Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




12. kapitola (na FF 13)



Autor: bookworm1993

Preklad: Jimmi 

 

Banner: bookworm1993

Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/13/Simply-Irrefutable

Rating: PG-13

 

Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu




Kapitola 13

Lyra sa pozrela na Harryho s Willow, než sa zachichotala a vrátila sa k svojmu listu pre Colbyho. Ťapkala svojou zlatou balerínkou o nohu stoličky na hudbu, ktorú teta Luna pustila deťom počas ich voľna. 

Harry si práve prezeral a organizoval svoju zbierku čarodejníckych kariet, keď ho Willow radostne zasypala vankúšmi. Sabina bola obďaleč pri matke, hrala sa s mladšími deťmi v matkinom centre starostlivosti pre deti, ktoré potrebovali neustálu starostlivosť. Týkalo sa to hlavne tých, ktoré dospeli do veku náhodnej mágie, v ktorom sa vedeli vyskytnúť výbuchy nekontrolovateľnej mágie, keď mali problém s emóciami. 

Poťapkala si ceruzkou o bradu, kým premýšľala ako ten list zakončiť. Nech akokoľvek veľmi chcela, aby bol Colby s nimi, nechcela znieť detsky ako jej mladší súrodenci, ktorí žiadali, aby sa Colby ihneď vrátil. Chcela znieť dospelejšie. Merlin nedopusť, aby niekedy znela tak zúfalo ako James Sirius Potter. Ten chalan nevedel zachovať odstup, ani keby to mal napísané na čele! 

  -!- 

"Niečo nie je v poriadku," zamrmlala Hermiona, keď si prečítala svoj posledný prípad. Tentoraz to bola matka, ktorú obvinili zo zabitia vlastného dieťaťa. Ale príliš veľa vecí nesedelo. Avšak matka nebola schopná vypovedať alebo niečo v tejto veci urobiť. Nereagovala, odkedy ju našli ležať veľa nehybného telíčka jej dieťatka s prútikom v zovretej ruke. Sotva trojročného chlapčeka, s malou medzerou po práve vypadnutých predných zubov. Skúsili všetko možné, aby prinútili matku niečo povedať, ale nič nezískali a bez vodítok, ktoré by ukazovali niekam inam, zatkli matku za zabitie a zanedbanie vlastného dieťaťa. Hoci jej manžel skálopevne tvrdil, že jeho žena by nikdy ich dieťaťu neublížila a že to bola jeho smrť, ktorá ju dohnala do šialenstva... 

Niečo na tom, čo povedal, Hermionu zarazilo. 

"Ona Saschu nezabila! Neurobila to! Neviem, čo to smrťožrút je, ale moja žena...  pár vecami som si v tomto živote istý a kvôli láske mojej ženy k nášmu synovi je jednou z nich to, že ona jedným z nich nebola. Len čo sme sa dozvedeli, že je tehotná, urobila všetko, aby sa vyhla nehodám či vystavila dieťatko nebezpečenstvu. A keď sa narodil, každú hodinku ho moja žena chodila kontrolovať s tým najstarostlivejším dotykom, takmer, ako keby sa bála, že mu ublíži, ak bude menej nežnejšia. Vždy sa bála, že niečo urobí, ale ja som vedel, že sa to nestane, ona ho milovala každučkým kúskom svojej bytosti. Vždy hovorila, že je jej vykúpením. Nemám tušenia vykúpením za čo. Ale moja žena nášho syna milovala a bola by za neho obetovala svoj život. Viem to, pretože som k nej cítil to isté. Neviem, čo sa stalo, ale viem, že Sachu nezabila. Musíte mi veriť." Toto povedal, než sa rozplakal, pretože jedným šmahom stratil svoju ženu a dieťa.

Občas si nebola istá, prečo sa rozhodla pre takúto prácu. Občas to bola jedna tragédia za druhou. V tieto dni si Hermiona myslela, že ju jej srdce bolí viac, než je schopná zniesť. Vtedy zatvorila oči a prikryla si rukou ústa, aby zabránila frustrovanému výkriku uniknúť z jej úst.

Niečo nebolo v poriadku, ale čo?

 "Neviem, čo to smrťožrút je..."

Smrťožrút? Hermiona zažmurkala, keď znova rozmýšľala nad tým, čo Timothy Young povedal. Smrťožrút, nevedel, čo to je smrťožrút.

Ako to preboha mohlo Hermione uniknúť? V jej správe nebol spomenutý žiaden smrťožrút! 

Znova dôkladne skontrolovala svoje papiere, len aby si bola istá. Nič, žiadna zmienka o tom, že by Maria Viliers Youngová bola smrťožrútkou. Ale...  chýbali tu dve stránky. Čísla na spodku stránok preskočili z 93 na 96.

"Blaise!" zavolala Hermiona, keď sa vybehla z pracovne za svojím priateľom.

Ale než sa k nemu dostala, spustil sa alarm. Žiaden obyčajný alarm, ale ten, ktorý naznačoval, že došlo k napadnutiu nejakej časti ministerstva! Všetky chĺpky na krku sa jej zježili, keď zrýchlila, pretože druhé zazvonenie jej napovedalo, že pod útokom boli detské jasle a centrum starostlivosti o deti.

"Hermiona!" vykríkol Blaise, keď sa za ňou rozbehol a dohnal ju svojimi dlhými krokmi.

Hermiona nič nepovedala, ale keď utekala, srdce jej búšilo tak silno, že sotva vnímala chaos okolo seba. Jediné, čo si dokázala okrem búšenia vlastného srdca uvedomiť, bol alarm, ktorý ju prenasledoval v nočných morách.

  -!- 

Celá miestnosť sa ponorila do úplnej tme. Podľa očakávania všetci maličkí začali plakať, keď im došlo, že niečo nie je v poriadku.

"Lum..." Lune sa nepodarilo kúzlo dokončiť.

"Conjunctivis," vrhol niekto kliatbu na Lunu.

Deti sa rozkričali, keď bolo teraz možné vidieť postavy v habitoch.

"Sonorus," zašepkala nejaká žena, keď vrhla kúzlo, z ktorého zneli výkriky detí ešte hlasnejšie. Bolo možné počuť, ako zvuky krokov a kúziel začínajú byť bojovnejšie, keď sa nahnevaní pracovníci ministerstva a väčšina rodičov stávali zúfalejšími a paranoidnejšími, pretože nedokázali prekonať bariéru, ktorú útočníci vytvorili. Vydrží síce len päť minút, ale bola nepreniknuteľná.

"Tamto!" Burácajúci hlas sa ozýval temnotou, keď konečne našiel jeden z ich cieľov.

"Kde sú ďalší dvaja?" spýtal sa ďalší hlas, ale než niekto stihol odpovedať, začuli, ako preslávená Hermiona Malfoyová rodená Grangerová vrhla kúzlo, ktoré odhalilo ich bariéru, vrátane malého vrypu, ktorý umožňoval zvyšku bariéry byť nepreniknuteľnou. Zdalo sa, že namiesto plných päť minút, ktoré im boli prisľúbené za tisíc galeónov, ktoré minuli na získanie toho kúzla, mali sotva dve minúty, aby dokončili svoj plán a teraz im zostávalo len pár sekúnd. Kvôli tomu sa aktivovalo ich prenášadlo, keď schmatli svoj cieľ.

Práve keď sa Hermione a ostatným podarilo prelomiť bariéru, bolo počuť ozvenu výkriku Lyry Malfoyovej, ktorá volala na svoju matku.


13. kapitola (na FF 14)



Autor: bookworm1993

Preklad: Jimmi 

 

Banner: bookworm1993

Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/14/Simply-Irrefutable

Rating: PG-13

 

Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu



Kapitola 14

Draco zadychčane utekal chodbami ministerstva. V jeho pracovni sa objavil patronus v tvare sivého vlka a v podstate na neho vyštekol. Naposledy sa to stalo, keď jeho žena odpadla uprostred súdu - vtedy čakala ich druhé dieťa.

Na ministerstve zakázali všetky premiestnenia naň a z neho - všeobecný zákaz, vďaka ktorému dúfali, že zabránia každej nechcenej osobe prísť či odísť príliš rýchlo. Všetci museli použiť na to určené vchody, ktoré strážili aurori a hľadali akékoľvek podozrivo vyzerajúce alebo sa správajúce osoby.

"Potter, bež rýchlejšie," vyštekol Draco na svojho bývalého nepriateľa, ktorý bol teraz milovaným strýkom jeho detí. Harry by normálne odvrkol naspäť, že beží ani nie celý krok za Dracom, ale jeho krstný syn a menovec, ktorý mu zavolal z telefónu svojej matky, pri telefonáte plakal. Medzi vzlykmi Harry začul slová, ktoré zneli ako Lyis, zobratá, zlí ľudia. Takže nič Dracovi nepovedal, namiesto toho sa sústredil pred seba. Ministerské chodby boli obrovské, ale nikdy tým dvom mužom nepripadali také nekonečné ako dnes.

!~!

Willow Malfoyová bola prvá, ktorá začula kroky svojho otca. Vykukla spoza matky a plačúceho brata. Pre každého iného vyzerala Hermiona Grangeová Malfoyová dokonale vyrovnane. Silná, inteligentná a neochvejná, ale oči oboch mužov sa rozšírili, pretože nikdy vo svojom živote nevideli Hermionu takú bledú a zničenú.

Draco sa zúfalo rozhliadal okolo seba, pretože si všimol, že Hermiona drží ich vzlykajúceho syna, kým ich najmladšia dcéra stojí vážna medzi Hermionou a Blaisom, ktorého patrunus Draca varoval. Pästičky Willow zvierali záhyby Hermioniných béžových nohavíc.

"Lyie," vzlykal Harry Scorpius Malfoy v náručí svojej matky, v rozrušení sa mu vrátila výslovnosť mena jeho staršej sestry, keď bol ešte menší.

"Kde je Lyra?" spýtal sa Draco, či skôr zajačal, keď si uvedomil, že jeho najstaršia nie je nikde k videniu. Niekoľko ľudí ukročilo dozadu pred hnevom v hlase Draca Malfoya.

"Draco, oni ju...," začal Blaise, "oni ju uniesli."

V tom okamihu mal Draco pocit, že sa jeho svet zrútil sám do seba. Kolená sa mu podlomili. O pár sekúnd na ne dopadol, keď mu začali splývať ustarané hlasy okolo neho.

"Uniesli ju," znelo znova a znova v jeho ušiach, kým jeho oči zosklovateli.

"Tati!" vykríkla Willow, keď pribehla k svojmu otcovi, ktorý vždy býval taký silný... ak človek nebral do úvahy nádchu a ihly. Ešte päťkrát na neho vykríkla, než sa Draco začal preberať zo stavu šoku.

"Willow," zašepkal, keď jeho najmladšia nakoniec začala tiež plakať. Tak dlho sa snažila zo všetkých síl zostať silná kvôli svojmu bratovi a matke. Ale keď zbadala, že sa jej otec začal tiež rozpadať, už to nedokázala dlhšie vydržať a začala nahlas vzlykať, správať sa ako trojroční jej veku.

Draco ju pohladil po vláskoch, než ju zdvihol na ruky. Ale keď ju podal Harrymu Potterovi, obočia všetkých sa nadvihli, až kým na neotočil na Westina Bidleyho a ďalšieho aurora, ktorí mali za úlohu ustavične strážiť ministerstvo. Schmatol Westina za límec s očami podobnými oblohe pred blížiacou sa búrkou.

"Čo ste kurva vy neschopné nahrážky aurorov robili, keď tí kreténi uniesli moju dcéru!" Jačal, takmer na tých vydesených aurorov pľuval.

Než stihol Harry Potter okríknuť Draca, aby jedného z jeho aurorov pustil, Hermiona takmer strašidelne pokojným hlasom požiadala svojho manžela, aby aurora pustil.

"Potrebujem, aby si vzal Harryho s Willow domov," oznámila mu, keď položila Harryho Scorpiusa Malfoya na zem. "Potrebujú, aby si práve teraz bol ich otcom." Potom sa otočila k Blaisovi. "Blaise, choď ku Svätému Mungovi skontrolovať svoju ženu. Ak ti to nevadí, Sabine môže zostať s Dracom a deťmi. Keď skončíš, rada by som, aby si sa s nami stretol u mňa v pracovni. Musím do súdneho archívu po záznamy prípadu Deveroix. Musím si niečo overiť."

Draco otvoril ústa, aby namietal, ale jeho žena ho poznala dosť dobre, aby odpovedala skôr, ako by niečo stihol vysloviť.

"Draco, práve teraz musíš byť ich otcom a mojím manželom," začala Hermiona. "Pretože práve teraz je najvyššou prioritou moja práca, aby sme mohli zistiť, prečo našu dcéru uniesli a aby sme boli krok pred našimi nepriateľmi."

Draco prikývol, keď s vážnou tvárou znova chytil svoje deti. Nebude klásť žiadne otázky. Keď pred všetkými tými rokmi skladal sľub svojej žene, súhlasil a chápal, že občas bude musieť nastúpiť ako rodič. Jeho manželka nikdy nezamýšľala byť pokorná žienka domáca. Bola predurčená k niečomu väčšiemu, k tomu, aby otriasla a zmenila svet, aby mu pomohla stať sa lepším tým, že bude chrániť tých, za ktorých by ľudia nikdy nebojovali, ani by sa na nich dvakrát nepozreli.

!~!

Blaise zízal na muža, ktorým sa jeho kedysi nedospelý a pomerne rozmaznaný najlepší priateľ stal. Chcel sa na neho usmiať a byť svojím obvykle optimistickým ja, ale aktuálne jeho manželka a partner boli v nemocnici vďaka novej kliatbe nočných morí, o ktorej sa zatiaľ šeptalo len v tieňoch. Bola z tých najnovších a čoskoro bude neodpustiteľnou ako cruciatus, podľa niektorých bola ešte horšou. Zanechávala svoj obete v paralyzovanom stave nekonečných nočných morí, zanechávala ich slepými dokonca, keď otvorili oči, nemohli vidieť nič okrem svojich nočných morí, ktorým nedokázali uniknúť.

Doteraz boli touto kliatbou zasiahnutí len štyria ľudia, ale žiadneho doteraz nevyliečili. Ich mysle sa dňom za dňom zhoršovali, keď na ne donekonečna útočili nočné mory. A teraz toto temné kúzlo zasiahlo jeho Lunu. Mlčky prikývol na ich trojicu a vydal sa k jednému z určených východov. Dokonca nepovedal ani nič aurorom na stráži, keď použil portál, ktorý ho dostane čo najbližšie k Svätému Mungovi.

!~!

"Ahoj, cuare mio," zašepkal Blaise, keď zavolal na svoje jediné dieťa v taliančine, ako na neho kedysi volávala jeho matka, keď ešte v jej srdci prebývala láska. Sabina sa otočila, oči červené a napuchnuté. Bez zaváhania sa vrhla na svojho otca, schovala svoju tvár v záhybe jeho krku, a mocne ho objala.

"Desolato, cuare mio," ospravedlňoval sa, keď ju šúchal po chrbátiku.

"Papá," zašepkala Sabine. "Mama sa neprebúdza, a, a..." nedokázala dokončiť, pretože vážne nemala potuchy čo povedať alebo čo sa deje.

"Sľubujem, že urobím všetko preto, aby sa prebudila," zanietene sľuboval Blaise. "Ale chcem, aby si dnes večer zostala s Harrym, Dracom a Willow, dobre?" požiadal Blaise tentoraz nežnejšie. Sabine vlásky sa dotkli jeho pleca, keď pokrútila hlavou.

"Zostanem s tebou a maminkou."

Blaise ju pobozkal na hlávku, keď sa jej takmer akvamarínové oči začali zalievať slzami. "Musím dnes večer niečo urobiť a nechcem, aby si tu zostala sama."

"Ale mám tu maminku," zašepkala Sabine napriek tomu, že už pochopila.

"Toto nie je vhodné miesto, aby si tu strávila noc sama a musíš si odpočinúť. Bol to pre teba dlhý deň." Blaise ju hladil po hlave, hmkal a potichúčku spieval taliansku uspávanku, ktorá bola jedna z mála vecí, ktorú si pamätal od svojej biologickej matky. "Keby sa stalo niečo aj teba, cuare mio, spálil by som celý svet svojimi rukami," vravel, keď sa Sabiina ospalá hlávka oprela o jeho hruď.

!~!

 

Draco láskyplne vzal spiacu Sabine z Blaisova náručia. Dvojica na seba len prikývla, než Blaise odišiel, aby sa preletaxoval priamo do Hermioninej pracovne. Anna už šla na večer domov rovnako ako zvyšok ministerstva. Zdalo sa, že tam zostali len on, Ken, Harry Potter a Hermiona Grangerová.

Na stole bola rozložená dokumentácia prípadu Deveroix rovnako ako dôkazy z uzavretého zložky Kasie Youngovej a smrti ich trojročného syna, Sacha Younga. Teraz ku nim pribudol zvitok, ktorý dokumentoval dnešné udalosti.

"Čo majú všetky tieto prípady spoločné?" spýtala sa Hermiona trojice mužov, potrebovala zistiť, či vidia to, čo videla ona.

Blaise ešte raz všetko pozorne prečítal, pretože nerád tvrdil niečo, čo nemal potvrdené na sto percent. Bolo tu spojenie, ale aké... nejaký muž, žena a jej dieťa a teraz jeho krstná dcéra. Jeho oči sa rozšírili, keď si uvedomil, prečo sa Hermiona tvári tak vážne .

"Smrťožrúti," zašepkal Ken, keď nakoniec to spojenie zbadal aj on. Štvalo ho, že bolo treba tri prípady, aby si ten vzor všimli. August Deveroix bol smrťožrút, rovnako ako Kasia Youngová a Draco Malfoy...

"Nie, nielen to," vybuchol Harry.

"Krvizradcovia," zašepkal Blaise náhlivo, keď mu začalo dochádzať, že prekliatie jeho ženy nebolo len snahou uniesť Lyru Malfoyovú, bol to tiež trest určený pre neho.

August Devoroix nebol nejakým mocným či dôležitým smrťožrútom a od vojny sa snažil vykúpiť všetkými možnými spôsobmi. Kasia Youngová, rodená Villiersová, opustila čarodejnícky svet po tom, čo sa zbavila povesti smrťožrúta a nakoniec si vzala mukla a mala nečistokrvné dieťa. Potom tu bol Draco Malfoy. Draco Malfoy verejne odsúdil svojho otca, množstvo svojich po krvi túžiacich príbuzných, samotného Voldemorta. Nespomínajúc, že sa oženil s Hermionou Grangerovou a odvážil sa mať tri nečistokrvné deti. Pokiaľ šlo o Blaisa, nikdy nebol smrťožrútom, ale prebýval v ich kruhoch a ako nečlena ho nechali na pokoji. Ale teraz sa spojil s tými, ktorých kedysi smrťožrúti považovali za nehodných.

"Hermiona?" spýtal sa Harry v obavách, keď Hermiona potichu plakala.

"Moju dcéru uniesli neosmrťožrúti, ktorí by pravdepodobne uniesli Harryho s Willow, keby sa neukryli medzi vankúšmi," zvládla hlasom, ktorý bol niečím medzi vzlykom a smiechom zmiešanými dohromady. "A teraz musím oznámiť svojmu manželovi, že sa jeho najhoršie obavy naplnili. Že sa vrátila jeho minulosť, aby nás prenasledovala, aby ovplyvnila našu rodinu. Pretože títo bastardi uniesli našu najstaršiu dcéru, aby potrestali môjho manžela. Toto Draca totálne zničí," oznámil jej hlas plný ľútosti.


14. kapitola (na FF 15.)



Autor: bookworm1993

Preklad: Jimmi 

 

Banner: bookworm1993

Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/15/Simply-Irrefutable

Rating: PG-13

 

Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu




Kapitola 15

 

Keď sa Hermiona dostala domov, vôbec ju neprekvapilo, že našla svoje dve mladšie deti a Sabinu v ich manželskej posteli. Sabina s Harrym boli v spánku otočení tvárou k sebe, zatiaľčo Willow spala chrbtom k svojmu bratovi, maximálne blízko,  ako keby sa bála, že ak sa ho nebude dotýkať, tak po prebudení zistí, že je preč.

Draco sa prebudil, keď vycítil jej prítomnosť v izbe. Opatrne vstal z postele a prešiel k dverám. S umlčujúcim a ochranným kúzlom sa pripojil k svojej žene v matne osvetlenej chodbe.

"Zistili ste, kde je Lyra?" spýtal sa, nebol čas na zdvorilosti.

Hermiona smutne potriasla hlavou, keď prikročila k svojmu manželovi.

"Nie, láska, ešte to nevieme, ale zistíme to. Než zajtrajšok skončí, sľubujem," položila ruku Dracovi na líce.

"Ale niečo viete," zašepkal Draco, pretože videl v očiach svojej ženy, že sa pred ním snaží niečo zatajiť. "Niečo, čo nám pomôže Lyru nájsť."

"Áno," smutne povedala Hermiona. "Prišli sme na to, čo majú všetky prípady spoločné."

Dracove oči potemneli. "Čistokrvní," vyšplechol Draco to slovo, pretože mal čas premýšľať nad tým sám a dospel k rovnakému záveru, keď zistil dievčenské meno Kasie Youngovej.

"Všetkých nás považovali za krvizradcov," odpovedal chladne.

"Draco, nie je to tvoja vina. Nie je to tvoja vina, že..."

"Ako to môžeš povedať? Práve kvôli mne uniesli naše dieťa!"

"Draco! Si teraz dobrým človekom, nemôžeš sa obviňovať. Nikdy sa nemôžeš obviňovať za zlé zámery iných ľudí."

Ale Draco ju nepočúval, keď stiahol jej ruku z líca a priložil si ju k perám. "Musím niečo urobiť. Vrátim sa."

"Nie, Draco, ne..." zaprotestovala Hermiona, pretože dokázala myslieť len na to najhoršie.

"Miláčik, vrátim sa, už viac nie som hlúpym chlapcom." Zovrel jej tvár svojimi rukami. "Práve teraz, ak nám niekto môže pomôcť identifikovať tých idiotov, ktorí boli dosť hlúpi, aby nám uniesli našu dcéru, bude to on," vysvetľoval Draco.

Hermionin pohľad sa spojil s manželovým, keď si uvedomila, koho tým "on" myslí. Smutne sa usmiala, keď prikývla.

"Vráť sa ku mne," zašepkala, keď ho zľahka pobozkala na pery.

Draco sa musel dvakrát zastaviť, kým sa premiestnil do Luxemburska, k malému zámku, na ktorom bol len vtedy, keď bol vyzdvihnúť svojho nevlastného brata. Bolo neskoro, veľmi neskoro v noci, avšak tichý alarm prebudil jednu zo slúžok, ktorá s lampášom uvítala Draca pri dverách.

"Pane, pán Colby je tento rok na škole v Durmstangu."

"Viem, kde je Colby. Dnes som prišiel pozrieť Luciusa," chladne odpovedal Draco.

Slúžka si nemohla pomôcť, aby sa nestriasla, pretože jeho tón bol tak podobný pánovi Luciusovi, keď mal svoju príšernú náladu.

"Je trochu neskoro, pane, prosím poďte dnu a nechajte ma dôjsť po pána a pani," riekla, keď vpustila Draca dnu z temnoty. "Môžem im niečo povedať, aby vedeli dôvod tejto prekvapivej návštevy?"

"Moju najstaršiu dcéru dnes uniesli muži, o ktorých som si istý, že boli Luciusovými kolegami."

"Slečnu Lyru?!"  šokovane vykríkla slúžka, ktorá už poznala všetky deti z ich  fotografií s Colbym, ktoré boli roztrúsené po zámku a z jeho historiek. Vzťah medzi Dracom a Luciusom Malfoyom nebol v žiadnom prípade priateľský, ale tento napätý postoj sa nepreniesol na deti, ktorých usmievavé fotografie a mená sa spomínali v tejto domácnosti v očakávaní, že jedného dňa to nebude pán Colby, kto odchádza, ale trojica vnúčat príde na návštevu.

Draco prikývol, keď zadržiaval svoje emócie.

"Hneď pôjdem po nich, prosím, posaďte sa. Poviem komorníkovi, aby vám priniesol teplý čaj," zamrmlala slúžka ešte raz, než ho zanechala v salóne pri ohni.

Draco sa neposadil, hoci sa postavil bližšie ku kozubu, aby sa zahrial, keďže premiestnenie nebolo tým najteplejším spôsobom ako cestovať. Nemohol si pomôcť, aby nevzhliadol a nebol šokovaný, keď na neho hľadeli späť jeho deti. Colby objímal usmievajúceho sa Harryho pred ním, kým Willow mu prakticky visela na krku, pobozkala ho na líce  a potom sa usmiala a zachichotala do kamery. A Lyra, jeho Lyra stála nad nimi, ruka položená na Colbyho pleci, keď striedavo s toľkou láskou v očiach hľadela na svojho strýka a súrodencov, po celý čas s úsmevom na perách.

"To je jedna z mojich najobľúbenejších fotografií," ozval sa ženský hlas za jeho chrbtom.

Draco sa stočil. Ako vždy ho šokovalo, ako sa štíhla blonďavá žena pred ním podobala na jeho matku. Boli tu samozrejme rozdiely, ale tá podivná podoba zakaždým Draca rozhodila.

"Je to nádherná fotka," povedal Seraphine Malfoyovej.

"Colby sa vždy teší na prázdniny s tvojou rodinou."

"To nie je len moja rodina, Colby je členom našej rodiny. Deti, Hermiona a ja samotný ho považujeme za jej súčasť," rozhodne prehlásil Draco. Toho dňa, keď prehlásil Colbyho za svojho brata - pripusťme nevlastného brata -  sa Colby stal rodinou a nič to nemohlo zmeniť. Jeho deti poznali Colbyho celý ich život.

Serapfina sklopila pohľad a usmiala sa. To, že Draco považoval Colbyho za svoju rodinu, ju zahrialo pri srdci viac než dokázala zniesť. Uvedomovala si, že v mnohých ohľadoch zničila Dracovo detstvo a následne jeho rodinu. Ale ten chlapec nezazlieval Colbymu jej činy, čo vypovedalo veľa o jeho charaktere.

"Čo tu robíš o tomto čase?" zaznel chladný hlas, čím prerušil jej myšlienky. Seraphina si vzdychla, keď jej manžel schádzal dole, jeho dlhé blonďavé vlasy také jasné, že boli teraz takmer biele. Avšak jeho hlas bol rovnako chladný ako býval vždy, keď ma čo dočinenia s Dracom. A Dracov chrbát sa vystrel ako pravítko, keď ho obklopila jeho vlastná aura, aby bojovala voči otcovej. Seraphina nechápala, ako tí dvaja muži mohli vyzerať a občas sa chovať rovnako a predsa to nevideli.

"Potrebujem informácie o nejakých tvojich starých kamarátoch a kolegov," prehlásil Draco tak chladne, že to takmer zahasilo oheň za jeho chrbtom.

Luciusov pohľad sa prižmúril na Draca, oči plné podozrenia. "A prečo by som ti mal takú informáciu poskytnúť? Tak aby ste ty a tvoj kámoš Potter mohli..."

"Ty sráč, to ti jedine zostala pýcha a hnev? Moju dcéru mohol uniesť niekto z nich!" zajačal Draco, tak nahnevane a nahlas, že sa jeho slová ozývali chodbami.

Seraphina zalapala po dychu, keď jej pohľad skočil v hrôze k obrázku, kde hľadela na tie dve roztomilé dievčatká. Obzrela sa na svojho manžela. Po prvý raz za veľmi dlhý čas Seraphina videla, že jej manžel stuhol strachom, a nie kvôli sebe ale kvôli niekomu inému. Naposledy vyzeral takto vydesený a ochromený, keď ho požiadala, aby sa s ňou stretol, pretože bola tehotná s Colbym. Keď sa dopočul o jej tehotenstve, úplne stuhol a vyzeral tak vydesený vyhliadkou na ďalšiu šancu byť otcom - hlavne keď vedel, zlyhal tak príšerne, že jeho vlastný dospelý syn ním pohŕdal. A teraz mal v tvári presne ten istý výraz, keď si uvedomil, že jedno z jeho vnúčat uniesli.

"Lyru alebo Willow?" spýtal sa, tentoraz bol preč všetok chlad z jeho hlasu a ostal tam len... strach.

"Dnes poobede uniesli Lyru z ministerstva," informoval ho Draco, päste zaťaté. "Nech vieš čokoľvek, musím to počuť. Sú schopní pokojne zabiť dieťa. Batoľa Kasie Viliersovej zabili pred pár týždňami. Ale ty ho budeš poznať pod menom Sacha Young, ak si čítal noviny, pretože teraz používa meno Maria Youngová."

Lucius zvesil hlavu. Áno, Kasia Villiersová nebola oveľa staršia od Draca. Tak mladá a dobrosrdečná, kým ju neoznačili lebkou s hadom.

"Preletaxujem sa s tebou za tvojou ženou a poviem jej a Potterovi všetko, čo viem," vážne prehlásil Lucius, keď sa pokúšal nepredstavovať si mŕtve oči batoľaťa, ktoré boli dokonca v luxemburských novinách, v tele svojej vnučky.


15. kapitola (na FF 16.)



Autor: bookworm1993

Preklad: Jimmi 

 

Banner: bookworm1993

Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/16/Simply-Irrefutable

Rating: PG-13

 

Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu



Kapitola 16

Keď sa Harry Potter dostal domov, striasol zo seba vyčerpanie najlepšie ako vedel. Lyru uniesli a predsa nemohol urobiť nič len čakať. Nikdy si nepripadal taký bezmocný. Hermiona, Ken a Blaise sa pokúšali prísť na zámery páchateľov a ich ďalší krok. Harryho najlepší aurori sa snažili sledovať zvyškovú magickú stopu, ale Harry mal inú prácu. Jeho úlohou bolo nájsť človeka vo vnútri. Ako jediný mal na niečo takéto dostatočnú autoritu. V žiadnom prípade nemohli ľudia, čo uniesli Lyru, pracovať sami. Na to bolo ministerstvo príliš chránené, museli mať pomoc niekoho zvnútra...  a zajtra bude Harryho prácou zistiť, kto to je. Niekto, kto vyzeral unavene, previnilo, nedbalo oblečený alebo možno príliš potešený sám sebou... Bol príliš stratený v myšlienkach, aby zbadal postavu stojacu v tieňoch. Takmer vrazil do svojho syna.

"Kde je Lyra?" spýtal sa nahnevane James Potter, ktorý započul, ako si matka so starou mamou niečo zúfalo šepkajú. Jediné, čo zachytil, boli slová Lyra a nebezpečenstvo.

Harry zažmurkal. "James?"

"Čo sa stalo Lyre?" Dieťa neustúpilo.

"Synu, myslím, že už máš byť v posteli," skúsil Harry, maximálne sa snažiac nestrhnúť sa a nič neprezradiť.

"Kde. Je. Lyra Malfoyová?" zdôraznil James každé slovo - oči prižmúrené.

Harry si vzdychol. Bolo mu jasné, že k tomuto dôjde, ale nádejal sa, že bude mať čas až do rána. Prečo musel jeho syn zdediť tvrdohlavosť od nich oboch, aj od neho aj od jeho ženy?

"James," Harry si čupol, aby mu mohol hľadieť do očí.

Dieťa nadvihlo obočie tak malfoyovským štýlom - Harryho hneď napadlo, že jeho syn pravdepodobne trávi priveľa času s Dracom Malfoyom.

"Nájdeme ju, sľubujem, že sa Lyre nič nestane. Sú na tom nasadení všetci moji muži, rovnako ako tvoja teta Hermiona." Robil, čo mohol, aby znel nejasne, ale pritom upokojujúco.

Jamesove oči sa rozšírili, než sa rozbehol preč. Harrymu trvalo dobrých pár sekúnd, aby zaregistroval, čo sa práve stalo a potom ďalšiu chvíľku dlhšie, než sa znova postavil, čím poskytol chlapcovi slušný náskok. Bežal za svojím synom do obývačky a uvidel presne včas ako James vhodil do kozuba letaxový prášok a zajačal adresu tety Hermiony. Zastonal, pretože to nestihol. Tentoraz zvolal nahlas. "Prečo ja?!" Teddy nebol takýto neposlušný!

Hermiona okamžite začula zvuk, ktorý ich informoval, že niekto prichádza letaxom. Avšak nič ju nepripravilo na to, že sa z kozuba vypotáca jej krstný syn.

"James!" vykríkla, než sa prihnala k jej pomerne zaprášenému a dymom začmudenému synovcovi v hipogryfovskom pyžame. Stihla ho len chvíľku oprášiť, než sa na ňu hnedé oči vzdorne pozreli.

"Ja Lyru nájdem."

Napriek svojej úzkosti a takmer slzám sa Hermiona usmiala, než objala jeho malé telíčko. "Viem, že nájdeš, srdiečko."

James prikývol, vďačný, že mu jeho teta rozumie.

"Vedia tvoji rodičia, že si tu?" spýtala sa znepokojená.

"Nó, tato za mnou utekal a začul, že volám váš dom," pokrčil plecami.

"Och, drahý," zamrmlala Hermiona, než chlapca znova objala. Lyra, kdekoľvek si, miláčik, vedz, že ťa hľadáme, my všetci a že ťa milujeme  a že ťa nájdeme, modlila sa.

Vyzeralo to, že dnešná noc bude skutočne veľmi dlhá.

-!-!-

Draca súčasne prekvapilo a vôbec neprekvapilo, keď zistil, že jeho obývačky sa teraz zmocnili Potterovci, niekoľko Weasleyovcov a jeden Lupin. More červených vlasov spôsobilo, že mal problém okamžite objaviť svoju manželku.

"Draco!" zvolal Teddy, pretože bol prvým, kto Draca zbadal.

Všetky hlavy sa otočili jeho smerom a Hermiona sa vydala dopredu. Vydýchla úľavou, keď videla, že na rozdiel od posledného razu, kedy sa Draco stretol so svojím otcom, nemal na sebe žiadne známky poranenia. Dúfajme, že sa to isté dalo povedať o Luciusovi Malfoyovi, pretože podľa Colbyho sa dobré dva týždne honosil monoklom, hoci mu ho mágia pomohla zahojiť rýchlejšie.

Všetok rozruch v miestnosti okamžite zamrel, keď zbadali človeka, ktorý sa objavil hneď za ním.

-!-!-

Lyra sa omámene prebrala. Pokúsila sa otvoriť oči, ale mala cez ne pásku. Chcela si ju dať dole, ale ruky mala vpredu zviazané. Ale nohy mala voľné.

"Pozri, ten skrčok je už hore," prehlásil mužský hlas. "Konečne."

"Pätnástka, sklapni, nerozprávaj sa s väzňom."

"Desiatka, nepreháňaj, je to malé dievčatko. Čo myslíš, že sa stane, ak sa s ňou trošku pohráme, než sa dostaneme k lepším veciam?"

'Desiatka', ako ho nazvali, len niečo naduto zamrmlal pod nosom. "Fajn, získaj tú krv, než ťa preradím na niečo iné."

Lyre sa zasekol dych.

Pätnástka vytiahol nôž, takmer si pritom oblízal pery. Povedali mu, aby od tohto spiaceho kríženca získal pár kvapiek krvi a mohli otvoriť malfoyovský trezor. Mali na podporu svojej veci všetko okrem fondov a čo bude lepšie, než získať peniaze okradnutím krvizradcu? Toho najslávnejšieho spomedzi nich.

"Mohol som tú krv od teba získať, keď si spala, ale tak rád počúvam, keď moji väzni kričia."

Lyra prehltla, keď sa snažila potlačiť nutkanie kričať a plakať. Kde je mamina? Kde je tatino? Alebo strýko Blaise či Harry? Bola taká vydesená.

"Zakrič kvôli mne, maličká," vydýchol ten muž Lyre do ucha, jeho dych zapáchal, keď zovrel jej trasúcu sa ruku.

Lyra Malfoyová pozbierala všetku svoju odvahu, vzhliadla, brada zdvihnutá, potlačila všetok svoj strach a zabránila mu prejaviť sa v jej hlase. "Môj otec sa o tomto dozvie!"

Pätnástka zavrčal, keď pritlačil nôž na jej žilu. Lyra slabúčko vykríkla, čo ho nesmierne potešilo. Okamžite stisla pery, aby sa to už znova nestalo. Vzchopila sa a vyrukovala so svojím najnahnevanejším a najvecnejším hlasom, ktorým bola preslávená jej matka. "A moja matka vás strčí do toho najhlbšieho, najtmavšieho rohu Azkabanu, kde už nikdy až do svojho pohrebu neuvidíte denné svetlo." Vyhlásila, než kopla nohou a muža tým zaskočila. Nôž mu poškrabal biceps, keď mu vyletel z ruky.

"Ty krpec jeden!" Muž na ňu skočil, rukami jej zovrel hrdlo, kým mu pramienok krvi stekal po pleci.

"Nie, Immobulus! Pätnástka, nezabi ju! Je naším hlavným rukojemníkom!" Desiatka okamžite vrhla kúzlo, než jeho partner stihol ohroziť ich misiu.

-!-!-


16. kapitola (na FF 17.)



Autor: bookworm1993 

Preklad: Jimmi 

 

Banner: bookworm1993

Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/17/Simply-Irrefutable

Rating: PG-13

 

Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu



Kapitola 17

Lucius Malfoy vystrel chrbát ešte viac, keď nasledoval Harryho Pottera a Draca, ktorí ho viedli do Dracovej pracovne. Keď sa tam dostali, v hrdle sa mu vytvorila guča, keď zbadal veľký obraz Draca, Hermiony, Colbyho, Lyry, Harryho S. Malfoya a Willow ako bábätka v Narcissinom náručí. Všetci mužskí členovia mali na sebe tmavomodré obleky, kým ženy mali letné šaty pastelových farieb, dokonca Willow s tmavými vláskami vykúkajúcimi spod svetlozeleného čepčeka. Boli v záhrade, ktorú nespoznával a ktorá teraz prekvitala na Malfoy manor.

"Lyra," zašepkal Lucius, "vyzerá tak podobne ako tvoja matka, keď ma s ňou zasnúbili."

Hermiona sa zamračila. Ako mladí boli, keď zistili, že sú zasnúbení? Lyra bude mať o pár dní osem rokov. Dovtedy ju musia mať späť!

"Čo pre nás máte, Lucius?" spýtal sa Blaise, nebol čas na hlúposti.

"Dospel si, Zabini," zamrmlal Lucius, keď sa na neho mladý muž pozrel s oceľovým pohľadom. "Dajte mi miesta všetkých incidentov, o ktorých si myslíte, že sú spojené s únoscami Lyry a ja vám dám mená ľudí, ktorí by za to mohli byť zodpovední. Naozaj neviem, či budem môcť urobiť viac než to, už roky som s nimi nebol v kontakte."

Ken Hamilton rozprestrel mapu, na ktorej označil všetky miesta úmrtí a dokonca Deveroixov bar, kde oslavoval tú noc, čo ho obvinili z vraždy. Draco nič nepovedal, keď sledoval muža, ktorý bol jeho otcom, skloniť sa nad mapu, chladné modré oči hodnotiace každú značku.

Nikto v miestnosti nič nepovedal, keď Lucius mlčky pokračoval v hľadení do mapy. Prešlo päť minút a Hermiona začala cítiť, že jej manželovi dochádza trpezlivosť.

Každá minúta, čo tu sedia a nič nerobia, je ďalšou minútou, čo mali jeho dcéru a bohvie, čo jej robili! chcel Draco zajačať, ale upokojila ho nežná ruka jeho manželky, ktorá chytila tú jeho.

Stále tam bolo ticho, keď zaškrípali dvere a oči všetkých sa stočili k novému prírastku v miestnosti.

"Tatí?" spýtala sa Willow, ktorá držala v ruke ručne šitú hračku hrdozobca k Dracovej mrzutosti vyrobenú Hagridom. Rozhliadla sa, jej veľké hnedé oči sa zastavili na jedinom neznámom v miestnosti, ktorého nespoznávala.

Draco pustil Hermioninu ruku, aby rýchlo nabral Willow do náručia.

Guča v Luciusovom hrdle sa zväčšila, keď hľadel na to nádherné dieťa v Dracových rukách. Willow...

"Nepobozkal si ma na rozlúčku," vysvetľovala Willow Dracovi, keď si oprela bradu o jeho plece.

"Prepáč, Willow," pobozkal ju Draco na temeno hlávky. "Neuvedomil som si to."

"Hmmm," pohmkávala si, keď začala znova zaspávať, teraz už v úteche z prítomnosti jej rodiča.

"Poď sem, moje roztomilé dieťatko," zašepkala Hermiona, keď vzala Willow z Dracových rúk, aby ju opäť uložila do postele.

"Mami, kto je ten pán, čo vyzerá ako tatino, strýko Colby a náš Harry?" začuli všetci v miestnosti, keď tie dve odchádzali.

"Pomáha nám nájsť Lyru..."

"Potter, pergamen prosím," zasiahol Lucius Malfoy, hlas chrapľavejší než zamýšľal.

Keď Lucius začal zapisovať päť mien, o ktorých vedel, že by dokázali uniesť a ublížiť dieťaťu, dvere na pracovne sa opäť rozleteli, tentoraz s väčšou silou.

"Draco Malfoy, prečo sa ako posledná dozviem, že moje najstaršie vnúča uniesli! A nie od svojej rodiny!" zvolala Narcissa, keď ukázala na muža, ktorý ju nasledoval ako tieň. Bol určený ako jej strážca, až kým nezatknú ich nových nepriateľov.

John Dawlish sa zahanbene pozrel na ľudí v miestnosti.

"Dokonale sa dokážem postarať sama o seba, Harry Potter. Nepotrebujem aurora ako osobného strážcu. Moja zosnulá sestra nebola jediným mocným vrhačom kliatob v rodine," zavetrila Narcissa, jej povýšené blackovské správanie sa znova začínalo prejavovať.

"To som tým nechcel povedať. Len som chcel, aby ste tentoraz neboli sama a nechránená," protestoval Harry.

"Ale s mojím synom ste nezamýšľali povedať mi, že nejakí ľudia uniesli Lyru zo škôlky ministerstva!"

"Mami, chcel som ti to povedať!" bránil sa Draco, keď mu matka venovala pohľad, z ktorého by zbledol, keby bol stále dieťaťom. Dokonca dnes mu trošku z toho stuhla krv.

"Kedy, zajtra?"

"Cissy," to slovo prekĺzlo Luciusovi skôr, než sa dokázal zastaviť.

Zúrivé oči sa otočili na neho.

"Draco, čo sa tu deje?" spýtala sa Narcissa Blacková, vystrela sa, keď jej určený ochranca prikročil bližšie k nej. Hoci to ničomu nepomáhalo, Narcissa ocenila to gesto od muža, ktorý jej kedysi na Rokforte vyznal lásku napriek jej rozmaznanosti a zrade pre muža, na ktorého teraz zízala.

Lucius dokončil svoj zoznam, kým Draco vysvetľoval svojej matke, čo sa deje. Bez slova mu ten dokončený zoznam Narcissa vytrhla z ruky. Skontrolovala ho, než jedno meno preškrtla. "Na tohto neplytvajte časom. Jeho trúchliaca vdova ma pozvala na jeho pohreb," prehlásila skôr, než podala pergamen Harryho.

Blaise s Kenom nazreli ponad jeho plece. Všetci traja zízali na ten papier a snažili sa nájsť povedomé mená. Nakoniec Ken vytrhol pergamen Harrymu, keď ho niekto napadol... bolo to málo pravdepodobné, ale v týchto dňoch to nebolo bežné meno.

"Narcissa, ako vymazávač pamäte u nás pracuje Simmons Fernsby. S mojím tajomníkom boli na niekoľkých obedoch. Nemohol byť Simmons skratka z Fritzsimmons?" spýtal sa Ken, hľadel na oboch, aj na Narcissu aj Luciusa.  Narcissa prikývla.

"Áno, o tom nepochybujem."

"Je čistokrvný alebo nečistokrvný?" spýtal sa tentoraz Blaise, keďže tiež Simmonsa Fernsbyho poznal a podľa ich záznamov bol nečistokrvný. Čistokrvná matka a muklovský otec. "Máme ho zapísané ako nečistokrvného." Nezáležalo na tom - Voldemort samotný bol rovnaký, ale niečo na tom nesedelo. Ako mohli byť týmto mužom považovaní za krvizradcov?

"Potom niekto na ministerstve neodviedol poriadne svoju prácu," pokrútila Narcissa hlavou.

"To ťa vážne prekvapuje?" posmieval sa Lucius.

Zamestnanci ministerstva sa na neho zazreli.

"Pôvodné meno Fritzsimmonsa bolo Fritzsimmons Travers. Keď bol malý, jeho otca zabil člen Rádu. Matka utiekla v strachu pred Rádom a pomstou Voldemorta za to, že jej manžel nesplnil svoju úlohu. Vydala sa za prvého mukla, ktorého stretla, aby utajila svoju existenciu a zmenila im mená, aby ich nenašli. Ale tohto muža nemilovala a on...  dosť často ju zneužíval, až kým jedného dňa nevybuchla jej mágiu z nahromadených a výbušných emócií. Jej mágia zapálila oheň tak intenzívny, že zabil oboch, aj ju, aj jej muklovského manžela, ktorý sa odvážil dotknúť jej dieťaťa."

"Ježišikriste," zašepkal Harry. Nechcel cítiť súcit k mužovi, ktorý mohol byť potenciálnym únoscom Lyry, ale...  ako sa to nedalo, keď ste počuli takýto príbeh? Prečo všetci títo muži mali rovnaké detstvo? Čo by sa z neho stalo, keby nestretol Rona s Hermionou? Harry pokrútil hlavou, nebol správny čas o tom uvažovať.

Blaise s Dracom sa na seba pozreli.

"A čo Traversovci?" spýtal sa Draco, keď premýšľal, prečo sa k tomu dieťaťu neprihlásili a nezmenili jeho priezvisko z priezviska muža, ktorý týral jeho matku a nakoniec spôsobil jej smrť.

"Nepriznali sa k tomu dieťaťu. Strápnilo ich zlyhanie ich syna, zrada jeho manželky, ktorá sa odvážila vydať sa za mukla. Nechceli mať s tým dieťaťom nič spoločné."

"Potom si dvojnásobne zaslúžia zhniť v Azkabane," vyšplechol Draco, ktorý nemohol uveriť, že by to nejaká rodina urobila dieťaťu.

"Draco," potichu prehlásila Narcissa.

"Mami," odpovedal Draco, stále emočne rozčúlený.

"Rodina mojej matky, Rosiersovci, bola pokrvne spriaznená s Traversovcami."

"A čo? Niežeby sa ho ujala aspoň naša rodina!" zavrčal Draco.

"Viem," ľútostivo pokračovala Narcissa. "Keby som dokázala vrátiť čas... Ale Draco, keď Traversovci skončili v Azkabane, ich trezor a jeho obsah prešiel na ich posledného zákonného dediča."

Všetky oči sa rozšírili, pretože dokonca Lucius Malfoy si nebol vedomý rozsahu rodokmeňu svojej manželky.

"Sakra, Potter, nájdi, kde ten chlap, Simmons, Fritzsimmonns, či ako sa volá, práve teraz žije," zaklial Draco.

-!-!-

Lyra nechápala, čo sa deje alebo koľko je hodín, keď cítila ako jej bolesťou búši hlava. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula na poslednú vec predtým, než omdlela. Pätnástka ju zasiahol rukoväťou noža...

Zaskučala, keď cítila, že jej vo vlasoch zaschla krv.

"Mami, tati," plakala Lyra, keď bola sama v temnote, tentoraz so zviazanými aj rukami, aj nohami.

"Strýko Blaise, strýko Harry, niekto, James..." vzlykala, než sa začínala uplakávať k spánku.

-!-!-

James si nahnevane založil ruky, keď nikto nevenoval pozornosť jeho slovám. Bolo tu toľko chaosu a tak veľa detí, že si nevšimli, keď sa vykradol preč. Preletaxoval sa domov za použitia kozuba v kuchyni bez toho, aby si to niekto uvedomil.

Keď bol doma, napochodoval do kuchyne, aby našiel Kreacherovu komôrku. Ignoroval hrôzu budiace hlavy na Kreacherových dverách.

"Kreacher, potrebujem, aby si mi povedal, kde má otec svoj neviditeľný plášť!"

-!-!-

AP: Na vysvetlenie. Draco je posledný zákonný dedič bohatstva Traversovcov, ktoré bolo pridané k malfoyovskému trezoru. Teddy ním nie je, pretože jeho starú mamu vyškrtli z rodokmeňa všetkých čistokrvných rodín - a rovnako jej potomkov. Ale nestihli vyškrtnúť Draca či jeho matku, než ich uväznili.


17. kapitola (na FF 18.)



Autor: bookworm1993

Preklad: Jimmi 

 

Banner: bookworm1993

Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/18/Simply-Irrefutable

Rating: PG-13

 

Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu

Preklad vzniká v rámci pravidla, že sa tu vždy všetko dokončí. Pokojne priložte ruku k dielu a obetujte ho.



 Kapitola 18

 

Lyru hrubo vytiahli za krk na nohy. Vykríkla, keď sa retiazka na jej krku roztrhla.

"Prečo ju nemôžeme okamžite zabiť? Zranila ma, tá prekliata krpaňa."

"Musíme ju vziať so sebou. Je to naša páka pri vyjednávaní, aby sme sa dostali z tohto prekliateho miesta. Nechcem ju zabiť, až kým neuvidím, ako z hnusnej tváre jej otca nebude unikať život, keď bude sledovať, ako mu pred očami zomrie jeho malé dievčatko. Až vtedy budem spokojný za všetko, čo urobil a čo mi vzal.

Lyra sa pokúšala nefňukať, keď ju zdvihli a drsne prehodili na niečí zapáchajúci chrbát.

-!-!-

Harry S.Malfoy sa rozhliadol po ich chaotickej obývačke. Zdalo sa, že sú tam všetci, dokonca rodičia Vicky. Harry nežne nechal Sabininu ospalú hlávku skĺznuť z jeho pleca na vankúš, ktorý jej pripravil. Po špičkách odcupital od spiacich postáv, aby našiel svojich rodičov. Doteraz už museli o jeho sestre zistiť niečo. Lyra bola v poriadku... Jeho mamka bola tou najbystrejšou osobou, ktorú kedy stretol a jeho otec bol ten najstatočnejší.

"Čo tým myslíte, že nič?" jačal Draco na Harryho Pottera a Kena Hamiltona.

Harryho pery sa vyformovali do ponurej linky. "Draco."

"Nie, Potter! Ako je možné, že o tom bastardovi absolútne nič nemáte? Ani adresu? Ako ste ho doriti najali? Naposledy, čo si spomínam, tak vymazávači pamäte patrili pod tvoju právomoc, Potter!"

Ani Ken, ani Potter nedokázali nič povedať, pretože sa cítili podobne.

Lucius sa snažil neuškrnúť sa na Chlapca Ktorý Prežil, ale svoju prácu už odviedol a zdalo sa, že to bolo k ničomu.

"Niečo nám uniká," zašepkala Narcissa. Ale čo?

Blaise zovrel svoj prútik pevnejšie, keď na nich dopadlo ticho.

Draco to nemohol vydržať - predstavu, že Lyra je vonku v nebezpečenstve a oni neboli o nič bližšie k tomu nájsť ju ako predtým.

"Doriti!" vykríkol Draco, keď buchol päsťou na stôl - spôsobil, že sa veci rozrinčali a sklenené ťažidlo sa rozbilo.

Harry Malfoy sa odklopýtal od dverí, keď jeho otec začal znova jačať - tentoraz na nejakého neznámeho muža. Harry sa otočil a rozbehol do krídla so spálňami. Zaváhal, keď prechádzal okolo izby Lyry. Pokrútil hlavou, keď si uvedomil, že sa mu chce znova plakať. Áno, bol vydesený, ale odmietal už viac plakať! Prešiel okolo svojej izby a zbadal svetlo z izby Willow.

"Mami," prehovorila Willow, keď sa Harry prikradol bližšie.

"Áno, srdiečko."

"Myslíš, že Lyra vie, že ju hľadáme?"

Hermiona zovrela svoju najmladšiu do náručia. "Áno, Lyra to určite vie."

"Ako keď sme všade hľadali Buckyho?" Willlow ukázala rukou na hračku hipogryfa.

"Áno," Hermiona sa pokúsila nevzlyknúť/nezasmiať sa, keď si spomenula, ako všetci obrátili dom hore nohami, keď hľadali hračku Willow. Dokonca Draco - napriek svojmu očividnému pohŕdaniu tou hračkou, si zamazal svoju bielu košeľu a rozstrapatil si vlasy, keď ju hľadal.

"Myslíš... že sa Lyra bojí?" spýtala sa Willow potichu, spodná pera sa jej triasla.

Hermiona nestihla neodpovedať, keď sa jej jediný syn rozbehol, aby vyskočil ku nim na posteľ.

"Nie, Willow, Lyra je tou najbystrejšou a najstatočnejšou ako mamina a tatino. Tá im spraví zo života peklo!" prehlásil Harry S. Malfoy, keď objal svoju sestričku, ako keby ju chcel ochrániť pred tým, aby aj ju niekto ukradol.

Slzy začali bublať, ale Hermiona sa ich pokúsila potlačiť. Ani sa nepokúsila opraviť slovník svojho syna. "Prečo vy dvaja nejdete do postele? Je dosť neskoro a už ste dávno mali spať," navrhla Hermiona, hovorila hlavne k svojmu synovi. Rád predstieral, že neznáša deliť sa o posteľ so svojimi sestrami. Ale tentoraz chlapec vôbec nič nepovedal, len prikývol a nechal Willow, aby sa na neho nalepila.

"Mami, môžeš nám porozprávať o tom, ako si tatino uvedomil, že je do teba zamilovaný? Je to jedna z Lyriných obľúbených častí," požiadala Willlow, stále nebola pripravená zaspať či dovoliť matke, aby opustila izbu.

Hermiona sa pousmiala, než ich pobozkala na čielka.

"Dobre," povedala, keď zatvorila oči, aby si pripomenula ten deň. Všetko jej pripadalo také vzdialené... ale potom sa pred ňou objavila predstava osemnásťročného ja jej manžela, jeho svetlé blonďavé vlasy žiariace vo svetle sviečok Veľkej siene a vrátila sa späť v čase.

-!-!-

"Grangerová," pozdravil Draco takmer sladko z druhej strany.

"Áno, Malfoy?" spýtala sa Hermiona bez toho, aby sa obťažovala vzhliadnuť od novín.

"Vedela si, že tvoje vlasy sú aspoň päť centimetrov hrubé?" spýtal sa tým istým nechutne sladkým hlasom.

Hermiona švihla nahor nebezpečne rýchlo. "Prepáč, Malfoy, nie každý z nás dokáže stráviť také množstvo času ako ty, aby získal vlasy podobné tvojim." Jej poznámka nanešťastie ničomu nepomohla, blondiak pred ňou sa len uškrnul. "Nerád ti ničím tvoje zvrátené predstavy o mne, Grangerová, ale toto," - dotkol sa svojich vlasov - " je úplne prirodzené. Česaním strávim maximálne dve minúty."

Tentoraz poklesla Hermione sánka. Dve minúty?! Prirodzené?! Vážne chcel ďalší preplesk po hlave? Nestačil mu ten spred pár dní, keď poznamenal, že niekoľko domových škriatkov poriadne pribralo po poslednom zvýšení platu, ktorý následne míňali v Medových labkách.  S čím Hermiona nesúhlasila. Ak niečo, boli predtým absurdne chudí.  Ale fakt bol, že Medové labky nedostatkom domových škriatkov netrpeli. Bolo vzácne vstúpiť do obchodu a nejakých tam nenájsť, v skutočnosti Medové labky renovovali, aby k ich obchodu pridali celú ďalšiu miestnosť... Hermiona si priala, aby míňali svoj plat na niečom viac - pozdvihujúce - ako knihy!

Draco sa v duchu uškrnul nad Grangerovej menej než potešeným výrazom. Chystal sa spomenúť vlasového štylistu, ktorý by jej mohol pomôcť. Boh vie, že Gustav bude považovať ten jej divoký chaos kučier za vítanú výzvu, aby otestoval svoj práve otvorený salón. Nedokázal nič ďalšieho povedať, keď dychčania Harryho Pottera, Toho Harryho Pottera a samozrejme jeho podržtašky, ako ho zvykol Draco nazývať, Rona Weasleyho dosiahli ich smerom.

Draco sa postavil so zvyškom ôsmakov, kým Hermiona Grangerová a Ginny Weasleyová opustili svoje miesta, aby sa v polovici cesty stretli so svojimi frajermi.

Ako v lacnom muklovskom filme začala polovica sály povzbudzovať, keď Harry Potter konečne daroval svojej priateľke rodinný prsteň Potterovcov. So svojím najlepším priateľom ho vypátrali, aby spravili dosť neformálne, ale dobre známe zasnúbenie oficiálnym.

Avšak ten vyhúknutý ryšavec vedľa neho sa nechystal nechať sa zahanbiť či zanechať v neistote, keď daroval Hermione zásnubný prsteň s dvoma obrovskými diamantmi, ktoré by dokázali človeka oslepiť za slnečného dňa.

Hermionine srdce pokleslo, keď sa jej zasekol dych.  Čože?

-!-!-

"Mami!" vykríkol Harry S. Malfoy, keď si zrazu na niečo spomenul. Tento príbeh už počul toľkokrát. Lyra ho milovala. Lyra milovala čokoľvek romantické a predstava, že si ich otec uvedomil, že je zamilovaný do ich matky práve vtedy, keď ju iný muž požiadal o ruku - nuž, Lyra bola dievčaťom. Harry nechápal, ako niečo z tohto bolo romantické.

"Nevravela si, že ten prsteň vyzeral ako ten tvoj perlový od otca?"

"Hmmm, len sme si sľúbili, že to nikdy vášmu otcovi nepovieme," konšpiračne zašepkala Hermiona. Dvojité perly, nespomínajúc ich veľkosť, ktorá jej tak veľmi pripomínala tie dva diamanty na tom prsteni. Ale kým tie diamanty boli takmer nevkusné, jej perlový prsteň bol sofistikovaný a elegantný. Plus mal špeciálne miesto v jej srdci ako jej prvý darček od Draca.

"Mami, ten prsteň, nevravela si, že na ňom bolo sledovacie kúzlo?" spýtal sa nádejne Harry.

Willow sa posadila, už viac nebola ospalá, keď si uvedomila, kam jej brat s týmito otázkami smeruje.

"Nuž, po tom, čo som dostala tie listy od jedného fanúšika... tvoj otec použil sledovacie kúzlo na niekoľko mojich prsteňov bez toho, aby mi to povedal a toto bol jeden z nich."  Hermiona sa zaksichtila nad svojím paranoidným manželom.

"Mami!" vykríkli súčasne Willow s Harry.

"Lyra má tvoj prsteň! Ten perlový!" Vykríkol Harry, pretože tam bol to ráno, keď Lyra nakukla do šperkovnice ich matky, aby vybrala ten prsteň na retiazke a zavesila si ho na krk ako prívesok, pretože sa hodil k jej šatám zdobenými perlami. Prinútila Harryho sľúbiť, že to nikomu nepovie.

Hermiona utekala tak rýchlo, ani sa neobzrela, aby povedala svojim deťom, nech sa vrátia do postele, hoci vedela, že ju nasledujú. Bežala celú cestu nahor schodmi k pracovni. Kedykoľvek inokedy by sa zarazila, aby sa spýtala, čo sa u Merlinovej brady deje, keď videla Draca brániť jeho matke, aby šla po Luciusovi, ktorému sa zadarila nežiadaná poznámka o Johnovi Dawlishovi za jeho veľmi horlivé spôsoby v strážení žien. Harry Potter už vzal Dawlishovi prútik a venoval mu pohľad, ktorý zabránil staršiemu mužovi vyprovokovať si nejakú fyzickú ujmu.

"Čokoľvek sa tu dopekla deje, okamžite s tým prestaňte!" zavrčala Hermiona, spôsobila, že dospelí v miestnosti nadskočili pri jej neobvyklom tóne. "Deti našli spôsob ako vystopovať Lyru!"

"Deti?" Muži v miestnosti sa spýtali, než Harry Malfoy dobehol dnu s Willow držiacou sa jeho oblečenia hneď za tým.

"Draco, moja paranoidná láska. Lyra má na sebe môj perlový prsteň," oznámila Hermiona, keď sa priblížila k manželovi a priložila mu ruky na líca.

Draco zažmurkal. "Vážne?"

"Áno!" vykríkla Hermiona v úľave, keď ju Draco zdvihol a zatočil, dvojica šialená vo svojej radosti, kým zvyšok skupiny spracovával, čo sa dialo.

"Môže mi to niekto objasniť?" zatiahol Lucius, keď sa zdalo, že všetci okrem neho vedeli, čo sa deje.

-!-!-

Harry Potter, Draco, Hermiona, Blaise, všetci weasleyovskí muži a zvyšok skupiny sa priblížili k mestskému domu. Hermionine srdce pokleslo, keď si všimla, že tam nesvieti ani jediné svetielko. Zaplavil ju zlý pocit. Inštinkt jej vraveli, že jej dcéra tam už viac nie je...

"Obkľúčte ho - nikto ten dom neopustí, ani sa nedostane dnu bez toho, aby sme o tom nevedeli," prikázal Harry, keď všetci zaujali svoje pozície.

Hermiona s Dracom boli pri hlavnom vchode, vošli hneď po Harrym Potterovi. Polovica skupiny vošla do domu, začali sa rozdeľovať, každý prehľadával inú miestnosť.

Draco bol tým, kto našiel toho nešťastného opilca, ktorý predtým skončil nachladnutý a počas ich misie zostal v posteli. Všetci zostali v strehu, keď začuli Draca jačať slovo bastard nasledované výkrikom a potom neustálym kašlaním.

Hermiona s Blaisom sa dostali do miestnosti v rovnakom čase.

"Immobulus!" vrhla Hermiona kúzlo, aby zabránila manželovi zasadiť do tváre toho muža ďalší úder. "Nevieme, či je súčasťou Lyrinho únosu!" jačala Hermiona.

"Samozrejme, že je! Pozri sa na jeho slizkú tvár. A čo iné by robil na tom istom mieste, kam sme vysledovali Lyrin prsteň!"

"U Merlinovej brady, ty si mu zlomil nos?" vykríkol Harry, keď po nich vbehol dnu, krv stále striekala z cudzincovej tváre. "Radšej by si mal dúfať, že to nie je nevinný okoloidúci!" zamrmlal Harry, keď Draco sotil toho muža smerom k nim.

K ich zármutku bol zvyšok domu prázdny a nebolo tam žiadna známka, kam jeho obyvatelia šli. Ich zajatec tiež odmietal hovoriť. Jediné, čo robil, bolo, že zazeral na Draca. Harry nakoniec vylúčil nevinného okoloidúceho, keď museli zviazať Draca magickým povrazom a cudzinec nakoniec vyšplechol svoju vetu: "Zradca!" po tom, čo jeho nos konečne prestal krvácať.

O dve hodiny neskôr všetci muži odišli a zanechali Hermionu pod ochranou ďalších dvoch aurorov a Charlieho Weasleyho, aby našli nejaké chýbajúce stopy. Zvyšok buď šiel s Harrym na výsluch alebo domov, aby informoval zvyšok rodiny.

-!-!-


Kapitola 18 (na FF 19.)



Autor: bookworm1993

Preklad: Jimmi 

 

Banner: bookworm1993

Originál: https://www.fanfiction.net/s/8630085/19/Simply-Irrefutable

Rating: PG-13

 

Varovanie: preklad z rýchlika, originál stále nedokončený, zvyšok prekladu v archíve tu

Preklad vzniká v rámci pravidla, že sa tu vždy všetko dokončí. Pokojne priložte ruku k dielu a obetujte ho.



Kapitola 19

 

Lyra netušila, kde je, keď ju tam ťahali so zaviazanými očami, ale vnímala, že je to niečo veľmi staré a dlhé. Muži sa museli prestať premiestňovať, pretože to už na tomto tmavom a starinou smrdiacom mieste nebolo možné. Zabralo im veľa času, kým vôbec získali to správne kúzlo a než ju prinútili povedať, aby sa im otvorili tie prastaro znejúce dvere. Bolo na to potrebných niekoľko pokusov a teraz bola na Lyrinom líci rezná rana, ktorú jej spôsobil jeden z nich, keď sa jej vyhrážal, aby sa s nimi nezahrávala.

"Daj jej pokoj! Je to len decko!" okríkol ho jeden z nich, keď sa tie dvere zase neotvorili, pretože nesprávne vyslovila jednu slabiku. Nechceli riskovať, že ich niečo prekľaje, keď sami otvoria dvere k tomuto starodávnemu miestu.

Ruka ju bolela v mieste, kde ju porezali, aby jej vzali krv a mohla cítiť, že tá úbohá náhražka obväzu sa uvoľnila, ale nie dostatočne. Nenápadne sa ju pokúsila zubami uvoľniť ešte viac, tak aby mohla zanechať nejakú stopu pre mamu, otca a strýka Harryho s Blaisom, ktorí ju určite hľadajú...

Rana jej začala znova krvácať, ale stále to nestačilo. Zaťala zuby, zdvihla ruku k ústam a strhla polozaschnutú krv. Každých pár krokov stískala ruku, aby sa uistila, že krv stále steká na zem...

-!-!-

Hermiona sa posadila do kresla a objala sa. Lyra... kde bolo jej dievčatko? Keby len... keby len dokázala vidieť celý obraz oveľa skôr. Bolo príliš neskoro? To nebolo možné. Ale teraz bez Draca či detí Hermiona konečne cítila vo svojom srdci ťažobu z Lyrinho zmiznutia a jediné, čo chcela urobiť, bolo zrútiť sa a plakať. Posledné, čo Lyra urobila, bolo, že volala na svoju matku a ona ju sklamala.

"Hermiona, nedokážem tu nájsť žiadnu krv..." zamrmlal nahnevane Charlie Weasley, keď prechádzal okolo nej bez toho, aby sa na ňu pozrel, pretože sa rozhodol urobiť ešte jedno kontrolné kolečko. Hermiona stuhla, ale Charlie nepovedal nič o tom, ako vyzerala. Vstala, zhlboka sa nadýchla a znova sa vzchopila. Zdalo sa, že už skontrolovali každučký centimeter tohto zatuchnutého miesta. Čo ak... nie, nemohli predsa zanechať nejaké stopy vonku? Či mohli? Hermiona čo najrýchlejšie vybehla dverami von. Pri behu narazila na neviditeľnú prekážku... ktorá vydala veľmi povedomý ľudský zvuk.

Keď zbadala dve nohy vykúkať spod niečoho, čo vyzeralo ako prázdnota, okamžite jej došlo, kto to je. Najstaršie dieťa jej najlepšieho priateľa...

"James Potter, ty si ukradol neviditeľný plášť svojho otca?" zajačala nahnevanejšie, než zamýšľala, ale nemala času starať sa o Jamesa pri snahe zachrániť Lyru.

-!-!-

Po správe od Billa a jeho aurorov, že u Gringottov nebolo ani stopy po Lyre a mužoch, ktorí ju uniesli a že škriatkovia boli upozornení na možnú krádež, ale aj tak nemali pre nich žiadne odpovede, im všetkým došli nápady.

Harry si frustrovane prehrabol vlasy. Ako dopekla že mal ten idiot protilátku proti Veritaséru vo svojich žilách? Harry si nebol istý, či nazvať tých idiotov profesionálmi a nedokázal sa ubrániť pocitu, že je to pasca. Jeden z nich bol chorý a nechali ho v tom dome, aby ich zdržali, pretože to vyzeralo, že stále takmer nič nevedia o tom, čo sa deje, keďže ten chlapík mal v sebe tak veľa protijedu, že mu vydrží na ďalších 24 hodín a na žiadne otázky im nezodpovie. Za ten čas už môže byť neskoro. Ale ten chorý chlap vyzeral rovnako prekvapene a nahnevane ako oni, keď ho zbadali. Hoci bol pripravený odpovedať každému na otázky s odpornými posmeškami spolu s príšerným kašľom.

Nedalo sa ani spočítať koľkokrát museli zazdržať Draca, než ho Harry vyvliekol z miestnosti, keď raz bol rýchlejší ako oni a vrazil tomu chlapovi jednu do nosa, ktorý nie tak dávno prestal krvácať.

"Draco, upokoj sa! Nemôžeš byť práve teraz aspoň trošičku rozumný?"

"Nie, Potter, ten bastard sa z nás vysmieva." Dracova päsť vystrelila pri poslednej kvapke, keď ten zajatec nazval Dracove deti odpornosťami.

Blaise tú scénu sledoval bez slova, než sa vrátil späť do miestnosti, aby nechal Harryho s Dracom upokojiť sa. Zamkol za sebou dvere kúzlom, ktoré žiadne Alahomora neotvorí. Posadil sa pred smrkajúceho zajatca zviazaného reťazami, vytiahol svoj prútik a začal s ním točiť. Netrvalo dlho, kým sa na neho zajatec neuškrnul.

"Kým dnešná noc skončí, nie som si istý, či ti niekto u Svätého Munga dokáže napraviť ten tvoj nos, ak nebudeš dávať bacha na to, čo hovoríš o Malfoyových deťoch," nonšalantne prehlásil Blaise, stále krútil prútikom.

"Z pohľadu na tie decká bolia oči. Také kazy na kedysi slávnom malfoyovskom rodokmeni. O jedno menej..."

Blaisov prútik znehybnel uprostred pohybu, keď vzduch okolo nich stuhol. Jeho tmavohnedé oči sa zmenili na oceľ a prútik sa dal do pohybu medzi nimi dvoma.

"Tam, kde je Draco emocionálny, som ja jeho opakom. Ja som chladný a vypočítavý," prehlásil takým chladným hlasom, ktorý by vzduch dokázal premeniť na ľad. "Ublížim ti spôsobom, ktorý by si nikdy nepovažoval za možný," pokračoval, keď sa prútik medzi nimi začal pomaly vrtieť a vydávať smrteľne tepelnú energiu, ktorá spôsobila, že sa zasekli akékoľvek slová, ktoré chcel zajatec odvrknúť.

"Takže mi povedz, kde je moja krstná dcéra, predtým než ti zničím ruky každým možným spôsobom, takže sa ti ich už nikdy poriadne nezahoja. V takom prípade síce možno nebudeš zbavený mágie ako muklovia, ktorými pohŕdaš, ale bez možnosti používať svoje ruky na vrhanie kúziel budeš na tom rovnako." Blaise vyslovil tie slová súčasne ako prútik zasvišťal povedľa zajatca a skutočne mu popálil líce.

Nigel Pompan prehltol, keď cítil, ako sa mu prútik vznáša nad zápästím, teplo z neho ho takmer popálilo.

"Päť," začal Blaise desivo pokojným štýlom. "Štyri... Tri..."

"Auuuuu" Vykríkol ten chlap, keď cítil pálivú popáleninu na svojom palci a na pokožke sa mu začali robiť pľuzgiere.

"Ups, zabudol som, čo ide po troch. Moja chyba," prehlásil Blaise bez pocitu viny. "Dva..."

"Blaise, krucinál, čo sa deje!"  Spoza dverí bolo počuť ako Harry Potter jačí, pretože ich nemôže otvoriť.

"Jedna,"

Na jedna sa prútik vznášal nad zajatcovým lakťom, ale než stihol popáliť jeho kožu, muž vykríkol.

"Sú v Aurum Centorium!" zajačal v rovnakom čase, ako sa Harrymu podarilo vyraziť dvere z pántov.

-!-!-

Všetci sa odmiestnili, ako keby od toho závisel ich život. Bola to jedna z najstarších bánk, vybudovaná v čase, keď Rimania dobyli Anglicko. Ukrývala to najrýdzejšie zlato, aké kedy zem videla a prístup k nemu mali len potomkovia daného rodokmeňu. Čistokrvné rodiny sa nedotkli týchto starodávnych trezorov, pretože obsahovali viac zlata, než si dokázali predstaviť a boli hlavným symbolom postavenia, ktoré ich označovalo za takmer kráľov. V skutočnosti v niektorých z týchto trezorov bolo viac zlata a drahokamov než vo všetkých existujúcich monarchiách Európy dohromady.

Aby ste sa k nemu dostali, museli ste mať špeciálnu fľaštičku, ktorá obsahovala desať kvapiek krvi dediča a prítomnosť dediča samotného, aby ste sa vyhli kliatbe, ktorá by postihla akéhokoľvek votrelca. Bolo to kúzlo, ktoré pochádzalo od starovekých Egypťanov a ktoré chránilo hrobky kedysi slávnych faraónov. Prekliatie každého, kto nemal krv rodu, že ho poskytne tragédia.

Teraz vedeli, prečo je tam Lyra a že keď ju využijú pre to, čo zamýšľajú... nuž, nikto z nich na to nedokázal myslieť, ale zase sa báli, že prídu príliš neskoro.

-!-!-

Hermiona sa premiestnila s Jamesom Potterom v nádeji, že sa jej správa dostane k Dracovi s Harrym včas. James, to absurdné decko, zo všetkých vecí dokázal stopovať jej dcéru po čuchu, našiel rozbitú fľaštičku s Lyrinou krvou vonku pri susedových odpadkoch. Hermione len sekundy trvalo, kým rozoznala, odkiaľ tá ampulka je, ale keď zbadala to starodávne značenie, bolo jej to jasné. Stálo tam Camulodunum v latinčine, bolo to jedno z najstarších miest v Rímom okupovanom Anglicku. Jediná pre čarodejníkov dôležitá vec na tom mieste bola banka tak stará, že mala väčšiu cenu než väčšina štátnych pokladníc. Všetko ostatné bolo v zásade ruiny a pozostatky minulosti. Avšak Aurum bolo chránené kúzlami silnejšími než väčšina pevností a domov čistokrvných rodín z čias dávno predtým, čo Gringottovci vôbec existovali. Niektoré rodiny si ani neboli isté, či nejaký trezor majú, ale chválili sa aj tak, pretože tí s pochybným pôvodom si netrúfli tam vstúpiť zo strachu z prekliatia.

Ale neskôr bude mať k podivným čuchacím schopnostiam svojho krstného syna veľmi veľa otázok...

-!-!-

 

A je tu koniec,  došiel originál. Jediná možnosť je žiadať autorku o pokračovanie na ff.net.  Poslednú kapitolu pridala v decembri 2018, takže nádej tu ešte je. Jimmi