X X

Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Úvod



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist

Žáner: romantika

Obdobie: po Rokforte

Prístupnosť: od 15 rokov

Snamione



Zhrnutie: Hermiona nie je spokojná s posledným zákonom schváleným ministerstvom. Rozhodne sa, že vezme veci do vlastných rúk. Je to odpoveď na výzvu „Manželský zákon“.

Táto poviedka bola zverejnená v roku 2004, pred vyjdením HP6. Autori ff považovali v tom čase Severusa Snapa za čistokrvného.

Pozn. prekladateľa: Čarovný advent a rozprávkové Vianoce sú síce už za nami, no pre všetkých, ktorým je blízke heslo: „Romantiky nie je nikdy dosť,“ je tu od Nového roka pripravená krátka kapitolovka od známej autorky HP fanfiction Rilly. Užite si ju!

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Rilla.



1. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



A/N: Toto je moja odpoveď na výzvu týkajúcu sa manželského zákona. Je to môj pohľad na skutočnosť, ako môže kanonická Hermiona reagovať na takýto zákon.

 

1. kapitola

 

Hermiona sa oprášila, vstala a potriasla hlavou, zem pod jej nohami pokryla spŕška suchých hnedých listov z jej vlasov. Vždy bola dobrá v premiestňovaní, no tentoraz si len matne spomínala na miesto, kam mala namierené a bola vďačná, že dorazila bez toho, aby sa rozštiepila. Chatrč bola nedokonale opravená; rozpadala sa a rúcala od roku, kedy ju rád použil pri organizovaní Voldemortovho pádu. Vedela, že bude opustená a jediný, kto ju tu nájde, bude Dumbledore. Bola si istá, že pochopí jej dôvody, prečo ju použila.

Nebolo to bohviečo a stále nevedela, kde zoženie jedlo, keď jej dôjdu skromné zásoby, ktoré mala v taške. No aspoň jej prútik... a dôstojnosť zostali neporušené. Nemohla uveriť, že ten zákon naozaj prešiel. Vari celý čarodejnícky svet úplne zošalel? Asi áno. No to ju nezastaví. Bude toho treba oveľa viacej než nejaký smiešny zákon proti verejným protestom, aby jej zabránil pracovať na zrušení toho hrozného manželského zákona.

Po vlaňajšej Voldemortovej drvivej porážke sa Hermiona stala v čarodejníckom svete neslávne známou postavou. Pokiaľ išlo o ministerstvo mágie, bola verejným nepriateľom číslo jeden. Krátko po tom, čo Cornelius Fudge vyhlásil Veľkú Britániu za územie bezpečné pred smrťožrútmi a ich vodcom, bol prijatý nový zákon. Jeho cieľom bolo zníženie veľkého počtu šmuklov, mŕtvonarodených detí a neplodných čarodejníkov tým, že prinúti čistokrvných a muklorodených, aby sa spolu zosobášili. Manželstvo jasne vymedzil ako partnerstvo medzi čarodejnicami a čarodejníkmi narodenými zo zväzku čistokrvných a tými, ktorí mali aspoň jedného rodiča muklovského pôvodu so zámerom plodiť detí. Domnievala sa, že Fudgeovi načisto preskočilo, ak sa nazdáva, že verejnosť ten nápad prijme.

No na jej prekvapenie ho prijala. Potom si uvedomila, že v jej generácii bolo priveľa čarodejníc a čarodejníkov, pre ktorých boli Weasleyovci vzorom ideálnej rodiny a čokoľvek, čo sa od neho odlišovalo, nebolo skrátka správne. Podľa všeobecného názoru nebolo manželstvo ničím iným než zákonnou dohodou pre chov v zajatí. Nielenže by bola nútená vydať sa za ktoréhokoľvek čarodejníka, ktorý by ju požiadal o ruku, no tiež by s ním musela mať deti. V dvadsiatich dvoch rokoch bolo rodenie detí tým posledným, nad čím premýšľala; ležalo na spodku rebríčka za súčasnou kariérou, lobovaním za SOPLOŠa a privyrábaním si u svätého Munga ako výskumníčka kúziel.

Otvorila tašku a veci, ktoré našla vnútri, vyložila na starý ošarpaný stôl. Zväčšila hromadu pergamenov a povzdychla si nad počtom mien na zozname. Z tohto miesta bude ťažké postarať sa o všetky tie muklorodené čarodejnice, ktoré ju požiadali o pomoc, no verila si, že to dokáže. Veď doteraz sa ukázalo, že je oveľa jednoduchšie pracovať so skupinou čarodejníc, ktoré chcú, aby im pomohla, než s domácimi škriatkami, ktorí sa zdali byť odhodlaní odolať každému pokusu o ich oslobodenie.

Hneď, ako manželský zákon vstúpil do platnosti, Hermiona založila SUNM - Spolok za ukončenie nútených manželstiev. Keď sa etablovala ako vedúca osobnosť v hnutí proti tomuto zákonu, zistila, že sa na jej pomoc spolieha veľký počet muklorodených čarodejníc a čarodejníkov a prekvapujúce množstvo čistokrvných. Harry s Ronom boli prví, ktorí sa k nej pridali. Harry bol po vojne ešte známejší než predtým a spolu s Ronom využili svoju slávu, aby usporiadali úplne verejný svadobný obrad, na ktorom si vzali za manželky Ginny a Lunu. Keďže sa všetci narodili zo zväzku dvoch čarodejníckych rodičov, bol to odvážny akt občianskej neposlušnosti, s ktorým sa Fudge len tak ľahko nezmieril. Nemohol sa verejne obuť do Chlapca, ktorý dvakrát prežil, preto sa zameral na rozklad Hermioninej organizácie.

Zodvihla brko, preškrtla záhlavie na prvom pergamene a napísala „PAROM – Prvá aliancia revolučného odboja muklorodených“. Začínalo to byť vážne. Muklorodení, ktorí odmietli dodržiavať zákon, boli uväznení, alebo im boli zlomené prútiky. Pravdaže pri čistokrvných platil iný meter, tí mali pri výbere partnera oveľa väčšiu voľnosť. Okamžite sa pustila do práce, kontrolovala mená na zozname a pripravovala listy, čo doručí sova. Mala súpis mien čarodejníc a čarodejníkov, ktorí boli ochotní poskytnúť muklorodeným bezpečný úkryt, až kým nedôjde k pozastaveniu platnosti zákona a vyzeralo to, že bude potrebovať každý jeden z nich a ešte aj ďalšie.

Usilovne pracovala, dokiaľ dávno neminul čas večere a nepocítila bolesť v žalúdku. Otvorila tašku, vytiahla sendvič a usadila sa, aby sa najedla. Povzdychla si. Bude to ťažká práca. Bude musieť pokračovať v organizovaní záležitostí z tajného miesta, až kým zákon nebude zrušený. Dúfala, že zostane na očiach verejnosti čo najdlhšie, ale po Azkabanu hodnom priestupku za verejný protest proti novému zákonu a žiadosti o jej ruku od Luciusa Malfoya v mene jeho syna bolo lepšie sa na chvíľu niekam zašiť.

Pri pomyslení, že sa stane pani Malfoyovou a bude z nej vyliezať jedno svetlovlasé dieťa za druhým, ju zamrazilo. Draco ju sotva vedel vystáť väčšmi než ona jeho a bola si istá, že Lucius tú žiadosť podal len pod tlakom ministerstva, aby získalo niekoho, kto ju umlčí. Tí ľudia zrejme klesli tak hlboko, že mu ponúkli predčasné prepustenie z Azkabanu, ak im vyhovie. Až doposiaľ jej priamočiarosť a vehementný odpor proti manželskému zákonu udržali prípadných žiadateľov ďaleko od nej.

Hlasné puknutie v druhej miestnosti strhlo jej pozornosť späť do prítomnosti. Chňapla po prútiku a vybehla von, aby sa bránila. Ak ju už ministerstvo našlo, nevzdá sa bez boja. Keď vpadla do toho, čo zostalo zo stiesnenej obývacej izby a zaujala šikovný bojový postoj, ocitla sa tvárou v tvár profesorovi Snapovi.

„Čo tu robíte?“ Zaškľabil sa na ňu a ignoroval skutočnosť, že mu prútikom mierila na hrdlo. Vyzeral ešte nespokojnejšie, že ju vidí, než zvyčajne.

„Taktiež vás zdravím, pán profesor,“ ozvala sa a pomaly spustila prútik. „Myslím, že dôvod, prečo som tu, je úplne jasný každému, kto odoberá Denný Prorok. Ten absurdný zákon ma dočasne zahnal do kúta.“

„Takže sa zdá, slečna Grangerová, že sme tu z rovnakého dôvodu.“

„Čo tým... ach! Vy ste zranený!“ Ukázala na dlhú ranu, ktorú mal vrezanú cez kabát do ramena.

„Nemyslím, že to je dôvod vášho znepokojenia, slečna Grangerová.“

„Vari som povedala, že som znepokojená?“

„Ako som mohol zabudnúť, že vašou jedinou obavou v poslednom čase je zachraňovanie si vlastnej drahocennej kože pred ministerstvom.“

„Ako sa opovažujete? To je úplná nepravda. Stále si môžem robiť svoju robotu z tohto miesta, ďakujem pekne. Neopustím tých, ktorí ma potrebujú.“

„Aké obetavé.“ Jeho slová boli uštipačné, no všimla si, že krúti ramenom zranenej ruky.

„Ste si istý, že to zvládnete?“

„Samozrejme, že zvládnem!“

„Ako sa to stalo?“ spýtala sa a uvedomila si, že netuší, prečo Snape stojí uprostred jej nového hlavného stanu.

„Cestou sem som sa zaplietol do súboja.“ Díval sa na ňu namyslene, akoby vedel niečo, čo ona nie.

„Do súboja? S kým?“

Znechutene si povzdychol. „Môj otec sa rozhodol podať žiadosť o uzavretie manželstva v mojom mene. No ako sa zdá, bola tam ešte iná strana zaujímajúca sa o tú istú čarodejnicu. Pretože nereagovala ani na jednu zo žiadostí, padlo rozhodnutie, že najlepší spôsob, ako vyriešiť spor, je duel. Keďže je môj otec príliš senilný na to, aby vrhol poriadnu kliatbu, otec druhého žiadateľa prišiel za mnou.“

„A vy ste bojovali za česť vašej dámy?“ spýtala sa a znechutene zvraštila tvár.

„To sotva. Som z toho absurdného zákona zhnusený rovnako ako z vás.“ Uvažovala, ako dokázal tak ľahko prekrútiť súhlasný výrok na urážku. „Avšak to neznamená, že sa nenaštvem, keď ma vytočia.“

„Takže ste vyhrali?“

„Prirodzene.“

„Prirodzene,“ napodobnila ho a pozorovala prižmúrenými očami. „Prepáčte, ale prečo mi to vlastne hovoríte? Nevychádzame spolu práve najlepšie.“

„Slečna Grangerová, vari nie ste vôbec zvedavá, pokiaľ ide o identitu čarodejnice, s ktorou som v súčasnosti zmluvne dohodnutý?“

„Nechajte ma hádať... madam Sproutová? Je muklorodená, však?“

„Oveľa horšie.“

„Neviem. Kto iný by to mohol byť?“ Jeho úškrn jej ani zamak neupokojil zodvihnutý žalúdok.

„Dám vám indíciu. Je to mladá žena, ktorá je tak posadnutá svojimi vznešenými ideálmi a idiotskou túžbou zachrániť svet, že je príliš hlúpa, aby zabránila zverejneniu svojho mena v novinách, kde by ho mohol vidieť nejaký bláznivý, vetchý starec a rozhodnúť sa, že sa mu zdá byť dobrou voľbou pre jeho syna.“

Hermionina tvár nadobudla mŕtvolne biely odtieň.

„Je to tak, slečna Grangerová. Mal som súboj s Luciusom Malfoyom. Podľa ministerstva sme my dvaja teraz zasnúbení.“

V miestnosti zavládlo mrazivé ticho. Opatrne naňho pozrela, sledovala toho štíhleho, umasteného, sebavedomého čarodejníka s rukami prekríženými na hrudi, ktorý akoby čakal, že upadne do mdlôb. Namiesto toho sa mu zahľadela do očí a urobila niečo, čo by dokázala iba hŕstka čarodejníc, ak by čelila vyhliadke zasnúbenia so Severusom Snapom. Hermiona Grangerová sa rozosmiala.



2. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



2. kapitola

 

„Asi vám to pripadá zábavné, slečna Grangerová?“ vybuchol a snažil sa zachovať posledné zvyšky dôstojnosti pred chichotajúcou sa dievčinou.

„Prepáčte, pán profesor,“ ozvala sa. „To len to pomyslenie, že vy... a ja! Ste tou poslednou osobou, s ktorou by som si dokázala predstaviť byť zasnúbená.“ A znovu sa hystericky rozosmiala, až ju pichalo v boku, keď sa snažila chytiť dych a pozrieť mu do očí.

Snapa to nepobavilo, no neveril, že nájde tie správne slová, aby vyjadril znechutenie nad jej správaním. Nepomohlo by prekliať ju do najhorúcejších pekiel; nemal náladu vymýšľať, čo urobiť s telom. Jeho otec ju pravdepodobne pokladal za dobrú partiu pre neho, túto smiešnu, bláznivú mladú ženu s jej nesplniteľnými ideálmi: oslobodzovanie domácich škriatkov ako kariéra kariér! Ach áno, tento senilný, pochabý starec, Maxentius Snape, sa prejavil ako väčšie bremeno než ten nevraživý, zlomyseľný chlap, akým bol v mladšom veku.

„No, ak ma ospravedlníte, mám neodkladnú prácu a vy máte určite tiež ďalšie povinnosti, ktoré musíte zvládnuť pred zotmením,“ riekla napokon a otočila sa, aby odišla z miestnosti.

„Nerád som poslom zlých správ, ale nikam sa nechystám. Vy môžete byť tou, ktorá si nájde nové ústredie pre svoj mini projektík.“

Zvrtla sa na päte v záplave hustých hnedých vlasov a prebodla ho pohľadom. „Neodídem. A keby vás náhodou zradila pamäť, bola som tu prvá a mám v úmysle tu zostať.“

„Robte, ako myslíte, slečna Grangerová, no ja takisto neodídem.“

„Aký to teraz dáva zmysel? Nebola som to ja, pred kým ste chceli uniknúť, keď ste sem prišli?“

Na tvári sa mu vystriedalo niekoľko odtieňov červenej a Hermiona si zahryzla zvnútra do pery, aby sa nerozosmiala. Vôbec teraz nechápala, prečo sa ho kedysi bála. Pôsobil temer komicky, keď bol takýto napajedený.

„Prišiel som sem, aby som unikol tomu prekliatemu ministerstvu, aj keď pripúšťam, že ste boli poslednou čarodejnicou, na ktorú som chcel naraziť!“ Jeho hlas mal síce nebezpečné zafarbenie, ale keď na ňu tak zlostne hľadel spoza svojho zobákovitého nosa, vedela si ho predstaviť iba ako poriadne nakokošeného papagája.

„Takže, kto sa teraz bojí, aby si zachránil svoju drahocennú kožu? Chystáte sa tu skrývať dokiaľ niekto, kto je ochotný vynaložiť svoje úsilie, dokáže zrušiť zákon?“ Jej slová boli jednoznačnou výzvou a on neváhal s odpoveďou.

„Som tu, pretože existujú určité veci, ktoré ministerstvo nemá právo vedieť.“

„O čom to, pre Merlina, hovoríte?“

„Istotne niekto, kto vyhlasuje, že preštudoval manželský zákon tak dôkladne ako vy, bude presne vedieť, čo ministerstvo požaduje od potenciálnych nápadníkov.“

„Ani zďaleka nie toľko, čo požaduje od potenciálnych neviest. To mi môžete veriť, pán profesor. Nebolo by potrebné, aby ste svoje telo zmenili na liaheň pre „dobro“ čarodejníckeho spoločenstva.“

Vytasil prútik, namieril ho na ňu a podišiel pár krokov dopredu.

„Mám za sebou veľmi dlhý deň, slečna Grangerová. Zatiaľ nejdem nikam. Domnievam sa, že sme si toto miesto vybrali z rovnakých dôvodov.“

„Nachádza sa v ústraní, nie je na mape a ministerstvo netuší, že existuje,“ povedala rozhodne.

„Presne tak! Myslím, že je teraz vo vašom najlepšom záujme ustúpiť nabok a dovoliť mi prejsť. Netúžim strácať čas postávaním a handrkovaním sa s vami.“

„Fajn,“ riekla, odstúpila nabok a pokynula mu, aby prešiel cez dvere. Uvedomila si, že má so sebou len jednu malú tašku a uvažovala, čo plánuje robiť, aby si vyplnil čas strávený tu. Vŕtalo jej v hlave, prečo vlastne uteká; profesor Snape jej nikdy nepripadal ako typ čarodejníka, ktorý sa skrýva pred hrozbou. Nemohla si pomôcť a pobavene si odfrkla, keď jej napadlo, že ona bola tou hrozbou, pred ktorou utekal.

Len čo sa vzdialil do odľahlej miestnosti v zadnej časti chatrče, pustila sa znovu do práce. Dorazila Hedviga a vyčkávala na okne. Vzala si od sovy lístok, ktorý jej poslal Harry, a dala jej pár kúskov kôrky zo sendviča.

 

Ahoj Hermiona,

dúfam, že si to tam zabezpečila. Možno sa k tebe čoskoro pripojí Ron s Lunou. Hovorí sa, že Fudge urobí všetko potrebné, aby ťa dostal z úkrytu (za tie útržky informácií môžeš poďakovať Arturovi). Domnievame sa, že jeho ďalším krokom môže byť zatknutie Rona a Luny. Ginny a ja sme ešte stále priveľmi na očiach verejnosti.

Neviem, ako by som ti to povedal, Hermiona, takže s tým rovno vyrukujem. Bola tam ďalšia žiadosť o ruku; dorazila dnes ráno. Hneď ako ju ministerstvo dostalo, predčasne prepustili Malfoya z Azkabanu, aby o teba bojoval v súboji. Boli tam traja svedkovia, ktorí podali správu, že Malfoy ten súboj prehral, takže dobrou správou je, že sa nemusíš vydať za Draca. Zlou správou je, že si teraz zasnúbená s profesorom Snapom. Išiel som rovno na ministerstvo a žiadal, aby to zasnúbenie okamžite anulovali. Bohužiaľ si myslím, že som narobil viac škody než úžitku, pretože len čo si Fudge všimol, aký som vytočený, zdalo sa, že to považuje za dobrý nápad.

Ale buď bez obáv; čoskoro budeme mať tento zákon zrušený. Hlavu hore, Hermiona! Ginny priložila k listu zoznam muklorodených čarodejníc, ktoré hľadajú tvoju pomoc. A veru ich nebolo málo. Určite bude mať zanedlho pre teba viac mien.

Uvidíme sa čoskoro.

S pozdravom

Harry

 

Hermiona položila lístok na stôl a ticho sa zasmiala. Nielenže bola zasnúbená so Severusom Snapom, v tejto chvíli s ním zdieľala časť domu. Aké absurdné! Bol rovnako nevrlý a nepríjemný, ako si ho pamätala. Práve uvažovala na tým, aký šialený musí byť jeho otec, ak videl jej fotku v novinách a napadlo mu, že by mohla byť pre jeho syna dobrou partnerkou. Sťažka si povzdychla a rozvinula zoznam od Ginny. Bolo na ňom príliš veľa mien a ona nemala dostatok miest, aby tam tieto čarodejnice poslala. Situácia začínala byť zúfalá: ten zákon musí byť stopnutý. Aj keď bola teraz zasnúbená!

Harryho hlúpa chyba jej v dlhodobom časovom horizonte neublíži, tým si bola istá. Určite sa neplánovala vydať za Snapa, ministerské nariadenie sem alebo ta. Skrátka sa čudovala, že jej nepovedal, prečo bol vlastne tu. Čo to ministerstvo požadovalo od potenciálnych ženíchov? Potom jej to došlo: ak Snape nebol predtým na zozname slobodných čistokrvných čarodejníkov, a mohli ho dosť dobre prehliadnuť pre jeho vyšší vek, bol na ňom teraz. To znamenalo, že mal desať dní po odmietnutí žiadosti, s čím evidentne počítal, aby si vybral ďalšiu potenciálnu nevestu.

To jej ponechalo priestor na premýšľanie nad veľmi zaujímavým problémom. Nemala v úmysle vydať sa za Snapa, ale ak by to neurobila, ponechala by ho osudu, s ktorým morálne nesúhlasila. Prinajmenšom mala tú výhodu, že mohla opustiť čarodejnícky svet, ak by bola prinútená. Snape bol čistokrvný; nemal by ani potuchy, ako prežiť ako mukel. No nehľadiac na to, ako čestne zvažovala celú záležitosť, manželstvo so Severusom Snapom neprichádzalo do úvahy. A keďže to bola momentálne jeho jediná možnosť, vyzeralo to, že v tejto malej chatrčí zostanú spolu trčať relatívne dlho.

Povzdychla si nad vyhliadkou, že bude mať v dome takého nevrlého hosťa, sadla si pred papiere a pustila sa do urputnej práce pokúsiť sa spraviť zázrak.



3. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



3. kapitola

 

Hermiona sedela za stolom a pozorovala dvojicu pred sebou. Thomas Rendell-Grace a Carolyn Smytheová sa nervózne držali za ruky a prosebne na ňu hľadeli. Ak existovalo niečo, čo na svojej práci neznášala, boli to tie veľké očakávania, čo na ňu doľahli s každým muklorodeným párom, ktorý potreboval jej pomoc. Teraz, keď sa všetky tie záležitosti na seba nabaľovali, nebola si istá, či to dlhodobo zvládne. Netešila sa na prvý pár, ktorý bude musieť odmietnuť.

PAROM v podstate stratil všetku podporu čistokrvných, ktorú si jeho predchodca získal. Ukázalo sa, že čistokrvní čarodejníci, ktorí tvrdili, že sú proti novému zákonu, boli proti nemu len teoreticky. Len čo boli vyzvaní, aby svoje takzvané presvedčenie vyjadrili v praxi, zistili, že je oveľa ľahšie plávať s prúdom. Predpokladala, že opustiť čarodejnícky svet, ako to urobil Snape, nie je pre väčšinu čistokrvných vhodnou alternatívou, takže urobili, čo čo museli, aby prežili. Snape bol vlastne jediným čistokrvným čarodejníkom, o ktorom vedela, že sa dôrazne vzoprel proti zákonu. Uvedomila si, že ich tam vonku môže byť viac, ale celkom iste si k nej neprídu po pomoc, nie k muklorodenej.

„Carolyn,“ ozvala sa, „stále si rokfortskou študentkou, je tak?“

Dievčina nervózne prikývla. „Áno som. Plnoletosť dovŕšim až v októbri, ale už je na ministerstve podaných niekoľko žiadostí na moje meno.“

Hermiona si zachmúrene povzdychla. Vedela pochopiť, prečo bola Carolyn taká žiadaná; bolo to krásne dievča. Veľké modré oči sa jej naplnili slzami, keď stisla priateľovu ruku, hladké gaštanové vlasy jej padali na plecia. No ešte stále bola študentkou. Podľa Hermiony bolo najväčším výsmechom tohto zákona, že študentka, ktorá má celý život pred sebou, bude sa musieť vytratiť, aby produkovala deti pre „dobro čarodejníckeho sveta“. Nebála sa až tak o dospelé čarodejnice; tie si zatiaľ vedeli dať rady, no tieto mladé netušili, kam majú ísť a na koho sa majú obrátiť.

„A ty, Thomas, ty si tiež študentom? Tak ste sa zoznámili?“

„Áno. I keď budem len šiestak.“

„Chápem. To by mohlo predstavovať problém. Uvedomujete si, že ak sa chcete skrývať, budete musieť odísť zo školy, ak zákon nezrušia pred začiatkom školského roka? Z akých ste fakúlt?“

„Z Bystrohlavu, obaja,“ odvetila Carolyn.“

„A nemáš žiadne výhrady voči tomu, že vymeškáš z vyučovania, ak to bude nutné?“

Carolyn si zahryzla do pery. „Nuž, tento rok ma čakajú MLOKy, nerada by som ich prepásla. Ale, ale – nie som pripravená na manželstvo. To by bolo horšie.“

„Nuž, nemala by si si vyberať medzi týmito dvoma možnosťami!“ povedala Hermiona pevne. „Práve preto sme tu. No kým nedocielime zrušenie toho zákona, našou najlepšou voľbou bude ukryť vás na nejakom tajnom mieste. Nepovedali ste nikomu, že sem idete, však?“

Obaja študenti pokrútili hlavami.

„Dobre. Môžete sa na zvyšok prázdnin vrátiť domov. Nebude potrebné, aby sme vás hneď skryli. S trochou šťastia zákon už nebude existovať, keď Carolyn dovŕši osemnásť rokov. Dovtedy neodpovedaj na žiadne žiadosti, ktoré prídu. Oznám ministerstvu, že sa nerozhodneš, pokým nebudeš plnoletá. Ak zákon nezrušia, vráť sa do školy, ako keby sa nič nedialo. V posledný septembrový týždeň pošlem po vás Harryho. Pamätáte sa z Rokfortu na Harryho Pottera, však?“ Obaja presvedčivo pokývali hlavou a Hermiona sa cítila trochu hlúpo, keď si uvedomila, že by vedeli, kto je Harry bez ohľadu na to, kam chodili do školy. „Fajn, myslela som si to. Takže... predpokladám, že by ste chceli zostať spolu?“

„Ach áno,“ prisvedčila Carolyn.

„Určite!“ pridal sa Thomas.

„Hotoví Rómeo s Júliou!“ Snape stál vo dverách, v rukách šálka s kávou a na tvári pricapený posmešný úškrn.

Kde zohnal kávu? čudovala sa a odrazu si uvedomila, ako veľmi jej chýba ranná kávička.

„Profesor Snape!“ Thomasovi padla sánka a vrhol vydesený pohľad na profesora, potom sa zadíval späť na Hermionu.

„Odobral by som Bystrohlavu body za to, že vyzeráte ako pomerne nevábna gupka, pán Rendell-Grace, no našťastie pre vás do začiatku školského roka zostáva ešte mesiac.“

„Č-čo tu robíte, pán profesor?“ spýtala sa Carolyn slabým hláskom.

Snape k nej otočil pohľad a Hermiona po očku pozorovala, ako sa dievčina zapýrila. V žiadnom prípade mu nedovolí, aby tých študentov slovne napádal a zastrašoval v jej bezpečnom úkryte.

„Pozri, Carolyn,“ riekla nechutne sladkým hlasom. „Profesor Snape je tu z rovnakého dôvodu ako ty. Vieš, nielen muklorodení doplácajú na to, že bol tento zákon prijatý.“ Kútikom oka videla rozpaky, ktoré sa objavili na Snapovej tvári. „Aj čistokrvní potrebujú ochranu od PAROMu.“

Profesor hlučne vyprskol dúšok kávy, a keď naňho Hermiona pozrela, videla, ako si ju utiera z prednej strany kabáta. Vzhliadol hore, aby na ňu nahnevane zazrel a potom pokračoval v čistení.

„Takže,“ pokračovala, len čo potlačila úškrn a otočila sa späť k dvojici za stolom, „priniesli ste si prenášadlo, aby ste sa mohli vrátiť domov?“

Carolyn vytiahla veľkú lesklú mincu.

„Výborne. Ak už nemáte žiadne ďalšie otázky, môžete ísť.“

Obaja nervózne pozreli na Snapa a potom obrátili pozornosť späť k Hermione. „Veľmi pekne ďakujeme, slečna Grangerová,“ ozval sa Thomas.

„Áno, ďakujeme.“

O pár minút neskôr boli preč a Hermiona sa zlostne oborila na Snapa, ktorý ju pozoroval, očakávajúc príval jedovatých slov.

„Ako sa opovažujete takto sa k nim správať? Je mi jedno, či sú to vaši študenti! Nemali ste právo zastrašovať ich, keď sem prišli, aby našli bezpečné miesto! Čo na to poviete?“

Snape ju pobavene pozoroval a uvažoval, ako je možné, že bola ako Molly Weasleyová počas zlého dňa.

„PAROM, slečna Grangerová?“ spýtal sa a zodvihol obočie.

„Áno. Prvá aliancia revolučného odboja muklorodených. Je to problém, pán profesor?“

„Vôbec žiadny,“ odvetil, držiac šálku oboma rukami. „Tak vás zanechám vášmu Paromovi.“

Otočil sa na päte a skôr, než stihla vyriecť ďalšie slovo, vrátil sa do rozpadnutej kuchyne.

Hermiona cítila, že jej horia líca. Ako to, že si to nevšimla? Vedela, že názov SOPLOŠ bol dosť nešťastný, ale ponechala ho natruc Harrymu a Ronovi a ich ustavičným posmeškom. No toto, toto bolo oveľa horšie... A dala priestor Snapovi, aby na to poukázal. Živo si vybavila spomienku na urážku, ktorú utrúsil, keď jej vo štvrtom ročníku kliatba náhodou zasiahla zuby.

No tentokrát mu nedovolí, aby ju porazil. Aj keby potreboval jej pomoc, nebude mať nad ňou navrch. Ak sa budú naďalej deliť o tento dom, buď bude šéfovať ona, alebo to bude vzťah založený na rovnoprávnosti. Pochybovala, či to druhé je so Snapom možné. Rozhodla sa, že bude ignorovať jeho netaktnú poznámku a pobrala sa za ním do kuchyne.

„Kde ste tú kávu zohnali?“ spýtala sa.

„Doručili mi ju domáci škriatkovia,“ zaškľabil sa, položil prázdnu šálku na pult a prekĺzol okolo nej von z miestnosti.

„Pýtala som sa vážne,“ ohradila sa a ponáhľala sa za ním, aby ho dostihla.

Dostal sa na druhý koniec chatrče a otočil sa k nej, snažiac sa skryť skutočnosť, že v tejto chvíli vlastne nemá kam ísť, ani čo robiť.

„Som čarodejník, slečna Grangerová. Kde som ju podľa vás zohnal? Vari už vaša bystrá myseľ nefunguje?“

„Nikdy som nepočula o žiadnych kúzlach na prípravu kávy,“ povedala vecne.

„Upozornite médiá! Kúzlo skrátka nemôže existovať, ak o ňom Hermiona Grangerová nikdy nepočula.“

Nevrlo zavrčala: „Nemám na to čas. Len som vám chcela dať vedieť, že mám v taške sendviče, ak by ste vyhladli. Nevšimla som si, že by ste od včerajšieho príchodu niečo jedli, a tak som usúdila, že musíte byť hladný.“

Rýchlo vyšla z miestnosti a vrátila sa k práci pre PAROM, ktorý sa ocitol vo vážnom ohrození okamžitej zmeny názvu.

Usilovne pracovala až do neskorého večera, opakovane posielala chuderku Hedvigu – zapožičanú od Harryho – s ospravedlňujúcimi listami k muklorodeným čarodejniciam. Oznámila im, že urobí všetko pre to, aby našla viac bezpečných úkrytov, no zatiaľ im mohla len poradiť, aby nereagovali na žiadne žiadosti o manželstvo. Neúnosná diskriminácia tohto zákona ju ku koncu večera tak štvala (veď prečo by si čarodejnice nemohli vybrať manžela), že prepustila Hedvigu s ďalšou kôrkou chleba, zosunula sa na svoj provizórny písací stôl a navyše doň párkrát udrela čelom.

Zavrela oči a povzdychla si. Minulú noc spala na páchnucej pohovke v obývacej izbe. Snape šiel spať hore a ona sa mu chcela za každú cenu vyhnúť. Pomyslela si, že možno dnes večer naberie odvahu a požiada o spálňu na poschodí. Jej plán sa však nikdy nenaplnil, pretože zaspala s lícom pritlačeným k popísanému hárku pergamenu pod hlavou.

Keď sa o niekoľko hodín neskôr prebudila v tme, vedľa zoznamu mien stála šálka s horúcou kávou.



4. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



4. kapitola

 

Severus sa nasledujúce ráno zobudil na krik, ktorý sa rozliehal zdola. Najskôr ho prekvapilo, že ten hlas neznel ako Hermionin. Bol prenikavý, piskľavý a plný hnevu.

„Prečo by mi Potter dal to hlúpe prenášadlo, ak nemôžeš urobiť nič, aby si mi pomohla?“ zajačala čarodejnica.

Počul, ako Hermiona kokce chabé vysvetlenie, zatiaľ čo žena na ňu ďalej ziapala. V duchu sa pousmial, pomaly sa obliekol a našiel si čas, aby si umyl tvár a učesal vlasy, až potom sa pobral dole. Nedokázal odolať nutkaniu predviesť veľkolepý vstup na tú malú nepokojnú scénu. Niekto ušľachtilejší by asi zareagoval vľúdnejšie, ale on nikdy nebol človekom, ktorého by zaujímalo, že vybočí z bežných medzí.

Keď dorazil do jedálne, zistil, že Hermiona sa chráni pred rozzúrenou čarodejnicou za stolom, kde sa prehrabovala v pergamenoch a hľadala niečo, čo tam očividne nebolo.

„Načo si ma sem priviedla, ak pre mňa nemôžeš nič urobiť?“

„Stále ti ponúkame právne poradenstvo. Ešte existujú možnosti, ako odložiť svadbu...“

„Odložiť? Nechcem odklad! Chcem tú prekliatu vec zrušiť!“

„M-mrzí ma to, Violet, nemáme dosť bezpečných miest, aby sme ťa ihneď schovali. Pracujeme na tom. My...“

„MY? Akí my? Pokiaľ viem, si v tejto zastrčenej, polorozpadnutej diere len ty. Tvoja organizácia je na smiech! Čo sa mňa týka, môže ministerstvo žiadať tvoju hlavu! Si celkom nanič!“

Hermionine oči sa naplnili slzami a začala sa chvieť. Ako sa jej tá ženská opovažuje hovoriť také veci po tom všetkom, čo pre ňu urobila? Otvorila ústa, aby sa bránila, no skôr než stihla prehovoriť, prerušil napätie v miestnosti hlbší hlas.

„Ale no tak, slečna Crossová, patrí sa takto rozprávať s niekým, kto sa vám snaží pomôcť?“

Violet Crossová vyskočila, otočila sa a sledovala, ako Snape vtrhol do izby. Pozrel zvrchu na bývalú študentku a vychutnával si ten strach, ktorý u bifľomorčanky dokázal stále vyvolať.

„Pán profesor! Netušila som, že ste tu. Len som s Hermionou prehodila pár slov.“

„To bolo trošku viacej než pár slov, nemyslíte, slečna Crossová?“

„No... ja len... prišla som sem po pomoc... a...“

„A slečna Grangerová vám ju v súčasnosti nie je schopná zaistiť, je tak?“

Čarodejnica si zahryzla do pery a prikývla.

„Potom asi budete musieť prijať rady, ktoré je vám ochotná poskytnúť, vrátiť sa domov a počkať na ďalšie pokyny. Mali by ste sa považovať za šťastnú, slečna Crossová, že máte organizáciu slečny Grangerovej na svojej strane. Ak by jej náhodou šéfoval niekto iný, nezaručil by som vám, že by ste po tom výbuchu odišli z tejto schôdzky v jednom kuse.“

Dievčine trvalo asi pol minúty, kým zašmátrala vo vreckách, vytiahla prenášadlo a zmizla.

Hermiona nahlas potiahla nosom, sadla si za stôl a pevne si prekrížila ruky na hrudi.

„Predpokladám, že ste na seba hrdý, však?“ spýtala sa s prižmúrenými očami.

„Čože, slečna Grangeová? Nevravte mi, že ste naštvaná, lebo ste si nedokázali sama vybojovať svoju malú bitku.“

„Snažila som sa neznepriateliť si ju! Posledné, čo potrebujem, je, aby sa ministerstvo dozvedelo, že ma videla.“

„Potom by ste možno mali dôkladnejšie lustrovať návštevníkov.“

„A ako presne to mám robiť?“

„Vy ste strojcom tohto plánu, slečna Grangerová. Prídete na to.“

„Ste nemožný! Keby som nemala svedomie, vyhodila by som vás rovno na ulicu!“

„To by som rád videl, vy pochabé dievča!“

„Nie som pochabé dievča! Vari vám musím pripomenúť, že vás tiež hľadá ministerstvo? A keď nás nájdu, ja som tá, s ktorou sa budete musieť oženiť? To chcete?“

„Áno, slečna Grangerová, krásne ste to vyriešili. Som tu len preto, že som sa nevedel dočkať, až sa s vami ožením. V skutočnosti som vyzval Luciusa Malfoya na súboj, lebo som nedokázal zniesť myšlienku, že by vašu ruku získal niekto iný.“

Prevrátila oči. „Podľa mňa som dnes vašu pomoc nepotrebovala.“

„Skutočne? Domnievate sa, že ste mali situáciu pod kontrolou? Pretože vám môžem povedať, že z mojej pozície by som tomu ani na okamih neuveril.“

„Len preto, že sa nevyhrážam pri prvom náznaku problémov, že niekoho prekľajem, ešte neznamená, že si neviem dať rady.“

„Ste nevďačná, drzá čarodejnica!“ vyštekol.

„Fajn, ušetrite ma ďalších láskavostí, pán profesor. Toto je moja organizácia a ja jej šéfujem. Vy ste ten, kto by mal byť vďačný; nebyť PAROMu, už by sme boli zosobášení! Popremýšľajte o tom!“

Vyletela z miestnosti, dupotajúc po schodoch čo najhlasnejšie a bolo jej jedno, že sa správala ako rozmaznané decko. Vošla do prvej spálne naľavo a zabuchla za sebou dvere. Zastonala nad množstvom omietky a prachu, ktoré sa zniesli na dlážku. Dom sa rozpadal. Zdalo sa, že dospela na koniec, keď došlo na boj s ministerstvom a teraz bola utečencom uväznenom v tejto chatrči so Severusom Snapom. Mohol byť život zložitejší?

Keď sa hodila na ošumelý, vŕzgajúci matrac, uvedomila si, že už niekoľko dní poriadne nespala. Zavrela oči a natiahla sa na posteli. Priala si, aby sa jej mozog vypol dosť dlho na to, aby si jej telo trochu odpočinulo.

 

* * * * *

 

Severus vedel, že by to nemal robiť. Po tom, ako s ním tá prekliata žaba dnes ráno hovorila, nebol povinný pomáhať jej, a ani tej absurdnej organizácii. Ale pomohol. Alebo by to prinajmenšom urobil, keby bola ochotná prijať pomoc. V ruke držal zoznam rýchlo naškriabaných mien a adries všetkých šmuklov na škótskom vidieku, ktorí boli ochotní ubytovať jedného či dvoch muklorodených na úteku pred sankciami ministerstva.

Dievčina strávila väčšinu dňa zavretá v spálni na poschodí. Predpokladal, že spí, lebo vedel, že bdelá Hermiona Grangerová by tak dlho nemlčala. Hoci bola tichá a spiaca bývalá študentka po niektorých stránkach prijateľnejšia, pripustil, že potrebuje informácie, ktoré mal, čo najskôr. Napokon aj on chcel rovnako ako ktokoľvek iný, aby ten zákon stopli. Energicky zaklopal na dvere a prestal, až keď si všimol, že hrdzavé železné pánty sa chystajú spadnúť zo steny.

Dvere sa rozleteli a zvnútra izby ho išla pohľadom prebodnúť rozospatá a strapatá Hermiona. „Čo chcete?“ zasyčala.

„Mrzí ma, že som prerušil vaše... ehm, sladké driemoty, ale mal som dojem, že toto by vás mohlo zaujímať.“ Hrubo jej strčil do rúk pergamen a otočil sa, aby zostúpil po schodoch. Preletela očami zoznam a šokovane si uvedomila, čo to je.

„Počkajte!“ zvolala a hnala sa za ním na schody. „Odkiaľ to máte? Tie mená, ako ste ich zohnali?“

„Nieže by som vám po vašom predošlom príšernom správaní bol dlžný nejaké vysvetlenie, ale ak už to musíte vedieť, Argus Filch mi dlhoval pár službičiek, ktoré som využil."

„Filch vám s tým pomohol? Išli ste do Rokfortu? Ako ste...“

„Všetko, čo potrebujete vedieť, slečna Grangerová, je, že o slečnu Crossovú je už postarané. Teraz, ak ma ospravedlníte, musím sa venovať iným záležitostiam.“

Pokračoval dolu po schodoch a dúfal, že ho nevyzve, aby to dokázal. V tomto malom domci sa vlastne išiel zblázniť od nudy. Ak si nenájde nové bývanie, alebo jej nepomôže čo najskôr zrušiť manželský zákon, bude mu naozaj hroziť, že príde o rozum. Jeho pohnútky boli takmer výlučne sebecké. Takmer, lebo dnes ráno k nej pocítil drobný záchvev sympatie, keď tam tak stála a tá rozzúrená muklorodená čarodejnica jej nadávala a ona sa nemala kam obrátiť. A bolo mu jasné, že dokiaľ tu zostane, bude oveľa lepšie zvládnuteľná, ak s tým svojím mini projektíkom dosiahne určitý úspech.

Hermiona sa usmiala na zoznam, a keď začula, že Snape chodí po kuchyni, zbehla dolu schodmi a rýchlo napísala Harrymu list, aby mu oznámila, kam môže poslať Violet Crossovú. V duchu sa zachechtala. Po tom, ako sa k nej tá čarodejnica dnes ráno správala, mohla uvažovať nad niekoľkými miestami, kam by ju rada poslala. Hedviga už na ňu čakala na okne.

„Múdra sovička,“ riekla s úsmevom, otvorila okno a pripevnila list k nôžke. „Vedela si, že budem mať správy pre Harryho, však?“

Hedviga kývla hlavou, odvrátila sa od nej a vzlietla do teplého večerného vzduchu.

Ďalšie dve hodiny Hermiona sedela za stolom a vytrvalo pracovala, spájala mená z Ginninho zoznamu s tými na Snapovom a plánovala ďalší postup. Keď slnko zapadlo, dnu sa začala vkrádať tma. Bez toho, aby spomalila tempo, zoslala niekoľko kúziel a zapálila sviečky po celej miestnosti.

V žalúdku jej hlasno zaškvŕkalo, a tak sa zohla a siahla po taške. Uvedomila si, že dnes ešte nič nejedla. Keď ju otvorila, spomenula si, že posledný sendvič dojedla včera večer a teraz bola oficiálne bez jedla. Rozhodla sa ignorovať hlad, položila tašku na zem a pokúsila sa vrátiť k práci. Nad zháňaním jedla sa mohla trápiť ráno, práve teraz ju príliš pohltil nával produktivity.

Snape podráždene zakašľal, keď sa objavil vo dverách za jej chrbtom. V rukách držal tácku s jedlom a hrnčekom kávy. Spravil dva povýšené kroky vpred a položil ju pred ňu.

„Jedzte!“ riekol pevne.

Potlačila prudkú reakciu, ktorú vyvolal jeho strohý príkaz, a prinútila sa vľúdne odvetiť. Možno bol v tejto chvíli najbližšie v živote k tomu, aby bol milý a ona nechcela riskovať, že to pokazí.

„Ďakujem,“ povedala s drobným úsmevom.

Zdalo sa, že z neho opadlo značné napätie a plecia sa mu výrazne uvoľnili. „Dúfal som, že sa s vami porozprávam,“ začal potichu, takmer priveľmi potichu – na Snapa, „o vašom... projekte.“

„Áno?“ spýtala sa a čudovala sa, že sa ovládol, aby nepohanil PAROM.

„Verím, že zoznam, ktorý som vám predtým poskytol, bol užitočný?“ Prikývla, prežúvajúc zemiaky. „Ak potrebujete ďalšiu pomoc... možno existuje niečo... s čím vám môžem pomôcť... aby som si vyplnil čas strávený tu.“

Hermiona sťažka prehltla. „Pravdaže! Boli by ste ochotný začať hneď teraz? Práve tu mám presnú kópiu zákona zo spisov na ministerstve. Pátrala som dňom i nocou po akýchkoľvek medzerách, ktoré sa dajú nájsť. Tu je môj zápisník. Je v ňom všetko, čo som doposiaľ našla. Ak by ste mohli prekontrolovať, či to sedí, a prípadne doplniť poznámky o čomkoľvek, čo nájdete, bola by to obrovská pomoc!“

Odmerane prikývol a vzal si od nej papiere. Vedela, že sa tu musí šialene nudiť. Nuž, ak sa chcel zamestnať prácou, urobí všetko pre to, aby ju dostal. Napokon sa mu nejako podarilo zabezpečiť im jedlo. Nabrala si ďalšiu lyžicu zemiakov a v duchu sa usmiala. Možno táto dohoda nebola až taká zlá, nikdy predtým nemala tajomníka. Nie že by niekedy chcela, aby si to myslel. Zachichotala sa a takmer sa udusila jedlom. Spláchla ho dúškom kávy. Snape na ňu pri tom krátkom výbuchu smiechu pozrel. Milo sa naňho usmiala a potom sa znovu sústredila na večeru a prácu.



5. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



5. kapitola

 

Vyše týždňa pracovali spolu v relatívnej harmónii. Snape dokázal udržať kuchyňu dobre zásobenú a s pomocou Filcha rozšíril zoznam bezpečných úkrytov. Rokfortský školník bol prekvapujúcim spojencom Hermioninej organizácie a ona si uvedomila, že šmuklov mala vziať do úvahy oveľa skôr. Ukázalo sa, že väčšinu z nich zákon šokoval. Zdalo sa, že ich považuje za ohavnosť, ktorá sa má odstrániť prostredníctvom zmiešaných manželstiev. Filch vedel, že šmuklovia sa už aj tak cítili dosť zle a rozhodne nepotrebovali, aby im tento zákon pripomínal, že pre svojich rodičov neboli pýchou a potešením. S radosťou im poskytol mená dobrovoľníkov a jedlo.

Keď v to popoludnie dorazila Hedviga, Hermiona si ihneď všimla, že je rozrušená a nervózna. Zvyčajne bola dosť dobrým indikátorom Harryho nálady, a tak premýšľala, čo sa stalo, že je v takom stave. Keď roztvorila list, ktorý priniesla, bolo to jasné.

 

Hermiona,

zlé správy! Na ministerstve si všimli to množstvo zmluvne viazaných muklorodených čarodejníc, ktoré zmizli v poslednom čase a chcú ťa dostať z úkrytu. Rona s Lunou dnes ráno zatkli. Nikto mi nepovie, z čoho konkrétne sú obvinení. Nechcú, aby sa k tebe dostali akékoľvek informácie. Myslím, že to robia, aby ťa odtiaľ vystrnadili. Artur a Molly sa proti tomu vzbúrili. Mala si vidieť dnešnú titulnú stranu Sršňa! Lunin otec je vážne naštvaný. Mrzí ma, že ti to všetko posúvam, ale nikto z nás nevie, akým smerom sa pustiť ďalej. Teraz sa nemôžeš vrátiť; okamžite by ťa zatkli za to, že si sa odmietla vydať za Snapa. Kiežby som mal viac odpovedí, Hermiona. Dnes popoludní sa porozprávam s Dumbledorom, ale nezdá sa, že by veľa zmohol.

Maj sa, 

Harry

 

Hermiona plesla list na stôl a zavrčala: „Jednoducho fantastické!“

„Problém?“ spýtal sa Snape stojaci vo dverách.

„Je koniec. Musím sa vrátiť. Rona s Lunou dnes ráno zatkli.“

„Večná altruistka, však?“

„No a čo by som mala podľa vás robiť? Nechať ich zhniť vo väzení, lebo sa priveľmi bojím vystúpiť a čeliť obvineniam?“

„Ani náhodou, ale vzdávate sa dosť rýchlo, nie?“

Povzdychla si. Neznášala, že mal pravdu. V priebehu minulého týždňa sa zdalo, že sa jeho rady stali ešte užitočnejšími a nechcela si priznať, že bola odkázaná na jeho pomoc. Vedela, že naďalej nemôže robiť všetko sama, ale žiadať o pomoc pri veľkých projektoch nebolo jej silnou stránkou. Mala rada všetko pod kontrolou.

„Viem, že obvinenia proti Ronovi a Lune sú prinajlepšom nepresvedčivé a môžem ich ľahko zmiesť zo stola. Problém je, že sa musím dostať na ministerstvo bez toho, aby ma zatkli. Jediný spôsob, ako to urobiť, je...“

Náhle naňho vzhliadla a Severus cítil, ako mu v žilách stuhla krv. Nemohla naznačovať... Nie, určite nie. No stále sa naňho dívala a už sa začala približovať takmer ako dravec. Urobil krok dozadu.

„Uvedomujete si, že manželstvá v čarodejníckom svete je veľmi ťažké zrušiť, však?“ spýtal sa a dúfal, že myšlienka, že ho bude mať po zvyšok života na krku, postačí, aby od toho upustila. No nestačila.

„Čarodejnícke manželstvá môžu byť skoro trvalé... ale muklovské rozhodne nie,“ odvetila a na tvári sa jej rozžiaril víťazoslávny úsmev.

„Muklovské manželstvá?“

„Áno. Prečo mi to nenapadlo skôr? Zákon nehovorí nič o type manželstva a čarodejnícky svet muklovské manželstvá uznáva. To je perfektné! Dnes večer sa môžeme vziať, zajtra zájsť na ministerstvo a potom sa čo najskôr rozviesť.“

Zhlboka sa nadýchol. „Myslíte to naozaj vážne?“

„Ó, áno! Je to jediná možnosť. Severus, celý týždeň mi hovoríte, že mi chcete pomôcť. Teraz máte šancu. Ak Rona s Lunou dostanem von, bude to pre PAROM obrovské víťazstvo.“ Ignorovala jeho zdvihnuté obočie, keď zistil, že organizácii nezmenila meno. „Harry hovorí, že čistokrvní čakajú na vhodnú príležitosť, aby sa mohli vzájomne sobášiť, ale obávajú sa právnych dôsledkov. Keď im ukážem, že sa niet čoho báť... Prosím, Severus, žiadam vás... o láskavosť.“ Takmer sa tými slovami zadúšala.

„Ak privolím,“ riekol pomaly, „môžem si byť istý rýchlym rozvodom?“

Pohľad, ktorý mu venovala na oplátku, bol dokonale výrečný.

„Tak teda dobre, Hermiona, zdá sa, že musíme naplánovať svadbu.“

 

* * * * *

 

Obrad netrval dlho, konal sa v malej muklovskej svadobnej sieni v neďalekom meste. Hermiona premenila väčšinu tlačív a legitimácie, ktoré boli potrebné, vyhlasujúc, že muklovským spôsobom by to trvalo oveľa dlhšie a okrem toho, že vlastne ani neklamali, len trochu urýchlili proces. Severusovi sa uľavilo, keď zistil, že dievčina nemá v úmysle prijať jeho priezvisko na tak krátke manželstvo. Nepripadala mu ako ten typ, ktorý by to urobil, lenže človek si nemohol byť nikdy príliš istý.

Potom, ako boli oficiálne manželmi, Hermiona trvala na tom, aby sa zastavili po fľašu šampanského a večeru, aby to „oslávili“, hoci to v skutočnosti zdôvodnila skôr tým, že chce použiť alkohol, aby otupila ostrú realitu vzniknutej situácie. Severus, ktorý vyzeral byť rovnako ohromený myšlienkou, že sa stal „manželom“, ju len mlčky nasledoval do obchodu a potom sa premiestnili späť do chaty.

„Zajtra ráno urobíme, čo musíme a o pár mesiacov bude rozvod oficiálny,“ riekla a vyčarovala dva poháre na šampanské. „Aspoň sa nemusíme obávať klauzuly požadujúcej potomkov do dvoch rokov, rozvedieme sa dávno pred tým.“

„Aj tak by to bolo diskutabilné,“ podotkol, keď si sadol na jednu z tvrdých drevených stoličiek a vyzúval si čižmy.

„Čo tým myslíte?“

„Vďakabohu nie som schopný splodiť žiadne deti.“

„ČOŽE?“ Neveriacky naňho pozrela. Hovoril tak nenútene, že ten bod zákona musel úplne prehliadnuť. Myšlienka na manželstvo bola pre neho taká hrozná, že ani nepremýšľal nad tým, že by sa tomu všetkému mohol vyhnúť.

„Celkom príjemný vedľajší účinok spôsobený prípravou niekoľkých extrémne nebezpečných elixírov pre Voldemorta. Aj keď som si istý, že existuje zopár takých, ktorí by tým boli úplne vyradení,“ dodal na záver.

Hermiona sa prinútila zavrieť ústa a pokojne sa nadýchla. Nevedela, ako zareaguje na to, čo sa mu chystá objasniť. Ako mohol taký brilantný čarodejník prehliadnuť čosi také do očí bijúce?

„Viete, že ste to mohli ministerstvu jednoducho oznámiť. Tento zákon sa týka výlučne plodenia. Ak toho nie ste schopný, nepotrebujú vás.“

Tie slová zostali visieť vo vzduchu, až kým Severus náhle neotočil hlavu, aby sa zadíval z okna. Plecia mal meravé a bol zjavne vyvedený z miery, že znovu našla spôsob, ako mať nad ním navrch.

„Nenapadlo vám to, však?“ spýtala sa a mlčanie sa ešte prehĺbilo. „To je v poriadku. Tento zákon spôsobuje, že spanikárite a robíte veci, ktoré by ste inak neurobili. J-ja som nemala utiecť, ale i tak som utiekla. To sa mi nepodobá... Trochu som sa bála... že by som tomu neunikla. S radosťou by som išla do Azkabanu... čokoľvek pre väčšiu publicitu našej neutešenej situácie. No istým spôsobom ma znepokojovalo, že ma prinútia vydať sa za Malfoya. To by som nedokázala. Som presvedčená, že by to rád videl – prostoreká muklorodená vševedka uväznená v jeho sídle. A tá predstava o naplnení manželstva s tým...“

„Predpokladáte, že by vás chcel.“

„Pravdaže. Samozrejme, nie som čistokrvná...“

„Nie pre to, Hermiona.“ Otočil sa od okna a pozrel na ňu. „Som prekvapený, že o tom neviete. Draco Malfoy neuprednostňuje spoločnosť žien.“

„Och! Páni!“ Krátko sa zasmiala. „Potom by to bolo rovnako hrozné manželstvo pre nás oboch. A keď si pomyslím, že som sa bála, že bude mojím prvým...“

„Ste panna?“ spýtal sa neveriacky. Pomyslela si, že by mala byť trochu urazená tým, ako prekvapene zareagoval. Veď to nebolo nemožné.

„Nenechali ste ma dokončiť,“ povedala pokojne. „Bála som sa, že Draco bude prvým... mužom.“ Lenivo zodvihla fľašu so šampanským a poklopala prútikom po zátke, potom ju začala otáčať rukou.

„Zrejme ma teraz zasypete rozdielmi medzi „mužmi“ a „chlapcami“, Hermiona. Ušetrite ma detailov. Draco Malfoy už nie je...“

„Skôr rozdielmi medzi mužmi a ženami,“ odsekla a prerušila ho. „Len preto, že som nikdy predtým nebola s mužom, ešte neznamená, že som nebola s nikým. Skrátka nikdy nebola príležitosť... nie je to ľahké, keď sú vašimi najlepšími priateľmi chlapci. Oveľa menej kritizovali ženy, s ktorými som randila.“

Pobavene zodvihol obočie. „Slečna Grangerová, nemal som tušenia.“

„Myslím, že teraz už pani Grangerová,“ opravila ho so zavrčaním. Fľašu so šampanským stisla medzi stehnami a otáčala uzáver. Korok s buchnutím vystrelil z hrdla, a keď zodvihla fľašu, po zápästí jej stekal dlhý prúd bubliniek. „Tak, teraz to viete.“ Naliala šampanské do dvoch úzkych pohárov a ironicky sa naňho usmiala. „Veselú svadobnú noc!“



6. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



6. kapitola 

 

Nasledujúce ráno dorazili Severus s Hermionou na ministerstvo so sobášnym listom v ruke. Dievčina sa cítila trochu vyľakane pri vyhliadke, že sa stretne s Fudgeom bez prútika, no napriek tomu ho odovzdala. Bola si celkom istá, že sa vo svojej kancelárii nepokúsi o žiadnu frašku. Zámerne kráčala niekoľko krokov pred Severusom. Zdalo sa, že na nich zízajú všetci čarodejníci a čarodejnice v budove a nechcela v nich zanechať dojem, že situáciu nemá úplne pod kontrolou.

Tichý šepot, ktorý jej prenikol k ušiam, keď spurne zodvihla bradu nahor a mašírovala po chodbách, ju nenechal na pochybách, že zajtrajšie ranné vydanie Denného Proroka bude vskutku hanlivé. Premýšľala nad tým, koľko zamestnancov ministerstva už v tejto chvíli telefonovalo, snažiac sa byť prvými, ktorí podajú správu, že sa objavila Hermiona Grangerová s manželom v závese. Polohlasne sa zasmiala, Severusov otec musí byť úplne senilný, ak sa domnieva, že bude jeho synovi poslušnou ženou vzhľadom na titulky v Proroku, v ktorých jej meno zvyčajne figurovalo.

„Niečo ťa rozveselilo?“ Zavrčanie za chrbtom ju prinútilo sa upokojiť.

„Vôbec nie,“ odvetila ľahkomyseľne a zastavila sa pred dverami Fudgeovej kancelárie. Zhlboka sa nadýchla a dvakrát zaklopala.

„Prepáčte, madam, ale nemôžete len tak – slečna Grangerová!“

Hermiona sa otočila čelom k sekretárke, ktorá pri pohľade na ňu v úžase zaspätkovala. Snape si pobavene odfrkol a ona si zahryzla do jazyka, aby sa nerozosmiala nahlas. Človek by si myslel, že tá chuderka sa práve stretla tvárou v tvár so samotným Voldemortom.

„Teraz už pani Grangerová,“ opravila ju stroho a dúfala, že sekretárka prejde jej poznámku bez toho, aby musela zachádzať do detailov. Priečilo sa jej nazývať sa niečou „pani“, no mohla by ten dočasný titul používať, dokiaľ sa bude hodiť.

„Och!“ hlesla sekretárka nervózne, vzhliadla na Severusa a oči sa jej rozšírili. „OCH! Tak potom dobre. Dúfal, že sa s vami porozpráva.“

„Áno, som si toho vedomá,“ kývla hlavou a potom rázne otvorila dvere.

„Slečna Grangerová!“ Cornelius Fudge skoro vyskočil z kresla, keď vstúpili do miestnosti. Severusovi preblesklo hlavou, že obaja z nich dokázali vyvolať v čarodejníckom svete väčší chaos ako ktorýkoľvek temný čarodej.

„Zostaňte tam, kde ste!“ zvolal minister a namieril na ňu prútik. „Čo nevidieť sa tu objavia aurori, aby vás zatkli.“

„Nemyslím, že to môžete urobiť,“ povedala pokojne, prešla k jeho stolu a hodila naň sobášny list. „Neporušila som žiadne zákony.“

Fudge zodvihol doklad a pozorne si ho prezrel. Potom ho znovu položil, prešiel pohľadom z Hermiony na Severusa a prehovoril hlbokým hlasom: „Neviem, čo vy dvaja máte za lubom...“ odmlčal sa zamyslene. „Zrejme pani Snapová...“

„Grangerová,“ ozval sa Severus rozhodne a Hermiona potlačila úsmev.

„Prosím?“

„Nezmenila som si meno. Je to tam na liste. Som stále Hermiona Grangerová.“

„Iste,“ prisvedčil pomaly Fudge. „Predpokladám, že ste tu kvôli vašim priateľom Weasleyovcom?“

„Áno, som. Nemôžem uveriť, že ste mali tú drzosť zatknúť syna ministerského úradníka, keď neurobil nič zlé.“

„Pán a pani Weasleyovci zjavne porušili nový zákon o manželstve, keď uzavreli čistokrvný manželský zväzok. Bolo to jasne protizákonné.“

„Pán minister, som presvedčená, že ste si vedomý toho, že oba páry mali vážny vzťah skôr, než zákon nadobudol účinnosť. Preto vás odkazujem na paragraf 301a, odsek 1, ktorý hovorí, že ak sa preukáže nepretržitý vzťah trvajúci dlhšie ako dvanásť mesiacov, pár je zbavený zodpovednosti pokiaľ ide o tento zákon.“

„Hmm,“ riekol Fudge, nedbanlivo listujúc v hromade papierov na stole. „Zdá sa, že máte pravdu, slečna Grangerová. Asi to budeme musieť okamžite napraviť.“

„Dosť bolo pretvárky, Fudge. Je nám úplne jasné, že ste Weasleyovcov zatkli v nádeji, že sa Hermiona vráti,“ povedal Severus.

„V skutočnosti som netušil, či sa vráti a rozhodne som si nemyslel, že to urobí týmto spôsobom. Povedzte mi, slečna Grangerová, ako myslíte, že vaši verní prívrženci zareagujú na novinu, že ste podľahli nátlaku a obrátili sa po podporu na vášho oddaného snúbenca a bývalého profesora elixírov? Asi by sa neradi dozvedeli, že ste sa nedokázali vyrovnať s tlakom z práve prehraného boja a rozhodli sa podriadiť a dodržiavať zákon?“

„Nebolo to tak,“ zasyčala Hermiona cez zaťaté zuby.

„No v priebehu niekoľkých minút môžem rozhlásiť na uliciach, že to bolo presne tak.“

„Neodvážili by ste sa,“ riekol Severus a uvedomil si, prečo im boli na recepcii zabavené prútiky.

„Máte, čo ste chceli, slečna Grangerová,“ pokračoval Fudge, ignorujúc Snapa. „Vaši priatelia sú voľní. A ja som taktiež dostal, čo som chcel. Nebudete mi viac tŕňom v oku.“

„Ak si myslíte, že nás to zastaví, pán minister, musíte prísť s niečím iným...“

„Kto k vám teraz bude vzhliadať ako k vodkyni, slečna Grangerová? Zriekli ste sa svojich vysokých ideálov a rozhodli usadiť, vydať, možno mať zopár detí?“

Prižmúrila oči a otočila sa k Severusovi.

„Musíme okamžite odísť!“ vyštekla a bez ďalších slov sa predrala k dverám. Severus vrhol na ministra posledný zatrpknutý pohľad a nasledoval ju.

Hermiona sa na tak drobnú ženu pohybovala úžasne rýchlo, ak chcela. Severus mal čo robiť, aby s ňou udržal krok. Len čo im vrátili prútiky a vyšli z ministerstva, schmatla ho za ruku.

„Teraz sa premiestnime k môjmu bytu!“

„Hermiona...“

„Musím sa dostať k stúpencom PAROMu skôr ako Fudge.“

Prikývol, keď si uvedomil, že by bolo vhodné držať svoj ostrý jazyk za zubami. Namiesto toho sa len spýtal: „Si schopná prípojne sa premiestniť?“

Nahnevane naňho zazrela, švihla prútikom a oboch ich premiestnila do uličky vedľa budovy, kde bývala. Ulica bola zaplnená davom rozzúrených čarodejníc. Skôr, než sa stihli premiestniť priamo do bytu, jedna z nich si ich všimla.

„Tam je! Je to pravda! Je s ním!“

„Dokelu!“ zahrešila Hermiona potichu a vstúpila do ich zorného poľa.

Skupinka na ňu okamžite začala dorážať, vykrikovať otázky a obvinenia. Severus radšej zostal v pomerne temnej uličke, bolo jasné, že poslednou vecou, ktorú si Hermiona želá, je, aby sa ukázalo, že ho potrebuje.

„Počkať!“ zvolala a zodvihla ruky nad hlavu. „Prosím, chvíľu ma všetky počúvajte!“

Húf sa trochu utíšil a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

„Nič sa nezmenilo. PAROM bude aj naďalej pokračovať vo svojej práci. Zrušenie tohto zákona je stále našou hlavnou prioritou. Je ešte potrebné vykonať veľa dôležitej práce.“

„Prečo si sa teda vydala v súlade so zákonom?“ spýtala sa jedna mladá čarodejnica stojaca v prvom rade.

„Ron a Luna Weasleyovci boli zatknutí... potrebovali moju pomoc... m-musela som sa vrátiť...“

„Spreneverila si sa svojim zásadám, aby si sa ochránila!“ oborila sa na ňu ďalšia čarodejnica a Hermiona ustúpila o krok dozadu. „Vravela si nám, aby sme ti verili a porušila si svoj sľub.“

„Farizejka!“

„Ako máme vedieť, či ti teraz môžeme veriť?“

„Nuž, asi mi skrátka budete musieť veriť,“ odvetila neochvejne.

Vysoká čarodejnica s blond vlasmi napravo od Hermiony zavrtela hlavou. „Ja ti už viac neverím,“ skonštatovala. Mala smutné oči, chýbal v nich hnev, ktorý, ako sa zdalo, ovládol zvyšok skupiny. „Neexistuje žiaden spôsob, ako pred týmto zákonom uniknúť a ty si to práve potvrdila. Všetky budeme vydražené ako majetok.“ Z hrdla sa jej vydral trpký smiech, potom sa obrátila a odišla. Dav sa pozvoľna odlepil z miesta a nasledoval príklad prvej čarodejnice. Hermiona tam len stála a sledovala ich. Nejestvovalo nič, čo by mohla povedať, aby sa ešte viacej nestrápnila. Mali pravdu, myslela len na to, aby sa nedostala do Azkabanu. Mala prísť na inú možnosť, ako dostať Rona s Lunou z väzenia. Otočila sa a vystúpila na obrubník. Iba nejasne si uvedomovala, že Severus za ňou mlčky kráča k jej bytu.

Len čo sa ocitli vo vnútri, znechutene sa vrhla na gauč a zaborila si tvár do dlaní.

„Zdá sa, že dokonalá slečna Grangerová konečne urobila chybu,“ prehovoril dostatočne škodoradostne, aby zakryl rozpaky, ktoré v ňom daná situácia vyvolala.

„Teraz na to nie je čas, Severus,“ riekla rozhodne. „Som si úplne vedomá svojich zlyhaní.“

Zastonal. Bolo zrejmé, že jej bude musieť niečo povedať, aby sa cítila lepšie. Priečilo sa mu premýšľať o moci, ktorú nad ním mala: o muklovskom rozvodovom konaní toho vedela neporovnateľne viac ako on, a ak bude deprimovaná, môže stratiť záujem, aby tým prešli čo najskôr. Sadol si vedľa nej.

„Možno... je to len dočasný nezdar.“

„Nie, majú pravdu.“ Trochu potiahla nosom a pokúsila sa narovnať plecia. Zľahka jej položil ruku na chrbát. „Chcela som spraviť nemožné a zlyhala som. Odhryzla som si priveľké sústo. A teraz, keď som sa vydala... som jednoducho zahodila... všetko, čo som obhajovala. Majú pravdu, nedá sa mi viac veriť. Nemám poňatia, čo robím.“

„Prestaň počúvať Corneliusa Fudgea aj tie hlupane s kuracím rozumom tam vonku!“ riekol a končekmi prstov jej nadvihol bradu, aby sa mu pozrela do očí. „Zvíťazíš nad nimi, to ti sľubujem. Nikdy som nevidel Hermionu Grangerovú vzdať sa bez boja a neverím, že to urobíš práve teraz.“

„Robím to tak dlho sama. Harry s Ginny mi boli spočiatku nápomocní, no napokon to všetko zostalo na mne. A všetci očakávajú, že si s tým poradím sama. Som taká unavená.“

Oprela sa mu o ruku a zavrela oči. Utešovanie nikdy nepatrilo k Severusovým silným stránkam, nešikovne ju potľapkal po ramene. Hermiona sa rozosmiala.

„Ach, áno, to je oveľa lepšie, ďakujem.“

Zahanbil sa a začal sa odťahovať, no ona sa náhle posadila a chytila ho za ruku.

„Nie! Neodchádzaj! Prepáč, nechcela som byť hrubá. Viem, že si sa len snažil, aby som sa cítila lepšie.“

Pozrel na ňu a sadol si späť na gauč.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“

„Áno,“ odvetil.“

„Prečo si utiekol?“

„Myslím, že som sa vyjadril dosť jasne, že sa nechcem ženiť.“

„Je za tým niečo viac. Viem, že je.“

„Keby som sa s tebou odmietol zasnúbiť, Hermiona, vieš, čo by sa stalo?“

„Vybral by si si muklorodenú čarodejnicu z hlavného zoznamu, je tak?“

„Aby... človek vstúpil do toho procesu... musel poskytnúť ministerstvu určité informácie. Väčšinou sa to považuje za rutinný postup, ale...“

„Vypĺňajú sa formuláre o pôvode rodiny, však?“

„Áno.“

„A sú uverejnené v Dennom Proroku. Minulý rok som v ňom videla vytlačených zopár škandalóznych rodokmeňov. To je to, pred čím si zutekal?“

„Svojím spôsobom.“

„Takže skrývaš niečo zo svojej minulosti?“

„Hlavička.“

Hermiona v mysli rýchlo odriekala otázky z formulárov, ktoré mala veľmi dobre preštudované. „Je to teda niečo z histórie vašej rodiny. Musíš preukázať, že tvoj čistokrvný pôvod siaha tri generácie dozadu. To je ono?“

Bol ticho a ona sa zaškerila, na okamih zabudla na svoje vlastné nedostatky. „To je ono! Čo máte v rodinnej histórii, Severus? Čo skrývaš?“

Vážne sa na ňu zadíval a ona pokrútila hlavou. „Nepoviem to ani živej duši,“ uistila ho. „To dobre vieš.“

„Môj otec sa volá Maxentius Snape. Jeho rodičmi boli Arcadius Snape a Fausta Willowwindová. Niečo ťa rozveselilo?“

Na tvári sa jej objavil pokorný úsmev. „Všetci muži vo vašej rodine sú pomenovaní po rímskych cisároch?“

„Snobské, že?“ spýtal sa s pobaveným úškrnom.

Nenútene sa usmiala. „Pomerne. Teraz, prosím, pokračuj.“

„Dobre.“ Na chvíľu sa odmlčal a uvažoval nad tým, komu sa túto informáciu chystá poskytnúť. Možno nebol až taký dobrý nápad, podeliť sa o ňu s najlepšou priateľkou toho truľka. Na druhej strane, nemal dôvod neveriť, že nedodrží slovo. Chrabromilčania boli údajne čestní. „Faustinými rodičmi boli Starkley Willowwind a... Emily...“ Hlas sa mu mimovoľne zadrhol. Nebol si istý, či sa dokáže prinútiť vysloviť to.

„Áno?“

„Emily Potterová.“


7. kapitola



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



7. kapitola

 

„Emily Potterová.“

V miestnosti zavládlo ťaživé ticho.

„Ach! Už chápem, prečo by to pre teba bol problém.“

„Iste.“

„Ale bolo by to naozaj také zlé?“

„Počula si, čo som práve povedal?“

„Pravdaže počula. Tvoja prastará mama bola Potterová. Viem, že si nenávidel Jamesa a stále nenávidíš Harryho, ale prečo by to malo byť dôležité? Myslela som, že sa skrátka predpokladá, že všetci čistokrvní sú tak či onak príbuzní.“

Ako sa opovažuje? pomyslel si. Tá malá žaba nemala právo rozhodovať o tom, čo v jeho rodinnej histórii malo alebo nemalo byť dôležité.

„Počkaj!“ hlesla a oči sa jej rozšírili. „Ak máš potterovskú krv, znamená to, že Harry má v čarodejníckom svete žijúceho príbuzného – teda dvoch, ak započítaš aj svojho otca.“ Pohŕdavo naňho pozrela. „A napriek tomu si dovolil, aby ho odviezli k tým príšerným muklom! Ako si mohol?“

„Preboha, už mlč!“ oboril sa na ňu, pohár jeho trpezlivosti pretiekol. Typická Hermiona Grangerová, hneď tú informáciu použije, aby ho z niečoho obvinila. „Emily Potterová bola dcérou bratranca Jamesovho Potterovho pradeda z druhého kolena. Nie som blízky príbuzný Jamesa Pottera ani jeho úžasne otravného syna!“

„Tak prečo si z toho taký podráždený?“

„Lebo sa v mojom rodokmeni vyskytuje Potter!“ zreval, až sklo na okne zarinčalo.

„Ale veď skoro nie ste príbuzní. Sám si to povedal. Nie si veľmi racionálny, Severus.“

„Racionálny? Spochybňoval som niekedy racionalitu tvojej nenávisti voči... voči... Millicent Bulstrodovej?“

„Nie je pravda, že nenávidím Millicent. Vôbec nie. Okrem toho je to hlúpa otázka. My dvaja sme sa vlastne nikdy poriadne nerozprávali, než sa celá táto patália začala.“ Očervenel ako cvikla a znovu začal pripomínať nakokošeného papagája.

„Si tá najneznesiteľnejšia čarodejnica, akú som kedy videl!“ Trochu pokyvoval hlavou, aby zdôraznil každé slovo a Hermiona si uvedomila, že vyzerá skôr ako moriak než papagáj.

„Patrí sa takto rozprávať so svojou ženou?“ Nechala si pre seba slová „ty moja napajedená vianočná večera“, lebo vedela, že by to prirovnanie ani zďaleka neocenil tak ako ona.

Pochytil ju taký záchvat smiechu, že takmer spadla z gauča. Severus prudko vstal, habit za ním povieval, keď odchádzal z izby. Narovnala sa a utrela si slzy, ktoré mala v očiach. Musela uznať, že ten jeho výbušný temperament bol tak trošku sexi... dokiaľ to nepreháňal s kývaním hlavou.

„Severus! Počkaj! Prepáč, to len... vyzeráš dosť komicky, keď si rozčúlený. Prestať na mňa zazerať a poď sem, aby sme dokončili rozhovor. Pokiaľ si nezabudol, sme stále zosobášení a musíme nájsť spôsob, ako sa z toho dostať.“

Premýšľal, či bolo možné byť ešte viacej ponížený, než už bol. Spochybnila jeho právo na, podľa jeho mienky, veľmi oprávnenú zášť voči celej rodine Potterovcov, zabávala sa na jeho hneve a počas každej zmeny témy rozhovoru sa k nemu jednostaj správala povýšene. Jediné, o čo sa snažil, bolo, aby sa po tom hroznom nezdare jej „záležitosti“ cítila lepšie a zrazu zareagovala... nuž, rovnako ako on, no bez záchvatu smiechu, prirodzene. Tá má ale nervy! Prekrížil si ruky na hrudi, oprel sa o stenu a nadvihol obočie.

„Čím rýchlejšie skoncujeme s týmto absurdným manželstvom, tým lepšie. Myslím, že si spomínala, že zrušenie muklovského zväzku trvá niekoľko mesiacov?“

„Nuž, áno. Budeme musieť ihneď začať s vybavovaním dokumentov. Predpokladám...“

Severus nepočul zvyšok vety, lebo mu v tej chvíli skrsla v hlave geniálna myšlienka. Naraz to všetko dávalo zmysel. Tá diera v zákone bola tak prekliato nápadná! Pravdaže Fudge s jeho obmedzenými znalosťami o muklovskom svete by na to nepomyslel. Bez jediného slova sa prehnal cez miestnosť a vzal zo stolíka sobášny list.

„Prečo mi to nenapadlo skôr?“

„Čo to robíš?“ Bola si istá, že sa chystá urobiť niečo neuvážené, napríklad podpáliť doklad, a premýšľala, či ho svojím podpichovaním nezahnala priďaleko.

„Čoskoro sa vrátim.“ Predtým, než sa premiestnil, spokojne kývol hlavou, pretože vedel, že ju zanecháva zmätenú a možno aj nahnevanú.

 

* * * * *

 

Hermiona neohrabane klopkala nechtami po povrchu stola, hoci to považovala za otravné. Nevedela, či má byť na Severusa nazúrená, alebo sa báť, že prišiel o rozum a teraz sa túla niekde po uliciach so sobášnymi listom v ruke. Akoby sa doposiaľ chýr o jej manželstve nerozniesol dosť ďaleko. Zastonala, keď si uvedomila, že si ho nemala doberať takým spôsobom. No odviedlo to jej pozornosť od bezútešného stavu jej mysle a bolo ťažké tomu odolať. Po všetkých tých rokoch, čo mu bola vydaná na milosť a nemilosť na elixíroch, si zaslúžil aspoň drobnú odplatu.

Pomaly zodvihla šálku s čajom a poriadne si z nej odpila. Pred niekoľkými dňami jej hnutie odporu zaznamenalo mierny úspech a bolo na dobrej ceste k zrušeniu toho zákona a teraz bola vydatá za Severusa Snapa a bez práce. Pochybovala, že ju u svätého Munga vezmú späť po tom, čo takto zmizla. Kde sa to všetko tak príšerne pokašľalo? Hlasné puknutie odvrátilo jej pozornosť od čaju. Severus stál v obývačke s hromadou papierov v ruke a prefíkaným úškrnom na tvári.

„Prečo mi tvoj výraz pripadá taký znepokojivý?“

„Lebo znamená, že teraz ste mojou doživotnou dlžníčkou, slečna Grangerová.“

Hermiona zavrčala: „Pani.“

„Už nie.“ Zodvihol štós papierov.

Šálka klepla o stolík, keď vyštartovala cez izbu, aby si ich od neho vzala.

„To sú rozvodové dokumenty! Je koniec? Ako sa ti to podarilo vybaviť za jedno popoludnie?!“

„Mám svoje metódy!

„Severus?“ Bolo to skôr varovanie než otázka. „Spýtam sa ťa ešte raz... Ako. Si. To. Vybavil?“

„Trochu Imperia dokáže výrazne pomôcť.“

„Ako si mohol? Je to Neodpustiteľná! Vieš, že kvôli tomu budeš mať veľké problémy.“

„Neregistrovaný prútik.“

Hermiona nemohla zadržať úsmev, ktorý jej rozžiaril tvár. „Zrejme preto ti Dumbledore odmieta dať miesto učiteľa obrany.“

Zamračil sa. „Nechápem.“

„Nuž, evidentne si čarodejníkom s pochybnou morálkou.“

„Mal som dojem, že potrebuješ pomoc. Myslím, že som pre teba urobil niečo celkom morálne.“

„Iste, sme už rozvedení, avšak svoj najväčší problém mám stále pred očami. Zničila som PAROM.“

„Hermiona, bola si najbystrejšou študentkou, akú kedy Rokfort pamätal od... odkedy som dokončil školu...“

„Aký skromný!“

„Necháš ma dohovoriť?“

„Netreba byť bezočivý. Budem ticho.“

„Uverím, až keď uvidím. Ako som povedal, som šokovaný, že si ešte neprišla na tú medzeru v zákone, ktorá povedie k tvojej spáse.“

„Medzera v zákone? Našiel si nejakú medzeru v zákone?“

„Presne tak.“

Dlho naňho uprene hľadela, potom jej poklesla sánka a zalapala po dychu. „Sme rozvedení! To je tá medzera, však? V tom zákone nie je klauzula o dĺžke manželstva, ani o následných manželstvách. Ak dokážeme presvedčiť ostatných muklorodených, aby súhlasili s muklovským manželstvom, môžu okamžite začať s rozvodovým konaním. Zmeníme celý ten Fudgeov zákon na frašku!“

„Rozhodne ti trvalo dosť dlho, kým si k tomu záveru dospela.“

„Severus, ty si génius!“

Skočila mu do náručia a než stihol zareagovať, pobozkala ho rovno na ústa. S rozžiarenými očami zamávala dokladmi nad hlavou a potom otvorila vchodové dvere.

„Vrátim sa za pár hodín. Myslím, že mám nejakú prácu na ministerstve.“

Hneď ako sa dvere zabuchli, Severus si znepokojene upravil prednú stranu nohavíc. Bol rád, že si nevšimla hrču, ktorá sa objavila hneď, ako ho pobozkala. Bolo to príliš dávno, čo mal akýkoľvek fyzický kontakt so ženou, nieto aby ho pobozkala na ústa a pritisla svoje bujné poprsie na... no, radšej nad tým teraz nepremýšľať. Rozpačito si sadol na gauč a usúdil, že by bolo neslušné odísť bez rozlúčky. Okrem toho bol zvedavý na výsledok jej stretnutia s Fudgeom.

 

* * * * *

 

„Tak som mu povedala, že mám minimálne tristo párov muklorodených a čistokrvných čarodejníkov, ktoré čakajú na to, aby sa mohli čo najskôr zosobášiť. Uistila som ho, že je len otázkou pár hodín, než bude všetkým na smiech!“

Hermiona sa mierne knísala zo strany na stranu, keď rozprávala príbeh, pohár so šampanským zodvihla nad hlavu, napodobniac prípitok. Trvala na oslave rozvodu tým istým lacným šampanským, ktoré kúpila na oslavu svadby. Už vypili dve fľašky a príhodu rozprávala po tretíkrát.

„A vieš, čo ten diletant urobil potom?“ Naklonila sa bližšie k Severusovi, stále sa klátiac zboka na bok.

„Zbledol ako stena, zavolal sekretárku a prikázal jej nech ihneď začne pracovať na zrušení zákona!“ Kývol hlavou na zdôraznenie svojich slov a potom zistil, že sa drží gauča, aby sa izba prestala točiť.

„Presne tak!“ Silno ho buchla do hrude. „Ty si ten príbeh už počul, že?“

„N-nepamätám sa.“ Dopil šampanské a pustil sa do otvárania tretej fľaše.

„Vieš, Severus, ani zďaleka nie si taký opitý, ako keď si netopier. Počkať, to nie je správne. Ani zďaleka taký netopier... netopier...“ snažila sa zaostriť pohľad, „takto si oveľa milší.“

„Potom je fajn, že nepijem pravidelne, však?“

Zafunela. „Si zábavný. Kto by si pomyslel, že budeš zábavný?“

„A ty, Hermiona, si oveľa znesiteľnejšia opitá.“

Našpúlila ústa. „Zvyčajne ma považuješ za neznesiteľnú?“

„Si tá najneznesiteľnejšia bytosť, akú som kedy stretol.“

„Aspoň v niečom sa zhodneme.“

„Hovorila si so svojimi vernými prívržencami?“

„Myslíš stúpenkyňami PAROMu? Áno, opäť ma zbožňujú. Som ich hrdinka. Ach... Ach, drahé Paromove stúpenkyne! Teraz už chápem, prečo sa uškrnieš zakaždým, keď to poviem! Paromove stúpenkyne! Ako dámsky suspenzor! Je to oveľa horšie ako sopľoš.“ Z hrdla sa jej vydralo bizarné odfrknutie, keď sa rozosmiala.

Natiahol sa a vzal jej pohár.

„Myslím, že si nadnes toho vypila už dosť.“

„Áno, myslím, že vypila. Ďakujem, Severus.“

„Len som sa ťa nažil uchrániť od pocitu trápnosti z vracania do lona.“

„Nie, chcem povedať ďakujem... za všetko. Dnes si mi zachránil zadok.“

„Iba som sa riadil tvojimi pokynmi.“

„Počujem dobre? Je to skromnosť? A pochádza od Severusa Snapa? To je veľmi... netypické.“

„Možno keby si si tak rýchlo nerobila úsudok...“

„Ahoj, šálka. Som čajník, rád ťa spoznávam.“ Natiahla ruku, ale skoro spadla dopredu.

„Myslím, že by si mala ísť do postele. Zdá sa, že to, čo sa hovorí o chrabromiskej znášanlivosti alkoholu, je pravda.“

Pomaly vstala a presúvala sa cez miestnosť opierajúc sa o nábytok.

„Predpokladám, že ťa ráno uvidím.“

„Istotne neočakávaš, že zostanem?“

„Nuž, v takom stave sa nepremiestniš.“

„V akom stave?“

„Si rovnako nacenganý ako ja. Len to vieš lepšie skrývať.“

„Kde presne očakávaš, že budem spať?“

„Samozrejme v izbe pre hostí. Pokiaľ si nečakal, že ťa pozvem do svojej postele.“

Šokovaný výraz na jeho tvári hovoril jasnou rečou a ona nejako dokázala byť škodoradostná aj v alkoholovom opojení.

„No teda, Severus, myslím, že som ťa priviedla do rozpakov.“

„Choď si ľahnúť, Hermiona!“

„Si do mňa zaľúbený?“

„Choď si ľahnúť, Hermiona!“

„Vieš, kedysi som bola tebou úplne pobláznená.“

Zrazu bol úplne triezvy. Uchopil ju za ruku a odviedol po chodbe.

„Áno! Bol si celý taký temný, záhadný a zlý. Ach, bol si veľmi zlý! No aj tak som sa do teba zaľúbila. Bola som pochabá, veľmi pochabá školáčka. Vieš, o čom som zvykla fantazírovať?“

„Choď si ľahnúť, Hermiona!“ Vtlačil ju do spálne. Keď za ňou zavrel dvere, zamrmlal si pod nos: „Som presvedčený, že ráno budeme obaja vďační, že som ten rozhovor ukončil skôr, než začal.

 

* * * * *

 

Ráno sa Hermiona vpotácala do kuchyne a našla Severusa sedieť za stolom so šálkou kávy a listovať v Dennom Proroku.

„Dobré ráno,“ pozdravila a nakrčila nos, potom zagánila na tri prázdne fľaše od šampanského na linke.

„Dobré popoludnie.“

„Hm, predpokladám, že je.“

„Budeš spokojná, keď uvidíš novinové titulky.“ Zodvihol noviny. Na úvodnej strane bol obrázok Hermiony triumfálne vychádzajúcej z Fudgeovej kancelárie. Titulok hlásal: „Grangerová bez pomoci ruší manželský zákon: Minister Fudge zvoláva mimoriadne hlasovanie o stopnutí zákona.“

Vzala si denník a začala ho pomaly čítať.

„Preboha!“ zvolala. „Toto sa vôbec nestalo! Nechajte to na Skeeterku a napíše si vlastnú verziu príbehu. Je tam ešte káva?“

Kývol hlavou smerom k pultu. „Nazdával som sa, že ti ten výsledok bude vyhovovať. Veď všetka pozornosť verejnosti je stále obrátená na teba.“ Posledné slová povedal dosť jedovato.

„Exituje nejaké obdobie, kedy si sa necítil byť tak či onak perzekvovaný, Severus? Vážne ťa neomrzelo každú chvíľu sa dožadovať pozornosti? Povedala som jej, že si bol tým, kto tú dieru v zákone našiel. Nemôžem za to, že ten drobný detail neuverejnila.“

„Drobný detail?“ Buchol päsťou po stole. „Včera som ti vďaka svojej všímavosti voči „drobným detailom“ zachránil reputáciu aj tú tvoju žalostnú organizáciu!“

„Au! Prestaň kričať, prosím,“ zastonala a končeky prstov si pritlačila na spánky.

Uškrnul sa nad jej trápením. „Mierne poopicové dozvuky?“

„Iba také drobné.“ Odpila poriadny dúšok kávy. „Ne... nepovedala som včera večer niečo nerozumné, však? Nespomínam si celkom. Nezvyknem často piť. Obávam sa, že vôbec netuším, či to zvládam.“

Uvažoval, či jej má prezradiť, čo povedala predtým, než ju poslal do postele, len aby ju trochu zahanbil. Nervózne si zahryzla do pery a čakala na odpoveď.

„Nie, Hermiona. Správala si sa dokonale ako dáma.“

„Viem, že teraz klameš. Musela som urobiť niečo veľmi hlúpe.“

„Len ak považuješ za hlúpe náležite mi poďakovať.“

„Čo myslíš tým náležite?“

Prižmúril oči, už nedokázal dlhšie odolávať, aby ju nepodpichol. Príliš mu to zjednodušila.

„Ponúkla si sa, že ostaneš verná svojej niekdajšej povesti hlavnej utešiteľky.“

„Čože? Och... Och! Vážne?“

„Iste. Ja som to, samozrejme, odmietol. Ani by mi nenapadlo zneužiť ťa v takom stave.“

Zbledla ako stena a siahla po najbližšej stoličke. „Urobila som... ešte niečo?“

„Ale áno.“ Teraz bol na koni. „Pustila si sa do zvádzania. Bol som prekvapený, že muklorodená čarodejnica vie, ako sa to tancuje.“

„Tancuje?“

„Myslím, že muklovia to nazývajú triptych.“

„S-striptíz?“

„Áno, to je ono! Striptíz. Pod tým nevkusným oblečením sa skrýva rozkošné telo.“

„Vyzliekla som sa priamo pred tebou?“

„Nie úplne.“

„No aspoňže to.“

„Nechala si si ponožky.“

„Čože?“

„Môžem ti odporučiť chvíľu sa vyhýbať alkoholu?“

Buchla čelom o stôl. Severus ďalej popíjal kávu a premýšľal, ako dlho potrvá, kým jej to v tomto zmätenom stave dôjde. Nemusel čakať dlho.

„Počkaj! Stále mám na sebe včerajšie šaty. Nikdy som ti nerobila striptíz!“

Nadvihol obočie.

„A nikdy som ti ani nenavrhla orál, však?“

„Si taká dôverčivá ako bifľomorčanka, Hermiona.“

„Si odporný, chlipný starý chlap.“

„A ty si nevďačná, namyslená čarodejnica.

Povzdychla si, lebo vedela, že mu asi mala poďakovať, kým bola triezva.“

„Dobre. Pripúšťam. Tentoraz. Ale nezvykaj si na to.“

„Neviem, ako by si ktokoľvek dokázal na teba zvyknúť.“

„Ďakujem.“ Ignorovala jeho uštipačnú poznámku.

„Za čo?“

„Prečo to tak komplikuješ?“

„Iba som požiadal o vysvetlenie.“

„Ďakujem, že si tú medzeru objavil a pomohol mi ten zákon zrušiť. Bez tvojej pomoci by som to nedokázala. Už si spokojný?“

„Nie, ale asi budem musieť byť.“

„To áno.“ Zodvihla bradu a vzala do rúk hrnček.

„Mal by som ísť,“ povedal a vstal.

„Nenechaj sa zdržiavať.“

„To by mi ani vo sne nenapadlo. Pekný deň, Hermiona.“

„Dovidenia, Severus. Možno si v budúcnosti zasa budeme schopní pomôcť.“

„Budem sa na to tešiť.“

Po jeho slovách rýchlo zodvihla pohľad od šálky s kávou, ale bol už preč. Pokrútila hlavou a obrátila pozornosť na inzeráty v novinách hľadajúce niekoho na výpomoc. Pokiaľ sa nemýlila, možno mohol byť úprimný.



Epilóg



Aktivistka

Autor: Rilla

Preklad a banner: solace

Originál: The Activist



Epilóg

 

Draco Malfoy poskakoval po Snapovej spálni a z veľkého kufra vyťahoval plejádu pestrofarebných odevov, ktoré kedysi patrili jeho otcovi. Severus hľadel do zrkadla, ktoré práve zastrašil, aby mlčalo, a snažil sa nenápadne odstrániť bielu mašličku, čo mu Draco uviazal na cop na zátylku. Keď zistil, že je pripevnená kúzlom, ktoré mu ju nedovolí rozviazať, zavrčal a otočil sa k posteli.

„To, že je na baby, ešte neznamená, že chcem vyzerať ako jedna z nich, ty prekliaty transvestita.“

„Len sa snažím oživiť ti šatník. Vždy vyzeráš, ako by si nosil smútok.“

„Možno ho aj nosím. Trúchlim, že som stratil posledné zvyšky svojej hrdosti, keď som ti dovolil, aby si ma na toto nahovoril.“

„Ak si dobre spomínam, nebolo to veľmi presvedčivé. Priznaj si, že sa jej chceš dostať do nohavičiek, odkedy si sa s ňou minulý rok oženil.“

„Musíš byť taký hrubý?“

„Brániš česť svojej dámy?“

„To ťažko.“

„Severus, keby si po tom rande netúžil, nikdy by si s ním nesúhlasil. Takže prestaň predstierať, že som ťa na to nahovoril a obleč si tú poondiatu košeľu.“

„Nič také si na seba nedám. Má... volány. Mal som dojem, že účelom schôdzky je, aby človek na svoju spoločníčku zapôsobil, nie aby ju pobavil svojím smiešnym odevom.“

„Táto košeľa nie je smiešna. Je elegantná. Bude taká očarená, že spadne z nôh. A tam ju chceš mať, nie? Na chrbte s nohami vo vzduchu, stonajúcu tvoje meno? Nikdy predtým nebola s poriadnym chlapom, sám si to povedal.“

„Možno mi malo hneď napadnúť, že celý tento nápad je absurdný.“

„Je to úžasný nápad. Ste jeden pre druhého stvorení.“

Severus si odfrkol a začal si od goliera rozopínať čiernu košeľu.

„Je to pravda. Nikdy v živote som nestretol tvrdohlavejšiu dvojicu. Na humusáčku má dosť guráže. Prepáč, na muklorodenú, chcel som povedať muklorodenú. Na dievča, ktoré ťa nezaujíma, ju rozhodne dosť ochraňuješ.“

„Ani nechcem premýšľať nad tým, čo si jej povedal, aby privolila stretnúť sa so mnou.“

„Jednoducho som ju presvedčil, že tvoja prívetivejšia stránka stojí za to, aby ti dala šancu. Môžeš ma viniť za to, že ma už prestali baviť tie vaše nekonečné slovné prestrelky? To sexuálne napätie ma ubíjalo. A tvoje zámienky pre vzájomné stretnutia boli dosť žalostné.“

„Nemám poňatia, o čom to hovoríš.“ Severus sa zamračil, keď ho Draco silno potiahol za volán na zápästí.

„Prosím ťa. Minulý mesiac si ju požiadal, aby ti pomohla pripraviť Hrejivý odvar. Mal by si ešte prácu, keby by si to nemohol urobiť? Čo ty na to?“

Zodvihol svetlofialové zamatové nohavice s nápisom „pastva pre oči“ z purpurových flitrov na zadnej strane.

„Tie patria Luciusovi?“

„Nie, tie sú moje. Napadlo mi, že by si si mohol vybrať niečo odvážne.“

„Mal by si vedieť, Draco,“ Severus hrozivo mávol prútikom a namieril ho na pohoršeného Malfoya, „že som pevne rozhodnutý prekliať ťa do bezvedomia, ak mi odporučíš ešte jednu z tých krikľavých handier. Dnes večer budem mať oblečené svoje nohavice.“

„Nechaj ma hádať, čierne? Len mi sľúb jedno. Nebuď sám sebou.“

„Čože?“

„Nebuď sám sebou. Severus Snape len všetko pokašle. Musíš byť kultivovaný a elegantný. Očar ju!“

„Je to feministka, Draco. Ak sa ju pokúsim očariť, celkom iste ma pošle do kelu.“

„Ale veď nie je záhradníčka?“

„To je rečnícky obrat. Muklovský.“

„Že sa večer chystáš pretiahnuť muklorodenú, ešte neznamená, že musíš rozprávať ako jeden z nich.“

„Ty jeden elitársky smrad!“

„A ty chlipný starý chlap, ktorý príde neskoro, ak si nezašnuruje tamtie topánky!“

 

* * * * *

 

Hermiona sledovala, ako jej Luna s Ginny češú vlasy a potlačila úsmev. Varovala ich, aby si s nimi nezačínali, ale odmietli ju počúvať. Rozhodne nemala v úmysle stráviť hodinu s fľašou vyrovnávacieho elixíru, aby ich skrotila.

„Už ste vy dve skončili?“

Obe položili kefy a odstúpili dozadu, aby posúdili výsledok svojej práce.

„Ehm, Hermiona,“ šepla Ginny, „myslím, že sme to asi zhoršili.“

„Nehovor.“ Hermiona opatrne stiahla kopu kudrliniek dozadu a zopla ich do drdola na zátylku.

„Vyzeráš ako knihovníčka,“ ozvala sa Luna, nakloniac hlavu.

„Áno, áno. Severus dobre vie, ako vyzerám v lepších dňoch.“

„Ale nechceš na neho urobiť dojem?“

„Ginny, s touto smiešnou schôdzkou som súhlasila len preto, aby som sa zbavila Malfoya.“

„Mmmhmm.“

„Čo to má znamenať?“

„No, v škole si ním bola vážne pobláznená.“

„To bolo pred rokmi!“

„Okej, Hermiona, všetky sme boli zabuchnuté do učiteľov.“

„Kto sa ti páčil, Luna?“ spýtala sa Ginny a zjedla jeden z čokoládových bonbónov, ktoré Hermione poslal Severus. Tá sa domnievala, že v skutočnosti prišli od Draca.

„Flitwick.“ Luna nachýlila hlavu k oknu, ako by práve povedala tú najzmysluplnejšiu vec na svete.

„Fuj, to je oveľa horšie než Snape!“

„Hm, ďakujem veľmi pekne!“

„Nie, Hermiona, nemyslela som to tak. Je to len... Flitwick? Vie o tom môj brat?“

„Pravdaže vie. Povedala som tu to, aby sa cítil lepšie. Bol dosť v rozpakoch kvôli tomu poblázneniu do Hoochovej.“

„Myslím, že je najvyšší čas odísť, kým úplne nestratím chuť do jedla. Ako vyzerám?“

Zatočila sa a dlhé saténové šaty sa jej zavlnili pod kolenami. Tesne jej obopínali driek a boky, padali vo voľných záhyboch cez hruď a uväzovali sa vzadu na krku.

„Rozkošne. Začínam žiarliť, Hermiona. Chýba mi randenie.“

„Ginny, veď s Harrym chodíte von v jednom kuse.“

„Mne vlastne nechýbajú samotné schôdzky, ale to napätie, motýle v bruchu a obavy, že poviem niečo špatne. Nuž, priznávam, že po tom, ako Harry v posledných šiestich mesiacoch sledoval moje postupne sa zväčšujúce strie, je všetka tajomná atmosféra fuč.“

„O to sa tu netreba báť. Je to len smiešne rande, aby sme zistili, čo sa stane. Som si úplne istá, že len tak z ničoho nič nepreskočí žiadna iskra . Veď sme so Severusom priatelia už vyše roka...“

„Ona to popiera,“ povedala Ginny s úškrnom Lune.

„Ty si smiešna.“

„A ty prídeš neskoro. Myslím, že to, čo som práve počula, bolo klopanie na dvere.“

 

* * * * *

 

„Vyzeráš pôvabne,“ povedal a snažil sa udržať pohľad nad jej krkom.

„Ďakujem.“ Zavrela sa sebou dvere a pretočila oči nad dvomi chichotajúcimi sa čarodejnicami, ktoré nechala vo vnútri. „Ty – si si stiahol vlasy dozadu?“

„Áno, nepáči sa ti no?“

„Nie... vlastne áno, vyzerá to pekne. Je to len nezvyčajné. Malfoyov nápad?“

„Ako si uhádla?“ Mierne sa uškrnul a ona mu opätovala úsmev. Vyšli z budovy do teplej noci.

„Je to smiešne, však? Zdá sa, že sú všetci odhodlaní poslať nás na toto oficiálne rande. Akoby mali právo starať sa do toho, čo robíme vo svojom voľnom čase!“

Prinajmenšom mali na túto absurdnú schôdzku rovnaký názor. „Čo navrhuješ?“

Na chvíľu sa zamyslela. „Čo by si chcel dnes večer robiť?“

Stuhol. To musel byť chyták. Nemohla pred ním stáť takto oblečená a pýtať sa, čo by chcel robiť, ak by to nebola nejaká pasca. Bola prefíkaná, to musel uznať. Hm, akú odpoveď očakávala? Možno túžila po romantickej prechádzke za mesačného svitu, aj keď si to nemyslel. No celkom isto mu nechcela pomáhať v laboratóriu, všakže?

„Severus.“

„Hmm?“

„Niečo som sa pýtala.“

„Som si toho vedomý.“

„Chystáš sa odpovedať?“

„Nie.“

„Prosím?“

„Povedal som nie.“

„A prečo nie?“

„Lebo to máš očividne premyslené a som si istý, že nech už zvolím akúkoľvek odpoveď, bude zlá.“

„Prečo?“

„Rozhodol som sa, že sa na tej tvojej psychologickej manipulácii nebudem podieľať.“

„Psychologickej manipulácii?“ Myslel to vážne? Bol to ten najabsurdnejší názor, s akým kedy prišiel! „Ako sa opovažuješ obviniť ma, že s tebou manipulujem! Nechcela som toto rande o nič viacej ako ty!“

„Tak prečo si súhlasila?“

„Nemám ani potuchy! Prečo si súhlasil ty?“

„Dúfal som, že ťa tá zamilovanosť prejde.“

„Zamilovanosť?“

„Áno, Hermiona, je nad slnko jasnejšie, že si mnou v poslednom čase posadnutá.“

„Ja? Posadnutá tebou? Zbláznil si sa! Ty si očividne ten, kto túži po mne! Hrejivý odvar, Severus? Ako keby si s ním skutočne potreboval pomôcť.“

„A ja mám azda veriť, že si vážne potrebovala pomoc so zoradením mien domácich škriatkov podľa abecedy?“

Hermiona sa pozrela z jednej strany na druhú a zahryzla si do pery. „Ľudia sa na nás pozerajú.“

„Nech sa pozerajú.“ Oči mu stále planuli hnevom.

„Ale civejú na nás muklovia.“

„Ach!“ Pohľad mu skĺzol nabok a uvidel skupinku zhrozených muklov, ktorá stála na chodníku a vypliešťala na nich oči.

Hermiona pristúpila bližšie. „Možno by sme mali ísť niekam, kde budeme mať viac súkromia.“ Po hádke sťažka dýchal a ona sa úporne snažila nenatiahnuť ruku a nepoložiť mu ju na hruď. „Tiež dnes večer vyzeráš pekne.“

Odkašľal si. „Môžeš za to poďakovať Dracovi.“ Prečo si predtým nevšimol, ako nádherne vonia? „Chcela si ísť niekam, kde budeme mať viac súkromia?“

Prikývla s drobným úsmevom. „Áno, myslím, že by sa mi to veľmi páčilo.“

 

* * * * *

 

Nepretržité klopanie na dvere vytiahlo Ginny Potterovú spod paplóna.

„Harry? Harry, budeš taký dobrý a pôjdeš tam, prosím?“

Jedinou reakciou na jej prosbu, bol zvuk striekajúcej vody dopadajúcej na obkladačky v kúpeľni.

„Sviniar!“ zahundrala si pod nos, zodvihla sa z postele a zababušila do dlhého županu. Prešuchtala sa cez obývačku, otvorila vchodové dvere a potlačila zívnutie.

„Malfoy?“

„Bré ránko, Weasleyová. Prišiel som si po výhru.“

„Akú výhru?“

„Z našej stávky. Nehovor mi, že si už zabudla.“

Oči sa jej rozšírili. „Nie! To nemohla urobiť. Nie na prvom rande!“

„Ale choď! Veď mali ročnú ľúbostnú predohru.“

„Ako to tak presne vieš, Malfoy?“

„Severus včera večer neprišiel domov. A ani Grangerová.“

„Možno existuje celkom opodstatnené vysvetlenie.“

„Zaplať, Weasleyová!“

„Fajn. Vydrž chvíľu.“

Otvorila vrchnú zásuvku na písacom stole a preškrtla správu napísanú na malom kúsku papiera.

„Uvedom si, že to, že ti dávam jeho adresu, ešte neznamená, že bude mať záujem.“

„Hej, hej, viem.“ Draco si vzal lístok a strčil ho do vrecka.

„Tak dobre. Už si spokojný?“

„Veľmi.“

„Zbohom, Draco.“

„Uvidíme sa, Weasleyová.“

Ginny zatvorila dvere a oprela si o ne hlavu. Charlie ju zabije. Mala už vedieť, že nemá veriť Hermioninej zdržanlivosti.

 

* * * * *

 

„Dáš si kávu?“

Hermiona otvorila oči a pretiahla sa na dlhej pohovke. „Mmm, áno. Ďakujem.“

Spustila nohy dolu a Severus si sadol vedľa nej. „Si si istá, že to tu bolo v noci pohodlné?“

„Ach, áno! Bolo to fajn. Mal si pravdu, bola som príliš unavená, aby som sa premiestnila.“

„Mrzí ma, že si bola kvôli mne tak dlho hore.“ Odsunul jej z pleca neposlušnú kučeru.

„Neospravedlňuj sa, Severus. Bozkávaš veľmi dobre.“

„Včera som si to dosť užil.“

„Vieš, ako to bude vyzerať, však?“

„Som si istý, že Draco už zistil, že ani jeden z nás sa v noci nevrátil domov.“

„Tá malá všetečná fretka!“

„To teda je, že?“

„Zachichotala sa do šálky. „Vždy som si myslela, že ho máš celkom rád.“

„Tolerujem ho.“

„Tak, ako toleruješ mňa?“

„Rád by som urobil viac, než ťa toleroval.“ Nosom jej odtisol vlasy z krku a začal ho bozkávať. Zachvela sa.

„No, odhlásiť sa máme až o druhej. Takže máme dostatok času, však?“

„Mmmhmm.“

„Budeme musieť prísť s presvedčivou výhovorkou pre to včerajšie zmiznutie.“

„Prečo?“

„Nuž, čo si všetci pomyslia?“

„Nech si myslia, čo chcú.“

„Ooch... trefa.“

„Presne tu?“

„Áno, presne tam. Ale mala som na mysli... na tom nezáleží.“

„Hermiona?“

„Mmm, áno?“

„Možno by sme si mali dohodnúť druhé rande.“

„Myslím, že to by sa mi páčilo... veľmi. Žiadne ďalšie hlúpe zámienky, aby sme sa stretli?“

„Žiadne.“

„Fajn. Teraz, prosím, prestaň rozprávať. Viem si predstaviť aspoň tucet iných vecí, ktoré by som ťa rada videla robiť ústami.“

„S radosťou.“

„Vždy... musíš mať posledné slovo, však?“

„Vždy.“

„To bude v tomto vzťahu predmetom sporov.“

„Vzťahu?“

„No... chcem povedať... ak o to máš záujem.“

Posadil sa. „Manželstvo... to nie je to, čo chceš... však?“

„Preboha, nie! Samozrejme, že nie. A ty?“

„Nie, rozhodne nie.“

„Dobre, takže sme dohodnutí. A teraz, ak ti to nevadí, myslím, že toto bolo oveľa uspokojivejšie než rozhovor.“

„Si si istá?“

Nadvihla obočie. „Severus?“

„Áno?“

„Prestaň robiť drahoty a pobozkaj ma, dobre?“

Usmiala sa proti jeho perám. Získať posledné slovo predsa len nebolo také ťažké.


X
X X