Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermiona trochu omámene blúdi po hrade a až keď sa ľudia začnú hrnúť, uvedomí si, že je čas večere. Nasleduje ostatných do Veľkej siene a sadne si k chrabromilskému stolu medzi Rona a Edwarda, ktorý hľadí do taniera.

"Čo sa deje, Edward?" spýta sa Hermiona.

"Ach, to nič - no, moja sestra je chorá," zamrmle Edward. "Nie je zle chorá alebo tak, ale nestáva sa to často. Má mágiu, rovnako ako ja. Náš bratranec Rob je tiež čarodejník, a hovorí, že je to naozaj zriedkavé, pretože mágia zvyčajne robí niečo s naším imunitným systémom, aby sme boli odolní voči prechladnutiu a tak."

Hermione sa rozšírili oči; myslí si, že to je možno najviac, čo kedy počula Edwarda hovoriť na jeden raz. "Prepáč. Ani som nevedel, že máš sestru. Je v poriadku, áno?"

Edward prikývne a pokrčí plecami. "Áno, je v poriadku, Hermiona. Len som stále zvyknutý byť pri nej, ak sa niečo deje. Je to môj tretí ročník. To by malo byť samozrejmosťou, nie? Byť zvyknutý na to, že nemôžem ísť len tak domov?"

"Nie vždy. Keby boli moji rodičia chorí, chcela by som ísť domov, aby som sa uistila, že sú v poriadku." Hermiona sa snaží spomenúť si, že je prefekt a mala by sa tak aj správať. K tomu, že je prefekt, patrí aj uisťovanie tých z jej fakulty, že všetko bude v poriadku. "Som si istá, že to všetko prejde."

"Áno, tvoja sestra bude v poriadku, Edward." Ginny objala Edwarda okolo pliec. "Zoznámila som sa s tvojimi rodičmi. Sú to múdri muklovia, tí dvaja. Za chvíľu ju dajú do poriadku."

Dean prekvapene zdvihne zrak. "Ty si stretla muklovských rodičov?"

Ginny vrhne na Deana nechápavý pohľad. "Jasné. Prečo by som nemala? Edward je môj priateľ. Mama a otec ma vzali k nim domov, čo je úhľadný byt v Londýne. Edwardovi rodičia boli dokonca v Brlohu, hoci sme ich tam všetci museli viesť za ruku, aby ju našli."

"Moja mama sa ešte nikdy nechcela stretnúť s čarodejníckymi rodičmi." Dean sa zamračí na svoj tanier. "Do čerta, mal som šťastie na žrebovanie, však?"

Seamus strčí do Deana lakťom. "No, vyviedol si ma z toho, kamarát. Nemôže byť všetko zlé."

Dean sa usmeje. "Fajn. Ale musíš ma predstaviť svojej mame a otcovi."

Seamus úplne zvädne. "Môžeme, ehm, môžeme predstierať, že sme len najlepší kamaráti a tak ďalej aspoň ďalší rok? Sú katolíci, Dean. Myslím, že by mohli zomrieť a odplávať do neba už len z toho šoku."

"Myslíš, že keď budeš mať sedemnásť, bude to menší šok?" Dean sa spýta a usmeje sa.

"No, nie," pripustí Seamus. "Ale potom som aspoň plnoletý, takže nebude až tak veľmi záležať na tom, či ma vyhodia z domu." Zamračí sa. "Možno potom, čo si odložím dosť peňazí, aby som sa pokúsil pokryť knihy a tak na siedmy ročník."

"Seamus, ak na to príde, donútim svojich rodičov, aby ťa v siedmom ročníku spoznali," povie Hermiona. "A žiadne hádky. Skončíš školu a pôjdeš strašiť čarodejnícku Britániu, inak..."

Seamus zasalutuje. "Áno, slečna strašidelná prefektka, madam!" Keď spustí ruku, povie: "A, ehm, ak sa to naozaj stane - tvoji rodičia sú prekliati svätci."

"Nie, sú to zubári," odvetila Hermiona.

Seamus niekoľkokrát zažmurká. "Tak to sú strašidelní svätci."

"O čom to všetko bolo?" Ron sa pýta Hermiony, keď Dean a Seamus rozptyľujú pozornosť rozprávaním o Seamusových rodičoch a Ginny s Edwardom rozptyľujú ostatných rozprávaním o reakciách muklov na čarodejnícky dom. "Aj ten výraz na tvojej tvári, keď si vošla - to bolo o Harrym?"

Hermiona si zahryzne do pery a potom pokrúti hlavou. "Nie, nejde o Harryho. Aspoň nie viac ako zvyčajne. Je to len... počula som zvláštnu fámu. O mne. Nič zlé!" ponáhľa sa povedať, keď sa Ronovi v očiach rozhorí temperament. "Bolo to len... zvláštne."

Parvati zdvihne zrak od svojej večere a usmeje sa. "Niekto ťa má rád. To sa hovorí, však?"

Hermiona sa začervená, čo je jediná odpoveď, ktorú Parvati potrebuje. "Ja," oznámi Parvati, "to všetkým poviem."

"Parvati!" Hermiona zúfalo zasyčí. "Prosím, nerob to!"

"Prečo nie?" Parvati sa spýta a venuje Hermione trpezlivý pohľad. "Je najvyšší čas, aby si niekto všimol, že z teba rastie fešanda, Grangerová. Dohnala si svoje kučeravé vlasy, takže už nevyzerajú, akoby sa ti snažili zjesť hlavu, oči ti žiaria, zuby máš skvelé, tvoja pleť má čistý, nádherný odtieň zlatohnedej, a napriek tomu niekomu trvalo viac ako polovicu semestra, kým si všimol, že si sakramentsky nádherná! Keby som mala rada dievčatá, požiadala by som ťa o ruku. Samozrejme, že to poviem celej našej fakulte. Je to, akoby sa stal malý zázrak!"

Hermiona zo seba vydá tiché, piskľavé: "Aha." Vlastne jej ani nenapadne nejaký protiargument. Je príliš rozptýlená z toho, že dostala šnúru komplimentov za sebou. Nemyslí si, že je - nie je nádherná. Je dostatočne prijateľná na to, aby necítila nenávisť k svojmu odrazu v zrkadle, a všetko ostatné je nepodstatné.

"Ide o to plniace pero, však?" spýta sa Kellah a usmeje sa. "To, čo ti doručili, ktoré bolo zabalené v zelenom a striebornom!"

"Kellah!" Hermiona zalapá po dychu a cíti, ako sa sfarbuje do ešte tmavšieho odtieňa červenej. Parvati sa na ňu pozrie vyčkávajúcim pohľadom. "Fajn! Áno."

"Slizolinčan ti dal plniace pero?" Neville sa pozrie na rozhovor s Aamirom a Razom. "Akú farbu?"

Hermiona odolá nutkaniu zakryť si tvár rukami. "Bledomodrá a strieborná," zašepká.

"Aha." Neville sa usmeje. "To je dosť zvláštne, toto. Niekto si určite dobre pamätá vianočný ples! Zaujímalo by ma, či má Colin tie obrázky."

"Existujú fotky?" spýta sa Hermiona zdesene.

"Turnaj troch čarodejníkov," povie Parvati pobavene. "Samozrejme, že existujú fotky. Som len rada, že na tej, na ktorej som s Harrym počas prvého tanca, nevyzerám smiešne."

"Ty vyzeráš nádherne, Parvati," podotkne Neville. "To Harry vyzeral, akoby mal každú chvíľu odpadnúť. Niežeby som mu to mal za zlé."

"Tak, tak nervózny a taký roztržitý," povie Parvati láskavo, čo je ďaleko od toho, koľko času strávila tým, že na Harryho zazerala až do katastrofálneho konca Turnaja. "Harry by si bol ušetril toľko problémov, keby sa namiesto toho spýtal chlapca. Ja by som s radosťou išla s Aamirom."

Aamir s plnými ústami zemiakovej kaše prestane žuť. "To by si urobila?"

Parvati prikývne. "Zvažovala som to, ale potom ma Harry požiadal, tak som si povedala, že to stojí za to."

"Uvažovala by si teda o tom, že by si so mnou teraz chodila?" spýta sa Aamir.

"S tvojimi ústami plnými zemiakov nie," odpovie Parvati a Aamir sa začervená do purpurova.

Hermiona si znova zahryzne do pery. Sľub, ktorý jej dal profesor Salazar o tom, že Harry je v poriadku, odovzdala zvyšku svojej fakulty. Celý Chrabromil to vzal ako uistenie, že Harry sa určite vráti, a zatiaľ sa budú správať, akoby bolo všetko normálne. Je to od nich celkom milé, aspoň keď z toho Hermionu nebolí na hrudi.

Ron sa zamračene hrabe vo vlastnej zemiakovej kaši namiesto toho, aby ju zjedol. "To si to musel najskôr všimnúť nejaký prekliaty Slizolinčan, že?"

"Ach, už nie!" Hermiona sa náhle rozčúli. "Úprimne, Ron!"

"To nie je ono! Je to len... no. Si dievča." Ron sa začervená. "Nikdy som si to nevšimol, až minulý rok. Vždy som ťa považoval len za svoju kamarátku Hermionu, a potom si sa objavila ty a bola si dievča."

"Vždy som bola dievča, Ron!" Hermiona odvetila. "Okrem toho, keď si si to všimol, choval si sa kvôli tomu ako úplný debil!"

"Ja viem, ja viem, a stále ma to mrzí!" Ron zúrivo pichne do sleďa. "Len neviem, čo si mám myslieť o svojej kamarátke a o tom peknom dievčati, ktoré sa objavilo v mojej spoločenskej miestnosti."

Hermiona prevráti očami. "Prosím ťa, naďalej o mne uvažuj ako o 'svojej kamarátke Hermione', pretože ak je toto tvoj pokus o získanie rande? To by bola skaza, Ronald Weasley, a to taká, že by som presvedčila Fellonu, aby ťa nútila spať vonku na chodbe každú noc, kým neabsolvujeme"

Ron sa zhrozil. "Dobre, dobre! Moja kamarátka Hermiona! Najlepšia kamarátka, ktorá je zhodou okolností dobre vyzerajúce dievča, s ktorým sa nikdy nebudem snažiť chodiť, lebo rád spím vo svojej posteli!" Stíši hlas. "Ale nech je ten chlapík ktokoľvek, keď ti posiela také pekné perá - radšej nech sa k tebe správa ako k zlatu, lebo naňho pošlem Freda a Georgea."

"Na koho sme posielaní?" George sa spýta a zdvihne zrak od obličkového koláča. "Pýtam sa pre potomstvo, samozrejme."

"Na nikoho, zatiaľ nie!" Hermiona sa rýchlo ozve. "Pomstu plánuješ až potom, nie dopredu!"

"Nie, niekedy určite dopredu," ozve sa Fred. "Človek by mal byť pripravený na každú eventualitu."

"Okrem toho, ako vieš, že je to chalan?" Hermiona sa spýta Rona škrobeným hlasom. "Mohlo by to byť dievča. Alebo niekto negenderový. Veď ich máme niekoľko, nie?"

"Dievča." Ron vyzerá, akoby bol na pokraji vyprsknutia. "Hermiona, kamarátka, srdce jedného človeka znesie len toľko, kým je toho jednoducho príliš veľa."

"Randenie? V tom prípade človek určite plánuje pomstu vopred," povie Fred.

Hermiona si odfrkne a strčí do Rona, čím ho zrazí k Fredovi. To ho hodí na Angelinu, ktorá prevráti oči a natiahne sa, aby Freda udrela po zátylku. "Ako mám tej osobe naznačiť, že mám možno záujem o jej ponuku na dvorenie? V muklovskom svete sa to takto nerobí."

"Ach, to je dosť jednoduché." Ron si strčí do úst vidličku koláča a potom cez ňu prehovorí. Vrátil sa teda do normálu. "Len začni používať dar na verejnosti, počas vyučovania a podobne, ak sa ti tá myšlienka naozaj páči. Ak váhaš, používaj ho na verejných miestach, ale nie stále, napríklad medzi vyučovaním alebo tu vo Veľkej sále, keď si budeš písať poznámky pri raňajkách a večeri. Také veci."

Hermiona myslí na pero v škatuľke na poschodí. Zvonka mohla byť slizolinská zelená so striebornou stužkou, ktorá sa posúva, aby škatuľka zostala zatvorená, ale vnútro bolo vystlané zamatom s chrabromilským šarlátom na vrchu a zlatom pozdĺž dna. Snapeovi sa o tom nezmienila, ale na túto časť nebolo ťažké prísť. Nech už je ten Slizolinčan ktokoľvek, oznamuje svoju príslušnosť a zároveň zdôrazňuje, že tá jej mu vôbec nevadí. Takisto to musel byť niekto, kto sa zúčastnil na vianočnom plese, aby videl jej svetlomodré šaty, čo aspoň trochu zužuje zoznam. Všetci siedmaci v tom čase koncom semestra skladali MLOKy. Prítomných bolo len niekoľko tretiakov - teraz štvrtákov. To jej nedáva veľmi dlhý zoznam slizolinských študentov, nad ktorými by sa mala pozastaviť.

Pozrie sa na slizolinský stôl, pričom tvár má sklonenú k tanieru a svoje špehovanie skrýva pod závojom vlasov. Nikoho zo štvrtákov nepodozrieva, keďže ich sotva pozná. Greenwoodová aj Shahová sú mimo hry, keďže Greenwoodová je vydatá za akademika a Shahová má priateľa. Parangyová drží Georgea na dištanc, zatiaľ čo on sa snaží ju prekabátiť k tomu, aby si s ňou dohodol rande, ale Hermiona si myslí, že Parangyová sa chce len uistiť, či to George myslí vážne.

Možno Amrish Gupta. Nie je slizký a je inteligentný na to, aby bol v triedach MLOKov obrany aj v elixíroch. Kinjal Bhatiaová je zasnúbená do rodinou dohodnutého manželstva po Rokforte a univerzite, ale aspoň sa zdá, že je z toho naozaj šťastná.

Warrington? Hermiona sa zatvári. Nie, vypustil z úst priveľa čistokrvných nezmyslov. Určite nie on. Pucey, Bole, Montague, Peebles a Melville sú všetci diskvalifikovaní z rovnakého dôvodu.

Pansy má príliš rada chlapcov. Millicent vyrástla z akejsi bacuľatej a nevýraznej postavy a vyzerá trochu viac ako neupravená grécka bohyňa, ale Hermiona pochybuje, že by sa tak rafinovane snažila získať si rande. Blaise Zabini je jedna z možností, rovnako ako Theodore Nott. Nie je si istá, či by Notta dokázala tolerovať, hoci rozhodne nie je typ smrťožrúta, ale Blaise bol zdvorilý aj vtedy, keď ich spolu ich fakulty bojovali.

Hermiona pozrie na Draca, ktorý sa rozpráva s Blaiseom, Kinjal, Seamusom a Nandini Joharovou (tí sa na svojich miestach otočili, čo Deana rozčuľuje, keďže sa snaží jesť). Je to naozaj drahé pero, nie brko, čo znamená, že niekto si dal tú námahu a hľadal muklovský ekvivalent luxusného písacieho nástroja a zároveň ho urobil tak, aby sa dalo zmeniť na brk.

Ospravedlnil sa, pomyslí si Hermiona. Ak to pero naozaj poslal Draco... no, jeho črty už nie sú také špicaté a cez leto vyrástol do výšky. Povýšenecká maska, ktorú Hermiona vždy nenávidela, sa cez zimné prázdniny vytratila. Malfoy má stále masku na verejnosti, ale nie je chladná ani krutá, len zdvorilá - kým sa nezačne rozprávať s priateľom. Potom zmizne a pod ňou je človek, akým by Lucius Malfoy opovrhoval. Dracovmu otcovi by sa tiež hnusilo, že jeho syn prisľúbil službu muklovi, či už je to kráľovná, alebo nie. Ani čarodejnícky titul by nestačil na to, aby vynahradil tento hriech, nie v očiach Luciusa Malfoya.

Hermiona vie, že Draco to neurobil pre moc. Profesor Salazar a profesor Slizolin by určite informovali zvyšných štyroch študentov, koľko práce to znamená byť v Británii šľachticom. Draco sa nevyhne následkom, ak by porušil dôležitý muklovský zákon - ako keď by sa snažil vyhnúť plateniu daní. To by bol určite najrýchlejší spôsob, ako si získať pozornosť ich vlády.

Rozhodne sa, že to nové pero bude používať na hodinách. Naozaj chce zistiť, kto ho poslal, už len preto, aby ju zvedavosť nepriviedla do šialenstva. Len si musí nájsť pekné bledomodré brko, ktoré s ním bude používať.

Hermiona strávi zvyšok večera opravovaním knihy Bricea deSlizarsa. Je ešte brilantnejšia ako predtým. Nie, v skutočnosti je rovnako brilantná. Len je oveľa očividnejšia, keď je napísaná lineárne, ako učebnica s inštrukciami. Starší syn profesora Slizolina bol génius, ale tú knihu napísal, akoby to bola skôr... absolventská práca.

No, presne tou bola, spomenie si Hermiona. Aj bez toho, aby bol ten text diplomovej práce lineárny, bol stále užitočnejší ako ten absolútny nezmysel, ktorý im Umbridgeová - tá ženská - pridelila ako učebný text obrany na tento semester. Hermiona ho nemusela prečítať celý, aby si uvedomila, že je zbytočný, hoci to pre istotu aj tak urobila. Profesor Slizolin síce tvrdí, že v tej knihe sú nejaké užitočné kúsky, ale ak áno, musia byť naozaj maličké a ezoterické, pretože Hermiona ich nenachádza.

Prekvapene sebou trhne, keď sa na jej posteli objavia tri zvitky. Zoberie do rúk ten najmenší, označený jej menom s pavúčím písmom profesora Snapea. Hermiona rozlomí zelenú slizolinskú voskovú pečať a rozvinie ho, aby si ho prečítala.

Slečna Grangerová,

Esej, ktorú ste odo mňa práve dostali, je kópiou originálu, takže do nej môžete písať, koľko chcete, aby ste rozvinuli perspektívu, o ktorej som sa zmienil.

Vaša minulotýždňová práca si zaslúži hodnotenie vynikajúci pre žiaka piateho ročníka. Pre študenta MLOKov by sa sotva vyškriabala na dostatočnú. Majte to na pamäti, ak máte v úmysle pokračovať v štúdiu elixírov.

-Profesor Severus Snape

Hermiona otvorí zvitok, ktorý teraz spoznala ako svoj. Presne ako povedal Snape, na vrchu je červené V, hoci jej esej o runovcoch je úplne zmasakrovaná tým istým červeným atramentom. Myšlienka písať len o vajíčkach runovcov do nepovolených elixírov sa jej zdala úplne nudná, téma, ktorú rôzni majstri elixírov preberali toľkokrát, že esej sa písala takmer sama. Namiesto toho odbočila k úvahám o použití jedu, kože a šupín runovcov v elixíroch, čo je téma, ktorá sa dá v rokfortskej knižnici oveľa ťažšie preskúmať. Nevenovali sa jej ani zďaleka tak často, čo Hermionu podnietilo k tomu, aby pridala kritiku, že výrobcovia elixírov prehliadajú prísady so známymi vlastnosťami a hodnotami, ktoré sa dajú zohnať ľahšie ako ilegálne vajíčka runovcov.

Práve v tomto prípade sa červený atrament menej podobá na masaker a viac na premyslený - aj keď stále zlomyseľný - komentár. Súhlasí s jej bodmi a potom ju pokarhá za to, že tieto myšlienky ďalej nerozvinula. Je to taká hĺbka kritiky, že Hermiona sa zamračí, vytiahne brko, atrament a ďalší zvitok a začne vyvracať každý argument. Ako by mohla vedieť, na aké elixíry sú tieto prísady užitočné, keď v rokfortskej knižnici aj tak nenašla žiadnu knihu, v ktorej by boli elixíry s týmito prísadami uvedené? Na to sú predsa knihy. To znamená, že buď nikto nepublikuje svoje zistenia po použití tých prísad, alebo to nerobí vôbec nikto.

Keď je to hotové a Hermiona má pocit, že svoju prácu obhájila oprávnene, otvorí druhý zvitok. Je možno o meter alebo dva dlhší ako jej vlastný. Známka na vrchu ju prinúti zamračiť sa ešte skôr, ako si prečíta jeho meno. D? Dostatočná? Profesor Snape? V žiadnom prípade. Možno sa jej ten človek nepáči, ale je vysoko inteligentný.

Jeho rukopis bol vždy špicatý a pavúčí. To, čo vidí na tabuli a na vrátených esejach, je jeho rafinovaná verzia, hoci na piaty ročník nebol vôbec zlý. Pozrie sa na jeho meno a prekvapí ju, že je tam uvedené aj jeho druhé meno, ktoré nikdy predtým nevidela. Severus Prince Snape. To nie je druh druhého mena, ktoré si vyberá rodič; to vyzerá oveľa viac ako meno matky, ktoré je postavené pred meno otca.

Tak toto je téma, ktorú som mala skúmať v knižnici, pomyslela si Hermiona pobavene. Snapeovi rodičia a ich štúdium na Rokforte. Zaujímalo by ju, akí boli, hoci už teraz tuší, že Snape mal väčšiu náklonnosť k svojej matke. Prince je napísané tmavším atramentom, rozhodne zvýraznené oproti Snape.

V eseji je to isté zadanie, vajíčka runovcov a ich správne použitie v elixíroch, či sú vajíčka nelegálne, alebo nie. Snape sa vajíčkam venuje oveľa kratšie, vymenúva ich použitie v známych elixíroch s ráznosťou, ktorá znie takmer nahnevane. Potom pridá ďalší zoznam elixírov, ktorý Hermionu prinúti žmurknúť na papier, kým si prelistuje vlastnú hodnotenú esej a začne ich prepisovať. O polovici z nich nikdy nepočula a rozhodne nevedela, že by runovcové vajíčka mohli pomôcť niektorému z ostatných. Ak to naozaj dokážu s elixírom na zlepšenie nálady, niet divu, že runovcové vajíčka sú nelegálne dovážané.

Potom, podobne ako Hermiona, Snape opustí tému vajíčok a sústredí sa na jed, šupiny a kožu. Už sa chystá znova začať písať na svoj vyvracajúci zvitok, rozčúlená, keď upustí od štandardného používania a potom sa hrnú nápady. Snape si zobral atribúty jednotlivých ingrediencií, ignoroval absolútny nedostatok informácií a vymyslel si vlastné.

Hermiona dočíta esej a zamračí sa, keď papier pritiahne späť k sebe, až sa opäť pozerá na tú dostatočnú. Nie je majsterka elixírov, ale tie nové elixíry v sebe nemali nič, čo by spôsobilo niečo výbušné. Možno boli experimentálne a potenciálne nepoužiteľné, ale nespôsobili by nehody, aké sa Nevillovi bežne darili.

Až po druhom prečítaní si uvedomí, čo ju trápi, okrem toho, že sa cíti dosť hlúpo, že jej nikdy nenapadlo kombinovať prísady na vlastnú päsť.

K tejto eseji nie sú žiadne komentáre. Vlastne jediné, čo zostalo na konci, je krátka poznámka o tom, že Snape je príliš ambiciózny na úroveň svojich schopností. Hermiona hľadí na to neznáme písmo a čuduje sa, ako môže byť jediná veta taká zúfalo povýšenecká.

Ambiciózny! Snape je Slizolinčan, samozrejme, že je ambiciózny! Čo je to za úplný nezmysel?

Hermiona si všetky svoje myšlienky zapíše, všetko zhrnie do zväzku a odloží na zajtra. Zajtra je nedeľa, takže bude mať dostatok času, aby si všetko znova prečítala - nehovoriac o nájazde do knižnice.

Nedeľa však dopadne oveľa inak, ako ktokoľvek plánoval.

* * * *

Severus sa prebudí o pol siedmej, zastoná, prevráti sa a pokúsi sa zaboriť tvár do vankúša. Nie je to dobré. Nemôže zaspať, a nie je to len preto, že jeho posteľ je prázdna. Táto situácia trvá už týždeň, akokoľvek zisťuje, že ju naozaj nepreferuje. Vôbec.

Prečo som hore, dočerta? uvažuje bezútešne a okúpe sa, len aby rozptýlil pocit dementorskej hmly, ktorá sa mu snaží usadiť v hlave. Nemal by byť hore. Je nedeľa a on vôbec nemá prekliaty dôvod byť v túto necivilizovanú hodinu hore.

Presne o siedmej dorazí do Veľkej siene, kde ho Nizar, Salazar a Minerva vítajú s rôznymi výrazmi prekvapenia. "Prečo ste hore, do prdele?" zavrčí na nich a zvrtne sa na stoličku, aby sa mohol pozerať na študentov, ktorí sa už zúčastňujú na raňajkách, namiesto ľudí, ktorých považuje za priateľov.

"Nespal som. Možno," odpovie Nizar.

"Môžem povedať to isté. Vo veku tisíc dvadsaťšesť rokov človek naozaj nenájde spánok," povie Salazar.

"Celú noc som kvôli nemu nespala!" uškŕňa sa Minerva a nalieva čaj do šálky s väčšou razanciou, než je naozaj potrebné. Na druhej strane Severus robí to isté. Dobre, že sa škriatkovia dávno poučili a poskytujú personálu oveľa väčšie ranné šálky.

"Upozornil som ťa, že nemám náladu na spánok, levica."

"Podstrčím ti do čaju uspávací nápoj, Salazar Slizolin!"

Napriek skorej hodine Severus musel potlačiť smiech. "Prosím, prestaň. Stále si neželám poznať tieto podrobnosti. Nikdy. Aká je tvoja výhovorka, Nizar?"

"Ach, len som mal chuť liezť po stenách."

Severus sklopí šálku a pozrie na Nizara. "Povedz mi, že to nikto nevidel."

"Len Zloduch." Nizar vyzerá podráždene ostražitý na niekoho, kto nespal. "Ten úbohý duch bol tak prekliato zmätený."

Albus tiež vyzerá zmätene, keď ich uvidí, keď príde vo svojom zvyčajnom rannom vzhľade. "A vám všetkým prajem dobré ráno. Nie som zvyknutý, aby tí z nás, ktorí majú rána najradšej, boli pri tomto stole skôr ako všetci ostatní."

"Dobré ráno, Albus," povie zdvorilo Minerva. Severus si len tak popod nos povie niečo neslušné, ale keďže Albus je na to zvyknutý, len veselo zažmurká a ide si sadnúť na svoju odpornú stoličku.

"Prečo si sa zobudil tak skoro?" spýta sa Severusa Nizar, len čo Albusa vyruší Filiusov veselý príchod.

"Nemohol som zaspať, aj keď som veľmi chcel." Niežeby cez víkend naozaj potreboval dohliadať na raňajky. Väčšina jeho Slizolinčanov má na víkendové rána rovnaký názor ako on.

Nizar zdvihne obe obočia. "Severus. Naposledy, keď sa to stalo, niekto prekliato zomrel."

Severus naňho zazrie. "Na to, že si to spomenul, kašlem."

O Nizarovom súčasnom duševnom rozpoložení veľa vypovedá, že nevyužije poskytnutú príležitosť a nepremení ju na žartovný vtip. "A predsa si sa sem doplahočil o siedmej."

"Prestaň o tom hovoriť," zavrčí Severus. "Možno sa to, nech je to čokoľvek, poserie a už sa nevráti."

Minerva rozkrojí rožok, aby ho premenila na bláznivú zbierku rôznych častí raňajok. "Páni, neďaleko budú o chvíľu sedieť študenti, ktorí vás budú počuť."

Severus sa začína uvoľňovať, keď priletia sovy, ktoré nedoručujú žiadnu poštu okrem Nedeľného proroka. Nizar vytrhne Minervin výtlačok, no tá v tej chvíli len prevráti očami a nechá mu ho. Severus odloží ten svoj, pretože by bol príliš v pokušení zabiť niekoho pomocou novín ako tupého nástroja, keby ho vyprovokovali v nevhodnej chvíli.

Vzápätí si uvedomí, že Nizar je na nohách, zelené a strieborné iskry jazdia vzduchom. "Skur-"

Minerva vyskočí a rukou zovrie Nizarovi ústa, čím stlmí jeho ďalšie slovo. "Tak som to nemyslela..." Odmlčí sa a zadíva sa na titulnú stranu Proroka.

"Je niekto naozaj mŕtvy?" spýta sa Severus. "Pretože ak áno, dúfam, že je to niekto, koho sme nemali radi."

"Bude!" Nizar vyhlási po tom, čo Minerva usúdi, že je bezpečné odtiahnuť ruku. "Úplne zbytočný, odpad, prekliaty..."

Minerva si povzdychne a znova zovrie ruku na Nizaroých ústach, zatiaľ čo ten muž vibruje v čírom rozhorčení. "Ak náhle zmizne, najlepšie bude, ak budeš mať anjelské, železné alibi!"

Salazar vstane a pozrie na noviny. Severus si všimne nedostatok dramatickosti a myslí si, že to nemôže byť až také zlé, až kým Salazar nepovie: "Aha. Takže preto ten slizký bastard robil prieťahy."

"Ach bože." Albus má pred sebou na stole rozložený výtlačok Proroka. "Severus, určite si to budeš chcieť pozrieť... aj keď, ako som pochopil, gratulácie sú na mieste?"

Teraz je Severus nahnevaný a príliš zmätený z Albusových nezmyslov, aby sa nepozeral. Jeho deň už bol aj tak pokazený, keď sa zobudil príliš skoro a sám.

Krikľavý titulok Nedeľného proroka je takou urážkou, že naň chvíľu len tak hľadí.

Neschopný vládca muklov obnovuje nechcených vojnových mágov, aby terorizoval čarodejnícku Britániu