Fanfiction poviedky o Harrym Potterovi




Úvod k poviedke



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Originál nájdete na: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Autor: Morgan



Preklad: solace

FanArt: solace

Stav: súhlas s prekladom

Rôzné údaje:  dokončené - 19 kapitol (vrátane epilógu) – pre čitateľov od 12 rokov - romanca/dráma - Hermiona Grangerová & Severus Snape – napísané v roku 2007 - autorka je Maďarka

Úvod: Albus Dumbledore by rád vytrhol Severusa Snapea zo samoty, v ktorej žije už takmer dvadsať rokov. Podarí sa mu to? Dej poviedky sa odohráva počas siedmeho roku štúdia chrabromilského tria v Rokforte.

Autorkino prehlásenie:  Postavy vystupujúce v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera.

Prekladateľkino prehlásenie: Pri preklade som vychádzala z podkladov dostupných v slovenčine,  Lexikónu     (neautorizovaný sprievodca príbehmi Harryho Pottera a s ním spojenými materiálmi) a série kníh o Harrym Potterovi. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ich preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan.


1. Dumbledore sa angažuje



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)
Rating: 12+
    

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to?

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



1.      Dumbledore sa angažuje

     Prekliaty starec!

     Áno, presne tak! Neznesiteľný, despotický, manipulujúci starý blázon! Severus, poď do riaditeľne! Severus, dohliadni na Harryho! Severus, priprav elixíry! Čo bude teraz nasledovať? Severus, skoč do studne?

     Hoci to v jeho vnútri vrelo, navzdory tomu zakaždým vyšiel do Dumbledorovej pracovne, aby si vypočul, čo mal starý profesor na srdci. Znovu sledoval Pottera, keď sa chystal vrhnúť do nového dobrodružstva, či už v Zakázanom lese, Rokville, alebo na inom hrôzostrašnom a tajnom mieste. A opäť pripravoval elixíry, ktoré od neho požadoval, či už jedy, dezinfekcie alebo liečivá.                       V tých chvíľach ho napadlo, že možno raz skočí bez vyzvania aj do studne. A potom nech za ním smúti  ten starý... somár. Aj keď si ho mimochodom veľmi vážil, a snáď mal aj rád...

    No nie, to je už prehnané! Severus Snape a slovo láska v jednej vete? Nezmysel!

     Zastal pred vchodom do riaditeľne. Snáď bude lepšie, keď  trochu vychladne, kým predstúpi pred Dumbledora. Pretože dnes opäť...

     Áno, opäť ma volá k sebe, a ja ako taký mopslík, uvažujúc s istou dávkou sebairónie, cvičený malý mopslík čakám pred dverami svojho pána.
     „Želatínový slimák,“ so znechutením zamrmlal smerom ku kamennej oblude. Tá mu vzápätí uvoľnila cestu.

     Ešte aj toto!

     Bol si istý, že riaditeľ si zámerne vyberá tieto nemožné heslá. Aj keď bolo všeobecne známe, že má maškrtný jazýček, pokiaľ ide o sladkosti, vedel si živo predstaviť, na základe čoho si vybral momentálne heslo – aby mu padlo čo najviac zaťažko vysloviť ho.

     Severus stlačil kľučku. Zahliadol Dumbledora, ako sedí za stolom s dobromyseľným úsmevom na tvári. S nepríjemným pocitom zavrel za sebou dvere. Vycítil, že práve dnes ho čaká jeden z veľmi nepríjemných rozhovorov.

     „Som rád, že si si medzi množstvom svojich povinností našiel pre mňa trochu času, chlapče,“ prehodil veselo čarodej a skúmavo sa zahľadel do Snapeových očí.

     Oslovený muž skrivil pery v posmešnom úsmeve.

     „Ako keby som mal inú možnosť.“

     Dumbledore sa zdvorilo povzniesol nad jeho poznámkou tváriac sa, ako keby ju nepočul.

     „Dopočul som sa, že tvoja fakulta je horúcim favoritom na víťazstvo v tohtoročnej súťaži,“ poznamenal. „To ma teší.“

     Severus mierne prikývol. Vedel, o čo ide v tejto hre. Chce odvrátiť jeho podozrenie.

     Starý trik, ctený pán riaditeľ!

     „Minervu už menej, pane,“ dodal, pričom si prekrížil nohy a ruky spustil do lona.

     „Nepochybujem,“ prikývol Dumbledore s úsmevom.

     Zamyslene pozoroval pred ním sediaceho muža. V spomienkach sa vrátil o dvadsať rokov späť, do čias, keď bol Severus jedným zo študentov Rokfortu. Už aj vtedy si premeriaval temným pohľadom každého zo svojho okolia. Bez ohľadu na to, či sa k nemu dotyčný približoval s dobrým, alebo zlým úmyslom. Nuž, temný pohľad mu zostal. Avšak dnes sa už nikto neodvážil podísť k nemu – ani so zlým, tobôž nie s dobrým úmyslom.

    Nepochybne mal ťažké detstvo, preto ho neprekvapilo, že sa až natoľko uzavrel do seba. Nevedel si spomenúť, či ho vôbec niekedy videl v spoločnosti nejakej ženy, ktorá by pre neho niečo znamenala. Samozrejme okrem Lily Evansovej... Bol to veľmi smutný príbeh. Starý čarodej úplne chápal Severusovu nevraživosť, ktorú prechovával voči Jamesovi a aj k jeho takmer dokonalej kópii, Harrymu.

     Tieto skutočnosti ho nakoniec priviedli k rozhodnutiu, že by sa mal angažovať pre dobrú vec. Koľko úvah ho len stálo prísť konečne na to, ako vôbec začať? Určite by nič nedosiahol, keby Snapeovi strčil pod nos katalóg s fotkami potencionálnych kandidátok na vzťah spolu s ich životopismi dúfajúc, že sa učiteľ elixírov bude tváriť nadšene.  Nie... v Snapeovom prípade mohol niečo dosiahnuť len vydieraním alebo jemnou manipuláciou. Lenže druhá možnosť neprinášala zakaždým uspokojivé výsledky.

     „Povedz, Severus... chodíš sa niekam zabaviť?“ spýtal sa Dumbledore s rozhodnutím, že predsa najskôr vyskúša druhú možnosť.

     Snape prekvapene zdvihol obočie, pretože po časti „povedz, Severus“ chcel hneď odseknúť, že absolútne nemá v úmysle sliediť po Potterovi počas vianočných prázdnin.

     Riaditeľ na neho pozrel so záujmom.

     Pod ťarchou jeho pohľadu Severus na moment zaváhal, na malú chvíľu prišiel snáď aj do rozpakov, nakoniec však zo seba vysúkal odpoveď s presne dávkovaným množstvom irónie: „Nuž, momentálne nemám čas na žiadnu zábavu. Zamestnáva má príliš veľa povinností... ako iste viete, pane.“ Ak čo i len chvíľu dúfal, že týmto vyhlásením vzbudí v riaditeľovi výčitky svedomia, musel byť sklamaný.

     Dumbledore vycítil, že práve v tomto momente je potrebné zmeniť stratégiu. A tak rýchlo prešiel na inú tému a Snape zrazu celkom stratil niť.

     „Pamätáš sa na náš rozhovor spred dvoch mesiacov?“

     Snape zažmurkal a začal pátrať v spomienkach. Nakoniec odvetil: „O mnohých veciach sa zvykneme zhovárať, pane. Nemôžete očakávať, že si budem pamätať všetko.“

     „Tak sa spýtaj na niečo, na čo si nedostal odpoveď.“

     Severus sa pomrvil. Teraz už presne vedel, čo mal Dumbledore na mysli. Nepovedal však ani slovo, len pozorne čakal čo bude nasledovať.

     „Vtedy si sa ma pýtal,“ pokračoval Dumbledore, keď videl, že sa mu podarilo vzbudiť Snapeovu pozornosť, „ako znela veštba, ktorú sa ti nepodarilo vypočuť pred sedemnástimi rokmi v hostinci U kančej hlavy. Odmietol som ti odpovedať. A ty si ma obvinil, že ti nedôverujem, lebo sa obávam, že by si hneď bežal s tou informáciou za Voldemortom. Teraz ti však dokážem, že si sa mýlil – som pripravený odhaliť ti obsah tej veštby.“

     Snape sa vzpriamil. Myšlienky sa mu len tak preháňali mysľou. Koľko si len nad tým lámal hlavu! Často počas nocí civel na strop a myslel na to, do akej miery by mohol ovplyvniť sled ďalších udalostí, ak by bol tej noci úspešný.

     Riaditeľ sa na neho zadíval a sprisahanecky žmurkol. „Pravdaže iba výmenou za určitú protislužbu,“ dokončil svoju reč.

     Snapeov výraz tváre úplne zamrzol.

    Dumbledore so záujmom sledoval účinok svojich slov.
Učiteľ elixírov sa snažil starostlivo zvoliť vhodné slová, keď po krátkej chvíli ticha prehovoril: „A... o akú protislužbu by malo ísť, Albus?“

     Oči starého muža zažiarili.

    „Išlo by o takú celkom maličkú záležitosť, Severus.“

     Na Snapeovej tvári sa objavil nechápavý výraz. Akosi nemohol uveriť Dumbledorovým slovám.

     „V žiadnom prípade by som vás nechcel súriť, pane, ale aj moja trpezlivosť má určité hranice,“ zazubil sa.

    „Prial by som si, Severus, aby si nadviazal romantický vzťah s nejakou dámou,“ vysúkal zo seba Dumbledore, avšak hneď ako zbadal, že sa Snape chystá niečo povedať, pokračoval: „Akonáhle sa tak stane, budeš si môcť v mojej mysľomise prezrieť obsah veštby.“

     Severusove pery sa skrivili v posmešnom úsmeve. „Ajhľa, opäť stará známa pesnička, Albus! Tentoraz okorenená vydieraním. Príliš dobre ma poznáte!“ dokončil už menej posmešne, skôr to vyznelo ako konštatovanie.  „Máte snáď nejakú konkrétnu predstavu, o ktorú dámu by malo ísť?“

     Dumbledore pri posledných slovách ožil. Snáď sa už môže začať nádejať, že Severus bude spolupracovať.

     „Nemám žiadnu konkrétnu predstavu. Výber vhodnej dámy nechám na tebe.“

     „Takže ak tomu dobre rozumiem... chcete, aby som mal intímny vzťah s nejakou ženou?“

     „Akú škaredú vec chcem od teba, všakže, Severus?“ zatváril sa potmehúdsky, pričom Snape pocítil veľmi silné pokušenie poslať mu do tváre minimálne jednu Avadu Kedavru.

     „Dajme tomu, že na to pristúpim,“ začal opäť Severus. „Vyspím sa s nejakou ženou a vy ma potom zasvätíte do tajomstva veštby?“

     Dumbledore jemne zavrtel hlavou. „Nebude to až také jednoduché, chlapče. Chcem, aby si sa trochu posnažil. Nájsť si partnerku na jednu noc nie je žiadny problém.“

     „Môžete sa už konečne vyjadriť, čo odo mňa chcete?“ Snapeov hlas začal znieť dosť nahnevane.
     Riaditeľ spojil konce prstov na stole. „Mojou podmienkou je, aby si si vytvoril stály vzťah.“

     „Ja?“  zo Snapeovho hrdla sa vydral smiech, ktorý však neznel ani trochu veselo. „Stály vzťah? No tak, Albus!“

     Dumbledore pokrčil plecami.  „Ale ak máš pocit, že sa ti nepodarí žiadnu ženu natoľko očariť, aby s tebou zostala...“

     Majster elixírov s vytreštenými očami civel na riaditeľa. Počul som dobre? Toto je už vrchol všetkého!

     „Kto povedal, že žiadna žena nebude ochotná spojiť svoj život s mojím?!“ kričal.
     „Ty sám,“ pokojne odvetil starý muž.

     „To som nepovedal,“ odvrkol Snape.

     „Takže to znamená, že by si to zvládol?“ spýtal sa nevinne Dumbledore.

     „Samozrejme!“ vyhŕkol Snape rozhodne.

     Riaditeľ vstal zo stoličky a vystrel ruku smerom k učiteľovi.

     „V poriadku, budeš mať čas do konca školského roka.“

     Snape sa tiež postavil a prijal ponúkanú ruku. Nikdy by sa nenechal hlúpo vyprovokovať, lenže dnes Dumbledore zaútočil na jeho hrdosť.

     „Je mi potešením uzavrieť s tebou obchod,“ kývol hlavou Dumbledore a potom prepustil Snapea.

     Severus sa vrútil do žalárov a vzápätí energicky zabuchol za sebou dvere s takou silou, že sa zatriasli v pántoch. Kým zbehol po schodoch, ešte raz si prehral v mysli všetko, čo sa udialo, a prišiel na to, že bol zákerne vlákaný do pasce. Dumbledore pred ním zamával červeným súknom, a on sa úplne pomiatol. Reagoval presne tak, ako si riaditeľ naplánoval. Prudko zovrel ľavú ruku a z celej sily ňou udrel do steny, dosiahol však len to, že si oškrel kožu a začala mu tiecť krv.

     Teraz už niet cesty späť! Jednak by nikdy neporušil dané slovo a na druhej strane čarodejnícka dohoda bola vždy spečatená silnou mágiou. Od tohto momentu nemá inú možnosť - bude musieť začať dvoriť nejakej... „dáme“.


2. Čo znamená milovať ženu?



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to?

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



2.       Čo znamená milovať ženu?

     Na druhý deň sa Snape zobudil skoro.

     Pohľadom sa pristavil na hodinách. Len pred malou chvíľou minulo šesť. Pokúšal sa znovu zaspať, keďže sobota bola vždy voľná. Avšak zakaždým, keď zavrel oči, videl pred sebou Dumbledora s falošným úsmevom na tvári. Radšej teda rýchlo prerušil ďalšie pokusy a išiel sa osprchovať.

     Z kúpeľne vyšiel s uterákom okolo bokov a mokrými vlasmi. Potom, čo sa osušil, automaticky siahol po habite. Vzápätí však spustil ruku. Spomenul si, aká odmena na neho čaká za „zvedenie“ ženy. V tejto chvíli sa mu zdala úplne banálna v porovnaní s tým, že sa práve chystal urobiť zo seba blázna. Bolo mu to treba?! Lenže čo mu zostáva? Úprimne si priznal, že nič.

     Bol si riadny hlupák, Severus, a teraz zješ, čo si si navaril!

     Pohľad mu opäť skĺzol na habit. Ak už musí začať s dvorením, možno by mohol aspoň trochu zmeniť svoj imidž prerasteného netopiera. Postavil sa pred skriňu s oblečením. V podstate v nej bolo všetko čierne, hoci by sa našlo aj pár kúskov v sivej alebo zelenej farbe. Severusa to ani v najmenšom nemrzelo, čierna bola pre neho ochrannou baštou. Chránila ho pred tým, aby sa ľudia k nemu dostali príliš blízko, skúmali ho... a tiež, pravdaže... aby si ho obľúbili.

     Dumbledore veľmi dobre vedel, kým ho dostal do tejto situácie, že jeho doterajší život bol plný utrpenia. Snáď len nedopustí, aby sa znemožnil pred celým Rokfortom!

     Rozhodol sa, že premenu svojho imidžu začne po malých krôčikoch a zatiaľ zostane pri čiernej: džínsy a košeľa. Keď sa obliekol, postavil sa pred zrkadlo. Zaškeril sa na svoj obraz v zrkadle a zaboril ruku do vlasov. Bol celkom spokojný s tým, čo videl.

   Pomalými krokmi sa pobral hore schodmi. Cestou nestretol takmer nikoho, okrem ducha Zloducha. Ten však zostal natoľko prekvapený, keď ho zbadal, že sa nezmohol na nič iné okrem zvriesknutia.

     Len čo vstúpil do Veľkej siene, zaregistroval, že je tu v tento skorý čas oveľa viac ľudí, než zvyčajne. Vysvetlil si to tým, že študenti počas tohto víkendu dokončujú úlohy, ktoré im profesori zadali. Vianočné prázdniny sa totiž nezadržateľne blížili.

    So škodoradosťou sa zahľadel na študentov, ktorým pri pohľade na neho rad-radom padali sánky. Pomyslel si, že by nebolo vôbec zlé, keby sa ešte trochu pobavil na ich účet. Pravdaže len pre zvýraznenie dojmu.

      No, zadkom krútiť radšej nebudem. To by mohlo spôsobiť, že by som namiesto žien musel v konečnom dôsledku odháňať mužov. Fuj!

     Ležérne si vsunul ruky do vreciek nohavíc a dlhými pružnými krokmi sa pobral smerom k učiteľskému stolu. Na chrbte cítil pohľady zízajúceho davu a kútiky úst sa mu posmešne zdvihli dohora. Len čo si sadol, pristavil sa pohľadom na Dumbledorovi. Starý čarodejník uznanlivo kývol hlavou. Snape len prevrátil očami a z najbližšej misy si nabral na tanier lekvárový lievanec. Keď doň zahryzol, pohľadom preletel celú sieň. Napriek šoku, ktorý nedávno otriasol sálou, mal pocit, že sa študenti vrátili k predchádzajúcim činnostiam. Už na neho neciveli tak okato. Nadišiel čas poobzerať sa po nejakej potenciálnej obeti.
     Kto by to tak mohol byť?

     Pohľadom prešiel po kolegyniach. V tomto školskom roku sa v učiteľskom zbore objavilo niekoľko nových tvárí. Tonksová, napríklad, začala učiť čarovanie. Nie však sama, to by určite skončilo nejakou katastrofou, lež ako Flitwickova asistentka. Tento rok prišlo do Rokfortu veľa nových študentov a starý učiteľ už nezvládal všetky povinnosti sám. S trpkosťou si predstavil deň, kedy Flitwick odíde do dôchodku a tá neriadená strela zaujme jeho miesto.

     Hodiny veštenia prebrala po profesorke Trelawneyovej mladá čarodejnica s blond vlasmi, Gwendolína Ryanová. Avšak jej povaha bola pravým opakom jej výzoru. Bola taká temná ako kávová usadenina, z ktorej sa s akým-takým úspechom pokúšala predpovedať budúcnosť.

     McGonagallová bola už dosť stará aj v časoch, keď ešte Severus študoval v Rokforte.

     Sinistrová bola vydatá, Hoochová takisto, no a Sproutová...

     Hmm, to nemôže odo mňa žiadať nikto! Snáď, žeby bola Ryanová tou najlepšou voľbou spomedzi všetkých?

     Ešte raz si ju pozorne prezrel a dospel k záveru, že nevyzerá až tak zle. Zrazu mal pocit, že ho niekto sleduje. Hneď vedľa Ryanovej sedel Sírius Black, nový profesor obrany proti čiernej mágii.  Nechýbalo veľa a Snape by ho bol preklial aj spolu s riaditeľom, keď sa dozvedel, že dostane miesto, o ktoré sa on toľko rokov márne usiloval. Nanešťastie zasiahla McGonagallová...

     Black spýtavo hľadel na Snapea. Ten sa len zaškeril a ďalej sa venoval raňajkám. O trochu neskôr sa pohľadom pristavil pri chrabromilskom stole. Sedel za ním „Veľký“ Harry Potter, hrdina, chlapec, ktorý prežil, veľká nádej čarodejníckeho sveta... Viac prívlastkov ho v tom momente nenapadlo. Potter sedel vedľa Weasleyho a Grangerovej – aké prekvapenie!

     Nervózne potriasol hlavou, zalial lievanec veľkou šálkou kávy a pobral sa späť do žalárov. Vedel, že Blackov pohľad ho sprevádzal, až kým neopustil Veľkú sieň. Vystáť dlhoročného nepriateľa bolo ťažšie, než pôvodne predpokladal. A aj keď už prestali so vzájomnými provokáciami, ešte vždy mali veľa iných možností, ako toho druhého znervózniť. Sadol si za písací stôl a položil pred seba hromadu pergamenov čakajúcich na opravu. Vzal do ruky brko s červeným atramentom. Nasledovali rezignované vzdychy kombinované zlostným mrmlaním. Čítal a písal so skutočne veľkým odhodlaním, avšak keď skončil s jednou triedou, celkom ho prešla trpezlivosť.

     „Vraj pridať rakytník v dvadsiatej minúte?! Pravdaže, len pokiaľ chce, aby mu tá žbrnda vzápätí vybuchla do tváre!“ zašomral si popod nos, a v nasledujúcej chvíli už nezmýšľal ani trochu lichotivo o zdravom rozume dolu podpísanej osoby.

    Čo odo mňa očakáva Albus? Snáď, že sa zaľúbim? V priebehu piatich mesiacov? Veď mi na to nestačilo posledných dvadsať rokov... prečo by sa to malo odrazu zmeniť?

    A čo je vlastne láska?
spýtal sa tenký hlások v jeho hlave. Severus sa nahlas zasmial. No zbohom, to je ale hlúpa otázka!

     Ale teraz vážne, nedal mu pokoj hlas. Znamená to, že dotyčnú dámu najskôr obdaruješ kvetmi a potom ju pozveš na večeru?

     Po týchto slovách ho prepadol ďalší záchvat smiechu, keď si predstavil, ako vstupuje do kvetinárstva a ovoniava všetky tie prísady do elixírov.

     Čisté bláznovstvo!

Prichytil sa pri tom, že sa chystá hádať s hlasom.

     Ak jej kúpim kvety a zoberiem ju na večeru, to znamená, že ju chcem dostať do postele, a nie to, že ju milujem.

     Takže, ak budeš zaľúbený, nebudeš to robiť?

      Nie.

      Ale...?

     Vyhnem sa jej veľkým oblúkom.

     Typické!

     Dlhšiu chvíľu skúmal strop prázdnym pohľadom.

     Vieš ty vôbec milovať, Severus?

     Hlavou sa mu mihli spomienky... pocity, vône, farby... jedna tvár s vodopádom červených vlasov... a zelenými očami...

     „Áno,“ šepol takmer nečujne.

     Čo hovoríš, prosím?

     „ÁNO!“ skríkol Snape.

     Dobre, tak sa teraz zamysli nad tým, čo znamená milovať ženu, odpovedal hlas.

Severus sa spamätal.

     Nie sú toto počiatočné príznaky schizofrénie?

A tak radšej úplne vypol mozog, zavrel oči a ponoril sa do hlbokého spánku.

 


 

To really love a woman
To understand her - you gotta know her deep inside
Hear every thought - see every dream
N' give her wings when she wants to fly
Then when you find yourself lyin' helpless in her arms
Ya know ya really love a woman

When you love a woman you tell her that she's really wanted
When you love a woman you tell her that she's the one
Cuz she needs somebody to tell her that it's gonna last forever
So tell me have you ever really - really really ever loved a woman?

To really love a woman
Let her hold you - til ya know how she needs to be touched
You've gotta breathe her - really taste her
Til you can feel her in your blood
N' when you can see your unborn children in her eyes
Ya know ya really love a woman

You got to give her some faith - hold her tight
A little tenderness - gotta treat her right
She will be there for you, takin' good care of you
Ya really gotta love your woman...

(Bryan Adams- Have you ever really loved a woman?)
 

preklad textu od Jimmi:

Aby si nejakú ženu miloval skutočne
Aby si ju chápal - musíš ju spoznať poriadne
Každučkú myšlienku začuť – o snoch sa dozvedieť
Dať jej vlastné krídla, keď lietať bude chcieť
A keď sa bezmocne ležať v jej náručí ocitneš
Uvedomíš si, že skutočne jednu ženu miluješ

Keď miluješ ženu, povedz jej, že je vážne chcená
Keď miluješ ženu, povedz jej, že je pre teba tá jediná
Pretože potrebuje, aby jej niekto povedal, že toto vydrží naveky
Tak mi povedz, naozaj si skutočne miloval nejakú ženu niekedy?

Aby si nejakú ženu miloval skutočne
Nechaj ju objímať ťa- až kým ti nedôjde,

Že to ona tvoj dotyk potrebuje.
Musíš sa jej nadýchnuť - skutočne ju okúsiť
Až kým ju vo svojej krvi nezacítiš
A keď v jej očiach svoje nenarodené dieťa zazrieš,
Uvedomíš si, že skutočne jednu ženu miluješ

Musíš jej trochu veriť – mocne  ju objímať
S trochou nežnosti - musíš s ňou správne zaobchádzať
Ona tu bude pre teba, dobre sa o teba postará
Ty len skutočne musíš svoju ženu milovať...


3. Nový učiteľ obrany proti čiernej mágii



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to?

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



3. Nový učiteľ obrany proti čiernej mágii

     Pondelok privítal učiteľov a študentov čarodejníckej školy hustým snežením. Hagrid bojoval s masou snehu a z akéhosi neznámeho dôvodu pritom potreboval aj dáždnik.

     Profesorka Sproutová si s úsmevom prezerala zamrznuté listy fikusu. A potom nenápadne a veľmi jemne pohladila túto mrazuvzdornú rastlinu.

     Harry, ktorý sa práve teraz s veľkou námahou prebral, nemal o týchto veciach ani tušenie.             V nedeľu ešte dosť dlho po polnoci prepisoval z Hermioninho do Ronovho zošita ponámky z elixírov. Pretiahol sa a pozrel pritom na hodiny. Najlepšie bude ihneď vyraziť, ak nechce začať dnešný deň trestom.

     Prvú hodinu mali so Síriusom, preto sa trojica pobrala smerom k učebni obrany proti čiernej mágii.

     Keď sa Harry dozvedel, kto sa stane novým učiteľom obrany, takmer skákal od radosti. Až kým sa Hermiona nezmienila, že toto profesorské miesto je už niekoľko rokov spojené s jednoznačne nešťastnými udalosťami.

     Avšak, keď sa so svojimi obavami podelili so Síriusom, ten sa len smial.

     „No tak, Harry. Sú to len hlúpe povery.“

     „Nech,“ odvrkla urazene Hermiona. „Určite práve preto tu nevydržal žiadny z predošlých profesorov dlhšie ako rok.“

     „Našiel sa aj taký, ktorý nevydržal ani toľko,“ pripomenul Harry.

     „Možno nevydržal dlhšie práve kvôli tebe,“ usmial sa popod fúzy Sírius.

     „Asi, áno! Keď si Quirrell na konci prvého ročníka nevedel dať s nami rady, nechal sa radšej zabiť Veď-viete-kým,“ začal sa rehotať Ron.

     „A Lockhart v záchvate najväčšieho zúfalstva zlomil Ronov prútik, aby ho mohli hospitalizovať u Sv. Munga,“ pridal sa Harry.

     Hermiona sa opäť zatvárila urazene. „Som tu snáď jediná, komu to nepripadá smiešne?“

     Sírius ju objal okolo pliec. „Možno si trochu úzkostlivá. Nemôžeš za to, je to typická ženská vlastnosť.“

      „Ach, aký si milý,“ zahundrala Hermiona.

      Harry sa pousmial nad spomienkami.

      Sírius sa prejavil ako veľmi schopný učiteľ. Nevytŕčala mu z predlaktia Voldemortova hlava, nenapísal knihu spomienok na svoje hrdinské činy, nepremieňal sa počas splnu a ani náhodou nechodil oblečený v ružovom. Skutočná výhra... Na svojich hodinách kládol dôraz najmä na praktické cvičenia. Vypísal na tabuľu kliatby a obranné kúzla, ktoré sa mali naučiť používať v predošlých ročníkoch.

     Harry takmer ľutoval, že tieto hodiny nemajú spoločne so Slizolinčanmi. Mal by skvelú príležitosť rozdrviť kliatbami Malfoya na kúsky. Zrejme aj Síriusovi niečo podobné preblesklo hlavou, lebo sa snažil prísnejšie usmerňovať svojho krstného syna.

     „Harry, ty pôjdeš do súboja s Ronom. Bojím sa, že Hermiona by ti mohla ublížiť,“ doberal si chlapca.

    „V poriadku... pán profesor,“ Harry si ťažko zvykal na toto oslovenie. Ešte šťastie, že ho musel používať iba na hodinách.

    Po skončení hodiny sa študenti s hlučnou vravou predierali ku dverám a rozoberali najnapínavejšie okamihy hodiny. Sírius kývol Harrymu, aby tu ešte zostal a potom zvýšeným hlasom zadal domácu úlohu:

     „Do budúcej hodiny si pripravte zoznam kliatob, kúziel a zaklínadiel, o ktorých by ste sa chceli dozvedieť viac.“

     Potom, čo posledný študent opustil učebňu, sa trojica priateľov pobrala ku katedre. Sírius si odkladal pergameny s poznámkami.

     „Bola to skvelá hodina“, povedala Hermiona s úsmevom na zapýrenej tvári.

    „To ma teší,“ odvetil vďačne. „Mali by sme sa začať venovať obranným kúzlam. Silne pochybujem, že vás Umbridgeová niečo naučila.“

     „Čoby nie,“ potriasol Ron hlavou. „Vložiť prútik do tašky už vieme bezchybne.“

     Sírius sa zasmial hlbokým hlasom. „Akú hodinu budete mať teraz?“

     „Elixíry,“ zamrmlal Harry.

     Sírius mu postrapatil hlavu.

     „Tak sa snaž rýchlo vychladnúť,“ radil chlapcovi. „Ráno som videl Snapea a je dosť... hmm... čudný. Myslím tým čudnejší, než zvyčajne.“

     „V poslednom čase sa správa skutočne nezvyčajne. Včera ma vo dverách pustil pred seba,“ poznamenala Hermiona.

     „Hmm, a potom dodal... citujem: „Pohni zadkom, ty protivná malá žaba!“ povedal zadumane Harry.

     Hermiona bezvýrazne pokračovala: „Nezmohla som sa na slovo.“

     „A všimli ste si, že si dokonca umyl vlasy?“ spýtal sa Ron s potuteľným úsmevom.

     „Podľa mňa je zaľúbený,“ skonštatoval Harry.

     Sírius  sa k prechádzajúcim domnienkam nevyjadroval. Ako učiteľovi mu neprináležalo kritizovať kolegu pred študentmi. Nakoniec však predsa čosi povedal:

     „Ťažko si dokážem predstaviť, že by išlo práve o to... ale nechajme to tak! Nebudeme sa teraz zaoberať citovým životom Severusa Snapea. Radšej ho nedráždite!“ požiadal ich, a potom poznamenal, že sa musí ponáhľať.

     Pobral sa do zborovne.

     Trojica zamierila na schodisko k podzemným žalárom.


4. Dá sa zranené srdce obviazať?



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to?

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



4. Dá sa zranené srdce obviazať?

     Zamyslený Snape kráčal k žalárom.

     Ako len získa Ryanovú? Vedel, že v sobotu naňho zízala rovnako, ako všetci ostatní v sieni.

     Snáď to nebude také ťažké. Kúpim jej kvety... no, a...  kvety? To bude priehľadné!. Pravdepodobne sa hneď spýta, čo od nej chcem.

     Bude to príjemný rozhovor, ozval sa hlas.

     Zmizni! zaznela odpoveď.

     Ale teraz vážne: „Och, drahý Severus, povedz, čo chceš odo mňa?“

    A ty na to: „Vieš, Albus mi navrhol, aby som si našiel partnerku... a lepšiu sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť... Vydáš sa za mňa?“

     Vidím, že humor ťa neopúšťa, zahundral Severus.

     Možno by bolo lepšie, keby si začal tým, že jej pochváliš šaty.

     Chodí stále v habite.

     Moje nervy! Tak jej pochváľ topánky.

     Tie pod habitom nevidno.

     SEVERUS!!!

     „Čo je?“  vykríkol nahnevane učiteľ.

     Odpovedal mu vyľakaný hlások: „Pán profesor, len som si vás dovolila upozorniť, aby ste dávali pozor, lebo ma zhodíte zo schodov...“

     Snape sa strhol a pozrel doprava. „Grangerová?!“

     Hermiona zdvihla zrak a kývla hlavou. Niečo v jeho pohľade jej nedovolilo prehovoriť. A to bolo dosť nezvyčajné.

     Snape jej už nevenoval pozornosť, opäť sa ponoril do myšlienok a smeroval k učebni elixírov.

     Z konca chodby ešte začula jeho hlas.

     „Na vašom mieste by som sa ponáhľal. Ak dorazíte do učebne po mne, strhnem Chrabromilu päťdesiat bodov.“

***

      Striebristá para zahalila žaláre. Bolo počuť jemné syčanie. Vládlo tu ticho... hlboké ticho typické pre hodiny elixírov, ktoré učil Snape.

      Profesor sa však tváril, akoby nebol prítomný. Len jediný raz sa rozhliadol po miestnosti, keď sa ozval trochu silnejší lomoz.

      Neville sa naklonil k Hermione.

     „Mia...“

     „Hmm?“

     „Prečo má tvoj odvar čiernu farbu?“

     „Lebo má byť čierny, Neville.“

     „A prečo je môj ružový?“

     Dievčina bolestne vzdychla, vzápätí sa ovládla a premohla pokušenie odvrknúť mu.

     „Koľko kvetov portulaky si tam pridal?“

      S preľaknutým výrazom zašepkal: „Čoho, portulaky?“

     „Presne tak, koľko kvetov portulaky?“ opätovne sykla Hermiona snažiac sa, aby ju Snape nepočul.

     „Predpokladám, že pán Longbottom nepridal do kotlíka žiadne kvety portulaky, slečna Grangerová. Už len preto nie, že aj keď sa obvykle nepridŕža presného postupu, dnes tak výnimočne urobil. Vyvstala teda otázka: Prečo ste ich pridali vy?“

     Hermiona vytreštila oči na Snapea, ktorý stál  ani nie pol metra od nej.

     Ako to dočerta robí, že som si ho vôbec nevšimla?

     „Čakám, slečna Grangerová.“

     „Neviem, pane,“ odvetila so sklopeným očami.

     „Ale toto!“ zareagoval ironicky Snape. „Snáď by som si to mal niekam poznačiť. Skutočne výnimočný okamih!“

     Slizolinčania vybuchli do rehotu.

     „Predpokladám, že ste si ten postup prečítali v nejakej knihe elixírov, Grangerová. V tom prípade sa pýtam, z akého unáhleného impulzu ste ho použili na mojej hodine? Ak sa dobre pamätám, nie raz  som vás upozornil, že takéto spôsoby veľmi... neoceňujem,“  jeho hlas prešiel do šepotu a vyvolával ešte väčšiu hrôzu, ako keď kričal. „Postup prípravy si prídete zopakovať do môjho kabinetu. Presne o ôsmej.“

     Hermiona si radšej zahryzla do jazyka. Nemienila dostať svoju fakultu v nasledujúcej minúte do mínusu.

     Snape si očividne vychutnával, že sa neodvážila ani ceknúť.

     Sprostý, starý chlipník! ozval sa hlas.

     Snape si ho nevšímal.

      „Takže, dnes večer, slečna Grangerová. A teraz..“ študenti v momente stuhli, „si náhodne vyberiem troch z vás, ktorí mi na stôl donesú vzorku elixíru.“ Ústa sa mu skrivili v zlomyseľnom úsmeve. „A môj náhodný výber je: Weasley, Potter a Longbottom!“

***

     Nie je to taká veľká veda, len zodvihneš ruku a zaklopeš. Tak poďme, dievča, sú to len dvere! Snape  z teba nevysaje dušu a nezavrie ťa naveky do temnice.... Ideš si len odpykať trest.

Hermiona namáhavo prehltla a zodvihla ruku chystajúc sa zaklopať. Lenže potom ju rovnako rýchlo spustila.

      No tak, Grangerová, nemôžeš byť natoľko zbabelá! Skús to znovu!

     Ruka hore, ruka dole.  A nie raz... mnohokrát!

     Z  nacvičovania zostavy ju vyrušil znudený hlas. „Povedzte, slečna Grangerová, chystáte sa na tie dvere zaklopať ešte dnes? Pýtam sa, pretože by som mal na zvyšok večera aj iné plány...“

     Hermiona sa strhla a odskočila od dverí. Necelý meter od nej sa týčil Severus Snape v životnej veľkosti.

      Opierajúc sa o zárubňu dverí sledoval jej neúspešné pokusy. Ruky mal prekrížené na hrudi a budil zdanie, ako keby tam stál bez pohnutia už veľmi dlhý čas.

     „Ja... ja len...,“ začala dievčina váhavo ukazujúc smerom k dverám.

     Snape zdvihol obočie. „Nemusíte pokračovať, skúsim hádať. Nacvičovali ste tu choreografiu akéhosi šamanského tanca, s ktorým mienite vystúpiť na vianočnom plese vo Veľkej sieni? Prípadne ste sa chystali poslať na mňa cez zatvorené dvere nejakú rituálnu kliatbu?“

     Hermiona mlčala z dvoch príčin; prvou bola náhla strata hlasu a tou druhou tušenie, že ak sa pokúsi povedať čo i len slovo, Snape ho vzápätí prekrúti tak, že sa bude červenať až po korienky vlasov.

     „Stŕham Chrabromilu tridsať bodov.“

     Rýchlo zdvihla hlavu.

     Čože? Strhol mi body, hoci som nepovedala ani pol slova?

     Snape mal zrejme pocit, že musí svoje konanie zdôvodniť, a preto s posmešným úsmevom pokračoval: „Nie ste schopná sa obhájiť, Grangerová. Toto je tá slávna chrabromilská udatnosť? Slepá odvaha? Ech! Obyčajná romantická ilúzia! Alebo sa snáď mýlim? Dokážte mi, že áno, a nebudete musieť tráviť v mojom kabinete každý večer v tomto týždni.“

     „Keby som vám začala odvrávať, strhli by ste mojej fakulte ešte viac bodov,“ odvetila Hermiona s privretými očami.

      „To si buďte istá,“ prikývol krátko profesor. „Takú príležitosť by som si nenechal ujsť, som predsa Slizolinčan.  Je to jednoznačné! Ale akým omylom ste vy v Chrabromile?“

     Dievčina nechcela dať Snapeovi ďalšiu šancu, aby ju ešte viac ponížil, alebo aby postupne dostala do mínusu chrabromilský bodový stav, a tak mlčala. Snape pochopil, že týmto spôsobom nič nedosiahne, a preto skonštatoval: „Obávam sa, že by sme tu  takto mohli stáť a rozmýšľať nad odpoveďou až do zajtrajšieho rána.  Žiaľ, niečo iné som pre vás naplánoval na túto krásnu, mesačnú noc,“  teatrálne vzdychol. „Takže, predsa len budete musieť prejsť cez tieto dvere, ktoré ste tak usilovne desať minút zaklínali.“

     Prútikom mávol smerom k dverám a tie tichým cvaknutím oznámili, že vonku stojace osoby môžu vstúpiť.

     „Dovnútra!“ pokynul dievčine.


5. Priznajme si, že naše činy neostávajú bez následkov



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



5. Priznajme si, že naše činy neostávajú bez následkov

     Snapeov kabinet neskrýval pred Hermionou žiadne tajomstvá. Bola tu už neraz. Zastavila sa uprostred miestnosti a pokorne čakala na ďalšie inštrukcie.

    „Dnes budeme pracovať v laboratóriu,“ ozval sa spoza jej chrbta. Potom kývol rukou, aby ho nasledovala.

     Hermiona váhavo vstúpila za ním do dverí na ľavej strane.

     „Počkajte ma tu,“ povedal a otočil sa. Vošiel do miestnosti oproti. Dievčina tušila, že to zrejme bude jeho spálňa. Zvedavo za ním natiahla krk, avšak zahliadla len kúsok postele zakrytej zelenou prikrývkou.

     Keď jeho habit skĺzol na zem, objavila sa pod ním biela košeľa. Hermiona užasla, aké má Snape široké plecia. O chvíľu vyšiel z miestnosti a starostlivo zavrel za sebou dvere. Zachytil jej pohľad a hlavou kývol smerom k laboratóriu.

     „Poďte!“

     Keď vstúpila do laboratória, ktoré Snape vybudoval počas mnohých rokov, otvorila ústa v nemom úžase.

     Na policiach, ktoré lemovali steny boli zoradené stovky fliaš, s najnezvyčajnejším obsahom.        Okrem liečiv, odvarov lásky a nebezpečných jedov, sa tam nachádzali aj nádoby s obsahom, o ktorom sa Hermiona dopočula len z nejasných, útržkovitých rozhovorov, ktoré sa jej z času na podarilo potajomky vypočuť. Všimla si flakón so žltou olejovitou tekutinou, ktorý nebol označený štítkom.

     Zvedavosť v nej opäť raz zvíťazila nad strachom.

     „Pán profesor, čo je v tej fľaši?“

     Snape pristúpil bližšie a pozrel na policu.

     „Niečo také, čomu by ste sa mali radšej vyhnúť, slečna Grangerová. Nemali by ste z toho žiaden úžitok.“

    „Prečo?“

     Na Snapeovej tvári sa objavil zvláštny úsmev, aký ešte doteraz nevidela. „Viete, nie je príliš dobré, ak inteligentný človek stratí nad sebou kontrolu.“

     „Prečo? Hlupák ju snáď stratiť môže?

     „Zamyslite sa, Grangerová, čo všetko môže dosiahnuť vzdelaný, múdry človek, keď sa uvoľní zo zovretia svojich zábran? A čo v tom istom prípade získa obmedzenec? Vyvádza, rozbíja, ničí, avšak celkom zbytočne. Nič tým nedocieli. Bez stratégie niet víťazstva, to ste sa už mohli naučiť, odkedy ste členkou Fénixovho rádu. A aj odvtedy, čo vás, Pottera a Weasleyho učí Dumbledore.“

     „A tiež po tom všetkom, ako sme spolu s Harrym prekonávali z roka na rok čoraz nebezpečnejšie prekážky. Aj to ste mali na mysli, však?“

     Snapeov pohľad stmavol: „Nerád to priznávam, ale je to tak. Potter nie je natoľko hlúpy, ako sa javí na mojich hodinách. Našťastie sa v tomto smere podal na svoju matku.“

    „Poznali ste Lily. Však, pán profesor?“

    Snape sa zrazu otočil chrbtom a Hermiona nemohla vidieť, ako sa tvári. Podišiel k stolu a posadil sa do kresla. Začal sa prehrabávať v pergamenoch a na ňu ani nepozrel. Zaujalo ju to.

    „Poznal,“ potvrdil po dlhšej prestávke, „akoby nie, keď som poznal aj toho naničhodníka Pottera.“

     „Nepochopili ste ma,“ pokrútila hlavou Hermiona. „Myslela som tým, či ste ju poznali bližšie?“

     „Lily poznal každý,“ povedal potichu Severus, viac pre seba, než pre ňu. „Mala dlhé červené vlasy a zelené oči...“ pozrel na Hermionu. „Ešte nejaké želanie, slečna Grangerová?“

     Jej snaha stotožniť sa s profesorom spôsobila, že od úsilia tuho zatínala päste. Cítila, že sa blíži k tomu, čo by mohlo byť kľúčom k pochopeniu správania tohto človeka.

     „Ale vy ste ju poznali bližšie... Vedeli ste, aká je vo vnútri. Mám pravdu? Ešte predtým, ako sa James a Lily...“

     „Nechápem, prečo by som sa mal s vami o tom baviť, Grangerová?!“ zvýšil hlas Snape. „A vôbec, my sa nemusíme baviť o ničom! Prišli ste si odpykať trest!“

     Náhla zmena jeho správania ju nevyviedla z rovnováhy, aj naďalej na ňom visela pohľadom. Zdalo sa jej, že v jeho vnútri sa niečo deje. Pôsobil rozrušene. Nechýbalo veľa a bola by sa dozvedela niečo zaujímavé... Len keby ich rozhovor ešte chvíľu pokračoval...

     Ale to sa nestalo, lebo Snape opäť prehovoril: „Všetky prísady, ktoré potrebujete, sú tamto na stole. Pripravte elixír bezsenného spánku. Ak budem s výsledkom spokojný, dovolím vám zobrať si so sebou jednu dávku. Ale ak nie, budete tu tráviť aj ďalšie večery v tomto týždni.“

     Dievčina začala uvažovať. Bezsenný spánok  nepatril medzi jednoduché elixíry. Postup jeho prípravy bol dosť náročný na presnosť a správne načasovanie. Čo ak by „náhodou“ niečo pokazila? A potom by tu mohla stráviť so Snapeom celý týždeň... Nezamýšľala sa nad tým, aké to bude mať následky, iba tušila, že ak by s ním strávila viac času, presvedčila by ho, aby prehovoril...

***

     O dve hodiny neskôr Hermiona zazátkovala flakón s elixírom. Prikročila k Snapeovmu stolu. Profesor tam sedel s hrubou knihou v náručí, od zadania úlohy nepozrel jej smerom ani raz. Keď položila pred neho fľaštičku, vzhliadol na ňu a začudovane sa spýtal:

„Slečna Grangerová, uvedomujete si, že na povrchu vášho odvaru plávajú akési červené zrazeniny?“

     Hermiona sa takmer pousmiala, avšak potom si rýchlo uvedomila, že vzhľadom k situácii by nebolo práve najšťastnejšie akýmkoľvek spôsobom prejavovať svoje emócie. Namiesto toho nasadila nevinný výraz a zaklipkala očami: „Och, nie! A aký by mal byť, pane?“

     Snape vstal, pričom na ňu vrhol podozrievavý pohľad. Pobral sa ku kotlíku. Naklonil sa a privoňal k elixíru. Vlasy mu pritom padli do tváre a vrchná časť košele skĺzla nižšie odhaliac hrudník. Zatváril sa nechápavo a otočil sa k bezradne postávajúcej dievčine.

     „Ako skazené vajcia,“ poznamenal ľahostajne a jediným mávnutím prútika nechal kvapalinu zmiznúť.

     „Keby som nevedel, že patríte k najzdržanlivejším a najserióznejším študentom na tejto škole povedal by som, že ste to urobili naschvál, slečna Grangerová.“ Keď odpoveď neprichádzala, pokračoval šúchajúc si bradu: „Napriek tomu si myslím, že máte na viac - čo je možno veľká chyba - keďže, ste neboli schopná uvariť ani tento nenáročný elixír. Očividne ste neboli duchom prítomná, inak si to neviem vysvetliť, je tak?“

     Hermiona stále mlčala.

     Snape ku nej prikročil ešte bližšie a pokračoval v svojom monológu: „Takže teraz budem každý večer nútený znášať vašu spoločnosť, slečna Grangerová. A  vy moju tiež.“ Keď videl, že sa opäť nedočká odpovede, prižmúril oči: „Pravdaže, je celkom možné, že máte z mojej spoločnosti potešenie...“

     Hermiona sa pri tejto predstave striasla.

     Snape sa pobavene uškrnul. „Konečne normálna reakcia! Nepochybujte, slečna Grangerová, že budete mať dôvod na obavy. Môžem vás ubezpečiť, že na trestoch u mňa sa nebudete nudiť. A teraz zmiznite!“

***

     Zatiaľ, čo vonku fúkal búrlivý vietor a zo Zakázaného lesa sa ozývalo vlčie zavýjanie, Hermiona nevedela zaspať. Už dobrú polhodinu sa prevaľovala v posteli.

     Ty nie si normálna! Načisto si sa pomiatla!

     Tresty so Snapeom? Veď to je celovečerný horor... s profesorom elixírov v hlavnej úlohe!

     Skutočne to stojí za to? Snáď sa chystáš študovať klinickú psychológiu a Snapeov prípad použiť na napísanie záverečnej práce?

     To teda v žiadnom prípade! Och, do horúcich pekiel!

     Povzdychla si, že by bolo predsa len lepšie, keby mala teraz k dispozícii odvar bezsenného spánku. Nadránom konečne upadla do nepokojných driemot.

 


6. Nočný zlodej



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



6.      Nočný zlodej

 

     Ešte raz trhol látkou a tá sa s hlasným zapraskaním poddala. Kým vytiahol prútik, opatrne sa rozhliadol po chodbe. Pristúpil ku dverám a zamrmlal heslo. Potom prútik zodvihol vyššie počítajúc s ďalšími ochrannými kúzlami.

     Akonáhle vošiel dnu, dvere sa za ním takmer zabuchli. Rýchlo vsunul nohu medzi ťažké krídlo dverí a a prah. Zakolísal sa, ale vzápätí opäť získal stratenú rovnováhu a namiesto nohy zasunul do dverí stoličku. Zhlboka sa nadýchol a postúpil hlbšie do miestnosti. Vedel, že ak ho chytia, bude mať problémy nielen on, ale aj jeho fakulta. Napriek tomu šiel ďalej. Ťažká, hustá vôňa sa šírila celou miestnosťou. Bolo ju cítiť aj v nasledujúcej izbe. Pohľadom prešiel po policiach a po krátkej chvíli zbadal to, čo hľadal. Z vrecka habitu vybral kus látky a zabalil doň svoj úlovok.

Nenápadne sa mu podarilo dostať späť na chodbu.

***

     „Severus!“
     Snape sa tváril, ako keby nepočul, avšak jeho kroky sa zrýchlili, aby sa čím skôr dostal k tajným dverám.

     „Severus, počkaj!“

     Muž pokračoval bez povšimnutia ďalej, dokonca si podvihol habit, aby si čo najviac uľahčil chôdzu.
    „Severus!“

     „Myslím, že to patrilo tebe,“ poznamenal starý čarodej v ráme obrazu, okolo ktorého prechádzal.

     Snape zamrmlal niečo v zmysle „daj mi pokoj, ty vyschnutá slivka“, prípadne „nepchaj nos kam nemáš, starý chren“. Upreným pohľadom prepichoval obraz, až kým ho „prenasledovateľ“ nedobehol.
     „Ach, Severus. Už som sa nazdávala, že ma nepočuješ.“

     Učiteľ sa veľmi pomaly otočil. Pre každého, kto ho poznal lepšie, to bol jasný signál na útek.
Nanešťastie, Gwendolína Ryanová bola ešte v Rokforte nováčikom, a tak sa nestihla zoznámiť s heslom: Severusa Snapea radšej rýchlo obíď a nedráždi!
     „Aký si bol podarený, Severus! Rútil si sa chodbou ako parný rušeň,“ usmiala sa na neho žiarivo.

     Snape na chvíľu zauvažoval, či by bolo vhodné zoslať kliatbu na ženu, ktorú sa chystá pozvať na rande. A potom sa šokovaným pohľadom vpil do sivých očí profesorky veštenia.

     Čože? Parný rušeň?

     „Bol si rozkošný!“ dodala Ryanová.

     ROZKOŠNÝ?!!!

     „Hmm,“ začal temným hlasom. „Rád ťa vidím, Gwen. Čo potrebuješ?“

     Najskôr zahanbene sklonila hlavu, vzápätí však na neho nesmelo vzhliadla.

     „Len ma tak napadlo, že sa ťa opýtam, či by si nemal chuť ísť zajtra so mnou na večeru?“
     Muž neveriaco zažmurkal. Náhle nevedel, čo povedať. Keď už situácia začínala byť trápna, zamumlal: „Si si istá, že chceš večerať so mnou? Myslím tým... nie som príliš dobrý spoločník...“

     Ups, to nebolo veľmi zdvorilé.

     Gwen pokrčila plecami. „Vieš, stále mám pocit, že ma kolegovia prehliadajú. Akosi som medzi nich nezapadla.“

     Ktovie prečo? pomyslel si s iróniou. Nahlas však povedal:

     „Chápem.“

     Ak teraz čaká, že ju začnem utešovať, veľmi sa mýli. Alebo mám už natoľko pošramotenú povesť?

     Kým sa zaoberal svojimi myšlienkami, unikla mu ďalšia Ryanovej veta.

     „Severus, počúvaš?“

     „Čože?“

     „Pýtala som sa, či ti to zajtra večer vyhovuje?“

     Snape sa zamyslel, ale nenapadlo ho nič dôležité, kvôli čomu by na druhý deň nemohol.

     „V poriadku. Čo tak o ôsmej?“

     „Samozrejme.“ Gwenine ústa sa roztiahli v dokonalom úsmeve a Severusa sa začal zmocňovať akútny pocit na vracanie.

     „Takže zajtra,“ kývol a so zašušťaním urýchlene odvial preč.

Umenie vycúvať z nepríjemných situácií so zdvihnutou hlavou a kamennou tvárou doviedol do dokonalosti. Pod vonkajšou maskou však častokrát zvádzal silné vnútorné boje.

     Zbehol nadol po schodoch, jeho kroky sa ešte dlho ozývali medzi studenými stenami žalárov.
     Mohlo to byť dnes ešte horšie? Najskôr Grangerová a potom táto... Do čerta! Grangerová!

Čo teraz? Vráti sa? Snáď len nevypľuje pečeného holuba, ktorý mu pred chvíľou vletel do úst? To by bola donebavolajúca hlúposť!  Odkážem Grangerovej, žu nasledujúcu hodina trestu prekladám. Áno, presne tak!

     Pobral sa ďalej smerom ku svojmu kabinetu. Keď však prechádzal popri úzkej spojovacej uličke, pohľadom zachytil tmavú postavu, uberajúcu sa smerom k slizolinskej klubovni. Spoznal ju aj odzadu. Bol to Malfoy.
     „Draco!“

     Chlapec sa zastal tesne pred vchodom slizolinskej klubovne.
     „Pán profesor?“
     Snape podišiel bližšie a skĺzol po ňom mrazivým pohľadom.

     „Čo si zase robil vonku tak neskoro? Desať hodín už dávno minulo.“
     „Musel som si vybaviť jednu malú záležitosť,“ odvetil pomaly Malfoy.

     Snape prešiel do šepotu.“Pevne dúfam, že tentoraz nejde o nejakú povinnosť,“  povedal s dôrazom na slovo povinnosť.

     Draco zbledol.

     „Draco?!“

     Chlapcov pohľad sršal hnevom, keď prehovoril: „Myslel som si, že sme to už uzavreli, pane.“
Aj keď nevynechal zdvorilé oslovenie, bolo cítiť, že ho stojí veľa síl premôcť sa, aby nekričal Snapeovi do tváre.
     „Pravdaže. Lenže teba to obyčajne nezastaví v ničom.“

     Urazený výraz, ktorý sa vzápätí zjavil na Dracovej tvári, nenechal profesor bez povšimnutia.

     „Pozri, poznám ten pocit.“

     „Aký pocit?“

     „Pocit, keď človek nedokáže povedať nie. Keď zrazu cítiš zúfalstvo a bezmocnosť,“ Severusov hlas znel čudne, priškrtene. „Nezabúdaj, že som už takmer dvadsať rokov smrťožrútom.“
     „Nie-som-smrťožrút!“ precedil cez zuby Malfoy.

     Snape mávol rukou.

     „Nie veru. Ale si Malfoy. A potom... poznám Temného pána. Si vynikajúca zbraň, Draco. Je mi známe, že sa už dostal do tvojej blízkosti.“

     Keď videl, že chlapec o tom nechce hovoriť, mykol plecami. „Viem, že nie si ako tvoj otec.  Ale Temný pán to nevie, na to nezabúdaj.“

     „Ďakujem,“ zašepkal Draco. „Ja už pôjdem.“

     „Ešte niečo... Tuším, že zajtra ráno máte herbológiu spolu s Chrabromilom.“

     „Pche,“ skrivil ústa Malfoy. „Akoby nestačilo, že sme spolu na hodinách elixírov...“

     „Chcel by som ťa o niečo požiadať. Odovzdáš Grangerovej môj odkaz?“

     Draco prevrátil oči.

     „Tej humusáčke Grangerovej?“

     Snape unavene prikývol.

     „Áno, jej. Zajtra by si mala prísť odpykať ďalší trest, ale niečo mi do toho prišlo.“

     „Niečo vám do toho prišlo?“

     „Áno.“

     „Chápem,“ odvetil Draco so sprisahaneckým úsmevom.

     Snape prevrátil oči a varovne odvetil: „Bol by som rád, keby si si nevytváral vlastné závery. A neprajem si, aby sa to rozoberalo zajtra pri raňajkách.“

     „V poriadku,“ široko sa zaškeril.

     „A teraz už padaj dovnútra!“

     Draco sa otočil a vošiel do klubovne.

     Severus ešte chvíľu postával na chodbe. Potom neveriaco pokrútil hlavou a pobral sa k svojim izbám.
     Bolo by nanajvýš nezodpovedné, nechať túto vec bez povšimnutia. Nadišiel čas pozrieť sa tomu decku na prsty. Ale radšej tak, aby o tom Dumbledore nič netušil. Nuž veru, nebude to ľahké...

Nesmie sa pred Dracom prezradiť, lebo ho strhne so sebou do priepasti. Temný pán by z neho ľahko dostal informáciu, komu je v skutočnosti verný.

     Zamrmlúc heslo vstúpil do kabinetu. A v momente zistil, že sa tam niekto vlámal, kým bol preč.
     Čo do paroma...?
    Severus sa zbesilo rozbehol do laboratória. Ihneď si všimol, čo chýba. A vedel aj kto to zobral.

     Toto ešte trpko oľutuješ, Draco Malfoy!.


7. Čo sa s tebou deje, Hermiona?



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



7.       Čo sa s tebou deje, Hermiona?

 

     Do Rokfortu zavítalo neobvykle teplé počasie. Už len dva týždne zostávali do Vianoc a to sa prejavilo aj na výzore hradu. Flitwick stihol rozvešať tradičné ozdoby na lampáše, lustre a stĺpy. 

     McGonagallová sa nepozastavovala nad študentmi, ktorí na chodbách Rokfortu hlučne vyspevovali, najmä od okamihu, keď ju Sírius prichytil, ako si pospevuje s malou skupinkou bifľomorských dievčat.

     Hermiona sa prebudila s hroznou hrčou v krku. Túto noc sa jej snívali strašné sny, v ktorých hlavnú úlohu zohrával Severus Snape a jeho kabinet. Okolo šiestej, keď sa vo sne tretí raz topila v profesorovom kotlíku, sa zobudila a rozhodla, že so spaním na dnes končí. Obliekla sa a pobrala na raňajky.

     Uvedomila si, že už snáď štvrť hodiny pozerá do šálky s kávou, keď v tom na stôl vedľa nej dopadol tieň.  Vzhliadla hore a v tesnej blízkosti zahliadla chlapca s blond vlasmi a arogantným úsmevom.

     „Malfoy,“ ľahostajne skonštatovala.

     „Osobne,“ odvetil povýšene.

     „Čo chceš?“ spýtala sa Hermiona s povzdychom.

     „Donieslo sa mi, že po večeroch obšťastňuješ Snapea.“

     „Obšťastňujem Snapea? Nechci ma rozosmiať.“

     Malfoy sa uvoľnene zosunul k Hermione a napriahol ruku k profesorskému stolu.

     „Vážne, len sa pozri. Tam sedí Snape a usmieva sa. Určite myslí na teba, Grangerová.“

     Hermiona otočila hlavu k stolu a zostala prekvapená. Profesor elixírov sa SKUTOČNE usmieval. Uprela na neho dlhý, netaktný pohľad. Akonáhle si ju učiteľ všimol, bleskovo odvrátila hlavu preč.

     „Vidíš?“  potľapkal ju Malfoy po pleci. „Určite si v ňom zanechala hlboký dojem...“  ironicky sa uškrnul.  

     Hermiona sa začervenala až po korienky vlasov a striasla zo seba Malfoyovu ruku.

     „Vypadni, Malfoy!“

     Chlapec sa postavil a hlboko uklonil. „Ako si dáma praje .“ A zmizol preč.

     Dievčina za ním pozerala s otvorenými ústami.

     Čo to malo znamenať?

   Snape sledoval Draca pohľadom a pritom sa snažil zoškrabať úškrn z tváre. Napravo od neho sedela Gwen, ktorú pred chvíľou obdaril sileným úsmevom. Okolosediaci nemali predstavu, koľko úsilia musel pritom vynaložiť. Mal akési neblahé tušenie, že v tejto hre ide práve o to. Dumbledore si situáciu určite vychutnáva a smeje sa popod fúzy.

     Do Merlinovej brady, veď sa tu uškŕňam od začiatku raňajok! Aspoňže slečna Všetko-Viem bola oboznámená so zmenou režimu dňa. Ktovie, čo si teraz o mne myslí? Preboha, veď mi to môže byť jedno!

     Hermiona konečne dopila kávu. Účinky kofeínu jej výrazne pomohli prečistiť hlavu. Začala uvažovať nad tým, čo za čudnú pachuť cíti v ústach. Privoňala ku káve, ale necítila nič zvláštne. Zobrala do rúk cukorničku a tiež k nej privoňala. Nič. Pohľadom sa pristavila na druhom stojane so sladidlami. Otvorila vrchnák a spomenula si, že si dala do kávy sladidlo.

     Vtedy do siene vtrhli Harry s Ronom. Druhý z nich na počudovanie držal v ruke knihu.

     „Ty sa učíš?“ spýtala sa prekvapene Hermiona.

     „Čože?“ zatváril sa Ron nechápavo.

     Hermiona pridržala knihu v Ronovej ruke, aby si mohla prečítať názov. Keď zistila, že ide o jeden z výtlačkov  Metlobalu v priebehu vekov, so sklamaním v tvári sa posunula nabok, aby si mohol prisadnúť aj Harry.

     „Už som si začala robiť nádeje,“ podotkla medzitým.

    „Aha,“ pritakal Ron, úplne zažraný do histórie vývinu súčasnej podoby zlatej strely. „Vedeli ste, že v minulosti sa namiesto zlatej strely používal ohniváčik, ktorý vedel veľmi rýchlo lietať a vďaka otáčajúcim sa kĺbom na krídlach mimoriadne rýchlo a šikovne menil  sme r?“

    „Ozajstný živý vták?“ zalapala Hermiona po dychu. V hlave sa jej preháňali čudné myšlienky:   Udrieť, rozdrviť, roztrhať!

     „Nuž, áno,“ uškrnul sa Ron, „ ale jeho používanie spôsobovalo veľké zmätky, a tak jeden típek, Bowman Wright, vynašiel zlatú strelu.“

     „Aspoň niekto mal rozum,“ pokračovala Hermiona. „Naháňať živé zviera pomedzi dorážačky! Pri Merlinovi! Myslím, že tie chúdence mali sto chutí odletieť...“

     Harry cítil, že sa rozhovor uberá nesprávnym smerom. Chystal sa Rona upozorniť, ale ten víťazoslávne zahlásil: „Diváci ich udržiavali na ihrisku pomocou odpudzovacích kúziel, takže nemohli odletieť.“

     V nasledujúcej chvíli si už utieral tvár polepenú od tekvicového džúsu, ktorý mu Hermiona vychrstla do tváre.

     „A ty si to ešte vychutnávaš, Ronald Weasley?!“

     Harry zdesene civel na Hermionu. Pridal by sa k nemu aj Ron, lenže si práve vytieral nápoj z očí.

    „Si v poriadku?“ spýtal sa Harry opatrne, potom čo nahliadol do jej pohára. Bál sa, či v ňom ešte niečo nezostalo.

     Hermiona sa triasla od rozčúlenia a kútikmi úst jej mykalo.

    „Nehnevajte sa,  ale vôbec netuším, čo sa so mnou... Ja sa teraz... Jaj!“ opatrne vstala. „Ja sa teraz poberiem na hodinu herbológie... Trochu si prevetrám hlavu...“

      A už tam nebola.

      Ron sa spýtavo zahľadel na Harryho.

     Ten len pokrčil plecami, keďže ničomu nerozumel.

     „To budú pravdepodobne nejaké ženské problémy. Vtedy sú ženy zvyčajne dosť precitlivené.“

Ron váhavo prikývol.

***

     Hermiona stála vedľa skleníka a niekoľkokrát po sebe udrela čelom do steny.

     Hlupaňa, hlupaňa, hlupaňa! Čo sa s tebou, do pekla, deje?!

    V jednom momente bolo ešte všetko v poriadku, a vzápätí ju neskutočne vytočila úplná maličkosť... Pripadala si, ako hysterická hus a presne tak sa aj správala, ako hysterická hus. Ak by hneď neodišla z Veľkej siene, možno by začala jačať a dupať nohami.

     Úplné šialenstvo!

     Na čerstvom vzduchu sa trochu spamätala, avšak vo vnútri hlavy stále cítila čudné bzučanie.

     „Preboha, čo to je?!“

     Od hradu sa k nej približovali dve skupiny študentov; Chrabromilčania a Slizolinčania. O desať minút sa mala začať hodina.

 

***

     Severus si práve zapínal posledný gombík na vínovočervenej košeli, keď vtom niekto zaklopal na dvere. Netušil, kto by to mohol byť. Dnes večer nečakal nikoho. 

     Žeby Ryanová?

     Možno za ním prišla, aby mu povedala, že to celé bol len jeden veľký omyl a ona sa s ním nechce stretnúť. Obul si topánky a otvoril dvere.

     „Slečna Grangerová?“ spýtal sa začudovane. „Čo vás sem privádza v túto neskorú hodinu?“

     Hermiona sa mu zadívala do očí. „Pán profesor, veď mám dnes trest!“

     Snape si opäť nasadil chladný a odmeraný výraz tváre.

     „To si len myslíte, slečna... pokiaľ by som vám po pánovi Malfoyovi neodkázal, že ho prekladám na zajtra.“

     Dievčina si práve uvedomila, že sa Snape niekam chystá.

     „Malfoy mi nič nepovedal...“

     „Rozumiem. V tom prípade si  s ním pohovorím.“

     Hermiona si ho prezerala s miernym údivom. Tmavosivé nohavice, vínovočervená košeľa... nakoniec sa jej pohľad pristavil na čerstvo umytých vlasoch.

     Profesor trpezlivo čakal, kým sa vynadíva a potom si odkašľal: „Slečna Grangerová, nerád by som rušil vaše rozjímanie, ale musím poznamenať, že momentálne skutočne nemám čas na hrkútanie s vami.“

     „Nemám pocit, že by sa našiel čo i len jeden okamih vo vašom živote, kedy by ste hrkútali... To by bolo pod úroveň takého emocionálneho skrachovanca,“ odvetila dievčina. „Vedzte, že napriek farebnému oblečeniu, stále ostanete vo svojom vnútri rovnakým citovým mrzákom, akým ste boli doteraz. A čoskoro to zistí aj žena, s ktorou sa dnes chystáte stretnúť. Pokiaľ nemá rovnako temnú dušu ako vy. Mali by ste si vo svojom vnútri spraviť veľké upratovanie. Možno by sa nakoniec ukázalo, že máte aj nejaké city.“

     Snape s vytreštenými očami počúval jej monológ a intenzívne premýšľal, či náhodou nemá halucinácie.

     „Teda,“ odpovedal nakoniec s ironickým úškrnom na tvári, „ žeby sa konečne vrátila skutočná Hermiona Grangerová? Kde ste sa túlali, slečna? Na dovolenke... snáď?“

     „Vrátila som sa zo zimoviska,“ odvetila dievčina. „Mimochodom táto farba vám pristane. Ale dávajte si pozor, lebo ľudia sú vo všeobecnosti náchylní o jej nositeľoch usudzovať, že sú vášniví.“

     Snape ju schmatol za rameno, avšak dievčina sa od neho odvrátila. Pritiahol si ju k sebe a sykol jej do tváre:

     „Zopakujte to ešte  raz...“

     Hermiona sa mu usmievala do tváre. „Vyčistite si uši!“ Striasla zo seba prsty ohúreného profesora a plavným krokom sa vydala po chodbe ku schodisku. Ponad plece ešte poznamenala: „A dobre sa bavte, pán profesor!“


***

     Hermiona sa ako víchor prehnala cestou do chrabromilskej klubovne.

     Preboha, čo som to urobila?

     To je neuveriteľné, to... to nie som ja! Akoby bol v mojom tele niekto celkom iný... Nikdy by som nedokázala vypustiť z úst také slová...

     Celý deň sa niesol v rovnakom duchu. Na chodbe napadla nič netušiacich študentov, kričala na Harryho a Ginny... A teraz Snape... Čo ešte príde?

     Je pravda, rozmýšľala, že som mu často v duchu nadávala, ale nikdy nie zoči-voči.

     Čudovala sa, že z tej situácie vyviazla bez trestu. Ak by sa Snapeova sánka neváľala kdesi na podlahe žalárov, už by dávno čistila kotlíky v laboratóriu. Alebo by ju čakalo ešte niečo horšie...


***

     Snape stál na chodbe a minimálne päť minút pozeral smerom, ktorým Hermiona odišla. Čokoľvek sa stalo, nebola to obvyklá situácia. Skôr... výnimočná! Aby ho nejaký študent takto vyviedol z miery?! Jeho, Severusa Ľadové srdce Chladnú hlavu Snapea?!

     Pri všetkých svätých! Nakoľko je pravdepodobné, že by ňou mohol niekto manipulovať? Ak sa stalo to, čo si myslím... Nie, to nie je možné!

     Nemysli na to! Je čas ísť. Ryanová už určite čaká...

***

     Sírius sa uprostred noci strhol na zvuk rytmického klopania. Kým sa úplne prebral, pochopil, že sa k nemu niekto dobíja, a to dosť netrpezlivo. Niekoľko sekúnd upieral prázdny pohľad na stenu pred sebou, lenže hluk neutíchal. S námahou vstal a prehodil cez seba sveter. Zámka cvakla a za dverami sa objavila rozstrapatená Hermiona.

     „Sírius, musím s tebou hovoriť...“


8. S ohľadom na riziká a vedľajšie účinky...



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



8.       S  ohľadom na riziká a vedľajšie účinky...

 

     Hermiona nebola jediným človekom v Rokforte, ktorým zmietali prudké emócie voči ostatným obyvateľom hradu.

     V Severusovej hlave začínali do seba zapadať kúsky mozaiky.

    Ako som len mohol byť tak neskutočne hlúpy a očakávať od Draca, že bude diskrétny? Ten chlapec využil prvú možnú príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Zrejme som sa mýlil, trpko si povzdychol, a je  svojmu otcovi podobný viac, než som predpokladal. Typický Malfoy! Nebrať na nikoho ohľad, ísť aj cez mŕtvoly, len aby dosiahol svoj cieľ.

    Bol si istý, že za náhlou zmenou správania Grangerovej stojí Draco. Nemôže byť dielom náhody, že  ho dievčina, hneď na druhý deň po zmiznutí elixíru z jeho laboratória, napadla priamo pred pracovňou.

     Celý deň bol podráždený. Vedel, že sa musí porozprávať s Dracom. Avšak za ešte dôležitejšiu prioritu považoval, vyhýbať sa Ryanovej čo najväčším oblúkom. Keď sa v spomienkach vrátil k včerajšej večeri, napadlo ho jediné slovo – katastrofa! Po celý čas si lámal hlavu nad tým, ako sa do tejto nepríjemnej situácie dostal. Odpoveď bola jednoznačná - prekliata zvedavosť! A tiež Dumbledore, ktorý ho podlo využil.

     Ráno chvíľu uvažoval nad tým, či má ísť na raňajky. Nakoniec si povedal, že sa rozhodne nebude skrývať. Ako by to vyzeralo? Severus Snape, majster elixírov a dlhoročný špión, ukrývajúci sa  pred ženou?

     Po vstupe do Veľkej siene s úľavou zistil, že Ryanová tam už nie je. Nemal v úmysle vzdať sa predčasne a prehrať stávku. Už len z toho dôvodu nie, že nerád prehrával. Avšak... potreboval trochu viac času, aby záležitosť s Ryanovou strávil.

     Popoludní nemal vyučovanie, preto sa po dobrom obede pobral do svojich izieb.

Ľahol si na posteľ, ruky si zložil pod hlavu a vrátil sa k svojmu starému osvedčenému zízaniu na strop.

     Rozmýšľal  si niekedy nad tým, aká žena by ti vyhovovala?

     Zase si tu?

     A čo si čakal? Bezo mňa by si si neporadil, pán Bezradný.

     Pche, ozval sa pán Dokonalý!

     Aj to len dokazuje, že som súčasťou teba. Tak teda aká... blond, ryšavá, čierna?

     Hnedovlasá.

     Takže hnedovlasá. Vysoká alebo nízka?

     V každom prípade nižšia odo mňa.

     Evidentne. Ešte niečo?

     Nech sa s ňou dá rozprávať.

     Kričať?

     Rozprávať... porozprávať...

     Teda, to znelo celkom ľudsky. O čom sa s ňou chceš rozprávať?

     O kinách, elixíroch... občas si predstavujem, ako spolu sedíme na gauči schovaní pod dekou, popíjame čaj alebo víno a pozeráme sa do plameňov v krbe. Popritom sa rozprávame. Vonku padá sneh a ona sa ku mne pritúli, lebo jej je zima.
     Fuj, to znelo dosť uslintane!

     Snáď môžem byť úprimný aspoň sám k sebe.

     Neuraz sa, ale toto už nie si ty. Kam sa podel pravý Severus Snape? Už sa nepamätáš, aké boje sme spolu zvádzali, ty a ja? Na dlhé noci plné hýrenia, pijatiky a žien?
     V tom čase si ešte neexistoval...

     Čoby nie! Bol som tu stále, som predsa tvojou súčasťou. Žijem v tebe. Vytváral si ma počas dlhých rokov. Nepamätáš sa?

     Pretože som bol sám...

     Aj teraz si sám. Je to smutná realita.

     Zostarol som. Túžim po inom.
     Po čom túžiš, Severus?

     Mlčal. Na dlhú chvíľu sa ponoril do myšlienok. Po čom skutočne túži?

     Po láske.

***

      Sirius sedel za katedrou v učebni, keď sa objavila Hermiona.

     „Dobrý večer,“ pozdravila potichu. „Môžem vôjsť?“

     „Pravdaže,“ prikývol Sírius a rukou jej pokynul, aby si sadla.

     Na Hermioninej tvári bolo badať únavu. Bola veľmi bledá, s tmavými kruhmi pod očami a náladou pod psa.

     Sírius si prekrížil ruky na hrudi a pozrel sa jej do očí.

     „Rozmýšľal som nad tým, o čom sme včera v noci hovorili.“
     Hermiona vyčerpane kývla hlavou. „Ver tomu, že aj ja.“

     „A dospel som k záveru, že aj keď si veľmi vážim, že som bol prvý, s kým si sa prišla poradiť, nie som tou správnou osobou, ktorá ti dokáže pomôcť.“

     Dievčina sklopila hlavu a pozrela na ruky.

     „Keďže je veľmi pravdepodobné, že príznaky, ktoré sa u teba prejavili, vyvolal nejaký elixír,“ pokračoval Sírius, „myslím, že by si sa mala obrátiť na Severusa.“

     Hermiona počas jeho slov zatvorila oči. Tušila, kam smeruje.

     „Možno som sa včera nevyjadrila celkom jasne, Sírius,“ ozvala sa. „Pred profesorom Snapeom som zo seba urobila totálnu hlupaňu.“

     Muž sa natiahol za jej rukou na stole. Keď ju zovrel do dlane, cítil, ako sa dievčina chveje.
     „Mia,“ začal jemne. „Prosím, pozri sa na mňa.“

     Hermiona sa zahľadela do jeho očí, V jej pohľade zachytil zúfalstvo, strach a ešte niečo, čo nevedel identifikovať.

     „Viem, že Snape nepatrí k najpríjemnejším ľuďom na svete. Skôr naopak... Ale musíš za ním ísť, pretože on je najlepším odborníkom na elixíry, akého poznám. Nebude to príjemné, ale aspoň mu budeš môcť vysvetliť príčinu svojho včerajšieho správania.“

     So zaslzenými očami prikývla.

     „Sírius, ani si nevieš predstaviť, ako sa cítim... Uvažujem nad tým, že by som teraz mohla dosiahnuť všetko, čo chcem. Že sa nemusím za nič hanbiť. Cítim sa výnimočná, kvôli svojim vedomostiam a napriek tomu som dnes zase ublížila mnohým ľuďom.“
     Sírius hlboko vzdychol.

     „Zrejme ide o elixír, ktorý dokáže v ľuďoch na čas odstrániť zábrany. Predovšetkým je dôležité, aby...“
     Hermiona už nepočúvala, čo hovorí. Jej myšlienky sa uberali celkom iným smerom.

     Elixír, ktorý odstraňuje zábrany?!

     Vzplanul v nej nepredstaviteľný hnev. Vyskočila, vytrhla si ruku zo Síriusovej dlane a bežala ku dverám. „Idem za Snapeom,“ vyhŕkla predtým, než vybehla na chodbu.

 

 

 

 

 


9. Prenasledovaný minulosťou



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



9.       Prenasledovaný minulosťou

     Draco sedel v klubovni v spoločnosti Crabba a Goyla. Trhal na kúsky pergamen položený v lone a skrkvané guľôčky hádzal do ohňa.

     „Som zvedavý, čo robí teraz Grangerová,“ povedal zadumane. Zrazu sa začal rehotať. „Rád by som videl Snapeovu tvár, keď sa doňho tá humusáčka pustí...“

     Všimol si, že jeho kumpáni sa nesmejú.

     „Čo je? Len mi nehovorte, že to nie je smiešne... Grangerovej nová turbo verzia...  Vychutnal by som si, keby schmatla Snapea za habit...“

     „Nuž, ja by som si to až tak nevychutnával,  pán Malfoy.“

     Draco sa bleskovo otočil a jeho oči sa stretli s neskutočne nahnevaným Snapeovým pohľadom.

     „Dobrý večer, pán profesor.“

     Snape si odfrkol.

     „Či mám dobrý večer, do toho vás nič. Na vašom mieste by som sa skôr obával o kvalitu vlastného večera.“

     „Mal by som mať na to dôvod, pane?“

     Snape prižmúril oči. 

     Strieľa si zo mňa ten malý bezočivec?!

     „Spravili by ste mi obrovskú láskavosť, keby ste so mnou vyšli na chodbu. V momentálnej situácii by som veľmi ocenil, keby ste bleskovo využili príležitosť, splniť moje želanie.“

     Draco s úsmevom vstal z kresla.

     „Kto by dokázal odolať takému sladkému pozvaniu?“

     Severus vyštekol na chlapca, nech sa hýbe a rukou ho postrčil smerom k dverám.

     Akonáhle zmizli z dohľadu ostatných, z chlapcovej tváre sa vytratila sebaistota.

     „Vidím, že predsa len tušíš, o čom chcem s tebou hovoriť,“ skonštatoval Severus s nepríjemným úškľabkom.

     „Možno,“ opatrne odpovedal Malfoy. Profesor prižmúril oči.

     „Ako si to vlastne predstavuješ, Draco? Len tak sa vlámeš do môjho laboratória a ukradneš flakón s nebezpečným elixírom?“

     „Môžem si robiť, čo sa mi zachce, pane,“ zdvihol hlavu Malfoy. Avšak toto nebola správna odpoveď.

     „Veľmi sa mýliš, chlapče,“ zasyčal Snape a tvár mu zbelela od hnevu. Zdrapol ho za habit a silno ním zatriasol.

     „Odporúčam ti, aby si nezneužíval moju láskavosť, Draco. Veľmi zle pochodíš, ak sa ešte raz pokúsiš ťahať so mnou za prsty. Pochopil si?“ poslednú vetu takmer zakričal. V očiach sa mu nebezpečne zablyslo.

     „Pusťte ma!“ vzpieral sa Draco. „Ihneď ma pusťte!“

     Snape roztvoril prsty a chlapec takmer spadol na chrbát.

     „Čo si spravil s tým elixírom? Dal si ho Grangerovej, však?“

     Na Malfoyovej tvári sa objavil silený úsmev, bolo zrejmé, že ho profesor riadne vyľakal.

     „Len som sa chcel trochu pobaviť,“ mykol plecami.

     Snape sa na neho pozrel pohľadom, ktorým by dokázal zavraždiť celý metlobalový tím.

     „Ach, tak...“

     Malfoy sa ironicky usmial.

     „Môžem už odísť, pán profesor?“

     Pohol  sa k dverám nečakajúc na odpoveď.

     „Spriadaj si aj naďalej svoje malé intrigy, Draco, ale buď si vedomý, že ťa už nebudem kryť pred Dumbledorom,“ ozvalo sa za ním potichu. „To je naposledy, čo som ťa vytiahol z problémov, aj to len kvôli vlastnej pochabosti, lebo som ti v slabej chvíli prezradil heslo od mojich izieb. Ak by som udalosť nahlásil, riaditeľ by sa vyvŕšil na mne.“

     Draco pootočil hlavu a pomaly sa usmial.

     „Pestujme si aj naďalej dobré rodinné vzťahy, profesor Snape.“

     „Varujem ťa, Draco! To bolo naposledy!“ vykríkol za ním. Slizolinčan zmizol vo dverách klubovne.

     Severus pocítil silné pokušenie, vyslať za ním prvú kliatbu, ktorá ho napadne, ale ovládol sa. Namiesto toho poslal reducto smerom k zátišiu na protiľahlej stene.

***

     Okolie Rokfortu už dávno zahalila hustá tma, studené chodby hradu osvetľovali svetlá fakieľ. Vrhali desivé svetlo na tváre študentov, ktorí kráčali oproti Hermione. Dievčina si to však príliš neuvedomovala, pretože bežala. Nahromadený hnev a nenávisť ju hnali dopredu s jediným cieľom, ktorý mala pred očami: roztrhať Severusa Snapea na márne kúsky!

     Profesor sa s typickým šušťaním habitu hnal po schodoch do žalárov obzerajúc sa, či cestou na niekoho nenatrafí. Táto zhoda okolností spôsobila, že ho Hermiona tesne za druhým rohom takmer zhodila z nôh.

     „Grangerová!“ vyštekol smerom k nej. „Nechceli by ste náhodou obmedziť rýchlosť svojho letu? Aj keď vám to pripadá neuveriteľné, existujú ďalšie osoby, ktoré by rady využili túto trasu.“

    „Ľutujem, ale zlyhali mi brzdy!“ nezostala mu nič dlžná Hermiona. „A inak som mala namierené práve k vám.“

     Severus si uhladil habit a sarkasticky prikývol. „Tušil som to. Váš trest sa totiž začína presne o päť minút. Predstavte si, že máme spoločnú cestu. Neželáte si, náhodou, pridať sa ku mne?“

Hermiona nazlostene podupkávala nohou.

     „Dofrasa!“

     Severus vôbec nepočítal s takouto odpoveďou, a tak s úžasom pozrel na dievčinu.

     „Čo ste to povedali?!“

     „Môžete čakať, že si k vám prídem odpykať trest, vy... starý, nevrlý netopier!“

     Starý, nevrlý netopier?

     „Stŕham Chrabromilu dvadsať bodov! Môžem vedieť, čím som si vyslúžil toľkú antipatiu z vašej strany, slečna?“

     „Myslíte, okrem krívd a utrpenia prežitých za posledných šesť a pol roka?  Pozrime sa na to...“ Tvár dievčiny sa skrivila do posmešnej grimasy. „OTRÁVILI STE MA, VY STARÝ, ODPORNÝ NETVOR!!!“

     Ach, čiže o to ide? No tak, moment! Ona si teraz myslí... No počkaj, Malfoy!

     „Čo tým chcete povedať, že som vás otrávil?“

     Hermiona prepukla do nesmierne cynického smiechu.

     „Koľkými spôsobmi sa to dá chápať, pane?“

     Chladný pohľad, chladná hlava! Hovorím, chladná hlava!

     Severus si prekrížil ruky na hrudi a nechápavým pohľadom civel na dievčinu.

     „A čím by som vás asi tak mohol otráviť, Grangerová?“ spýtal sa opovržlivo. Vo vnútri jej však musel prejaviť nemálo uznania. Prekvapujúco rýchle prišla na to, že nešlo len o akúsi nepodstatnú zmenu nálady.

     „Predvčerom večer som videla vo vašom laboratóriu jeden neoznačený flakón.  Pýtala som sa vás, čo v ňom je. Povedali ste, že ten nápoj slúži na odstránenie zábran.“ Hermionin hlas sa zachvel. „Ako ste mohli...?“

     Oprela sa o stenu a pomaly sa zosunula na zem. Premohol ju plač.

     Severus znechutene prevrátil očami. Odolal pokušeniu otočiť sa a nechať ju tam bez jediného slova.

     „No tak, prestaňte smokliť, vy hlupaňa!“ povedal príkro. „To, čo tu predvádzate, má ďaleko od chrabromilského postoja, počujete? Do čerta, Grangerová, zdvihnite svoj zadok!“

     Odpoveď stále neprichádzala a Snape nervózne cmukol.

     „Doparoma, tak už konečne vstaňte!“

     Hemiona si objala kolená a po lícach jej stekali ďalšie potoky sĺz.

     Vždy sa to takto začína. Najskôr hystéria a krik, a keď sa postihnutá osoba vyplače, nastúpi skutočný účinok elixíru.  Ten však bude trvať, žiaľbohu, dosť dlho...

     Grangerová by bola dokonalým pokusným králikom, jej organizmus vynikajúco reaguje na odvar... Keď sa upokojí, spýtam sa jej, či by nemala chuť vyskúšať niekoľko nových jedov...

     „Rád by som upriamil vašu pozornosť na skutočnosť, aký obraz sa naskytne očiam náhodných okoloidúcich pri pohľade na nás. Vy sedíte na zemi a vzlykáte, zatiaľ čo ja stojím pred vami. Dotyčná osoba nebude musieť oplývať príliš bujnou predstavivosťou, aby z toho vykonštruovala nejaký šťavnatý ľúbostný románik. Takže vás naposledy žiadam, ráčte sa konečne zdvihnúť z tej prekliatej podlahy!“

     A keď ani na toto neprišla žiadna odpoveď, Snape stratil trpezlivosť a zdrapol Hermionu za ruku a vytiahol ju hore.

     Len čo dievčina vstala, a jej oči sa dostali do jednej roviny so Severusovými ústami, zahliadol v nich obrovský strach. Inštinktívne k nej vystrel ruku, aby jej zo začervenanej tváre palcom zotrel zatúlanú slzu.

     V nasledujúcom momente s bolestivým zasyčaním stiahol ruku späť. Začudovane pozeral na odtlačky zubov na svojom prste. Hermiona ho uhryzla.

     „Grangerová, čo vám preskočilo?! Vari ste vďaka tomu mizernému odvaru prišli aj o posledné zvyšky rozumu?“

     V očiach dievčiny sa zablysol hnev.

     „Takže sa priznávate, že ste to boli vy?“

     „Pochopte už konečne, že som absolútne nemal v úmysle dať vám vypiť ten elixír.“ Snape sa prestával ovládať. Pery sa mu stiahli do tenkej čiary a z očí šľahali plamene.

     Avšak Hermiona sa nezľakla. Akoby aj mohla, keď v jej žilách ešte stále koloval ten hriešny odvar?

     „Okrem toho,“ pokračoval Severus nemenej dôrazne, „aký osoh by som z toho mal? Verte, že ma vôbec neteší počúvať vaše obvinenia.“

     V Hermioninej hlave sa zrazu vyjasnilo, ani sama nevedela prečo, ale už necítila tú strašnú beznádej.  S istotou vedela len to, že momentálne neexistuje na svete nič, čo by ju mohlo zastaviť.

     „V poriadku, už som na odchode,“ oznámila a v momente sa zvrtla preč.

     Snapea prekvapil ten náhly obrat, žmurkajúc pozeral za dievčinou.

     „A kam teraz idete, Grangerová?“ volal za ňou hrozivo.

     Hermiona práve stúpila na prvý schod, keď zrazu triumfálne oznámila smerom k nemu:

     „K profesorovi Dumbledorovi, samozrejme!“

     Cez Severusa sa ako uragán prehnala vlna zdesenia. Dvoma skokmi dorazil ku schodom a zdrapol Hermionu za ruku. Potom ju strhol späť. Dievčina sa nevládala nadýchnuť, keď ju  pritlačil tesne k stene a prekrížené ruky jej zovrel nad hlavou.

     „Teraz vás budem citovať, slečna Grangerová: Dofrasa!“

     „Ak sa nemáte čoho báť, prečo by som nemohla ísť za riaditeľom?“

     „Som vaším učiteľom, nič vám nemusím vysvetľovať,“ Severusovou tvárou preletel diabolský úškrn.

     „To je...“ Hermiona hľadala slová, „nespravodlivé!“

     „Naozaj? Čo iné odo mňa očakávate, slečna Grangerová?“ spýtal sa zlomyseľne a naklonil sa k nej bližšie. V tom momente mu udrela do nosa vôňa Hermioninho parfumu, a on omámene zaspätkoval.

     Och, môj bože! Och, nie!

     Severus si pritlačil dlaň na čelo a zhlboka sa nadýchol.

     „Pán profesor, ste v poriadku?“ spýtala sa vyľakane Hermiona. Po tom, čo sa vyslobodila zo zovretia, cúvla o dva kroky smerom dozadu.

     „Nič mi nie je,“ zahrmel Snape. „A teraz vypadnite!“

     „Ja...“

     „Povedal som, practe sa odtiaľto! Okamžite!“

     Už bola asi v strede schodiska, keď zachytila profesorov hlas:

     „Ak pôjdete za Albusom, počítajte s následkami. A zajtra večer očakávam, že si prídete odpykať trest.“

     Hermionine kroky sa zrýchlili a o pol minúty utíchla aj ich ozvena.

     Severus si pritlačil čelo o kamennú stenu a snažil sa upokojiť. Už takmer dvadsať rokov necítil túto vôňu, a dnes sa s ňou opäť stretol. Jeho duša sa prepadala do temnoty.

     Stále ma prenasleduješ, Lily Evansová?!




 

She left her shoes out on the beach

She left my dreams just out of reach

She left her footprints in the sand

She was a bird right in my hand

I met a girl that made me laugh

She left a faded photograph

I thought I heard a silent song

I sang along but I was...

I was only dreaming

I was only dreaming

Visions in my head

Talking in my sleep

Turning in my bed

But I was only dreaming..

I met a girl that talked in rhyme

I met a girl who took her time

I saw the ocean in her eyes

I saw myself unrecognized

And All the stars up in the sky

Fell down like rain and made me cry

I held the world right in my hands,

I held you close but I was...

I was only dreaming

I was only dreaming

Visions in my head

Talking in my sleep

Turning in my bed

Life was so complete

But I was only dreaming...

I was only dreaming...

Oh Yeah

I was only dreaming...

I was only dreaming...

Visions in my head

Talking in my sleep

Turning in my bed

Life was so complete

Her shoes were on the beach

But I Was only dreaming...

(Bryan Adams - I was only dreamin')

preklad textu od Jimmi:

Vonku na pláži svoje topánky nechala

Moje sny tesne pred splnením opustila

V piesku po nej stopy bosých nôh zostali

Vtáčkom bola, čo rovno z ruky zobal mi

Stretol som dievčinu, čo ma rozosmiala

Len vyblednutá fotografia po nej zostala

Myslel som, že tichú pieseň počul som

A spieval si ju spolu s ňou, ale ja som...

Len sníval o všetkom

Len sníval o všetkom

V mojej hlave predstavy

Čo mi v spánku rozprávali

Čo sa mi v posteli otáčali

Ale mne sa všetko len snívalo

Stretol som dievča, ktoré vo veršoch rozprávalo

Stretol som dievča, ktoré si na mňa čas urobilo

Modrý oceán som v jej očiach uvidel

A nespoznal som sa, keď som sám seba zazrel

A hore na oblohe všetky hviezdy

Na zem ako dážď padali a mňa rozplakali

Priamo vo svojich rukách svet objímal som

Túlil si ťa mocne k sebe, ale ja som...

Len sníval o všetkom

Len sníval o všetkom

V mojej hlave predstavy


10. Malé nočné prekvapenia



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



10.       Malé nočné prekvapenia

     Svetlo mesiaca prekĺzlo cez sklo obloka v tenkom lúči a vytvorilo na dlážke drobnú mozaiku.       Bol spln.

     Chudák Remus!

     Sírius si zhlboka vzdychol a pozrel na hodiny. O päť minút desať.

     Kde len tá Hermiona môže byť?

     Vedel, že sa mala o ôsmej stretnúť so Snapeom. Lenže teraz bolo desať! Už dávno mala byť späť. Rozhodol sa, že si neľahne, kým nebude mať istotu, že je v poriadku. Snape by jej určite neublížil... aspoň nie úmyselne.

     Ako tak postával na studenej chodbe, začalo mu byť chladno. Pritiahol si habit tesnejšie k telu a zavinul sa doň. Pohľadom zablúdil k smerom k schodisku, odkiaľ očakával príchod dievčiny.

     „Čakáte na niekoho, pán profesor?“ prerušil ticho tenký hlások za jeho chrbtom.

S vytreštenými očami sa otočil a zoči-voči sa stretol s prefíkaným úsmevom Tučnej panej.

     „Hmm...áno, myslím,“ odpovedal opatrne.

Pani sa oprela o rám obrazu a vypla svoju objemnú hruď, snažiac sa urobiť dobrý dojem na prekvapeného muža. „Madam, vy len pokojne spite“, zamrmlal Sírius a otočil sa späť ku schodom.

     Ale Tučná pani bola až príliš bdelá, čo nového učiteľa vôbec netešilo.

     „Ste mi dlžný, pane...“ pokračovala neochvejne v rozhovore.

     „Skutočne?“ spýtal sa pobavene Sírius, ani na sekundu nespustiac oči z chodby.

     „Veru,“ zahrkútal obraz hodvábnym hlasom a Sírius zostal ešte viac zaskočený.

     „Povedzte, drahá madam, čo vám dlhujem? Hrali sme, snáď, niekedy večer pred chrabromilskou klubovňou rachotiacu sedmu a ja som prehral?“

     „Nie, nie!“ Tučná pani s veľkou ľútosťou potriasla hlavou a ohrnula pery. „Vy, pán Black, ste pred štyrmi rokmi roztrhli môj portrét!“

     Sírius mal zrazu pocit, ako keby ho niekto poriadne udrel do nosa. Očervenel a začal sa pohrávať s gombíkmi na svojom habite.

     „Nuž, áno... hmm,“ začal. „Hlboko sa vám ospravedlňujem.“

     „Veru tak,“ pritakala Tučná pani. „No... možno by som vám mohla odpustiť...“

     Sírius zodvihol hlavu a pozrel na ňu podozrievavo. „Áno?“

     „Keď ma pobozkáte.“ Červená tvár Tučnej panej žiarila v šere, o vážnosti jej zámerov nebolo pochýb.

      Sírius tušiac nepríjemnosti ustúpil radšej niekoľko krokov dozadu. Videl, ako Tučná pani našpúlila pery smerom k nemu.

     „Som presvedčený, že dokážem žiť aj s pocitom viny, madam,“ vykoktal zdesene a cúval dovtedy, kým sa nedostal z dohľadu portrétu. S úľavou si vydýchol a otočil sa práve v momente, keď sa na poschodí objavila Hermiona.

     „Kde si sa, došľaka, doteraz túlala, Hermiona?!“ vyštekol ihneď na dievčinu. Tá len prekvapene zažmurkala a pozrela do profesorovej bledej tváre.

     „Sírius,“ skonštatovala duchaplne.

     „Čakám na vysvetlenie, slečna!“

     „Len som chcela byť chvíľu sama,“  krčila plecami dievčina.

     „Chvíľu sama,“ zašomral učiteľ a už sa tak veľmi nehneval. „Za neskorý príchod stŕham Chrabromilu päť bodov!“

     „Sírius!“ vzbúrila sa Hermiona. „Veď len pred piatimi minútami bolo desať!“

     „Nebudem robiť žiadne výnimky, nie som Snape. Päť minút, to je päť bodov,“ rozhodil rukami.    „Mimochodom, Snape... Čo sa dialo? Zapáral?“

     „Kedy nie?“ odpovedala s povzdychom Hermiona. „Neudialo sa nič nezvyčajné.“ Na chvíľu sa zamyslela a potom naklonila krk k Síriusovmu nosu. „Ako voniam?“ spýtala sa.

     Učiteľ sa na chvíľu zháčil, pozrel sa na ňu prekvapene, ale odvetil: „Hmm...dobre, príjemne.“

     Hemiona netrpezlivo kývla rukou.

     „No tak! Ako by si to opísal?“

     Sírius sa naklonil bližšie a lepšie privoňal k jej krku.

     „Možno... káva.“

     Hermiona zaškrípala zubami.

     „Tú som pila pred malou chvíľou, ale teraz mám na mysli parfum.“

     Sírius sa zhlboka nadýchol.

     „Je to pekná vôňa... taká korenistá. Môj čuch nie je veľmi vycibrený, ale povedal by som, že cítim klinčeky. Voniaš presne ako...“

     Sírius nedokončil vetu.

     „Ako kto?“ chytila ho za slovo.

     Bolo na ňom vidieť, že sa snaží sústrediť. Na čele sa mu objavili vrásky.

     „No tak,“ povzbudzovala ho dievčina. „Presne ako...?“

     „Neviem,“ zatváril sa previnilo. „Naozaj neviem. Tá vôňa mi je veľmi povedomá a určite sa mi s ňou nespájajú žiadne negatívne spomienky. Avšak nie som schopný spomenúť si, kde som ju cítil.“

     Na Hermioninej tvári sa objavil výraz sklamania a Sírius ju váhavo pohladil po ruke.

     „Nehnevaj sa. Prečo je to také dôležité?“

     Nevedela, prečo mu nechce vyrozprávať celý príbeh; ako prišla na to, že elixír je pravdepodobne od Snapea a jej parfum mu spôsobuje viditeľné fyzické problémy. Na jednej strane cítila, že to, čo sa medzi nimi stalo, je ich súkromnou vecou,  na druhej strane sa však obávala, že by Sírius mohol vyviesť nejaké bláznovstvo. To, že sa jej majster elixírov vyhrážal, ju nevyľakalo. Snapea sa nebála. Možno to bola chyba, ale bolo to tak.

     „Idem si ľahnúť,“ usmiala sa a zovrela Síriusovu ruku.

     O niečo neskôr ležiac v posteli pozerala cez okno na nádherný, jagavý mesiac.

     Snapeovi niekoho pripomínam. Niekoho, na koho nerád spomína. To by bolo možné využiť.

Nevedela presne, kedy sa jej začal v hlave rodiť plán, ktorý jej nedal pokoj. Možno vtedy, keď opustila profesora Snapea stojaceho na chodbe, možno ešte skôr...

     Ako zničiť Severusa Snapea?

     Zaspala s ľahkým úsmevom na perách.


11. O ako opica



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



11.   O ako opica

     Otvoril očí a pohľad mu padol na nočný stolík, na ktorom stála fľaša whisky. Pomaly si začal spomínať na udalosti z predošlého večera.

     Lilina vôňa... Grangerová!

     Mal pocit, ako keby mu chcel mozog vytiecť ušami. Dlane si pritlačil k hlave, aby ho udržal vo vnútri. Chvíľu sa s ním všetko točilo a on nechápal, ako sa dokázal takto zriadiť. Z fľaše na stolíku totiž nechýbalo viac, než by sa vošlo do jedného pohára. Odtackal sa do laboratória. Pamätal si, že na polici by ešte mal byť jeden flakón elixíru proti opici.

     Och, tá pamäť!

     Môže byť vskutku bizarná, a to aj v prípade, keď človek práve nebojuje s intenzívnym pocitom na vracanie. Netrpezlivo prevrátil jednu zo stoličiek, ktorá sa mu priplietla do cesty. Pohľadom sa pristavil na pracovnom stole. Jedna fľaša, dve fľaše...

     Ach, tak teraz je to už jasné!

     Práve sa začal obávať o svoju výdrž, ale prázdne fľaše na stole ho utvrdili v tom, že je ešte stále  chlapom na správnom mieste. Napadlo ho, že to množstvo alkoholu asi nevychľastal sám.  Akoby na niečo zabudol...

     Kávu!

     Vošiel do pracovne, striasol zo seba aj posledné zvyšky ospalosti a pohľadom skĺzol dole.

Mal na sebe len spodky.

     Zaplavil ho intenzívny pocit, že niečo nie je v poriadku. Tušil, že v tomto mrzutom a ospalom stave si skôr spomenie na trucovité obdobie svojho detstva, než na nočnú moru z predošlej noci.

     Ozaj habit... kde dočerta mám habit? Bol dlhý, čierny... dlhý... čierny... a šušťal...

     Severus sa začal strácať v súvislostiach. S istotou však vedel, že sa nemal zobudiť v tomto jedinom kuse spodnej bielizne.

     Kávu!

     Pristúpil ku krbu a chrapľavo doň skríkol:

     „Kávu! Veľa kávy! Ihneď!“

     Rýchlo sa zosunul do veľkého, pohodlného kresla zelenej farby. Takmer minútu civel do prázdna, kým sa spamätal. Musel toho vypiť naozaj veľa, keď si teraz doprial takýto luxus...

Prsty si zaboril do hustých, čiernych vlasov a zostal v šoku. Mal ich úplne mokré.

     Čo to je, doparoma? Prečo som sa tak spotil? Snáď som nebehal spitý po rokfortských pozemkoch?

     S touto teóriou korešpondoval aj hrozný pocit únavy, ktorý mu prechádzal celým telom.  

     Došľaka, bol vari niekto svedkom tejto udalosti?

     Z myšlienok ho vytrhlo zaklopanie.

     „Kto je?“ zahrmel smerom k dverám.

     „Vaša káva, pane.“

     Severus si na moment predstavil šálku kávy stojacu na chodbe a klopúcu na dvere. Chrapľavo sa zasmial a vstal.

     Vystrčil hlavu spoza dverí, aby skontroloval prichádzajúceho. S prekvapením zistil, že sa na chodbe skutočne vznáša podnos s kávou.

     „Dobré ráno, káva,“ pozdravil.

     Spod tácne na neho vykukli dve zelené oči.

     „Dobré ráno, pane,“ odpovedal opatrne škriatok.

     Snape prižmúriac oči uchytil šálku z podnosu a spurne povedal: „Ďakujem, pijem ju bez škriatka.“

     Škriatok sa uklonil až po zem.

     „Ako si prajete, pán profesor.“

     A v momente zmizol.

     Keď si upil z kávy a popálil pritom jazyk, rýchle prišiel k záveru, že by stálo za to počkať, pokiaľ vychladne. Dovtedy bude mať dosť času na horúcu sprchu.

     Vošiel do kúpeľne a postavil sa pred zrkadlo. Keď zbadal svoj obraz v zrkadle, neartikulovane vykríkol, zvierajúc pritom okraj umývadla. Od jeho čela až k brade sa ťahali čerstvé, krvavé škrabance.

     „Čo do frasa...?!“

     Zhlboka sa nadýchol a napadlo ho, že ešte stále nevypil elixír proti opici.

     Pomaly sa vliekol naspäť k laboratóriu. Pred dverami spálne zavadil pohľadom o pokrčené prikrývky na posteli. Práve vystieral ruku ku kľučke na dverách, keď zrazu prudko trhol hlavou späť, až mu zaprašťalo v krku.

     „GWEN?!“

***

     Hermiona sa prebudila menej zničená, ako jej učiteľ. Dokonca bolo možné tvrdiť, že mala celkom dobrú noc. Keď začula dve krátke zaklopania na dvere, jemne odtisla Krivolaba z postele.    Vzápätí sa vo dverách spálne zjavila Ginny.

     „Mia, rýchlo sa obleč a poď! Harry s Ronom chcú s nami hovoriť.“

     Dievčina príliš nechápala, o akú neodkladnú záležitosť ide, ale podvolila sa. Natiahla na seba šaty a ponáhľala sa za priateľkou. Harry s Ronom už stáli dole v klubovni. Na sebe mali cestovné plášte a pred pohovkou sa týčili ich kufre.

     Hermiona po nich skĺzla nechápavým pohľadom.

     „Chlapci, veď prázdniny sa začínajú až v pondelok...“

     Harry pristúpil bližšie a položil jej obe dlane na plecia.

     „Hermiona, ja, Ron a profesor Dumbledore o polhodinu odchádzame. Chceme sa pustiť do pátrania po  štvrtom horcruxe.“

     „A ja?“ vydýchla dievčina. „Mňa tu necháte?“

     „Je to Dumbledorovo prianie,“ pokrčil plecami Ron. „Máme namierené do tých končín, kde... kde neradi vidia ženy.“

     „Ron tým chcel povedať, že tá oblasť nie je pre Európanky príliš bezpečná,“ spresnil Harry.

     „Kam idete?“ spýtala sa Ginny dutým hlasom potom, čo jej Harry vtisol na pery ľahký bozk.

     „Niekam na Blízky východ, však?“ pozrela na nich Hermiona.

     Harry prikývol, a kým sa pustil do podrobného vysvetľovania, opatrne sa poobzeral okolo seba. Vďaka skorej rannej hodine nebol v chrabromilskej klubovni nikto okrem nich.

     „Podľa Dumbledora by nemalo zmysel vystaviť ťa zbytočnému  nebezpečenstvu,“ povedal tlmene. „V blízkosti Londýna sa mu podarilo vyhľadať akéhosi starého čarodeja a prostredníctvom jeho spomienok sa ku nám dostalo veľa nových informácií.“

     „Ako vtedy?“ Ginny na nich vyplašene pozrela.

     „Voldemort mal svoju vešticu. Viem, že to znie trochu čudne, keďže aj moji rodičia zomreli kvôli  veštbe, ale v čase, keď bolo vyrieknuté proroctvo týkajúce sa mňa, jeho veštica už bola mŕtva. Presnejšie povedané, Voldemort ju zabil. Tá žena bola egyptskou kňažkou a predpovedala udalosti týkajúce sa súčasnej doby - muklovské vojny v púštnych oblastiach.“

     „Myslíme si, že Veď-Viete-Kto predpokladal,“ pokračoval Ron, „že sa nemusí obávať žiadneho nebezpečenstva v končinách, kde v tom čase zúrila vojna; rozumný čarodejník by predsa nešiel na miesto, kde mu hrozí stret s muklami. Nech si len vybojujú vlastné bitky sami. Keďže mukel nemôže siahnuť na horcrux, a ani by si s ním nevedel dať rady, zrejme v tej oblasti ukryl ďalší kúsok svojej duše.“

     „Predmet, z ktorého bol horcrux vytvorený, patril zrejme Brunhilde Bystrohlavovej,“ ozval sa Harry. „Dumbledore si vie len ťažko predstaviť, že by Voldemort bral chrabromilskú relikviu tak ďaleko.“

     „Ale veď vôbec nie je isté, či má nejaký predmet aj od Richarda Chrabromila?“ vytiahla obočie Hermiona.

     „Voldemorta veľmi vzrušovala myšlienka, že získa od každého zo zakladateľov nejaký predmet. Pochybujem, že by nakoniec nenašiel nič chrabromilské,“ nahnevane mávol rukou. „S medailónom a šálkou sme mali šťastie. Podľa Dumbledora zrejme Voldemort získal z Bystrohlavu nejakú brošňu. Zostáva záhadou, aký predmet zobral z Chrabromilu? Ale aj keď ich nájdeme a zničíme, stále nič nevieme o poslednom horcruxe.“

     Hermiona dala kývnutím hlavy najavo, že všetko chápe.

     Ginny sa zviezla do kresla.

     „Harry, sľúb mi niečo,“ povedala nakoniec. „Budeš dávať veľký pozor na seba aj na Rona.“

     „Hej!“ zaprotestoval Ron. „Na mňa netreba dávať pozor, nie som malý chlapec!“

     Hermiona ho umlčala rýchlym bozkom.

     Chlapcova tvár získala rovnaký odtieň, ako jeho vlasy. Niečo si zamrmlal popod nos a odišiel z miestnosti..

     „Dobre, budem opatrný,“ sľúbil Harry a uškrnul sa. Objal Hermionu, pobozkal Ginny a potom sa pobral za priateľom.

     Ginny sa ešte dlho pozerala na zavreté dvere, za ktorými zmizli jej najdrahší.

     „Ak sa im niečo stane, sama zabijem Voldemorta aj s jeho ctenými kumpánmi.“

***

     „Ako si sa dočerta dostala do mojej spálne?“  zúril Severus a bolo zaujímavé, že hlava ho už vôbec nebolela.  „Do mojej spálne?!“ zopakoval a tvár mu sčervenela od hnevu. Z profesorky veštenia sa mu však podarilo vymámiť len krátke zachichotanie.

     „Včera večer si neprotestoval, Severus,“ odvetila a natiahla sa na posteli.

     Vytreštil na ňu oči, ešte stále sa nevedel spamätať z toho, čo videl.

     „Ihneď vylez z mojej postele!“ kričal na Gwen.

     Skrivila ústa.

     „Chceš ma vyhodiť?“ spýtala sa vysokým hlasom.

     Severus natiahol krk. „Aké vynikajúce pozorovacie schopnosti, gratulujem! Presne tak, vyhodím ťa!“

     Žena skopla zo seba prikrývku a Severus mal možnosť pokochať sa jej vnadami. Keď sa mu rozšírili nozdry, Gwen sa sucho zasmiala.

     „Zaujímavé, ale včera v noci si nebol taký hanblivý... Chceš vedieť, čo sme robili? Začali sme v tvojom laboratóriu na stole, potom sme pokračovali na pohovke v tvojej pracovni a až nakoniec sme skončili tu. To sme sa už skoro nevládali hýbať od vyčerpania...“ Prikročila k profesorovi, chytila ho za ruky a pritisla si ich k svojim bokom.

     Severus ich bleskovo stiahol späť, ako keby sa dotkol rozpáleného železa.

     „Bol si skutočne neúnavný, ty pokrytec,“ zašepkala mu Ryanová do ucha. „Ani vo sne by ma nenapadlo, že dokážeš byť taký vášnivý,“ jazykom prešla nahor po Snapeovom krku. On tam len stál ako alabastrová socha a lúče ranného slnka sa dotkli jeho nahej hrude. Nepohol sa, ale na tvári sa mu objavil výraz pohŕdania. Odtiahol sa až vtedy, keď sa jej pery dostali k jeho ústam.

       „Bol som opitý, Gwen. Nič to neznamená,“ povedal nahnevane. „Z celého včerajšieho večera si pamätám len toľko, že som vytiahol fľašu whisky zo skrine.“

     Rázne strhol zo seba jej ruky, keď sa mu pokúšala zavesiť na krk.

     „Pozbieraj si šaty a strať sa!“ zamrmlal s planúcim pohľadom.

     „A pritom to bolo také fajn,“ zakňučala. „Čo keby sme si to niekedy zopakovali?“

     „Mohla by si mať v sebe aspoň toľko hrdosti, že sa nebudeš prosiť chlapovi, ktorý ťa nechce ani vidieť.“

     Keď Severus siahol po prútiku, Gwen sa na moment zastavil dych. On jej však len nepatrným švihnutím prútika obliekol šaty. Potom ju schytil za ruku a ťahal smerom ku dverám.

     „Von!“  zavrčal naposledy a vysotil blondínu na chodbu. Rýchlo zabuchol dvere. Spoza nich ešte začul nahnevaný krik:

     „Ty sa ešte priplazíš do mojej postele, Severus Snape!“

     „Nevyhrážaj sa!“ zreval a potom chrbtom opretý o dvere počúval, ako sa z chodby vytráca ozvena ženských krokov.

     „Môže byť tento týždeň ešte horší?“

     Samozrejme, že môže, odpovedal tenký hlások. V konečnom dôsledku naše dobrodružstvo nebolo až také zlé... Mám určitý pocit ľahkosti... Viem, že ty tiež...

     Možno.

     Možno čo?

     Možno som menej napätý, než pred dvanástimi hodinami.

     Je ťažké si to priznať, však?

     Ani si nevieš predstaviť...

     Vzdychol si a vypil zvyšok vychladnutej kávy. Potom sa pozrel na hodiny. O pätnásť minút sa mala začať jeho prvá hodina.


12. Milovať treba to, čo je (ale kdeže, milovať netreba...)



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



12.  Milovať treba to, čo je  (ale kdeže, milovať netreba...)

     Rokfortský hrad sa ponoril do ospalého ticha. Vonku opäť padal sneh a útočil na tých, ktorí sa pokúšali dostať cez park do skleníkov na hodiny herbológie, alebo k Hagridovi na hodiny starostlivosti o zázračné tvory.

     Hermiona sa vo vstupnej hale rozlúčila s Ginny, ktorá sa pobrala na hodiny transfigurácie. Ona sa pustila smerom k Hagridovej chalupe. Podivila sa, prečo sa ešte nevzdala tohto predmetu. Nakoniec uznala, že niekedy sama  seba znervózňuje neutíchajúcou túžbou po vedomostiach. Takže, čo mohla robiť?

     Hrubý plášť jej za moment premokol, keď sa ponáhľala s taškou na pleci cez záveje snehu.

Do začiatku hodiny zostávalo ešte päť minút. Nedúfala, že by ostatní dorazili skôr, preto zaklopala.

     Hagrid otvoril dvere.

     „No teda, Hermiona! Poď dovnútra!“

     V chalupe ju privítalo príjemné teplo, takže sa hneď zbavila hrubého zimného oblečenia.

     „Ako dobre, že si prišla,“ povedal Hagrid. „Dnešnú hodinu budeme mať vo vnútri.“

     „Konečne aspoň jedna dobrá správa,“ vzdychla si dievčina. „Už si počul o Harrym a Ronovi, však?“

     „Dumbledore niečo spomínal,“ prikývol zachmúrene obor. „Ale neobávaj sa o nich, Mia.     Dumbledore na nich dozrie. Chcel ísť s nimi aj Sírius, ale riaditeľ mu povedal, že je potrebné, aby zostal v Rokforte.“ Hagridov hlas sa naplnil obavami. „Myslím si, že Dumbledore sa niečoho obáva.“

     „Viem. Znepokojuje sa, že do hradu vtrhnú smrťožrúti. Nepovedal nič, ale je to na ňom vidieť. Som prekvapená, že súhlasil s usporiadaním plesu.“ Hermiona si upila z čaju, ktorý pred ňu Hagrid položil. „Dokážem pochopiť, že sa bojí. Ak by sem skutočne vtrhli, kto by ochránil študentov? Je tu síce McGonagallová, Sírius, Snape, no a ešte aj ty, ale priznajme si, že proti ozbrojeným smrťožrútom by ste nemali veľkú šancu. Nič v zlom, ale bez prútika by si ani ty dlho nevydržal .“

     Hagrid s vytreštenými očami zízal na dievčinu, ktorá len pokrčila plecami.

     „Prepáč, bolo to asi príliš úprimné, ale momentálne je to u mňa tak – čo na srdci, to na jazyku. Asi ma zmenila vojna,“ zaklamala. Hagrid len zhovievavo prikývol.

     „Viem, že si to myslela dobre, ale ver mi, dokážem sa o seba postarať,“ zamrmlal. „Pokiaľ ide o ochranu Rokfortu, Dumbledore zrejme uvažuje podobne ako ty, pretože sem pozval na sviatky niekoľko členov Fénixovho rádu.“

     Hermionine zažiarili oči.

     „To je skvelé! Kto pricestuje?“

     „Pokiaľ viem, tak Lupin, Moody a Kingsley a tiež dvaja starší Weasleyovci. Aj keď sa väčšina rodičov neodváži nechať počas prázdnin svoje deti v Rokforte, stále treba počítať s dvadsiatimi až tridsiatimi osobami. Riaditeľ preto vymyslel akýsi núdzový plán pre zabezpečenie ochrany študentov.“

     „To je dobre,“ prikývla Hermiona, hoci mala ťažké srdce na Dumbledora, že práve v týchto ťažkých časoch opustil Rokfort. „Viem, že je veľmi dôležité nájsť horcruxy,“ čaj z Hagridovho hrnčeka vyšplechol na stôl, „avšak vždy sa trochu bojím, keď je riaditeľ mimo školy.“

     „Nie si sama,“ zamrmlal Hagrid. Vtom ich rozhovor prerušilo tiché zaklopanie.

     „Dorazili ostatní,“ skonštatoval obor a vpustil dovnútra premrznutú skupinku študentov.

V siedmom ročníku už nebol veľký záujem o Hagridov predmet. Z každej fakulty sa prihlásil najnajvýš jeden či dvaja študenti. Z Bystrohlavu Terry Boot, z Bifľomoru Justin Finch-Fletchley a Susan Bonesová, z Chrabromilu len Hermiona a zo Slizolinu, z nejakých nepochopiteľných dôvodov, Pansy Parkinsonová a Draco Malfoy.

     „Takže decká,“ tlesol dlaňami Hagrid a ukázal na stoličky. „Posaďte sa sem a otvorte si knihy na osemnástej strane, kde je kapitola Skryté fantastické zvery. Kto z vás by mi vedel povedať, ako ukrýva čarodejnícka spoločnosť tieto magické zvieratá?“

     Hermiona bola spokojná, keď Hagrid konečne pochopil, že je dôležité mať aj normálne vyučovacie hodiny. Tešila sa, že začal brať svoju prácu vážne.  Veď ich na konci roka čakali MLOKy a Hagridov predmet bol tiež súčasťou skúšok.

     Avšak v skupine študentov sa našli aj takí, ktorí mali neustále ku všetkému pripomienky.

„Prisahám, že mi bude ľúto za všetkými nebezpečnými hodinami,“ posťažoval sa Malfoy a unudene zívol. „Za hipogrifmi aj tryskochvostými škrotmi...“

     Hermiona prevrátila očami a snažila sa nevenovať pozornosť Malfoyovým poznámkam.

    „... a ešte aj za červoplazmi. Prisahám, tie boli najlepšie!“  pokračoval by ďalej, keby sa práve vtedy neprevrátil so stoličkou.

     Hermiona si spokojne zasunula prútik do vrecka a provokatívne sa zahľadela na ohromeného   Hagrida. Bolo na ňom vidieť, že nenachádza slov.

     „He- ... Hermiona!“ dostal zo seba nakoniec. „Čo to malo byť?“

     „Len mi nepovedz, že ťa to neznervózňovalo,“ pokrčila ľahostajne plecami.

***

     Severus klopkal prstami po stole. Bol to jediný zvuk, ktorý sa  rozliehal v mrazivom tichu učebne. Piate ročníky Bystrohlavu a Bifľomoru sedeli bez pohybu na mieste a nevydali ani hlások. Zízali na profesora, ktorý zatiaľ nepovedal ani slovo.

     Prešla už vari polhodina a Snape bol stále ticho. Hlavou sa mu preháňali myšlienky.

     Ale no tak, neber si to tak k srdcu... veď išlo iba o trochu sexu! ozval sa hlások.

     Och, sex! zamrmlal Snape

     Mohli by sme sa týmto veciam venovať častejšie, nemyslíš? Ako za starých, dobrých čias...  hlások sa na konci vety zasnene zachvel. Vzápätí však posmešne dodal: Lenže pán profesor sníva o drobných hnedovláskach, kozube a víne...

     Vynechal si sneženie, pobavene odvetil Severus.

     Heh, no pravdaže, sneženie... Som taký nepozorný!

     To som nepovedal.

     Jeden zo študentov Bystrohlavu to už ďalej nevydržal a rozhodol sa, že aj keď príde o krk, spýta sa, prečo tu len tak sedia.

     „Pán profesor,“ ozval sa nesmelo.

     Snape sa prekvapene rozhliadol po triede.

     Ako sa sem dostali študenti?

     „O čo ide, Roberts?“

     „Pán profesor, rád by som sa spýtal, prečo tu len tak sedíme a pozeráme na seba? Niežeby som to inak nepovažoval za nadmieru užitočné trávenie času, ak by sme sa práve nepripravovali na VČÚ. Lenže my sa v tomto momente akosi nepripravujeme.“

     Snapeove  oči sa rozšírili a chlapec by sa v tom momente najradšej scvrkol do veľkosti trpaslíka.

     „Stŕham Bystrohlavu päťdesiat bodov,“ odpovedal na pol úst a opäť sa sústredil na svoj vnútorný hlas.

     Stále si sa nerozhodol, čo urobíš s Grangerovou, skonštatoval hlások.

     Čoby nie, odvetil Snape. Keď si príde odpykať trest, postarám sa o to, aby si navždy zapamätala okamih, kedy prekročila môj prah a rozvrátila pokoj mojej duše... tá malá...

     Mrcha?

     Nie, to slovo by som nepoužil.

     Samozrejme, že nie, povzdychol si hlások. A potom prefíkane poznamenal: Je to múdra hnedovlasá dievčina, však?

     Premúdrelá opica! zasyčal Severus a vôbec nevenoval pozornosť predchádzajúcej zákernej otázke. Jedinou jej dobrou vlastnosťou je vytrvalosť, ktorá sa však v poslednom čase akosi vytráca...   Stále nepochopila, že život nepozostáva len z kníh, písomných prác a vynikajúcich známok...

     Pretože tvoj život nepozostáva len z kníh...

     Nie! Ja som sa knihami snažil uspokojiť svoju zdravú túžbu po vedomostiach. Ale aby som trávil v knižniciach celé dni... To teda nie!

     Lebo ty celé dni tráviš v žalároch... To je skutočne neporovnateľne zdravšie.

     „Tá žena ešte oľutuje skutočnosť, že sa narodila,“ zahundral profesor. Triedou prebehol chichot.

     „Čo je?“ zodvihol hlavu a smiech v momente utíchol.

     „Pán profesor, povedali ste, že to tá žena oľutuje...“ zapišťala blondína s vrkočom v prvej lavici. „A my sme sa domnievali, že máte na mysli profesorku Ryanovú...“

     „Čo je s profesorkou Ryanovou?“

     „Nuž, pri raňajkách sa zmienila, že vy a ona...“

     Zo Snapeovho hrdla vyrazil zúfalý výkrik:

     „NIEEEE!“

     Vyskočil, preletel miestnosťou a rozbehol sa po chodbe smerom k veži.

     Odteraz sa už nielen Grangerová bude obávať jeho hnevu.


13. Každý má svoj kríž



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



13.  Každý má svoj kríž

     Dvere trieskali, obrazy sa triasli, ozvena rýchlych krokov sa rozliehala po prázdnych chodbách, zúrivé dychčanie pretínalo vzduch.

     Severus Snape sa hnal rokfortskými chodbami ako tornádo. Cestou minul obyvateľov portrétov stojacich s otvorenými ústami, dvoch na smrť vystrašených Bifľomorčanov a jedného ducha, Sira Nicolasa, ktorý sa už našťastie nemohol stať nebožtíkom, ale tiež sa riadne vydesil, keď zbadal rozzúreného profesora elixírov.

     Po prekonaní množstva schodov sa zastavil pred padacími dvierkami Severnej veže a snažil sa primäť k poslušnosti srdce i páliace pľúca, aby pokiaľ možno, aj naďalej zostali na svojom mieste. Jednou rukou sa oprel o stenu a zavrel oči. V duchu skonštatoval, že rýchlo plynúci čas si vybral svoju daň, a on už nie je v najlepšej forme. Uprostred opätovných predsavzatí, na základe ktorých začne po večeroch chodiť behať do parku, rozhodným pohybom otvoril poklop padacích dvierok. Na jeho veľké prekvapenie kovový kryt nezarachotil, keď dopadol na podlahu; bolo počuť len tiché puknutie, takže efektný príchod sa nekonal.

     Zlovestne vystúpil z hĺbky dvierok a tí, ktorí sedeli celkom vzadu, s prekvapeným zastenaním privítali jeho nečakané zjavenie.

     Zdalo sa, že profesorka veštenia a jej okolosediaci obdivovatelia (Severusovi v tejto chvíli hrozne pripomínala Sibylu Trelawneyovú) si vôbec nevšimli nárast počtu prítomných v učebni.

     „Pani profesorka, poviete nám, čo vidíte v guli?“ spýtala sa priškrteným hlasom dievčina s krátkymi hnedými vlasmi, ktorá stála tesne vedľa nej. Žena sedela otočená chrbtom k Severusovi.

     „Ach, moja milá, čakajú nás temné dni,“ odvetila Gwen dramatickým hlasom, ktorý by jej mohla závidieť aj jej predchodkyňa. „Takveru, akýsi cudzinec v čiernom oblečení, s čiernymi vlasmi  a temnými úmyslami bude usilovať o naše životy...“

     Severus si jemne odkašľal a profesorka veštenia stuhla.

     „Od zavraždenia študentov dnes výnimočne upustím. Takže sa obávaj len o vlastnú bezpečnosť,“ zapriadol medovým hlasom.

     Ryanová zodvihla ruky k hlave.

     „Severus,“ vzdychla teatrálne. „Aká som len rada, že ťa vidím... Počas dnešného rána už druhýkrát,“ dodala s výrečným úsmevom.

     Niekoľkí z prítomných študentov vyjadrili svoje prekvapenie tichým:

     „Óóó!“

     Snapeov vražedný pohľad však rýchlo zmrazil úsmev na ich tvárach. Vzápätí sa rozhodol vystriedať ho svojím najstrašidelnejším úškrnom.

     „Profesorka Ryanová, budete taká láskavá a zídete so mnou na chodbu?“

     Gwen zbledla a razantnejšie, než bolo potrebné, pokrútila hlavou.

     „Mám hodinu, Severus.“

     „Máš dve možnosti: buď pôjdeš dobrovoľne, alebo ťa chytím za vlasy a vytiahnem von,“ odvetil ešte stále s úsmevom, z ktorého odkvapkával jed.

     Ryanová po týchto slovách očividne znervóznela, o chvíľu však pozbierala všetky sily a prikývla. „Tak dobre.“

     Predtým, než stúpila na prvú priečku rebríka (Severus ju „galantne“ pustil pred seba, skôr než mohla podľahnúť pokušeniu zhodiť ho dole a uniknúť tak z tejto nepríjemnej situácie – čo by bolo, ako vieme, aj tak nemožné, lebo by ju naďalej mátal ako duch), prebehla pohľadom po študentoch a s posledným povzdychom sa vydala čeliť nevyhnutnému.

***

     V tom istom čase mal Sírius vyučovanie s druhými ročníkmi Chrabromilu a Bifľomoru. Po skončení hodiny k nemu pristúpil malý čiernovlasý chlapec.

     „Pán profesor...“ začal váhavo.

     Sírius sa pozrel doprava, potom doľava, nikoho však nevidel. Práve sa otočil k tabuli, ktorú chcel zotrieť, keď ho chlapec poťahal za habit. Prekvapene sa pozrel dole.

     „Ááá, Nathan!“ usmial sa na neho priateľsky. „Čo by si rád?“

    „Šiestaci spomínali, že sa viete premeniť na psa.“

     Život v učebni zamrzol, utíchol krik, smiech, balenie vecí.

     „Umh... áno, to je pravda,“ priznal skromne Sírius.

     „Ukážete mi to?“ spýtal sa chlapec bojazlivo. Profesor sa rozpačito usmial.

      Keď bolo jeho meno v čarodejníckom svete očistené, Dumbledore mu odovzdal certifikát, v ktorom bol popísaný charakter jeho transfigurácie. Stal sa registrovaným animágom a mohol sa legálne premieňať.

     „Nuž, ak chcete,“ pokrčil nakoniec plecami a medzi študentmi vypukol radostný jasot.   „Pravdepodobne ste už videli premieňať sa profesorku McGonagallovú, takže si nemyslím, že to pre vás bude novinka.“

     Avšak už o dve sekundy žmurkal na deti v podobe veľkého, čierneho psa. Keď sa mládež dostatočne pobavila a opustila učebňu, Sírius sa rýchlo premenil späť. Tichý potlesk, ktorý sa vzápätí ozval za jeho chrbtom, ho riadne vydesil. Otočil sa, ale nevidel nikoho, len veľký obraz krajinky, ktorý visel vedľa dverí vedúcich do jeho izby. Vtom spoza jedného stromu vykukol kúsok ružového rukáva...

     „Ó – ó!“ okomentoval Sírius zjavenie Tučnej panej.

     Miestnosťou sa rozlial zvonivý smiech a dáma vystúpila spoza stromu.

     „Gratulujem, pán profesor, veľmi dobre ste si počínali pri transfigurácii.“

     „Ďakujem,“ zamrmlal Sírius s nepríjemným tušením, že sa jej tak ľahko nezbaví.

     „Aj ja som sa počas svojho života venovala premieňaniu. Podľa môjho učiteľa transfigurácie som mala pre túto disciplínu výnimočný talent.“

     „O tom vôbec nepochybujem,“ galantne sa uklonil Sírius. Avšak týmto gestom len prilial olej do ohňa.  „Prezradíte mi, madam, na aké zviera ste sa premieňali?“

     „Na prasiatko,“ vypískla Tučná pani ponorená do spomienok. „Boli to úžasné časy...“

     „To vám verím... na prasiatko... mohol som to predpokladať,“ zašomral potichu učiteľ a odložil si pergameny s poznámkami.

     „Mala som veľmi dobrú priateľku, ktorá sa volala Rosemary...“ Tučná pani sa vrátila k spomienkam na svoje detstvo, rodičov a prvú lásku, ktorá jej zlomila srdce.

     „...avšak odvtedy,“ pokračovala v rozprávaní, „ako som spoznala vás, drahý profesor...“– nasledoval krátky chichot – „Sírius... mám pocit, že sa moje srdce konečne zbavilo tej nekonečnej bolesti a možno bude znovu schopné milovať.“ Rozhliadla sa po učebni, v ktorej už nebolo nikoho okrem obyvateľov obrazu. Zrazu k nej pribehol krotký psík a začal jej oblizovať ruku. 

     „Kam len zmizol?“    

***

     Severus vynechal večeru, pretože mal obavy, že by sa po dopoludňajšom rozhovore nedokázal v Gweninej prítomnosti ovládnuť. Nielenže tá ženská nepochopila, kvôli čomu za ňou prišiel, ešte si aj trúfla predostrieť mu výhody, ktoré by priniesol posun ich vzťahu z kolegiálnej úrovne na vyššiu. Začal škrípať zubami už pri pomyslení na to, čo by nasledovalo, ak by súhlasil s tou bláznivou čarodejnicou. Určite by očakávala, že ju bude bozkávať pred študentmi... že sa bude stále usmievať... že ju bude obskakovať celých dvadsaťštyri hodín... že budú chodiť po hrade ruka v ruke.

     Fuj!

     Jasne videl pred sebou obraz spokojne sa usmievajúceho Dumbledora a opovržlivo si odfrkol.

     Nezvládnem to! Tú stávku radšej prehrám.

***

     Druidi vykonávali svoje obrady a prinášali hrôzostrašné obety vo vysvätených dubových hájoch. Veľkej úcte, vplyvu a moci sa tešili nielen ako sprostredkovatelia božej vôle, ale aj ako strážcovia kmeňových zákonov a zvykov – praktizovanie posledne zmieneného bolo späté s dvadsaťročným obdobím učenia.

     Hermiona vzhliadla od písomnej práce z dejín mágie a pohľad jej padol na hodiny.

     Ginny sa zviezla na pohovku vedľa nej.

     „Domáca úloha?“

     Hermiona odložila brko a pozbierala si poznámky.

     „Áno, pre Binnsa. Ale teraz už musím ísť.“

     „Uf,“ skrivila ústa Ginny, „k Snapeovi?“

     „Áno,“ znechutene odpovedala dievčina.

     „To teda bude príjemný večer,“ skonštatovala Ginny, potom vstala a pobrala sa smerom k spálňam.

     „Veru bude,“ pritakala Hermiona.

     Ginny jej venovala ešte jeden chápavý pohľad a zmizla za dverami.

     Na Hermioninej tvári sa objavil prefíkaný úsmev. Z tašky vylovila fľaštičku a trochu z jej obsahu si strekla na krk a vlasy.

     „Tanec sa začína,“ precedila pomedzi zuby a pobrala sa smerom k žalárom.


14. Vo víre spomienok



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



14.  Vo víre spomienok

     Krátke zaklopanie vytrhlo Snapea z myšlienok. Na tvári sa mu zjavil odporný úsmev.

     „Moment!“ povedal a začal si odkladať veci zo stola. Len nech si tá malá sopľaňa nemyslí, že zrazu všetko nechá tak a skočí ku dverám, aby privítal jej výsosť.

     Veru nie! Len nech čaká! Tá dnešná mládež nemá v sebe kúska trpezlivosti.

     Dlho sa prehrabúval v pergamenoch, niektoré z nich odložil do veľkého fascikla a až potom sa ráčil pobrať k dverám. Jediným plynulým pohybom ich roztvoril pred trpezlivo sa tváriacou Hermionou.

     „Dobrý večer, pán profesor,“ pozdravila a nečakajúc na pozvanie prekĺzla do pracovne popod jeho ruku.

     Severus  sledoval jej počínanie s nefalšovaným údivom. Vzápätí sa však spamätal a nasadil späť svoju typickú masku. So sladkým úškrnom poznamenal: „Stŕham Chrabromilu päť bodov, slečna Grangerová.“

     Uprela na neho spýtavý pohľad, zatiaľ čo profesor nahnevane pokrútil hlavou a povedal:

     „To, že vám budem nútený objasniť dôvod, poľutovaniahodne znižuje účinok trestu. Odoberám vašej fakulte ďalších päť bodov,“ mykol plecami. „Za nezdvorilosť.“

     „Teraz už rozumiem,“ prikývla dievčina, prekrížila si ruky na hrudi a spýtavo sa zahľadela na profesora.

     Zdá sa, že na chvíľu vypadol z roly, skonštatovala s potešením a snažila sa naďalej tváriť nevinne.

     Severus sa zamyslel nad tým, čo si pre ňu na dnešok pripravil.  Bolo to také slizolinské, až sa neubránil pobavenému úškrnu.

     Hermionu premklo neblahé tušenie, že tento večer bude nepríjemne dlhý.

     „Dnes večer sa budete venovať menšej výskumnej práci,“ oznámil pokojne a na chvíľu sa odmlčal. Keď však zbadal, že jej tvár ožila, rýchlo dodal: „Netešte sa predčasne!“

Čakal, ako sa dievčina zatvári. Vzhľadom na udalosti predošlých dní ho vôbec neprekvapilo, že sa nezľakla. Rozhodol sa byť neoblomný.

     „V rokfortskej kronike vyhľadáte a vypíšete všetky významné úspechy týkajúce sa Slizolinu; výrazné talenty, získané ocenenia spolu s ich nositeľmi, pohárové víťazstvá.“ Premeral si ju od hlavy po päty.

     Nepovedala nič, len na neho ďalej so záujmom hľadela.

      Preto dodal: „Ak by vám však viac vyhovovalo udobriť si pána Malfoya po vašej „vydarenej“ dopoludňajšej akcii...“

     „Prispôsobím sa vášmu rozhodnutiu, pane,“ odvetila s jemným úklonom.

     Severus zodvihol obočie a uprel na ňu podozrievavý pohľad.

     „V poriadku, začnite s výskumom. Máte naň dve hodiny.“

     Hermiona sa mu zadívala do očí a pousmiala sa.

     „Dve hodiny budú bohato stačiť, pán profesor. Ak by išlo o chrabromilské úspechy, nepostačoval by mi ani celý deň. S týmto budem hotová do hodiny.“

     Snapeov pohľad stmavol. Nevľúdnym pokynutím smerom k stolu v rohu dal jasne najavo, že si neželá, aby pokračovala v táraní. Po jemnom švihnutí prútika sa vedľa veľkého listu pergamenu, kalamára a brka objavila aj hrubá kniha.

     „Môžete začať!“ precedil cez zuby.

     Dievčina sa pustila do úlohy a profesor sa vrátil k svojej práci. O štyridsať minút neskôr Hermiona vzhliadla od pergamenu.

     Snape cítil, že sa na neho díva, ale tváril sa akoby nič.  Trvalo desať minút, kým ho hra na nevšímavého prestala baviť a nazlostene na ňu zazrel.

     „Prajete si niečo, slečna Grangerová, alebo sa len popásate pohľadom na mňa?“

     „Oboje by bolo nemožné?“ spýtala sa Hermiona a dlaňou si podoprela hlavu.

     Snape najskôr prekvapene zažmurkal a potom sa uškrnul. „Ak potom túžite, môžete sa kochať pohľadom na moju osobu celý dnešný večer. Nie ste hladná?“

     Hermionin žalúdok sa už hodnú chvíľu ozýval. Kvôli dokončeniu domácej úlohy z dejín mágie jej nezostal čas ísť na večeru do Veľkej siene.

     „Nuž, dala by som si niečo,“ odvetila prosto a kručiaci žalúdok potvrdil jej slová.

     Snape ukázal prútikom na stôl. Ozvalo sa tiché puknutie a zjavil sa na ňom veľký podnos s rozličnými lahôdkami: pečeným kuraťom so zemiakovou kašou a sušeným ovocím, dusenou zelenou fazuľkou na masle so syrovou omáčkou a plným džbánom tekvicového džúsu.

     Hermiona vstala a podišla k profesorovi, ktorý si pohodlne natiahnutý v kresle ujedal z kuracieho stehna.

     Odhryzol si sústo a pozrel na dievčinu.

     Hermiona sa práve chystala nasledovať jeho príklad a natiahla ruku za kusom mäsa na podnose, keď sa Snape prudko nahol dopredu a plesol ju po ruke. So syknutím sa stiahla: „Zbláznili ste sa?“

     „To bola zrejme rečnícka otázka,“ skonštatoval profesor a odhryzol si ďalšie sústo, ktoré si dlho pôžitkársky vychutnával, kým ho prehltol.

     „Pochopiteľne,“ zavrčala Hermiona a vrátila sa k svojej stoličke. Nemo zízala na Snapea, ktorý pomaly dojedal jedlo. Zo všetkých síl sa snažila presvedčiť svoj žalúdok, aby ju prestal zrádzať tými nepríjemnými zvukmi. Cítila k profesorovi pálčivú nenávisť. Nedovolil je odísť z pracovne. Pripomenul jej, že o dĺžke trestu rozhoduje on a prepustí ju, až keď to uzná za vhodné. Vo chvíli, keď vzal do ruky posledný struk zelenej fazuľky a chystal sa ho namočiť do omáčky, dievčina dlhšie nevydržala a vstala. Podišla tesne k nemu.

     Snape sa potuteľne usmieval a zodvihol k ústam ruku s fazuľkou.

     Hermiona so sladkým úsmevom na perách zachytila jeho ruku a vybrala z nej kúsok zeleniny. Vložila si ho do úst. Keď ho prehltla, pritiahla si k perám jeho prsty a s pôžitkom z nich začala olizovať zvyšky omáčky.

     Profesorove oči sa rozšírili údivom. Bez slova na ňu civel a pritom vdychoval trýznivú a zároveň dôverne známu vôňu klinčekov vznášajúcu sa okolo dievčiny. Nemal silu brániť sa. Sladká vôňa ho úplne omámila a jeho tvár sa skúmavo priblížila k Hermioninmu ladnému krku.

     Tá malá potvora určite prišla na to, čo sa minule stalo, preblesklo mu hlavou. 

     Vnútro mu zachvátili plamene hnevu. Bol naštvaný v prvom rade na seba, že sa nedokáže ovládnuť, ale taktiež na dievčinu, ktorá pred príchodom do jeho kabinetu dozaista nešetrila parfumom. Privrel oči a roztrasenou rukou vkĺzol do záplavy Hermioniných kučier. Z pier mu unikol mučivý povzdych.

     So zlomyseľným úsmevom sa nahla k jeho dlani a vtisla mu do nej horúci bozk. Dotyk jej úst spôsobil, že mu telom prebehol silný záchvev vzrušenia.

     Odtiahla sa.

     Severus okamžite otvoril oči a v jeho pohľade sa usídlil strach.

     Ty malá beštia! opakoval si v duchu. Čo to so mnou robíš?

     Hermionine kútiky úst sa zdvihli v posmešnom úškrne. Predsa len sa jej podarilo pomstiť tomu desivému, temnému mužovi, ktorý jej po celé roky znepríjemňoval život vlastnou zatrpknutosťou, dôkladne uzavretý pred svetom za hrubým múrom, ktorý znemožňoval  akúkoľvek odplatu.

     Ale tomu je koniec! Našla jeho slabé miesto a dostala sa pod tvrdý pancier, ktorý ho ukrýval. Len počkaj, Severus Snape!

     „Ďakujem za vašu pohostinnosť, pán profesor,“ lúčila sa s otraseným mužom. Vo dverách sa ešte obzrela: „Večera bola mimoriadne chutná...“

     Dvere sa za ňou zabuchli a Severus sa pomaly skĺzol na zem.

     Lily! Och, sladká Lily... prosím, odpusť mi!  Odpusť mi, že nie som schopný prijať tvojho syna... že som nerešpektoval tvoje rozhodnutia, nebral ohľad na tvoje city... Prepáč mi to všetko... Och, Lily!


It still feels, like our first night together

 

Feels like the first kiss

It's getting better, baby

No one can better this

Still holdin' on, you're still the one

First time our eyes met

Same feeling, that I get

I feelin' much strogner

Gonna love you longer

You still turn the fire on

So if your feelin' lonely, don't

You're the only one I ever want

I only wanna make it good

So if I love you a little more than I should

Please, forgive me, I know not what I do

Please, forgive me, I can't stop loving you

Don't deny me this pain I'm going through

Please, forgive me, I need you like I do

Please, believe me, it what I say is true

Please, forgive me, I can't stop loving you

Still feels

like our best times are together

Feels like the first touch

Still getting closer

better keep you close enough

Still holding on you're still number one

I remember the smell of your skin

I remember everyhting

I remember all your moves

I remember you, yeah

I remember the mask you know I still do

So if your feeling lonely, don't

You're the only one I ever want

I only want to make this good

So if I love you a little more than I should

Please, forgive me, I know not what I do

Please, forgive me, I can't stop loving you

Don't deny me this pain I'm going through

Please, forgive me, if I need you like I do

Oh believe, it what I say is true

Please, forgive me, I can't stop loving you

The one thing

I'm sure of is the way we made love

The one thing

I depend on is for us to stay strong

With every word and breath I'm prayin'

It's what I'm saying

Please, forgive me, I know not what I do

Please, forgive me, I cant stop loving you

Don't deny me this pain, I'm going through

Please, forgive me, I need you, like I do

Babe, believe it for what I say is true

Please, forgive me, if I cant stop loving you

Believe me, I dont know, what I do

Please, forgive me, I can't stop loving you

Can't stop loving you

(Bryan Adams - Please forgive me)

****

Je to pocit, jako při naší první noc

Pocit jako při prvním polibku

Je to lepší, miláčku

Nikdo to neumí líp

Pořád to platí, jsi pořád jedna jediná

Poprvé se naše oči setkaly

Mám stejný pocit

Cítím se mnohem silnější

Budu Tě milovat déle

Pořád zažehneš oheň

Tak pokud se cítíš osamělá, nebuď

Jsi jediná, kterou jsem kdy chtěl

Chci to udělat jen dobře

Tak, když Tě miluji víc, než bych měl

Prosím, odpusť mi, nevím, co dělám

Prosím, odpusť mi, nechci Tě přestat milovat

Neupírej mi tu bolest, kterou procházím

Prosím, odpusť mi, potřebuju Tě tak, jak to dělám

Prosím, věř mi, to co říkám, je pravda

Prosím, odpusť mi, nechci Tě přestat milovat

Je to pocit

jako by tu byly všechny naše nejlepší časy

Pocit jako při první doteku

Stále blíž,

lepší by bylo zůstat dost blízko

Pořád to platí, jsi pořád jedna jediná

Vzpomínám na vůni Tvé kůže

Vzpomínám na všechno

Vzpomínám na všechny Tvé pohyby

Vzpomínám na Tebe, jasně

Vzpomínám na masku, víš, že to dělám

Tak pokud se cítíš osamělá, nebuď

Jsi jediná, kterou jsem kdy chtěl

Chci to udělat jen dobře

Tak, když Tě miluji víc, než bych měl

Prosím, odpusť mi, nevím, co dělám

Prosím, odpusť mi, nechci Tě přestat milovat

Neupírej mi tu bolest, kterou procházím

Prosím, odpusť mi, potřebuju Tě tak, jak to dělám

Prosím, věř mi, to co říkám, je pravda

Prosím, odpusť mi, nechci Tě přestat milovat

Jedna věc

Jsem si jistý způsobem, jakým se milujeme

Jedna věci

Jsem závislý na tom, že zůstaneme silní

S každým slovem a každým nádechem se modlím

To je to, co říkám

Prosím, odpusť mi, nevím, co dělám

Prosím, odpusť mi, nechci Tě přestat milovat

Neupírej mi tu bolest, kterou procházím

Prosím, odpusť mi, potřebuju Tě tak, jak to dělám

Prosím, věř mi, to co říkám, je pravda

Prosím, odpusť mi, nechci Tě přestat milovat

Prosím, odpusť mi, nevím, co dělám

Prosím, odpusť mi, nechci Tě přestat milovat

Nechci Tě přestat milovat

Preklad z http://www.pohodar.com 


15. Tajomstvo skrinky



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



15. Tajomstvo skrinky

     Na veľkú radosť študentov sa práve začali vianočné prázdniny. Vo fakultných klubovniach panovala výnimočne dobrá nálada. Večerné párty museli častokrát ukončiť až samotní vedúci fakúlt.

     Akoby Severus nemal dosť vlastných starostí. Spomedzi všetkých učiteľov sa asi ako jediný tešil na prázdniny, keďže to znamenalo, že sa vyhne Grangerovej narážkam na svojich hodinách. Dostávalo sa mu ich akurát dosť aj mimo nich.

     V stredu ráno sa pobral na raňajky do Veľkej siene s upokojujúcou myšlienkou, že sa konečne vyhne stretnutiu s ňou. Bol absolútne presvedčený o jej odchode na prázdniny k rodičom. Zahĺbil sa do stránok Denného Proroka a vzhliadol až vtedy, keď si niekto prisadol na vedľajšiu stoličku.

     „Slečna Grangerová!“ zasyčal podráždene. „Čo tu doparoma robíte?!“

     „Musíme sa porozprávať,“ odpovedala Hermiona pokojne.

     „Nemusíme,“ odsekol Snape. „A teraz odíďte!“

     „Nie,“ odpovedala krátko.

     Profesor na ňu ohromene pozeral. „Slečna Grangerová, predpokladám, že strava pre študentov sa nepodáva pri profesorskom stole.“

     „A ja predpokladám, že majstri elixírov nepanikária v prítomnosti sedemnásťročnej študentky,“ nadhodila s miernym úsmevom.

     „Odoberám Chrabromilu  päťdesiat bodov,“ odvetil posmešne Snape.  „A môže to byť aj viac, ak sa ihneď nevrátite na svoje miesto.“

     „Udeľte mi trest,“ zašepkala Hermiona.

     Snape zložil noviny. V očiach sa mu mihlo zdesenie.

     „Nikdy!“

     Dievčina sa zaškerila. „Dávate mi do rúk silnú zbraň, pán profesor.“

     „Zakrútim vaším prekliatym, pôvabným krkom, Grangerová!“

     Hermiona ho jemne pohladila po ruke a profesor ju bleskovo stiahol pod stôl.

     „Myslíte si, že mám pôvabný krk?“ zaujímala sa.

     „Prekrútili ste moje slová,“ vrhol na ňu vražedný pohľad. „Ale nevadí, o pár dní by mal účinok elixíru vyprchať. Ak ste, pravdaže, neužili vyššiu dávku, než je prípustné. Aj keď to by sa už dávno prejavilo, všakže?“

     Hermiona prižmúrila oči a položila profesorovi otázku, ktorá ju stále trápila: „Prečo o tom hovoríte, ako keby ste mi ten elixír nepodali?“

     Snape si pohŕdavo odfrkol. „Pravdepodobne preto, že som vám ho nepodal.“

     „Ale...“ pokrútila hlavou Hermiona, „som si istá, že ste to boli vy.“

     „No prosím,“ rozhodil rukami profesor. „Môžete si myslieť, čo len chcete. V tom vám nemôže zabrániť ani ten poondiaty elixír.“

     Naklonila sa k nemu bližšie a šepla mu do ucha: „Mám chuť vás udrieť...“

     „Väčšina ľudí z môjho okolia už zdieľala tento pocit v súvislosti s mojou osobou. Z nejakých nejasných dôvodov ho v nich často prebúdzam,“ odpovedal Snape pokojne. „Kiežby som vedel, z akých?“ dodal zadumane. „Každopádne Chrabromilčania by dnes mali vynikajúci deň, zatiaľ čo vy by ste leteli zo školy.“

     „Máte pravdu,“ pokračovala Hermiona, „vám sa oveľa viac páčilo moje správanie v ten večer, však?“

     Na Snapovej tvári sa opäť zjavil typický sarkastický úsmev, ktorý dohnal množstvo ľudí až na pokraj zúfalstva.

     „Žijete v strašnom omyle, slečna Grangerová, ak predpokladáte, že máte nado mnou moc.“

     „Nepredpokladám, pán profesor. Ja to viem. V ten večer chýbal len krôčik a boli by ste ma pobozkali.“

     „Takže o to ide v tejto hre? Ľutujem, že som vám spôsobil sklamanie, slečna Grangerová, ale už som vám povedal, aby ste o mne nesnívali,“ profesor si očividne vychutnával situáciu.

     Z Hermioninho upreného pohľadu sršali blesky.

     Snape bol nanajvýš potešený, ako dokázal vyviesť z miery tú malú samoľúbu bifľošku. Zrazu ho niečo v jej pohľade natoľko upútalo, že sa takmer minútu vpíjal zrakom do jej mačacích oči.

     „Čakáte, kedy sklopím zrak a vybehnem s plačom zo siene?“ sykla dievčina.

     „Ale kdeže, Grangerová, je mi úplne jasné, že mi nedoprajete toľkú radosť. Silne pochybujem o existencii nejakého muža, u ktorého by ste dokázali vyvolať iný druh citu okrem mrzutosti. I keď fakt, že snívate o mojom bozku, je pre mňa nepochybne lichotivý.“

     Bolo zjavné, že Hermionu čoskoro nebude zaujímať, aký trest ju stihne, keď roztrhá Snapea na márne kúsky pred všetkými vo Veľkej sieni. Jej ruka pomaly stúpala hore, keď sa sieňou rozľahol búrlivý potlesk.

     Stiahla ruku a spolu s profesorom upreli prekvapený pohľad smerom k dverám. Stála tam malá skupinka osôb, ktorej patrilo nadšené uvítanie zo strany študentov.

     V strede hlúčika stál Remus Lupin so širokým úsmevom na tvári a za jeho chrbtom najmenej pol tucta čarodejníkov, všetko členov Fénixovho rádu.

     Búrlivé ovácie prítomných boli jasným dôkazom, akej úcte a uznaniu sa teší práca rádu.

     „Fantastické!“ zašomral si popod nos Snape. „Dorazila záchranná čata.“

***

     Hermiona sa po raňajkách príjemne bavila v spoločnosti Remusa, Síriusa a Tonksovej. Celkom zabudla na fakt, že ešte pred polhodinou chcela poslať na druhý svet rokfortského majstra elixírov. 

     Lenže Tonksová sa zrazu ozvala: „Mia, čo sa stalo, že si si dobrovoľne prisadla k Severusovi? Mala si trest?“

     Dievčina sa vyplašene prikrčila a pokúsila sa  odpovedať čo najneutrálnejším hlasom: „Nie, s profesorom sme diskutovali o tom, dokedy si budem chodiť odpykávať trest.“

     „Trest? Ty?“ nechápal Remus. „Pre Merlina, čo si vykonala? Bol tvoj odvar o pol odtieňa svetlejší, než mal byť?“

     „To je veľmi vtipné,“ vyčítavo naň pozrela dievčina. „Pomáhala som Nevillovi pri príprave elixíru a Snapea to nahnevalo.“

     Nikto z prítomných ju neupozornil, že by sa mala o svojom učiteľovi vyjadrovať úctivejšie a používať oslovenie „profesor“, a to ju naplnilo sebavedomím.

     „Sírius, čo sa chystáš dať Harrymu na Vianoce?“ zmenila tému Tonksová.

     „Kúpil som mu rovnaký nôž, aký stratil počas predvlaňajšej akcie na ministerstve,“ odvetil figliarsky. „Kto vie, či sa najbližšie nebude chcieť niekam vlámať?“

     „Len ho v tých hlúpostiach podporuj,“ zahundral Lupin otrávene. „Nikto nebude nadšený, keď sa mu niečo stane. Ja som si pre neho pripravil malú spomienku na minulosť,“ dodal.

     V Tonksovej pohľade sa zračila zvedavosť. „Skutočne? Nepovedal si mi, čo je v tej skrinke.“

     „V akej skrinke?“ zaujímala sa Hermiona.

     „Remus sa v sobotu večer zavrel do svojej izby a nechcel mi prezradiť, čo vložil do drevenej skrinky, ktorú kúpil v Šikmej uličke. Trvalo snáď hodinu, kým konečne otvoril dvere.“

     „To znie zaujímavo,“ natiahol krk Sírius. „Takže, čo je v nej?“

     Lupin pokrútil hlavou. „To vám neprezradím. Počkajte do Vianoc a dozviete sa to spolu s Harrym?“

     „Vrátia sa dovtedy?“ spýtala sa Hermiona s neskrývanou zvedavosťou. Chlapci jej totiž nepovedali, ako dlho budú preč a od ich odchodu nemala o nich žiadne správy.

     „Dumbledore mi poslal odkaz, že už našli predmet, ktorý hľadali a teraz musia zistiť, akým spôsobom  ho zničiť,“ objasnil im Sírius.

     „Aha, chápem,“ prikývla dievčina zdržanlivo. Nepadlo jej dobre, že ju úplne vynechali pri plánovaní poslednej akcie. Vedela, že bola prísne utajovaná a mohli sa jej zúčastniť len muži, ale stále ju hrozne škrelo, že sa o nej ani slovkom nezmienili.

     Vstala a s ospravedlnením, že sa ešte musí pozrieť na úlohy, ktoré dostali na prázdniny, sa pobrala ku schodom vedúcim do spálne.


16. Len jeden bozk



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



16. Len jeden bozk

     Prišli Vianoce a tento rok sa skutočne stali sviatkami pokoja a lásky. Harry, Ron a Dumbledore vpadli dnu práve v podvečer vianočného dňa.

     Hermiona, Ginny a niekoľko členov rádu, ktorí boli pridelení do chrabromilskej klubovne, sedeli pred kozubom pod rozžiareným vianočným stromčekom. So smiechom si odovzdávali darčeky. Plamene zrazu vyšľahli vyššie a z kozuba vypadol chlapec s hrdzavými vlasmi a tvárou pokrytou sadzami. Nie príliš elegantne pristál na koberci.

    „Ron!“ zvýskla Hermiona. Nestihla ho ani poriadne objať, keď sa v sprievode hlasného zahučania zjavil aj Harry.

     Tentoraz zvrieskla Ginny a vrhla sa svojej láske okolo krku.

     „A kde ste nechali Dumbledora?“ spýtal sa rozosmiaty Sírius oprašujúc pritom habit krstného syna.

     Plamene vzbĺkli aj po tretí raz a vystúpila z nich spomínaná osoba.

     „Ospravedlňujeme sa, že sme k vám vtrhli bez zaklopania,“ žmurkol na nich riaditeľ.

     Tonksová sa márne snažila zakašľaním potlačiť svoj smiech.

     „Snáď vám v tejto výnimočnej chvíli prepáčime, Albus,“ usmial sa Lupin a podišiel bližšie, aby zobral Dumbledorov plášť.

     Po krátkom prehováraní sa starý čarodej pridal k prítomným.  V radostnej nálade pokračovali v ďalšom obdarúvaní.

     „Toto je pre Hermionu,“ ozvala sa Ginny a dievčina si od nej prevzala malé zelené vrecúško.

     „Čo je v ňom?“ vyzvedala a potom so smiechom odhalila, že sa v ňom skrýva fľaštička so samoopravujúcim atramentom.

     Ginny pokrčila plecami. „Darovala som ti ho, aby si zistila, že existuje aj jednoduchší spôsob...“

     Dumledore nenápadne odvrátil hlavu, aby ani na moment neupadol do podozrenia, že si vypočul Ginnine nabádanie na podvádzanie.

     Od Harryho dostala knihu o elixíroch, od Rona obľúbený parfum, Sírius jej venoval nádhernú retiazku s príveskom v tvare mesiaca s lemom z drobných kryštálikov. Lupin s Tonksovou jej darovali neviditeľný plášť.

     „Ak ste stále rozhodnutí stať sa aurormi, plášť bude nepostrádateľnou súčasťou vašich misií,“ vysvetľovala im Tonksová.

     Keď si dojatá Hermiona prevzala darček od Lupina, opäť sa začal prehrabúvať v papierovej taške za chrbtom.

     „Ešte tu mám niečo pre Harryho...“

     Tonksová natiahla krk a uprela zvedavý pohľad na malú čiernu skrinku, ktorú Remus vylovil z tašky. Po malom zaváhaní ju vložil do chlapcových rúk.

     „Remus... čo je vo vnútri?

     „Spomienky. Otvor ju a uvidíš.“

     Harry roztvoril skrinku a pohľadom prebehol po jej obsahu: liste papiera, fotografii, brošni, fľaštičke, kravate a obrúčkach.“

     „To... to sú...“

     „Tie veci patrili tvojim rodičom,“ prikývol Remus a objal Harryho. „Pozri na túto malú fľaštičku, určite ťa bude zaujímať...“

     Harry ju opatrne zobral do dlaní, odkrútil vrchnák a privoňal k nej.

     „Parfum tvojej mamy,“ odpovedal na nevyslovenú otázku Lupin. „Tá vôňa bola jej najobľúbenejšou. Používala ju od šestnástich.“

     Harry si opäť pričuchol a na jeho tvári sa zjavil nežný úsmev. Aj keď sa na vôňu nepamätal, zalial ho príjemný pocit, že už vie, ako voňala jeho mama. Odložil parfum a siahol po obrúčkach.

     Hermiona fascinovane hľadela na malý flakón.

     „Harry, môžem aj ja?“

     Chlapec súhlasne prikývol a dievčina sa natiahla po fľaštičke. Vdýchla sladkú vôňu a poznanie ju zasiahlo ako blesk.

     Och, nie! To je... to jej vôňa!

     Vstala a s narýchlo zamrmlaným ospravedlnením sa náhlila ku dverám. Vybehla na chodbu a stratila sa v temnote noci.

***

     Nadišiel  večer. Slnko sa už dávno prehuplo za horizont pritiahnuc nad Rokfort chlácholivú tmu. Mužovi stojacemu pri okne sa naskytol pohľad na dokonale čistú oblohu, z ktorej prenikalo nadol studené svetlo hviezd dodávajúce krajine magickú tajomnosť.

     Severus si ľahol na posteľ a pozoroval praskliny na strope.

     Už by si sa konečne mohol rozhodnúť, čo vlastne chceš, ozval sa hlások.

     Sklapni!

     Nieže mi odtrhneš hlavu!

     Práve sa chystám, nevidíš?

     Žiaľ, vidím. Čo keby si si tentoraz nevybíjal svoju zlosť na mne?

     Preboha, môj vnútorný hlas lamentuje nad tým, že ho tu drbem za hlúposti iných! Krucinál, kam   len tento svet speje?

     Pripomínam ti, že toto je len jednoznačným dôkazom tvojho sebaobviňovania za to, že tu hniješ sám ako prst ešte aj počas Vianoc.

     Kedy si začal byť tak prekliato úprimný?

     Severus, si úbohý! Hádaš sa tu sám so sebou namiesto toho, aby si konečne urobil to, o čom snívaš celé dni.

     Ó, áno? Tak mi povedz po čom túžim, pán Všetko-Viem-Lepšie!

     Myslíš na to neustále, odkedy ti tým nehanebným spôsobom zobrala z ruky jedlo.

     Pre Merlina, buď už ticho!!!

     Severus schytil zo stola pohár a z celej sily ho šmaril o stenu.

     Nebudeš sa viac baviť na môj účet! mrmlal si v duchu a zvalil sa na posteľ.

     Hlások v jeho hlave sa už nikdy viac neozval.

***

 

     Hermiona sa opierala o parapet vysokého okna v knižnici a kochala sa pohľadom na Rokfortský hrad zaliaty hviezdnym svitom. Na stole za ňu ležala publikácia Tisíc zázračných bylín a húb. Dnes večer strávila dlhé hodiny hľadaním knihy, v ktorej by našla popis účinkov takej obyčajnej rastliny, akou je klinček. Nakoniec musela požiadať o pomoc nepríjemnú pani Pinceovú. Neprekážalo jej to, tešila sa, že sa konečne dozvie pravdu. Chcela si byť istá, že sa Snape nespráva tak čudne, pretože je pod vplyvom nejakých magických vedľajších účinkov. Pokúšala sa nájsť jednoznačné dôkazy, že rastlina obsahuje nejaké afrodiziakum. Priznanie skutočnosti, že by jej vôňa Snapeovi pripomínala Lily Potterovú - jeho dávnu lásku, by ju nesmierne bolelo.

     V knižnici bola sama. Knihovníčka jej dovolila zostať dlhšie, keďže jej dôverovala.  Napriek tomu jej dôrazne kládla na srdce, aby pri odchode starostlivo zavrela dvere, nech nikto zo študentov nevyužije príležitosť odcudziť čo i len jediný zväzok.

     Proti kŕčom, nadúvaniu, na podporu pôrodu a dezinfekciu rán – to boli všetky liečivé účinky, ktoré boli popísané pri hesle klinčekový olej.  Ťažko si vedela predstaviť, že by ho majster elixírov niekedy použil. A ak áno, tak o tom nechcela vedieť...

     S hlbokým povzdychom sa zahĺbila do myšlienok a hľadela na Hagridovu chalupu, z ktorej prenikal tenký lúč  svetla. Sama pozhasínala všetky svetlá v miestnosti. Milovala okamihy, keď tu mohla sedieť potme a oddávať sa svojim myšlienkam.

     V tej chvíli sa jedna z hviezd rozhodla ukončiť svoju nebeskú púť a elegantným oblúkom padala do tmavých hlbín Zakázaného lesa.

     Padajúca hviezda práve počas Vianoc, pomyslela si Hermiona. Aké idylické! Ak si budem niečo priať, určite to vyjde...

     Tíško zašepkala svoje želanie a sledovala, ako sa z oblohy postupne vytráca žiarivá stopa. Opäť sa ponorila do svojho vnútorného sveta.

     O malú chvíľu Hermionin nos  pošteklila zvláštna, zmyselná vôňa. Vzápätí pocítila dotyk teplej dlane na svojom drieku. Zhlboka sa nadýchla a premohla túžbu otočiť sa. Horúce pery sa dotkli jej pleca a zanechali za sebou žeravú stopu. Privrúc oči sladko vzdychla, keď sa začali mučivo kĺzať stále vyššie a vyššie k jej tvári. Zadržiac dych sa k nemu otočila a ponorila do tmavej čierňavy Severusových očí.

     Mlčky na ňu hľadel a ona cítila, ako sa pomaly prepadá do nekonečnej hĺbky jeho pohľadu. Rukou položenou na jej drieku si ju pritiahol bližšie, neprerušiac ani na okamih kontakt ich očí. Jemne pohládzal Hermioninu krásnu tvár.

     Ovládnutá náhlou túžbou nevedela popadnúť dych.

     „Hermiona,“ šepol a prstami vkĺzol do záplavy jej vlasov. Do pootvorených perí vdýchol ľahký bozk a ona mu odpovedala zasneným povzdychom. Obidve ruky obopol vôkol jej útleho pásu a pritiahol si ju k sebe čo najtesnejšie. Túžil cítiť dotyk toho krehkého, rozochveného tela čo najdlhšie.

     Prebehla ním vlna nesmiernej úľavy, keď sa jej ruky ovinuli okolo jeho krku a ich pery splynuli v horúcom sladkom bozku. Pootočiac hlavu doprava snažil sa privlastniť ústa dievčiny a ona mu bozky rozochvene oplácala. Jazykom prešiel po jej spodnej pere a ona s povzdychom roztvorila ústa umožniac mu prístup. Ich jazyky sa spojili v pomalom vášnivom tanci.

     Hermiona mala pocit, že sa dlhé minúty vznáša v hmlistom opare túžby, až pokým s roztrasenými kolenami neustúpila pred profesorom.

     Zmätene sa jej zadíval do očí a sklamane za ňou natiahol ruku. Ustúpila ešte o pár krokov a on ju váhavo nasledoval. Zodvihla ruku, aby ho zastavila.

     „Nie! Nechoď bližšie... prosím.“

     Severus spustil ruku a prekvapene vyhŕkol:

     „Čo sa stalo? Ublížil som ti?“

     Hermiona pokrútila hlavou a ustúpila o ďalší krok.

     „Takže?“ skúšal ďalej Severus. „Vyplašil som ťa?“

     Znovu dostal zamietavú odpoveď, a tak sa pokúsil podísť bližšie. Lenže dievčina ho  opäť zastavila.

     „To nemôžeme...“ zamumlala takmer nečujne. „Nesmieme...“

     „Zabudni na chvíľu na pravidlá, prosím,“ vyčítavo na ňu pozrel. „Len na chvíľu. Prečo krútiš hlavou?“

     Natiahol sa za ňou a strhol ju do náručia.

     „Pusť ma, Severus!“ prosila šeptom a on ju donútil, aby mu pozrela do očí.

     „Povedz, že to nechceš. Povedz, že po mne netúžiš a ja ťa pustím.“

     Sklopila pohľad na jeho hruď a odvetila:

     „Nechcem...“

     Zodvihol jej bradu.

     „Čo si povedala?“

     „Netúžim-po-tebe!“ povedala s pohľadom upreným do jeho očí.

     Severus spustil ruky.

     V panike sa rozbehla ku dverám. Siahla po kľučke a vtom začula, ako za ňou volá po mene.    Obzrela sa. Ešte stále stál pred oknom obostretý tajomnou žiarou hviezd.

     „Problém je v tom,“ povedal zamyslene, „že tomu neverím.“

     Stál tam nehybne, ako nejaké temné božstvo, ako  večný strážca tajomstva s nemým prísľubom: Ak prejavíš slabosť, dostanem ťa!

     Hermiona snáď ešte nikdy nebežala k Chrabromilskej veži tak rýchlo, ako v ten večer.


17. Bozk a presné vymedzenie vzťahu



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



17. Bozk a presné vymedzenie vzťahu

     Hermiona bežala a bežala. Takmer nevnímala, kadiaľ ju nesú nohy. Nakoniec sa predsa len ocitla pred chrabromilskou klubovňou. Oprela sa chrbtom o stenu a snažila sa popadnúť dych. Svetlá fakieľ sa rozostreli pred jej očami. Plakala.

     Prešla si prstami po perách a celým telom jej prebehla horúčava. Severusov bozk...

Pomyslela si, že určite netuší, akú lavínu v nej spustil svojím bozkom a nežnými dotykmi. Nikdy by neverila, že je schopný takýchto prejavov. Vari by bolo možné, aby bola preňho len akýmsi náhradným objektom, ktorému prejavuje svoje dlho potláčané emócie?

     Stála tam a slzy jej odkvapkávali z brady. Bola zmätená a nechápala, prečo zrazu pocítila to zvláštne chvenie v bruchu pripomínajúce tanec motýlích krídel, keď ju začal láskať?

     To je choré! pomyslela si. Snape je mojím učiteľom, nemôžeme mať žiaden romantický vzťah.      Lenže prečo potom opätovala každý jeho bozk a vychádzala mu v ústrety bez akéhokoľvek náznaku odporu? Musela si priznať, že jej to nebolo nepríjemné. Ba práve naopak, od istého večera stráveného v jeho kabinete, sa nie raz pristihla pri myšlienke... ako oni dvaja...

     Klamala Snapeovi, keď mu tvrdila, že po ňom netúži. Ani zďaleka to nebola pravda, uvedomila si odrazu.

     Ktovie, ako dlho by tam stála, keby ju neoslovil tichý hlások...

***

     Severus strávil hodnú chvíľu v knižnici a preklínal svoju nerozvážnu hlavu. Ako len mohol uveriť, že Hermiona uvíta jeho pokusy o zblíženie?

     Som naivný, starý blázon! nadával si v duchu.

     Nedal na rady rozumu, premohol vlastnú pýchu, otvoril svoje srdce a ona zasadila nekompromisný úder jeho sebavedomiu a citom. Pravdaže, stále nemohol vylúčiť fakt, že mohla mať iba strach. Nebola by prvá... Nie raz sa mu už stalo, že sa pozabudol v prítomnosti žien a svoju náklonnosť prejavil prudšie, než by bolo v danej chvíli vhodné.

     Pobral sa do svojich izieb a znovu si prehrával v hlave nedávne udalosti. Zostávalo mu len dúfať, že dievčina nepobeží rovno za riaditeľom. Mohol by sa síce brániť, že bol k jej zvádzaniu vyprovokovaný uzavretou stávkou, ale bol si takmer istý, že Dumbledore nemal na mysli žiadnu študentku, keď nechal výber vhodnej kandidátky na neho.

     „Áááááá!“ skríkol, aby si uľavil.

     Jeho hlas sa rozliehal prázdnymi chodbami.

***

 

     „Drahá...“

     Hermiona vyplašene uskočila a ruky si pritlačila k hrudi.

     „Pri Merlinovi, madam, takmer sa mi od ľaku zastavilo srdce.“

     „Prepáč, drahá... Snáď neplačeš?“

     Hermiona si narýchlo utrela slzy z tváre.

     „Ale kdeže, prečo by som plakala? To nie...“

     „Vidím dobre, dieťa, aj keď som len obraz... Ľudia sú náchylní si myslieť, že ak niekto nemá telo, tak nežije,“ precedila pomedzi zuby, avšak len tak decentne, dávajúc najavo, že občas aj ona môže mať zlú náladu.

     „Chápem, madam, ale verte mi, nič mi nie je, skutočne nič.“

     „Ako myslíš, drahá. A teraz prejdi rýchlo do klubovne, nech ťa neprichytí Filch alebo niektorý z profesorov.“

     Hermiona napochytre prikývla a zaželajúc dobrú noc prešla cez otvor za portrétom Tučnej panej. Zvalila sa na posteľ a zahĺbila sa do myšlienok. Spánok k nej dlho neprichádzal, podobne ako k Severusovi ležiacemu o pár poschodí nižšie.

***

     Severus sa zrazu strhol. Zaregistroval, že už minulo osem hodín a zhrozene vyskočil z postele. Vzápätí si uvedomil, že sú prázdniny a nemusí sa ponáhľať na hodinu.

     „Tak dobre,“ zamrmlal. „Ak nie hodina, tak raňajky.“

     Pri pohľade do zrkadla zistil, že jeho tvár je menej bledá, než zvyčajne. V myšlienkach sa vrátil k Hermione a začal hĺbať nad otázkou, do akej miery zmenil ich včerajší bozk jeho život. Nedokázal myslieť na nič iné. Stále cítil v dlaniach jemný hodváb jej vlasov a mäkkosť jej pleti. Pamätal si jej vôňu, jej chuť.

     Čo to, preboha, je?

     Pri myšlienke, že by si mali s Hermionou čo najskôr vyjasniť včerajšie udalosti, sa mu stiahol žalúdok. Ale už nebolo cesty späť. Čím skôr si musia pohovoriť, aby medzi nimi nezostali nevypovedané krivdy.

***

     Aj Sírius sa dnes zobudil zavčasu. Namosúrene sa súkal z postele, ako vždy, keď musel vstávať skoro. Nikdy nezapadol do role dobrého chlapca, čo mu Remus neraz vyhodil na oči. V každom prípade sa musel čo najskôr vyhrabať z perín, pretože povinnosti na neho čakali. Bol poverený dozorom pri raňajkách vo Veľkej sieni. Nie príliš vďačná úloha.

     Pustil sa po chodbe smerom k Veľkej sieni. Nedostal sa však ani po prvý schod, keď sa zrazu za ním ozvalo syknutie.

     Pripravil sa na najhoršie a s prútikom v ruke sa otočil. Stretol sa zoči-voči so svojou najväčšou nočnou morou. Tučná pani za opierala o rám zátišia a pozerala na neho.

     „Á, úctivá poklona, madam. Ako sa máte? Teším sa, že vás vidím.“

     „Minule ste tak nečakane zmizli, vy... zlý chlapec!“ povedala zapýrene a odstrčila misu s ovocím.

     Sírius sa rozkašľal a rýchlo hľadal nejakú výhovorku.

     „No, áno... Viete, že ako učiteľ tejto  školy mám nesmierne veľa povinností a niektoré sú skutočne neodkladné.“

     „Áno, áno,“ prikyvovala Tučná pani. „Úplne vás chápem. Avšak snažte sa aj vy pochopiť mňa, Sírius... Začínam voči vám prechovávať hlboké city a viem, že aj keď za to nemôžete, podobné situácie ma časom privedú do príšernej melanchólie z neopätovanej lásky, podobne ako slečnu Grangerovú...“

     „Nuž, to je žiaľ... Čože? Hermionu?!“

     „Áno, včera večer tak žalostne plakala pred mojím  portrétom. Bolo mi jej veľmi ľúto, chuderky. Ak sa budete takto ku mne správať, aj ja upadnem do podobnej letargie, drahý profesor... Sírius!!! Kam tentoraz bežíte?!“

***

     Severus vystupoval po schodoch zo žalárov a v náhlom popude sa rozhodol, že najskôr vyhľadá Hermionu. Nezabočil vpravo k Veľkej sieni, ale stúpal ďalej hore smerom k Chrabromilskej veži. Vybehol na prvé poschodie a hneď za rohom narazil na dievčinu.

     Hermiona sa zarazila a rozšírenými očami vzhliadla na profesora. Vzápätí sa otočila a rozbehla sa preč.

     Snape ju dobehol dvoma krokmi a zdrapiac ju za ruku pritiahol si ju k sebe.  Ich tváre boli od seba vzdialené sotva pár centimentrov.

     Hermiona cítila z jeho úst vôňu mäty. Zahryzla si do pery a snažila sa premôcť túžbu, aby tak neurobila aj s jeho ústami. Vedela, že ak ho teraz pobozká, rozpúta peklo na zemi.

     Severus však nebol natoľko predvídavý a možno ho iba prestali zaujímať všetky „rozumné“ dôvody. V ďalšom momente ju už zvieral tesnom objatí, a hoci sa Hermiona snažila vyslobodiť, jej protestujúce ruky čoskoro ochabli.

     Avšak o minútu sa pokúsila znovu o únik, tentoraz s úspechom. Začala pomaly ustupovať.

     „Už som ti to vravela včera, nie?! Vravela som, že to nechcem!“

     „A ja som ti povedal, že tomu neverím,“ pokrčil plecami Severus. „Mám pocit, že to nechceš pochopiť...“

     Hermiona cítila, ako jej rozum obostiera sivý opar.

     „Čo má znamenať tento frajerský postoj? Nespoznávam ťa, Severus!“

     Profesor si v obrannom geste prekrížil ruky na prsiach.

     „Veď ani ty nebývaš takáto nedôsledná.“

     „Nedôsledná?

     „Presne tak.“

     „Prečo by som mala byť nedôsledná?“

     „Pretože tvoje ústa hovoria, že to nechceš a netúžiš po mne, a pritom tvoje telo hovorí niečo celkom iné. Vášnivo opätuješ moje bozky a vehementne sa ku mne tisneš. Ak takto reaguješ, keď po mne netúžiš, netrúfam si ani pomyslieť, čo by sa dialo, keby si ma chcela.“

     Hermiona nahnevane krútila hlavu a mumlala, že to nie je pravda a on určite nevie, o čom hovorí.

     Severus začal strácať trpezlivosť a pocítil silné nutkanie opäť ju pobozkať. Práve sa za ňou natiahol , aby ju pritiahol späť do objatia. Oči mu horeli túžbou.

     Hermionu jeho pohľad vyľakal a prudko ho odstrčila.

     „Prosím, dovoľ mi odísť, Severus. To nesmieme!“ Vytrhla si ruku z jeho zovretia a rozbehla sa po schodoch vedúcich k Veľkej sieni.

     Chcel sa za ňou rozbehnúť, lenže vtom preťal vstupnú halu ostrý výkrik:

     „SNAPE!!!“

     Severus sa otočil a jeho pohľad sa stretol s päsťou, ktorá patrila Síriusovi. Úder zadunel a on sa ocitol na podlahe. V nasledujúcom okamihu sa Sírius na neho vrhol. Najbližšie stojaci študenti uskočili a niekoľko dievčat zvýsklo.

     „Čo robíš s tým dievčaťom?! Odpovedz!“ vrieskal učiteľ obrany pomedzi údery.

     Severus už nestihol siahnuť po prútiku, keď sa po ďalšom silnom údere ozval praskot lámajúceho sa nosa.

     Sírius sa s dychčaním zdvihol vyššie, aby si vychutnal pohľad na krv rinúcu sa zo Snapeovho nosa a úst. Spokojne sa uškrnul na svojho protivníka.

     Severus podvihol hlavu vypľúvajúc krv, potom využil minimálnu vzdialenosť medzi ním a Síriusom a jediným pohybom ho prevalil na chrbát. Dobre miereným kopnutím sa mu pomstil za zranený nos.

     Black bolestivo zaskučal, keď mu Snapeovo koleno vrazilo rovno do žalúdka.

     „Panebože!“ zamumlala Hermiona stojaca v radoch študentov, ktorí pribehli z Veľkej siene. Šokovane sledovala oboch mužov, ktorí sa snažili stĺcť na kašu. Odtlačila niekoľko Bystrohlavčanov, prebila sa cez skupinu zhrozených Chrabromilčanov a rozbehla sa po schodoch, aby zabránila Severusovi zabiť Síriusa.

     „Ihneď prestaňte!“ zúfalo kričala. Pokúsila sa strhnúť Snapea zo Síriusovho tela, lenže bez úspechu. Profesor Flitwick, ktorý pribehol zo susednej miestnosti ju rýchlo odtiahol bokom.

     „Poďte odtiaľ, slečna,“ vykvíkol. Vzápätí začal kričať na dvojicu váľajúcu sa na zemi: „Severus, nechaj ho na pokoji! Počujete, ihneď prestaňte!“

     Ani jeden z mužov na výzvu nereagoval a drobný učiteľ naďalej bezradne poskakoval okolo oboch mužov. Boj sa medzitým vyostroval a Severus začal svojho súpera škrtiť. Viac ako dvadsať rokov nenávisti mu rozbúrilo krv a dokázal myslieť len na to, aby spôsobil čo najväčšiu trýzeň tomuto, ním nenávidenému a všetkými ostatnými obdivovanému, nadutému špinavcovi.

     Sírius sa pozviechal a z celej sily vrazil hlavou do čela majstra elixírov. Snape prepadol dozadu a zgúľal sa z Blackovho tela. Ten sa opäť dostal do výhodnejšej pozície a postrčil ho ku schodom.

     Severus stihol zachytiť habit učiteľa obrany a v nasledujúcich sekundách sa rútili dole hlavou zo schodiska.

     Dievčatá opäť zapišťali a na veľký hluk sa do haly zbehla takmer celá škola.

     Profesor Dumbledore bežal za zurvalcami dolu schodmi a s Hagridovou pomocou ich od seba odtrhol. Lupin a Kingsley dobehli v poslednej chvíli. Jeden z nich pridržal Blacka, zatiaľ čo druhý zadržiaval Snapea.

     „Pusť ma, Remus!“ ceril zuby Sírius s očami podliatymi krvou.

     „To teda nie!“ začul odpoveď. „Ešte ho zabiješ!“

     „Zaslúžil by si,“ zasyčal Black a snažil sa vytrhnúť z Hagridových a Lupinových rúk.

    „Upokoj sa, človeče!“ z tónu Hagridovho hlasu bolo cítiť, že ani trochu netuší, o čo tu práve išlo. Napriek tomu pevne držal priateľove ruky, aby neurobil ďalšiu hlúposť.

     O pár metrov ďalej Dumbledore upokojoval Snapea, ktorý fučal ako rozzúrený býk. Nepovedal síce ani pol slova, očividne však čakal na prvú vhodnú príležitosť, aby sa na Blacka znovu vrhol.

     „Bol by som rád, keby ste sa obaja upokojili,“ prehovoril Dumbledore nezaujatým hlasom.    „Sírius, vráť sa k svojim povinnostiam! Neprajem si, aby sa v budúcnosti niečo podobné opakovalo. Severus, ty pôjdeš so mnou!“

     Na počudovanie sa obaja muži upokojili a poslúchli riaditeľov príkaz. Sírius sa urazene pobral k svojim izbám vražedne zazerajúc na Snapea. Chcel mu dať jasne najavo, že ak sa ešte raz dotkne Hermiony, nevyjde z toho tak ľahko.

     Severus ho sledoval chladným pohľadom a potom v Dumbledorových pätách opustil vstupnú halu plnú vyjavených študentov.

***

     „Môžeš mi vysvetliť, čo sa tam dole dialo?“ spýtal sa pokojne riaditeľ, keď sa usadili do kresiel.

    „Ako ste iste videli, Black ma napadol.“

     „To som síce videl, drahý chlapče, ale zaujíma ma niečo iné,“ pokrútil Dumbledore hlavou.   „Chcem od teba počuť, čo tomu predchádzalo.“

     Snapeova tvár neodrážala žiadne emócie a z jeho pohľadu sa vytratili aj posledné stopy nenávisti. Ľahko si vystaval naspäť svoje ochranné bariéry a s nehybnou tvárou sa zadíval na staršieho kolegu.

     „Len som sa snažil vyhrať našu stávku, pane.“

    Starý čarodej sa naklonil dozadu a rozosmial sa.

     Severusa to očividne prekvapilo.

     „Mohol som to tušiť,“ prikývol bodro riaditeľ.

     Profesor elixírov si ho začal podozrievavo premeriavať.

     „Čo tým chcete povedať, Albus?“ prehodil sarkasticky, snažiac sa odvrátiť pozornosť od vlastných rozpakov. Bol si istý, že starý riaditeľ o chvíľu prizná, že už vie o všetkom: o tom, že spal s Ryanovou, a aj o tom, že sa v knižnici bozkával s Grangerovou. A jeho tu vzápätí trafí šľak, zvezie sa z kresla na zem a nestihne ani pípnuť, aby mu nedávali na hrob červené ruže, lebo ich z celej duše neznáša.

     „No tak, Severus, nemysli si, že nebadať, čo sa deje medzi tebou a slečnou Grangerovou. A tvoj posledný incident s profesorkou Ryanovou...“

     „Gwen je neskutočne temná žena,“ poznamenal Snape s nefalšovanou úprimnosťou.

     Dumbledore neodpovedal. Kútiky úst mu zvlnil tajomný úsmev.

    „Nemám šťastnú ruku pri výbere učiteliek veštenia,“ dodal nakoniec.

    „A ja som naivne dúfal, že po Trelawneyovej už nemôže prísť nič horšie...“

     „Priznávam, že aj ja...“

     Na moment sa odmlčali a započúvali sa do tichého praskotu ohňa v kozube.

     „Teda riadne si sa  do toho zamotal, chlapče,“ skonštatoval o pár minút Dumbledore.

     „Riadne,“ pritakal Severus namrzene.

     „Sírius ťa zmlátil...“

     „Zmlátil.“

     „Gwen ti prisahala pomstu...“

     „Nuž, áno,“ Severusov hlas znel čoraz ľahostajnejšie.

     „Zamiloval si sa do Hermiony...“

     „Zamiloval... totiž... čo?!“

     Riaditeľ vstal a potľapkal Severusa po pleci.

     Ten sa zosunul nižšie a ústa sa mu skrivili v trpkej grimase.

    „Najlepšie bude, ak si všetko dôkladne premyslíš, chlapče. Mal by si sa istý čas vyhýbať    Síriusovi i  slečne Grangerovej. Ak sa dostaneš do Síriusovej blízkosti, môže dôjsť medzi vami k ďalšej konfrontácii, a keď do Hermioninej... nuž, rovnako.“

    Neodpovedal hneď. Myšlienky mu vírili v hlave.

    „Lenže... prečo?“

    Dumbledore s úsmevom pozdvihol obočie.

     „Prečo ťa odmietla?“

     Severus prikývol. Dumbledore si preplietol prsty a na tvári sa mu usadil zamyslený výraz.

     „Snáď by si mal vyčkať do konca školského roku, kým zloží skúšky. Dať jej čas, aby sa vyrovnala so skutočnosťou, že pre ňu znamenáš niečo viac. Musíš uznať, že taký prudký zvrat udalostí môže byť nadmieru stresujúci pre mladú dámu, ako je ona.“

     Snape prevrátil očami a zatváril sa trochu prekvapene.

     „A situáciu neuľahčuje ani fakt, že si jej učiteľom... Veď vieš, naša slečna Grangerová a jej zásady... No, radšej to nechajme! A dnes sa do celej záležitosti zapletie ešte Sírius...“ pokrútil neveriaco hlavou.

     Severus si odfrkol a škaredo pozrel na riaditeľa.

     „To znamená,“ začal, keď trochu vychladol, „že mám počkať, kým to strávi?“

     Riaditeľ prikývol.

     Severus znechutene opustil riaditeľňu a opäť musel uznať, že ten prekliaty starec má zase pravdu.


18. Nie vždy je koniec happy



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



18. Nie vždy je koniec happy

     Zima pominula a nadišla jar, ktorá sa nebadane prehupla do skorého leta. Blížili sa MLOKy a príprava na ne bola u siedmakov náplňou každého jedného dňa.

     Študenti na hodinách napäto počúvali a všetko si dôkladne zapisovali. Hermiona bola vo výbornej forme. Všetky jej písomné práce dosahovali vynikajúcu úroveň, usilovne plnila všetky praktické úlohy a dokonca si našla čas, aby pomáhala Harrymu a Ronovi, ktorí zaostávali v učení kvôli hľadaniu horcruxov.

     Len na Severusových hodinách bolo na nej badať mierne napätie, ktoré si však každý spájal s  trémou z nadchádzajúcich skúšok a snahou čo najlepšie obstáť.

Iba ona vedela, že to so skúškami nemá nič spoločné. Na každej hodine si sadala do lavice so zovretým žalúdkom a vytrvalo odolávala prenikavým a skúmavým profesorovým pohľadom.

     Aj Severusove nervy dostávali v posledných mesiacoch zabrať. Hodiny so siedmymi ročníkmi boli hrozné, a to nielen z hľadiska kvality. Robilo mu problémy byť dôsledným. Bol výbušnejší a prchkejší než kedykoľvek predtým a náladu mu dokázali vylepšiť len akcie namierené proti Chrabromilu, pri ktorých zakaždým strhol množstvo bodov.

     Zdalo sa, že sa život vrátil do zabehnutých koľají. Hermiona trávila všetok svoj čas s chlapcami a Ginny. Sobotňajšie popoludnia, ak im to počasie dovolilo, trávili na brehu jazera. Sedeli v tieni stromov a venovali sa učeniu, rozhovorom alebo zábave.

     Len Harry si všimol, že sa s Hermionou niečo deje. S obavami sledoval, ako je zo dňa na deň smutnejšia a zamĺknutejšia. So vzrastajúcim smútkom venovala učeniu čoraz viac času. Nepýtal sa  na dôvody, nechcel zasahovať do kamarátkinho súkromia. Avšak keď v jeden večer znovu sedela takmer do polnoci v knižnici, rozhodol sa, že to takto ďalej nepôjde. Prehodil si cez seba neviditeľný plášť a pobral za dievčinou do knižnice.

***

     Severus stál opäť v riaditeľovej pracovni a bol taký nervózny, že sa už len s veľkou námahou ovládal.

     „Neposadíš sa?“ spýtal sa znovu Dumbledore.

     „Nie,“ odvetil stroho.

     „Ako chceš,“ pokrčil plecami riaditeľ a sadol si do kresla potiahnutého zamatom.

     Snape netrpezlivo cmukol.

     „Poviete mi, konečne, prečo ste ma zavolali?“

     „Myslím, že poznáš odpoveď.“

     „Nuž, nie som veštec, pane. Momentálne nie som ničím... okrem kôpky nervov.“

     „To vidím.“

     „Takže... čo keby ste ma už prestali napínať?“

     Dumbledore zodvihol ruky.

     „Merlin chráň, aby som sa hral s tvojimi nervami, chlapče.“

     Severus si odfrkol a vyčkávavo hľadel na riaditeľa.

     „Myslím si, že nadišiel čas, aby si naplnil podmienku našej stávky.“

***

     Hermiona stála pri vysokom okne chrbtom k Harrymu. Ten stiahol zo seba plášť a prehodil ho cez stoličku. Ticho vzdychol a dotkol sa jej pleca.

     Dievčina sa otočila s tvárou zmáčanou slzami: „Severus?“

     Harry mal pocit, akoby niekam padal, padal, padal...

     „Ako... čo?“ zastenal.

     Hermiona si rukami prikryla ústa.

     „Harry, ja...ja nie! Nie, Harry...“

     Chlapec sa zosunul na najbližšiu stoličku a potichu si mrmlal popod nos.

     „Takže je to Snape?! Naozaj je to Snape? Sírius mal pravdu...“

     Hermiona si k nemu čupla a prosebne sa na neho zadívala.

     „Prosím, Harry, vypočuj ma!“ Počkala, kým sa na ňu pozrie, a až potom pokračovala. „Ľúbim ho, nemôžem za to.“

     „Odkedy?“ spýtal sa chrapľavo.

     „Asi tak od Vianoc,“ povedala utrápeným hlasom. „Nedošlo medzi nami k ničomu, prisahám.   Okrem jediného bozku. Nedovolila som, aby to zašlo ďalej.“

     Harry prižmúril oči.

     „Prečo nie? Teda... chcem tým povedať, keď hovoríš, že ho ľúbiš, tak teda... prečo nie ste teraz spolu?“

     Hermiona si vzdychla a zložila hlavu do chlapcovho lona. „On je mojím učiteľom, Harry. Mimochodom, mohol by byť mojím otcom.“

     „Ak ho ľúbiš, tak to nie je vôbec dôležité.“

     Dievčina sa na neho prekvapene zadívala a Harry rýchlo dodal: „Pri Merlinovi, Hermiona, nemám v pláne ťa presviedčať, alebo niečo podobné... ale toto nemôže byť prekážkou, ak ho naozaj ľúbiš.“

     Opäť si vzdychla a položiac hlavu späť pokračovala:

     „Skutočným problémom je to, že ak by sa to rozkríklo, vyhodili by ho. Nechcem, aby mal kvôli mne problémy, rozumieš? Toto miesto je pre neho nesmierne dôležité,“ silno prižmúrila viečka, aby sa netriasla pokiaľ vyslovovala tieto slová. Avšak jej úsilie bolo márne. Harry odhalil jej malú lesť.

     „Hermiona, toto nie je to, čoho sa skutočne bojíš.“

     Dievčina vstala a podišla k oknu. Tvár si zaborila do dlaní.

     „Hermiona?“

     Neodpovedala.

     Harry zvýšil hlas: „Mia?“

     Po tvári jej stekala osamelá slza. Vzlykla: „Myslím, že mu niekoho pripomínam...“

     Harry k nej podišiel a ona sa usedavo rozplakala. Vzal ju do náručia a sadol si s ňou na parapet okna. Pomaly sa s ňou knísal a tíšil ju ako malé dieťa. Nechápal prečo je taká zúfalá. Vôbec netušil, že kvôli jeho mame nemôže byť šťastná jeho najlepšia priateľka.

     V tej chvíli sa spoza rohu vynorila vysoká tmavá postava. Stačil jediný pohľad na dvojicu, aby sa otočila na päte a na veľmi dlhý čas zmizla vo vlastnom, nedostupnom svete...


Epilóg



Stávka

Originálny názov: Fogadások

Preklad: solace

FanArt: solace 

Autor: Morgan 

Snamione  (Romantika)

Rating: 12+           

Kapitola neprešla beta-readom

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese: http://fanfic.hu/merengo/viewstory.php?sid=25765

Albus Dumbledore sa snaží vytrhnúť Severusa Snapea zo samoty. Podarí sa mu to? 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Morgan, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Morgan



Epilóg

     Severus sa podráždene rútil po chodbe vedúcej k riaditeľni. Čierny habit za ním zlovestne vial a z prísnej tváre sršal hnev, neskutočný hnev.

     „Citrónový drops!“ vyštekol na kamennú obludu, ktorá mu poslušne uvoľnila cestu.

     Bez zaklopania vtrhol k Dumbledorovi.

     Starý čarodej sedel v kresle vedľa mysľomisy.

     „Tak ako?“ spýtal sa s pohľadom upretým na Severusa. „Môžem ti pogratulovať a odovzdať výhru?“

     Zo Snapeovej tváre šľahala nenávisť. Zadíval sa do tváre svojho jediného najlepšieho priateľa a začal ziapať:

     „Vy ste to vedeli od začiatku, však? Vedeli ste, ako to skončí?! Prečo so mnou neustále manipulujete ako s nejakou bábkou a využívate ma vo svojich psychologických hrách?! Viete čo, Albus? Už mám po krk vašich detinských nápadov! Nebudete mnou viac poťahovať za motúziky! Počujete?!

     Riaditeľova tvár sa zamračila a zračil sa v nej vnútorný boj. „Odmietla ťa?“

     „Nie, neodmietla ma! Pravdupovediac nedostal som príležitosť, aby som sa spýtal. Po celý čas milovala niekoho iného! Skutočne dokonalá pointa celej tejto úžasnej komédie!“

     „Severus, prosím...“

     „Nie, Albus, vy ma už nebudete prosiť o nič. Dovolili ste, aby som zo seba urobil blázna. Dosiahli ste, aby som opäť dúfal v lásku...

     Manipulujete s nami so všetkými, však? Stále podľa rovnakého scenára: naviesť hriešnika, aby odohral svoju rolu vo vašich malých strategických hrách; aby spravil presný počet krokov vo chvíli, kedy vy chcete; avšak hru držíte po celý čas pevne v rukách vyvolávajúc dojem, že je to bábka, kto zohráva hlavnú úlohu. Zahrávate sa so všetkými, ktorých naoko prichýlite pod svoje krídla! Manipulujete, intrigujete, organizujete a vyhrávate!

     Doteraz som mal pocit, že som vaším dlžníkom za každú drobnosť, ktorú ste pre mňa urobili. A podľa toho som aj konal, len aby som vám splatil svoj dlh. Lenže tomu je už koniec! Domnievam sa, že sme si kvit. Neprajem si už žiadnu ďalšiu úlohu: ani v boji, ani pri špehovaní!“

     Dumbledore zdrvene sedel a počúval výčitky znášajúce sa na jeho hlavu. Pokúsil sa prerušiť Severusa, lenže ten mu už nevenoval ani pohľad.

     „Stačilo!“ Severus sa narovnal a podišiel ku dverám. „Od dnešného dňa nepracujem v Rokforte. Ihneď si zbalím veci a budem len dúfať, že sa ma nepokúsite zastaviť. V opačnom prípade by som bol nútený použiť iné prostriedky.“

     Roztvoril dvere a skôr ako zmizol, naposledy prehovoril k človeku, ktorého si v živote najviac vážil: „Albus Dumbledore, ste jednoznačne podlejší než Temný pán!“

KONIEC

Poz. prekl.: Autorka tejto poviedky, Morgan, napísala ďalšie pokračovanie s názvom „Vo vojne a v láske je dovolené všetko“. Takže všetci, ktorí nepredýchali nie práve šťastný záver „Stávky“, si nemusia zúfať ;-)