlomyseľne usmial.

Harry prikývol a všetci dospelí sledovali, ako sa títo dvaja priatelia radia.

„Postavte ma tu proti tejto skupine.“ Harry pevne položil prst na mapu. „Tá nás zavedie späť k Voldemortovi.“

„Nemôžeš sa tam, vieš, jednoducho primiestniť?“ Ron vrhol na Harryho zmätený pohľad. „Každopádne, si si istý, že tam bude?“

Severus do istej miery súhlasil. Nechcel, aby Harry išiel proti Voldemortovi sám, a určite nechcel, aby sa Harry najprv unavil bojom so smrťožrútmi. Harry mu neprezradil svoj plán boja proti Voldemortovi, ale Severus vedel, že nejaký existuje, podľa toho, ako Harry reagoval pri učení sa smrtiacej kliatby.

„Zostane vzadu, však otec?“ Harry otočil hlavu a pozrel sa cez plece na Severusa.

Severus sa uškrnul a prikývol: „Nepridá sa k boju, kým si nebude istý víťazstvom, alebo kým sa nestane rozhodujúcim faktorom úspechu.“

„Musím si k nemu prebojovať cestu, Ron,“ povedal Harry, vlastne všetkým, nielen najmladšiemu Weasleymu. „Po prvé, nemôžeme prezradiť, že vieme, kde je... a Albus sa k nemu musí dostať prvý.“

„Takže... vieš, čo urobíš?“ vážne sa spýtala Alicia Spinnettová.

Harry sa otočil, akoby si po prvý raz všimol desať ľudí stojacich za ním. „Čo tu všetci robíte?“ Musel si úplne zablokovať zmysly.

Malfoy prevrátil oči: „Hroziaci útok temného pána a jeho armády prisluhovačov ti neznie povedome, Harry?“

„Tak som to nemyslel, Draco, a ty to vieš,“ povedal Harry pohŕdavo, ale nepriateľstvo a podráždenie v tom už nebolo.

„Vy dvaja ste priatelia?“ spýtalo sa v predstieranom zdesení jedno z dvojčiat Weasleyovcov.

Remus pokrútil hlavou a zasmial sa pod nosom, pričom si stále prezeral mapu a diskutoval o rozmiestnení vlastných oddielov. Pohľad, ktorý si vymenili Harry s Malfoyom, takmer stačil na to, aby sa Severus začal smiať, ale nálada okolo neho bola všetko iné, len nie veselá.

„Rozhodol som sa, že sa nepostavím na stranu Voldemorta,“ povedal Malfoy pohŕdavo a prekrížil si ruky na hrudi. „Ale nezažiadal som o vyhlásenie za svätého.“ Dvojčatá Weasleyovci sa uškrnuli a ostatní bývalí chrabromilčania sa tvárili skepticky. „Každopádne, Potter, sme tvoja záloha.“

„To teda nie ste!“ Harrymu sa takmer zablýsklo v očiach od hnevu.

„Pozri, Harry,“ povedalo jedno z dvojčiat bez okolkov, oveľa vážnejšie, než bol ktokoľvek zvyknutý, aby sa oni dvaja rozprávali.

„...všetci tu budú bojovať.“

„Takže sa môžeš zmieriť s tým, že ti budeme chrániť chrbát pred smrťákmi, zatiaľ čo ty budeš bojovať so starým Voldíkom...“

„...alebo sa nás môžeš pokúsiť zastaviť a my ťa aj tak budeme nasledovať.“

Harry sa pozrel sem a tam medzi dvojčatá a potom na ďalšie rovnaké odhodlané pohľady na tvárach ostatných bývalých chrabromilčanov a súčasných slizolinčanov. Ťažko prehltol a prikývol. Severus presne vedel, na čo myslí. Ak títo ľudia budú Harryho nasledovať, ocitnú sa v najnebezpečnejšej časti boja a bolo pravdepodobné, že niektorí z nich zomrú.

„Ja...,“ Harry sa na nich všetkých pozrel. „Musím byť chvíľu sám. Otec?“

Severus prikývol a nasledoval Harryho k ich izbám v učiteľskom krídle. Harry nemusel povedať heslo, aby otvoril dvere, pretože sa otvorili samé. Hrad robil pre Harryho takéto veci už nejaký čas, uvedomil si Severus spätne. Vošli dovnútra a Harry zavrel dvere, potom sa k nemu otočil.

„Potrebujem, aby si pre mňa niečo urobil.“ Harry sa naňho prosebne pozrel.

„Samozrejme.“ Severus zdvihol obočie.

„V tej bitke ma nenasleduj,“ povedal Harry rozhodne, hoci v jeho očiach sa zračil nepokojný strach. „Nedovolil si mi pracovať na tom, aby som ťa zbavil toho znamenia, a ja s tebou nedokážem bojovať, ak sa dostane k tebe.“

Severus Harryho pevne objal a cítil, že mu objatie opláca, aj keď Harry mal svaly celé napnuté. Harry bol stále nebezpečne vychudnutý, napriek elixíru, ktorý mu pridávali do jedla a nápojov. Proti jeho vôli mu vytiekla jedna či dve slzy. „Prisahám ti, Harry, že sa už nikdy nedostanem do pozície, aby ma Voldemort mohol použiť proti tebe.“

„Ďakujem ti, otec.“ Harry ho len na chvíľu pevnejšie zovrel a potom sa od objatia vzdiali. „Môžem byť chvíľu sám? O pár hodín prídem dolu.“

„Mám ťa rád, synku.“ Severus pobozkal Harryho na temeno hlavy.

„Aj ja ťa mám rád, otec.“

Odišiel s vedomím, že tieto slová mohli byť ich posledným rozlúčením. Vo Veľkej sieni sa miešali študenti, členovia Rádu a aurori. Jedli, pracovali na kúzlach a len tak sa rozprávali. V jednom kúte nejaký auror s údivom hľadel na počet študentov, ktorí vedeli vrhnúť fyzického Patronusa. Po sále sa preháňal strieborný zverinec.

Severus videl svojich slizolinčanov, viac ako len tých štyroch, ako sa rozprávajú s Divookým Moodym, starým paranoidným aurorom na dôchodku, ktorý sa pochmúrne usmieval a predvádzal pohyb prútikom. Severus spoznal tú mimoriadne drsnú kliatbu. Dvojčatá Weasleyovci chodili so svojou mladšou sestrou po miestnosti a rozdávali svoje zásoby.

Podozrievavé pohľady, na ktoré bol od aurorov zvyknutý, zmizli, keď sa Severus pripojil k ostatným a pripravoval sa na boj proti svojmu bývalému pánovi.

Najprv sa pripojil k Moodymu a k svojim slizolinčanom a ich diskusii o kliatbách a spôsoboch ich blokovania, potom urobil obchôdzky, ako to robili ostatní členovia personálu. Hoci Remus bol údajne fakultným poradcom DA, nikto z nich v skutočnosti nevedel, koľko sa títo študenti naučili sami. Severus bol ohromený ich prístupom a videl, že aurori a čarokukláči sú takmer v šoku zo schopností rokfortských študentov.

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-