Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Kapitola štyridsaťdva



HLEDÁNÍ (klíče)

autorka: sarini – překlad: Jimmi – beta: preklad z rychlíka

originál: nie je dostupný

Popis: Pokračování OSVOBOZENÍ (Harryho Pottera) – Severus Snape již není zvědem, oficiálně uznal Harryho Pottera za svého syna. Užuž se zná, že se Harryho život konečně bude ubírat směrem k lepším zítřkům...


Kánonu se dodrží v rozsahu prvních pěti knih, tedy nezahrnuje dění Prince dvojí krve a následující vývoj. Dokončeno. 53 kapitol. Pro čtenáře od 16 let (pro rozumně vyspělé dospívající a starší). Oceněno cenou ZLATÉHO BRKU pro rok 2006.
 

ProhlášeníAutorce nepatří práva k postavám ani světu, které vytvořila J. K. Rowlingová. Překladatelka vychází při překladu z díla pánů Medků (ne dogmaticky) a celé skvělé bezejmenné HP komunity; autorka s přeložením svého díla souhlasila.


Pôvodne som mala doprekladať len kapitoly z Online prekladov, aby sme ich mohli uzavrieť, ale toto je kapitola, ktorá rozhodla o tom, že to dopreložím celé. 


Rada by som túto kapitolu venovala sambe, aj keď je to fakt preklad z rychlíka. Snáď aspoň ten poteší, už to stálo príliš dlho. 



Kapitola štyridsaťdva

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-

Brandy mu pomáhalo otupiť výkriky v mysli, výkriky jeho syna. Azda najkrutejšou vecou na kliatbe Imperius bolo to, že si obeť pamätala každý okamih, všetko, čo robila, kým bola pod vplyvom kliatby. Už videl mnoho ľudí, čarodejníkov aj mudlov, zlomených tým, čo museli urobiť svojim blízkym. Nedokázal sa ani priblížiť k zrkadlu zo strachu, čo uvidí v odraze.

Severus mal vždy silnú vôľu. Dokázal bojovať s tou kliatbou takmer tak dobre ako Harry, ktorý bol tak absurdne tvrdohlavý, ale keď ju Voldemort vrhol, posilnilo ju spojenie z Temného znamenia a už sa jej nedokázal brániť.

Na niekoľko okamihov Severus dúfal, že Harry dokáže oddeliť prekliateho Severusa od normálneho, ale potom sa Harry v nemocničnom krídle prebudil a v jeho očiach sa zračil absolútny strach. Severus radšej okamžite odišiel, ako by sa mal pozerať, ako sa pred ním jeho syn ešte viac krčí. To už u Harryho videl predtým. Nie pred Voldemortom, ale Harry už mnohokrát rovnako reagoval na svojho strýka.

Severus vyprázdnil pohár a neobťažoval sa vychutnať si brandy ako obvykle. Nechcel si svoj nápoj vychutnávať. Chcel len zabudnúť na ten výraz strachu v Harryho očiach. Prešlo však už viac ako týždeň a ten pohľad bolo to jediné, čo Severus videl, kedykoľvek Harryho zbadal, kedykoľvek naňho pomyslel.

Harry sa už na elixíroch viac neukázal. Severus nechal Notta, nech sa zatiaľ pripojí k akejkoľvek skupine, čo chce a o Harryho neprítomnosti nepovedal ani slovo. Len oznámkoval slohové práce, ktoré Grangerová odovzdala, a vrátil jej ich. Bolo to všetko, podľa čoho mohol posúdiť Harryho stav, pretože Severus sa v podstate uzavrel v žalároch a Harry sa zdal byť v poriadku. Jeho eseje boli ešte na vyššej úrovni než predtým. Severus jedol vo Veľkej sále, ale inak sa vôbec nestýkal so svojimi kolegami.

Albus sa mu párkrát prihovoril, ale Severus mu odpovedal len nudnými, jednoslabičnými slovami. Po tom, čo úplne vyrozprával udalosti zo zajatia u smrťožrútov, Severus neprehovoril viac ako pár slov s nikým okrem študentov, ktorých učil. Na hodinách bol popudlivý a každá fakulta strácala body aj za drobné priestupky. Všetci študenti okolo neho chodili ako po špičkách.

Fľaša bola prázdna. Severus sa na ňu chvíľu nechápavo pozeral, kým si privolal ďalšiu. Podľa vlastného úsudku bol stále príliš triezvy. Ešte stále si pamätal ten pohľad, zvuky, vône...

Myslel si, že ho hneď zabijú. Bol presvedčený, že sa Harrymu podarilo utiecť, pretože jeho nemohli zadržať žiadne stráže. Z nejakého dôvodu ho nechali dva dni samého v malej studenej cele a nechali jeho fantáziu pracovať na plné obrátky. Takúto taktiku ešte nikdy u Voldemorta nevidel použiť a už len to ho veľmi znepokojovalo. Bol hlboko zahĺbený do myšlienok, keď sa zrazu otvorili dvere a vyskočil na nohy, ale Voldemort vyriekol kliatbu skôr, ako Severus stihol povedať čo i len slovo.

A potom vtiahli do vnútra Harryho, špinavého, krvácajúceho a v bezvedomí, nahého od pása nahor a s rozopnutými nohavicami. Hodili ho na zem a Severus uvidel jeho chrbát, na ktorom sa mu nachádzali stopy po bičovaní. Okamžite vedel, prečo tam Harry je. Ten hlúpy chlapec sa nechal zajať, mučiť, a to všetko len preto, aby mal šancu zachrániť Severusa.

Nezaslúžil si takého oddaného syna.

Severus ho mučil, preklínal ho a bil. Harry ho napriek tomu zachránil. Harry poslal Albusa, aby zrušil kliatbu Imperius. Harry sa ho bál, no napriek tomu ho zachránil.

Mal chuť zabiť sa, ale potom by to mučenie, ktorým si Harry prešiel, bolo zbytočné, a to svojmu synovi urobiť nemohol.

Albus sa ani neobťažoval spýtať sa, či by Severus nemohol zostať na veľkonočné sviatky. List, ktorý poslal, mu v podstate prikazoval, aby na týždeň opustil hrad, dal sa dokopy a vrátil sa, keď týždeň skončí. Severus si myslel, že Albus klame sám seba. Bola malá šanca, že by ho týždeň vyliečil. Napriek tomu sa na druhý deň chystal na jediné miesto, kam mohol, do Horskej búdy. Predpokladal, že by mohol ísť aj na Potter manor, ale nemohol čeliť Jamesovi, nie po tom, čo urobil ich synovi, synovi, pre ktorého James a Lily zomreli.

Dvere do Severusových komnát sa otvorili a Minerva McGonagallová, nahnevanejšia, ako ju Severus kedy videl, vošla dnu a zabuchla za sebou dvere. Severus hľadel s vytreštenými očami, keď nechala zmiznúť pohár v jeho ruke a fľašu pred ním. Prižmúrila oči, keď prešla cez miestnosť k miestu, kde sedel v alkoholickom opojení.

Na ženu, ktorá už dávno prekročila šesťdesiatku, mala dosť sily a každý kúsok z nej vložila do facky, ktorá ho prinútila otočiť hlavu tak silno, že si takmer vykrútil krk.

„Si opovrhnutiahodný Severus Snape,“ zasyčala naňho Minerva.

„Ja viem.“ V tvári ho štípalo, ale ignoroval to, zaslúžil si to.

 

„Nie,“ pokarhala ho Minerva rázne, oči jej horeli. „Ty nemáš právo ľutovať sa. Dôverovala som ti, Severus, všetci sme ti verili, že to s Harrym napravíš sám, a ty si mu nepovedal ani slovo.“

„On...“

Nedovolila mu pokračovať: „Je to dieťa! Možno má sedemnásť a podľa zákona je dospelý, vycvičený na boj a zabíjanie, ale v mnohých ohľadoch je to stratený malý chlapec. Ty si dospelý, Severus. Tvojou úlohou je vyhľadať ho a trvať na tom, aby sa s tebou rozprával alebo ťa aspoň počúval.“

„O toto právo som prišiel, keď som ho mučil.“ Severus sa jej odmietol pozrieť do očí.

„Zbabelec,“ odpľula si naňho Minerva. „Ty si ho nemučil. Mučil ho Voldemort a teba použil ako svoj nástroj. Harry to vie. Jediné, čo povedal Poppy, kým odpadol, bolo, že si v Škriekajúcej búde pod vplyvom Impéria. Mal o teba obavy. Čím dlhšie budeš čakať, Severus, tým to bude horšie. Prestaň sa oddávať sebaľútosti a správaj sa ako zodpovedný rodič.“

Severus sa strhol. Počul, ako Minerva vrhla niekoľko odpudzujúcich kúziel, a zdvihol zrak.

„Toto je teraz bezalkoholová zóna,“ oznámila Minerva. „Dobby od všetkého alkoholu vyčistil Horskú búdu a Potter manor a má príkaz zabezpečiť, aby sa žiadny nedostal do žiadnej z budov, ani do tohto priestoru. Ak sa dozviem, že si sa čo i len zastavili vo dverách Kančej hlavy alebo ktorejkoľvek inej krčmy, odporučím rade tvoje vylúčenie, či už ti ide o život, alebo nie.“

Bol si istý, že mu spadla sánka. Minerva nikdy nevyužila svoju moc ako zástupkyňa riaditeľky. Harry na tom musel byť horšie, ako si Severus myslel, ak zachádzala takto ďaleko. V jej očiach sa zračil oheň, keď naňho hľadela. Len prikývol a ona bez ďalšieho slova opustila jeho izby.

Severus dôkladne zvažoval jej slová. Minerva McGonagallová bola ako levica, keď išlo o ochranu jej chrabromilčanov, a Harry Potter bol jej obľúbencom od chvíle, keď vstúpil do hradu, sakra, od chvíle, keď sa narodil. Nepochyboval, že by sama zápasila s baziliškom, aby ho ochránila. Rovnako ako Severus a Albus by Minerva bojovala s Voldemortom za Harryho, keby mohla.

Zmenil svoje plány a odišiel radšej v tú noc ako na druhý deň ráno. Potter manor sa pred ním týčil a Severusovi niekoľko chvíľ trvalo, kým pozbieral odvahu vstúpiť dovnútra. Šiel rovno do portrétovej miestnosti. Čoskoro sa s Harrym porozpráva, ale najprv potreboval odpustenie od dvoch ďalších ľudí.

„Sev,“ v Jamesovom hlase bolo počuť prekvapenie a Severus nespúšťal oči z podlahy, „s kým si sa pohádal? To je škaredá modrina. Keby bol Tichošlap ešte nablízku...“

„Pobil si sa, Sev?“ hrešila ho Lily.

Severus padol na kolená, hlavu zvesenú: „Žiadna bitka. Zaslúžil som si to.“

„Kto?“ bystro sa spýtala Lily.

„Minerva,“ odpovedal Severus.

Nastalo ohromené ticho. Severus vedel, že všetky portréty prinajmenšom vedia, kto je Minerva McGonagallová, a pravdepodobne sa s ňou všetci niekedy stretli. Oči ho štípali a na lícach cítil vlhkosť, do kútikov úst sa mu vkrádali slané slzy.

„Čo si urobil, Sev?“ James sa spýtal potichu, bojovne, znepokojene.

„Ublížil som Harrymu,“ priznal Severus. Podrobne vysvetľoval, počnúc Percyho pohrebom a končiac rozhovorom s Minervou.

„Ach, Sev,“ Lilyin súcitný hlas bol ako nôž v jeho srdci. Ako mu mohla tak ľahko odpustiť? On si to nikdy neodpustí.

„Pozri sa nahor, Sev,“ prikázal James. Severus to urobil a uvidel, že Lily je opäť v Jamesovom ráme, že sa objímajú. Na okamih mal takmer pocit, že objímajú aj jeho. „Vždy si bol na seba príliš prísny. Niečo zjedz a trochu sa vyspi, Sev, a potom sa vráť ráno, aby sme sa porozprávali.“

Severus len prikývol. Celý týždeň zostal na panstve, väčšinou sa rozprával s Jamesom a Lily a zvyškom Potterovcov, ktorí cítili potrebu sem-tam pridať vlastný názor či radu. Keď sa týždeň skončil, vrátil sa na hrad a cítil sa oveľa lepšie.

****

Remus bol chorý. Nepriznal by to a odmietal, aby ho Poppy vyšetrila, ale celý hrad vedel, že vlkolakovi nie je dobre. Harry vyzeral oveľa horšie, ako keď Severus odišiel, ale zatiaľ sa nedokázal prinútiť, aby sa s ním porozprával. Chcel najprv niekoľko dní počkať. Dni sa zmenili na týždne a Minerva naňho zazerala vždy, keď v okolí neboli žiadni študenti.

 

Severus práve známkoval písomky, keď sa jeho krb rozhorel do zelena a zavolala ho Poppy.

Jeho prvou myšlienkou bol Harry. Čakal príliš dlho. Harry nejako našiel spôsob, ako obísť ochranu, ktorú našiel Remus, a zranil sa. Úľava, ktorú pocítil, keď videl, že na nemocničnom lôžku namiesto Harryho leží Remus a Harry tam sedí a drží Remusa za ruku, a nie naopak, trvala krátko. Ak by vlkolak zomrel, Harryho by to zničilo.

Mohol Severus otvoriť túto očividne bolestivú tému, keď Harry sledoval na smrteľnej posteli jedno z mála spojení, ktoré mal s rodičmi? Niekoľko dní po tom, čo našiel striebro vo vlkodlačej krvi, mu napadlo, že možno nie je vhodnejší čas. Harry vyzeral takmer rovnako zle ako po Blackovej smrti. Jeho syn ho potreboval a Severus sa správal zbabelo.

Chrabromilčan sa takmer od všetkých okolo seba izoloval. Severus mal podozrenie, že Grangerová bola jediná, kto dokázal z Harryho dostať nejakú reakciu. Bol v pokušení zavolať Charliemu a pozvať ryšavca na Rokfort, ale to by mohlo situáciu namiesto zlepšenia ešte zhoršiť. Severus netušil, ako sa situácia medzi jeho synom a strážcom drakov vyvíja.

„Harry,“ zašepkal a hlas sa mu zlomil prvýkrát po viac ako dvadsiatich rokoch. Harry zdvihol zrak a napol sa.

„Je mi to ľúto,“ ospravedlnili sa obaja naraz.

„Prečo sa ospravedlňuješ?“ Severus sa nenamáhal maskovať svoje emócie. Harry by ich aj tak spoznal.

„Povedal si mi, aby som odišiel,“ zašepkal Harry chrapľavo. Pohrával sa s prikrývkou, ktorou bol Remus prikrytý. „Nechal som ich, aby ma odviedli. Dovolil som im, aby mi ublížili. Ja... Dovolil som...“

Severus to nevydržal. Prešiel cez miestnosť a pritiahol si Harryho do náručia. Harry sa v jeho náručí napol, ale Severus ho objímal, kým napätie nepominulo.

„Nie, Harry,“ Severus nemohol uveriť tomu, čo počul. „Vôbec sa neospravedlňuj. Nikto pre mňa nikdy neriskoval. Je mi veľmi ľúto, že som ti ublížil.“

„Prečo si sa tomu nebránil?“ Harryho hlas bol tichý, tlmený, keď si pritisol tvár k Severusovmu rúchu, a Severus si uvedomil, že Harry nevie, akú moc mal Voldemort nad tými, ktorých označil.

„Temné znamenie,“ odpovedal Severus trpko. „Spája nás s ním. Slúži mu na viac ako len prostriedok, ktorým si nás môže privolať. Žiadnej ovládajúcej kliatbe sa nedá odolať.“

Harry sa začal triasť a Severus uvažoval, čo presne sa Harrymu stalo za tie dva dni, keď Severus zostal sám. Členov najužšieho kruhu poznal až príliš dobre. Vedel, čoho sú schopní, čo ich baví. Severus ustúpil na dĺžku paže a pozrel sa na Harryho.

„Čo ti urobili?“ zašepkal, keď Harrymu z tváre odhrnul niekoľko zatúlaných vlasov, vlastne všetky boli zatúlané.

„Nie.“ Harry mal sklonenú hlavu a znova sa napol.

„Harry,“ Severus sa snažil zachovať čo najpokojnejší hlas, hoci cítil, ako v ňom narastá zúrivosť. „Ak mi to nepovieš, budem predpokladať to najhoršie.“

Harry zdvihol zrak a jediné, čo Severus v tých známych očiach videl, bola bolesť. Harry sa mu pozrel do očí a Severus pocítil zvláštny príval zúfalstva, agónie a sebaľútosti. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že sú to Harryho pocity. Potom pocítil, že sa vytvorilo rovnaké spojenie ako v búde, lenže tentoraz mal Harry nad tým všetkým pevnú kontrolu. Zo zelených očí vytekali slzy, keď Severus videl a počul synovo mučenie.

Crucio!

Bičujúca kliatba, surový a krvácajúci chrbát, smejúci sa Lucius a Bellatrix.

Luciusov hlas. „Povedz mi, Potter... si panic?“

„Nie, Lucius,“ Avery odstrčil Luciusov prútik, „je to oveľa lepšie, keď sa bránia. Podrž ho, Walden.“

Spojenie sa náhle ukončilo a Harry sa zrútil na zem, hlavu si zovrel v dlaniach, tiché vzlyky Severus len sotva počul. Severusovi sa takmer urobilo zle, pretože mu tá scéna zostala vypálená v mysli, ale zadržal ju, aby mohol po Harrym, ktorý to sám nedokázal, upratať.

Harry sa kolísal a hystericky plakal. Severusa trhala vina a chcel nájsť svojich bývalých priateľov, ktorí toto urobili jeho synovi, ale Harry ho potreboval práve tu, nie niekde preč, aby sa pomstil. Vhodný čas ešte príde.

Severus si kľakol vedľa neho. Keď položil Harrymu ruku na chrbát, najprv sa prudko strhol, ale Severus vytrval a jemne Harryho prehováral, aby ho objal. Harry zvieral jeho rúcho v oboch rukách a plakal. Chlapec bol príliš chudý a Severus vedel, že čoskoro privolá Dobbyho, aby Harryho opäť začal liečiť výživnými nápojmi... a možno aj nápojmi proti nevoľnosti.

„Už nikdy ich k tebe nepustím,“ zašepkal Severus synovi. „Ak sa na teba čo i len pozrú, zabijem ich.“

„Mal som nás odtiaľ dostať skôr,“ vydýchol Harry.

Severus si uhladil rozstrapatené čierne pramene vlasov: „Nemôžem uveriť, čo si pre mňa vydržal. Nezaslúžim si ťa, Harry, ale milujem ťa.“

Plač ustal a Harry zdvihol hlavu, aby sa pozrel na Severusa: „Miluješ?“

„Ty vieš, Harry,“ vyzval Severus svojho syna. „Čo zo mňa cítiš?“

„Ja... ja ťa tiež milujem,“ Harry opäť sklonil hlavu a zašepkal. Niekoľko okamihov bolo ticho, až kým Harry nepovedal malým, trochu vystrašeným hlasom: „Porazil som Albusa. Odzbrojil som ho a potom som ho omráčil. Ja... Bojím sa, tati.“

Severus prehltol a pevnejšie objal Harryho. Toto bol bod zvratu. Ak Harry dokázal v súboji poraziť Albusa Dumbledora, a Severus vedel, že pri týchto sedeniach sa Albus vôbec nedrží spiatky, potom bol s najväčšou pravdepodobnosťou pripravený postaviť sa Voldemortovi. Zdalo sa, že to pochopil aj Harry.

****

Do MLOKov ostávali štyri týždne. Severus opäť upravil elixír na dobré sny, urobil ho oveľa silnejším, aby Harry mohol spať, a občas Harrymu doprial noci s Bezsenným spánkom. Albus požiadal Ameliu, aby Tonksovú poverila „špeciálnou úlohou“ a poslala ju do Rokfortu, keď Severus povedal Albusovi, že Harry už nebude zaskakovať za vlkolaka. Jeho syn mal príliš veľa starostí, aby ho takto preťažovali. Tonksová ako metamorfág vzala na seba podobu Remusa Lupina a začala namiesto neho učiť na hodinách Obrany proti čiernej mágii. Bola to úžasná herečka, ktorá Remusa dokonale napodobňovala.

Harry sa vrátil k navštevovaniu hodín elixírov, ale odmietal odpovedať na otázky svojich spolužiakov. Slizolinčania, ktorí boli Harryho spojenci, to po prvom odmietnutí nechali tak, ale chrabromilčania neboli takí vnímaví. Keď na nich Harry začal zazerať zakaždým, keď otvorili ústa, a úplne sa vyhýbal spoločnej miestnosti, prestali ho otravovať.

Všetok svoj voľný čas Harry stále trávil v nemocničnom krídle a Severus sa k nemu pripojil, keď mohol. Minerva sa s ním opäť rozprávala, minimálne začala, keď Severus prehltol svoju pýchu a poďakoval sa jej, že do neho vrazila trochu rozumu, a to doslova.

„Ako dlho ešte?“ Harry držal Remusa za ruku a hľadel mu do tváre.

Remus vyzeral dvakrát starší než na svoj vek. Vlasy mal takmer celé šedivé a jeho pokožka bola tenučká ako papier a bledá.

„Neviem,“ odpovedal Severus úprimne. „Akékoľvek odhady sú len dohady. Po rokoch užívania protivlkolačieho elixíru a po jednej dávke Elixíru už jeho telesná chémia nie je ako u normálneho vlkolaka.“

„Úplnok nastane o niekoľko dní.“ Harry sa zahryzol do pery. „Nemyslím si, že to prežije.“

Severus mlčky súhlasil s Harryho odhadom. Námaha spojená s premenou, dokonca aj s protivlkolačím elixírom a toľkými liekmi proti bolesti a na uvoľnenie svalov, koľko len mohli riskovať, bude na neho pravdepodobne priveľká. Remusovo srdce už bolo oslabené.

„Zostávam počas neho,“ povedal Harry tónom, s ktorým Severus nemohol polemizovať. „Premením sa, ale zostávam. Niekto by mal... mal by tam... byť...“

Harry náhle zdvihol pohľad a len máličko sa obzrel. Severus sa otočil a pozrel sa mu ponad plece. Vo dverách stál nejaký pár. Obaja nevyzerali starší ako päťdesiatnici, ale ich výzor klamal. Severus videl ich tváre na mnohých kresbách a fotografiách, ale nikdy nečakal, že ich uvidí osobne. Stali sa samotármi, na verejnosti ich nikto nevidel viac ako sto rokov.

„Harry?“ ozval sa muž.

Harry prikývol a vstal. Pristúpil k nim a krátko sa uklonil. Aspoň niečo zo Severusových spôsobov, ktoré sa mu snažil vštepiť, na neho prešlo.

„Dostali sme tvoj list,“ povedal muž. Severus len zažmurkal. Harry sa o žiadnom liste nezmienil. „Volám sa Nicholas Flamel a toto je moja žena Perenelle.“

„Je mi cťou,“ odvetil Harry. „Ten kameň ma mrzí.“

Nicholas sa usmial: „Ďakujem, že si ho pre nás chránil.“

„Prosím, Harry, volaj nás Nick a Ellie,“ povedala Perenelle milo.

Harry sa mierne otočil: „Toto je môj otec, Severus Snape.“.

„Profesor,“ usmial sa naňho Nicholas, „Albus mi o vás veľa rozprával. Aj som sledoval vašu prácu. Ste veľmi nadaný mladý muž.“

Bolo zaujímavé, keď ho oslovovali „mladý muž“, ale tento muž bol od Severusa starší o viac ako šesťsto rokov: „Prosím, volajte ma Severus, pane.“

„Nick,“ odpovedal Nicholas.

Flamelovci sa obaja pozreli za Severusa a uvideli Remusa. Perenelle si priložila ruku k ústam a prešla k jeho posteli.

„Remy,“ sklonila sa a perami sa dotkla vlkolakovho čela. Pozrela na svojho manžela a so slzami v očiach prikývla.

Flakón, ktorý vytiahol z vrecka, žiaril jasne červenou farbou a Severus zalapal po dychu, keď si uvedomil, čo obsahuje. Videl, ako sa Harrymu rozšírili oči a jeho syn sa priblížil. Severus by k nemu natiahol ruku a objal ho, ale ovládol sa. Harry nepripustil žiadny fyzický kontakt, s nikým, okrem držania nereagujúcej ruky vlkolaka, odkedy sa zlomil a ukázal Severusovi, čo sa mu stalo.

Nicholas Flamel zaklonil Remusovi hlavu, naklonil fľašu a nalial mu do krku žiariacu tekutinu, zatiaľ čo Perenelle masírovala Remusovi hrdlo, aby ho prinútila prehĺtať. Všetci štyria pozorovatelia na niekoľko okamihov zatajili dych.

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-