Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Čo keby: ako to začalo



Predstavujem vám prvý preklad od Cyrus. Ide o dve jednorazovky od autorky Punkindoodle na pobavenie.

Originál:

http://www.fanfiction.net/s/3608444/1/What_If_The_Beginning

http://www.fanfiction.net/s/3604197/1/What_If

Bannery k týmto poviedkam od CEMICOOL:

http://i173.photobucket.com/albums/w64/DoodlePunkin/WI-whatif.jpg

http://i173.photobucket.com/albums/w64/DoodlePunkin/WITB.jpg

Disclaimer: This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.



Čo keby: ako to začalo

Prehlásenie autorky: Čo keby som povedala, že je to moje? Potom by som samozrejme bola klamár!

Draco ju sledoval celý večer. Sledoval ako otáča stránku za stránkou objemného zväzku, ktorý práve čítala. Z nejakého dôvodu považoval to, ako si olizla končeky prstov, skôr než otočila stránku, za veľmi erotické. V tomto bol taký zrejmý, že mu niekoľko ľudí venovalo čudný pohľad, keď opúšťali knižnicu.

Hermiona si bola silne vedomá, že Malfoy na ňu civí celé popoludnie – až jej z toho behal mráz po chrbte. Snažila sa sústrediť na knihu, ale oči jej z času na čas vystreľovali nahor, aby zistila, či ju ešte sleduje – a on to stále robil. Bolo znervózňujúce to, ako tam iba tak sedel, ani nežmurkal. Vďaka tomu sa cítila ako atrakcia v ZOO.

Draco si uvedomoval, že pohybuje nohami, ale mal pocit, ako keby vyšiel zo svojho tela a len z diaľky sledoval, čo sa deje. Zrazu našiel sám seba stáť pred stolom Hermiony a len tam tak stál ako idiot.

Hermiona zastala uprostred oliznutia  prstu a zvedavo zdvihla obočie na svetlovlasého chlapca pred ňou. „Čo keby som ti povedala, že vyzeráš tupo, keď tu tak stojíš s ústami dokorán? Vyzeráš, ako by si chcel poslintať celý stôl. Mám ti priniesť podbradník, Malfoy?“

Draco sa zamračil, odtiahol stoličku, čo bola oproti nej, zvrtol ju opačne, posadil sa a oprel si bradu o  ruky. „Čo keby som ti povedal tajomstvo, Grangerová?“

Hermiona bola šokovaná, že si Malfoy sadol za ten istý stôl ako ona a ešte viac ju šokovalo, že sa s ňou rozprával bez toho, aby ju urážal alebo si z nej robil srandu. „Čo keby som ti povedala, že sa vôbec nezaujímam o to, čo mi chceš povedať? Má to asi niečo spoločné s urážkami alebo je to dokonca čosi sexistické. Nemám záujem.“

Draco jej skutočne venoval úsmev, niečo čo bolo v týchto dňoch vidieť len zriedka. „Čo keby som ti povedal, že si myslím, že by sa ti možno mohlo moje tajomstvo páčiť? Že by ťa možno šokovalo?“

Hermiona mu opätovala úsmev.  „Čo keby som ti povedala, že keď okamžite nevypadneš od môjho stola, zakričím na madam Pinceovú?“ Zavrela svoju knihu a otvorila ústa, pripravená kričať.

Draco tam len sedel, dokazoval jej, že svoju hrozbu nesplní a ono to fungovalo.  Neexistovala možnosť, že by Grangerová vôbec niekedy zvýšila hlas v knižnici, bola pre ňu ako kostol – svätá. „Čo keby som ti povedal, že toto bola tá najhoršia vyhrážka, čo som KEDY počul a nikdy, ani na sekundu, som neuveril, že ju skutočne splníš?“

Hermiona sa sťažka znova posadila. Oči jej nebezpečne žiarili a on ju aj so svojimi otázkami stále viac rozčuľoval. Jediné, čo chcela, bol pokoj a ticho, aby mohla čítať svoju prekliatu knihu! Prečo ju musel vždy niekto vyrušovať? „Čo keby som ťa podplatila, aby si ma nechal samú?“

Draco sa na ňu uškrnul, jeho sivé oči šibalsky tancovali. „Čo keby som povedal, že veľmi pochybujem o tom, že by si mi dala to, čo chcem?“ Mohol vymyslieť milión vecí, ktoré by ju rád nechal urobiť, problém bol v tom, že ona ho neznášala a zrejme by radšej pobozkala zadok paviána.

„Čo keby som povedala, povedz si svoju cenu? Dám ti čokoľvek.“ Oľutovala to okamžite, ako tie slová opustili jej zradné ústa. Čo Malfoy nevedel, bolo to, že keby boli niekde inde – niekde v súkromí – ona by mu pravdepodobne dala ČOKOĽVEK, čo by žiadal. 

Draco sa postavil, rýchlo otočil stoličku, potom skočil na stôl, šmykol sa krížom po vysoko leštenom povrchu a pohotovo pristál na druhej strane stola. Hermiona vyskočila a pri tom takmer zvalila svoju stoličku. „Čo keby som povedal, že chcem olízať tvoj prst?“ Zdvihol jej ochabnutú ruku a prešiel si špičkou jej prsta po svojich jemných perách.  Pomaly vystrčil jazyk a zvodne ho olízal. Malý ston potešenia unikol z hĺbky jeho hrdla.

Hermionino srdce bilo ako o preteky. Nikdy predtým nebola tak blízko neho a bolo to desivé... a vzrušujúce. Vzal je prst do svojich horúcich úst a cítila jeho jazyk krúžiť okolo špičky. „Čo keby... ty. Ja...“ Koktala ako blbec! Pomaly vytiahla svoj prst z jeho úst. „Čo keby som ti povedala, že som práve teraz tak vzrušená, že sa ťa chystám znásilniť presne tu na tomto stole?“

Draco ju chytil za zátylok a silno ju potiahol smerom k nemu, ich pery sa zrazili, ich ruky po sebe navzájom lačne hmatali. Nakoniec prerušil ten bozk, oprel si čelo o jej a obaja ťažko dýchali. „Čo keby som sa opýtal, či stále chceš poznať moje tajomstvo?“

Hermiona sa zľahka zasmiala. Toto bolo absolútne šialené! Boli v knižnici! Okay, bolo takmer po večierke a naokolo nebol nikto, ale jednako! To bola ona, v náručí Draca Malfoya, bozkávala ho, neslušne ho ohmatávala, jeho... čo keby ich niekto prichytil? „Čo keby som povedala, že by som milovala vedieť, čo je to?“

Dracove pery sa vznášali nad jej perami, ktoré chcel zúfalo zajať svojimi. „Čo keby som ti povedal, že každú noc snívam o tom, že ťa držím tak ako teraz? Že ťa tajne chcem bozkávať, dotýkať sa ťa, cítiť tvoje vlasy na mojej tvári.

Hermiona sa postavila na špičky a objala ho okolo krku. „Čo keby som ti povedala, že som vždy chcela to isté?“

Madam Pinceová vyšla spoza rohu s hromadou kníh, ktoré balansovali v jej rukách. „Čo keby som vám povedala, že knižnica je zatvorená a že si na svoje techtle – mechtle musíte nájsť iné miesto?“ zajačala. „A radšej by ste nemali kontaminovať tieto knihy s vašimi sexuálnymi tekutinami!“ Prebodávala ich pohľadom, až dokým neodišli.

„Čo keby sa tá stará striga s niekým vyspala?“ zaujímal sa Draco. „Myslíš si, že by bola potom menšia mrcha?“ Na sekundu bol ticho a potom sa so smiechom opýtal, „Naozaj povedala ´sexuálne tekutiny´?“

Hermiona prikývla a pritom sa tiež smiala. „Čo keby sme sa neskôr vkradli späť do knižnice a rozdali si to priamo na jej stole?“

„Čo keby sme si to nerozdali len na jej stole, ale na každom stole v knižnici?“ Povedal Draco a žmurkol na ňu.

„Čo keby som povedala, že to je dobrý spôsob, ako si zabezpečiť triesky v zadku?“ povedala. „Ale ja som ochotná, keď si ochotný aj ty?“

A takto začala hra „čo keby?“ a pokračuje až dodnes... v knižnici vedľa vás.


What if - Čo keby?



Pokračovanie od autorky Punkindoodle .

Originál:

http://www.fanfiction.net/s/3608444/1/What_If_The_Beginning

http://www.fanfiction.net/s/3604197/1/What_If

Disclaimer: This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.



What if – Čo keby?

Prehlásenie autorky: Nie je to moje.

Draco vkĺzol na sedadlo oproti nej a hrubo plesknutím zavrel jej knihu. „Grangerová, čo keby som ti povedal, že čítaš príliš veľa?“ Vzal tú knihu a vyložil ju na obrovskú vežu kníh, ktoré nebezpečne balansovali na kraji stola.

Hermiona zavrela oči v snahe zadržať stratu aspoň tej málo trpezlivosti, ktorá jej ostala. „Malfoy, čo keby som ti povedala, že viac preferujem knihy pred tvojou spoločnosťou? Sú plné vedomostí, vzrušenia, romantiky a nikdy nie sú nudné.“ Sladko sa na neho usmiala, schmatla svoju knihu z kopy a znova ju otvorila na strane, kde skončila.

„Grangerová, čo keby som ti povedal, že ľudia, ktorí čítajú príliš veľa, majú sklon žiť vo svete fantázie, nikdy nenájdu pravú lásku a zomrú sami v dome plnom mačiek, ako tá Figgovie pani?“ Oprel sa o stôl, jeho brada odpočívala na jeho rukách a zízal na knihu, ktorú ona držala pred svojou tvárou.

Hermiona čítala ten istý riadok desiaty krát. Spôsoboval, že mala problém sústrediť sa. Zvyčajne si počas čítania prestala všímať okolie a nič ju nevyrušovalo. Ľudia rozprávali, ale ona ich jednoducho nepočula. On bol výnimkou a on to vedel. „Čo keby som ti povedala, Malfoy, že si myslím, že nenávidíš, keď čítam, pretože žiarliš?“

Draco prekrútil oči a ľahko sa zasmial. „Čo keby som ti povedal, že to je tá najabsurdnejšia vec, ktorú som kedy počul vyjsť z tvojich úst?“ Zdvihol hlavu a zase jej vytrhol knihu. „Je to nevychované, nepozerať sa na mňa, keď s tebou hovorím.“ Tentokrát držal knihu tak, že ju nemohla získať späť, držal ju blízko svojej hrude ako cenný artefakt.

Hermiona zdvihla inú knihu z kopy a otvorila ju, uškrnula sa naňho a prevrátila oči. „Čo keby som ti povedala, že tá žltá kravata, ktorú máš na sebe, hrozne nesedí s tým sakom?“ Dala knihu pred svoju tvár, dobre vedela, že teraz sa nahnevá. Možno bude naštvaný dosť, aby sa postavil, odkráčal preč a nechal ju na pokoji.

Povedať mu, že nebol chytrý či vzrušujúci bola jedna vec, s tým sa mohol vysporiadať, ale naznačovať mu, že sa nevedel vhodne obliecť, nebolo jednoducho správne – ani to nebola pravda!  „Grangerová, to bolo úbohé. Čo keby som ti povedal, že si práve zranila moje city?“

Hermiona spustila knihu a pozrela naň ho s jedným obočím zdvihnutým. „Ty máš city?“ Falošne sa zasmiala a potom sa vrátila k predstieranému čítaniu. „Čo keby som ti povedala, že si nemyslím, že ty si schopný akýchkoľvek citov?“

Draco sa zaklonil dozadu na stoličke a vyložil nohy na stôl. Klopal svojou topánkou po obale jej knihy, pričom vedel, že jej sakra liezol na nervy. „Čo keby som ti  povedal, Grangerová, že si úplne vedľa?  Ja cítim množstvo veci.“

Hermiona sa vzdala a zabuchla svoju knihu. Udrela s ňou jeho vysoko leštenú čiernu topánku a potom ju položila nabok. „Čo keby som ti povedala, že k tomu, aby som ti mohla veriť, potrebujem nejaký dôkaz?“ Bubnovala nechtami o lakovaný vrch stola a čakala na jeho odpoveď. „Dobre? Povedz mi, čo je to, čo ty cítiš?“

Draco sa na ňu uškrnul, miloval túto malú hru. „Čo keby som ti to ukázal, nie povedal?“ Videl ju červenať sa a myslel si, že to bolo proste trošička rozkošné – len trošku.

„Čo keby som ti jednu strelila a nazvala ťa chorým zvrhlíkom?“

„Čo keby som ti povedal, že som ťa videl červenať sa? Že si myslím, že sa ti páči predstava toho, ako ti presne ukazujem, čo cítim?“

Hermiona sa nepohodlne posunula na svojom mieste. „Čo keby som ti povedala, že by som radšej lízala mačacie hovno, než ťa nechala ukazovať mi čokoľvek?“

Draco sa zachechtal. „Čo keby som ti povedal, že by som miloval vidieť to a dokonca by som šiel do toho odporného odpadkového koša a sám získal ten kus mačacieho svinstva.“ 

Hermiona vedela, že Draco Malfoy by nikdy nešiel kdekoľvek blízko špinavého odpadkového koša. Len myšlienka naňho, ako si zapcháva nos a zdvíha sa mu žalúdok pri vyberaní mačacieho hovna s rukami v rukaviciach – pretože samozrejme, že on by bol mal rukavice – bola najzábavnejšia vec Vôbec. Nemyslela si, že by to Krivolab považoval za zábavné samozrejme! „Čo keby som povedala, že to nie je potrebné, že som práve žartovala?“

Draco sa viditeľne uvoľnil. Očakával, že ho vyzve a on by potom nemal inú možnosť ako sa prehrabávať v krabici s hovnami. Samotný smrad by ho pravdepodobne zabil. „Čo keby som si myslel, že ti vážne chýba zmysel pre humor? Že ty nie si ani trochu zábavná?“

„Čo keby som ti povedala, že jediná zábavná vec na TEBE je tá ohyzdná kravata? Predklonila sa cez stôl a potiahla jasný žltý hodvábny materiál okolo jeho krku. Bola naozaj škaredá a z pohľadu na ňu ju boleli oči.

Draco bol šokovaný, že ona sa ho skutočne dotkla – dobre nie JEHO, ale bolo to dosť blízko. „Čo keby som ti povedal, že ak nenecháš na pokoji moju PERFEKTNE VYROVNANÚ KRAVATU, budeš to ľutovať?“

 „Čo keby som chcela vedieť, ako by si ma to donútil ľutovať?“ Stále držala jeho kravatu a teraz ju potiahla a ťahala ho ďalej krížom cez stôl. „Umieram túžbou vedieť to.“ Postavila sa a poriadne sa naklonila nad stôl. Ťahala ho dokonca ešte bližšie a zvodne sa pritom usmievala.

Jeho tvár bola len kúsok od jej, mohol vidieť jednotlivé mihalnice, mohol cítiť jej šampón - mohol vidieť, aké hebké sú jej pery. „Čo keby som ťa pobozkal, Grangerová?

Hermiona predstierala, že o tom premýšľa. „Hmmmm... To znie lákavo. Čo keby som povedala áno?“

„Potom by som urobil toto,“ povedal, uzavrel krátku vzdialenosť a zachytil tie jej mäkké pery v krásnom nežnom bozku. Odtiahol sa a pozerali si navzájom do očí, srdcia tĺkli, telá brneli. „Čo keby som povedal, že chcem ďalší bozk?“

„Čo keby som povedala, že chcem viac ako jeden bozk?“ Trela špičku svojho nosa o jeho. Zavrela oči, milovala byť tak blízko neho. To ako voňal, to ako šalela z jeho malých hier každú noc potom, čo prišiel domov z práce.

„Čo keby som sa opýtal mojej žhavej sexy manželky, či to chce opäť robiť v knižnici?

Hermiona sa rozohnala rukou a jednou ranou zrazila vežu z kníh na zem. „Čo keby som povedala, že dokážem vymyslieť lepšie využitie pre túto smiešnu kravatu?“ Pomaly vyliezla na stôl a začala ho zbavovať jeho saka.

„Čo keby som ti povedal, že som ten najšťastnejší muž na zemskom povrchu?“

„Čo keby som ti ukázalA ako šťastný si?“ Povedala a stiahla ho k sebe.

Ráno domáci škriatkovia prišli zapáliť oheň a poupratovať. Poobzerali sa po roztrúsenom šatstve a potom na svoju pani a pána, ktorí spali nahí na stole.

„Čo keby to robili v svojej spálni ako normálni ľudia?“ povedal jeden domáci škriatok, keď zapaľoval oheň.

„A čo je dôležitejšie, čo keby nosil lepšie vyzerajúce kravaty?“ povedal druhý, keď zdvihol dohora zauzlený kus žltého hodvábu a obaja sa zasmiali.