Preklady fanfiction Harryho Pottera

"Nechcem to vedieť," povie Severus vo chvíli, keď uvidí Nizara. Otáľal tak dlho, ako sa len dalo, bez toho, aby úplne vynechal potenciálny debakel. Včera to bolo... láskavé gesto, ale on chápe hranice láskavosti.

Nizar odmieta prestať blokovať Severusovi cestu k jeho miestu. "Áno, chceš."

"Nie, nechcem," odvetil Severus.

Nizar drží zrolovaný výtlačok ranného Proroka. "Tak mi dokáž, že mám pravdu."

Severus naňho pozrie a vytrhne mu noviny. "Fajn." Rozbalí ich, posmešne si odfrkne pri patetickom odvolávaní a potom si uvedomí, že pôvodný obrázok chýba. Prorok vytlačil tú, ktorú včera ráno bez dovolenia odfotil pán Creevey.

"V skutočnosti tak nevyzerám."

Nizar pokrčí plecami. "Potom si prelud a slečna Greenwoodová je upírka?"

"Neurážaj jedného z našich študentov, Nizar."

"Aha, moja chyba. Vyzerá teda ako zvyčajne?" Nizar kontruje a usmieva sa naňho. Severus vie, že ten muž v noci opäť nespal; je to vidieť na uštipačnom pohľade jeho čŕt. Nedostatok odpočinku však Nizarovi nikdy nebránil v tom, aby bol úplný bastard.

Severus sa zahľadí na fotografiu. "Slečna Greenwoodová vyzerá úplne prijateľne, vzhľadom na mieru plaču pri fotografovaní." Aby sme boli k slečne Greenwoodovej spravodliví, zdá sa, že je jedným z mála typov, ktorí dokážu plakať bez toho, aby zo seba urobili úplné divadlo. Lily to nikdy nedokázala, ale jej riešením bolo, že keď jej uschli slzy, rozprávala sa o tom neporiadnom cudzincovi s červenou tvárou v zrkadle.

Možno naozaj vyzerám na svoj vek, ako na tom trvá Minerva, priznal si napokon Severus. Je to dosť možno najlepšia fotografia, aká sa mu kedy podarila, na fotografiách inak najčastejšie vyzerá ako nejaká forma odpornej, oživenej mŕtvoly.

"Počul som tú myšlienku." Nizar mu vytrhne papier a zamračený odíde zo sály.

Severus sa pozrie na svoje prázdne ruky, kým sa pripojí k Minerve za stolom. "Zmeškal som niečo?"

Minerva potrasie hlavou, natiahne sa k nemu a potľapká ho po ruke. "Áno, zmeškal. Našťastie si myslím, že máš dosť času prísť na to, čo ti uniká."

"Vyvolený sa vráti, aby mu čelil, zjaví sa, keď jarný mesiac zomrie.

Prekliate proroctvo. Severusovi sa zrazu vôbec nechce jesť. "Tým si nie som až taký istý."

* * * *

Nizar Severusa po zvyšok dňa neignoruje. Nepočíta sa to, ak druhá osoba strávi celý deň poučovaním hlupákov o tom, ako nezomrieť. Severus si myslí, že by sa to mohlo počítať, ak Nizar vynechá obe jedlá, ale to môže byť pretrvávajúce podozrievanie.

Nerozumie, čo spôsobilo, že Nizar sa rozčúlil. Nie je to jeho najhoršia nálada, nie; Severus bol svedkom toho, keď videl, ako Nizar obrátil svoju zúrivosť proti Argusovi Filchovi počas teraz už slávneho incidentu s albokou. Napriek tomu bol Nizar rozhodne nespokojný.

Severus sa zamračil na oheň horiaci v krbe jeho komnaty. Vzťahy sú smiešne komplikované a niet divu, že sa o ne nikdy nestaral, kým si nenašiel niekoho, kto by mu za to stál.

To je na tom všetkom možno tá najotravnejšia časť. Nizar za tú námahu stojí. Viac než stojí za to. Ak aj nie pre jeho vlastné, tak pre Nizarovo dobro príde na tento hlúpy omyl, napraví ho a potom... pravdepodobne sa hneď presunie k ďalšiemu obrovskému omylu.

Smiešne. Komplikované.

Utorok so sebou prináša istý náznak normálnosti. Zdá sa, že väčšina Severusových študentov sa k nemu správa s rovnakou opatrnosťou, akú prejavovali, odkedy sa minulý mesiac odhalil jeho status bývalého špióna proti Voldemortovi. Okrem toho, že pri chôdzi cíti zem pod nohami a ak sa sústredí, dokáže vnímať životy okolo seba, nezmenilo sa na ňom vôbec nič. Ak jeho postavenie vojnového mága znamená, že sa jeho študenti budú správať slušne a nebudú sa správať ako imbecili, Severus sa nestará.

Hodina štvrtákov z Bystrohlavu a Bifľomoru. Jedna hodina piateho ročníka Slizolinčanov a Chrabromilčanov, v ktorej Longbottom úspešne pokračuje v tom, aby nič nevybuchlo. Hodina prvákov z Bifľomoru a Bystrohlavu, počas ktorej sa trom študentom podarí spôsobiť výbuch. Jeden z nich ani nemal byť možný. Severus sa zahľadí na neporiadok, ktorý kvapká zo stropu triedy, a pomyslí si, že nikdy neprestane objavovať nové spôsoby, ako sa študentská pubertálna mágia pokúša ničiť veci. Trieda tretieho ročníka chrabromilsko-slizolinskej triedy je v porovnaní s tým pokojná, ale on tomu oddychu neverí. Keď práve táto skupina urobí chybu, je to takmer také epické ako Longbottomove výbušné zlyhania.

Severus si radšej vezme obed do svojej kancelárie, než aby sa vydal na obed do veľkej siene. Ak Nizar chýba, nechce sa zaoberať tým, či je to preto, že sú rozhádaní, alebo nie. Vzhľadom na roztrpčené výrazy, ktoré si dvojčatá Weasleyovci počas včerajšej večere vymieňali, Severus začína mať podozrenie, že nie, aj keď Nizarovi stále dlhuje ospravedlnenie z dôvodov, ktoré zatiaľ nevie pochopiť.

Slečna Grangerová je výnimočne rýchla a prichádza, keď sa jeho utorkové popoludňajšie hodiny začínajú o jednej. "Pane." Zdá sa, že slečna Grangerová sa zamyslí, kým zatvorí dvere.

"Múdre rozhodnutie, ak nechcete, aby za vami nečakane prišli iní."

"Myslela som na to, ale tiež som si myslela, že možno chcete, aby to bolo v súkromí, pane," odpovie slečna Grangerová. "Keďže sa tu bavíme, ehm, o vašej práci."

"A o vašej, slečna Grangerová." Severus mávne rukou na miesta pred svojím stolom. "Bolo to pre vás poučné?"

Slečna Grangerová zúži oči. "Vlastne ma to úplne vytočilo!"

"To je istá forma osvietenia." Severus si položí ruky na stôl. "No a?"

"Bolo ľahké pochopiť, prečo ste si vybrali práve túto vašu úlohu, keďže to bola presne tá istá, ktorú sme práve dokončili." Slečna Grangerová zaváha. "Diskutoval ešte niekto o koži, jede a šupinách?"

"Len tí študenti, o ktorých predpokladám, že získajú riadnu známku na MLOKoch z elixírov." odpovie. "Niektorí napísali o ich vlastnostiach ako vy a nič viac; iní študenti diskutovali o možných nových lektvaroch. Vy ste ako jediná vyčítali rokfortskej knižnici, že nemá informácie o elixíroch, ktoré by mohli používať tieto prísady."

"Mali by tam byť!" Slečna Grangerová zvolá. "Načo je knižnica, keď je neúplná!"

"Pokiaľ viem, nie je možné vlastniť každú jednu knihu na svete." Nie že by Severus nesúhlasil s motiváciou pokúsiť sa o takýto cieľ. "Ale máte pravdu, že je tu určitý nedostatok. Čo ešte, slečna Grangerová?"

"Známka na vašej práci, je..." Severus vidí, že má na jazyku isté slovo, ale nie aké. Niekedy v poslednom období tohto semestra sa slečna Grangerová zmenila uchádzajúce mentálne štíty na veľmi dobré, ako to robia mnohí jeho riadne vyškolení Slizolinčania. Je zvedavý, čo túto zmenu spôsobilo, pretože mu to dalo možnosť viesť diskusie s niekým, kto naozaj potrebuje poriadne nakopnúť, aby naplno využil svoj potenciál.

"Je čo?"

"Je smiešna!" Slečna Grangerová sa zamračí. "Keby existovala známka vyššia ako Vynikajúci, vaša práca by si ju bola schopná ľahko vyslúžiť! Namiesto toho je označená ako dostatočná! Kto bol ten úplný idiot?"

Severus sa pridusene zasmeje skôr, ako sa stihne zastaviť. "Ten 'úplný idiot', slečna Grangerová, je Horace Slughorn. Je to ministerstvom certifikovaný majster elixírov Veľkej Británie, môj predchodca vo funkcii učiteľa elixírov na Rokforte a vedúceho slizolinskej fakulty, ktorý neznáša moju existenciu."

Výraz slečny Grangerovej sa zmenil na nechápavý. "Kvôli eseji?"

"Čiastočne. Začalo sa to dávno predtým, hoci esej sa určite stala zlomovým bodom, pokiaľ ide o otvorené nepriateľstvo." Severus sa zamyslí nad tým, čo je ochotný pripustiť. Ak sa mu podarí dostatočne dobre vybalansovať tento konkrétny obchod, bude môcť využiť v užitočnej úlohe jednu z mála Chrabromilčanov v jej ročníku, čo má sklony k elixírom. Ak sa mu to nepodarí, budú ho čakať dva roky nariekania, kým sa slečna Grangerová bude trápiť s týmto predmetom. Najradšej by sa fňukaniu vyhol.

"Chápem to tak, že nemáte otázky ohľadom známky alebo komentáre k vašej vlastnej eseji?" spýta sa Severus najprv.

Slečna Grangerová pokrúti hlavou. "Nie. Teda, hádala som sa s vami pre druhú polovicu po tom, čo som opustila tému o vajíčkach, ale tú vašu som ešte nečítala. Zapísala som si to a všetko."

Severus zdvihne obe obočia. "Rád by som si to pozrel, až keď skončíme rozhovor. Možno to nebude užitočné, ale rád by som to posúdil sám." Počká, kým slečna Grangerová vezme zviazaný zvitok a položí mu ho na stôl. "Tak dobre. Esej, ktorú ste dostali v sobotu večer, bola skutočne z môjho piateho ročníka. Už predtým som dokázal, že som Sluhgornovi tŕňom v oku už len tým, že existujem. Niektorí ľudia majú prirodzené prejavy mágie. Ten môj bol od malička silne zameraný na elixíry, zatiaľ čo váš kompas sa ešte stále hojdá a snaží sa určiť sám seba. Počuli ste o Felix Felicis?"

"Áno, pane. Elixír šťastia. Je vraj veľmi ťažký a jeho varenie trvá šesť mesiacov." V očiach sa jej zablysne; slečna Grangerová sa veľmi chce o to pokúsiť, ale nie je si istá svojou zručnosťou.

"Felix Felicis som prvýkrát uvaril v prvom ročníku na Rokforte. Čakal som až do zimných prázdnin, aby tu nebol Slughorn, ktorý by ma zastavil. Dokonalú várku som dokončil za necelý mesiac po tom, čo som si vypočul najlepšiu a najužitočnejšiu inštruktáž o elixíroch, akú som kedy dostal. Pochádzala od vášho súčasného učiteľa obrany."

"Menej ako mesiac." Slečna Grangerová naňho hľadí, šokovaná a potešená. "Ako? Alebo aké to boli inštrukcie, pane?"

"Najlepšie a najužitočnejšie inštrukcie, čo sa týka varenia?" Severus sa na ňu pozrie. "Recepty sú hlúpe a omylné. Berte ich prinajmenšom ako podozrivé a nanajvýš ako návod."

"Dobre." Severus nedokáže čítať jej myšlienky, ale výraz slečny Grangerovej sa dá aj tak ľahko rozlúštiť. Premýšľa, ako sa postaviť k problému, ktorému teraz čelí - na čo sa má opýtať ďalej. "Ako ste aplikovali tieto konkrétne inštrukcie na záležitosť Felix Felicis pane?"

Severus jej venuje ten najslabší z úsmevov, potešený. "Vyhľadal som si kompletné informácie o každej jednotlivej zložke elixíru, čo je ďaleko za hranicami väčšiny učebníc. Kedy je zložka najúčinnejšia? Kedy je najmenej účinná? Aký je najlepší spôsob použitia zložky? Aký je najhorší? Čo potom samozrejme vedie k ďalším otázkam: Aké druhy elixírov vyžadujú zložky s najväčšou, najmenšou alebo strednou účinnosťou? Aké sú bežné náhrady, ktoré sú k dispozícii pre každú jednotlivú zložku Felix Felicis, a prečo fungujú? Za akých podmienok fungujú? Chápete, kam tým smerujem?"

Slečna Grangerová predvádza svoj osobitý a zvláštny zamyslený úškrn, ten zriedkavý, ktorý vidí, keď sa od nej vyžaduje, aby nad problémom skutočne premýšľala, namiesto toho, aby jednoducho odpovedala spamäti. "Myslíte okrem toho, že varenie elixírov je zložitejšie, ako to kedy naznačovali naše učebnice?"

"Okrem toho. Nezabúdajte, že vám to všetkým hovorím od prvého dňa."

Slečna Grangerová si odfrkla. "Áno, pane. Len si nie som istá, či niekto z nás mal také vzdelanie, aby pochopil súvislosti, ktoré ste používali."

Severus sa nad tým zamyslí. "To je fér. Prosím, pokračujte."

"Každá možná variácia so zložkami elixíru zmení jeho povahu," povie slečna Grangerová. "Každá zámena, ktorá má spôsobiť podobné účinky, ho bude meniť ešte viac."

"Preto som ignoroval pokyny uvedené v knihe Elixíry pre pokročilých, znovu preskúmal ingrediencie a počas zimných prázdnin vytvoril dokonalý Felix Felicis.  Dostala ho ako darček k sviatkom moja najlepšia priateľka, keď sa v januári vrátila do školy."

"Najlepšia priateľka." Súcitný pohľad slečny Grangerovej je nepríjemný. "Myslíte Harryho mamu."

"Lily Evansovú. Mala meno, slečna Grangerová. Nerád vidím, keď ju ignorujú."

"Správne. Počkajte. To znamená, že ste poznali aj pána Pottera?" Slečna Grangerová si uvedomila.

Severus prevráti oči. "Prečo si myslíte, že opovrhujem Remusom Lupinom a Siriusom Blackom?"

"Aha." Slečna Grangerová niekoľkokrát zažmurká. "Chcete povedať, že boli ako Draco. Museli, ehm, vyrásť z toho, že sú... ehm, nevychovaní."

Takúto úroveň vhľadu nečakal, ale možno mal. Jeho Slizolinčania a Chrabromilčania sa sprisahali už od konca decembra. "V podstate. Toto však má byť diskusia o tých esejach a o istom idiotovi, nie o zosnulých."

"Správne." Slečna Grangerová vytiahne svoju kópiu Severusovej eseje, identifikovateľnú podľa kúska zeleného atramentu, ktorý pridal do jedného rohu. "Toto je - čítala som publikované dielo o elixíroch, pane. Toto je určite takej kvality, aj keď by sa to muselo prepísať, aby sa publikácia dobre prijala."

Severus prikývol. "Vydal som to. V komunite čarodejníkov v Británii a v Európe bola veľmi dobre prijatá."

"Ale Slughorn ju ignoroval!" Slečna Grangerová vybuchne, celá nahnevaná. Určite ju baví stelesňovať chrabromilskú zúrivú neznášanlivosť nespravodlivosti.

"On to neignoroval, slečna Grangerová. Ukradol ju."

Zdá sa, že Severus narazil na najnenávidenejší kardinálny hriech slečny Grangerovej. Celý jej výraz sa stiahne hnevom, hoci hlas má tichý a vyrovnaný. "Čože?"

"Horace Slughorn túto esej skopíroval, udelil mi sotva prikývnutie na známku, pričom mal tú drzosť poznamenať, že som príliš arogantný. Potom esej prepísal do publikovateľnej podoby a predložil ju príslušnému oddeleniu na ministerstve."

Severus posmešne skriví pery. "Jeho chybou bolo, že nechal na stole kópiu publikácie a chcel sa ňou pochváliť pred študentmi MLOKov. Knihu som videl počas vyučovania. Keď som si všimol, že jeho názov obsahuje veľmi známy koncept, ukradol som ju a zistil som, že sa sotva obťažoval použiť na ňu vlastnú frázu predtým, ako si celú moju prácu prisvojil ako vlastnú. Vtedy sa skutočne začalo nepriateľstvo, slečna Grangerová. Stále som mal svoju pôvodnú esej a ako každý správne paranoidný Slizolinčan som ju ošetril kúzlom, aby som ju označil za originál a odhalil dátum jej napísania každému, kto by dokázal vysloviť príslušné zaklínadlo. Slughorna nenapadlo, aby svoje podanie datoval spätne. Mohol som ľahko a nevyvrátiteľne dokázať, že je to moje dielo, a tým som si z Slughorna urobil nepriateľa. Odvtedy ministerstvo pozorne sleduje Slughornom predložené práce v teréne."

Slečna Grangerová zdvihne obočie. "Takže... keď si urobíte nepriateľa, určite si na to dáte veľmi dobrý pozor, pane."

"Slečna Grangerová, ak sa človek chystá niečo urobiť, mal by to urobiť najlepšie, ako vie," odvetil Severus. "V nasledujúcom roku Slughorn nemal inú možnosť, ako ma prijať do elixírov v triede MLOKov. Bolo by preňho veľmi ťažké zakázať vstup do triedy študentovi so známkou V, ale postaral sa o to, aby som od tej chvíle zostal medzi ostatnými vydedenec. Zvlášť ma držal mimo jeho smiešneho Slugyho klubu, ale mne sa v prvom rade nepáčila predstava, že by som sa mal zúčastňovať na tej sebestrednej hlúposti."

"Čo je Slugyho kluba prečo by sa ho mal niekto zúčastňovať?" spýta sa slečna Grangerová.

"Slugyho klub bol Slughornov prostriedok, ktorým chcel živiť svoju vlastnú sebadôveru, pričom použil tenkú a úbohú zásterku, že ho nazval akademickým klubom pre vynikajúcich študentov. Podľa Slughornových štandardov sa však vyžadovalo, aby človek pochádzal zo slávnej rodiny alebo bol inak známy. Lily Evansová bola vynikajúcou študentkou elixírov, ale Slughorn ju v šiestom ročníku ignoroval. Až v siedmom ročníku, keď bolo celej škole jasné, že sa s Jamesom Potterom po Rokforte pravdepodobne zosobášia, ju Slughorn uviedol do svojho smiešneho klubu. Potter pochádzal zo slávnej a váženej rodiny - a čo je dôležitejšie, z bohatej rodiny."

"Ale to je len - to je do očí bijúce zvýhodňovanie, vôbec nejde o známky!" Slečna Grangerová sa opäť rozzúrila. Je zábavné sledovať, ako sa niekto tak rýchlo zacyklí od zvedavosti k zúrivosti a späť.

"Presne o to išlo. Bolo to nehorázne zvýhodňovanie, ktoré schvaľoval riaditeľ Dippet aj riaditeľ Dumbledore. Berte si z toho, čo chcete, hoci ak sa opýtate, profesor Dumbledore povie, že nebol dôvod rušiť už existujúci školský klub."

"To je... trochu deprimujúce. Zaujímalo ma, prečo sa zdá, že na Rokfrote je taký nedostatok študentských spolkov," povie slečna Grangerová. "Kedy ste konečne uverejnili tú esej?"

"1978. V roku 1976 som na to nemal príležitosť, keďže som bol neplnoletý."

Slečna Grangerová sa naňho frustrovane pozrie. "Ale veď to nie je v knižnici! Sú tam traktáty profesorky McGonagallovej o určitých druhoch transfigurácie, teórie o kúzlach profesora Flitwicka a dokonca aj ten idiot Slughorn tam má knihu! Prečo nie vy?"

"Čiastočne preto, lebo povaha mojej práce donedávna vyžadovala, aby som nepublikoval, aby som neodovzdal nepriateľovi darčekovo zabalenú zbraň," odpovie Severus. "A čo sa týka toho, prečo by tá raná publikácia nemala byť v rokfortskej knižnici? Výskum runovcov v súvislosti s elixírmi zakázal Slughorn v roku 1979 s odôvodnením, že treba znížiť nelegálny dovoz runovcových vajíčok. Bolo to tri roky pred jeho oficiálnym odchodom z Rokfortu. Jediné zmienky o runovcoch, ktoré nájdete v rokfortskej knižnici, sa týkajú starostlivosti o čarovné tvory."

"To... je malicherné. To je tak..." Slečne Grangerovej sa skriví tvár, keď sa opäť rozhodne nevyhŕknuť ten nevhodný výraz, nad ktorým sa pozastavuje. "Patetické."

"Bez ohľadu na to, profesor Dumbledore zákaz nezruší, takže to prvé dielo zostane v zabudnutí, pokiaľ ide o študentov Rokfortu."

Slečna Grangerová sa naňho zvláštne pozrie. "Ale... možno to preháňam a zle si to vysvetľujem, ale prečo nepožiadate profesora Salazara, aby zákaz zrušil, pane?"

Severus na ňu hľadí v čírej, tlmenej zúrivosti. Ani raz o tom neuvažoval, a pritom je to tak sakramentsky jasné, že by o tom naozaj mal uvažovať. "Máte úplnú pravdu a opovrhujem tým, že ti to riešenie napadlo skôr ako mne."

Slečna Grangerová sa usmeje. "Prepáčte, pane."

Severus si popod nos zavrčí. Slečna Grangerová práve nechtiac porušila tú zasranú obchodnú rovnováhu a on to teraz musí znova napraviť. O chvíľu ju má, a to mu zároveň dáva zámienku, aby si mohol niekoho zavolať. "Slečna Grangerová, viete, kto sú moji dvaja najlepší študenti elixírov v siedmom ročníku?"

Slečna Grangerová pokrúti hlavou. "Nie, pane."

"Fred a George Weasleyovci."

Obočie slečny Grangerovej komicky vyletí nahor. "Ako? Podľa toho, čo som počula hovoriť ostatných, som si myslela, že na elixíroch prepadávajú!"

"To, či prepadnú z učiva celého siedmeho ročníka, je nepodstatné. Dôležité je len ich skóre na MLOKoch." Severus sa oprie na stoličke a prekríži si ruky. "Sú ochotní skúšať nové veci. Odchýlky. Experimentovanie."

"Vždy som si myslela, že ich predstava experimentovania je jednoducho hádzať veci do kotla, kým sa nedostaví výsledok alebo výbuch," povie slečna Grangerová.

Severus sa na ňu usmeje. "Slečna Grangerová, niekedy si povaha experimentovania vyžaduje presne toto, aby sa dosiahlo niečo nové. Poslednú polhodinu sme strávili diskusiou o vašom fatálnom zlyhaní pri elixíroch. Ani raz ste sa neodchýlili od uvedeného receptu na nápoj alebo varenie. Vaše eseje na túto hodinu často odrážajú ten istý nedostatok predstavivosti. Nikdy ste sa nepozreli na svoje ingrediencie inak ako na ich pôvodnú nominálnu hodnotu. Ešte nie ste pripravená na rozdiel v myslení, ktorý sprevádza hodiny elixírov na úrovni MLOK... ale mohla by ste byť."

"Chápem." Odmlka je dosť dlhá na to, aby Severus uvažoval, či to bude koniec rozhovoru, kým sa zdá, že sa slečna Grangerová vzchopila. "Tak ako mám... ako mám získať to pochopenie, pane?"

"Počkajte." Severus vyčaruje patróna a pozrie na európskeho iakula prižmúrenými očami. Ešte nikdy nemal príležitosť použiť ho na odovzdanie správy, ktorá nemá byť odpočutá. "Doruč to v parselčine," rozhodne sa napokon Severus. "Nizar, som vo svojej kancelárii. Potrebujem tú knihu, ktorú som ti požičal minulý rok, tú so zápismi, ktoré ti pripadajú také zaujímavé." Iakulus preletí okolo vo svojej obľúbenej malej slučke a zmizne.

"To je zaujímavý patrón, pane," poznamená slečna Grangerová, ale on v tom nezbadá ani náznak uštipačnosti. "Nie som si istá, či by mi iakulus napadol."

"Zato to, že váš je knézl, nikoho neprekvapí."

Nizarovi trvá päť minút, kým sa zjaví v miestnosti. "Prepáčte, musel som to sakramentsky nájsť - zdravím, slečna Grangerová," dodá, keď zbadá slečnu Grangerovú.

"Dobrý deň, pane," odpovie slečna Grangerová zdvorilo.

Nizar podá Severusovi knihu. "Druháci hrajú čarodejnícku hru v odpadovej miestnosti, takže sa mi podarilo presvedčiť Sašu, aby si vzala pár minút a dohliadla na nich. Inak by nebolo možné, aby som ti to priniesol do štvrtej, ale znelo to, akoby to bolo naliehavé."

"Prečo máte výtlačok učebnice elixírov na MLOKy profesora Snapea?" spýta sa slečna Grangerová, keď spozná obálku.

"Pretože je fascinujúca," odpovie Nizar.

"Pretože je to majster elixírov," dodá Severus a pobavene sa na neho pozrie, keď Nizar zažmurká. "Nemôžem za to, že si si spomenul natoľko, aby si si zapamätal, čo je potrebné na to, aby domáci škriatok toto majstrovstvo uznal."

Nizar nakloní hlavu a potom sa na Severusa usmeje spôsobom, ktorý sľubuje zlomyseľnosť - a pravdepodobne aj potrebu zosnovať pomstu. "Technicky vzaté, keby si obraz neodsunul späť ku krbu, nebol by som tu, aby sa to majstrovstvo rozpoznalo. Preto je to do veľkej miery tvoja vina!" vyhlási a potom sa odmiestni.

Severus cíti, ako mu zaškrípe oko. "Ty si práve ne-tu-žcómo te atreves? Tu es un bastardo absoluto. ¡Te estrangularé en tu puto dormir!" 1)

Pamätá si viac kastílčiny, ako si myslel, možno preto, že väčšina z nej boli nadávky. Potom sa spamätá a pozrie na Grangerovú. "Vy neviete po španielsky a nič ste nepočuli."

Slečna Grangerová sa mu odmietne pozrieť do očí. "Neviem, čo znamená tá posledná veta, pane."

Čiastočne teda rozumie španielčine. Bude to mať na pamäti. "Vašou osudovou akademickou chybou, slečna Grangerová, je absolútna viera v tlačené slovo knihy. Každý hlupák dokáže niečo zapísať do knihy. To z nich ešte nerobí inteligentných ani správnych. Žiadam, aby ste mi túto knihu na konci semestra vrátili."

Severus podrží knihu, kým ju neuchopí, ale zatiaľ ju nepustí. "Ak ju odo mňa prijmete, vaše učivo a domáce úlohy do konca semestra sa zmenia. Áno, aj tak nebudete mať problém absolvovať VČÚ z elixírov. Mohli by ste ich absolvovať teraz a získať výbornú. Ide o toto: chcete porozumieť umeniu elixírov, slečna Grangerová, alebo sa radšej budete plahočiť odkázaná na knihy s nedostatočnými inštrukciami?"

"Nechcem sa len tak plahočiť, nech sa to týka čohokoľvek, pane!" Slečna Grangerová mu ju vytrhla zo zovretia a pozrela naňho. "Prosím, povedzte mi, že zadaná práca na eseje bude menej nudná."

"Výrazne." Severus venuje knihe ostrý pohľad. "Písomné zadanie, ktoré ste odo mňa dostali dnes ráno na hodine, si nevšímajte. Vašou novou úlohou je povedať mi, ako je možné skrátiť čas varenia všehodžúsu. Nezáleží mi na dĺžke toho, čo napíšete, pokiaľ budete konkrétna a presná."

Slečna Grangerová zaváha s rukou na prednej strane knihy. "Prečo práve všehodžús?"

"Ak ste dokázali vyrobiť dokonalý všehodžús na prvý pokus v druhom ročníku po ukradnutí ingrediencií, nemusíte sa zaoberať učením sa elixíru, ako je napísaný. Teraz je čas zaoberať sa tým, ako sa ho naučiť vylepšovať. V tej knihe sú poznámky týkajúce sa tohto elixíru, ale tie nie sú odpoveďou na vaše zadanie. Je to iný variant."

"Ako ste..." Slečna Grangerová nedokončí posledné slovo. Je neskoro a ona to vie. "Ako ste to vedeli?"

Severus sa na ňu usmeje, tou nepríjemnou verziou, ktorú zdokonalil, aby ju mohol používať na niektorých študentov, opovrhovaných smrťožrútov a nenávidených úradníkov ministerstva. "Pán Potter nad tým rozmýšľal minulý semester, keď som ho obvinil z krádeže ingrediencií. Žiaľ, že to nebol on, ale Barty Crouch mladší."

"Vy... vy ste naňho použil legilimenciu! To je... neslušné!" prská Grangerová. "A nezákonné!"

"Nie, ak je vaším zámerom zabezpečiť, aby niekto iný nezomrel," odvetil Severus a jeho tón bol ako kyselina. "Zákonnosť ma nezaujíma, keď ide o život, slečna Grangerová."

Ďalej sa s ním neháda, možno preto, že si nie je istá, aký druh argumentu má použiť. Namiesto toho sa pozrie na knihu. "Extra body, ak zistím, čo robí váš variant všehodžúsu bez toho, aby som ho predtým uvarila?"

Severus si odfrkne. "Slečna Grangerová, vaša známka na mojich hodinách je perfektné V. Čo by ste robili s bodmi navyše?"

"Chystáte sa mi skomplikovať úlohy, pane," odpovie slečna Grangerová. "Ja si tú perfektnú výnimočnosť udržím, ďakujem pekne."

"Buďte si istá, že áno." Severus počká, kým vyjde z triedy, pritisne si knihu k hrudi a tvári sa, akoby jej bol daný prostriedok na nájdenie nesmrteľnosti. "A veľmi rád by som vedel, kto vás, do čerta, naučil oklumenciu."

* * * *

To rozhodne nebolo to, čo Hermiona očakávala, že vyplynie zo stretnutia so Snapom. Predstavovala si oveľa viac kriku, urážok a kyslých komentárov. Namiesto toho to bolo... no, bolo to poučné.

Okrem obrany nemá Hermiona hodinu až do dvojhodinovky Starostlivosti o magické tvory o tretej, takže si nájde tichý výklenok na prízemí a začne listovať v starej knihe elixírov. Hermiona toho s Extra efektívnymi elixírmi veľa nerobila, keď v druhom ročníku presvedčila Lockharta, aby jej dal priepustku na nahliadnutie do knihy z oddelenia s obmedzeným prístupom. Väčšina jej obsahu sa jej zdala príliš... intenzívna. Predtým, ako knihu vrátila, si však na podráždenú úľavu madam Pinceovej napísala celý recept na nápoj všehodžúsu.

Príprava elixírov pre pokročilých nie je z hľadiska ilustrácií až taká skľučujúca. Sú to samotné elixíry. Každý jeden recept v knihe má poznámky doplnené rukopisom mladšieho Snapea. Niekedy je to len pár slov, ale často sú tam zložité poznámky, ktoré zahŕňajú viac krokov, než je vytlačené - alebo sú úplne v rozpore s návodom. Dokonca viackrát kroky a prísady preškrtol, aby ich nahradil vlastnými alternatívami spolu s návodom, ako ich použiť.

Ako ste na to prišli? uvažuje Hermiona nečinne a potom sa rozhodne, že si bude zapisovať každú otázku, ktorá ju napadne. Po napísaní otázky na prázdny zvitok skontroluje dátum vydania knihy a zistí, že kniha nie je výtlačok zo sedemdesiatych rokov, čo by bolo desaťročie, keď ju profesor Snape navštevoval, ale zo štyridsiatych rokov. To znamená, že je z druhej ruky, pravdepodobne od rodiča, ktorý navštevoval Rokfort.

Hermiona sa rozžiari od vzrušenia, aj keď si zapisuje myšlienku, že Snape mal pravdepodobne prístup k tejto knihe ešte predtým, ako nastúpil na Rokfort. Hovoril predsa, že jeho kúzla vždy inklinovali k elixírom a na mnohé varenie nie je potrebný prútik. Mohol vyrábať elixíry už pred školou... a to sa rýchlo stáva otázkou číslo tri, aj keď plánuje svoju návštevu archívu knižnice. Naozaj chce vedieť, prečo v piatom ročníku na eseji zdôraznil meno Prince.

Dostane sa na zadnú stranu knihy a chystá sa ju zavrieť, keď jej do oka padne ďalšie Snapeovo pavúčie písmo. Na vnútornej strane zadnej obálky sú úhľadným, pevným písmom napísané slová: Táto kniha je majetkom Polovičného princa.

"Dobre. Svojho otca ste rozhodne nemali rád," zamrmle Hermiona, zatvorí knihu a strčí ju do tašky. Polovičná krv. Nie je si istá, či je to jednoducho odmietnutie polovice jeho rodiny, alebo to Snape myslel podľa noriem čistoty krvi.

Asi by nemala vyzvedať, ale vždy bola zvedavá. Snape predsa nepovedal, že nemá pátrať po ničom, čo sa týka jeho rodiny.

Madam Pinceová pri vstupe do knižnice Hermione strnulo prikývne a Hermiona jej úsmev bez urážky opätuje. Chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, že s knihovníčkou má dobré vzťahy; obe sa ku knihám správajú rovnako.

Hermiona jedným prstom ťuká do kartotéky a snaží sa vymyslieť, ako formulovať svoju požiadavku. "Chcela by som nájsť informácie o každom, kto má priezvisko Snape alebo Prince a navštevoval Rokfort." Keď otvorí zásuvku, nevyletí z nej karta, ale zoznam.

Schmatne zoznam, zatvorí zásuvku a odíde, keď si prečíta odkazy. Väčšina z nich je v archíve Denného proroka, ktorý knižnica uchováva na štvrtom poschodí, hoci zopár je v knihách. Žiadna z nich nie je o tom, že by Snape navštevoval Rokfort alebo že by bol zaznamenaný v magickej publikácii.

Predierať sa odkazmi na Princa jej chvíľu trvá. Ide o starú čarodejnícku židovskú rodinu, čo ju núti čudovať sa nedostatku Princov na Rokforte. Z toho, čo sa dočítala v starých výtlačkoch Proroka, sa rodina zdá byť dosť milá. Tých niekoľko kníh, ktoré napísali Princovia, je zameraných na zaujímavé témy, aj keď ich prevedenie je trochu nudné.

Hermione už takmer došiel čas, kým sa bude musieť ponáhľať do Starostlivosti o čarovné tvory, keď konečne nájde dôkaz o jedinom študentovi s tým menom, ktorý v roku 1949 navštevoval Rokfort. Je to novinový článok z Proroka v hroznom stave - v tom roku určite skúšali iný druh novinového papiera a bol to žalostný neúspech.

Prorok musel mať nudný spravodajský týždeň, ak sa obťažovali informovať o študentských aktivitách na Rokforte, ale Hermione sa z neho naskytne obraz zachmúreného, vychudnutého, nešťastne vyzerajúceho dievčaťa s pretiahnutou tvárou a bledou pleťou. Eileen Princová, pätnásťročná, študentka piateho ročníka a kapitánka rokfortského pľuvadlíkového tímu.

"Mali sme pľuvadlíkový tím?" čuduje sa nahlas Hermiona. Naozaj im chýbajú aktivity pre študentov, ktoré nesúvisia s domácimi prácami. Na Rokforte sa okrem metlobalu nedá robiť nič iné. Stále majú neformálny pľuvadlíkový klub, ale tento starý oficiálny tím súťažil s inými tímami v Británii a Európe.

Hermiona sa znova pozrie na fotografiu. Je ťažké rozoznať nejaké skutočné detaily a mágia fotografie je taká poškodená, že sa už ani nehýbe. Stále si je takmer istá, že je to Snapeova matka. Skôr dúfa, že Eileen Princeová vyrástla z mrzutosti a nešťastia než mala dieťa. Možno sa tak stalo, vzhľadom na to, že Snape jej dával prednosť.

Alebo možno bol Snapeov otec len oveľa horší, že Eileen v porovnaní s ním vyzerala ako svätica. To je neveselá myšlienka.

Hermiona opäť vytiahne knihu a prelistuje ju na zadnú stranu. "Nie ste polokrvný preto, že sa mágia rozhodla preskočiť jednu generáciu. Váš otec a jeho rodina boli všetci muklovia. Ale vy necítite k muklom nenávisť, inak by ste sa nekamarátili s Harryho matkou."

Opäť zatvorí knihu a našpúli pery. Je tu polokrvný ako vedúci slizolinskej fakulty. Slizolinskej fakulty, ktorá sa vždy chválila, že prijíma len tých, čo majú čistú krv. Namiesto toho to nikdy nebola pravda. Sú tu polokrvní a muklovskí študenti Slizolinu, ktorých stretla a s ktorými sa rozprávala, teraz, keď je pre nich bezpečnejšie priznať, čo sú zač.

Snape sa vysporiadal s tým, že je polokrvný v slizolinskej fakulte, keď pravdepodobne nebolo bezpečné byť niekým iným ako čistokrvným. Napriek tomu sa stále hlásil k matkinmu menu a premenil ho na prekliaty titul: Polovičný princ.

Tak prečo sa vôbec pridal k Voldemortovi? Je si takmer istá, že nebol vždy špiónom, ale ak neveril v čistotu krvi... prečo?

Hermiona naozaj dúfala, že nájde vysvetlenie, prečo je profesor Snape - no, Snape. Namiesto toho ju to, čo našla, zmiatlo ešte viac, ako keď začínala.

Knihou Starostlivosť o čarovné tvory prechádza takmer na autopilota. Našťastie opäť študujú testrálov, ktorých Hermiona nevidí. Hodina väčšinou spočíva v sledovaní prostredia okolo miesta, kde sa podľa Hagrida zhromažďuje testrálské stádo, v sledovaní zmien na zemi, na stromoch alebo na hromade mäsa pre testrálov. Dvaja zo Slizolinu vidia testrálov, čo Hermionu mrzí, ale aspoň môže sledovať, ako Daphne a Richard Vaisey hladkajú testrálov a kŕmia ich. Povie jej to trochu viac o tom, ako majú tie prekliate veci vyzerať a ako sa majú správať.

Čas na hodine muklovských štúdií strávi skôr premýšľaním o Snapeovi a učebnici elixírov než o všetkom, čo jej profesorka Burbageová hovorí o telke. Takmer vždy sa mýli, ale Hermiona potrebuje túto hodinu na VČÚ z politických dôvodov. Urobila si dostatočný prieskum, aby vedela, že na čarodejnice a čarodejníkov - mágov -, ktorí sa dostanú na ministerstvo, sa zvyčajne pozerá priaznivejšie, ak majú dobré výsledky z muklovských štúdií. Nezáleží na tom, že celý predmet je nezmysel. Je to jeden z mála predmetov na Rokforte, kde skúšku neurčuje profesorka Burbageová; robí to "odborník na muklov" v rámci ministerstva a profesorka McGonagallová Hermionu ubezpečila, že sú oveľa presnejší ako Burbagevá. Hermiona má pocit, že profesorka McGonagallová má profesorku Burbageovú ako človeka celkom rada, ale s jej učením je úplne nespokojná. Nie je v ňom zlá - len sa mýli.

Zatiaľ čo Burbageová sa rozptyľuje diapozitívmi, na ktorých ukazuje televízory z prekliatych 50. rokov a nazýva ich modernou muklovskou technológiou, Hermiona listuje v Pokročilej výrobe elixírov, až kým nenájde recept na všehodžús. Zdá sa, že je rovnaký, hoci bude musieť vyhrabať svoje opísané inštrukcie z Extra efektívnych elixírov, aby ich mohla porovnať. Sú tam aj variantné návody, ale nie je tam zmienka o tom, čo tieto varianty robia.

Hermiona sa zamračí a priloží brko na papier. Po večeri sa hneď vráti do knižnice, ale tentoraz bude skúmať prísady do elixírov.

* * * *

V stredu štrnásteho popoludní Salazar, Severus, Minerva a Septima po vyučovaní vstúpia do salónika pre zamestnancov a nájdu tam už prítomného Nizara. Severus sa v salóniku schováva len preto, aby unikol valentínskemu šialenstvu zaľúbených študentov, hoci je príjemné vidieť, ako toľko vzoriek Dychu pravdy ide z ruky do ruky. Väčšina hlupákov zúfalo potrebuje, aby im pod nos strčili viacero dúškov pravdy.

Nizar sa oprie na stoličke a pozerá do stropu. Na stole pred ním leží pomerne veľký zvitok.

"Čo je to?" spýta sa Salazar.

"To je, brat, smrtiaca zbraň," odpovie Nizar.

Minerva zdvihne obočie. "Predpokladám, že slečna Grangerová."

"Predpokladáš správne." Nizar stále hľadí do stropu. "Bola vždy taká?"

"Musela som jej prikázať, aby jej prvácke slohové práce nepresiahli desať stôp, inak by som jej strhávala body za to, že musím prečítať osem stôp navyše za jednu slohovú prácu," povie Minerva ráznym hlasom a postaví kanvicu na rýchly čaj. "Čo ti dala?"

"Nie, príliš zvedavá." Salazar vytrhne zvitok skôr, ako Nizar stihne odpovedať, a nechá ho rozvinúť. Výsledná dĺžka papiera je... odstrašujúca. "Drahí bohovia," povie Salazar v čistom úžase.

"Je to desať metrov!" 2) Nizar vybuchne. "Keď som povedal, že môže utopiť svojich nepriateľov v papieroch, myslel som tým utopiť ich, nie ubiť ich nimi na smrť!"

Minerva vyzerá, akoby sa zúfalo chcela smiať. "Ak ti slečna Grangerová darovala zbraň, potom sa naozaj chytá toho, čo učíš na hodinách obrany."

Salazar dlho zapíska. Severus sa obzrie a zistí, že Salazar číta esej s doširoka otvorenými očami. "Bez urážky, Levica, ale táto tiež rozplakala Klobúk?"

"Ešte som ju nečítal. Čo urobila?" Nizar sa spýta a pozrie na brata.

"Triediaci klobúk vlastne vôbec neotáľal, kým si vybral Chrabromil," povie Minerva Salazarovi.

Severus sa podozrievavo zamračí a ukáže na Salazara. "Prosím ťa, nedes ma tým, že chodiaca encyklopédia mala byť zaradená do mojej fakulty." Bude ju tolerovať, aby mal v triede MLOKov študentku, ktorá bezradne nemachruje, ale predstava slečny Grangerovej ako Slizolinčanky je desivá.

"Nie. No, možno." Salazar číta ďalej. "Už len na základe prvých dvanástich centimetrov by som jej dal perfektnú známku. Znalosti Bystrohlavu, divokosť Bifľomoru, sebazáchova Slizolinu a nechcite ju naštvať, aby ste nemuseli hasiť výbušnosť Chrabromilu."

Minerva vytiahne lyžičku na čaj. "To je ešte stále oveľa viac Chrabromilu ako ostatných troch."

"Myslela som si, že pomstychtivosť je slizolinská vlastnosť," povie Septima, pričom sa pozrie na Severusa.

Severus jej venuje nevýrazný pohľad. "Ak sú upálení na smrť, tak netrpia dosť dlho na to, aby sa to počítalo ako pomstychtivosť. To je skôr zabitie z milosti."

Salazar náhle spustí zvitok. "Dám ti všetok svoj pozemský majetok, ak si vezmeš môjho brata."

"Ach, pre- Salazar!" Nizar vykríkne a vstane, aby vytrhol Grangerovej esej zo Salazarových rúk.

"Čo?" Salazar naširoko roztiahne ruky a usmieva sa. "Bol som päťkrát ženatý, braček. Ty máš päť svadieb, ktoré musíš dohnať!"

Nizar sa pozrie na Salazara, keď sa prútikom dotkne eseje a zvinie ju späť do úhľadného zväzku. "Zavri. hubu. Okrem toho, aký pozemský majetok? Nevidel som nijaký dôkaz, že niečo vlastníš, okrem malého bytu a plesnivého záhadného obsahu Gringottovho trezoru."

Salazarov výraz sa rozžiari. "Áno, to! Všetok môj pozemský majetok a trezor!"

"Salazar Fernan Deslizarse, nie je rok 996. Je rok 1996. Prosím, prestaň sa pokúšať kúpiť mi manžela," zasyčí Nizar.

Minerva sa pozrie na Severusa. "Prekvapuje ma, že na to nereaguješ."

Severus na ňu vrhne pobavený pohľad. "Bohatstvo, pôda a tituly sú tradičné, nie len majetok."

"Mám ešte tie majetky?" Salazar sa spýta - tesne predtým, ako ho Nizar udrie po tvári desaťmetrovou esejou slečny Grangerovej.

"Odchádzam," oznámi Nizar a zamračene vychádza z miestnosti. Cestou cez dvere prejde okolo Pomony a Poppy, ktoré za ním zmätene hľadia.

"Čo to má znamenať?" Poppy to chce vedieť. "Zvyčajne, ak niekto z nás búrlivo odíde, si to ty, Severus."

Severus sa na ňu zahľadí. "Nie. Vždy." Bude si však nárokovať väčšinu času.

Salazar si pretrie čeľusť. "To naozaj bolelo. Myslím, že by bolo možné ubiť niekoho touto esejou na smrť."

Severus počuje šepot "Manželstvo!" od Septimy predtým, ako sa ona, Poppy a Pomona otočia a venujú Severusovi rovnaké očakávajúce pohľady. "Takže! Chceš nám niečo povedať?"

"V žiadnom prípade," odpovie Severus a rozhodne sa, že bude rozumnejšie vyhnúť sa valentínskemu chaosu inde. Zastaví sa vo dverách salónika, aby sa pozrel cez plece. "Možno by ste však chceli vypočuť Minervu, aké príjemné sú v poslednom čase jej noci."

"Severus Snape, za toto dostanem tvoju hlavu!" zakričí za ním Minerva.

Severus si vyhrážku nevšíma a zároveň uvažuje, kam asi Nizar pôjde. Potom sa premiestni priamo na chodbu na siedmom poschodí pred gobelínom. Je to účinné miesto na vyčkávanie.

Nizar sa skutočne zastaví na mieste, keď si uvedomí, že Severus sa opiera o ohavný gobelín a vďaka čiastočnému splývaciemu zaklínadlu výborne splýva s okolím. "Haló?"

"Vyhýbal si sa mi?" Severus sa spýta, keď odhodí kúzlo a vykročí dopredu.

"Počas dňa? Nie úmyselne. Zatiaľ to bol zaujímavý týždeň. Okrem toho musím ísť známkovať túto..." Nizar podrží Grangerovej esej. "Túto zbraň. Viem si predstaviť, že slová sú ešte horšie. Nie je jediná, kto odovzdal esej skôr, aby si uchmatol ten kredit navyše, ktorý som ponúkol."

"Chcel som sa ospravedlniť," donúti sa Severus povedať. "Za pondelkové ráno."

Nizar spustí esej a oči sa mu zúžia. "Vieš vôbec, prečo sa ospravedlňuješ?"

"Zrejme za to, že som ti opäť raz predhodil tvoj zmysel pre vkus."

"Áno. To bude ono." Nizar si povzdychne a pristúpi bližšie. "Severus. Tvoja inteligencia je ohromujúca a tvoj dôvtip povzbudzujúci, ale na doplnenie oboch si aj pekný muž."

"Hlúposť," odpovie Severus. "Som príšerne bledý, mrzutý, s kyslou tvárou..."

"Neopisuj mi Eileen Ruth Princeovú, Severus!" Nizar sa náhle rozčúli. "Dobre viem, ako vyzerala!"

Severus šokovane cúvne. Obaja sa pred rokmi potichu dohodli, že nikdy nebudú hovoriť o jeho matke, ktorá by bola jednou z mnohých Slizolinčanov, na ktorých Nizar počas svojho pôsobenia v portréte dohliadal. "Nie som."

"Rozhodne si," odvetil Nizar. "Tá žena nikdy nebola šťastná, nie od chvíle, keď v jedenástich vstúpila do spoločenskej miestnosti a v sedemnástich ju opustila. Bola úplnou definíciou mrzutosti, tento postoj doviedli k dokonalosti jej rodičia, ktorí boli obaja nespoločenskí, malicherní tyrani.

"Ani raz si nebol taký nepríjemný. Do tej spoločenskej miestnosti si vstúpil ako bystrooké, inteligentné dieťa so záujmom o život a mal si hrdý úsmev človeka, ktorý vie veci, ktoré ostatní nevedia. Na rozdiel od tvojich skurvených starých rodičov si ani raz tieto vedomosti nevyužíval na vládu nad ostatnými, aj keď si mohol. Vyjadril si to, na Slughornovu veľkú ľútosť, ale to nie je to isté."

"Nizar..."

"Ešte som, kurva, neskončil," zavrčí Nizar a kráča dopredu, až je Severus nútený ustúpiť, chrbtom pevne pritlačený ku gobelínu. "Mal si žiaru, ktorú ti Voldemort vzal, ale keď si sa vrátil? Bol si zlomený, ale znovu si sa obnovil. Bol si viac. Aj keď si zamyslený, aj v tých najhorších chvíľach, v tvojom vnútri horí oheň tak, že tvoje oči odrážajú všetku vášeň tvojho intelektu. Keď sa usmievaš, je to ako vidieť krátky záblesk všetkého čakajúceho poznania vesmíru."

Nizar ustúpi a venuje mu krátky unavený úsmev. "Čo ti asi tak môžem ponúknuť tvárou v tvár?"

Severusovi chvíľu trvá, kým nájde hlas. "Teraz mi podsúvaš môj zmysel pre vkus?"

"J-" Nizarov výraz nie je uzavretý a neskrýva všetko to, kým je, nie ako v ten strašný týždeň pred slnovratom. Len sa zdá byť znepokojený. "Je mi to ľúto. Nemal som - nemal som to povedať. Musím ísť..." Znova si vzdychne. "Musím si robiť svoju zasranú prácu. Uvidíme sa pri raňajkách, Severus," povie a zmizne.

Severus hľadí na miesto, kde stál Nizar, a snaží sa prísť na to, čo sa, do čerta, práve stalo. Uštipačná reakcia v súvislosti s tým, čo Nizar povedal, asi nebola najlepším rozhodnutím, ale tak je tak sakramentský zvyk byť... podlý.

Premiestnil sa späť do vlastných komnát a ťažko si sadne na pohovku. Žeravé uhlíky ohňa sa zmenia na horiaci plameň, keď škriatkovia zistia, že je prítomný, a pridajú do uhlíkov drevo.

Ak Severus nemal rád svojho otca, potom skutočne nenávidel svoju matku. Nezabudnuteľné momenty Tobiasa Snapea zahŕňali krik, vrieskanie, strašenie malých detí bez možnosti brániť sa, zvracanie a vôbec opilecké otravovanie, ktorého jedinou skutočnou hodnotou bolo ťahanie podpory v nezamestnanosti od britskej vlády. Eileen Snapeová nepracovala, ani v čarodejníckom, ani v muklovskom svete. Trávila čas doma a Severus bol jediný, kto tam znášal hlavnú ťarchu jej nevôle.

Na ocot nachytáš len muchy. Snaž sa nebyť takým nevrlým dieťaťom, Severus.

Si taký úplne zatrpknutý! Netuším, prečo sa to dievčatko s tebou baví.

Takže V a P na tvojich VČÚ? Predpokladám, že je to prijateľné.

Tvoja povaha je úplne najhoršia! Bože, ale ty si presne ako tvoj otec.

Severus cíti, ako sa mu pery krútia v nahnevanom opovrhnutí. "A ja ťa tiež nenávidím, ty starý mŕtvy netopier."

Vstane z pohovky a rozhodne sa, že sa pred večerou okúpe, čím lepšie odstráni výpary nazbierané z celodenného varenia v podaní schopných aj neschopných. "Mal som však pravdu," zamrmle si pre seba po tom, čo si z vlasov zmyje najhorší dym z kotla. "Z jedného hlúpeho omylu sa stal rovno druhý."

Nemôže si pomôcť, ale v tej chvíli si spomenie na Nizara, zelená v jeho sivých očiach žiari, akoby bola na pokraji magického ohňa. V tvojom vnútri horí oheň tak, že tvoje oči odrážajú všetku vášeň tvojho intelektu. Keď sa usmievaš, je to ako vidieť krátky záblesk všetkého čakajúceho poznania vesmíru."

Severus vylezie z vane, osuší sa a oblečie a potom sa postaví pred obviňujúcu tvár v zrkadle. "Nevidím to, čo vidíš ty, Nizar." Pozrie sa na jeho rovné, ostro čierne vlasy, ktoré mu konečne dorástli do dĺžky, akú preferoval pred tým prekliatym incidentom s kotlom v lete 1991; jeho pohľad je prenikavý a ostrý, vôbec nie láskavý. Nedá sa pomýliť, že jeho pokožka je prízračne bledá, hoci je aspoň čistá a vždy mu slúžila a nerástlo mu nápadné strnisko, kým sa deň takmer neskončil.

Jedného dňa mi uveríš.

Veľmi o tom pochybuje. To však neznamená, že si nie je presne vedomý, ako túto situáciu zvládnuť.

* * * *

Nizar odolá nutkaniu udrieť si hlavou o vlastný stôl. Prečo, prečo, prečo ho neustále dráždi? Bohovia, prečo? Dokáže očariť ľudí, ktorými absolútne opovrhuje, ale nedokáže prísť na to, ako prestať hovoriť presne to, čo sa nemá, niekomu, koho miluje. Povedal, že na toho muža nebude tlačiť, a Severus to nebol pripravený počuť - nič z toho.

Práca. Máš prácu. Si učiteľ. Prosím, správaj sa ako učiteľ, pomyslel si Nizar a v duchu všetko odložil bokom, aby sa tým zaoberal neskôr.

Vzhliadne od esejí hromadiacich sa na stole, aby vytrhol list papiera, ktorý sa objavil vo vzduchu. "Čo si zač?" Rozloží ho a nájde Severusov rukopis napísaný čiernym atramentom a prekvapene sa nadýchne, keď si prečíta slová.

Ak ja horím, potom ty si žiara, ktorá nikdy neprestane.

To mu naozaj nepomáha sústrediť sa na nič, čo musí dnes večer urobiť. Vôbec.

* * * *

1) Kastílsky: Ty - ako sa opovažuješ? Si absolútny bastard. Uškrtím ťa v zasranom spánku!

2) 32 stôp, čo je 9,7 metra, čiže nie plných 10. Ale to mi nepripadalo dosť úderné. No vážne, 10 metrov. Hermiona to preháňa.