Preklady fanfiction Harryho Pottera
Len pre našu zábavu a poučenie.
Len pre našu zábavu a poučenie.
Harry Potter a Proroctví tří
Autorka: Barb LP
Banner: solace
Preklad: JSark
Nový preklad, kapitola ešte doteraz nebola preložená.
Kapitola 10
Útočisko
Môže sa zdať, že je zvláštny princíp vysloviť v nemocnici ako úplne prvú požiadavku, že by nemala ubližovať chorým.
~ Florence Nightingale
Šialenci si zaobstarali útočisko.
~ Richard Rowland
Vietor kvílil.
Harry zakričal Hermione do ucha, dúfal, že počuje. „Čo sa to deje? Je víla len zo štvrtiny!“
„O čom to hovoríš, Harry? Nie je len čiastočne víla. Je čarodejnica! Veľmi silná čarodejnica, ktorá je sčasti aj magickou bytosťou. A víly sú posadnuté pomstou, ak veria, že sa im ukrivdilo. Emócie posilňujú jej magickú silu, rovnako ako jej víliu moc!“ zakričala mu Hermiona do ucha.
„Ale... ale víly na Svetovom pohári sa im podarilo skrotiť...“
Hermiona potriasla hlavou. „Viem, že miluješ metlobal, Harry, ale to je len hra. Boli najaté na prácu a vykonali ju. Toto... toto pre Fleur nie je hra alebo práca. Tu ide o jej život.“
Za nimi sa spolu s Remusom Lupinom objavili Snape a Maggie, všetci si chránili tváre pred lietajúcimi troskami a ostrým vetrom. Percy a Katie tiež vyšli von, nasledovaní Leeom a Fredom. Harry si nebol istý, či Ron počul Hermionine slová; jeho najlepší priateľ sa obrátil k Remusovi a zakričal aby prehlušil vietor: „Čo myslíš? Zvládli by sme ju my dvaja upokojiť?“ Harry predpokladal, že mal v úmysle použiť nejaké upokojujúce techniky, ktoré ho učil Remus.
Starší vlkolak sa díval na divoké stvorenie pred nimi. „Musíme byť veľmi opatrní,“ zakričal späť na Rona. „Nevyprovokovať ju ešte viac.“ Ron prikývol. Harry si nebol istý, čo plánovali urobiť, ale dúfal, že to spravia rýchlo.
Než ale zistili čo sa deje, Alicia vykríkla a hodila sa na zem, keď ju tesne minula ohnivá guľa od Fleur. Namiesto nej zasiahla záclony visiace zvnútra zasklených dverí, ktoré boli otvorené na balkón, kde s Rogerom stáli. Roger prútikom striekal vodu na horiace záclony a kričal na Aliciu, aby išla dovnútra.
„Nie!“ odpovedala Alicia odbojne. Zachmúrená a rozhodná sa k nemu pripojila pri hasení ohňa, jej starostlivo upravené blonďavé vlasy uvoľnené.
„Ide po tebe!“ zahrmel na ňu Roger. Alicia odpovedala namierením prútika na Fleur.
Teraz bol rad na Rogerovi zakričať, „Nie!“ Schmatol Aliciu a pritlačil ju na podlahu balkóna; stratili sa z dohľadu za hrubou kamennou balustrádou. Harry sa nemohol rozhodnúť, či Roger chránil Aliciu alebo Fleur. Hermiona si hrýzla peru a hľadela na balkón. Ron sa obrátil na Remusa.
„Radšej by sme sa mali pohnúť,“ podotkol.
Remus neisto pozrel na Fleur. „Nevyľakaj ju!“ varoval Rona. Harry mal pocit, že Hermiona a Maggie počuli, o čom Ron a Remus diskutovali, ale keď obaja vlkolaci - teda konkrétne Ron - vyrazili smerom k Fleur, Harry so Snapom ich museli držať. Zdalo sa, že Percy a Fred sú tiež pripravení skočiť po bratovi; váhali, zjavne rozpoltení medzi dôverou v jeho schopnosti a snahou chrániť svojho malého brata.
Hermiona a Maggie vykríkli jeho meno. Snape držal svoju priateľku okolo pásu; Harry obtočil ruky okolo Hermioninho tela a pritlačil jej ruky k bokom.
Zakričal na Snapa, „Maggie by mala ísť dovnútra. Potrebujeme niekoho, aby odviedol pozornosť muklov a udržal ich preč od okien a dverí.“
Percy zovrel čeľusť. „Pôjdem na ministerstvo po pomoc.“
„Pôjdem s tebou,“ ozvala sa Katie neočakávane. S dvojitým prásk! sa odmiestnili. Harry videl Rona a Remusa hovoriť na Fleur, na tvárach úpenlivý výraz, ale z ich slov nemohol nič počuť. Hlava sa mu točila kvôli šampanskému, ktoré predtým vypil.
„Kde je Dumbledore?“ spýtal sa Snapa. „Myslel som, že som ho zbadal kdesi vzadu v kostole...“
„Mal... povinnosti, ktorým sa musel venovať,“ odpovedal Snape zreteľne ponad teraz permanentné kvílenie vetra. „Viem, kde je. Idem.“ Tiež sa premiestnil. Fred a Lee vliekli Maggie dovnútra a ponad ramená pozerali na Rona, ktorý sa týčil vysoký a rozhodný, keď čelil Fleur Delacourovej. Harry počul, ako Fred a Lee s určitým úsilím kvôli vetru zavreli hlavný vchod; sám stále objímal Hermionu, ale mal problém udržať ju pod kontrolou. Cítil, ako sa mu napínajú svaly. Skúsil ju upokojiť skôr, ako sa oslobodí a urobí niečo odvážne a hlúpe.
„Daj im šancu!“ zakričal jej do ucha. „Prosím!“ prosíkal. „Vieš, že sú vo väčšom bezpečí než my ostatní. Je pre ňu ťažšie ich zraniť.“
So vzlykaním sa do neho oprela. Otočil ju tvárou k sebe a pevne ju držal, zatiaľ čo si skryla tvár na jeho hrudi; hladil ju po chrbte a pokúšal sa druhou rukou uhladiť jej divoké vlasy. Bolo ale veľmi ťažké upokojovať niekoho iného, keď jeho vlastné srdce búšilo a keď mohol ponad jej hlavu vidieť, že zjavne Ron s Remusom nemali šťastie.
Fleur vzlietla do výšky, jej obrovské krídla sa bez námahy pohybovali. Vrhla ohnivú guľu na Lupina, ktorý mrštne uskočil nabok, aby sa jej vyhol. Harry mal pocit, že povedal: „To aj ja dokážem urobiť! Pozeraj.“ Ťažko povedať; Harry mu musel odčítať z pier. Náhle Remus tiež držal oheň v každej ruke. Harry si pamätal, ako nenútene vyčaroval oheň vtedy, keď sa stretli v Rokfortskom exprese.
Hoci Lupinova tvár nebola nahnevaná a oheň na ňu nehodil, cúvla a namierila na neho rukou, ktorou vrhla oheň na Aliciu. Náhle desivou rýchlosťou odletel dozadu a zmizol v noci, ponad živé ploty a padoky, ruky mu stále planuli.
Harry zadržal dych a ten zvuk primäl Hermionu otočiť sa. Ron čelil Fleur sám. Evidentne sa rozhodol, že hovorenie nestačilo, vzhľadom na to čo sa stalo Remusovi a vytiahol prútik. Harry nepočul kúzlo, ale z prútiku vyletelo praskavé červené svetlo, len aby ho odchýlili vílie krídla, ktoré boli evidentne podobné krídlam draka.
Fleur sa otočila na Rona, ktorý stále stál na mieste. Namierila na neho a náhle tiež preletel dozadu ponad krajinu, odpudzujúce kúzlo spôsobilo, že rýchlo zmizol z očí.
Hermiona vykríkla jeho meno, vytrhla sa Harrymu a bežala smerom, kde Ron zmizol. Harry stál na schodoch sám a čelil Fleur. Nevedel, či Roger a Alicia boli stále na balkóne. Musím to urobiť správne, pomyslel si nervózne. Pamätal si na partiu ošetrovateľov drakov, ktorí boli potrební na uzemnenie uhorského chvostorožca; potom tam bolo zaklínadlo Conjunctivitus, ktoré Krum použil na svojho draka pri Trojčarodejníckom turnaji, zasahovalo najcitlivejšie miesto: oči. Prinajmenšom aspoň celé jej telo nemá dračie šupiny, pomyslel si. Pokiaľ sa vyhnem krídlam, mal by som byť v poriadku.
Hlava mu pulzovala, keď zakričal „Ani hnúť!“ Namieril na stred jej tela, snažil sa udržať ruku pevnú, ale za ním zároveň niekto ďalší zakričal upozornenie.
„Pozor!“
Uskočila dokonca ešte v momente, keď Harryho kúzlo letelo k nej, krídla ho znovu vychýlili. Harry zaklial a otočil sa, aby videl, kto ju varoval.
Bol to Roger Davies.
„Ty!“
„Vypadni odtiaľto, Potter! Toto sa ťa netýka!“
„Myslím, že hej, keď zaútočila na mojich priateľov!“
„Nemali sa snažiť...“
„O čo tu dopekla ide?“ prerušil ho Harry, dožadujúc sa odpovede. Magická búrka stále vírila okolo nich. Roger Davies zaťal zuby a neodpovedal. Alicia stála za ním, ako si Harry všimol. Nevedel, či sa premiestnili z balkónu a nezaujímalo ho to. To nedáva zmysel. „Pokúsila sa zabiť tvoju ženu!“ zakričal na Rogera.
„Harry!“ Niekto sprava zavolal jeho meno, ten zvuk takmer zanikol v búrke. Otočil sa a zbadal Ginny a Draca, predierali sa okolo domu a bojovali proti bičujúcemu vetru. Zjavne neboli vnútri, keď Fleur prišla, takže neboli uzamknutí so zvyškom hostí. Jeho meno zakričal Draco Malfoy.
„Čo sa deje?“ kričala Ginny, keď dosiahli schody; trasúca sa s obavami pozrela na Fleur. Vietor jej šľahal vlasy a sukňu jej šiat; Harry ihneď zhodil sako a zakryl ním jej nahý chrbát, uvažoval, že Alicia s touto udalosťou očividne nepočítala, keď vyberala oblečenie pre svoje družičky. Draco vystrúhal grimasu, akoby si želal, aby to napadlo jeho, ale nepovedal nič. Ginny vkĺzla rukami do rukávov a omotala si trup, zatiaľ čo im Harry vysvetľoval, čo sa stalo Ronovi a Remusovi. Hneď ako tie slová vypustil, Ginny sa otočila a bežala k Fleur, uvoľnené vlasy jej divoko lietali okolo hlavy ako červenohnedý búrkový mrak. Vytiahla prútik z koženého puzdra na nohe a namierila ho na Fleur, ale nemala čas vysloviť zaklínadlo, než k nej letela ohnivá guľa.
„Nie!“ vykríkol Harry, rozbehol sa a skočil na ňu. Strhol ju na zem, ale ohnivá guľa namiesto toho udrela do chrbta jeho; skríkla, ako padala, ten zvuk naplnil jeho mozog, keď v jeho vnútri explodovala bolesť z ohnivej gule. Akoby na jeho chrbát niekto uvalil sto kliatob Cruciatus. Bolesť ochromila celú jeho myseľ, ale s obrovským trhnutím sa sústredil a potom sa jeho myseľ vzniesla nahor preč z jeho tela, preč od bolesti a on pozrel nadol a videl samého seba, videl svoju horiacu košeľu, videl ústa Ginny otvorené v tichom, vydesenom výkriku. Jeho telo stále ležalo na jej a krylo ju.
Harry mohol vidieť všetko s perfektnou jasnosťou. Draco Malfoy pomaly vytiahol prútik a Roger Davies natiahol ruku a bez zvuku na neho kričal, všetko spomalene. Ako keby sa pohyboval pod vodou, Draco stiahol ruku, potom ňou znovu pohol vpred, neznesiteľne pomaly, jeho kĺby nakoniec zasiahli Rogera Daviesa do brady. Centimeter po centimetri Roger letel dozadu, zrazil sa s Aliciou, ktorú spomalene zrazil dolu, jej novomanžel na jej tele, držal si čeľusť a civel na útočníka.
Harry videl, že má spálenú košeľu a chrbát pokrytý škaredými spáleninami, hoci plamene už na jeho chrbte neboli a jeho kilt bol nedotknutý. Ginny stále kľačala po jeho boku, slzy jej prúdili dolu tvárou, tak pomaly, že mohol každú jednu vidieť. Všetko sa to dialo tak pomaly...
Videl Malfoyovu tvár, videl surovú zúrivosť, ako namieril prútik na Fleur, jeho oči sivé ako oceľ a napriek tomu planúce. Fleur držala v ruke ďalšiu ohnivú guľu a znovu namierila na Harryho. Ak ma znovu zasiahne... Harry premýšľal, ako dlho by mu trvalo zomrieť.
Ako oheň opustil jej ruku, Malfoy ho odstrelil do vzduchu a točiace sa ohnivé jazyky sa sypali z oblohy. Malfoy zabránil tomu ohňu dosiahnuť Harryho.
Dracove pery sa pohli a spočiatku si Harry myslel, že znovu opakuje jeho meno, ale potom si uvedomil, že to bola tá kliatba. Roger Davies pomaly vstal, ale odzbrojil Malfoya príliš neskoro; kliatbu stihol vrhnúť. Blondiak pomaly odletel proti stĺpu verandy, keď jeho prútik plachtil smerom k Rogerovi. Ale zdalo sa, že hneď nabral dych a okamžite sa vrhol na ženícha. Obaja padli pomaly dolu na schody, zaklesnutí, dokonca keď Dracovo kúzlo zasiahlo Fleur. Harry videl pokrútenú kožu na vlastnom chrbte, pomyslel si, Nie, Draco. Nie toto. Nie túto kliatbu...
Malfoy mieril správne. Fleur sa zazmietala, keď ju kliatba zasiahla a vo vzduchu sa znovu zmenila späť do svojej ľudskej podoby. Roger a Draco to nemohli vidieť, pretože sa stále váľali po zemi, ale Harry to vidieť mohol. Ako keď film pomaly beží pozadu, jej tvár sa premenila späť na ženu, ktorú prvý raz videl pred tromi rokmi, jej krídla sa zložili a zmenšovali, kým neboli úplne preč a potom ju videl padať, padať, padať...
Zdalo sa, že bude nehybne ležať navždy, a Harry sa obával najhoršieho, ale zdvihla hlavu, oči úplne modré a ako si kľakla, Harry mal strašnú predtuchu toho, čo sa chystá urobiť. Pamätal si, aký to bol pocit, byť zdesený vlastnými činmi, keď nebol schopný zastaviť sa.
Kľakla si a s pomalou eleganciou zdvihla malé biele ruky, umiestnené ako by držali rúčku neviditeľného noža; pohla rukami nadol, akoby sa ostrie jej neviditeľného noža zarezalo do jej brucha; pohla rukami cez telo a urobila perfektnú pantomímu toho ohavného rituálu, jej tvár spotená a každý pohyb pomalý, tak bolestivo pomalý a zdĺhavý... hoci Harry vedel, že pre ňu sa to dialo neuveriteľne rýchlo. Položila imaginárnu čepeľ a pokračovala v pantomíme, predstierala odstránenie vlastných vnútorností, vyvrhnutie, pokračujúc v morbídnej hre...
Začala kričať, ústa doširoka otvorené, oči vydesené; zdalo sa, že má sotva možnosť sa nadýchnuť. Harry neľutoval, že ju nemohol počuť. Vyzerala, ako by trpela väčšou bolesťou, než Harry vôbec kedy videl, tvár jej sčervenala ako krik pokračoval a pokračoval. Nakoniec prestala a zrútila sa na zem, a Harry si spomenul, ako Karkarov omdlel, keď ho Draco Malfoy preklial rovnakou kliatbou.
Roger Davies a Draco Malfoy boli zaklesnutí v ich spomalenom boji, príležitostne jeden druhého udreli, s prútikmi mimo dohľad, zatiaľ čo Alicia stála neďaleko, mierila prútikom na oboch, ale nepoužila žiadne kúzlo. Postupne Harry zbadal, že sa Roger vymanil z Dracovho zovretia a ako by sa pohyboval pod vodou, bežal k Fleur. Zvieral v náručí jej ochabnuté telo, kým Alicia spustila prútik a vyjavene sa na neho dívala, na svojho manžela, ktorý plakal nad svojou bývalou priateľkou. Jej tvár bola nevyspytateľná.
Náhle tam boli ľudia: objavil sa Snape a Dumbledore, a Percy a Katie a nejakí aurori, ktorých nerozoznal. Na trávniku Spinnetovcov s tresknutím dorazila čarodejnícka sanitka; dokonca aj Harrymu sa to zdalo byť náhle, takže vedel, že pre iných to bolo v mrknutí oka. Ron, Remus a Hermiona vybehli spoza rohu domu a smerovali k nemu a Ginny. Ľudia boli náhle všade; pohybovali sa v skupinách, hovorili s Malfoyom, ktorý divoko mával rukami; postávali nad Fleur, ktorá bola stále v Rogerovom náručí; pozerali na spálenú kožu na Harryho chrbte a pokúšali sa ho oživiť. Pozoroval chaotickú scénu pokojne, premýšľal, čo urobiť ďalej.
Vráť sa.
Logicky znejúci hlas, ako hlas v úzadí jeho hlavy, ktorý sa pýtal, prečo by mal vyskočiť na stôl, keď bol prvý raz prekliaty Cruciatom.
Nie, odpovedal tomu hlasu. Bude to bolieť.
Život je bolesť. To vieš. Nemôžeš odmietať vrátiť sa späť príliš dlho.
Prečo?
Keď budeš čakať príliš dlho, nebudeš schopný sa vrátiť späť.
Nevrátiť sa späť.
Do určitej miery to bolo lákavé, tak lákavé... Cítil svetlo a slobodu a žiadnu bolesť, emocionálnu alebo fyzickú. Nikdy by znovu necítil bolesť, či nie? Alebo mal zlomené srdce.
Pozrel sa na Ginny, plakala a kričala na neho, aby sa zobudil, aspoň myslel. To nie je pravda, pomyslel. Stále ešte môžem cítiť dosť na to, aby som ju nechcel takto zraniť, nechcel ju opustiť.
Klesol späť do svojho tela, vedel, že bolesť, ktorá ho privíta, bude astronomická, vedel, že to možno bude príliš, aby sa to dalo zniesť. Zniesol som bolesť Cruciatu, pripomínal si. Dostal som temné znamenie. Nebol pripravený vzdať sa, povedať, že bol príliš unavený vydržať, pokračovať v boji. Stále toho mal toľko urobiť.
V sekunde, keď jeho myseľ, telo a duša boli zase jednotné, správy poslané do jeho mozgu z nervových zakončení na jeho chrbte spôsobili, že zavyl bolesťou tak nahlas, až ho rozbolelo hrdlo, ale aj uprostred svojej bolesti mohol vidieť, že sa Ginny usmieva a hystericky smeje cez slzy.
„Je nažive!“ zvolala na kohokoľvek nablízku, jasne o tom pochybovala. Pracovníci sanitky ju odtlačili, rovnako ako Rona, Hermionu a Remusa. Videl, ako Malfoy vzal Ginny do náručia, zatiaľ čo ona nekontrolovateľne vzlykala, oblečená do Harryho saka a bolesť sa náhle tvrdo prehnala Harryho mozgom, bez ohľadu na ošetrenie čaromedikov; spáleniny zmenili každý jeho neurón na receptor bolesti, rozsvietili celú jeho myseľ väčším utrpením, než kedy zažil. Znovu sa pozrel na Ginny s Dracom, zalapal po dychu, keď videl, ako sa Malfoy zmenil na veľkého čierneho draka šľahajúceho na Ginny oheň. Tie plamene ju pohltia... Ale sekundu predtým, než ju dosiahli, zažmurkal a videl, že boli obaja ľudmi, navzájom sa zúfalo objímajúci a ten rozumný hlas vzadu v jeho mysli mu povedal: Máš len halucinácie z bolesti.
Správne, odpovedal hlasu. Tak to zastav.
Jeho myseľ bola ochromená a nemohol odolať pokušeniu znovu uniknúť, tentokrát tradičnejším spôsobom.
Všetko sčernelo.
****
Harryho napadlo, že možno urobil chybu; možno mal zomrieť. Bolo toto nebo? uvažoval. Nepripomínalo to žiadne miesto, ktoré kedy videl.
Zobudil sa a ležal na bruchu v obrovskej posteli s komplikovane vyrezávaným záhlavím a ťažkými brokátovými závesmi. Mierne sa nadvihol a rozhliadol sa po miestnosti, zbadal bohaté perzské koberce, pozlátené rámy obrazov, brokátom čalúnené pohovky a kreslá okolo stien, kryštálový luster a obrovské zasklené dvere, ktoré sa zrejme otvárali na balkón; to všetko sa zaostrilo, keď si nasadil okuliare, čo mu niekto ohľaduplne nechal na mramorovom stolíku vedľa postele.
Bol zamračený deň, ale sviečky v svietnikoch po celej miestnosti všetko osvetľovali teplou žiarou. Nikdy v živote nebol v tak bohato vyzerajúcej miestnosti. Vzhľadom na osvetlenie sviečkami a nie elektrickými svetlami predpokladal, že bol v čarodejníckom dome. Kresby boli zátišia a krajinky, bez pohybujúcich sa ľudí, ale keď zaškúlil po obraze nad krbom, oproti posteli, videl slabý vietor vejúci cez rákosie vyobrazeného močiaru, a mraky na namaľovanej oblohe sa jemne pohybovali naprieč modrým priestorom. Tak toto, pomyslel si, je moja predstava izby na hrade. Mal rád domácku jednoduchosť hradu Ascog, ale táto miestnosť sa zdala viac hodná názvu „hrad“. Mohla by to dokonca byť miestnosť v paláci, uvedomil si.
Pokúsil sa otočiť na chrbát a ihneď zistil, prečo ležal na bruchu; bolesť spôsobila, že si celý spotený vzpriamene sadol. Mentálna poznámka, pomyslel si, neurobiť to znovu.
Prehodil nohy cez bok postele a pristál na mäkkom koberci, prsty sa mu zaborili do jeho luxusnej hrúbky. Vo vzdialenom rohu obrovskej miestnosti bolo priveľké zrkadlo, veľké asi ako Zrkadlo z Erisedu; Harry k nemu s trasúcimi sa kolenami prešiel. Ihneď zbadal, že to bolo bežné (čarodejnícke) zrkadlo a že bol rovnaký ako vždy, aspoň z väčšej časti. Jeho hruď bola nahá a mal oblečené pruhované pyžamové hodvábne nohavice, ktoré pre neho boli o pár centimetrov kratšie. Prebehol si rukami cez vlasy a strnisko na lícach a brade; neskôr bude čas ich upraviť.
„Ak potrebuješ oholiť, kúpeľňa je na druhej strane miestnosti,“ informovalo ho zrkadlo užitočne. Zažmurkal, po strávení týždňa späť v muklovskom svete zabudol, že kúzelné zrkadlá hovoria. Ako rýchlo zabúdame. Otočil sa a videl otvorené dvere na vzdialenej strane miestnosti; z obmedzeného pohľadu na predmety vo vnútri usúdil, že bola zrejme rovnaká ako kúpeľňa prefektov na Rokforte. Všetko čo mohol vidieť bol béžový mramor.
„Vďaka,“ povedal zrkadlu. „Možno neskôr.“
Otočil sa a cez rameno pozeral na odraz jeho chrbta; na koži mal pripevnený veľký kus látky. Predpokladal, že pod ňou bol nejaký druh obkladu, ale kým obklad mu mohol vytvárať novú kožu, určite nerobil nič s bolesťou. Kde to som? uvažoval, kým sa znovu otočil tvárou k zrkadlu. Pokusne sa dotkol jazvy; nebolela ho od útoku v Šikmej uličke a on išiel do bazéna v Ascogu. Videl v správach, že tam bola nejaká rozptýlená smrťožrútska aktivita, ale nič v čom by bol priamo zapojený samotný Voldemort. Reflexívne pohol rukou nadol, aby nahmatal baziliščí amulet, cítil teplo a pokoj, ktorý do neho presakoval. Zavrel oči a videl Ginny v kuchyni Brlohu, bozkávala matku na líce a kráčala ku krbu. Do výhľadu sa dostal Ron; z výklenku krbu zobral kvetináč, kde mali hop-šup prášok a podal ho sestre.
Počkaj minútu, pomyslel si, uvoľnil amulet, dal si ho dolu a držal ho za retiazku, prezerajúc si strieborný kov. Toto bolo v mojom vrecku. Kto mi ho dal okolo krku? čudoval sa. V chaose, ktorý nasledoval po Ginninej nehode na koni, potom svadbe a Fleur ho nevrátil späť. Stále ho nosil so sebou, neveril si dosť na to, aby ho nosil na krku a čakal na dobrú príležitosť dať jej ho. (Pravdepodobne mal niekoľko príležitostí potom, ako sa z kostola vrátili do domu Spinnetových, uvedomil si, predtým ako prišiel Draco Malfoy, ale bol omámený jej spoločnosťou a úplne zabudol.)
Uchýlil sa späť do postele, zvedavý, keď sa gobelín v rohu začal hýbať a za ním sa otvorili skryté dvere; skočil na posteľ, strčil amulet pod vankúš a posadil sa v strede matraca (jeho chrbát sa ničoho nedotkol), zovrel si prikrývky okolo pása, keď čakal, kto vstúpi (bez klopania pomyslel si popudene).
Bol prekvapený; boli to dvaja doktori, ktorých on a Hermiona videli, keď navštívili obete útoku na Šikmú uličku. Nemohol si spomenúť na ich mená. Muž mal krátke červené vlasy; bol to ten, ktorý huboval kolegu za nečítanie jeho monografie. S ním bola blonďavá čarodejnica, ktorú Harry tiež videl hovoriť s Narcissou Malfoyovou na metlobalovom zápase, tímová lekárka Harpyí.
Doktori sa zdali byť prekvapení, že ho videli pri vedomí. „Vyzeráte lepšie, vidím,“ povedal čarodejník. „Vravel som ti, že môj obklad na popáleniny bol vhodným spôsobom,“ zamumlal ku kolegyni a robil si poznámky na kúsok pergamenu pripojeného k podložke. Niesla náruč spisov, práve ako keď ju Harry s Hermionou videli. Ústa sa jej skrútili.
„Áno, áno, mal si pravdu,“ odsekla, ako keby pripustiť to zanechalo v jej ústach pachuť. Ako predtým mali obaja oblečené broskyňovo sfarbené habity a zodpovedajúce klobúky. Tento krát ale mala rozpustené vlasy, v zlatých kučerách jej spočívali na ramenách. Vybrala z vrecka okuliare a založila si ich na nos s malým šťuknutím a pozrela na začiatok súboru, ktorý držala.
„V šesť nula nula mal ľahkú horúčku a jeho pulz bol slabý,“ oznámila. Vzhliadol a ona si ho kriticky prezerala. „Zdá sa, že už ustúpila. Pozrieme sa.“
Umiestnila hromadu zložiek na ozdobnú zlatú stoličku a vytiahla prútik z vrecka habitu. Postavila sa vedľa Harryho a umiestnila ruku na jeho čelo, čo ho prekvapilo; väčšina ľudí k nemu len tak neprišla a nezačala sa dotýkať jeho jazvy. Ledabolo, akoby jej to prekážalo, zdvihla jeho pravú ruku. Harry pozrel na svoje rameno, ale potom otočil hlavu a zbadal, že na jeho ľavom predlaktí nič nebolo a okamžite spanikáril.
„Môj had!“
Pustila mu ruku. Obaja doktori na neho zvláštne pozerali. „Prepáčte?“ spýtal sa červenovlasý čarodejník, guľatá tvár veľmi bledá.
„M-mám hada. Je zelená, asi pol metra dlhá. Obvykle ju nosím omotanú okolo ľavého predlaktia. Mal som ju keď... keď som bol popálený...“ Prehltol. Sandy bude v poriadku.
Čarodejnica prikývla. „Hada v ambulancii odstránili,“ odpovedala, akoby bola Sandy vred alebo nejaký škaredý krt. „Ak hada znovu chcete mať...“
„Ju! Ona... hovorím s ňou. Nie je to žiadna vec.“
Pozreli na seba so zdvihnutým obočím. Harry vystrúhal grimasu. Roztomilé. Teraz som pre nich totálny blázon.
„Nerozumiete. Hovorím hadím jazykom,“ vysvetlil. „Sandy a ja - jej meno je Sandy - sme sa rozprávali. Nie je to domáci miláčik. Je to priateľka.“
Ak si myslel, že mu vďaka tomu budú lepšie rozumieť, veľmi sa mýlil. „Hadí jazyk!“ zvolal čarodejník a zbledol ešte viac. Čarodejnica si Harryho podozrievavo premeriavala. Bol rád, že im nepovedal, že hady mali videnia.
„Môžeme to dokončiť? Váš had je v bezpečí. Ona. Vrátia vám ju, než odídete.“ Znovu mu zdvihla pravú ruku a umiestnila mu do podpazušia špičku svojho prútika, čo spôsobilo, že cúvol a zachichotal sa spôsobom, ktorý považoval za veľmi nedôstojný.
„Prepáčte,“ povedal a snažil sa viac nesmiať. „To šteklí.“
Zamračila sa a on sa pokúsil znovu necúvnuť, keď umiestnila špičku prútika do jeho podpazušia. Na jeho prekvapenie sa na rúčke začali objavovať čísla.
„Nevedel som, že môžete použiť prútik ako teplomer,“ skonštatoval a snažil sa znieť konverzačne. Stiahla prútik a pozrela sa na čísla, akoby ani nič nepovedal.
„Normálna,“ oznámila druhému doktorovi, ktorý to zapísal dlhým zeleným perom, zrejme pochádzajúceho z papagája. Náhle sa na neho pozrela a povedala, „Myslím, že som vás mala radšej, keď ste boli v bezvedomí.“
„Anderssenová,“ oslovil ju druhý doktor varovným hlasom. Harry sa otočil a znovu sa na ňu pozrel. Keď ju videl takto zblízka, myšlienka zápasila, aby vyplávala z hlbín jeho zmätených spomienok na dva životy. To bolo ono! Náhle vedel, kto to je!
„Nita?“ oslovil ju pokusne. Trhla hlavou a podozrievavo na neho zagánila.
„Ako to, že poznáte moje meno?“ dožadovala sa náhle. Vtedy si uvedomil, že urobil chybu.
„Ehm, poznám Draca. Vášho bratanca.“
Zdala sa byť menej podozrievavá, ale nie priateľskejšia. „Ach áno. Toho, ktorý nevie nič o lojalite k rodine.“
Druhý doktor teraz civel, ale na ňu, nie na Harryho. „Ak vám to nevadí, Anderssenová, ospravedlním sa. Zabudol som na jedno stretnutie,“ dodal, poklopkal po hodinkách a zdvihol obočie. Na moment pozrel na Harryho, akoby bol znepokojený, ale nezabránilo mu to odísť.
Harry sa naježený otočil k nej. „Takže Draco nevie nič o lojalite k rodine len preto, že pomohol odstrániť svojho otca?“
„Prečo iné? A vďaka nemu moja úbohá teta Cissy je tak... chudobná. Odkedy išiel strýko Lucius do väzenia, žije so mnou.“
„Možno by mala požiadať kohokoľvek, kto žije tu, aby prispel do Fondu bohatej a záhaľčivej Narcissy Malofoyovej,“ zavrčal a mávol rukami po honosnej miestnosti. „Na vytvorení tohto miesta sa očividne výdajmi nešetrilo.“
Sčervenela zúrivosťou. „Ako sa opovažujete!“
„Čo?“ odsekol skutočne zarazený. „Oceňujem, že mi niekto otvoril svoj domov a zariadil návštevu doktorov zo Svätého Munga, ale...“
„Toto nie je súkromný dom,“ precedila pomedzi zaťaté zuby. Zostal na ňu civieť.
„Sme na Rokforte?“ Zaujímalo ho, či to nebola starostlivo vytvorená, zriedkakedy používaná miestnosť pre štátnych predstaviteľov. Ukázalo sa, že nebol ďaleko od pravdy.
„Nie. Sme u Svätého Munga.“
Zamračil sa na ňu. „Nie, nie sme. Bol som u Munga a toto rozhodne Mungo nie je.“
„Och, vážne?“ odpovedala a prekrížila ruky, prútik stále v ruke. Zazrela na neho ponad okuliare. „Pozrite sa, ak mi neveríte.“
Pomaly vstal a zvládol sa dostať k dverám; prekvapilo ho, aký ťažký bol gobelín, ktorý musel odtlačiť z cesty. Keď vystrčil hlavu z miestnosti, boli tam rovnaké dlhé vysoké gotické chodby, ktorými prechádzal s Hermionou pri návšteve Svätého Munga. Videl rovnaké ošetrovateľky s čepcami a znudene vyzerajúcich ošetrovateľov, ktorí si išli za svojimi povinnosťami. Obrátil sa späť do miestnosti, rozhliadol sa okolo a potom znovu zízal do chodby, pre prípad, že by to bol portál ako brány na ministerstve mágie. Nakoniec zavrel dvere a vrátil sa do postele.
„Nerozumiem. Prečo je tu toto miesto?“
Rozhodila ruky. „Priniesli vás do ministerskej izby. Nebolo to moje rozhodnutie, ale viete, akí sú ľudia. Harry Potter je v nemocnici, musíme ho zobrať do ministerskej izby...“ opakovala sarkastickým piskľavým hlasom.
Zamračil sa. „Ministerskej...?“
Prevrátila oči. „Minister mágie. Určite ste o ňom počuli?“
Strnulo sa rozhliadal po tom bohatstve. „Takže keď sem príde Fudge, je ubytovaný tu?“
„Presne tak. Je to len vhodné pre...“
„To je nechutné!“ zvolal, zvedavý, či by sa to odvážil urobiť, keby bol v miestnosti iný doktor.
„O čom to hovoríte?“ opýtala sa netrpezlivo.
„Čo tým myslíte, o čom to hovorím? Toto...“ mávol rukami, „... toto je obscénne! Všetky tie hnusné oddelenia a chodby a vstupná hala by potrebovala vymaľovať, alebo aspoň poriadne vyčistiť. Ako mohlo byť toľko peňazí rozhádzaných na miestnosť pre jednu osobu?“
Vytiahla sa a vyzerala byť veľmi pyšná. „Aby ste vedeli, môj strýko za túto miestnosť zaplatil sám. Z operačného rozpočtu nemocnice neboli zobrané žiadne peniaze.“
Harry si spomenul, ako Cornelius Fudge na Svetovom poháre v metlobale hovoril, že Malfoy práve poskytol veľkorysý príspevok Svätému Mungovi. Na toto, pomyslel si a žalúdok sa mu prevracal. Niet divu, že ho Fudge vždy tak bránil, uvedomil si, takmer si želal, aby bol späť v druhom živote, kde sa Fudge nikdy nedostal vyššie ako na inkvizítora. Dokonca ani Barty Crouch, hoci mal mizerný úsudok ohľadne úteku svojho syna z väzenia, by nikdy neschválil niečo takého, pomyslel si a zamračene sa porozhliadal okolo.
„Nebyť môjho strýka, nikdy by som nebola doktorkou!“ pokračovala vehementne. „Keď ma tu nechceli vziať do tréningového programu, on bol ten, kto presvedčil predstavenstvo, aby ma prijali, hoci nie som čarodejník! A od tej doby začali prijímať aj čarodejnice. Ja som bola prvá. Tak tu neseďte, využívajúc moju starostlivosť a nehovorte nič proti môjmu strýkovi! Teraz si ľahnite na brucho!“
Harry na ňu chvíľu zazeral, potom urobil, čo mu povedala. Začala mu na chrbte dávať dolu obväz, na čo sa trhol. Stále to bolo neuveriteľne bolestivé. Aby sa rozptýlil, znovu sa poobzeral po miestnosti. Popravde cítil oveľa viac zhnusenia z Corneliusa Fudgea než z Luciusa Malfoya. Na sekundu na ňu pozrel ponad rameno, otočil sa a položil s hlavu na ruky, spomínajúc na jednu z príležitostí, keď sa v druhom živote stretol s Nitou Anderssenovou...
Bolo to na ďalšom Malfoyovom vianočnom večierku. Harry a Draco boli tretiaci, Jammie prváčka. Na hranie Papierovej naháňačky boli už príliš starí a počas večierkov už neboli obmedzovaní v detských izbách (nie že by tam zostali), ale dostalo sa im varovania, aby nešpehovali konverzácie dospelých. To samozrejme znamenalo, že chceli špehovať toľko dospeláckych konverzácií, koľko bolo možné a pobehovali kvôli tomu po dome.
Nakoniec sa rozhodli zastaviť v hale, skrytí za tromi brneniami stojacimi vo výklenku; odtiaľ mohli vidieť každého, kto na večierok vstupoval. Narcissa Malfoyová vošla do haly krátko potom, ako sa ukryli; vítala svojho brata s manželkou a dcérou, ktorí práve prišli na večierok.
„Nils!“ vítala nadšene staršieho čarodejníka, ktorý sa v tvári pozoruhodne podobal na ňu, jeho platinovo-blonďavé vlasy prechádzali do strieborných. Vyzerala akoby sa ho chystala pobozkať na líce, ale potom sa tomu zámerne vyhla; rovnaký takmer-bozkávací manéver zopakovala s jej štíhlou švagrinou, ktorá bol tiež platinová blondínka. Pozrela na svoju neter, ktorá bola rovnako vysoká, so zlatými vlasmi stiahnutými do pevného uzla a s tvrdými modrými očami za okuliarmi. Mala oblečené dlhé čierne šaty a niesla ťažkú knihu. Narcissa Malfoyová si na rozdiel od nej obliekla zafírovomodré šaty pretkané striebornými niťami, takže iskrila pri každom pohybe. Kriticky si prehliadla neterino oblečenie, ktoré ostro kontrastovalo so sviatočnými ozdobami v hale.
„Ach, Nita. Ty si, ehm, priniesla čítanie. A obliekla si si čiernu. Aké... slávnostné,“ skonštatovala mdlo.
Nina sa uškrnula. „Prepáč, teta Cissy. Nemala som čas pracovať na šatách ako tvoje. Stále som si opakovala. Po novom roku mám skúšky na vrchnú sestru.“
Narcissa sa usmiala, čo Harry vídal zriedka, a objala svoju neter so skutočnou náklonnosťou. „Viem, drahá. Vieš, že sme na teba všetci veľmi hrdí. Vôbec najmladšia vrchná sestra u Svätého Munga! Než sa spamätáš, budeš mať na starosti celý ošetrovateľský tým.“ Nita sa zamračila.
„Ak sa to niekedy stane, okamžite vymením ošetrovateľkám uniformy. Nenávidím čepce,“ zavrčala. „A byť najmladšou vrchnou sestrou sa nevyrovná tomu byť doktorom.“
„No tak, no tak. Ošetrovateľky sú veľmi dôležité, to vieš. A čarodejnice sa nestávajú doktormi, tými sa stávajú čarodejníci. Vieš, akí sme na teba všetci veľmi hrdí, nie? Povedala som Luciusovi, že by si bola hodnotná investícia. V budúcich rokoch plánujem ohľadne toho byť dosť samoľúba,“ dodala a usmiala sa na mladšiu ženu.
Vedľa Harryho zívla znudená Jamie. „Keď odídu,“ zašepkala Harrymu a Dracovi, „pôjdem nájsť dvojčatá a nejakú zábavu.“ Harry vedel, že mala na mysli „zábavu na účet dvojčiat“, ale nevadilo mu to, tak prikývol.
Ale práve keď Narcissa s Anderssenovcami odišla z haly, náhle sa do haly Malfoy Manoru premiestnil vysoký plešivejúci červenovlasý čarodejník s okuliarmi. Jeho habit bol pragmaticky čierny ako Nitin a bolo jasné, že tam nebol na výročný vianočný večierok Malfoyovcov. Harry vedel, že ho už predtým videl, ale nie na večierkoch Malfoyovcov. Hoci Malfoyovci boli blízko, pripomenul si...
Potom si spomenul; bolo to na Svetovom pohári v Španielsku, keď mal desať. Prvýkrát stretol Ginny Weasleyovú a tento vysoký čarodejník bol jej otec. Keď si spomenul, ako zle to stretnutie prebehlo, Harry ustúpil za Draca a Jamie. Zaujímalo ho, či Ron Weasley a jeho bratia povedali svojmu otcovi, že prenasledoval Ginny. Prehltol a usiloval sa prísť na to, ako hodnoverne vysvetliť svoje chovanie ako dokonale neškodné.
Pán Weasley mal vytiahnutý prútik, ale jeho tvár vyzerala prívetivo. Počul hudbu vychádzajúcu zo salónu a zavolal, „Haló! Haló?“ Nepohol sa, ale zdalo sa, že čaká, kým niekto vyjde a prehovorí s ním. Dracova matka sa vrátila do haly, zjavne si udržiavala prehľad o novopríchodzích, aby ich ako hostiteľka mohla privítať. Cieľavedome kráčala do veľkej haly, ruka natiahnutá a povedala, „Veselé Vianoce...“ ale zastavila sa a nemo zízala na najnovšieho hosťa. „Och!“ povedala ľadovo, ovládla sa. „To si ty.“ Keď chcela byť chladná, nikto ju nemohol predčiť.
Harry sa prikrčil, čakal, že pán Weasley ho bude chcieť vidieť; namiesto toho povedal, „Zdravím, Narcissa. Ehm, Veselé Vianoce. Prepáčte, že takto ruším tvoj večierok, ale je dôležité, aby som hovoril s Luciusom.“
Položila ruku na vrecko svojho habitu a Harry si pomyslel, že sa zrejme načahovala pre prútik. Nespúšťala oči z červenovlasého čarodejníka a zavolala, „Lucius! Prosím poď do haly!“ Stále pozerala na pána Weasleyho, v očiach studený oheň, čeľusť zovretá. Za menej ako desať sekúnd vstúpil Dracov otec do haly, temne modrý habit mu víril okolo tela, rysy skrútené v najhlbšej nenávisti pri pohľade na návštevníka.
„Weasley! Čo do pekla tu robíš? Viem, že moja žena nemohla byť tak hlúpa a pozvať ťa! To znamená, že si sa na môj večierok pozval sám. Konečne si zistil, že by skôr zamrzlo peklo, než by si kedy dostal pozvanie?“
Arthur Weasley mu venoval krivý úsmev. „Tiež ťa rád vidím, Lucius. Nie, nie som tu na večierok. Som tu služobne. Mám príkaz na prehliadku.“ Vytiahol z habitu kus pergamenu a predal ho Malfoyovi. Teraz keď vedel, že návšteva pána Weasleyho nebola kvôli nemu, Harry sa cítil odvážnejší, ako vykukoval pod rukou jedného z brnení. Mohol na pergamene vidieť oficiálnu pečať ministerstva mágie. „Takže,“ hovoril pán Weasley, „ak nám láskavo poskytneš plnú spoluprácu...“
O chvíľu neskôr bolo evidentné, čo myslel tými „nám“; Harry spoznal Franka a Gemmu Longottomovcov, ktorí sa náhle premiestnili do haly s dvojitým tresknutím. Postavili sa pánovi Weasleymu po boku. Draco náhle bolestivo zovrel Harryho ruku a zašepkal mu do ucha, „Longbottomovi rodičia!“
Harry bez slova prikývol. Vedel veľmi dobre, kto boli. Pozrel na Jamie vedľa seba, ktorá nahnevane hľadela na Longbottomovcov a možno si tak ako on spomínala na to, keď prišli odviesť Remusa Lupina. Harry a Jamie o tom Dracovi nepovedali, bolo to príliš bolestivé.
Prútiky Longbottomovcov mierili na Luciusa a Narcissu, Dracova matka bola bledá od hnevu.
„Vypadnite!“ zajačala. „Vypadnite z môjho domu!“ Vytiahla prútik a držala ho trasúcou sa rukou. Longbottomovci stuhli, pripravení na akciu. Harry cítil, akoby nemohol dýchať.
„Teta Cissy!“ vykríkla Nita Anderssenová prekvapene, keď sa vrátila do haly, jasne počula tetin výkrik. „Čo sa to...?“
Ale jej otázka bola pohltená zúrivou hádkou medzi Malfoyovcami, Longbottomovcami a pánom Weasleym. Harry sa pozrel na Dracovu sesternicu Nitu, prekvapivo sa pozerala späť. Prešla krajom k brneniam a s úškľabkom nazrela do priestoru za nimi.
„Tak,“ povedala zľahka. „Čo máte vy všetci v pláne?“
Draco na ňu zasyčal, aby bola ticho a ona spiklenecky prikývla, zatiaľ čo sledovala scénu pred nimi.
„To sú aurori?“ spýtala sa potichu a kývla k trom votrelcom, ktorí jej zdá sa nevenovali viac pozornosti než Malfoyovci.
„Nie všetci,“ vysvetlil jej Draco potichu. „Ten ryšavý blbec je Weasleyho tatko.“
„Myslíš Percyho Weasleyho? Rokfortského primusa?“
„Né. No vlastne... primusa Percyho Weasleyho tiež. Viac ako smola. Ale nemyslel som jeho, ale Rona Weasleyho. V našom ročníku. Nazvať ho neznesiteľným blbcom by bola urážkou všetkých neznesiteľných blbcov.“
Zamračila sa a pozrela na pána Weasleyho, Harry ju mohol vidieť z profilu. V tvári mala vyrytý mimoriadny odpor.
„Poznám Weasleyovcov. Neverila by som nikomu z nich ani nos medzi očami. Dúfam, že mu strýko Lucius a teta Cissy dajú čo preto za to, že im narušil večierok.“ Hlas sa jej mierne triasol. „Hej, ohľadom Weasleyovcov to cítime rovnako.“ súhlasil Draco. „No, okrem Harryho, ktorý našiel naľúbenie v ich malej sestre. Vždy uteká za ňou...“
Harry plesol Draca po ruke. „Sklapni, ty!“ zasyčal. Nita zúžila oči, ako sa obrátila k Harrymu. Zdalo sa, že chce niečo povedať, keď sa náhle vo vchode haly objavila Harryho elegantne oblečená matka a nevlastný otec, čím prerušili spor medzi Malfoyovcami a ich nezvanými hosťami.
„Lucius! Narcissa!“ povedala Lily Evansová jasným zvučným hlasom, ktorý jej vždy zaistil pozornosť študentov na elixíroch. „Čo sa to tu deje?“ Jej dlhé červené vlasy boli prepletené zlatými retiazkami, ktoré padali z jednoduchej zlatej čelenky a iskrili vo svetle sviečok, jej habit bol z tmavozeleného brokátu.
„Lily,“ prehovoril pomaly jej manžel, „nemyslíš, že by sme mali nechať...“
„Čo si ja myslím je, že musím mojim bývalým kolegom prehovoriť do duše!“ odsekla Harryho matka ostro a prebodla Longbottomovcov pohľadom ostrým ako dýka.
Lucius Malfoy rozhodne nevyzeral, že by chcel, aby za neho jeho bitky bojovala žena. „No tak, Lily. Toto je môj dom...“
„Prosím, Lucius.“ Zagánila na Longbottomovcov. „Považuj to za môj vianočný darček tebe, Narcisse a Dracovi,“ povedala so škrípajúcimi zubami. Severus Snape sa ponáhľal dopredu, než mohli Malfoyovci zmeniť názor. (Nikto si nevšimol, že Nita sa pripojila k mladším deťom v ich úkryte.) Jeho svetlozelený zamatový habit za ním vial, keď vyhnal Malfoyovcov z haly, cez plece sa obzrel na manželku a strelil nenávistný letmý pohľad na aurorov obklopujúcich pána Weasleyho.
„Tak, kto je to?“ zašepkala Dracovi Nita.
„Naša mama,“ odpovedala Jamie mäkko. Nita prikývla. „Správne. Vyzeráš ako ona. Okrem farby vlasov.“
Jamie stisla pery do tenkej linky. „Náš otec mal tmavé vlasy.“ Jej odpoveď bola takmer nepočuteľná a jej veľké zelené oči sa leskli slzami, jej obvyklá reakcia na zmienku o otcovi, ktorého nikdy nepoznala.
„Čo do pekla si myslíte, že robíte?“ spýtala sa Lily Evansová Longbottomovcom a pánovi Weasleymu. „Zajtra sú Vianoce! Viete, že v tento deň majú Lucius a Narcissa ich výročný večierok! A napriek tomu sem prídete, s vaším príkazom...“
Frank Longbottom zdvihol bradu. „Nechápem, prečo by sme mali ukazovať akékoľvek ohľady pre sympatizantov Veď-vieš-koho.“
Harryho matka rozhodila rukami. „Ja nie som sympatizant, ty tupec! Ako by som mohla byť!“ Nepripomenula mu, ako zomrel jej prvý manžel a z výrazu jeho tváre bolo jasné, že nemusela. „Ale vďaka spôsobu, akým ty a veľa ďalších aurorov robia svoju prácu, je obrovské množstvo ľudí, ktorí sú kdesi uprostred, nesympatizujú s Voldemortom, ale ani s ministerstvom. A môžem sa diviť, prečo to tak je? Možno kvôli útokom počas vianočných večierkov?“ povedala pánovi Weasleymu, ktorého uši začali červenieť. Otočila sa k Longbottomovcom. „Odvliecť vlkolaka, ktorý bol tiež náhodou človek, uprostred noci z domu, kde bol vítaným hosťom? Z domu, kde spali moje deti, ktoré ho zbožňujú? Viete, aké ťažké ráno bolo vysvetliť mojim dvom najmladším deťom, čo sa stalo s Remusom? Chystal sa ich vziať do Šikmej uličky. Tešili sa na to veky. Ale vy...!“ vykríkla, pre zúrivosť do svojich slov nemohla dať viac emócií.
Preskakovala pohľadom medzi všetkými tromi, ktorí sa zjavne cítili nepohodlne. „Môžem vám pripomenúť,“ povedala, bezprostredná hrozba úplne jasná, „že môj manžel a ja učíme vaše deti?“ Pozrela na pána Weasleyho. „Verím, že učím päť tvojich, Arthur. Jeden z nich dúfa, že si bude viesť dobre pri svojich MLOKoch a dva z nich majú koncom letného semestra skladať ich VČÚ.“ Otočila sa k Longbottomovcom. „A vy. Učím dvoch z vašich troch synov a verím, že tretí príde na Rokfort za rok alebo dva. Máte pocit, že je múdre si takto popudiť dvoch profesorov svojich detí?“
Harry si pomyslel, že popudená bola hlavne jeho matka, nie otčím, ale ani jeden z ich štvorice za brnením sa neodvážil čo len zašepkať.
„Odíďte.“ povedala Lily Evansová trojici, jej hlas sa odrážal od tvrdej vápencovej podlahy a stien. Arthur Weasley sa otočil na aurorov a prikývol.
„Choďte. Na chvíľku sa porozprávam s Lily a pripojím sa k vám späť v kancelárii.“
Longbottomovci váhali, ale pán Weasley sa na nich znovu pozrel s nadvihnutým obočím, čím na nich použil prekvapujúci vplyv. Premiestnili sa s dvojitým prásk a Arthur Weasley sa otočil k Harryho matke.
„Je... dobré ťa znovu vidieť, Lily. Je to už nejaký čas,“ povedal potichu. Zdala sa zaskočená jeho nedostatkom hnevu voči nej, ale napriek tomu prikývla.
„Myslím, že posledný krát to bolo, keď som so Samom prišla do tej dediny, kde...“
„Áno,“ odpovedal a s odkašľaním ju prerušil. Vyzeral nevysloviteľne smutne. Vedľa seba Harry začul, ako Nita vydala skeptické odfrknutie a zamračený na ňu pozrel. Stále zazerala na pána Weasleyho. Otočil sa späť, aby sa pozrel na matku a zdalo sa mu, že trochu ľutuje spôsob, akým hovorila s pánom Weasleym a jej tvár zmäkla.
„Ako sa má Bill? Počula som, že je na ministerstve.“
Arthur Weasley prikývol. „Áno. Preprava. Sťažuje sa, že je to len vypĺňanie formulárov... vieš, pokuty za premiestňovanie sa bez licencie, urovnať veci, keď sa rozštiepia, to všetko. Ale bezpochyby bez neho nemohli fungovať, so všetkým tým nedostatkom pracovných síl a tak.“ Lily Evansová ponuro prikývla. „Vieš,“ dodala, „bol... bol dosť zlomený... myslím... keď James...“
Zdvihla hlavu, akoby sa snažila byť odvážna. „Poslal mi milý list.“
Arthur prikývol. „Vtedy bol len druhý mesiac primusom. Celé leto hovoril, že ak by mohol byť len spola taký dobrý primus ako James Potter, bol by druhý najlepší, akého Rokfort kedy mal.“ Harry mal pocit, že videl matku rýchlo si chrbtom ruky prejsť pod očami. Bolo to veľmi rýchle, potom znovu stála a dôstojne hovorila s Arthurom Weasleym.
„Vždy sme vedeli, že Bill by bol dobrý. A Charlie. Je príjemné mať ho v učiteľskom zbore. S ním si Harry a Draco starostlivosť o zázračné tvory užívajú.“
Arthur prikývol. „Boli sme radi, že je bližšie domova. Rumunsko bolo tak ďaleko.“ Odkašľal si a veľmi vážne sa na ňu zadíval. „Mrzí ma, ak sa zdá, že tí z nás, čo pracujú pre ministerstvo, niekedy prekračujú hranice, Lily. Želám si, aby si mohla vidieť Luciusa Malfoya tak, ako ja...“
Harry vedel, že ho tak videla. Otvorila ústa, akoby presne to chcela povedať, ale potom ich znovu rýchlo zavrela a prehltla; možno nepovažovala za múdre vysloviť to práve v dome Luciusa Malfoya. „Len si myslím... myslím, že ministerstvo by malo venovať trochu pozornosti svojmu verejnému obrazu. Niekto musí zvážiť, ako podobné veci vyzerajú, Arthur. Razia na Štedrý deň, počas veľkého večierku? To z väčšiny ľudí neurobí dychtivých podporovateľov ministerstva, nie? Mám na mysli... je tu Draco. A Narcissina neter. A moje štyri deti. A dcéra Parkinsonovcov, a Nottovci. Myslíš, že chceme, aby toto naše deti videli? Videli ako spolu dospelí nevychádzajú, ako sa snažíme navzájom zaskočiť a plížime sa okolo a...“ zdalo sa, že má náhle problém dýchať, ruku si položila na hruď a Harry jasne videl slzy stekajúce jej po tvári.
Arthur Weasley znepokojený pokročil dopredu. „Si v poriadku, Lily? Vyzeráš byť trochu... vystresovaná.“
Pozrela na neho lesklými očami. „Nemáš predstavu,“ povzdychla si zhlboka. „Prosím, Arthur. Vráť sa pozajtra.“
Potľapkal ju po ruke. „Samozrejme. Máš pravdu, máš pravdu. Nemal som počúvať Franka. 'Prekvap ho,' hovoril. 'Nemôžem sa dočkať, aby som videl ten pohľad na jeho tvári,' povedal. Pán Weasley sa zaškľabil. „Ja by som počkal.“
Zdvihla obočie. „A teraz počkáš. Ale Arthur...“
„Čo?“
„J-ja som nemyslela vážne, že by som hrozila tvoje deti. Predtým. To len... odkedy som sa vydala za Severusa, Frank a Gemma boli takí nemožní...“
Usmial sa na ňu. „Vieš, akí sú, keď ide o Slizolinčanov. A nehovorím, že ich mám bohvieako rád. Tak sa stalo, keďže Neville a Ron sú najlepší kamaráti, vidíme ich ďaleko viac, ako by sme radi.“ Lily sa na neho smutne pozrela.
„Úprimnú sústrasť,“ povedala, potom sa začala usmievať. Ticho jej úsmev vrátil.
„Ach, dobre. Vieš, ako to je. Tvárime sa milo kvôli deťom.“
Prikývla. „Potom to poznáš.“ Nechala ho o tom chvíľu rozmýšľať, kým mu na tvári svitlo porozumenie. Teraz vedel, ako sa cítila ohľadne Malfoyovcov.
„Ach, och, chápem, chápem. Áno. Samozrejme.“
Dala mu ruku na rameno a jemne povedala. „Šťastné Vianoce, Arthur. A Molly tiež. A pozdrav odo mňa Billa.“
„Šťastné Vianoce, Lily,“ odpovedal s malým úsmevom, než sa odmiestnil.
Harry si položil pravé líce na predlaktie a pokúšal sa spomenúť si, prečo to bol jediný vianočný večierok, kde Nitu videl. Nejasne si spomínal na Dracovho strýka Nilsa, ako v skorších rokoch hovoril, že bola znovu sama doma, opakovala si, a v neskorších rokoch že dobrovoľne pracovala cez sviatky. Tiež si pamätal, že keď ju rodičia pritiahli na večierok, ktorý si pamätal, priniesla si so sebou knihu. (Hoci sa z opakovania nechala vyrušiť dianím v hale.)
Harry uvažoval nad tým, čo si pamätal; v druhom živote sa tiež zaujímala o magickú medicínu, ale v tom živote nemala príležitosť študovať na doktora, len na ošetrovateľku. To preto, že Voldemort nikdy nepadol?
Ako pracovala, trhol sebou. „Nemôžete len... viete, urobiť nejaké zariekanie alebo kúzlo alebo niečo také na vyriešenie problému?“ precedil pomedzi škrípajúce zuby.
„Hm! Nechcite, aby som začala. Clancy je môj nadriadený,“ povedala zahorknuto a pokračovala v práci. „On rozhodol o vašej liečbe, musím nasledovať jeho príkazy.“
Ako pracovala na jeho chrbte, zišla mu na um odporná myšlienka. „Nevedel som, že doktori robia prácu sestier,“ zahlásil. Mierne otočil hlavu; podľa očí zúrila. Úspešne ju naštval. Nepozeral na ošetrovateľky zvrchu, madam Pomfreyovú mal veľmi rád. Ale vedel, aký bol jej názor.
„Toto nie je práca pre ošetrovateľku. Neverila by som s týmto žiadnej z nich.“ Znovu so sebou trhol a uvažoval, či by im neverila, že mu spôsobia dosť bolesti.
„Viete, keby Voldemort nepadol, pravdepodobne by ste boli len nízko postavenou ošetrovateľkou,“ odvážil sa poukázať. Stuhla, ale pokračovala v práci a znovu zakrývala jeho chrbát obväzmi.
„Môj strýko by...“
„Váš strýko by zabil viac ľudí, keby mal šancu!“ odsekol nahnevane, prevrátil sa a posadil, nadšený, že skončila. Ako ho mohla stále brániť? Dokonca ani Draco Malfoy to nerobil.
„Nikoho nezabil,“ odpovedala, prekrížila ruky, zatiaľ čo stále držala prútik.
„Nie, sám si nezašpinil ruky. Ale nariadil zabiť rodinu Clearwaterovcov. To je jeho vina.“
Bola ticho, civela na bod nad jeho hlavou. Nakoniec sa znovu stretla s jeho očami. „Fajn. To uznávam. To bolo zlé. Ale poslať ho za to do väzenia by mal byť dostačujúci trest. Nebol dôvod, aby moja teta trpela núdzou. Zaslúži si tie peniaze oveľa viac ako...“
„Percy Weasley? O tom neviem. Och, nepochybujem, že by mal radšej späť svoju snúbenicu, než tie peniaze, ale myslím, že je dokonale racionálne vziať peniaze a dať mu ich, keďže váš strýko mu vzal jeho budúcu manželku a... nuž, jeho budúcnosť. Vaša drahocenná teta Cissy nikdy nepohla ani prstom, aby ho zastavila alebo skúsila zastaviť, takže nechápem, prečo by si zaslúžila žiť ako prasa v žite.“
„Zastaviť ho!“ vykríkla. „Ako jej mizerný syn! Zistíte, že ona je lojálnejšia než henten! Pochybujem, že by ste tomu rozumeli,“ dodala zahorknuto.
Prenikavo sa na ňu zadíval. „Som lojálny k tým, ktorí si to zaslúžia. Lojalita mi kedysi zachránila život aj životy troch ďalších ľudí.“ Spomenul si, ako rád videl Fénixa lietajúceho v Tajomnej komnate, a počul fénixovu pieseň...
„Ako potom vysvetlíte, že ste lojálny k Weasleyovcom?“ spýtala sa roztrpčene, ako keby v tom bol rozpor. Harry bol zvedavý, či jej Draco hovoril o prvom stretnutí v Rokfortskom exprese, keď Harrymu ponúkol ruku, len aby bol odmietnutý. „Sú prakticky vašou adoptívnou rodinou, rozumiem. Nie divu, že obhajujete to, že Percy Weasley dostal peniaze mojej tety. Keby ste len vedeli, čo Weasleyovci naozaj sú...“
„Čo? Čo sú?“ dožadoval sa. Draco Malfoy a jeho otec ju museli kŕmiť antiweasleyovskou propagandou roky predtým, ako sa Draco začal vídať s Ginny, pomyslel si.
Jej tvár sčervenela. Neodpovedala, ale otočila sa na opätku a kráčala k dverám. Keď ich otvorila, prekvapená zastala; stáli tam štyria ľudia pripravení vstúpiť. Ron a Hermiona stáli a neohrabane sa na ňu dívali, Ginny a Draco Malfoy vedľa nich. Malfoy sa zdal byť prekvapený, že sesternicu vidí.
„Nita!“ vykríkol.
Zagánila na neho, potom na Rona a Giny, než sa popri nich pretlačila z miestnosti. Všetci sa otočili a chvíľu za ňou pozerali, potom kolektívne pokrčili ramenami a vstúpili do miestnosti. Rýchlo na ňu zabudli, keď s otvorenými ústami pozerali po opulentnej miestnosti. Kupodivo namiesto spochybňovania primeranosti tejto izby, Hermiona sa spamätala ako prvá.
„Harry!“ vykríkla, vrhla sa na neho a hodila ruky okolo jeho chrbta, aby ho objala. Harry netušil, odkiaľ vyšiel jeho zúfalý výkrik; nezdalo sa mu, že by to bolo z jeho hrdla. Odtiahla sa so skľúčeným výrazom.
„Prepáč... prepáč, Hermiona,“ povedal, keď sa mu vrátila schopnosť rozprávať; „ale... toto nie je dobrý čas, aby sa ktokoľvek dotýkal môjho chrbta...“
„Prečo?“ spýtal sa škeriaci sa Ron a naťahoval sa, akoby Harryho chcel tvrdo potľapkať. Zastavil ruku len pár centimetrov od cieľa, keď sa na neho Harry zle zadíval. Ron sa zasmial. „Vieš, že som to nechcel urobiť...“
„Hej, pretože viem, že odtiaľto chceš odísť živý,“ odpovedal a tiež sa prinútil k smiechu.
„Ron!“ hubovala ho Hermiona. „To nie je vtipné!“
Harry sa pozrel na Ginny a Draca. „Čaute,“ privítal ich rýchlo. Ginny prehltla a pozrela na neho, oči široké; videl, že sa chvela. Draco Malfoy sa tváril trochu nepohodlne. Harry mu kývol.
„Draco.“ Prinútil sa použiť krstné meno. Pamätal si zúrivosť na jeho tvári, keď vyhodil do vzduchu ohnivú guľu, ktorá by ho zabila; a potom preklial Fleur...
„Harry,“ odpovedal Draco za chvíľu. Možno to bolo preto, že ho Ginny strčila lakťom, aby ho prinútila hovoriť, napadlo Harryho.
„Vďaka,“ povedal mu. Malfoy sa na neho zamračil.
„Za čo?“
„Zachránil si mi život.“
Draco sa zarazil. „Počítam, že sme si kvit.“ Zúžil oči. „Počkaj... ako to vieš? Kto ti to povedal?“
Harry pokrčil ramenami. „Videl som ťa.“
„Videl?“
Pozrel na Ginny. „Bolo pre nich také ťažké oživiť ma, pretože som tam tak úplne nebol. Nie celý. Použil som techniku na blokovanie bolesti, keď akoby plávam nad vlastným telom, schopný vidieť všetko, čo sa deje okolo mňa.“
Na Malfoyovej tvári sa zjavilo pochopenie. „Och,“ vyrazil zo seba. Ginny viackrát otvorila a zatvorila ústa, než prehovorila.
„Takže preto s-si...“
„Prepáč,“ povedal jej jemne. „Tak trochu som mal dojem, že... že si si myslela, že som bol mŕtvy. Nechcel som ťa vydesiť... nikoho.“ Chystal sa povedať „vydesiť ťa“ a v poslednom okamžiku to zmenil.
Zašepkala, „Som tak rada, že si v poriadku.“
Draco Malfoy jej dal ruku okolo ramien, pritiahol si ju tesne k sebe a pobozkal ju na čelo. Smutne sa na neho pozrela a Harryho zaujímalo, čo k nemu cítila; zdala sa byť veľmi znepokojená a úprimne, nevinil ju. Malfoy sa náhle zdal byť emocionálne nestabilný. Znovu sa otočil k Harrymu, hlas mu zlyhával. „Musím ti tiež poďakovať, Harry.“
„Za čo?“
„Za záchranu Ginny,“ odpovedal a znovu mu pozrel do očí. Teraz Harry porozumel; Malfoy necítil náhlu potrebu byť milý na Harryho Pottera, alebo mu oplatiť za záchranu pred obrovskými pavúkmi v Zakázanom lese. Zabránil Fleur mrštiť ohnivú guľu na neho, pretože zachránil Ginny pred rovnakým osudom.
„Ako... ako je na tom Fleur?“ spýtal sa Harry, aby zmenil subjekt. Jeho štyria návštevníci sa na seba neisto pozreli; zdalo sa, že mimoriadne nepohodlne sa cítil Draco Malfoy. Nakoniec mu to objasnila Hermiona.
„Och, Harry... je na tom zle. Je v izbe hore v oddelení mentálnych porúch... vo vypolstrovanej cele. Len sedí v rohu a húpe sa. Tá... bolesť z kliatby Hara Kiri... bola na ňu priveľa...“ Nervózne pozrela na Malfoya, potom sa odvrátila.
Harry sa zamračil. „Takže... jednorazové prekliatie na ňu... malo rovnaký efekt ako keď bol na Longbottomovcov po dlhšiu domu uvalený Cruciatus? Ste si istí, že nie je v šoku? Možno sa z toho dostane.“
„To by bolo pekné, ale doteraz sa poškodenie zdá byť permanentné,“ odpovedala ticho. „Vieš, najskôr som si myslela, že Malfoy to tej kliatby len vložil príliš veľa sily. A potom tam je...“
„... tam je Kúzlo poslušnosti...“ dokončil za ňu Harry.
Prikývla. „Zvýšilo jeho silu. A k tomu všetkému...“ Skúsla si peru a pozrela dolu; zdala sa byť trochu zelená. Chvíľu čakal, ale nie pridlho.
„Čo?“
Nakoniec prehovorila Ginny. „Fleur je tehotná.“
Harrymu poklesla čeľusť. „Čo?“
Malfoy nakoniec prehovoril, veľmi mechanicky, akoby sa usiloval udržať hlas zbavený emócií. „Keď tú kliatbu na mňa použil môj otec, nerobil to v situácii medzi životom a smrťou. Nebol celkom vybudený. Nebolo to také silné. A dokonca aj keď som... som to kúzlo sám použil, v iných obdobiach, nebol som tak... tak...“ Jeho sebakontrola sa zrútila a vyzeral horšie, ako ho Harry kedy v tomto živote videl, takmer tak zle ako Draco trúchliaci v druhom živote za Jamie. Náhle Harry pochopil.
„Správne,“ povedal zľahka. „A zatiaľ čo ty si si predstavoval, že vykuchávaš sám seba, čo je samo dosť hrozné, nepredstavoval si si, že sa rozrezávaš a odstraňuješ si z maternice vlastné dieťa...“ Harry sťažka prehltol. „Niet divu, že ju to premohlo,“ zašepkal.
„A niet divu, že sa takto ukázala u Spinnetovcov,“ povedala potichu Hermiona, prehltla, vyzeralo to, akoby nechcela ani pomyslieť na to, čo si Fleur predstavovala, keď ju Draco preklial. „To tiež poskytlo ďalšie vysvetlenie, prečo bola tak mocná. Keď čarodejnica čaká dieťa... na chvíľu to zväčšuje jej magickú silu. Sila najskôr rastie, potom sa zmenšuje, ako sa blíži dátum pôrodu. Fleur je asi v dvadsiatom týždni, podľa doktorov. Takže približne v polovici, takže bola vo svojom najsilnejšom období. To jej trochu pomohlo. Doktori hovoria, že fyzicky je v poriadku, aj dieťa. No, povedala by som, že od krku nadol je v poriadku...“
„Ale jej myseľ...?“ pobádal ju Harry. Hermiona potriasla hlavou. „Je preč. Tu a tam povie nejaké slovo po francúzsky, ale nedáva to zmysel. Nikto sa jej nemôže dotknúť. Bolo to... ako keby to jednoducho bolo na ňu príliš mnoho, aby to zniesla.“
Harry videl, že Draco má pod očami tmavé kruhy; nikdy ho nevidel tak zasiahnutého niečím, čo urobil. Obvykle na tvári nosil fasádu absolútnej spokojnosti so sebou samým, bez ohľadu na to, čo urobil, bez ohľadu na výsledok. S tým sa teraz ani neobťažoval. Odpor k sebe z neho priamo vyžaroval, a Harry nebol schopný povedať čokoľvek kritické.
„Draco nevedel, že bola tehotná,“ povedal Hermione. „On... on to myslel dobre.“
Blondiak náhle zdvihol hlavu, podozrievavo sa pozrel na Harryho, akoby hľadal na Harryho znamenie sarkazmu, ale žiadne nenašiel. „To nemení nič na tom, čo som urobil,“ povedal na Harryho prekvapenie potichu.
„Nie,“ súhlasil. „To je pravda.“ Hádať sa s ním nemohol. Premýšľal o Hermioniných slovách ohľadom Fleurinho tehotenstva. „Hermiona... dvadsať týždňov dozadu, to by bol stred apríla, približne. To bolo... to bolo potom, čo som videl Rogera a Aliciu v rokvillskej škole.“
Ron sa zamračil. „Čo?“
Harry prižmúril oči. „Plížil sa s Aliciou v marci. Možno ajpredtým, ale videl som ich v marci. Fleur neotehotnela do polovice apríla. Musel sa vídať s obomi naraz. A potom sme všetci koncom júla dostali pozvánky na svadbu, keď Fleur bola asi v šestnástom týždni. V tom čase by ste čakali, že svadbu oznámia Roger a Fleur, nie Roger a Alicia, nie? Mám na mysli, ak sa vídal s dvomi dievčatami a musel si vybrať, ktorú si vziať, mysleli by ste si, že si vyberie tú, čo nosí jeho dieťa.“
Spomenul si, ako sa choval Roger Davies, keď Fleur zaútočila. Chránil ju. Musel vedieť, že bola tehotná. A povedal Alicii, že Fleur išla po nej. Hermiona sa mýlila, Fleur nemala spor s Rogerom. Chcela dostať z cesty Aliciu.
Vzhliadol na všetkých. „Myslel som si, že Alicia sa vydávala za Rogera, pretože sa vyhrážal jej alebo jej rodine. Teraz si tým nie som istý.“
Ginny sa zamračila. „Nemyslíš si, že Alicia sa vyhráža Rogerovi, že nie? A preto nemohol byť s Fleur?“
Harry potriasol hlavou. „Nie. Stále si myslím, že niekto sa vyhráža Alicii alebo jej rodine, a preto sa vydala za Rogera. Ale nemyslím, že to je Roger. Zdá sa, že mu stále veľmi záleží na Fleur. Myslím, že môže dokonca vedieť, že nosí jeho dieťa. Verím, že rovnaká osoba, ktorá sa vyhráža Alicii sa vyhráža aj Rogerovi.“ Všetci štyria na neho ohromení pozerala. „Myslím, že niekto manipuluje Aliciou aj Rogerom, a Fleur sa chytila uprostred. Z nejakého dôvodu chcú, aby sa Roger a Alicia zobrali a nestarajú sa o to, čo Roger a Alicia chcú. Otázka je... kto?“
„A prečo?“ spýtal sa Ron zlovestne. Naširoko otvoril oči a udrel sa do čela. „Takmer som zabudol! Počul som, o čom sa Roger a Alicia rozprávali!“
Harry na to tiež zabudol. „Čo si počul?“ spýtal sa ustarane.
Ron bol zachmúrený. „Môže to niečo vysvetliť. Roger a Alicia... no, budú pracovať na zvolení jej otca do parlamentu.“
Harry sa na neho neprítomne zadíval. „Hej, viem. Už mi to vysvetlila. To si mi chcel povedať?“
Hermiona Rona spakruky ťapla. „To nebola tá dôležitá časť, Ron. Nepamätáš, čo ešte si mi hovoril? O tom psovi?“
Ron sa zamračil. „Hej, ale tej časti som nerozumel. Povedali, že hneď ako bude jej otec zvolený, budú potrebovať dostať z cesty už len psa a jej otec by mohol mať čistú cestu. A teba to rozrušilo. Ale... nechápem prečo. Čo také dôležité na odstránení psa** z cesty?“
Prevrátila očami. „Neuvedomila som si, že si nevedel, o čom skutočne hovorili, Ron. Pes je osoba. Alebo teda dve osoby. Je väčšinový pes a menšinový pes. Pes je osoba v strane, ktorá má na starosti, aby všetci rôzni ľudia v strane volili rovnako. Alebo sa o to snaží. Pes je mocná, dôležitá osoba. Normálne novozvolený poslanec parlamentu nemá šancu mať moc alebo vplyv. Ale ak plánujú zbaviť sa ľudí, ktorí už majú moc a vplyv, bolo by to iné. Hoci si myslím, že by sa museli zbaviť viac ako len súčasných psov. Existujú tam pravdepodobne aj iní ľudia, ktorí by boli ďalší na rade, ak by bola pozícia psa uvoľnená.“
Harry sa zamračil. „Čo znamená, že by v nebezpečenstve mohlo byť viac ľudí. Takže. Niekto zariadil, aby Roger opustil Fleur a začal sa vídať s Aliciou, ale on sa nepodrobil v presnom slova zmysle. A hoci sa spočiatku zdala byť pod vplyvom kúzla alebo elixíru, zrejme hneď ako zistila, že cieľom bolo dosiahnuť zvolenie a mocenský vzostup jej otca, rozhodla sa s tým nebojovať. Takže Alicia nie je tak nevinná, ako sa môže zdať. Alebo sa jej skutočne vyhrážali, takže sa otcovi neodvážila povedať, že ak zvíťazí, mohlo by to byť vďaka niečomu ilegálnemu, čo s Rogerom urobili. Ak s tým Roger a Alicia súhlasili, pretože boli ohrození, keď o tom premýšľaš, Fleur je tá, ktorá sa mýlila.“ Nedodal, že ďalší, kto sa mýlil, bol Draco Malfoy, keď na ňu vrhol kliatbu Hara Kiri.
Na chvíľu všetci stíchli. Harry videl, že Ginny a Draco sa k sebe túlili, a pre tentokrát mu to nevadilo. Mohol vidieť, že Malfoy bol vo vnútri rozorvaný tým, čo urobil. Rozvíja sa v ňom svedomie, pomyslel si. To by som nečakal.
Keď sa nemotorné ticho natiahlo nepohodlne dlho, Harry potichu povedal, „Draco, uplynulé dva roky mi ľudia hovorili, že Cedricova smrť nebola moja vina. Aj tak sa asi navždy budem cítiť zodpovedný.“
Skrivil ústa. „Áno, ale ty si ho nepreklial. A bez ohľadu na to, čo som v živote urobil, do dneška som nezaútočil na tehotnú ženu.“ Harry vystrúhal grimasu; toto potrvá. Rozhodol sa netlačiť.
„Tvoja sesternica Nita je jedným z mojich doktorov. Hovorí, že tvoja mama býva u nej.“ Draco prikývol.
„Viem. Že ma zaprela, neznamená, že necítim potrebu vedieť, kde je.“
„Nita má na teba dosť pifku. A na Weasleyovcov tiež.“
Malfoy pokrčil ramenami. „Čo myslíš, že pri dospievaní počúvala? Strýko Nils bol na škole s vaším otcom, to vieš,“ povedal, kývol na Rona s Ginny, „a moja mama bola pár ročníkov pred vaším najstarším bratom. A potom tam bol môj otec a ten váš; tam nebola žiadna láska. Je veľa dôvodov, aby ma považovala za odrodilca,“ dodal a pevnejšie uchopil Ginny.
„Kedy začala chodiť na Rokfort?“ spýtal sa Harry.
Draco pokrútil hlavou. „Nechodila na Rokfort. Na Durmstrang.“ Takže v tomto živote je to rovnaké, uvažoval Harry. „Moja teda je Švédka, pracuje pre ich ministerstvo mágie na oddelení čarodejníckych hier a športov. So strýkom Nilsom žije väčšinu roku v Kopparbergu; jej najväčšou úlohou je organizovať výročný závod na metlách z Kopparbergu do Arjeplogu. Koná sa vždy na Silvestra. Otec sa ma tam v piatom ročníku chystal vziať, ako odmenu za...“ Prehltol. „Potom, čo som dostal znamenie. Diváci všetci vyrazia do Kopparbergu, potom sa premiestnia do Arjeplogu granulovať preživším. Musel počkať, kým sa naučím premiestňovať, aby ma mohol vziať.“
Hermiona sa zamračila. „Preživším?“
„Závod ide cez dračiu rezerváciu,“ vysvetlil jej Harry. „Trofej vyzerá ako švédsky tuponosý.“ Pamätal si, ako s Dracom ako najlepší priatelia hovorili o dni, keď sa budú môcť premiestňovať, aby mohli ísť na závod. Harry sa snažil nesmiať nad spôsobom, akým sa Hermiona otriasla; pokiaľ existovala vec, ktorú mala radšej ešte menej ako lietanie, boli to zrejme draci. Spomenul si na spôsob, akým si zakrývala tvár, keď sa o neho bála počas prvej úlohy Trojčarodejníckeho turnaju. A rozhodne bola rada, keď naposledy videla nórskeho ostnáča Norberta.
„Takže, ty hovoríš švédsky?“ spýtal sa náhle Draca, keď si spomenul, že v druhom živote švédčinu len predstieral.
„Ale kde. Hoci matka hej. Na závod v lietaní som sa nikdy nedostal a v Švédsku na návšteve som inak bol len dvakrát. Obvykle na prázdniny chodili oni k nám. A niekoľko rokov Nita zostávala na Vianoce a Veľkú noc na Durmstrangu. Sotva som ju videl. Hoci mama navštevovala brata dosť často. S Nitou si bola veľmi blízka, zaobchádzala s ňou ako s malou sestrou. Vekovo si nie sú tak vzdialené, asi ako matka a strýko Nils. To ona...“
„...prehovorila tvojho otca, aby presvedčil miestnych ľudí, nech vezmú Nitu do doktorského výcviku. Viem, povedala mi to.“ Uvažoval, že poukáže na to, že Lucius Malfoy zaplatil aj za veľkolepú miestnosť, v ktorej boli, ale zastavil sa. Hermiona by spustila oveľa horšiu tirádu ako on, ak by o tom vedela. Nastalo trápne ticho.
„V každom prípade,“ ozval sa náhle Ron a vytiahol spoza chrbta tašku. „Priniesol som ti pár vecí.“ Začal z tašky vyberať veci a klásť ich na posteľ. „Metlobal v priebehu vekov, Lietanie s Kanónmi a tvoj všehľad, takže si znovu môžeš pozrieť zápas Kanónov a Harpyí, ak chceš. A Hermiona myslela, že by si mohol chcieť tvoju knihu MLOKov,“ dodal, s letným pohľadom na Hermionu, aby videl, či si všimla humor v jeho hlase. Harry sa zaškľabil.
„Vďaka. Ale zajtrajšok najskôr. Neviem, kedy ma odtiaľto nechajú odísť, nerád by som zmeškal hostinu zajtra večer.“
„Než sme prišli, videli sme na chodbe doktora Clancyho a spýtali sme sa na teba,“ poznamenala Hermiona. „Povedal, že nestihneš Rokfortský expres, ale zoberú ťa na Rokfort zajtra večer v sanitke, takže hostinu nezmeškáš. Nakoniec si primus. Nemôžeš chýbať.“
Harry sa na ňu zaškeril, ale takmer ihneď sa zamračil. „Ale čo moje ďalšie veci?“
„Nerob si starosti,“ upokojoval ho Ron. „Bol som na Ascogu pre tieto veci a Sirius ti zvyšok vecí prinesie na Rokfort. Zostane na oslavu, hovoril. Chcel prísť s nami, aby ťa pozrel, aj Remus, ale...“ zaváhal.
„Čo?“
„Náhle sú agenti veľmi zaneprázdnení. Asi majú obavy, že sa čoskoro stane niečo veľké. Snape je tiež zapojený. Ale on a Sirius obaja hovoria, že zajtra večer budú na hrade na hostinu.“
„Dúfam, že z teba nehovorí len optimizmus,“ zabrblal Harry zamračene, ako si spomenul, že Snape bol nezvestný väčšinu predchádzajúceho roku.
Hermiona bola zachmúrená. „Všetci v to dúfame,“ povedala ticho. Harry sa cítil previnilo, keď sa pristihol pozerať na Ginny, ako stála s Dracovou rukou okolo nej. Chlapca, ktorý mu zachránil život. Bola veľmi tichá.
„Ako sa cítiš?“ spýtal sa jej. Uvedomil si, že ju predtým dosť násilne pritlačil na zem tesne predtým, ako ho zasiahla ohnivá guľa a len deň predtým zažila škaredý pád z koňa. Ohľadne toho bol na Draca Malfoya nahnevaný a ešte viac, keď Draco tvrdil, že nevedel, prečo sa kôň splašil. Nanešťastie, Harry vedel, že nemôže odhaliť, že ho videl capnúť Ginnyinho koňa cez amulet. Plus u Spinnetových Ginny Draca kryla, keď povedala doktorovi, že kôň sa splašil bez zjavnej príčiny. Harry tvrdil, že len náhodou na ňu narazil, takže všetci traja o udalosti klamali. A, pripomenul si, stále som jej nevrátil amulet.
Ginny mu venovala malý úsmev. „Som v poriadku.“ Opatrne letmo pozrela na Rona, ako by jej mohol odporovať. Ich návšteva bola ale skrátená, keď do miestnosti vstúpila ošetrovateľka s podnosom jedla pre Harryho. Vyhlásila, že tí štyria musia ísť a nechať Harryho odpočívať. Hermiona sa predklonila a pobozkala ho zľahka na líce a Ginny nasledovala jej príklad, perami na chvíľu zotrvala, takže Harry sa jej s boľavým srdcom pozrel do očí. Ron a Draco mu obaja kývli a potom boli preč a Harry zostal sám s jedlom.
Osamelý sa prehrabával v zemiakovej kaši a vidličkou posúval fazuľky. Odtlačil podnos, znovu si ľahol na brucho, naprázdno listoval knihou o Kanónoch, sledoval metlobalových hráčov ako poletujú na stránkach.
Nebol si istý, ako dlho tam ležal, keď sa náhle ozvalo zaklopanie na ťažké dvere. „Vstúpte,“ povedal, ale nevzhliadol od knihy. Počul otvorenie dverí a kroky smerujúce k nemu. Predpokladal, že to bola ošetrovateľka alebo zriadenec, čo mal odniesť podnos, ale nebol pripravený na ruky, ktoré sa pritisli na jeho hlavu a na dôverne známy hlas, ktorý znel presne tak, ako v stane v Surrey.
„Uver!“ vykríkol hlas.
Harry cítil, ako by mu hlava mala explodovať. Potom... videl za očnými viečkami svetlo. A potom tam bol dážď, požehnaný dážď. Náhle stál v žiarivom poli a chladná upokojujúca voda sa valila cez jeho telo. Nemal okuliare, ale mohol vidieť všetko okolo neho s dokonalou jasnosťou. Dážď mu padal do tváre a on sa usmial, vzhliadol a roztiahol ruky aby ho privítal. Mokré vlasy sa mu prilepili na hlavu, cítil dážď stekajúci v potôčikoch dole jeho chrbtom, a cítil jednotlivé stužky vody ako sa mu pohybovali po chrbte, nie len dole s gravitáciou, ale aj hore, do bokov, v kruhoch, upokojovali kožu, obnovovali ju a cítil najúžasnejší vnútorný mier a šťastie a vedel, že všetko bude v poriadku.
Pomaly otvoril oči; videl záhlavie postele a vankúše v blikajúcom svetle sviečok. Bola noc; nevedel, ako dlho tam ležal, ako dlho si predstavoval, že stojí v daždi na poli. Dýchanie mal stabilné a pomalé. Cítil sa... pozoruhodne. Rodney Jeffries ma vyliečil. Nevedel, ako Jeffries prenikol cez bezpečnosť Svätého Munga, ani ako vedel, že tam Harry bol, alebo kde ho má hľadať. Nemocnica mala byť bezpečným miestom, útočiskom. Nebol si istý, či sa viac cítil tak bezpečne. A napriek tomu... nebol to smrťožrút alebo niekto iný s diabolskými zámermi, kto vošiel do jeho izby. Bol to istý, že to bol Jeffries, ktorý ho vyliečil. Zdvihol sa na ruky a ako sa svaly na jeho chrbte pohli, mohol povedať, že tam už nebol obväz a obklad. Harry sa obzrel cez rameno, očakával, že uvidí Rodneyho Jeffriesa.
Miestnosť bola prázdna. Harry sa vyškriabal na nohy a bežal ku dverám, horúčkovito prezeral vysokú chodbu zhora nadol, potom sa otočil a znovu sa pozrel do ministerskej miestnosti.
Ktokoľvek ho vyliečil, už tam nebol.
Potom videl, že v náhlivosti z postele na podlahu zhodil pergamen. Predklonil sa a zdvihol ho.
Drahý Harry,
dúfam, že sa cítiš lepšie a mohol som byť užitočný. To je všetko, čo som kedy chcel. Možno si už tušil pravdu o mne. Ako si si možno myslel, pred útokom vo Westminsteri som bol moták. Teraz som niečo viac. Váham nazvať sa čarodejníkom, pretože som to nepreveril. Mám len nejaké magické schopnosti, ktoré som sa snažil použiť pre dobro. Či som bol vždy úspešný, je otázka do debaty, predpokladám, ale vždy to bol môj cieľ.
Potom, čo som ťa videl v Surrey, obával som sa, že by ma mohli sledovať aurori a pokúsiť sa mi zabrániť pomáhať ľuďom, pretože som predpokladal, že ťa vždy nasledujú mocní ochrancovia. Samozrejme som zistil, že tomu tak nie je, ale až potom, čo som zmenil pamäť môjmu personálu a prepustil som ich. Ich zmiznutie sa dostalo do novín, ale ich znovuobjavenie už samozrejme nie. Všetci sú znovu so svojimi rodinami.
Keď toto čítaš, budem už zo Svätého Munga preč. Keď som ťa vyliečil, viem, že sa musím o tento dar ďalej podeliť. Odkedy som ťa videl v Surrey, bláznil som, neodvážil som sa pomáhať ľuďom, ktorí to potrebovali. Rozhodol som sa, že už sa viac nebudem báť robiť to, čo viem, že je správne. Obávam sa, že v tejto veci sa môj názor výrazne odlišuje od zvyšku čarodejníckeho sveta. Neverím, že tí s magickými schopnosťami by sa mali uzatvárať zo strachu, že muklovia budú žiadať magické riešenia všetkého, alebo v obave, že sa obnovia stredoveké hony na čarodejnice. Verím, že je naša povinnosť poskytnúť také riešenia, ktoré muklovia nemajú. Verím, že je žalostne nezodpovedné zatajovať pred podstatnou väčšinou ľudstva informácie, ktoré by mohli pomôcť vykoreniť smrteľné choroby, hlad, chudobu, vojnu. Verím, že je nezodpovedné vidieť niekoho trpieť a odmietnuť pomoc len kvôli ideologickým úvahám.
Chcem byť schopný znovu žiť sám so sebou. Chcem vedieť, že môj život má účel a zmysel a že som urobil rozdiel a zmenil ľudské životy k lepšiemu. Mohol som odísť bez toho, aby som ti to vysvetlil, ale cítil som, že by si to mal vedieť. Pomohol som ti, viem, že nemôžem zostať skrytý a držať si svoje schopnosti pre seba. Plánujem znovu začať prácu, v ktorej som sa venoval predtým. Viem, že tam budú prekážky, v čarodejníckom aj muklovskom svete, ale nedovolím, aby ma tieto prekážky zastavili. Z toho, čo o tebe viem, odkedy si začal na Rokforte, verím, že keby si bol na mojom mieste, urobil by si rovnakú vec.
Dúfam, že tvojej tete sa darí dobre a že máš dobrý semester.
S pozdravom,
Rodney Jeffries
****
* Pes. Pôvodný termín je „whip“, teda v preklade bič. V anglosaskom politickom systéme ide o osoby, ktoré v parlamente vynucujú stranícku disciplínu. Pretože pojem vychádza podľa wikipédie z funkcie „vrchný psovod“ pri love, ktorého úlohou bolo zabrániť psom oddeliť sa od loveckej svorky, rozhodla som sa pre preklad „pes“. Hlavne preto, že preložiť to ako vymáhač alebo psovod by nesplnilo účel, pri ktorom Ron nepochopil, že ide o konkrétnu osobu. Termín inak môže označovať aj hlasovacie inštrukcie pre poslancov, nielen konkrétneho poslanca, ktorý ich presadzuje. Väčšinový a menšinový je na základe toho, ktorá zo strán je v parlamente vo vláde (väčšinová) a ktorá v opozícii (menšinová). Čo sa tu človek nenaučí. 
Vitajte, ste prihlásený ako Neprihlásený
Členstvo:
Najnovšie: Monchieh
Nových užívateľov dnes: 0
Nových užívateľov včera: 0
Celkom zaregistrovaných užívateľov: 4630
Online návštevníkov:
Návštevníkov: 129
Užívateľov: 23
Spolu: 152
Online: