uprostred chrbta, cez hrudný kôš a dolu k malej časti chrbta, kým sa presunie späť nahor. Jeho pohyby sú jemné a láskyplné; zavrie oči a užíva si tieto chvíle, ktoré zdieľa v súkromí so svojím manželom. X Harryho hlas ju vytrhne z myšlienok a ona si opäť spomenie, prečo je tu. Potrasie hlavou a po lícach jej steká slza, keď od neho odtiahne ruku. Vtedy sa od neho odvráti a zamieri k dverám, ale on je rýchlejší. Zmocní sa ho zúfalstvo, keď vyskočí na nohy a ponáhľa sa okolo stola, rýchlejšie, ako ho Harry dokáže zastaviť, vyráža vpred. Tentoraz jej siahne na pás, chce - potrebuje cítiť jej blízkosť. Po prvý raz za mesiac použije kúzlo, potichu a bez mihnutia oka postaví okolo nich štít, ona ho odstrčí, keď jej odhodlanie prelomia ďalšie slzy. \"Nedotýkaj sa ma!\" \"Hermiona...\" \"Prestaň...\" \"Bejby...\" \"Nehovor mi tak!\" skričí, hlas sa jej trasie a rozlieha sa ozvenou po vypočúvacej miestnosti. \"Prosím, len... len počúvaj...\" \"Prečo? Prečo by som ťa mala počúvať? Nerobíš nič iné, len mi opakuješ lož za lžou! Prečo by som ťa teraz mala počúvať?\" \"Pretože v hĺbke duše... vieš, že ťa milujem. Vieš, že by som ti nikdy neublížil...\" Zúfalo zašepká a pevne ju k sebe pritisne. \"Ja... ja už neviem, čo viem...\" \"Prosím ťa, Mia... prosím ťa, ešte ma neopúšťaj,\" prosí ju a používa pre ňu prezývku, ktorou jej hovoril celé roky. \"Ja... zajtra ma čaká súd a budem mať šťastie, ak ma odsúdia na smrť... len, daj mi ešte pár chvíľ.\" Jeho sebadôvera sa vytratila. Preč je jeho odstup, bezcitnosť; je celý bez seba a prosí ju. Pozerá naňho, srdce jej bije tak rýchlo, že si je istá, že to počuje, a vníma jeho rozorvaný vzhľad; zúfalý, vydesený, prosiaci... prenasledovaný pohľad v jeho očiach. Vie, že to nie je kvôli nemu, pretože on už dávno prijal svoj osud. Je to kvôli nej. \"Prosím, zlatko...\" Emócie v jeho hlase ju zlomia a ona proti svojmu úsudku prikývne. V priebehu niekoľkých sekúnd uzavrie zvyšok medzery a jemne ju pritlačí k stene tak, ako to robil vždy, keď ju chcel len cítiť; keď sa chcel cítiť milovaný. Jeho ruky spočívajú na stene po oboch stranách jej hlavy, jeho telo je pritlačené k nej, jeho čelo spočíva na jej. A napriek tomu, že každé vlákno jej bytosti kričí, aby ho odstrčila, napriek hlasom v jej hlave, ktoré jej hovoria, že je rovnako chorá ako on, keď mu dovolí, aby sa jej dotýkal po tom všetkom, čo urobil, jej srdce ho stále miluje; stále miluje muža, ktorým je, keď je s ňou. Po lícach jej stekajú ďalšie slzy a on ich oboma rukami utiera, len aby sa nahradili nekončiacim množstvom. Jeho oceľovo sivé oči sa zabodávajú do jej a ona vidí lásku, vášeň, zbožňovanie a túžbu, ktoré tam vždy boli. \"Je mi to ľúto...\" zašepká. \"To, čo si urobil, alebo to, že ťa chytili?\" spýta sa ho vážne. \"To, že som ti ublížil.\" Uvedomí si, že toto je jeho jediný zdroj výčitiek. Nemá výčitky za to, čo urobil, za obete, ktoré brutálne zavraždil. Má výčitky svedomia len za to, čo urobil jej. \"Nikdy som to nemal v úmysle.\" \"A aj tak si to urobil.\" \"Áno.\" Toto nové priznanie vyvoláva novú vlnu sĺz. Zakňučí a použije všetku silu, ktorú dokáže nazbierať - čo v tejto chvíli nie je veľa -, aby ho od seba odstrčila. On jej vyhovie a so zvesenou hlavou od nej odstúpi. Pozrie sa naňho a pripraví sa na to, čo sa chystá povedať. \"Milovala som ťa, Draco... milovala som ťa nadovšetko a ty si to zničil. Zničil si všetko.\" \"Ja viem.\" Roztrasie sa, pretože v hlave jej horí ešte jedna otázka. \"Odpovedz mi na toto, Draco... keď si prišiel neskoro z práce, keď si ma odniesol do spálne a začal si sa so mnou milovať... zabil si práve niekoho?\" Zavrel oči. Toto je azda jediný typ otázok, na ktoré nebol pripravený odpovedať. Jediný typ, na ktorý si želal, aby sa ho nepýtala. \"Áno,\" odpovie a zostane verný svojmu slovu, že jej povie pravdu. \"A po služobných cestách?\" \"Áno.\" \"A tá hádka, čo sme mali minulý mesiac?\" \"...áno.\" \"Myslím, že mi bude zle...\" zašepká a zovrie si ústa rukami. Skloní hlavu ešte nižšie, prejde späť okolo stola a sadne si na stoličku, na ktorej sedel predtým. Harry medzitým obíde Hermionu a vyprevádza ju z miestnosti. \"Neočakávam, že zajtra prídeš... ale znamenalo by pre mňa veľa, keby si prišla,\" povie jej jemne. Prikývne a potom sa zdrží vo dverách. \"Mysli si, čo chceš, Potter, o tom, čo som spáchal, a o ľuďoch, ktorých som zabil. Merlin vie, že si to zaslúžim. Ale ju milujem,\" povie blondiak aurorovi, ktorý ho pozoruje. \"Ja to viem.\" A vie to. Pretože ho navštevuje každý deň už asi mesiac a snaží sa z neho dostať priznanie